Smazat „pages/students/2016/jakub_maruniak/dp2021/annotation/data/textfile.csv“

2020-05-22 19:17:57 +00:00 · 2020-05-22 19:17:57 +00:00 · 8a31f80bf3
commit 8a31f80bf3
parent 90f286cd2a
1 changed files with 0 additions and 386 deletions
--- a/pages/students/2016/jakub_maruniak/dp2021/annotation/data/textfile.csv
+++ b/pages/students/2016/jakub_maruniak/dp2021/annotation/data/textfile.csv
@ -1,386 +0,0 @@
 text
 The Beatles boli anglická rokenrolová skupina, ktorá vznikla v roku 1960 v Liverpoole.
 Skupina účinkovala v rokoch 1960 – 1970.
 S členmi, ktorými boli John Lennon (gitara a spev), Paul McCartney (basgitara a spev), George Harrison (sólová gitara a spev) a Ringo Starr (bicie a spev), sa stali najvplyvnejšími a najdôležitejšími hudobnými umelcami rockovej doby Ich hudobné začiatky boli ovplyvnené skiffle, bigbítom a rokenrolom 50. rokov 20. storočia. V čase svojej existencie experimentovali s rôznymi hudobnými štýlmi: od popu, balád a indickej hudby po psychedéliu a hard rock.
 Často pritom využívali vplyvy z klasickej hudby, a inovatívne nekonvenčné nahrávacie techniky.
 V roku 1963 ich nesmierna popularita spôsobila fenomén, ktorý dostal názov „Beatlemania“.
 Hlavný podiel na ich tvorbe malo skladateľské duo Lennon-McCartney.
 Postupne sa ich hudobná tvorba vyvíjala do komplikovanejších štruktúr.
 "Ich skladby patrili k tým, ktoré sa podieľali na vývoji umeleckých foriem v populárnej hudbe ako aj v kontrakultúre 60. rokov.
 Od svojho založenia v roku 1960 si skupina The Beatles začala po prvé tri roky budovať svoju hudobnú kariéru v liverpoolskych kluboch a v Hamburgu."
 Na basovú gitaru v tom čase s nimi hrával Stuart Sutcliffe.
 Lennon, McCartney a Harrison spočiatku dlhšiu dobu hľadali hráča na bicie nástroje.
 Prvým bubeníkom kapely bol Pete Best, neskôr, v roku 1962, ho nahradil Ringo Starr.
 O ich profesionálny rast sa postaral manažér Brian Epstein, ich hudobným producentom pri nahrávaní bol „Piaty Beatle“, George Martin.
 "
 Prvým ozajstným oficiálnym hitom od The Beatles bola v roku 1962 nahrávka piesne „Love Me Do“."
 Po vypuknutí Beatlemánie v roku 1963 dostala skupina meno „the Fab Four“ (niečo ako „úžasná štvorka“) a začiatkom nasledujúceho roku 1964 sa stali medzinárodnými hviezdami, ktoré boli lídrami ďalšieho fenoménu vtedajšej populárnej kultúry, známeho ako Britská invázia.
 Od roku 1965 The Beales produkovali stále inovatívnejšie hudobné nahrávky.
 Postupne takto vydali albumy ako Rubber Soul (1965), Revolver (1966), Sgt. Pepper's Lonely Hearts Club Band (1967), The Beatles (známy aj ako White Album, 1968) a Abbey Road (1969).
 Po rozpade skupiny v roku 1970 mal každý z členov skupiny úspešnú sólovú hudobnú kariéru.
 John Lennon zomrel po atentáte v roku 1980, George Harrison skonal na rakovinu pľúc v roku 2001.
 McCartney a Starr, ktorí žijú dodnes, sú stále hudobne aktívni.
 "
 The Beatles s celosvetovo predaným počtom viac ako 800 miliónov nosičov je najpredávanejšou hudobnou skupinou histórie."
 Z každého z ich albumov Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band, The Beatles a Abbey Road sa predalo po viac ako 30 miliónov kusov.
 V rebríčku 500 najlepších albumov všetkých čias, ktorý v roku 2009 vydal časopis Rolling Stone má skupina jedenásť albumov, z toho štyri sú v prvej desiatke vrátane absolútneho prvenstva, albumu Sgt. Pepper’s Lonely Hearts Club Band.
 V britských rebríčkoch má táto kapela viacero vrcholových albumov a v Spojenom kráľovstve predajom singlov skupina prekonala všetkých ostatných umelcov.
 Kapela The Beatles je, s certifikovaným počtom 178 miliónov nosičov, aj najpredávanejším hudobným umelcom v Spojených štátoch.
 The Beatles sú aj na vrchole zoznamu najúspešnejších umelcov všetkých čias, ktorý v roku 2008 sa  uverejnil časopis Billboard.
 Dvadsiatimi singlami na vrchole sú rekordmanmi rebríčka Hot 100.
 The Beatles majú sedem cien Grammy, Oscara za filmovú hudbu a pätnásťkrát získali cenu Ivor Novello Awards.
 V roku 1988 bola skupina uvedená do rokenrolovej sieni slávy.
 Medzi rokmi 1994 až 2015 boli do tejto sieni postupne uvedení aj členovia skupiny ako jednotlivci.
 Týždenník Time dal túto skupinu do svojho zoznamu Stovky najdôležitejších ľudí storočia. Z ich hitu, skladby „Yesterday“, vzniklo viac ako 3000 coververzií.
 "Táto pieseň bola niekoľkokrát označená za najúspešnejšiu a najlepšiu skladbu 20. storočia.
 Mars je štvrtá planéta slnečnej sústavy v poradí od Slnka."
 Je to druhá najmenšia planéta (po Merkúre).
 Pomenovaná je po Marsovi, starorímskom bohovi vojny.
 Jeho dráha sa nachádza až za dráhou Zeme.
 Ide o planétu terestrického typu, to znamená, že má pevný horninový povrch pokrytý impaktnými krátermi, vysokými sopkami, hlbokými kaňonmi a ďalšími útvarmi.
 Obiehajú ho dva mesiace nepravidelného tvaru pomenované Fobos a Deimos.
 "
 V období, keď je Mars v opozícii (nachádza sa na opačnej strane oblohy ako Slnko), je viditeľný na oblohe po celú noc."
 Prvé písomné záznamy o planéte a jej pozorovaní pochádzajú z obdobia prvých civilizácií.
 Všetky veľké staroveké civilizácie, Egypťania, Babylončania a Gréci, vedeli o tejto „putujúcej hviezde“ a dávali jej svoje pomenovania.
