12 lines
181 KiB
HTML
12 lines
181 KiB
HTML
<!DOCTYPE html PUBLIC "-//W3C//DTD HTML 4.01 Transitional//EN" "http://www.w3.org/TR/1999/REC-html401-19991224/loose.dtd">
|
||
<html>
|
||
<head>
|
||
<meta http-equiv="Content-Type" content="text/html; charset=windows-1250">
|
||
<title>REFERATY.ATLAS.SK - Èitate¾ský denník</title>
|
||
</head>
|
||
<body style="backgrounf:#ffffff;color:#000000;font:12px Verdana;text-align:center;">
|
||
<h1>Èitate¾ský denník</h1>
|
||
<div style="text-align:left;">Obsah
|
||
<br>
|
||
<br>1. ROÈNÍK
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Antigona 5
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Bellerofontes 7
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Trójska vojna 9
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Teseus 11
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Filemon a Baucis 13
|
||
<br>JANKO KRÁ¼
|
||
<br>Zakliata panna vo Váhu a divný Janko 15
|
||
<br>JANKO KRÁ¼
|
||
<br>Moja pieseò – výber básni 17
|
||
<br>JÁN BOTTO
|
||
<br>Smr<EFBFBD> Jánošíkova 19
|
||
<br>ANDREJ SLÁDKOVIÈ
|
||
<br>Detvan 21
|
||
<br>VICTOR MARIA HUGO
|
||
<br>Chrám Matky Božej v Paríži 23
|
||
<br>JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
|
||
<br>Lakomec 29
|
||
<br>JÁN KALINÈIAK
|
||
<br>Reštaurácia 33
|
||
<br>2. ROÈNÍK
|
||
<br>JÁN PALÁRIK-BESKYDOV
|
||
<br>Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch 37
|
||
<br>CHARLES DICKENS
|
||
<br>Oliver Twist 39
|
||
<br>JANKO JESENSKÝ
|
||
<br>Demokrati 43
|
||
<br>EMILY BRONTEÖVÁ
|
||
<br>Búrlivé výšiny 47
|
||
<br>HONORE DE BALZAC
|
||
<br>Otec Goriot 49
|
||
<br>¼UDOVÍT KUBÁNI
|
||
<br>Valgatha 53
|
||
<br>JONÁŠ ZÁBORSKÝ
|
||
<br>Dva dni v Chujave 55
|
||
<br>MARTIN KUKUÈIN
|
||
<br>Dom v stráni 57
|
||
<br>IVAN KRASKO
|
||
<br>Nox et solitudo 59
|
||
<br>3. ROÈNÍK
|
||
<br>ERNEST HEMINGWAY
|
||
<br>Starec a more 63
|
||
<br>
|
||
<br>ROMAIN ROLLAND
|
||
<br>Peter a Lucia 67
|
||
<br>ERICH MARIA REMARQUE
|
||
<br>Na západe niè nového 69
|
||
<br>JOZEF CÍGER HRONSKÝ
|
||
<br>Jozef Mak 73
|
||
<br>MILO URBAN
|
||
<br>Živý biè 77
|
||
<br>MARGITA FIGULI
|
||
<br>Tri gaštanové kone 81
|
||
<br>DOBROSLAV CHROBÁK
|
||
<br>Drak sa vracia 85
|
||
<br>IVAN STODOLA
|
||
<br>Baèova žena 87
|
||
<br>JÚLIUS BARÈ-IVAN
|
||
<br>Matka 89
|
||
<br>4. ROÈNÍK
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>O myšiach a ¾uïoch 93
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>Ovocie hnevu 95
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>Na východ od raja 97
|
||
<br>JEROME DAVID SALINGER
|
||
<br>Kto chytá v žite 99
|
||
<br>JOSEPH HELLER
|
||
<br>Hlava XXII 103
|
||
<br>ANTOINE DE SAINT EXUPERY
|
||
<br>Malý princ 105
|
||
<br>FRANTIŠEK HEÈKO
|
||
<br>Èervené víno 109
|
||
<br>ALFONZ BEDNÁR
|
||
<br>Sklený vrch 113
|
||
<br>VLADIMÍR MINÁÈ
|
||
<br>Živý a màtvi 117
|
||
<br>ANDREJ PLÁVKA
|
||
<br>Pieseò 121
|
||
<br>MIROSLAV VÁLEK
|
||
<br>Dotyky 123
|
||
<br>MILAN RÚFUS
|
||
<br>Až dozrieme 127
|
||
<br>LADISLAV MÒAÈKO
|
||
<br>Ako chutí moc 129
|
||
<br>LADISLAV MÒAÈKO
|
||
<br>Smr<EFBFBD> sa volá Engelchen 133
|
||
<br>ALBERTO MORAVIA
|
||
<br>Vrchárka 135
|
||
<br>ALBERTO MORAVIA
|
||
<br>Rimanka 139
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>1. ROÈNÍK
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Antigona
|
||
<br>(báj)
|
||
<br>Hlavné postavy: Antigona, Kreon
|
||
<br>Ved¾ajšie postavy: Ismena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náèelník zboru, zbor
|
||
<br>Útvar: tragédia
|
||
<br>Dej sa odohráva pred krá¾ovským palácom v Tébach
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Antigona je dcéra krá¾a Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skonèila smr<6D>ou obidvoch. zahynuli v jeden deò, keï zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochova<76> so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje posti<74> a oplakáva<76>. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. <br><br>Antigona má v úmysle pochova<76> svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôc<C3B4> a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochova<76> brata. Kreon sa rozpráva s náèelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Krá¾ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri èine a prevedú ku krá¾ovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smr<6D>ou a chystá sa potresta<74> aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k èinu a chce zomrie<69> spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn krá¾a a náèelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ¾udia v meste chvália Antigonin èin a skôr si zaslúži ve¾kolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce posla<6C> na smr<6D> obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabi<62> iba Antigonu. Majú ju vyvies<65> do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke.
|
||
<br> Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieòou a väzením zároveò. Antigona prosí ¾udí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú stras<61> tí, èo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorni<6E> na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon z¾akne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáh¾a sa oslobodi<64> Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena krá¾a Kreona. zaèula èosi, že rodinu postihlo neš<65>astie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Krá¾ovná odišla do paláca. Náèelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náruèí nesie svojho syna màtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu: „Tvoja manželka sa zavraždila.“ Kreon volá svoj osud, aby ukonèil jeho život, lebo nemá preèo ži<C5BE>. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. <br><br>Náèelník zboru: „Èlovek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa ve¾ké slová, neminie ve¾ký trest a kona<6E> s rozvahou sa nauèí až na staré kolená.“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Antigona: mladá, pekná, rozumná, milá, š¾achetná, smelá, odvážna, nebojúcna
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavná myšlienka:
|
||
<br>Jednoduchá žena sa postaví proti spoloènosti a sama sa rozhodne.
|
||
<br>
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Bellerofontes
|
||
<br>(báj)
|
||
<br>Hlavná postava: Bellerofontes – vnuk Sizyfa
|
||
<br>Ved¾ajšie postavy: Proit, Iolat
|
||
<br>Netvor: Chimaira
|
||
<br>Bohovia: Aténa, Zeus, Poseidon
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Neš<EFBFBD>astný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újs<6A> z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku krá¾ovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáèil sa mladej krá¾ovnej, ktorá ho vyznamenávala pred š¾achticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Krá¾ovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho oèiernila, Krá¾ovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Krá¾ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priate¾om. Krá¾ovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za krá¾om. Povedala mu: „Bellerofontes sa spojil s nepriate¾mi a chce sa zmocni<6E> trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije <20>a. Sluha vypoèul rozhovor a môže ti to dosvedèi<C3A8>.“ Zavolala sluhu a ten to dosvedèil. Krá¾ jej nechcel veri<72>, no napokom jej uveril. Hos<6F>a nechcel zabi<62>, preto naèrtol na tabu¾ku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku krá¾ovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devä<76> dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a úèel cesty. Bellerofontes mu podal tabu¾ku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Krá¾ si hos<6F> ob¾úbil a nechcel ho zabi<62>, preto ho poslal na nebezpeènú cestu. Mal zabi<62> obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za òou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koòa Pegasa. Prišlo mu na myse¾, keï bude ma<6D> koòa bude rýchlejší a na Chimairu zaútoèí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ¾ahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyòa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ¾ahko skrotí koòa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáh¾al sa obetova<76> býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameòu a èakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedla<6C>. Prikázal mu, kam ma letiet<65>. zakrúžil okolo mraèien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyòal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Krá¾ úèasol na okrídleným koòom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa krá¾om. Po èase sa zaèal nazdáva<76>, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ¾stivého Sizyfa. myslel si, že keï má okrídleného koòa môže navštívi<76> nesmrte¾ných bohov na Olympe. <br><br>Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblaèných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do moèiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ¾uïmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ¾uïmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smr<6D>. Kôò doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika:
|
||
<br>Bellerofontes: nebojácny, ¾stivý, prešibaný, smelý, odvážny
|
||
<br>
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Trójska vojna
|
||
<br>(báj)
|
||
<br>Trójski hrdinovia: Paris, Hektor
|
||
<br>Grécky hrdinovia: Menelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet
|
||
<br>Bohovia: Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>V Malej Úzii stálo v dávnych èasoch mesto Trója. Vládol mu Krá¾ Priamos s krá¾ovnou Hebabe. Raz v noci sa krá¾ovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneï po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi de<64>mi. Pri medveïoch sa nauèil ¾udskej reèi. V týchto konèinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrèe, kde ho nauèil hovori<72>. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dosta<74> zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu s¾úbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyòu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a ve¾ké preteky. Paris sa ich zúèastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Krá¾ si dal zavola<6C> ví<76>aza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Èoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka krá¾a Menelaa. Paris zaèal stava<76> loï na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Krá¾ Menelaos prijal Parisa ako hos<6F>a. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loï, ktorá sa vydala na spiatoènú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj krá¾a Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priate¾om Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezranite¾ný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá devä<76> rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vypláva<76> kvôli bezvetriu. <br><br>Krá¾ Agamemnón pod¾a veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kòažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deò chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o koris<69>. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požièal od Achilla výzbroj. Keï ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrte¾ne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priate¾a a chcel sa pomsti<74>. Opä<70> sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláèil pod hradbami. Veèer bol Priamos vypýta<74> od Achilla màtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíja<6A> všetkých vojvodcov. Aténa naòho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keï to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba privies<65> ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy.
|
||
<br>Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um les<65>. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postavi<76> dreveného koòa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neïaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál ve¾ký kôò, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kòaz Laokaon tušil, že kôò prinesie mestu skazu. Preto ho kázal znièi<C3A8>. Kòaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koòa za hradby. Mesto si ¾ahlo pokojne spa<70>. Veèer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koòa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko znièilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Krá¾ Menelaos si odviedol Helenu na loï. Vojna nepriniesla niè dobré pre obe strany. Vojnovú koris<69> a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skonèila a zlo, ktoré zrodila kráèalo ïalej. Príèina vzniku vojny:
|
||
<br>Paris – syn krá¾ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského krá¾a Menelaa
|
||
<br>
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Teseus
|
||
<br>(poves<65>)
|
||
<br>Hlavná postava: Teseus – syn krá¾a Aigeusa
|
||
<br>Ved¾ajšie postavy: Aigeus, Minos, Ariadna
|
||
<br>Netvor: Minotaursu
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Syn aténskeho krá¾a Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal krá¾a poslov, aby h¾adali syna. <br><br>Poslovia prišli do cudzieho krá¾ovstva, kde sa Aigeus oženil s krá¾ovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov preèo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlas<61>. Prv než vstúpil na loï, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meè a èrievice. Manželke povedal: „Keï sa nebudem vraca<63> a náš syn dorastie, zaveï ho k balvanu. Ak zodvihne kameò, nech si zoberie meè a èrievice a poberie sa za mnou do Atén.“ Aigeus odišiel. Keï syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameò, obul si èrievice, opásal meè a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských èinoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôc<C3B4>. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deò, kedy mali Aténèania posla<6C> na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievèat. Bola to daò krétskemu krá¾ovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky krá¾ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal krá¾ovského syna zabi<62>. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténèania vojnu prehrali a museli krétskemu krá¾ovi plati<74> daò. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlási<73> u krá¾a, ktorý ho prijal ako hos<6F>a – nepoznával ho. Teseus povedal krá¾ovi, že chce odpláva<76> s obe<62>ami ako jeden z nich. Povedal mu: „Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som.“ Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal èrievice a meèa. Ale krá¾ už nemohol poruši<C5A1> s¾ub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom <20>ažko lúèil a povedal mu: „Na loï som dal uloži<C5BE> aj biele plachty. Vyplávate s èiernou, ale ak sa ti podarí zabi<62> Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z dia¾ky, èi sa mám radova<76>.“ na Kréte už èakali loï. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabi<62> netvora a oslobodi<64> vlas<61> od dane. Zapáèil sa krá¾ovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Veèer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu: „Tu máš klbko niti a meè.“ Ráno vyhnali Aténèanov k bludisku. Keï vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal ni<6E> o ståp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ¾udské telo a ve¾kú býèiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždi<64>. Teseus uskoèil a obratne sa rozohnal èarovným meèom a zasiahol ho do srdca. Keï Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. <br><br>Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keï ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odís<C3AD>, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loï. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Pod¾a toho sna, mala osta<74> na ostrove a vyda<64> sa za boha Dionéza. Keï lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ís<C3AD> s nimi. Bolo im to ¾úto. V zármutku zabudli vymeni<6E> plachty – èiernu za bielu.
|
||
<br>Krá¾ Aigeus netrpezlivo oèakával príchod lode. Keï uvidel èierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievèatá sa zvítali s rodièmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Krá¾a dal slávnostne pochova<76> a od tých èias sa nazýva more po òom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba meèom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlas<61> a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika:
|
||
<br>Teseus: silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý
|
||
<br>
|
||
<br>STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI
|
||
<br>Filemon a Baucis
|
||
<br>(báj)
|
||
<br>Hlavné postavy: Filemon, Baucis
|
||
<br>Bohovia: Zeus, Hermes
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Za starých èias brával na seba Zeus podobu pozemš<6D>ana a skúmal, èi sú ¾udia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov.
|
||
<br>Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo ve¾a bohatých gazdovských dvorov. Keïže sa už schy¾ovalo k veèeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o noc¾ah. No však všade ho vyhnali. Keï sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ¾udia, ktorí nemajú z¾utovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneï spýtal èi bol všade. Hermes odpovedal: „Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa.“ Zeus mu povedal, aby skúsil š<>astie aj tam. V tejto chalúpke býval starèek Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli.
|
||
<br>Hermes zbadal starèeka na dvorci a spýtal sa ho, èi by im neposkytol noc¾ah. Filemon súhlasil, aj keï bol ve¾mi chudobný a ve¾a toho nemal. Hermes poïakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v èistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových èaši. Ospravedlòoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keï je aj hostite¾ milý. Starèek nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. <br><br>Keï to Baucis zistila s básòou vzdychla a povedala: „Bohovia navštívili našu chalúpku.“ Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hos<6F>om a zaèali sa ospravedlòova<76> za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chyti<74> a upiec<65> svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol: „Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úboèie vrchu.“ Filemon a Baucis poèúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráò nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal stráži<C5BE> krásny chrám a keï sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keï prišiel ten osudný deò, Filemon a Baucis sa zaèali meni<6E> na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.
|
||
<br>Aj po smrti sú si nablízku a keï zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Filemon, Baucis: skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeèní
|
||
<br>
|
||
<br>JANKO KRÁ¼
|
||
<br>Zakliata panna vo Váhu a divný Janko
|
||
<br>(balada)
|
||
<br>
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Janko Krá¾ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dòa 24. apríla 1822. Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom ¼udovít Štúr. Po zosadení ¼udovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne: Duma Bratislavská a Zverbovaný.
|
||
<br>J. Krá¾ sa snažil pozna<6E> <20>ažký život poddaného ¾udu a jeho revoluèné zmýš¾anie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, èo hlásal básòami. V revoluènom roku 1848 spolu so svojim priate¾om, uèite¾om v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revoluèných udalostí sú jeho básne: Krajinská pieseò, Jarná pieseò, Duna dvoch bratov, Šahy
|
||
<br>J. Krá¾ väèšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoloènosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Krá¾a.
|
||
<br>Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revoluèného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevoluènejším básniko Štúrovskej školy.
|
||
<br>Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Janko Krá¾ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnos<6F> so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ¾udu a odhodlanie prinies<65> mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malièka bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa u<>ahuje do samoty, kde je mu najlepšie. <br><br>Dostal prezývku „divný“, pretože sa s nikým nekamarátil. Èasto chodil sedáva<76> a plakáva<76> na brehy Váhu.
|
||
<br>K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancova<76> a šuhaj, ktorý si obleèie šaty naopak a skoèí do Váhu, môže ju odklia<69>. Panna mu za odmenu dá všetko o èo si len požiada.
|
||
<br>Jedného dòa pri veèery, keï všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal nieèo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. K¾akol si, pomodlil sa k Bohu a skoèil za òou do vody. Zabudol si však obráti<74> koše¾u a preto mu bolo súdené zomrie<69>. Ráno pastieri našli màtveho Janka na brehu Váhu. Idyla ví<76>azi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoloèenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelos<6F>, nespokojnos<6F> hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická.
|
||
<br>
|
||
<br>JANKO KRÁ¼
|
||
<br>Moja pieseò – výber básni
|
||
<br>(balady)
|
||
<br>Remeselník
|
||
<br>
|
||
<br>V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý ve¾mi <20>ažko pracuje, aby si horko-<2D>ažko zarobil na živobytie. Jedného dòa sa rozhodne skúsi<73> š<>astie vo svete. Tu mu tiež š<>astie nepraje. Niekedy nemá èo jes<65>, pi<70> a sem-tam ho aj tovariši okradnú. Keï sa po <20>ažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, naèo mu bolo vidie<69> mestá a dediny vo svete, veï iný èlovek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie.
|
||
<br>Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majite¾mi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci.
|
||
<br>
|
||
<br>Ovèiar
|
||
<br>
|
||
<br>Autor tu opisuje prostredie okolo Po¾any, krásne lesy, èisté potôèky a štebo vtákov. tu opisuje starého baèu, ktorý má ve¾mi rád svoje ve¾ké stádo oviec. Vždy keï valasi mali ís<C3AD> pás<C3A1> ovce, baèa im hovoril, aby s nich oèi nespúš<C3BA>ali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce bi<62> a zabíja<6A> zaèali. Baèa veèer smutno h¾adel na hory a èakal valachov a svoje oveèky. Èakal márne. Svitlo ráno a oveèky nikde. Až keï mesiaèik zaèal vychodi<64> spoza mrakov, oveèky špinavé, doráòané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Baèa pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože <20>ažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval.
|
||
<br>
|
||
<br>Zverbovaný
|
||
<br>
|
||
<br>Básnik tu vystihuje život ¾udu cez vojnu, keï chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýš¾al nad tým, že by radšej doma ostal. <br><br>Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prís<C3AD> o život; napríklad pri kosení pšenièky na vàšku – môže spadnú<6E>, alebo tiež kosou sa zrani<6E>, presto by radšej zostal doma. Ma<4D> Janíka oplakáva, <20>ažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päs<C3A4>ou o šablièku sa oprie a povie: „Èi to má vždy tak by<62>, ako dosia¾ bolo?“
|
||
<br>
|
||
<br>Zabitý
|
||
<br>
|
||
<br>Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievèiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeò.
|
||
<br>Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby neznièil všetko, aby nechal aspoò pár kvietkov. Na druhý deò sa vrátili ovce bez Janíka. Dievèina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ¾aliu a na srdci pivóniu.
|
||
<br>Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trva<76> dlhšie ako javor bude stá<74>, sa splnila.
|
||
<br>
|
||
<br>Kvet
|
||
<br>
|
||
<br>V tejto balade autor opisuje, žia¾ dcéry, ktorú chce matka vyda<64>. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte èas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodi<64> kúsky pás<C3A1> a priedom upratova<76>, ako by sa mala za fúzatého chlapa vyda<64>. Lenže jej ma<6D> neh¾adí na to, že jej dcéra bude neš<65>astná, ale na to, aké bohatstvo bude ma<6D>.
|
||
<br>Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieòa. Kvietok tu smutne h¾adí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýòa.
|
||
<br>
|
||
<br>JÁN BOTTO
|
||
<br>Smr<EFBFBD> Jánošíkova
|
||
<br>(balada)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dòa 27. januára 1829. Mal staršieho brta. Do ¾udovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurèovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne zaèal tvori<72> poèas štúdii v Levoèi pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ¾udová slovesnos<6F>. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseò K mladosti. Vznikla vtedy, keï èinnos<6F> mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseò Pochod, v ktorej volá mládež k revoluèným èinom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka.
|
||
<br>Jeho najväèšie dielo je Smr<6D> Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi pod¾a historických dokladov, ale vzorom mu bola ¾udová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou.
|
||
<br>Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ¾udovú tradíciu o Jánošíkovi.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Obsahuje úvod a 9 spevov. <br><br>V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života.
|
||
<br>I. spev - oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom ve¾kosti, hrdosti a sily ¾udu. II. spev - v dojemnej piesni plaèúceho pastierika zvýrazòuje žia¾ ¾udu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania
|
||
<br>III. spev - Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievèiny duša ¾udu a nežným tónom sa s ním lúèi, ako milá s milým
|
||
<br>IV. spev - Jánošík vo väzení sníva krásny sen vo¾nosti a slobody
|
||
<br>V. spev - precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deò, ale jemu prináša smr<6D>. Pýta sa, kto viac zbíjal, èi on alebo jeho kati? On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivos<6F>. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata
|
||
<br>VI. spev - Jánošíka vedú k šibenici. Kòaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modli<6C> sa za úbohý poddaní ¾ud
|
||
<br>VII. spev - v deò popravy mu naposledy mys¾ou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúèi sa s krajom
|
||
<br>VIII. spev - predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ¾ud verí, že Jánošík nezomrel
|
||
<br>IX. spev - ukazuje sa v òom budúce ví<76>azstvo oslobodenej krajiny a ¾udu
|
||
<br>
|
||
<br>ANDREJ SLÁDKOVIÈ
|
||
<br>Detvan
|
||
<br>(lyrickoepická báseò)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>A. Sládkoviè, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine uèite¾a a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do èinnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávate¾om, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
|
||
<br>A. Sládkoviè je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie.
|
||
<br>Sládkovièova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väèšie dielo je filozoficko-reflexívna báseò Sôvety v rodine Dušanovej.
|
||
<br>S vlastným ¾úbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve ve¾ké èasti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkoviè ïalšiu skladbu Detvan a iné.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Detvan je lyrickoepická báseò. Má pä<70> spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Voh¾ady a Lapaèka.
|
||
<br>
|
||
<br>Martin: Na lúke pod Po¾anou pri zapadajúcom slnku tancovali dievèatá. Medzi dievèatami bol aj Martin, pekný mládenec, obleèený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keï zaèal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytoèil ju v tanci. Po skonèení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keï ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol krá¾a Mateja. <br><br>Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá krá¾ovi Matejovi na jarmoku.
|
||
<br>Družina: Elena sa neskôr po tanci vybrala h¾ada<64> Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena krièala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom poèul z dia¾ky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keï ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou.
|
||
<br>Slatinský jarmok: Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzda<64>. Martin Krá¾a stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlòujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Krá¾ovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé poèínanie páèilo a preto mu odpustil.
|
||
<br>Voh¾ady: Veèer Elena sedela pod oknom na lavièke a hrala peknú pieseò. Prišiel k nej vojak a zaèal sa jej zalieèa<C3A8>. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela krá¾ovský znak.
|
||
<br>Lapaèka: Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Krá¾ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Krá¾ sa ho spýtal, èi by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Krá¾ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Èierneho pluku.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Martin: detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný
|
||
<br>
|
||
<br> VICTOR MARIA HUGO
|
||
<br>Chrám Matky Božej v Paríži
|
||
<br>(historický román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>V. Hugo zaèal písa<73> ve¾mi mladý a jeho básne dosiahli ve¾ké úspechy. Stal sa èlenom Francúzskej akadémie a získal š¾achtický titul – pair. Po prevrate a nástupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone.
|
||
<br>V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú: Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu.
|
||
<br>Ïalšie známe Hugove diela: Bedári, Robotníci mora, Devä<76>desiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje.
|
||
<br>Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži.
|
||
<br>Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Quasimodo - zvonár v Chráme Matky Božej
|
||
<br>Frollo - kòaz, parížsky biskup a vychovávate¾ Quasimoda
|
||
<br>Esmeralda - cigánka, ktorá tancovala na námestí
|
||
<br>Phoebus - velite¾ krá¾ovskej stráže, do ktorého sa za¾úbila Esmeralda
|
||
<br>Pierre Gringoire - básnik a cigánkin „manžel na štyri roky“.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Príbeh sa zaèína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. <br><br>Tam sa má odohra<72> mystérium, hra o Panne Márii na poèes<65> príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keïže obecenstvo je ve¾mi nedoèkavé a arcibiskup nie a nie prís<C3AD>, hra sa zaèína.
|
||
<br>Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je neèakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokraèovali ïalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po ve¾kom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, ve¾ký, zhrbený a šku¾avý èlovek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za „krá¾a bláznov.“ Hrbáè niè nechápal, ale akoby aj mohol, keï bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulièky vynoril akýsi mních. No len èo nový „krá¾ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s èudesným mníchom. To bol Frollo.
|
||
<br>Tí, èo sa pridali k davu, sa opä<70> vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od š<>astia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu nieèo upútalo divákov. Tentoraz to bolo èosi, èo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dosta<74>. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na „to“ v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až za¾úbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali.
|
||
<br>Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ís<C3AD> poloprázdnymi ulièkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení zaèul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulièke, uvidel, ako èosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša unies<65> krièiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpusti<74>. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej „ohavy“ menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj krá¾ovskú stráž. Len èo Frollo uvidel stráže na koòoch, èosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím èarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáh¾ajúcim sa mníchom.
|
||
<br>Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koòa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba za¾úbila.
|
||
<br>Po nepríjemnej roztržke pokraèoval beznádejný spisovate¾ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a èudne vyzerajúcich ¾udí. Tí ho násilne odviedli do najväèšieho „brlohu“ zlodejov, žobrákov a iných podobných ¾udí. Ich vodca chcel Pierra obesi<73>. Pred smr<6D>ou mohol odsúdenca zachráni<6E> iba sobáš so ženou. <br><br>Keïže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúèil so životom. Vtom zaèul hlas: „Ja sa za neho vydám.“ Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sòali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky.
|
||
<br>Zatia¾, èo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získa<6B> priazeò Esmeraldy, Quasimodo rozmýš¾al vo svojej vežièke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu die<69>a<EFBFBD>a. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ¾udí, boli tu dvaja, ktorých zbožòoval: Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže èo Quasimodo netušil bolo, že „jeho cigánku“ miloval aj Frollo.
|
||
<br>hneï ráno zvonára odviedli pred súd za minulo veèerný útok na cigánku. A keïže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bièovania na námestí De Gréve
|
||
<br>Na tomto námestí stála asi tristoroèná veža - cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už 16 rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keï malo èiernovlasé dievèatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánoèka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánoèku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku.
|
||
<br>Už pár týždòov prešlo odo dòa, èo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženi<6E> s bohatou sleènou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u sleèny - snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s òou dohodol na stretnutí u „Falourdelky“. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledova<76>. Keï Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho èakala Esmeralda. No len èo ju chcel velite¾ stráže pobozka<6B>, Frollo vyskoèil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda krièiac zostala nehybne stá<74>. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveri<72>, že jej milovaný Phoebus je màtvy. Ten však v skutoènosti ani màtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho lieèili.
|
||
<br>Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. <br><br>Frollo bol za òou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kòaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala.
|
||
<br>Poèas súdneho pojednávania usvedèili taneènicu - cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci muèenia sa „priznala“, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením.
|
||
<br>Na druhý deò už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keï cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrèil ve¾ký dav ¾udí. Toto „divadlo“ sledoval aj odmietnutý Frollo a niè nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáè spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opä<70> sa na lane dostal až do svojej vežièky. Polomàtvu odsúdenkyòu uložil do postele a vytrvalo sa o òu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre z¾akla, no postupom èasu si na òho zvykla. Aj keï si už cigánka - taneènica vytrpela viac než dos<6F>, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, èo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju unies<65> z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo.
|
||
<br>Súdneho pojednávania pred pár týždòami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúèastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneï po nevydarenej a nedokonèenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesi<73>. Len èo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už zaèala pripravova<76> na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále.
|
||
<br>Poèas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepoèul. Pri pokuse otvori<72> ve¾ké a <20>ažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ¾udia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesi<73>. No spàška kameòov, èi olova útoèníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Poèas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dosta<74> sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dosta<74> na druhú stranu mesta preplávaním v loïke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loïke ich èakal tajomný èlovek v èiernom plášti. <br><br>Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným èlovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ïaleko od brehu. Po zdåhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si pláš<C3A1> z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou.
|
||
<br>Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými ulièkami naspä<70> na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži - cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokia¾ neprivedie stráže. Keï Frollo odišiel, cigánka zaèala úpenlivo prosi<73>, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievèa<C3A8>a ešte mocnejšie a stále èosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala to¾ko, ko¾ko Esmeralda a o svojej èrievièke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju èrievièku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na òu pozerala a koneène pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keï znovu nájdená matka zistila, preèo má stráži<C5BE> svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno.
|
||
<br>Len èo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdåhavom presviedèaní sa chystali stráže na odchod, keï sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keï Esmeralda zaèula tento hlas, rýchlo vyskoèila a nieèo zakrièala. Velite¾ovi nebolo treba dvakrát hovori<72>. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzda<64> a tak museli vojaci rozobra<72> vežu a vybra<72> z nej cigánku. Keï sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na ved¾ajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smr<6D> obesením.
|
||
<br>Hneï, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strèil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil.
|
||
<br>Zvonár zmizol a nik o òom dlho nepoèul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali màtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvaèená do útlej bola ve¾ká a mala zvláštny hrb na chrbtici.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Quasimodo: mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milova<76>
|
||
<br>Esmeralda: pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba
|
||
<br>Phoebus: vojenský velite¾, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu
|
||
<br>
|
||
<br>JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
|
||
<br>Lakomec
|
||
<br>(komédia)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Moliere bol najväèším komediografom. <br><br>Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riadite¾. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridàžal dvoch vzorov: domácej frašky a talianskej komédie.
|
||
<br>napísal 33 komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel.