 Považovali ju za symbol ohňa a krvi, pretože horniny, pôda a obloha na planéte majú červený, alebo ružový odtieň.
 Nazývali ju „Červený objekt“, „Nebeský oheň“, „Hviezda smrti“ alebo „Boh vojny“.
 "
 Takmer 20 úspešných kozmických sond od 60. rokov 20. storočia umožnilo detailné skúmanie planéty."
 V súčasnosti (2019) je na obežnej dráhe Marsu šesť funkčných sond: 2001 Mars Odyssey, Mars Express, Mars Reconnaissance Orbiter, MAVEN, Mars Orbiter Mission a ExoMars Trace Gas Orbiter a dve na povrchu: Curiosity (vozidlo) a InSight (pristávací modul).
 Tieto sondy poskytujú údaje, umožňujúce mapovať väčšiu časť povrchu, definovať základné historické obdobia, či porozumieť základným javom odohrávajúcim sa na planéte.
 Mars Orbiter Mission z Indickej vesmírnej výskumnej organizácie (ISRO), vypustenej 5. novembra 2013 sa stala štvrtou agentúrou po Sovietskom vesmírnom programe, NASA a ESA, ktorá dosiahla Mars.
 28. septembra 2015 bola potvrdená existencia tekutej vody na Marse.
 "
 Toki pona je izolačný umelý jazyk vytvorený kanadskou lingvistkou a prekladateľkou Sonjou Lang ako filozofický jazyk, ktorý má zjednodušiť myslenie a komunikáciu."
 V roku 2001 bol prvýkrát prezentovaný na internete a v roku 2014 bol vo svojej kompletnej forme publikovaný v knihe Toki Pona: The Language of Good (t.j. „Toki pona: Jazyk dobra“).
 Po publikácii sa začala malá komunita hovorcov rozrastať.
 Používatelia sa väčšinou pohybujú v online chatovacích miestnostiach, na sociálnych sieťach alebo iných skupinách, ale počas rokov prebehlo tiež niekoľko organizovaných osobných stretnutí.
 "
 Základným rysom toki pony je minimalizmus."
 Sústredí sa na jednoduché univerzálne koncepty a snaží sa vyjadriť čo najviac s použitím čo najjednoduchších prostriedkov.
 Má 120 – 125 slov a 14 hlások, ktoré idú jednoducho vysloviť naprieč rôznymi jazykmi.
 Aj keď nebola pôvodne zamýšľaná ako medzinárodný pomocný jazyk, môže tak fungovať.
 Toki pona je inšpirovaná taoistickou filozofiou a snaží sa pomáhať svojim používateľom sústrediť sa na základné veci.
 V súlade so Sapir-Whorfovou hypotézou má podporovať pozitívne myslenie.
 Napriek malej slovnej zásobe sú si hovorcovia schopní rozumieť a komunikovať spolu, pričom spoliehajú hlavne na kontext a kombinácie niekoľkých slov na vyjadrenie konkrétnejších významov.
 "
 Grécka filozofia je súčasť gréckej kultúry – filozofia, ktorú vytvára grécky národ od antiky až dodnes."
 Najdôležitejšou etapou vývinu gréckej filozofie je však starogrécka filozofia z obdobia medzi neskorým 7. storočím pred Kr.
 a rokom 529 n. l., kedy bola zatvorená Platónska akadémia.
 Neobyčajný význam v dejinách svetového filozofického myslenia však zaujímajú aj helenizované grécke filozofické metamorfózy a byzantská filozofia.
 "
 Všeobecne je možné povedať, že staroveká grécka filozofia má veľký vplyv na súčasné spoločensko-vedné odvetvia, ako i celkovú modernú vedu."
 Spoločne s kresťanstvom a rímskym právom je grécka filozofia považovaná za kľúčový pilier západnej (resp. európskej) civilizácie.
 "
 Zrejme nie je náhoda, že centrá gréckej prírodnej filozofie, ako napríklad Alexandria, Milét či Atény, boli súčasne aj obchodnými strediskami."
 Rušné trhovisko spravidla spája ľudí z rôznych kultúr a zmierňuje jednotvárnosť poľnohospodárstva.
 "
 Sepia apama (druh objavil a opísal John Edward Gray v roku 1849) je hlavonožec z čeľade sépiovitých predstavujúci najväčšieho zástupcu z približne 100 známych druhov sépií."
 V dospelosti dorastá do dĺžky až 1,5 metra aj s chápadlami a váži až 10,5 kg (iné zdroje uvádzajú hmotnosť len medzi 5 až 6,5 kilogramov), samotná dĺžka plášťa je 520 milimetrov.
 Vyskytuje sa len v pobrežných vodách Austrálie, kde obýva všetky oblasti až do hĺbky 100 metrov.
 "
 V období rozmnožovania vytvára sépia spoločenstvá o niekoľko tisícoch jedincoch neďaleko juhoaustrálskeho mesta Whyalla, kde sú často hlavným predmetom zájmu potápačov a vedcov skúmajúcich ich chovanie."
 Jej koža má schopnosť meniť sfarbenie v závislosti na svojom okolí, čo jej dáva schopnosť vytvárať dokonalú kamufláž pred prípadnými predátormi.
 V núdzi je schopná vypustiť do vody veľké množstvo tmavého farbiva, ktoré sťaží jej zameranie, zmätie útočníka a umožní únik do bezpečia.
 "
 Ide o veľmi inteligentného dravca, ktorý požiera menšie ryby, kraby či iné kôrovce, ktoré chytí dvojicou dlhších chápadiel."
 Zvláštnosťou je, že Sepia apama má tri srdcia a modrú krv obsahujúcu hemocyanín.
 "
 Aktinoid (značka An) je pomenovanie pre člena skupiny chemických prvkov, nachádzajúceho sa v 7. perióde periodickej tabuľky prvkov za aktíniom s protónovým číslom 90 až 103, teda prvky tórium až lawrencium."
 Pre podobnosť chemických vlastností však býva do skupiny zaraďované aj samotné aktínium.
 "
 V periodickej tabuľke sa umiestňujú v osobitnej sekcii, rovnako ako lantanoidy nachádzajúce sa o periódu vyššie."
 Prvý prvok aktinoidového radu je tórium a aktínium spoločne so skandiom, ytriom a lantánom je zaradené medzi prechodné prvky do tretej skupiny.
 Používajú sa aj varianty usporiadania tak, že prvým prvkom skupiny je samotné aktínium a naopak lawrencium je umiestnené do bloku d v rámci vyššie uvedenej skupiny prvkov vzácnych zemín.