|
||
<br>K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz meš<65>ana, ktorý sa stane pre peniaze bezoh¾adný voèi vlastnej rodine, no zároveò tým spôsobuje starosti aj druhým.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Harpagon - Kleantov a Elizin otec; zažúbený do Mariany.
|
||
<br>Kleant - Harpagonov syn; Marianin milý
|
||
<br>Eliza - Harpagonova dcéra; Valérova milá
|
||
<br>Valér - Anzelmov syn; Elizin milý
|
||
<br>Mariana - Kleantova milá; Harpagonova vyvolená
|
||
<br>Anzelm - Valérov a Marianin otec
|
||
<br>Frozína - dohadzovaèka
|
||
<br>Jakub - Harpagonov kuchár a koèiš
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožièiavaním peòazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaïuje tomu všetko: vz<76>ah k vlastným de<64>om, k služobníctvu i osobný vz<76>ah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so š¾achticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobi<62> jeho vôli, no miluje chudobnú dievèinu Marianu. Tú si však chce vzia<69> jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim de<64>om. Svojho syna Kleanta chce oženi<6E> s bohatou vdovou a Elizu hodlá vyda<64> bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháèa Anzelma, ktorého jej otec vychva¾uje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požièa<C3A8> peniaze. Dohadzovaèka Frozína presvedèí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preòho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páèia len starší muži. Frozína presviedèa takisto Marianu, že jej starý ženích èoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytoène. Harpagon pozve hostí na veèeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženi<6E>, a tak rozkáže svojim sluhom pripravi<76> hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteò, za èo sa Harpagon na syna ve¾mi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, èo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. <br><br>Po tomto zistení chce neš<65>astný Harpagon všetkých obesi<73>, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplati<74> aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peòazí.
|
||
<br>Po ubezpeèení Harpagona, že skrinka s jeho priate¾mi - peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými de<64>mi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika:
|
||
<br>Harpagon – za cenu života, èo je drahí na svete, sa nechce vzda<64> svojich peòazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voèi vlastným de<64>om
|
||
<br>Eliza a Kleant – nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deò, kedy sa zaène zamýš¾a<C2BE> na osude svojich detí a ich š<>astného života.
|
||
<br>Anzelm – sa zamýš¾a nad svojou minulos<6F>ou a necháva mladých spolu. Dobrovo¾ne sa vzdáva svojej budúcej ženy
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>JÁN KALINÈIAK
|
||
<br>Reštaurácia
|
||
<br>(novela)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>J. Kalinèiak sa narodil v Hornom Záturèí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom.
|
||
<br>Po štúdiách v Gemeri a Levoèi prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym èlenom Spoloènosti èesko-slovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinèiakove literárne zaèiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už poèas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická poves<65> Bozkovci.
|
||
<br>J. Kalinèiak mal ve¾ké tvorivé plány, ale nestaèil ich uskutoèni<6E>. Na jeho náhrobku je nápis: „Hranica života, ale nie lásky.“
|
||
<br>Najkrajšou romantickou poves<65>ou je Pú<50> lásky. Ïalšie známe Kalinèiakove povesti: Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské.
|
||
<br>Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinèiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so š<>astným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v 30-tych rokoch minulého storoèia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v èase, keï z èasu na èas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách.
|
||
<br>Reštauráciou sa nazývali vo¾by úradníkov. Právo voli<6C> mala len š¾achta. Slovenskí zemani - drobná š¾achta sa skoro nièím neodlišovala od ¾udu, lebo boli na mizine, no mohli voli<6C>. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kàmila, opíjala.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>V Záhorskej stolici je pred vo¾bami. <br><br>O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeòovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany èastujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábi<62> jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeòovský, už 15 rokov stále prvý vicišpán pred vo¾bami urazí rodinu Levických tým, že nechce da<64> svoju dcéru Anièku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeòovský zamýš¾a vyda<64> svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických s¾úbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže sta<74>, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá vo¾by, urobí Števa vicišpánom. Aby ví<76>azstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripusti<74> k vo¾be nejakým spôsobom nieko¾kých volièov Bešeòovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu volièov poopíjali do nemoty a dali zaviez<65> ïaleko do hory na opaènú stranu od miesta vo¾by, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali vo¾by.
|
||
<br>Všetci títo na vo¾by nemohli prís<C3AD> vèas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobra<72> Anièku.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Adam Bešeòovský: predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypoèítavý, prefíkaný
|
||
<br>Štefan Levický: mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeòovského
|
||
<br>Matiáš Bešeòovský: Výborný vábnik na vo¾bách
|
||
<br>
|
||
<br>Príslovia a porekadlá :
|
||
<br>„Rozumie sa tomu ako hus pivu“
|
||
<br>„Èo sa vleèie, neuteèie“
|
||
<br>„Vola lapajú za rohy a èloveka za slovo“
|
||
<br>„Ja o vlku a vlk za humny“
|
||
<br>„Nie je všetko zlato, èo sa blyští“
|
||
<br>„Ja o voze, ty o koze“
|
||
<br>„Keï sa raz žobrák na koòa dostane, ani èert ho nedohoní“
|
||
<br>„Blázon dáva a múdry berie“
|
||
<br>„Kto poètuje, ten gazduje“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>2. ROÈNÍK
|
||
<br>JÁN PALÁRIK-BESKYDOV
|
||
<br>Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch
|
||
<br>(veselohra)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval èasopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti ve¾kým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnos<6F>, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave.
|
||
<br>Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku.
|
||
<br>Tvorba: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vyslovi<76> svoj názor na spoloèenské a národné zmierenie
|
||
<br>Ïalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. <br><br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Grófka Eliza Hrabovská
|
||
<br>Oriešok - školský uèite¾
|
||
<br>Miluša - jeho dcéra, grófkina spoloèníèka
|
||
<br>¼udovít Kostrovický
|
||
<br>Rohon - zememeraè, Kostrovického priate¾
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br> Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má sta<74> jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámi<6D>, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú oslávi<76> radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spoji<6A> oslavy s privítaním mladého baróna.
|
||
<br>Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priate¾om Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spozna<6E> baróna a rozhodne sa preobliec<65> za krá¾ovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preobleèie za inžiniera Rohona a jeho priate¾ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preobleèenou za grófku hneï zamiluje. Grófovi sa nepáèi jej vystupovanie a rozhodne sa odís<C3AD>. Svoje rozhodnutie však zmení, keï ho oèarí krása krá¾ovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Niè netušiaci barón sa do nej na prvý poh¾ad zamiluje.
|
||
<br>Inžinier nemôže viac skrýva<76> lásku k Miluši a rozhodne sa prizna<6E>. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoloèníèka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu krá¾ovnú plesu, aby zachránil jej èes<65>. Deva je však pod¾a správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keï sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vzia<69>. No stále netuší, že za devu je prezleèená grófka. To sa dozvie, až keï požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavná myšlienka:
|
||
<br>Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maïarským národom. Touto hrou chce autor ukáza<7A>, ako by mohli ži<C5BE> vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku.
|
||
<br>
|
||
<br>CHARLES DICKENS
|
||
<br>Oliver Twist
|
||
<br>
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako 10. roèný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovate¾ a bol aj reportérom. Mal ve¾mi blízky vz<76>ah k ¾uïom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstavite¾ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznaèujú kritikou spoloèenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba: Klub Pickwickovcov. Sú to vo¾ne pospájané príbehy s anglickej spoloènosti. <br><br>Z ïalšej tvorby: Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianoèná koleda, Malá Doritka, Ve¾ké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield – naèrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Oliver Twist – chlapec, sirota, ktorá žije v <20>ažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu èistotu
|
||
<br>Charles Bates, John Dawkins - mladí vreckári
|
||
<br>Losberne – doktor
|
||
<br>Sowerberry - výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku
|
||
<br>Pani Maylieová – tiež dobrosrdeèná a hlavne ¾udská dáma, ktorá sa ujme Olivera
|
||
<br>Bumble
|
||
<br>Bumblová – rodená Corneyová
|
||
<br>Nancy – Oliverova priate¾ka, zlodejka
|
||
<br>Noah Claypole – pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil
|
||
<br>Monks – Faginov priate¾ a nakoniec aj Oliverov zlý brat
|
||
<br>Bill Sikes – surovec, zlodej, vykrádaè bytov
|
||
<br>Fagin – starý žid, prechovávaè zlodejov a kradnúcich predmetov
|
||
<br>Pán Brownlow – Oliverov opatrovate¾, dobrosrdeèný, poctivý starý pán
|
||
<br>Rose Maylieová – adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keïže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla stara<72>dali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o 20 èi 30 takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich 9 rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu 5 libier. Hrobár ho zauèil. Mal ešte druhého uèòa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak.
|
||
<br>Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi – Faginovi. Žid mu dal jes<65> a ostal u neho aj s inými de<64>mi. Keï sa zobudil boli už všetci preè okrem Žida ktorý chystal raòajky. O chví¾u prišiel Lišiak aj s Charley Bates.
|
||
<br>Židovi ukázali èo šlohli. Hrávali sa hru na vy<76>ahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keï to zbadal tak zistil èím sa živia. Zaèal beža<C5BE> za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a zaèal krièa<C3A8> zlodej. Keï sa obzrel uvidel beža<C5BE> Olivera a myslel si že to bol on. Olivera zaèalo naháòa<C3B2> kopec ¾udí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keï skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest 3 mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keï vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebra<72> Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od zaèiatku mu ho bolo ¾úto. A naložil si ho do koèa.
|
||
<br>Keï Oliver vyzdravel ve¾mi ïakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keï ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes – priate¾ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho ve¾a dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali (aby na neho nieèo mali) zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keïže ich naháòali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keï sa Oliver prebral bol úplne vyèerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu (bol to ten ktorý mali vykradnú<6E>) zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia èo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. <br><br>Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keï tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ¾útos<6F> a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keï sa prebral bol im vïaèný a ïakoval èo všetko pre neho urobili. Keï vyzdravel išli s pani domu a sleènou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však sleène Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúèky. Preto poslala pani Olivera do krèmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keï Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ¾úbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz veèer keï bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krème nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou prièom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred 12 rokmi porodila syna. Jeho žena o tom nieèo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypoèula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopoèula a povedala Rose že Monks chce do nieèoho namoèi<C3A8> Olivera aby zhrabol celé dedièstvo. Po tomto rozhovore keï Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využi<C5BE> a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa zaèala divne správa<76> a preto ju dal Fagin sledova<76> Noahom Claypolom- bývalým uèòom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypoèul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keï mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieò a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopi<70> ho v meste prezradil. ¼udia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujs<6A>. Vyšiel na strechu a keï si upevòoval lano o komín a chcel si sluèku da<64> okolo pása nad ním zbadal Nancyne oèi prízrak a spadol do zadu prièom sluèku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skoèi<C3A8> na plecia ale minul a spadol z ve¾kej výšky na hlavu a bol na mieste màtvy. <br><br>Polícia pochytá aj jeho spoloèníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa prizna<6E>. Oliver sa koneène dozvedá svoju minulos<6F>. Jeho otec mal syna – Monksa. Od manželky odišiel a za¾úbil sa do Agnes Flemingovej – matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu èas<61> dedièstva. Monks chcel jeho èas<61> získa<6B>, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru – Rózu – ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich 3000 libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili š<>astne v jednej dedine a stále sa navštevovali.
|
||
<br>
|
||
<br>JANKO JESENSKÝ
|
||
<br>Demokrati
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mesteèku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov (faloš, pretvárka, závis<69>, klebetenie, honba za majetkom, ...). Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedèením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine.
|
||
<br>Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. 1905. Sú to básne s ¾úbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ïalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia – sú tu básne sociálno-politické, národno-vlastenecké, ale aj básne ¾úbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti.
|
||
<br>V medzivojnovom období básnik spracováva sèasti romantickú a sèasti impresionistickú motiváciu a je u neho vidite¾ný posun k realizmu.
|
||
<br>Ïalšou básnickou zbierkou sú Verše II. Sú tu básne osobného aj spoloèenského charakteru.
|
||
<br>Ïalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ¾udových vrstiev.
|
||
<br>Ïalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, ne¾udské poriadky, nádej, že vojna skonèí a teší sa, že sa vytvoria nové vz<76>ahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. <br><br>Sú to: Proti noci, Èierne dni, N zlobu dòa II, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseò poddaných.
|
||
<br>Próza: Malomestské rozprávky, Demokrati
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy: Ján Landík, Hanka, Dubec
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Autor sa pozerá kritickými oèami na malomestské pomery a zacie¾uje svoju pozornos<6F> na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal vo¾by, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik - komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založi<C5BE> spolok „Rovnos<6F>". Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadi<64> Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a ve¾mi sa mu páèi. On by s òou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyèajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeò vyprevádza<7A> Hanku domov, keï pôjde od mäsiara a Tolkoš mu pris¾úbi, že nebude žiarli<6C>. Zo zaèiatku sa Landik hanbí chodi<64> s kuchárkou a to preto, že sa bude smia<69> celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáèi, požièia jej knihy a ostáva ju odprevádza<7A> i naïalej. Tolkoš napriek s¾ubu, ktorý dal Landikovi, zaèína žiarli<6C> a šíri<72> klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv za¾úbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náèelník Brigantík si dá predvola<6C> Landika a vyèíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepusti<74>. Súèasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnèiarikom rozhodne preloži<C5BE> Landika až vtedy, keï dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privíta<74> maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoèní. Keïže však dali správu do novín už predtým,
|
||
<br>Landik získal ve¾ký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovièom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petroviè si získava popularitu rôznymi peknými reèami, chodí po dedinách
|
||
<br>aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedièom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoloèensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou,
|
||
<br>ktorý jej dáva prednos<6F> pred Želkou. <br><br>Želka sa má sta<74> Hankinou macochou, lebo si ju chce zobra<72> Hankin otec. Charakteristika:
|
||
<br>Jan Landik: nebol bohatý ani šikovný, je predstavite¾om národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petrovièa
|
||
<br>Hanka: nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku - chce tým presadi<64> novy vz<76>ah pánov k obyèajnému ¾udu. Petroviè: protipólom Landika, je nosite¾om chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháòa sa za postavením
|
||
<br>Dubec: predstavite¾ ve¾kostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>EMILY BRONTEÖVÁ
|
||
<br>Búrlivé výšiny
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Do nájomného domu v Drozdove sa nas<61>ahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majite¾a drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadi<64> ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine.
|
||
<br>Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keï raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí èo im má prinies<65> Hindley chcel husle a Katka biè na kone.
|
||
<br>Keï sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánèa rozbité husle a biè stratil. Jeho žena ho chcela vyhodi<64> ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synèek ktorý umrel ešte malièký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Sleèna Katka sa s ním ve¾mi skamarátila ale Hindley ho neznášal.
|
||
<br>Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa ve¾mi rád. Potom zaèal pán Earnshaw zdravotne upada<64>. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu.
|
||
<br>Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keï zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keï o tom hovorila s Ellen náhodou to poèul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vzia<69> Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keï toto Heatcliff poèul ušiel a neukázal sa tri roky.
|
||
<br>Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku.
|
||
<br>Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. <br><br>Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký èas sa vrátili a nas<61>ahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za èas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobra<72> si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vzia<69> nako¾ko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela býva<76> na Búrlivých Výšinách. Postupom èasu sa Katka za¾úbila do Haretona a po neèakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.