 Vyčlenenie, taktiež aj samotné pomenovanie skupiny bolo zavedené v 40. rokoch 20. storočia na základe publikácií amerického chemika Glenna T. Seaborga.
 Dovtedy sa známe aktinoidy (tórium, protaktínium a urán) umiestňovali v periodickej tabuľke pod hafnium, tantal a volfrám, vzhľadom na podobnosť oxidačných stupňov a zlúčenín.
 "
 Všetky aktinoidy sú prirodzene rádioaktívne."
 V prírode sa vo väčších (priemyselne ťažiteľných) množstvách vyskytujú len prvky urán a tórium, ktorých izotopy 238U, 235U a 232Th majú polčasy rozpadu rádovo miliardy rokov. V stopových množstvách sa na Zemi vyskytujú aj aktínium a protaktínium, ale len ako produkty rozpadu uránu/tória, nakoľko žiaden z ich izotopov nemá tak dlhý polčas rozpadu by mohli existovať od vzniku Zeme.
 Ostatné prvky skupiny boli pripravené umelo.
 "
 Hlavná oblasť využitia aktinoidov súvisí s ich rádioaktivitou, izotopy uránu 233U a 235U, ako aj izotop plutónia 239Pu sa používajú ako palivo/zdroj neutrónov pri riadenej reťazovej štiepnej reakcii v jadrových elektrárňach."
 Rovnako sú však používané aj ako zdroj neutrónov reťazovej reakcie jadrových zbraní.
 Izotop 238Pu sa používa ako zdroj termoelektrickej energie pre medziplanetárne sondy, rovnako aj ako zdroj energie pre kardiostimulátory.
 "
 Marian Adam Rejewski (* 16. august 1905, Bydgoszcz – † 13. február 1980, Varšava) bol poľský matematik a kryptológ, ktorý v roku 1932 prelomil kód Enigmy, najdôležitejšieho šifrovacieho stroja hitlerovského Nemecka."
 Úspech Rejewskiho a jeho spolupracovníkov z Kancelárie šifier (poľ. Biuro Szyfrów), medzi inými Henryka Zygalskiho a Jerzyho Różyckiho, umožnil čítanie Britmi zachytených zakódovaných nemeckých správ počas druhej svetovej vojny, pričinili sa tak k víťazstvu spojencov.
 "
 V roku 1929 počas štúdia matematiky na Poznaňskej univerzite ho profesor Zdzisław Krygowski odporučil na tajný kurz kryptológie, ktorý organizovala Kancelária šifier druhého oddelenia generálneho štábu poľskej armády."
 Na jeseň roku 1930 bola v Poznani vytvorená pobočka Kancelárie šifier, v  ktorej pracoval aj Rejewski.
 O dva roky neskôr pobočku zrušili a od 1. septembra 1932 boli všetky kryptologické práce prenesené do varšavskej centrály.
 Tam začal Rejewski pracovať na Enigme a v priebehu niekoľkých týždňov odkryl spôsob okáblovania jej rotorov.
 Následne spolu so svojimi kolegami zo štúdií Różyckim a Zygalskim vypracoval techniku umožňujúcu čítanie šifrogramov Enigmy.
 Rejewskiho vklad spočíval na vypracovaní katalógu kárt a cyklometra, a po zmene spôsobu kódovania v roku 1938 na vyrobení kryptologickej bomby.
 "
 Päť týždňov pred napadnutím Poľska Nemcami v roku 1939, Rejewski so skupinou kryptológov a pracovníkov Kancelárie šifier predstavili spôsob dešifrovania a kópiu Enigmy predstaviteľom britskej a francúzskej vojenskej špionáže."
 Krátko po vypuknutí vojny poľskí kryptológovia evakuovali cez Rumunsko do Francúzska, kde naďalej v spolupráci s Francúzmi a Britmi vykonávali práce na dešifrovaní nemeckej korešpondencie.
 Do ďalšej evakuácie boli prinútení v júni 1940 po kapitulácii Francúzska, no už po niekoľkých mesiacoch sa vrátili na jeho územie kontrolované vládou z Vichy a pokračovali v činnosti.
 Po vkročení Nemecka do južného Francúzska 9. novembra 1942 sa Rejewski a Zygalski dostali cez Španielsko, Portugalsko a Gibraltár do Veľkej Británie, kde pracovali v rádiovej jednotke generálneho štábu hlavného veliteľa poľských ozbrojených síl v Stanmore-Boxmoor pri Londýne.
 Tu sa venovali rozšifrovávaniu menej komplikovaných nemeckých správ.
 Po skončení vojny sa Rejewski vrátil v roku 1946 do Poľska, kde pracoval ako úradník podnikov v Bydgoszczi.
 Až v roku 1967 odhalil svoj podiel na prelomení šifry Enigmy a napísal pamäti ktoré deponoval vo vtedajšom Vojenskom historickom inštitúte.
 "
 ""Rýchlosť svetla vo vákuu alebo skrátene rýchlosť svetla (značka c alebo c0, z latinského celerita=rýchlosť) je fyzikálna konštanta, hodnota ktorej bola určená na 299 792 458 metrov za sekundu (299 792,458 km/s 1 079 252 848,8 km/h)."
 Rýchlosť svetla v inom prostredí ako vo vákuu je vždy nižšia ako rýchlosť svetla vo vákuu.
 """
 Rýchlosť svetla vo vákuu nie je určená meraním, ale definíciou, nakoľko samotná jednotka meter je definovaná z pohľadu rýchlosti svetla a sekundy."
 "
 Podľa štandardnej fyzikálnej teórie sa elektromagnetické žiarenie vrátane viditeľného svetla šíri (pohybuje) vo vákuu konštantnou rýchlosťou."
 Táto fyzikálna konštanta sa označuje písmenom c. Vo všeobecnej teórii relativity je rýchlosť c tiež rýchlosťou šírenia sa gravitácie.
 "
 Archaeoraptor je rodové meno, ktorým bola roku 1999 v článku publikovanom v časopise National Geographic neformálne nazvaná fosília nájdená v Číne, ktorá bola označená za chýbajúci článok medzi teropódnymi dinosaurami a vtákmi."
 Už pred zverejnením však panovali pochybnosti o jej autenticite.
 Záležitosť nakoniec skončila škandálom, pretože ďalším výskumom sa preukázalo, že ide o falzifikát.
 V skutočnosti bol nález kombináciou niekoľkých skamenelín pochádzajúcich od odlišných druhov.
 Čínsky paleontológ Zhou s kolegami zistili, že hlava a vrchná časť tela patrili primitívnemu vtákovi rodu Yanornis zo spodnej kriedy.