|
||
<br>
|
||
<br>HONORE DE BALZAC
|
||
<br>Otec Goriot
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Je to francúzsky autor, ktorý dokonale naèrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoloènosti v polovici 19. storoèia.
|
||
<br>Narodil sa v mesteèku Tours. Študoval právo. Celý život túžil by<62> bohatý a patri<72> k najvyššej francúzskej spoloènosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baòu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zaèal sa venova<76> literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyh¾adávaným èítaním pre francúzsku vyššiu spoloènos<6F>. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoloènosti. Neustále prenasledovaný verite¾mi, na sklonku života sa oženil s po¾skou š¾achtiènou Evelínou Hanskou.
|
||
<br>K najvýznamnejším dielam autora patria: Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová
|
||
<br>Spisovate¾ vytvoril románoví cyklus – 97 románov – jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu – ¼udská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevoluènej kríze, ve¾mi zbožòoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po 7 rokoch neskaleného š<>astia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit.
|
||
<br>Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa s<>ahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievèatá, èo sa obyvate¾om penziónu nepozdáva. Až sa však po èase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneï im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli š<>astné, a tak im dával všetko na èo si pomysleli. <br><br>Dcéry rozmaznával, dával im všetko, èo mal, len aby im zabezpeèil š<>astnú budúcnos<6F>. Keïže na seba nemíòal skoro niè, mohol z peòazí, ktoré mal, našetri<72> na dos<6F> bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vyda<64> sa za mužov z vyšších spoloèenských vrstiev. Anastázie sa chcela dosta<74> do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri èom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokia¾ im mohol dáva<76> Goriot dostatoèné množstvo peòazí, bol miláèikom oboch dcér, no keï už nemal skoro niè, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijíma<6D> do svojich domovov.
|
||
<br>Goriot opovrhnutie dcér prijal ve¾mi <20>ažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej.
|
||
<br>V penzióne žil s ïalšími 18 spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príèin dostali skoro na spodok spoloènosti. V penzióne o èom nemali dobrú mienku. Jeho život zaèal pozorova<76> študent Rastignac, ktorý bol ve¾mi ctižiadostivý a tiež túžil dosta<74> sa na špièku spoloènosti, èo sa mu zaèalo dari<72> pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa za¾úbili a zaèali udržiava<76> milenecký pomer.
|
||
<br>Vïaka tomu si ho otec Goriot ob¾úbil a stal sa mu najbližším èlovekom v penzióne. Jeden z ¾udí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievèa z penziónu, ktorej nechcel da<64> otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievèa tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na 12 000 frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Ve¾mi si s Goriotom zaèal rozumie<69>, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadi<64> pre Rastignaca byt. Ku koncu zaèali všetci z penziónu odchádza<7A>, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli.
|
||
<br>Goriot s Rastignacom chceli odís<C3AD> na druhý deò. Podveèer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozpráva<76> a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo ved¾ajšej izbe, ale oni o èom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa zaèal chysta<74> na ples, kam chceli všetci traja ís<C3AD>. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri òom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s òou na ples. <br><br>Po návrate sa ponáh¾al za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spa<70>. Goriot, keï prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová: „Ach, priate¾ môj, nežeòte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smr<6D>. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú.“
|
||
<br>Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už màtvy a ona všetky svoje zlé èiny voèi otcovi o¾utovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho ve¾mi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameò dal napísa<73>: „Tu odpoèíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“
|
||
<br>Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoloènosti a ide odvážne v ústrety svojim cie¾om.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Otec Goriot: obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život
|
||
<br>Rastignac: študuje právo, chce dosahova<76> úspech, má svoje ciele
|
||
<br>Anastasie a Delphine: po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevïaèné, sebecké, namyslené
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>¼UDOVÍT KUBÁNI
|
||
<br>Valgatha
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Patrí k predstavite¾om slovenskej literatúry matièného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna krá¾ovná po¾ská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Èierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Kubániho román Valgatha je z èias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na èele boja bratríckych vojsk proti Huòadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maïarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v òom zbytoènos<6F> boja èeských a slovenských bratríckych vojsk proti Huòadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnú<6E>, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maïarov. Predstavite¾om je kòaz Broško. chce zmieri<72> tieto bojujúce sily, preto umožòuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huòadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je s¾úbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele.
|
||
<br>Konflikt medzi závis<69>ou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priate¾om. <br><br>Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabráni<6E> sobášu týchto dvoch mladých ¾udí a tým súèasne vyvoláva medzi nimi rozpory.
|
||
<br>V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvni<6E> nepriate¾om, väèšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu.
|
||
<br>Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statoèný a èestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huòady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spoji<6A> záujmy Uhorska a zabezpeèi<C3A8> jeho rozvoj. JONÁŠ ZÁBORSKÝ
|
||
<br>Dva dni v Chujave
|
||
<br>(novoveká poves<65>)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Záborí neïaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dos<6F> vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnos<6F>ou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky èas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župèanoch neïaleko Prešova. Tvorba: písal básne – zbierky Bájky, Žehry
|
||
<br>Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevoluèného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ¾udom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor èerpal námet so svojich skúseností v Župèanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájs<6A> východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov.
|
||
<br>Ïalšia tvorba: Faustiádia - kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Novoveká poves<65> Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve èasti, „Deò škaredý“ a „Deò pekný“, naèrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy (Záborského pôsobiska Žubèian), ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu – víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.
|
||
<br>
|
||
<br>1. èas<61>: „Deò škaredý“
|
||
<br>Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho „pán s ve¾kým nosom“ a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní „panskej“ spravodlivosti pokraèujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvô¾a predstavite¾ov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ¾udu zhubne (úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalos<6F>, národná neuvedomelos<6F>). Autor s vnútorným rozhorèením zachytáva satirický obraz utláèate¾ov (zeman Kobzay, farár Èulík, židovskí krèmári, úradníci), ale niè nez¾avuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ¾udu (Lipnický, Humenský, Kožuch, Buèák a ïalší).
|
||
<br>
|
||
<br>2. èas<61>: „Deò pekný“
|
||
<br>Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hos<6F>om o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a uèite¾om Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. <br><br>Zásluhou uèite¾a Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovòa pre malé deti, spoloènými silami zriadili spoloènú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na òom spoloène hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úh¾adnú obec. ¼ud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. MARTIN KUKUÈIN
|
||
<br>Dom v stráni
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za uèite¾a. Táto práca ho ve¾mi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študova<76> medicínu. Tu sa zapája do študentskej èinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didolièom. Odchádza s nim na ostrov Braè. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej èinnosti. Krátky èas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Èeskoslovenska sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine.
|
||
<br>Jeho literárnu tvorbu možno rozdeli<6C> na diel: s dedinskou tematikou, so študentských èias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keï báèik z Choho¾ovia zomrie
|
||
<br>Ïalšou poviedkou sú Dies Irae (Dni hnevu). V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe: Na obecnom salaši, Pred skúškou
|
||
<br>Študentská tematika: Keï bol Matej malý, Ve¾kou lyžicou, Vakácie, Mladé letá
|
||
<br>Z pobytu na Braèi: Dom v stráni
|
||
<br>Z pobytu v Južnej Amerike: Ma<4D> volá
|
||
<br>S historickou tematikou: Lukáš Blahošej Krasoò, Bohumil Valizlos<6F> Zábor, Klbká, Košútky
|
||
<br>Divadelné hry: Komasácia, Bacúckovie dvor
|
||
<br>Román: Prechádzky po Patagónií
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>V živote sú dve veci: Láska a smr<6D>. Román získal aj prímenie „Román o živote". Rieši tu problémy každodenného života. V tom èase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách.
|
||
<br>Kniha dom v stráni opisuje život obyèajných ¾udí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa toèí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.
|
||
<br>
|
||
<br>Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a 3 deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len èaká. A doèkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáèilo. Prišiel za òou aj jej bývalý priate¾, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrie<69> na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubèic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chví¾u prišiel po ne otec Mate. <br><br>Museli odís<C3AD>, ale Niko aj tak zaèal za Katicou chodi<64>. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychova<76> mladé dievèa, Doricu. Ale niè nedala najavo. Iba mala 1 podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, naneš<65>astie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel èaka<6B>. Spoèiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju zaèal porovnáva<76> s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, za¾úbil sa do nej. Ale nechcel si to prizna<6E> a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reèi jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ¾úbi Doricu. Katica bola z toho ve¾mi neš<65>astná, ale už niè nezmenila Chcela robi<62> Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za niè nemôže. Šora Anzula bola ve¾mi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ¾úbil a povedal, že má za òou znovu chodi<64>. Mate ochorel, všetci z Dubèicových ho boli pozrie<69>. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keï zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol ve¾mi š<>astný, no z choroby ho to nevylieèilo a skonal.
|
||
<br>
|
||
<br>IVAN KRASKO
|
||
<br>Nox et solitudo
|
||
<br>(Noc a samota)
|
||
<br>(zbierka básni)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe – chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mesteèku Slaný. Poèas 1. svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Pieš<65>anoch po skonèení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu.
|
||
<br>Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keï bol Krasko ïaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, prièom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutoènosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému poh¾adu. Napr. <br><br>Vesper dominice – Nede¾ný veèer.
|
||
<br>V Kraskovej poézii nájdeme aj ¾úbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýš¾a v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah.
|
||
<br>Ïalšia básnická zbierka sú Verše – v tejto básnickej zbierke je v popredí ¾úbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ¾útos<6F> za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si èoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova ro¾a, Baníci, Otrok, Topole.
|
||
<br>Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List màtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry.
|
||
<br>
|
||
<br>Šes<EFBFBD> hodín je
|
||
<br>
|
||
<br>V básni dáva autor do protikladu obyèajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci èakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu èerpá z viery v Boha.
|
||
<br>
|
||
<br>Chladný dáždik
|
||
<br>
|
||
<br>Zaèiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity – poci<63>uje smútok a bô¾, z ktorého sa snaží nájs<6A> východisko.
|
||
<br>
|
||
<br>Balada
|
||
<br>
|
||
<br>Autor umiestnil dve lyrické postavy do veèerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúèenie dvoch ¾udí za cie¾om nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že èlovek si druhého èloveka zaène váži<C5BE> až vtedy, keï ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveò prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúèenie nepomohlo.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>3. roèník
|
||
<br>
|
||
<br>ERNEST HEMINGWAY
|
||
<br>Starec a more
|
||
<br>(novela)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Bol americkým spisovate¾om. Bol synom lekára a speváèky. Poèas 1. svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovo¾ník talianskeho èerveného kríža. Bol tam aj ranený. Po skonèení 1. svetovej vojny nedokázal nájs<6A> zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoloènosti.
|
||
<br>Poèas obèianskej vojny bol aj v Španielsku a cez 2. svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol nieko¾kokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukonèil pravdepodobne samovraždou. Autor je nosite¾om Nobelovej ceny.
|
||
<br>Tvorba:
|
||
<br>Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej:
|
||
<br>Dej sa zaèína v rybárskej osade. Starec Santiago už 84. deò na mori niè nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po 10-dòoch neúspešného lovu mu rodièia povedali, aby chodil s inou bárkou, š<>astnejšou. Ale chlapec mal starca ve¾mi rád. Ten ho brával na more už od 5-tich rokov a chlapec sa od neho ve¾a nauèil.
|
||
<br>85. deò vychádzal starec na more s istotou, že nieèo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrèe do bárky. „Chatrè zhlobil ktosi z tuhých listov krá¾ovskej palmy. <br><br>Bola v nej poste¾, stôl, jediná stolièka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.“
|
||
<br>
|
||
<br>Vybral sa ïaleko na more, kde sa mu podarilo chyti<74> obrovského meèúòa. Ryba ho <20>ahala za sebou 3 dni, keï už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. „Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slneènom svite široké a svetlolevandu¾ové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo zaèalo odvíja<6A>“
|
||
<br>
|
||
<br>Starec bol už ve¾mi slabý a vyèerpaný, pretože skoro niè nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podveèer zaèala ryba krúži<C5BE>, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel zaèa<C3A8> kona<6E>. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabi<62>. „Ryba ty ma zabíjaš. Veï máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väèšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mòa za mòa, zabi si ma. Èerta sa starám, kto koho zabije.“
|
||
<br>
|
||
<br>Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spä<70>, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keï im ju starec nedal ¾ahko. Piatich z nich dokonca vlastnoruène zabil.
|
||
<br>Keï prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol ve¾mi unavený a preto keï išiel do chatrèe, musel si cestou pä<70> krát oddýchnu<6E>. Ráno, keï sa zobudil, bol pri òom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu.
|
||
<br>Všetci boli prekvapený, akú ve¾kú rybu dokázal starec ešte chyti<74>. Manolin mu s¾úbil, že už bude chodi<64> na more len s ním. Hlavná myšlienka:
|
||
<br>"Èloveka možno porazi<7A>, nie však znièi<C3A8>."
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Santiago: „Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vy<76>ahoval <20>ažké ryby. Jazvy neboli èerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>ROMAIN ROLLAND
|
||
<br>Peter a Lucia
|
||
<br>(novela)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe.
|
||
<br>Tvorba: Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof (román Rieka)
|
||
<br>Krátko po 1. svetovej vojne vydáva autor román Dobrý èlovek ešte žije. <br><br>Z ïalšej tvorby je to román Oèarená duša. Ve¾mi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochova<76> rozvíjajúci sa ¾úbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smr<6D>ou pod ruinami zbombardovaného chrámu.
|
||
<br>Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohos<6F>ou a ve¾kým rozprávaèským umením. Je to urèitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojova<76> proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Román sa odohráva v krátkom èasovom období, èo zvýrazòuje sám autor, od stredy 30. januára do 29. marca 1918. Jeho hrdinami sú dvaja mladí ¾udia - Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú veèer 30. januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deò, keï padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba za¾úbia, spoznávajú, že sú si súdení. Nieko¾ko dní neskôr, keï sa opä<70> stretnú sa zaèína ich spoloèný vz<76>ah. Žijú svojím vlastným, za¾úbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smr<6D> okolo seba. Neve¾mi sa zamýš¾ajú nad vojnou a nad tým èo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keïže nad nimi visí ako Damoklov meè hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, èo najlepšie preži<C5BE> svoje krátke š<>astie. Každý deò im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dòom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ¾úbostný vz<76>ah.
|
||
<br> Keï 29. marca vstúpili do kostola, aj keï neboli nábožne založený, ich š<>astný život sa uzatvoril. V kostole na nich èakala smr<6D>. Práve v okamihu, keï sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Peter: mladý, dospievajúci èlovek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodièia do zakonzervovaným myslením nevedia odpoveda<64>. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva š<>astnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné š<>astie našiel v tom, že miloval a bol milovaný.
|
||
<br>Lucia: polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznaèený malomeštiackou hrdos<6F>ou jej starých rodièov. Je hrdá, srdeèná, vnímavá. <br><br>Koniec jej krátkeho života bol naplnený š<>astím a láskou, avšak poznamenaný vojnou.
|
||
<br>
|
||
<br>ERICH MARIA REMARQUE
|
||
<br>Na západe niè nového
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Bol ve¾kým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odís<C3AD> na front. Bol nemeckým spisovate¾om. Narodil sa v rodine knihviazaèa. Bol uèite¾om, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. 1932 utiekol do Švajèiarska a tam aj zomrel. Od r. 1916 prežil dva roky v zákopoch.