 Chvost bol roku 2002 prisúdený malému okrídlenému dromeosauridovi rodu Microraptor, ktorý žil približne v rovnakom období.
 Dolné končatiny patrili zatiaľ neznámemu živočíchovi.
 "
 Škandál s tzv. archaeoraptorom poukázal na nezákonný obchod čínskych priekupníkov s fosíliami a tiež na potrebu podrobnejšieho vedeckého preskúmania údajných „chýbajúcich článkov“, ktorých nálezy boli publikované v časopisoch, ktoré svoje články nepodrobujú odborným recenziám."
 Kreacionisti využili škandál s fosíliami k spochybňovaniu evolučnej teórie.
 Hoci kostra Archaeoraptora bola falzifikátom, existujú aj iné, potvrdené nálezy operených dinosaurov, ktoré poukazujú na vývojovú súvislosť medzi vtákmi a teropódnymi dinosaurami.
 "
 Černobyľská havária sa stala 26. apríla 1986 v Černobyľskej atómovej elektrárni Vladimira Iľjiča Lenina v Ukrajinskej sovietskej socialistickej republike (SSR), súčasti Sovietskeho zväzu."
 Ide o doposiaľ najničivejšiu jadrovú haváriu.
 "
 V priebehu experimentu a testu nového bezpečnostného systému došlo k prehriatiu a následnej explózii kanálového varného reaktora s uránovo-grafitovým moderátorom (RBMK-1000), ktorá do ovzdušia uvoľnila rádioaktívny mrak, ktorý postupoval cez západnú časť Sovietskeho zväzu, východnú Európu a Škandináviu."
 Boli kontaminované rozsiahle oblasti Ukrajinskej SSR, Bieloruskej SSR a Ruskej sovietskej federatívnej socialistickej republiky, čo si vyžiadalo evakuáciu a presídlenie približne 200 000 obyvateľov.
 Okolo 70 % rádioaktívneho spádu skončilo v Bieloruskej SSR.
 Nehoda zvýšila obavy o bezpečnosť sovietskeho jadrového priemyslu, spomalila jeho expanziu a zároveň prinútila sovietsku vládu prehodnotiť mieru utajovania.
 Nástupnícke štáty Sovietskeho zväzu – Rusko, Ukrajina a Bielorusko – dodnes nesú bremeno pokračujúcich nákladov na dekontamináciu a liečenie ochorení spôsobených černobyľskou haváriou.
 Je náročné presne vyčísliť počet úmrtí spôsobených udalosťami v Černobyle.
 Odhady sa pohybujú od stoviek po stovky tisíc.
 Problém je stále široko diskutovaný a jeho dlhodobým dopadom sa stále celkom neporozumelo.
 "
 Diaľnica A1 je najdlhšia, najvýznamnejšia a počas letnej sezóny i najvyťaženejšia chorvátska diaľnica."
 Spája hlavné mesto Záhreb s druhým najväčším mestom krajiny Split, ktoré je zároveň metropolou Dalmácie a jedným z najvyhľadávanejších letných turistických lokalít.
 "
 Diaľnica predstavuje dôležitý severojužný dopravný koridor Chorvátska a je významnou súčasťou Jadransko-iónskej diaľnice, ktorá v budúcnosti prepojí letoviská na pobreží Jadranského a Iónskeho mora od Terstu až po juh Peloponézskeho polostrova."
 Diaľnica spája mnohé významné chorvátske mestá a takisto zabezpečuje prístup do viacerých národných i prírodných parkov, pamiatok svetového kultúrneho dedičstva a do podstatnej časti prímorských letovísk.
 Po jej trase vedú dve európske cesty: E65 na úseku Záhreb – Bosiljevo a Žuta Lokva – Vrgorac a E71 na úseku Záhreb – Dugopolje (Split).
 "
 Z celkovej plánovanej dĺžky 569,3 km je v súčasnosti v prevádzke 480,7 km medzi Záhrebom a Ploče, pričom diaľnica spája mestá Karlovac, Gospić, Zadar, Šibenik, Split a Makarska."
 Najnovším otvoreným je úsek Vrgorac – Ploče dlhý 10,3 km, ktorý bol sprejazdnený koncom roka 2013.
 V máji 2009 sa začala výstavba na úseku Doli – Dubrovnik, avšak len formálne, tesne pred miestnymi komunálnymi voľbami.
 Stavebné náklady na výstavbu diaľnice sa doteraz vyšplhali na hodnotu troch miliárd eur.
 "
 Na úseku diaľnice medzi Záhrebom a Vrgoracom bolo vybudovaných spolu 361 objektov – mostov, tunelov, nadjazdov, podjazdov, a pod. – ktoré predstavujú okolo 20 percent dĺžky tohto úseku diaľnice."
 "
 Diaľnica A1 je na celej svojej dĺžke spoplatnená, pričom mýtne sa vyberá v mýtniciach, ktoré sa nachádzajú na každom výjazde."
 Priemerná cena za kilometer je približne 0,41 chorvátskej kuny.
 Úsek diaľnice zo Záhrebu po križovatku Bosiljevo spravuje spoločnosť Autocesta Rijeka-Zagreb (ARZ) a zvyšok Hrvatske autoceste (HAC).
 "
 Dňa 13. októbra 1990 preletel nad územím Česko-Slovenska a Poľska rýchlo sa pohybujúci dotyčnicový meteoroid EN131090."
 Teleso vletelo do zemskej atmosféry a po niekoľkých sekundách z nej opäť vyletelo do kozmického priestoru.
 Pozorovanie takejto udalosti je pomerne vzácne, pričom táto bola ešte len druhá vedecky pozorovaná a prvá, kedy sa teleso podarilo zachytiť kamerami z dvoch rôznych stanovíšť, a tak následne vypočítať charakteristiky jeho obežnej dráhy v slnečnej sústave.
 Ukázalo sa, že stretnutie so Zemou obežnú dráhu meteoroidu významne zmenilo.
 Do malej miery sa zmenili aj niektoré jeho fyzikálne vlastnosti (hmotnosť a povrch).
 "
 Prelet telesa pozorovali vizuálne, rádiovo a fotograficky."
 Vizuálne pozorovanie hlásili nezávisle na sebe traja českí pozorovatelia komét Petr Pravec, Pavel Klásek a Lucie Bulíčková.
 Podľa ich hlásenia udalosť začala v čase 3h 27m 16s ± 3s UT, pričom bolid (jasný meteor, t. j. svetelný jav, ktorý sprevádza prelet meteoroidu atmosférou) sa pohyboval z juhu na sever.
 Takisto zanechal po sebe 10 sekúnd viditeľnú stopu.
 Gotfred Møbjerg Kristensen zaznamenal v Havdrupe v Dánsku odraz rádiového signálu od prelietajúceho telesa v čase 3h 27m 24s ± 6s UT, pričom tento odraz trval 78 sekúnd.
 "
 Najviac údajov sa podarilo získať vďaka fotografickým pozorovaniam kamerami Európskej bolidovej siete."
 Ide o prvú udalosť tohto typu zachytenú kamerami z dvoch stanovíšť, čo umožňuje geometrickými metódami pomerne presne určiť dráhu telesa.
 Bolid zachytili na československých staniciach Červená hora (v okrese Opava) a Svratouch (v okrese Chrudim) statickými kamerami vybavenými širokouhlými objektívmi (tzv. rybím okom), ktoré snímajú celú oblohu.
 Cennou sa ukázala najmä snímka z Červenej hory, na ktorej je zachytená trajektória bolidu s dĺžkou 110°.
 Trajektória začína asi 51° nad južným horizontom, prechádza len o 1° západne od zenitu a mizne 19° nad severným horizontom.
 Zachytená stopa teda preťala asi 60 % oblohy.
 Kamera bola vybavená rotujúcou uzávierkou, ktorá prerušovala expozíciu snímky 12,5-krát za sekundu, a tak rozdelila zachytenú trasu bolidu na malé úseky, čo umožnilo určiť rýchlosť telesa, ktoré prelietalo.
 Posledné 4° však už bola uhlová rýchlosť telesa tak malá, že ju prístroj nebol schopný rozlíšiť.
 Snímka zo Svratouchu zachytila trajektóriu bolidu iba v dĺžke 15° so začiatkom 30° nad severozápadným horizontom, a bolid bol na nej navyše pomerne slabý.
 Napriek tomu aj tieto údaje postačovali na potrebné výpočty.
 "
 Biomasa je biologický materiál pochádzajúci zo živých alebo nedávno žijúcich organizmov."
 Najčastejšie odkazuje na rastliny alebo materiály na rastlinnej báze, ktoré sa špecificky označujú ako lignocelulózová biomasa.
 Ako zdroj energie sa môže použiť priamo spaľovaním za vzniku tepla, alebo nepriamo po premene na rôzne formy biopalív.
 Premenu biomasy na biopalivo je možné dosiahnuť tepelne, chemicky alebo biochemicky.
 "
 Drevo dnes zostáva najväčším energetickým zdrojom biomasy."
 Príklady zahŕňajú lesné pozostatky (ako sú napr. odumreté stromy, konáre a pne), vetvičky, drevná štiepka.
 V druhom ponímaní biomasa zahŕňa rastlinnú alebo živočíšnu hmotu, ktorá môže byť prevedená na vlákna alebo iné priemyselné chemikálie vrátane biopalív.
 Priemyselná biomasa môže byť produkovaná z mnohých druhov rastlín, ako ozdobnica čínska (Miscanthus sinensis), proso, konope, kukurica, topoľ, vŕba, cirok, cukrová trstina, repka olejná, bambus a rôznych ďalších druhov stromov od eukalyptu po palmu olejnú.
 "
 Rastlinná energia je produkovaná z plodín špeciálne pestovaných ako palivo, ktoré poskytnú veľké výstupné množstvo biomasy pri malej vstupnej energii."
 Príkladom takejto rastliny je pšenica, ktorá typicky poskytne 7,5 až 8 ton zrna a 3,5 až 5 ton slamy z hektára.
 Zrno sa môže použiť na kvapalné pohonné hmoty, slama sa môže spáliť s cieľom produkcie tepla alebo elektriny.
 "
 ""Rastlinná biomasa sa môže degradovať z celulózy na glukózu a výsledný cukor sa môže použiť ako biopalivo prvej generácie."
 Biomasu možno premeniť na iné použiteľné látky ako napr. metán, pohonné hmoty ako etanol a bionafta.
 "Hnijúce odpadky, poľnohospodársky odpad a odpad po ľuďoch, to všetko uvoľňuje metán – tiež nazývaný """"skládkový plyn"""" alebo """"bioplyn""""."
 Plodiny ako kukuricu a cukrovú trstinu možno fermentovať na etanol.
 Bionafta, ďalšia pohonná látka, sa dá vyrábať zo zvyškov potravinových produktov ako sú rastlinné oleje a živočíšne tuky.
 """
 Premonštrátsky kláštor s Kostolom svätého Jána Krstiteľa je barokový sakrálny komplex nachádzajúci sa vo východoslovenskej obci Jasov, západne od Košíc, v okrese Košice-okolie v Košickom kraji."
 "
 Komplex budov kláštora a Kostola svätého Jána Krstiteľa spolu s kláštornou záhradou vďaka architektonickej ako aj umelecko-historickej hodnote patrí k najcennejším pamiatkam neskorobarokového a rokokového umenia na Slovensku."
 Kláštor okrem vlastného historického a spiritualistického významu je aj dôležitým pamätníkom duchovnej kultúry v kláštorných priestoroch sa nachádza jedna z najvzácnejších knižníc na Slovensku s približne osemdesiattisíc zväzkami kníh.
 "V neposlednom rade je kláštorný komplex významný aj ako pamätník záhradnej architektúry – rozľahlá kláštorná záhrada patrí medzi slovenské unikáty a krásne príklady záhradnej kultúry druhej polovice 18. storočia.
 Západné Karpaty sú pásmové pohorie oblúkového tvaru, sú súčasťou alpsko-himalájskej vrásovo-príkrovovej sústavy, hlavne jej severnej vetvy, ktorá je označovaná ako alpidy."
 Západné Karpaty sú najsevernejše položeným alpínskym pohorím.
 Západné Karpaty, hlavne ich predterciérny vývoj je veľmi blízky Východným Alpám a tvorí prechodný celok medzi Alpami a Východnými Karpatami.
 Geologický vývoj jednotlivých oblastí bol pomerne zložitý – je to výsledok tektonických premien (vrásnenia, posunov a tvorby príkrovov) sedimentačných bazénov rôzneho typu v druho- až treťohorách.
 Táto premena zahŕňala niekedy len samotnú výplň týchto bazénov, niekedy aj ich pôvodný podklad a jej výsledkom je zložitá pásmová stavba karpatského oblúka.
 "
 Karpaty sú na západe voči Alpám ohraničené údolím Dunaj, geologicky je to Karnutská brána, ktorá sa nachádza medzi pohorím Leitha a Hainburskými vrchmi."
 Geologickou hranicou na západe je raabska línia.