|
||
<br>Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe niè nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keï skupina študentov sa dostáva do zákopov a zis<69>uje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich nauèili v škole sú im na niè, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznaèili, alebo umlèali. Ïalším autorovým dielom je Cesta spä<70>, kde autor èerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priate¾stve, láske a osamelosti.
|
||
<br>Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Ví<56>azný oblúk. Ïalším dielom je Noc v Lisabone.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby je to román Èas žitia a èas, román Nebo nepozná ob¾úbencov. Hlavné postavy: Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Müller, Detering, Kantorek
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Román sa skladá z 12 kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je èasto prerušovaný rozhovormi a ve¾a priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemecko-anglický front.
|
||
<br>
|
||
<br>Jednotka má neobyèajne ve¾a fajèiva a jedla. Keïže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa nieèo také sta<74> len omylom. Ale nebolo to tak.
|
||
<br>Pred štrnástimi dòami totiž jednotka zložená zo stopä<70>desiatich vojakov musela ís<C3AD> dopredu a ubytovate¾ dostal plnú dávku potravín. V posledný deò neèakane zaútoèilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati.
|
||
<br>Celá chlapèenská, ve¾mi mladá, dvadsa<73>èlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom uèite¾a Kantorka sa dobrovo¾ne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do nieko¾kých cvièných jednotiek, ale Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako velite¾a tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako velite¾ družstva sa cítil náramne dôležito.
|
||
<br>Nechával s plnou po¾nou a so zbraòou na holej, mokrej oranici cvièi<C3A8> prískokom vpred a k zemi, pokia¾ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po nieko¾kých Paulových návštevách po amputáci nohy a <20>ažkých psychických mukách zomiera. Po èase prichádzajú nováèikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. <br><br>Katczinský je pre nich nepostrádate¾ný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami.
|
||
<br>Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho poèkali pred miestnou krèmou a vyplatili ho za všetko, èo si museli v prijímacom oddieli vytrpie<69>.
|
||
<br>Družstvo sa dostalo na opevòovacie práce, kde prežíva <20>ažkú stre¾bu nepriate¾a. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa màtvym telom, ktoré ho ochránilo od èrepín. Nepriate¾ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom èase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich to¾ko, že ich už prestalo bavi<76> zabíja<6A> medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohòa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skonèila a nastal mier. Už nevedia èo bude pre nich budúcnos<6F>. Nevedia, èo možno oèakáva<76> od života.
|
||
<br>Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubráni<6E> od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ïa¾ších náletoch prichádza pekný deò. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dáva<76> sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformova<76> nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnás<C3A1> a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaèu. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je màtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operova<76>.
|
||
<br>Vracia sa na front a zis<69>uje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpeèné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriate¾a, ale keï vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôc<C3B4>. No po nieko¾kých hodinách sa prestane zaujíma<6D> o èloveka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraòuje si vlastný život.
|
||
<br>Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokraèuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyèerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skonèí sa vojna. <br><br>On tento koniec ale už nezažil.
|
||
<br>Padol v októbri 1918, jedného dòa, èo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu: Na západe niè nové…
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Motto:
|
||
<br>„Táto kniha nechce by<62> ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsi<73> vyda<64> svedectvo o generácii, ktorú – poznaèila vojna – I keï unikla jej granátom.“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>JOZEF CÍGER HRONSKÝ
|
||
<br>Jozef Mak
|
||
<br>(sociálno-psychologický román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval uèite¾ský ústav. Zúèastnil sa 1. svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová èinnos<6F> je spätá s Maticou. Po r. 1945 emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej èinnosti. Pochovaný je v Martine.
|
||
<br>Tvorba: U nás, Domov, Medové srdce – poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráè, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak.
|
||
<br>Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáèik a Dubkáèik
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Jozef Mak sa narodil ako nemanželské die<69>a vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ís<C3AD> za krstnú ma<6D>, až napokon šla Hana Me¾ošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oòho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyèítal mu, že ho musí živi<76>. Matka chcela zabráni<6E> nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zosta<74> navždy. Zišiel z hôr do dediny a zaèal pracova<76> ako drevorubaè. Bol pracovitý a ¾udia si ho za to vážili. Jozef sa za¾úbil do Maruše Me¾ošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s òou oženi<6E>. S <20>ažkos<6F>ami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odís<C3AD> na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keï prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto ve¾mi utrpel citový život Jozefa Maka. <20>ažko mu bolo ži<C5BE> ved¾a Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. „Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keïže mala ¾avú ruku suchú od pleca po lake<6B>, a ešte bola malá, keï vyriekli nad òou súd, že sa vydáva<76> nikdy nebude a treba ju trom uživi<76> nejako do smrti.“
|
||
<br>
|
||
<br>Jula však porodila zdravého syna. Spoèiatku si myslela, že keï ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky h¾ada<64> š<>astie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. „Jozef ostal stá<74> ako ståp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. <br><br>Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Èože tu robíš, Jožo? ¼a¾a, akoby si z neba spadol.“
|
||
<br>
|
||
<br> Maruša zaèala pi<70>. Raz sa ve¾mi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. „Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná èas<61> tela vonku na vzduchu a horná èas<61> v teplej vode.“
|
||
<br>Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrte¾nej posteli to vyšlo najavo. „Nehnevaj sa na mòa, Jožko, veï ja za niè nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidie<69>, veï by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseò na kameni. Niè by ma nebolo zožralo ...“
|
||
<br>
|
||
<br> Jula zomrela po pôrode druhého die<69>a<EFBFBD>a. Jozef sa musel ïalej prebíja<6A> životom sám. „Rados<6F> umiera ve¾mi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo ve¾mi málo.“
|
||
<br>
|
||
<br>Životnou filozofiou Maka je:
|
||
<br>"Trp Jozef Mak - Èlovek milión si, nuž vydržíš všetko, keïže nie je pravda, že najtvrdší je kameò, najmocnejšia oce¾, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak."
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>MILO URBAN
|
||
<br>Živý biè
|
||
<br>(unimalistický román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa na Orave v Rabèiciach. Štúdium nedokonèil z finanèných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák.
|
||
<br>V r. 1940-1945 pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. 1945 emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonáva<76> publikaènú èinnos<6F>. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.
|
||
<br>Jeho prvé literárne diela sú poznaèené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Buèiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu.
|
||
<br>Najväèší úspech však autor dosiahol románom Živý biè. Je to román s tematikou 1. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a ne¾udskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, "Pánu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ¾udské osudy.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá – vo¾ne nadväzujú na Živý biè, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Stará Ilèièka – vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.
|
||
<br>Štefan Ilèík – smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa necha<68> matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. <br><br>Mal 19 rokov.
|
||
<br>Ondrej Koreò – bývalý vojak, statoèný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.
|
||
<br>Notár Okolický – vrchnos<6F>, ve¾mož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ¾udí. Poèas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ¾udí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorèiak – zvolený ¾udom z Ráztok. Keï chcel spravi<76> po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinèanom. Bol ve¾ký zbabelec.
|
||
<br>Dekan Mrva – Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ¾ud a snažil sa mu pomôc<C3B4> a povzbudi<64> ho v èasoch vojnu.
|
||
<br>Jano Kuròava – Jonáš – Tvár mal pošinutú do¾ava, malé zlé oèi. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár – 50 roèný, statný muž, ktorý si bránil to málo, èo mal, bránil slobodu ¾udí, kvôli èomu aj nieko¾kokrát sedel vo Vranove.
|
||
<br>Eva Hlavajová – podstivá dedinèanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru – utopila sa.
|
||
<br>Adam Hlavaj – dezertér (zbeh), muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.
|
||
<br>Sivonka – Starala sa o Evine nemanželské die<69>a.
|
||
<br>Anqyal – žandár, nadbiehal Kriste.
|
||
<br>Trnèík – brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama.
|
||
<br>Györi – velite¾ vojska
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenèíne a vo Vranove, poèas 1. svetovej vojny. Dielo sa kompoziène delí na dve èasti, ktorých dejová výstavba je odlišná. 1. èasti "Stratené ruky" je vytvorená kompoziène samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvate¾ov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. 2. èas<61> „Adam Hlavaj“ je už ucelená, má re<72>azovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban ve¾mi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoloèenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden èlovek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinèanov.
|
||
<br>
|
||
<br>1. èas<61>: „Stratené ruky“
|
||
<br>Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keï zaèali prichádza<7A> zmrzaèený vojaci (Ondrej Koreò – prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu) a tvrdý odvod, ich skreslený poh¾ad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. <br><br>Hlavný motív: Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, èaká die<69>a s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinèanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odvies<65> na front aj dobytok, aby mohli vojaci jes<65>. Matej Kramár nechcel pusti<74> boženíka Krúòavu do stajne. Skonèilo to výmenou názorov a Krúòavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosi<73> Kúròavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie.
|
||
<br>Ilèíka odvezú do Trenèína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do èaty, ktorej velil Róna – stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam ve¾mi <20>ažké a kruté podmienky. Rota si ob¾úbila malého krajèíra, ktorého volali „Pánèa“. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánèa neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilèík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rý¾ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením.
|
||
<br>V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartièky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala <20>ažké, na všetko bola sama, nemala èo jes<65> a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúròava vie jediný, kto je otcom Evinho die<69>a<EFBFBD>a. Keï odmietnu pokrsti<74> Evinho syna, Eva sa utopí. 2. èas<61>: „Adam Hlavaj“
|
||
<br>Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháòali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstráni<6E> Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu.
|
||
<br>Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na veèeru. Zrazu prišiel Kúròava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúròava dostal svoje peniaze, ale keï mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomsti<74> sa Okolickému. Pomohol teda utiec<65> Adamovi. Kúròava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho die<69>a<EFBFBD>a. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabi<62>
|
||
<br>Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino die<69>a pri epidémii èervienke zomrie. Vojna sa skonèila. Dedinèania sa chceli pomsti<74> Maïarom a krvavo im všetko vyúètujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a zaènú ho vykráda<64>. Áron s manželkou uteèú a svoj dom podpália. <br><br>Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Adama Hlavaj - rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý èlovek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho neš<65>astí, týmto bojom chce pre seba získa<6B> slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre èistý èlovek, obe<62>ou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.
|
||
<br>Ilèíèka - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieri<72>, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ¾udí, aby sa pomstila.
|
||
<br>notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohàda a vykoris<69>uje nevzdelaných dedinským ¾udom. Je to slaboch a tyran.
|
||
<br>Štefan Ilèík, Ondrej Koreò - obete vojny
|
||
<br>
|
||
<br>MARGITA FIGULI
|
||
<br>Tri gaštanové kone
|
||
<br>(novela)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníèka v Tatra banke v Bratislave až do r. 1941, keï z politicky motivovaných dôvodov musela odís<C3AD>. Písa<73> a publikova<76> zaèala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych èasopisov, napr. Elán, Slovenské poh¾ady, Živena.
|
||
<br>Tvorba: Uzlík tepla, Pokušenie – týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela zaèlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mlados<6F>, Ariadnina ni<6E>, Víchor v nás.
|
||
<br>Ve¾mi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Peter – chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, èestný, úprimný
|
||
<br>Magdaléna Maliariková – èisté, smelé, nepoškvrnené dievèa, verné svojej láske, milé a pracovité
|
||
<br>Maliarik – otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, èestný
|
||
<br>Maliarièka – matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovaèná
|
||
<br>Jano Zápotoèný – bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan
|
||
<br>sestra Zápotoèného – milá, pracovitá, bohabojná
|
||
<br>Ved¾ajšie postavy: farár, ujec a ujèiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krèmár a krèmárka
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávaè je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny poh¾ad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatòujú sèasti ideálne, sèasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ¾udu, uplatòujú sa aj prvky realizmu, reè má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. <br><br>Vystupuje tu neve¾ké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutoènos<6F>, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznaèuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o urèité poòatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zloèinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúš<C3BA>aním, no i pomstou a spravodlivos<6F>ou, silne v òom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.
|
||
<br>
|
||
<br>Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom èase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si poves<65> tuláka, lebo jeho práca – skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotoèného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vyda<64> sa za Jana, ve¾kého boháèa. Peter si zaumieni zaumieni získa<6B> Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a èaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s òou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na veèer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrie<69>, keï zaèuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtia¾ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodièov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia.
|
||
<br>Na svätého Jána idú mladí páli<6C> ohne. Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koòa iné dievèa. Je to však len úskok, keï Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou s¾úbia, že raz budú svoji, keï Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koòoch. Vtedy z húštiny vyskoèí Jano, ktorý všetko poèul a chce zabi<62> Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúèia sa.
|
||
<br>Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujèek s ujèinou a ¾udia s dediny. Jedno dievèa si ho chce získa<6B>, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koòmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koòa, s ktorým prišiel pozrie<69> Magdalénu, keï ju chcel požiada<64> o ruku. Stavbu domu kvôli finanèným <20>ažkostiam dokonèí až o dva roky. Požièia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vzia<69>. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú èím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koòa, ktorý sa splaší. <br><br>Magdaléna podeò spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabi<62>, no netrafí balvanom. ¼uïom, èo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôò Petra zhodil.
|
||
<br>Magdaléna následkom zranení <20>ažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej ude¾uje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôò, èo ho na poli týral a uteèie. Chytí ho žandár a dovedie spä<70>. Jano, zmámený žiarlivos<6F>ou, vyèíta Magdaléne, že to mal by<62> signál pre Petra.
|
||
<br>O nieko¾ko dní Peter odchádza, keïže je príèinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivos<6F>ou, vypa¾uje na bok koòa, èo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyèerpaná, ho musí drža<C5BE>. Keï Jano chce koòovi vypáli<6C> oko, èo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste màtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoli<6C> sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koòoch do Petrovho domu.