 Na východe je hranica medzi západnými a Východnými Karpatami vymedzená len formálne, predstavuje ju údolie rieky Uh, vo flyšovom pásme je hranicou Przemyslská sigmoida.
 Severné ohraničenie tvoria okraje príkrovov na predpolí.
 V Česku je to približne línia Znojmo-Přerov-Karviná.
 Južná hranica Západných Karpát je nezreteľná (je to dôsledkom hlbokého prieniku nížin Panónskej panvy do horskej sústavy) všeobecne ja za južnú hranicu považovaná stredomaďarská zlomová línia južne od Balatonu.
 "
 Janko Kráľ, často označovaný ako básnik-búrlivák, bol slovenský národný buditeľ, predstaviteľ romantizmu a jeden z najvýznamnejších a najradikálnejších básnikov štúrovskej generácie."
 Narodil sa 24. apríla 1822 do rodiny mäsiara a krčmára Jana Kráľa a jeho ženy Žofie.
 Vzdelanie získaval vo svojom rodisku, v Liptovskom Mikuláši, na základnej škole (1828 – 1834).
 V rokoch 1835 – 1837 navštevoval gymnázium v Šajavskom Gemeri.
 4. septembra 1837 sa zapísal na lýceum v Levoči, kde študoval do roku 1841.
 Z tohto obdobia sa zachovali dve jeho latinské práce, z toho jedna báseň, ale ťažko tu ešte konkrétne hovoriť o jeho básnických prvotinách.
 "
 20. septembra 1842 sa vo veku 20 rokov zapísal na evanjelické lýceum v Bratislave, v centre mladých štúrovcov na čele s námestníkom Juraja Palkoviča – Ľudovítom Štúrom."
 Tu začal písať svoje prvotiny, vtedy ešte v češtine a od roku 1843 už v Štúrovej slovenčine.
 Podľa klasifikačných záznamov študoval s priemerným prospechom.
 Aktívne sa zapájal do literárnych a najmä zberateľských prác Katedry reči a literatúry československej.
 Istý čas dokonca býval u Ľudovíta Štúra.
 "
 ""Rukopisy z Nag Hammádí (iné názvy: knižnica z Nag Hammádí, texty z Nag Hammádí, texty z Chénoboskia, iné prepisy názvu Nag Hammádí pozri pod Nadž’ Hammádí) je súbor starovekých textov, pochádzajúci pravdepodobne z 3. a 4. storočia po Kr., objavený pri hornoegyptskom meste Nadž’ Hammádí (Nag’ Hammádí) v roku 1945."
 Obsahuje koptské preklady pôvodne gréckych textov.
 Dnes najznámejším titulom súboru je Tomášovo evanjelium (TmEv), ktoré sa až tu našlo kompletné.
 Celý súbor patrí medzi štyri najdôležitejšie povojnové rukopisné nálezy a dnes je uložený v Koptskom múzeu v Káhire, v Egypte.
 """
 V roku 1945 našiel miestny roľník v zapečatenom hlinenom džbáne dvanásť zväzkov papyrusových listov viazaných v koži."
 Zväzky obsahujú päťdesiatdva prevažne gnostických traktátov, ale aj tri práce patriace do súboru Corpus Hermeticum a časti prekladu Platónovej Republiky.
 Spisy môžu podľa religionistu prof. Jamesa M. Robinsona, ktorý viedol ich vedecké spracovanie a publikovanie, patriť  pachomiovskému mníšskemu spoločenstvu, ktoré obývalo neďaleké zaniknuté koptské kláštory.
 "
 Jupiter je piata planéta v poradí od Slnka, najväčšia a najhmotnejšia planéta našej slnečnej sústavy."
 Je pomenovaný po rímskom bohovi Jupiterovi.
 Symbolom planéty je štylizované znázornenie Jupiterovho božského blesku (v Unicode: ♃).
 "
 Jupiter má chemické zloženie podobné Slnku a ďalším hviezdam."
 Líši sa od nich najmä nízkou hmotnosťou, ktorá nestačí na vytvorenie podmienok pre termojadrové reakcie prebiehajúce vo všetkých hviezdach hlavnej postupnosti.
 Neexistuje presná definícia odlišujúca veľké hmotné planéty ako Jupiter od hnedých trpaslíkov, čo sú prechodné útvary medzi planétami a hviezdami.
 V každom prípade by Jupiter potreboval byť aspoň 80× hmotnejší, aby sa mohol stať hviezdou.
 Planéty, ktoré sú Jupiteru podobné hmotnosťou, rozmermi a zložením, sa nazývajú joviálne.
 "
 Jupiter je prvou planétou od Slnka, ktorá nemá pevný povrch."
 Jeho búrlivá atmosféra plynule prechádza do plášťa a vo väčších hĺbkach do horúceho jadra.
 Rotácia planéty spôsobila, že sa v jej atmosfére utvorili gigantické, farebne jasne odlíšené štruktúry nazývané pásy a zóny.
 Okrem nich možno už malým ďalekohľadom pozorovať na Jupiteri ďalšie búrkové štruktúry, napríklad známu Veľkú červenú škvrnu, ktorá je z nich najväčšia.
 "
 Jupiter sa okolo svojej osi otočí najrýchlejšie zo všetkých planét slnečnej sústavy – otočenie netrvá ani 10 hodín."
 Planéta má podľa súčasných poznatkov najväčšiu sústavu mesiacov.
 "
 Javor horský (Acer pseudoplatanus) je kvitnúca rastlina z čeľade Mydlovníkovité (Sapindaceae)."
 Je to veľký opadavý a širokolistý strom, tolerantný voči vetru a pobrežnému prostrediu.
 Ide o horskú drevinu.
 Je pôvodom zo Strednej Európy a Západnej Ázie, od Francúzska na východ do Ukrajiny, severného Turecka a na Kaukaz a južne z hôr severného Španielska a Talianska.
 "
 Ľahko sa rozmnožuje zo semien a bol introdukovaný na Britské ostrovy v 16. storočí, kde je teraz naturalizovaný, rovnako ako aj v ďalších častiach Európy, Severnej Ameriky, Austrálie a Nového Zélandu, kde sa môže stať inváznym druhom."
 "
 Môže rásť do výšky asi 40 m. Vetvy tvoria širokú a zaoblenú korunu."
 Mladá kôra je šedá a hladká, keď je staršia odlupujú sa z nej nepravidelné šupiny.
 Listy rastú na dlhých červených stopkách, sú veľké a dlhé, s piatimi veľkými vyrastajúcimi lalokmi a hrubými zúbkami.
 Kvety sú zelenožltej farby a visia v súkvetiach nazývaných metlina (panicula).
 Produkujú veľké množstvo peľu a nektáru, ktoré sú príťažlivé pre hmyz.
 Okrídlené semená alebo dvojnažky (diachenium), sa tvoria v pároch a keď sú zrelé tak sa vo vetre vrtia k zemi.
 Padajú od októbra a počas zimy.
 Nasledujúcu jar voľne klíčia.
 "
 Vo svojom pôvodnom ekosystéme je javor horský spojený s viacerými bezstavovcami a hubami, ktoré však nie sú vždy prítomné v oblastiach, do ktorých bol zavedený."
 Občas sa vyskytuje v mestských oblastiach ako okrasný strom.
 Vyrába tvrdé, krémovo biele husté drevo, ktoré sa používa na výrobu hudobných nástrojov, nábytku, v stolárstve, na drevené podlahy a kuchynské náradie.
 Je tiež dobrý ako palivové drevo.
 Jarná miazga sa používa na výrobu cukru a výrobu alkoholických a nealkoholických nápojov a včely vyrábajú z nektáru javorový med.
 "
 Grindcore je extrémny hudobný žáner, ktorý sa prvýkrát objavil v prvej polovici 80. rokov. Inšpiráciu čerpá z tých najdrsnejších hudobných žánrov ako sú extrémny metal, industriálna hudba, noise a extrémnejších foriem hardcore punku."
 Grindcore sa vyznačuje mimoriadne skreslenými, podladenými gitarami, veľmi rýchlym tempom, blast beatmi, a vokálmi pozostávajúcimi s nezrozumiteľného vrčania alebo vysokých škrekov.
 Raným skupinám ako Napalm Death sa pripisuje, že položili základy štýlu.
 V dnešnej dobe je najrozšírenejší v Severnej Amerike a Európe, zastupovaný obľúbenými kapelami ako Brutal Truth a Nasum.
 Motívy textov sa zameriavajú primárne na spoločenské a politické záležitosti, nie je výnimočná tiež tematika smrti, krvi a násilia, či čierny humor.
 "
 Neslávne známou črtou grindcoru sú „mikroskladby“."
 Viacero skupín vytvorilo skladby trvajúce len niekoľko sekúnd.
 Britská skupina Napalm Death drží svetový rekord so skladbou „You Suffer“ (1987), zapísaný v Guinnessovej knihe rekordov.
 Mnohé skupiny vytvárajú jednoduché frázy, ktoré môžu byť rytmicky roztiahnuté počas inštrumentácie trvajúcej len niekoľko taktov.
 Následne vznikli rôzne „mikrožánre“, do ktorých často spadajú kapely odlišujúce sa od obvyklého grindcoru, ako sú goregrind, zameriavajúci sa tematikou násilia, a pornogrind, fixovaný na pornografickú tematiku.
 Medzi ďalšie odnože sa zaraďujú noisegrind (obzvlášť surový a chaotický) a elektrogrind (využívajúci elektronické prvky ako automatické bicie).
 Aj keď ide fenomén, ktorý značne ovplyvnil hardcore punk a iné obľúbené žánre, samotný grindcore zostáva záležitosťou umeleckého podzemia.
 "
 Space Shuttle bol americký čiastočne znovupoužiteľný pilotovaný kozmický raketoplán používaný na lety na nízku obežnú dráhu Zeme vládnou organizáciou NASA."
 Mal sa stať jednou zo súčastí projektovaného komplexného kozmického dopravného systému STS (Space Transportation System), ktorý však nebol realizovaný.
 "
 Existovalo päť plne prevádzkyschopných exemplárov raketoplánov, ktoré projektovala a postavila firma Rockwell International, Space Systems Group (teraz Boeing North American), Palmdale, Kalifornia (USA)."
 Lety boli riadené z riadiaceho strediska MCC (Mission Control Center) v Johnsonovom vesmírnom stredisku (NASA Lyndon B. Johnson Space Center) v Houstone, Texas (USA) pre NASA Office of Space Flight, Washington (USA).
 Space Shuttle bol prvou z veľkej časti znovupoužiteľnou kozmickou pilotovanou loďou na svete.
 Z troch jeho základných častí sa pri nutnej údržbe opakovane dali použiť dve.
 Počas 30-ročnej histórie sa v programe uskutočnilo 135 letov, z ktorých dva skončili tragicky.
 "
 Turbodúchadlo alebo plniaci turboagregát je turbínou poháňané dúchadlo, ktoré stláča plyn."
 K veľkému rozšíreniu tohto zariadenia došlo vďaka použitiu v spaľovacích motoroch kvôli zvýšeniu celkového výkonu pomocou zväčšenia množstva nasávaného vzduchu, ktorý s palivom vchádza do spaľovacích priestorov motora.
 Hlavnou výhodou turbodúchadiel je významný nárast výkonu, spojený iba s malým zvýšením hmotnosti.
 Turbodúchadlo využíva nevyužitú energiu výfukových plynov prúdiacich z motora, a tým zvyšuje celkovú účinnosť pohonnej jednotky.
 Nevýhodou je to, že pri benzínových motoroch sa pri použití turbodúchadla musí znižovať kompresný pomer aby nedochádzalo k samovznieteniu paliva.
 To potom nepriaznivo vplýva na účinnosť motora v nízkych otáčkach, kedy turbodúchadlo nedodáva potrebné množstvo vzduchu.
 Naftové motory týmto problémom netrpia, lebo sú principiálne založené na samovznietení paliva – nafty.
 Pre obidva typy motorov však turbodúchadlo predstavuje veľkú výhodu vo vyšších nadmorských výškach, kde je nižší tlak vzduchu.
 Tento dôvod bol aj príčinou vývoja tohto zariadenia pôvodne pre letecké motory.
 "
 Mágia je abstraktný systém, ktorého účelom je umožniť človeku ovládať svet prírody, vrátane predmetov, udalostí, ľudí a psychologických javov, pomocou paranormálnych, tajomných alebo nadprirodzených prostriedkov."
 V mnohých kultúrach koncept mágie stojí z rôznych dôvodov v opozícii k vedeckému alebo náboženskému pohľadu na svet.
 "
 Pojem „mágia“', „magický“ sa v širšom zmysle kryje s pojmami „okultný“ (skrytý) alebo „ezoterický“ (vnútorný)."
 V tomto prípade sa pod mágiu zaraďujú parciálne náuky s aspektom „tajomna“, ako napr. alchýmia, astrológia, alebo mesmerizmus.
 V užšom ponímaní je mágia odborom konkrétnych okultných a ezoterických náuk buď teoretických, alebo praktických.