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika:
|
||
<br>Peter – mal rád Magdalénu, mladý èlovek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý
|
||
<br>Magdaléna - vnútorne èistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra,
|
||
<br>Zápotoèný - bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou
|
||
<br>Magdalénina matka – chamtivá, bola za peniazmi, pokazila š<>astie svojej dcére
|
||
<br>Kone - sú symbolom sily, èistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ¾udu, no sú aj symbolom pre smr<6D>, pomstu a spravodlivos<6F>. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádate¾nos<6F> v živote ¾udí.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>DOBROSLAV CHROBÁK
|
||
<br>Drak sa vracia
|
||
<br>(novela)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a uèil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry.
|
||
<br>Bol spoluautorom diela Rukovä<76> dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vz<76>ah k okolitému svetu. Ïalším dielom je Návrat Ondreja Baláža.
|
||
<br>Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. <br><br>Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Uèenlivá Marta a starostlivá Mária.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy: Martin Lepiš – drak, Šimon Jariabka, Eva
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Podtitul tejto novely ja „rozprávka“ (môže by<62> nieèo zlé o drakovi), ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reèi. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkia¾ prichádza, je ve¾mi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, èlovek prírody, považujú ho za èarodejníka. Drak stelesòuje v kolektívnom poòatí dediny zlo, a neš<65>astie
|
||
<br>
|
||
<br>Dej sa odohráva v Po¾sku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považova<76> dedinèanov. Drak má <20>ažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnèiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal èierne oèi, je nespratník – individualista, nemá rád ¾udí, ani ¾udia nemajú radi jeho.
|
||
<br>Rozprávanie zaèína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to èo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveò hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinèania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. ¼udia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odís<C3AD> z dediny.
|
||
<br>Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním die<69>a, keï Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina èakala, èo Šimon urobí, keï sa Drak vráti. Dedinèania potrebovali zahna<6E> kravy dolu z holí, pretože zaèal horie<69> les. Nemali tam koho posla<6C>, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k èriede. Šimon sám na chví¾u zmizne. Šimon uvidí Draka sedie<69> okolo ohòa s cudzincami. Jeden (Poliak) Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza.
|
||
<br>
|
||
<br>IVAN STODOLA
|
||
<br>Baèova žena
|
||
<br>(dráma-tragédia)
|
||
<br>
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku 1451 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. <br><br>Pochovaný je v Bratislave.
|
||
<br>Tvorba:
|
||
<br>komédie: Náš pán minister, Keï jubilant plaèe, Mravci a svrèkovia
|
||
<br>tragédie: Baèova žena
|
||
<br>hra: Èaj u pána senátora
|
||
<br>dráma: Krá¾ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smr<6D>
|
||
<br>veselohra: Jožko púèik a jeho kariéra
|
||
<br>prozaické práce: Náš strýko Aurel, Smutné èasy, smutný dom
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Ondrej Muranica – baèa
|
||
<br>Eva
|
||
<br>baèa Mišo
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Baèa Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s de<64>mi. Pracuje v bani a pri jednom neš<65>astí stratí pamä<6D>. Úrady ho vyhlásia za màtveho. Eva sa znovu vydá za baèu Miša. Je jej ve¾mi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z neš<65>astí, ktorým je svedkom sa mu opä<70> vráti pamä<6D>. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštie¾ a zem. nechce sa Evy vzda<64>. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keï Eva nechce ublíži<C5BE> ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ¾ahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta: „Teraz má už máte obaja.“
|
||
<br>V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym (otázka vys<79>ahovalectva, financie). Morálne – keï Ondrej je bohatý, má kaštie¾, peniaze, ale nie je š<>astný. JÚLIUS BARÈ-IVAN
|
||
<br>Matka
|
||
<br>(divadelná hra)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine uèite¾a. Mal široký literárny obzor. Ovládal nieko¾ko jazykov: nemèinu, maïarèinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kòaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,...
|
||
<br>Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra: 3000 ¾udí – èerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy.
|
||
<br>Satirická hra: Mastný hrniec
|
||
<br>K vrcholom Barèovej tvorby patrí dráma Matka.
|
||
<br>Expresionizmus: dráma Neznámy
|
||
<br>Prvky absurdnej drámy: hra Dvaja – otázky medzi¾udských vz<76>ahov; Veža
|
||
<br>Prozaické dielo: Huslièky z javora – kniha pre mládež.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dráma sa zaèína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Pa¾a, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darèek „nôž“. Matka sa tejto vidiny z¾akne. Jano zobral Pa¾ovi èiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Zaèal chodi<64> s atkou. jano pracuje v bani. ¼udia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Pa¾o prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Pa¾o je neš<65>astný a zaèína pi<70>, lebo majetok mu zobral Jano. Pa¾o odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deò, keï sa matke prisnije ïalší sen. V òom vidí ako Jano zabije nožom Pa¾a. Matka chce tomu zabráni<6E>. Raz keï Pa¾o príde navštívi<76> matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zaèínajú háda<64> a bi<62>. <br><br>Vtedy matka vojde do miestnosti, keï vidí, ako sa Jano zaháòa na Pa¾a nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Pa¾a. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keï vidia matkine màtve telo na zemi. Vtedy Jano zaène plaka<6B>. V tom všetko pochopia a nenávis<69> sa stratí. Napokon sa ide prizna<6E> susede. Dráma konèí Janovým monológom: „Teba uèili trpie<69>, mnou mohol otrias<61> len víchor. Mamka ja idem h¾ada<64> niekoho, kto moju dušu oslobodí.“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>4. roèník
|
||
<br>
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>O myšiach a ¾uïoch
|
||
<br>
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal z Kalifornie a život ¾udí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako: román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ¾uïoch.
|
||
<br>Ïalšia tvorba: Zhoïte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja – zobrazuje osudy troch generácií od obèianskej vojny až po 1. svetovú vojnu, Potulky s Charleym
|
||
<br>Tvorba tohto spisovate¾a je realistická aj svojím prístupom ku skutoènosti.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Lenie Small – ve¾ké die<69>a, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce
|
||
<br>George Milton – Lennieho „anjel strážny“, chytrí, menšej postavy
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dos<6F> peòazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chova<76> králiky.
|
||
<br>Jeden piatok prišli na ïalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je „silná ako býk“, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, èo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zaèal vybíja<6A> zlos<6F> na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päs<C3A4>, stlaèil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú ve¾kú èiastku a tiež túžil po vlastnej farmièke. V nede¾u po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteòa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a zaèala sa mu líška<6B>. Najprv ju odháòal, no za chví¾u mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich zaèal hladka<6B>, no keï mu ju už chcela da<64> preè, z¾akol sa a nechcel ju pusti<74>. zaèala krièa<C3A8>, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, èo ho postupne èoraz viac znervózòovalo. Ako sa ju snažil udrža<C5BE>, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. <br><br>Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho h¾ada<64>. Cyrly ho chcel zabi<62>. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynèovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho èin ho nikdy neprestane prenasledova<76>.
|
||
<br>
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>Ovocie hnevu
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Tom Joud, Róza Šaran, Connie (muž Rózy), Noe (brat Rózy a Toma), matka, Al (brat Toma)
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel 4 roky za zabitie èloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé èasy. Keï prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, èo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam èesaním vlny. Chcú ís<C3AD> na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú ma<6D> radi a budú dostáva<76> malú mzdu.
|
||
<br>
|
||
<br>„Oni èloveka nenávidia preto, že sa boja.“
|
||
<br>
|
||
<br>Oni vedia, že hladný èlovek musí zohna<6E> nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnú<6E>. Oni sa však nedali odradi<64> a išli to vyskúša<C5A1>. Naj<61>ažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal ži<C5BE> pri rieke. Keï prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keï sa usadili pri Tábore.
|
||
<br>¼udia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo èakala die<69>a. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrie<69>. Mali š<>astie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali š<>astie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odís<C3AD> z Tábora. Dostali zamestnanie – zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schováva<76>, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odís<C3AD>, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala 7 dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deò oznámil Al, že sa ide ženi<6E>. Mama bola rada, že sa ide ženi<6E>, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na èesaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robi<62> jeden deò a porodila màtve die<69>a. <br><br>Ich auto sa zaèalo napåòa<C3B2> vodou a tak museli odís<C3AD>. Našli starú mašta¾ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko.
|
||
<br>
|
||
<br>JOHN STEINBECK
|
||
<br>Na východ od raja
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Román sa zaèína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zruèným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali 9 detí.
|
||
<br>Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa èoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputova<76>. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ïalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné die<69>a a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. èi išlo o silu, zruènos<6F> alebo bystros<6F>. Cyrus bol krutý a despotický èlovek, ktorý si zaumienil vychova<76> z Adama vojaka. Raz keï sa schy¾ovalo k veèeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel by<62> vojakom, no otec mu nedal na výber. Po veèeri sa Adam šiel prejs<6A> a Charles šiel s ním. Vyzvedal o èom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a zaèal Adama mláti<74>, kým neostal bezvládne leža<C5BE>. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krèmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. 4 dni sa nemohol ani pohnú<6E>. Keï sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostre¾ovaèom. Otec sa ods<64>ahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal ve¾ký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše 100 000 dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, prièom Kalifornia má by<62> tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu poèuli pri dverách buchot. našli tam polomàtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, èe¾us<75> a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oèi a jej tvárièka sa ponášala na srdieèko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako 14-roèná dohnala profesora k samovražde. A keï dospela, upálila svojich rodièov a s peniazmi ušla do mesta.
|
||
<br>Adam hneï zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. <br><br>Charles jej neveril a chcel ju dosta<74> z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojèatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odís<C3AD> a keï jej v tom chcel Adam zabráni<6E>, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majite¾ka si ju ob¾úbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamäta<74> a farmu nechal chátra<72>. O Árona a Cala sa staral Èíòan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidie<69>, aby na òu mohol zabudnú<6E>.
|
||
<br>Farmu prenajal a kúpil si malý domèek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchos<6F>ou si bez námahy získal ¾udí. Cal túžil po náklonnosti ¾udí, tak sa snažil napodobòova<76> brata. Kde Árona s rados<6F>ou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlèí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho ve¾mi hrdý. Cal chcel otca prekvapi<70>, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobi<62> peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil 15 000 dolárov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER
|
||
<br>Kto chytá v žite
|
||
<br>(psychologický román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na nieko¾kých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej èinnosti.
|
||
<br>Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Devä<76> poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour: Úvod, Hapworth 16, 1924
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Skladá sa z 26 kapitol oznaèených èíslami. Román je rozprávaním Holdena v 1. osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro.
|
||
<br>Trikrát je použitý motív kaèíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýš¾a. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kaèièiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.
|
||
<br>Dej sa odohráva poèas troch dní.
|
||
<br>
|
||
<br>Holden v sanatóriu zaèína rozpráva<76> o svojom citovom kolapse pred rokom. Zaèal od toho dòa, keï odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. <br><br>Bola to fakt ve¾mi nároèná škola.
|
||
<br> Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúèi<C3A8>. Má chrípku, leží, Holden musí ís<C3AD> k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnú<6E> z dejepisu, prešiel iba z angliètiny. Spencer sa ho pýtal, èi ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, s¾úbil starému profesorovi všetko, èo chcel, len aby už vypadol.
|
||
<br> V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznaèi<C3A8>, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybra<72> už zbalené nožnièky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keï prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu - opis z angliètiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneï ved¾a ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslie<69> na Jane.
|
||
<br> Veèer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keï sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, èi je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, èi ho Jane nechala pozdravi<76> a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, èi sa s òou vyspal, naèo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zaèal nadáva<76>, následkom èoho sa pobili.
|
||
<br> Holden sa rozhodol, že ešte toho dòa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtia¾ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ís<C3AD> domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.
|
||
<br> Bol veèer, ale spa<70> sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela.
|
||
<br> Ráno sa išiel naraòajkova<76> do bufetu, kam prišli aj dve mníšky uèite¾ky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo.
|
||
<br> Po raòajkách si zmyslel, že kúpi sestrièke Phoebe platòu. Pozoruje ¾udí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje: ,,Keï raz èlovek niekde v žite chytí èloveka.''
|
||
<br> Divadelné predstavenie, na ktoré po túlaèkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keïže korèu¾ovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnú<6E> a obèerstvi<76> sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, èi jej príde pomôc<C3B4> ozdobi<62> stromèek. S¾úbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. <br><br>Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujs<6A> od všetkého ïaleko, preè, kde nie sú ¾udia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.
|
||
<br> Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancova<76>, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chví¾u sa rozprávali, ale potom musel odís<C3AD>, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ïalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrie<69> svoju sestru Phoebe
|
||
<br>Domov sa vkåzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodièia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneï tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodièia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priate¾ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel.
|
||
<br> Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a zaène nový život, ale musí sa ešte rozlúèi<C3A8> s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude èaka<6B> v múzeu a poprosil jednu zamestnankyòu školy, aby jej ho doruèila.
|
||
<br> Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou ve¾ký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoèe.
|
||
<br> To bolo všetko. Keï prišiel domov, bol chorý a na jeseò šiel do ïalšej školy.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>JOSEPH HELLER
|
||
<br>Hlava XXII
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Patrí k protivojnovým spisovate¾om.
|
||
<br>Tvorba: Hlava 22, Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Závereèná.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Yossarian – kapitán, Catheart – plukovník, Milo – obchodník
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Názov Hlava XXII je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy
|
||
<br>
|
||
<br>Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základòa nemohla by<62>. Bolo to pred koncom 2. svetovej vojny.
|
||
<br>Prináša nový poh¾ad oèami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava XXII dovo¾uje odís<C3AD> z frontu všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ïalšiu formu Hlavy XXII, musí uposlúchnu<6E> rozkaz. <br><br>Yossarian má problémy zvládnu<6E> zá<7A>až náletov. predstiera, že ho boli peèeò a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurova<76> listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré neèítal. Tie, ktoré èítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna.
|
||
<br>
|
||
<br>„Každý, kto sa chce vyhnú<6E> bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“
|
||
<br>„Pod¾a Hlavy XXII voja, ktorý je psychicky na dne nato¾ko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže by<62> bláznom.“
|
||
<br>
|
||
<br>Ïalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo ve¾kom – Milo dokázal bez problémov vybudova<76> obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na èierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahradite¾ným. Nemôže absolvova<76> nálety, musí ho niekto zastupova<76>. Musí sa zvýši<C5A1> poèet náletov.
|
||
<br>Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velite¾ si myslel, že tú èas<61> už dobili Amerièania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu s¾ubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva.
|
||
<br>Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychva¾ova<76> tábor – jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil neprí<72>ažlivé dievèa a vyhodil ju z okna.
|
||
<br>Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dos<6F>. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska š<>astný.
|
||
<br>ANTOINE DE SAINT EXUPERY
|
||
<br>Malý princ
|
||
<br>(rozprávka pre dospelých)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v š¾achtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla 2. svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Poèas vojenskej služby sa nauèil lieta<74> a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoloènostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, nieko¾kokrát havaroval. Zúèastnil sa obèianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhaèka. Od 20. rokov sa venoval literárnej a publicistickej èinnosti.
|
||
<br>Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku 1945.
|
||
<br>Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. <br><br>S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia èloveka je optimistickejšie.
|
||
<br>Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky: román Južná pošta, Noèný let, román Zem ¾udí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokonèená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Da<44> zmysel životu.
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Autor si raz spomenul na kresbu ve¾hada krá¾ovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona.
|
||
<br>Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili:
|
||
<br>
|
||
<br>,,Dospelí sami nikdy niè nechápu a deti to unavuje, keï im treba stále a stále nieèo vysvet¾ova<76>.''
|
||
<br>
|
||
<br>Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil ve¾a rokov medzi vážnymi dospelými ¾uïmi.
|
||
<br>Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoò tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil oveèku. Pilot musel nieko¾kokrát prerába<62> oveèku, až nakoniec nakreslil debnièku a povedal, že tam je jeho oveèka. Chlapec, malý princ, sa jej ve¾mi potešil. Bola presne taká, akú chcel.
|
||
<br>Malý princ nechcel poveda<64>, odkia¾ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väèšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, èi oveèky obhrýzajú malé sadenièky baobabov. Malý princ ich musí vytrháva<76>, lebo by roztrhli jeho planétku.
|
||
<br>Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapada<64> až 43 ráz za sebou, taký krátky deò bol v jeho vlasti.
|
||
<br>Piaty deò sa pilot dozvedel, že malý princ sa ve¾mi bojí, že oveèka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpeèil, že tej jeho oveèke nakreslí ešte náhubok.
|
||
<br>Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve èinné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúèil sa so svojou kvetinou.
|
||
<br>Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam h¾adal zamestnanie a pouèenie.
|
||
<br>Na prvom prebýval krá¾. Ten prikazuje, èi má malý princ zíva<76>, alebo nezíva<76>, èi má, alebo nemá sedie<69> a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti.
|
||
<br>Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovate¾ov.
|
||
<br>Na ïalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete.
|
||
<br>Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chví¾ku, keï ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný.
|
||
<br>Piata planéta bola najmenšia. <br><br>Bolo na nej to¾ko miesta, že sa tam zmestila poulièná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu veèer a ráno zhasol. Ale planéta sa zaèala tak rýchlo toèi<C3A8>, že medzi nocou a ránom bol ve¾mi malý èas, nemá èas si odpoèinú<6E>. Jeden deò trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá nieèím iným ako samým sebou.
|
||
<br>Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, èi jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovate¾, aby skúmal, on len zaznaèí, èo iný vidí. Skutoèný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú poves<65>.
|
||
<br>Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete.
|
||
<br>Malý princ padol na Zem, rovno na púš<C3BA>, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že staèí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priate¾mi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po òom a opakujú nieko¾kokrát to isté, èo povedal on.
|
||
<br>Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedineènú kvetinu, a má len obyèajnú ružu. ¼ahol si do trávy a plakal.
|
||
<br>Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hra<72>, bude jeho priate¾om.
|
||
<br>
|
||
<br>,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška.''
|
||
<br>
|
||
<br>Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopi<70>, preèo ¾udia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkia¾ sa vracia.
|
||
<br>Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, èím ¾uïom ušetrí denne až 53 minút, ktoré môžu využi<C5BE> na niènerobenie, lebo nemusia ís<C3AD> pi<70>.
|
||
<br>Nastal ôsmy deò pilotovho pobytu na púšti. Keï mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby h¾adali studòu, aj keï to pilot považuje za pochabos<6F>. Pilot zobral na ruky malého princa a kráèal púš<C3BA>ou. Na úsvite objavili studòu. Napili sa.
|
||
<br>Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú oveèku, bojí sa, že by oveèka mohla ublíži<C5BE> jeho ruži.
|
||
<br>Na nasledujúci deò pripadá výroèie pádu malého princa na Zem.
|
||
<br>Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolie<69>, myslí si, že bude musie<69> necha<68> svoje telo - ako nepotrebnú škrupinku - na Zemi.
|
||
<br>Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred èasom na Zem. <br><br>Pilot sa z¾akol, že had chce malého princa pohrýz<C3BD> a odplaší ho.
|
||
<br>Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho ve¾ký priate¾ sa bude môc<C3B4> vráti<74> domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môc<C3B4> zobra<72> na cestu telo, lebo je ve¾mi <20>ažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto:
|
||
<br>
|
||
<br>,,Pri jeho èlenku sa iba mihol žltý záblesk. Chví¾u nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk.''
|
||
<br>,,Odvtedy už prešlo šes<65> rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keï som sa znova stretol s priate¾mi, boli ve¾mi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im:
|
||
<br> - To je z únavy...''
|
||
<br>
|
||
<br>Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil oveèke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresli<6C> kožený remienok. Nebude sa jej da<64> nikdy priviaza<7A>.
|
||
<br>
|
||
<br>,,Zah¾aïte sa na nebo. Pýtajte sa: zožrala oveèka ružu - áno alebo nie? A uvidíte, ako sa všetko zmení...
|
||
<br> A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité!
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavná myšlienka:
|
||
<br>Dospelí nikdy nevedia pochopi<70> sny a nálady detí. FRANTIŠEK HEÈKO
|
||
<br>Èervené víno
|
||
<br>(generaèný román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval po¾nohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom.
|
||
<br>Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vys<79>ahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety.
|
||
<br>Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu.
|
||
<br>Jeho najznámejším dielom je generaèný román Èervené víno.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevòovania a kolektivizácie.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy: Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>V diele František Heèko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlèindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ¾udí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na zaèiatku prvej èasti knihy – „Živly“, s<>ahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodièovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keïže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala ve¾mi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a ods<64>ahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ïalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá èas<61> konèí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. <br><br>Druhá èas<61> má názov „Hrdinka a hrdinèa“ a zaèína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnos<6F>, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva ve¾mi dobre. je šikovný a od otca sa ve¾a nauèil. Spoèiatku sa im darí dobre, ale ako pokraèuje vojna, sú èoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keï už skutoène nemali èo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosi<73> o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec niè. Len prababièka Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno neš<65>astie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojièky zomrú, a to práve v noci, keï sa Kristínke narodí syn Adam - bohužia¾ màtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamäta<74> a <20>ažko ochorie. Vylieèi ju len Urbanov návrat z vojny. Táto èas<61> konèí smr<6D>ou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieri<72>. Tretia èas<61> má názov „Marek a Lucia“. Zaèína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študova<76> do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Ve¾mi mu pomáhajú zruènosti, ktorým sa nauèil, keï sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priate¾kou z detstva Luckou a ich vz<76>ah sa postupne mení na lásku. Marek èasto navštevuje rodièov ale tým sa vedie ve¾mi zle. Kristína <20>ažko ochorela a po èase zomrela. Urban, ktorý už zaèal pi<70> aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keïže bol majetok zadåžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester - dávny nepriate¾ Habdžovskej rodiny. To mladých ¾udí naèas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opä<70> stretnú a zosobášia sa. Heèko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vz<76>ah okolia k nim. Ich vzájomné vz<76>ahy, postoje k urèitým problémom.. ALFONZ BEDNÁR
|
||
<br>Sklený vrch
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal z Rožòovej Neporadzi. Vyštudoval latinèinu, slovenèinu a èeštinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. <br><br>Venoval sa literárnej tvorbe.
|
||
<br>Jeho najznámejší román je Sklený vrch.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby môžeme spomenú<6E> zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko.
|
||
<br>Ïalšia tvorba: Za hrs<72> drobných, Ako sme sušili bielizeò, Výpoveï, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia.
|
||
<br>Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané.
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Ema Klasová – mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku 5 ako vedúca závodného klubu a knihovníèka, úèastníèka vojny
|
||
<br>Jožo Solan – Emin manžel, pracoval na Úseku 5, mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou
|
||
<br>Milan Kališ – priate¾ Emy, èakali spolu die<69>a, ale Ema si to dala preè, znaèkoval turistom trasu a mal rád Emu, úèastník vojny
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníèky Emy Klasovej a prelína sa v òom minulos<6F> s prítomnos<6F>ou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradièným novým poh¾adom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoloènosti, ale predovšetkým na ¾udské vz<76>ahy. Bednárovi sa SNP stáva prameòom ustaviènej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súèasnos<6F>ou. 3 deje - súèasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947
|
||
<br>
|
||
<br>Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan (manžel) zasvietil v obývaèke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a zaèal èíta<74> ...
|
||
<br>Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, èi pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžova<76> so Zolom (vtedajší snúbenec) a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deò sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako znaèkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a h¾adeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o 4 roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúèi<C3A8> s Tichou dolinou, pretože mala odís<C3AD> so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli 4 lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keï poèuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom èase myslí na neho stále. Vidí ho všade, èi už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáò (jeden z lyžiarov). Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vráti<74> nechcela. <br><br>Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline.
|
||
<br>Jej muža premiestnili na Úsek 4 a páèilo sa mu tam. Koneène budú ma<6D> pokoj od Tretinu, ktorý mal stále nièo proti nim.
|
||
<br>Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz veèer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadeèom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevo¾no a tak vybehla pred chatu. Keï sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, èi jej nieèo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ïalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak ve¾mi, ako keï prišla do Tichej doliny.
|
||
<br>Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema neš<65>astne zahynie (stane na spadnuté elektrické dróty), Solana práve doèítal jej denník. Autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vz<76>ah k trom mužom naznaèuje vz<76>ah k SNP
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>VLADIMÍR MINÁÈ
|
||
<br>Živý a màtvi
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Klenovci. Mináè sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny po¾nohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ¾udí ako s tým súviseli a ako sa menili.
|
||
<br>Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.
|
||
<br>Vrchol Mináèovej tvorby predstavuje dielo Generácia (Dlhý èas èakania, Živí a màtvi, Zvony zvonia na deò)
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Smr<6D> chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>1.) ¼udia, ktorí nechcú ma<6D> niè spoloèné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v oèakávaní zmien, svojimi èinmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP:
|
||
<br>kapitán Labuda - silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazova<76> svoju silu
|
||
<br>Janko Krap - velite¾ partizánov, vždy vie èo chce, energický, odvážny, ve¾mi nároèný voèi sebe aj iným
|
||
<br>Marek Uhrín - študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýš¾a a filozofuje, má prezývku „profesor“
|
||
<br>èatár Koza
|
||
<br>Hanka Krapová
|
||
<br>Olina Ferkodièová
|
||
<br>lekárka Ema
|
||
<br>2.) Nemci - fašisti a gardisti
|
||
<br>Lemnitzky - velite¾ gardistov
|
||
<br>Filip Hracho - nadzbrojník
|
||
<br>Vincent Ulrich - gardista
|
||
<br>Ignác August Kolenatý
|
||
<br>3.) ¼udia, stojaci na správnej strane z vypoèítavosti, váhajúci ¾udia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Trilógia vznikla v 2. polovici 50-tych rokov, ale nebol to „útek do histórie“, hlavným cie¾om bolo pomôc<C3B4> vyzna<6E> sa v súèasnosti. Sám autor povedal: „Pomôc<C3B4> svojej generácii orientova<76> sa dnes, uvedomi<6D> , pochopi<70> sa - preèo sme takí, akí sme. <br><br>Neosvet¾ova<EFBFBD> tie èasy faktograficky - to sa už stalo, ale morálne a psychologicky - preèo a ako sa menil pocit života. Pochopi<70> poriadok v mravných hodnotách, rozplies<65> uzlové body našej spoloènosti.“
|
||
<br>Dej sa odohráva poèas SNP, v Makove a Priehybách
|
||
<br>
|
||
<br>Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozlièných situáciách., snaží sa zobrazi<7A> zloèinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveï o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutoènos<6F>. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho úèastníkov.
|
||
<br>Neïaleko Makova sa snažia prerazi<7A> Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov èatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. „Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednos<6F> za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlas<61>, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to ve¾mi skutoèný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zoèi-voèi ve¾kému pocitu zahanbujúco bezbranný: mal pušku a šiel do boja.“
|
||
<br>
|
||
<br>Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieèi sa v nemocnici, neskôr sa vracia spä<70> k oddielu. Miluje Olinu Ferkodièovú, ktorá však s kapitánom Labudom èaká die<69>a. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap (velite¾ partizánov) sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvate¾ov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodièová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodièa (nemeckého gardistu) dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smr<6D> chce pomsti<74>, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca ve¾a vojakov. Nemci obk¾úèia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. „Nevedel, èo v tejto chvíli treba urobi<62>, práve tak, ako to nevedeli stovky iných velite¾ov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestrati<74> hlavu, nevzda<64> sa, a keï nebude možnos<6F> ví<76>azstva, h¾ada<64> aspoò možnos<6F> pomsty.“
|
||
<br>
|
||
<br> Janko Krap, lekárka Ema, èatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. <br><br>Kapitán Labuda sa lieèi v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. „Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôòu orgovánu, vôòu mladej trávy a vôòu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo nieko¾ko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dos<6F> síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnos<6F>, o ktorej nepochybovali.“
|
||
<br>
|
||
<br>ANDREJ PLÁVKA
|
||
<br>
|
||
<br>zbierka Moje najmilšie
|
||
<br>Po rokoch – venované Alexandrovi Matuškovi
|
||
<br>Pieseò
|
||
<br>(báseò)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Pochádzal z Liptova. Po skonèení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokonèil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista.
|
||
<br>V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ¾udovým tradíciám a k ¾udovým útvarom.
|
||
<br>V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýš¾a nad sebou, nad zmyslom svojho života.
|
||
<br>V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do koneènej podoby s názvom Liptovská piš<69>ala.
|
||
<br>Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoloèenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znièenej krajiny.
|
||
<br>Obraz SNP vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Zelená ratoles<65>, Domovina moja, Sláva života
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Básnik v básni Pieseò, v prvej èasti opisuje svoju ponurú minulos<6F> vo svojom rodnom kraji. Ve¾mi rád sníva.
|
||
<br>V druhej èasti básne opisuje svoju túžbu ži<C5BE> bezstarostne, chcel by vzlietnu<6E> a necha<68> sa unáša<C5A1> vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseò Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s rados<6F>ou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu ve¾mi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveò o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, „v dedinách len samé novoty“. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už nieèo zažili, hoci dnes už nemajú to¾ko síl. V úplnom závere poukazuje i na smr<6D>, ktorú prináša staroba, no verí, že bude ži<C5BE> ïalej vo svojej básni ako tí pred ním, èo s rovnakou rados<6F>ou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ¾udu.
|
||
<br>
|
||
<br>MIROSLAV VÁLEK
|
||
<br>Dotyky
|
||
<br>(zbierka básní)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Spolu s Rúfusom patria do poézie 60-tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. <br><br>Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych èasopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovate¾ov a od r. 1969-1988 bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave.
|
||
<br>Literárna tvorba:
|
||
<br>poézia pre deti: Ve¾ká cestovná horúèka pre malých a ve¾kých, Do Tramtárie
|
||
<br>poézia pre dospelých: zbierka Dotyka. Vyvolala ve¾ký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom.
|
||
<br>Ïalšia je zbierka Prí<72>ažlivos<6F>. Autor porovnáva vnútro èloveka s vonkajšou skutoènos<6F>ou.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky
|
||
<br>
|
||
<br>Šachy
|
||
<br>
|
||
<br> Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež èasto vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z èiernych a bielych políèok dosahuje antonymami:
|
||
<br>
|
||
<br>Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu,
|
||
<br>pre š<>astie lebo pre sklamanie hra<72>,
|
||
<br>nezabúdajte, že je problém, na kom
|
||
<br>závisí vaše ví<76>azstvo èi pád.
|
||
<br>
|
||
<br>S hlavou v ohni
|
||
<br>
|
||
<br> Básnik sa snaží vyjadri<72> cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplòou jeho myšlienok:
|
||
<br>
|
||
<br>Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,
|
||
<br>aby si mi vždy, keï svitá, padla do oka.
|
||
<br>.
|
||
<br>.
|
||
<br>Napoludnie by si mohla by<62> môj úpal.
|
||
<br>Aby o mne hovorili: Celý horí.
|
||
<br>.
|
||
<br>.
|
||
<br>O pol ôsmej veèer:
|
||
<br>aby <20>a bol celý vesmír plný.
|
||
<br>.
|
||
<br>.
|
||
<br>A rád by som bol, keby si raz v živote bola: áno.
|
||
<br>Áno na srdci a áno na ústach.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Jablko
|
||
<br>
|
||
<br> Jablko v básni symbolizuje vz<76>ah dvoch ¾udí, ktorý ostal zelený - nedozrel. On ju navonok vyháòa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keï však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabráni<6E>:
|
||
<br>
|
||
<br>Jablko zo skrine sa skotú¾alo na zem.
|
||
<br>Tak zbal si svoje veci a môžeš ís<C3AD>.
|
||
<br>.
|
||
<br>.
|
||
<br>Neprestávala prosi<73>, prišla k stolu,
|
||
<br>plakala.
|
||
<br>.
|
||
<br>.
|
||
<br>Otvorila dvere,
|
||
<br>zbledol som a povedal som: Zostaò!
|
||
<br>Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
|
||
<br>
|
||
<br>Jablko zo skrine sa skotú¾alo na zem.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>MILAN RÚFUS
|
||
<br>Až dozrieme
|
||
<br>(zbierka básní)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súèasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenèinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský uèite¾ a venoval sa poézii.
|
||
<br>Debutoval zbierkou Až dozrieme.
|
||
<br>Ïalšia zbierka má názov Chlapec ma¾uje dúhu, sú tu básne, ktoré naznaèujú pominute¾nos<6F> èloveka v èase.
|
||
<br>Ïalšia zbierka Zvony. <br><br>Zobrazil tu èloveka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom.