 "
 Pavol Jozef Šafárik (* 13. máj 1795, Kobeliarovo – † 26. jún 1861, Praha) bol slovenský, v Čechách naturalizovaný básnik, historik, etnograf, slavista a univerzitný profesor."
 Založil vedeckú slavistiku.
 Svoje diela písal prevažne po nemecky alebo po česky.
 "
 ""Život Šafárikovej rodiny, jeho rodičov, starých rodičov, príbuzných a súrodencov bol úzko spätý so Štítnikom a jeho okolím."
 Narodil sa 13. mája 1795 v evanjelickej fare v Kobeliarove.
 Základy školského vzdelania, ako to zhodne uvádzajú životopisci, získal od otca, pričom všetci vychádzajú z neskorších zápisov jeho syna Vojtecha.
 Ten píše v knihe Co vyprávěl P. J. Šafařík…: „Když mu ale v 7 mém roce jen jednou abecedu celou ukázal, tu on sám hravě čísti se naučil, a již pak celý den na peci sedával čítaje.
 "Do 8 ho roku již dvakráte byl celou bibli přečetl, a jedno ze zalíbených jeho zaměstnání bylo, že bratřím a sestře, jakož i lidem domácím kázával."""""
 Škola ani učiteľ sa tu vôbec nespomínajú.
 """
 Queen je britská rocková skupina založená v roku 1970 v Londýne."
 V jej pôvodnej zostave boli Freddie Mercury (spev, klavír), Brian May (gitara, vokály), John Deacon (basová gitara) a Roger Taylor (bicie, vokály).
 Prvotnú tvorbu skupiny Queen ovplyvnil hlavne progresívny rock, hard rock a heavy metal.
 Postupne sa kapela pokúšala o konvenčnejšiu a komerčnejšiu tvorbu, vrátane rozmanitejších a inovatívnych žánrov  (arena rock, pop rock, funky, či R&B a pod.).
 "
 Pred založením skupiny Queen, Brian May a Roger Taylor spolu s basgitaristom Timom Staffellom, hrali v skupine Smile."
 Freddie Mercury (vtedy známy ako Farrokh „Freddie“ Bulsara) bol fanúšikom tejto kapely.
 Po Staffellovom odchode v roku 1970 sa k nim Freddie  pripojil, a krátko nato si skupina zmenila názov na „Queen“.
 "Johna Deacona do kapely Queen prijali pred nahrávaním ich debutového albumu v roku 1973.
 Vznik Česko-Slovenska bol proces, ktorý viedol k vytvoreniu samostatného Česko-Slovenska."
 Česko-Slovensko bolo vyhlásené 28. októbra 1918 a jeho hranice boli vymedzené mierovými zmluvami a z nich vychádzajúcimi rozhodnutiami v rámci versailleského mierového systému.
 "
 Dôsledkom vyhlásenia prvej svetovej vojny 28. júla 1914 boli národnostné otázky v Rakúsko-Uhorsku odsunuté do úzadia."
 Práve neriešenie národnostných otázok viedlo niektorých českých a slovenských politikov k uprednostneniu požiadavky samostatnosti pred federálnym usporiadaním monarchie.
 Po počiatočných represiách zostávali politici skôr pasívni a snažili sa nevytvárať zámienky k postupom proti nim.
 "
 Naproti tomu slovenský a český exil na čele s bývalým ríšskym poslancom Tomášom Garriguom Masarykom, generálom Milanom Rastislavom Štefánikom a diplomatom Eduardom Benešom presadzoval počas vojny u mocností Dohody vznik samostatného štátu Čechov a Slovákov (Masarykovo a Štefánikovo vyhlásenie, že Česi sú Slováci a Slováci Česi, sme jedno) a územné spojenie bývalých Zemí Koruny českej a Horného Uhorska."
 Tomu tiež napomáhali rôzne krajanské zbierky (prevažne v USA) a Česko-slovenské légie.
 "
 ""Hubblov vesmírny ďalekohľad (skratka HST, z angl. Hubble Space Telescope niekedy sa používa len skrátený názov Hubble) je ďalekohľad na obežnej dráhe okolo Zeme."
 Pretože je umiestnený mimo zemskej atmosféry, získava ostrejšie obrázky veľmi slabých a matných objektov než ďalekohľady na zemskom povrchu.
 Na obežnú dráhu bol vynesený raketoplánom Discovery pri misii STS-31 v roku 1990.
 Od svojho vypustenia sa stal jedným z najdôležitejších ďalekohľadov v dejinách astronómie.
 Je zodpovedný za mnoho priekopníckych objavov a pomohol astronómom lepšie pochopiť základné problémy astrofyziky.
 Pomocou ďalekohľadu sa podarilo získať niekoľko snímok, tzv. Hubblových hlbokých polí (angl. Hubble deep fields), tých najvzdialenejších objektov vo vesmíre.
 """
 ""Sir Robert William """"Bobby"""" Robson CBE (* 18. február 1933 – † 31. júl 2009) bol anglický futbalista, ktorý sa po skončení aktívnej kariéry stal trénerom siedmich európskych futbalových klubov a anglickej futbalovej reprezentácie."
 Jeho profesionálna kariéra stredového útočníka trvala skoro 20 rokov, v priebehu ktorých hral za tri kluby: Fulham, West Bromwich Albion a krátko Vancouver Royals.
 V dvadsiatich stretnutiach reprezentoval Anglicko, za ktoré strelil štyri góly.
 """
 Po skončení hráčskej kariéry sa stal úspešným trénerom na klubovej aj medzinárodnej úrovni, keď dosiahol víťazstvá v najvyšších ligových súťažiach v Holandsku a Portugalsku, získal futbalové trofeje v Anglicku aj Španielsku a s reprezentáciou Anglicka sa prebojoval do semifinále majstrovstiev sveta vo futbale v roku 1990."
 Jeho poslednou trénerskou zastávkou bolo pôsobenie pri Írskej futbalovej reprezentácii, v úlohe poradcu.
 "
 V roku 2002 mu bol udelený rytiersky rád Knight Bachelor, v roku 2003 bol uvedený do siene slávy anglického futbalu a stal sa čestným prezidentom Ipswich Town FC."
 Od roku 1991 trpel opakujúcimi sa zdravotnými ťažkosťami súvisiacimi s rakovinou.
 V marci 2008 podporil úsilie založiť nadáciu na výskum rakoviny, ktorá nesie jeho meno, Sir Bobby Robson Foundation.
 V auguste 2008 mu bola potvrdená rakovina pľúc v poslednom štádiu, zomrel iba o rok neskôr.