|
||
<br>V Knihe rozprávok sa epické èasti prelínajú s lyrickými pasážami.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Sobotné veèery, ¼udia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov
|
||
<br>Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách: Èlovek, èas a tvorba, 4 epištoly k ¾uïom, O literatúre.
|
||
<br>S ve¾kým majstrovstvom spracoval aj ¾udové rozprávky a to: Mechúrik koš<6F>úrik, Medovníkoví domèek, Modlitbièky, Lupienky, Zvieratníèek
|
||
<br>
|
||
<br>Všeobecná charakteristika:
|
||
<br>
|
||
<br> Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básòach, v ktorých autor vyznáva svoj vz<76>ah k domovu, sú tu aj verše s motívmi 2. svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadri<72> isté zovšeobecnené posolstvo o živote èloveka, o osude ¾udstva.
|
||
<br>
|
||
<br>Materstvo
|
||
<br>
|
||
<br>Autor tu vyjadruje vïaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré urèujú ¾udský život na zemi.
|
||
<br>
|
||
<br>Neskorá jeseò
|
||
<br>
|
||
<br> Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzh¾ad (zosypala listy, padajúci dážï, sedí hmla). Koniec básne je vykreslením prírody, èakajúcej na príchod zimy.
|
||
<br>
|
||
<br>Rozlúèenie
|
||
<br>
|
||
<br> Je to monológ màtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomína<6E> pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveò s tým však racionálne ráta. Myslí si, že èasom zabudne na jeho smr<6D> a slzy jej uschnú.
|
||
<br>
|
||
<br>LADISLAV MÒAÈKO
|
||
<br>Ako chutí moc
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Prežil <20>ažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mlados<6F> prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemecko-holandskú hranicu, prežil koncentraèný tábor. Odtia¾ utiekol a stal sa èlenom partizánskej skupiny. Bol <20>ažko zranený. Po obsadení Èeskoslovenskými vojskami varšavskej zmluvy r. 1968 emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Èeskoslovensku publikova<76>. Po r. 1989 sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu.
|
||
<br>Jeho prvým dielom je román Smr<6D> sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil poda<64> pravdivú výpoveï o násilnom zániku obce Pleštín.
|
||
<br>Ïalším dielom je novela Noèný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku.
|
||
<br>Ïalším dielom je román Ako chutí moc.
|
||
<br>Z ïalšej tvorby: Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Münchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ
|
||
<br>
|
||
<br>Hlavné postavy:
|
||
<br>Frank - banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho zá¾ubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ¾udí
|
||
<br>Paulína - jeho žena, ktorú zanedbával
|
||
<br>màtvy šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 roèný, Frankov dobrý priate¾ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil ve¾kú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stuènel) i charakterovo, postupne sa odcudzil
|
||
<br>Margita - 1. <br><br>žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievèa Franka
|
||
<br>Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite
|
||
<br>vdova - 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti
|
||
<br>Galoviè - jeho politický sok a súper, bol na èele bezpeènostného aparátu
|
||
<br>Muklík - prevracaè kabátov a udavaè, bol dosadený na miesto prednostu Haèového odboru
|
||
<br>prof. Fonda - Frankov známy
|
||
<br>Judita - partizánska žena
|
||
<br>Licka - žena v bare, Frankova známa
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Rozprávaèom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoloènosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní poèas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priate¾a. Nepomenovaný „Màtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha zaèína opisom prípravy rozlúèky s Màtvym. Frank má za úlohu zásobova<76> svoju redakciu fotografiami z rozlúèky. Dej v reálnom èase však nie je takmer žiadny, väèšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vz<76>ahom k Màtvemu a nad Màtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo zaèiatku boli ve¾mi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaïoval. Spolu sa chodievali veèer kúpa<70>, s nimi aj Frankove dievèa Margita. Keï mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ïalej. Áno, v tých èasoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priate¾ov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keï opustil Margitu (neskôr za òou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Zaèali sa stýkaš už len oficiálne. Obèas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za èím kedysi pevne stál. ¼udí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrie<69>. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Èlovek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galoviè) rozhodol, že nastala jeho spoloèenská smr<6D>. Zakázal uverejòova<76> jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smr<6D>. Ešte i jej príèina sa zdala Galovièovi málo dôstojná (urémia - moè v krvi) a lekári ju museli zmeni<6E> na leukémiu. Frank fotografuje ¾udí, ktorí sa s ním prišli rozlúèi<C3A8>. ¼udí, ktorým bol poväèšinou úplne ¾ahostajný. Alebo ¾udí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovièovo rozlúèkový prejav bol falošný a plný pretvárky. <br><br>V závere Frank rozmýš¾a, èo vlastne moc je a èo je jej dôsledkom.
|
||
<br>
|
||
<br>„Naèo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V èom ti pomohla, èo ti vyriešila, kam <20>a doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A š<>astný. Zintenzívnilo sa tvoje š<>astie? Priniesla ti moc ïalšie š<>astie, alebo nahradila bývalé nejakým iným? (...) Možno je také š<>astie, èudné, ale pripúš<C3BA>am, že môže by<62> také: š<>astie z moci. Ukazova<76>, že si viac ako iní, že môžeš rozhodova<76> o ¾udských osudoch, suverénne rozhodova<76>, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania úètov. Možno aj to je š<>astie, niekoho vyzdvihnú<6E> a potom ho zašliapnu<6E>. Chutí to? Dáva to èloveku uspokojenie? Ukája to jeho vášne, jeho pudy?“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>Charakteristika moci:
|
||
<br>„Ako s òou vie zaobchádza<7A>? Èím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Èi bola iba samoúèelom? Hraèkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by <20>a dnes chválili a ¾utovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by <20>a mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto ne¾utuje tvoju smr<6D>.“
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>LADISLAV MÒAÈKO
|
||
<br>Smr<EFBFBD> sa volá Engelchen
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Celý román je rozprávaním partizána Voloïu, ktorý sa aj po skonèení vojny nedokáže vyrovna<6E> so stratami, ktoré poèas nej utrpel.
|
||
<br>Pred koncom 2. svetovej vojny zasiahne Voloïu gu¾ka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keï mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnos<6F>ou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keï zistil, že bude ži<C5BE>, snaží sa vysporiada<64> so svojou minulos<6F>ou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestrièke Eliške, do ktorej sa zamiloval.
|
||
<br>Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty - židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloïom rozlúèi<C3A8> (odchádza do Kanady) a pred odchodom mu povie: „Musela som ti vo¾aèo poveda<64>, viem, èím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu poveda<64>, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.“
|
||
<br>Voloïa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu - preda<64> dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Poèas plnenia ïalšej úlohy - zistil meno zradcu - býval Voloïa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city.
|
||
<br>Marta však žila 2 životy - jeden život za¾úbenej ženy s Voloïom a druhý život v š¾apajach Matahari. <br><br>Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína.
|
||
<br>Ïalšou akciou, ktorá na Voloïu zapôsobila, bolo zabitie 2 nemeckých dôstojníkov: k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili 2 Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypoèúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú (po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku). Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloïa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopite¾nejšia, keï vidí, že žid zabíja židov.
|
||
<br>Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpeèná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloïa spoznáva 2 hlavných dôstojníkov SS - Skorzenyho a Engelchena.
|
||
<br>Medzi partizánov prichádzajú 2 mladí muži - Ba<42>a a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriví utekajú a partizáni opúš<C3BA>ajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu - ob¾úbili si ¾udí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry.
|
||
<br>Do partizánskeho oddielu prichádzajú 2 nemeckí zbehovia.
|
||
<br>Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vráti<74>. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu - keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorie<69>. Odchádzajú splni<6E> svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vïaka 2 nemeckým dezertérom sa im podarí uniknú<6E> a všetci sa rozlúèia.
|
||
<br>Dej sa vracia do súèasnosti. Voloïu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloïa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríèinil smr<6D> Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výèitky svedomia.
|
||
<br>
|
||
<br>ALBERTO MORAVIA
|
||
<br>Vrchárka
|
||
<br>(román)
|
||
<br>Struèný životopis:
|
||
<br>Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstavite¾ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študova<76> kvôli kostnej tuberkulóze a ustavièným lieèebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahranièným korešpondentom talianskeho èasopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal poèas vojny obmedzené publikaèné možnosti a musel sa ukrýva<76>. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Doèkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme.
|
||
<br>Rozsiahle literárne dielo zo zaèiatku ovplyvòoval existencializmus, v 40. a 50. rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstavite¾om. <br><br>Vynikol ako románopisec (Sklamané nádeje, Pochybená ctižiados<6F>, ¼ahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Neš<65>astná milenka, Konformista, Nuda, Pozornos<6F>, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné). Významné sú i jeho poviedky a novely (Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné). Písal aj divadelné hry (Beatrice Cenci, Život je hra a iné) a publicistické knihy (napr. Èlovek ako cie¾, Predstava Indie).
|
||
<br>
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch 1943 a 1944. Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ¾udia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne s<>ahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priate¾ovi Givannimu, a s osemnás<C3A1>roènou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodièom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cie¾u ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý èas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už nieèo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievèa do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože poèula, èo robia nemeckí vojaci s dievèatami, preto obidve v noci ujdú. K rodièom Cesira nemôže ís<C3AD>, pretože Vallecorsy fašisti vys<79>ahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone.
|
||
<br>Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlèie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k ro¾níkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých ro¾níkov a má tiež takú jemnú a š¾achetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keï sa Michelo musí skrýva<76> pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Obèas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhra<72> vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Anglièanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky.
|
||
<br>Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpeèné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci.
|
||
<br>Dolné dediny sú už oslobodené. Vïaka lístku od Anglièanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, obleèenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keï tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpoèívajú v kaplnke. <br><br>Keï už chcú odís<C3AD>, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilni<6E>. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na òu zapôsobí ta, že sa stane ¾ahkou ženou. Najprv s vodièom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodiè Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom.
|
||
<br>Cesira sa o jej budúcnos<6F> obáva. Chce sa vráti<74> do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýš¾a, èo všetko z nich vojna spravila. Keï uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si ob¾úbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili.
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>
|
||
<br>ALBERTO MORAVIA
|
||
<br>Rimanka
|
||
<br>(psychologický román)
|
||
<br>Dej:
|
||
<br>1. èas<61>
|
||
<br>Adriana bola ve¾kou krásavicou. Oválna tvár, sladké oèi, rovný nos, ústa s èervenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, gu¾até boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné.
|
||
<br>Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôc<C3B4> Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom.
|
||
<br>Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane taneènica. Adriana však na skúške neuspela, takže taneènica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáèilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke.
|
||
<br>Pre Adrianu jej sen š<>astne sa vyda<64> a ma<6D> deti zmocnel, keï sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dòa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštívi<76> ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na òu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí.
|
||
<br>Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keï sa jej nechce zdôveri<72> s tým, èo sa medzi òou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keï sa presvedèí, že vz<76>ah sa naplnil. Je presvedèená, že vydaj Adriane už nehrozí - Gino dosiahol, èo chcel.
|
||
<br>Adrianinou najväèšou túžbou je vyda<64> sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžièku.
|
||
<br>Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priate¾kou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. <br><br>Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje.
|
||
<br>Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robi<62> spoloènos<6F> solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oèi od nej odtrhnú<6E>. Spoloènos<6F> pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrèil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze - tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadíva<76>. Na chví¾u bola š<>astná. Zaplatí splátky a ešte jej nieèo ostane.
|
||
<br>Pred Ginom mala výèitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala pouèenie kòaza a peniaze si - nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoèní.
|
||
<br>Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. - Jej snúbenec Gino Molinari, je 4 roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievèatko menom Mária.
|
||
<br>Keï sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živi<76> ako modelka, ale ako prostitútka.
|
||
<br>Jej prvým klientom bol Gisellin známy - obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou.
|
||
<br>S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páèil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.
|
||
<br>Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ¾ahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po èase zlenivie, v truhlici na peniaze majú èasto prázdno a až to ju opä<70> vyženie do ulíc.
|
||
<br>Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, sem-tam prechádzku po obchodnej štvrti.
|
||
<br>Kolobeh Adrianinho života opä<70> naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámi<6D>,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju.
|
||
<br>Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozís<C3AD> sa svojou rozlúèenou manželkou a zobra<72> si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže by<62> len klientom ako každý iný.
|
||
<br>
|
||
<br>2. èas<61>
|
||
<br>Jedného dòa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino (neskôr ho bude vola<6C> Mino a stane sa jej životnou láskou), odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný veèer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. <br><br>Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zah¾adený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho h¾adí, pretože sa za¾úbila.
|
||
<br>Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí.
|
||
<br>Nechce sa ani v mysli pred Giacomom poklada<64> za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o òom niè nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala bá<62>. Keï odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieri<72> s tým, že nevinné dievèa pyká za krádež, ktorú spravila ona.
|
||
<br>Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyèajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peòazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej.
|
||
<br>Po nejakom èase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ¾úto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kòazovi a nech ho požiada, aby ju doruèil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie osta<74>, pretože v kuchyni èakal poèerný mladík - Giacomo.
|
||
<br>Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, oèakáva, že ho Adriana pošle preè. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s òou stretol.
|
||
<br>Je o dva roky mladší ako ona, má 19 rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejavi<76> ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po èase príde. Prezradí jej, že je v òom množstvo tajne vytlaèených letákov, v
|
||
<br>ktorých sa ¾uïom vysvet¾uje, preèo súèasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstráni<6E>. Lichotí mu, že jeho èinnos<6F> považuje Adriana za nebezpeènú, má aj revolver.
|
||
<br>Po nieko¾kých dòoch Adriana nevie vydrža<C5BE> bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštívi<76> v jeho podnájme. <br><br>Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preòho veèeru.
|
||
<br>Adriana odchádza š<>astna, Mino jej s¾úbil, že na druhý deò po veèeri za òou príde. Giacomo nemal dos<6F> peòazí na život v Ríme, ale nechcel niè prija<6A> od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s òou zaobchádza ako s menejcenným tvorom.
|
||
<br>Jedného dòa, keï išla s Minom elektrièkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preè. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradi<64> iba dvaja ¾udia - Gino a ona. Nechce s ním ís<C3AD> do bytu, ale rana do tváre ju presvedèí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dos<6F> peòazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi.
|
||
<br>Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknú<6E> Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili.
|
||
<br>Adriana sa bála ís<C3AD> domov po Sonzognovej stre¾be, ale èakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypoèúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej èinnosti, ba aj mená svojich kamarátov.
|
||
<br>Adriana musí ís<C3AD> na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že èaká die<69>a. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypoèítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí.
|
||
<br>Mino sa nevie zbavi<76> smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že èaká ,,jeho'' die<69>a, navyše rozhodne sa požiada<64> Astaritu, aby vymazal jeho výpoveï.
|
||
<br>Práve vtedy, keï prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeèí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam.
|
||
<br>Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varova<76>, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodiš<69>a. Adriana si je istá, že ten màtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a h¾adajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháòaèke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ïa¾šie dni. Na tretí deò prišiel list, v ktorom Mino píše, že keï dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. <br><br>Postaral sa aj o die<69>a, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oòho postarané.
|
||
<br>Ak to bude chlapèek, bude sa vola<6C> Giacomo, ak dievèatko, Adriana jej dá meno Letizia - Rados<6F>, pretože chce, aby mala iný život ako ona, š<>astný a veselý.</div>
|
||
</body>
|
||
</html>
|