commit e77481aa5dcbe9f49989eb7b9658a29c2353b5d2 Author: ap565wq Date: Wed Oct 23 13:36:14 2024 +0200 we do diff --git a/cleaned.txt b/cleaned.txt new file mode 100644 index 0000000..afe281c --- /dev/null +++ b/cleaned.txt @@ -0,0 +1,1245 @@ + + + + +REFERATY.ATLAS.SK Čitateľský denník + + +Čitateľský denník +Obsah + +. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň výber básni +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan +VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia +. ROČNÍK +JÁN PALÁRIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +CHARLES DICKENS +Oliver Twist +JANKO JESENSKÝ +Demokrati +EMILY BRONTEVÁ +Búrlivé výšiny +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha +JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave +MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +. ROČNÍK +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak +MILO URBAN +Živý bič +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia +IVAN STODOLA +Bačova žena +JÚLIUS BARČIVAN +Matka +. ROČNÍK +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu +JOHN STEINBECK +Na východ od raja +JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ +FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno +ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi +ANDREJ PLÁVKA +Pieseň +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky +MILAN RÚFUS +Až dozrieme +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka +ALBERTO MORAVIA +Rimanka + + + + + + + +. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona +báj +Hlavné postavy Antigona, Kreon +Vedľajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor +Útvartragédia +Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach + +Dej +Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke. + Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu Tvoja manželka sa zavraždila. Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená. + + +Charakteristika +Antigona mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna + +Hlavná myšlienka +Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne. + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes +báj +Hlavná postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +Vedľajšie postavyProit, Iolat +NetvorChimaira +BohoviaAténa, Zeus, Poseidon + +Dej +Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť. Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika +Bellerofontes nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna +báj +Trójski hrdinovia Paris, Hektor +Grécky hrdinoviaMenelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej +V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny +Paris syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus +povesť +Hlavná postavaTeseus syn kráľa Aigeusa +Vedľajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna +NetvorMinotaursu + +Dej +Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén. Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som. Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať. na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu Tu máš klbko niti a meč. Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty čiernu za bielu. +Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika +Teseus silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis +báj +Hlavné postavy Filemon, Baucis +BohoviaZeus, Hermes + +Dej +Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala Bohovia navštívili našu chalúpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu. Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi. + + +Charakteristika +Filemon, Baucis skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční + +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +balada + +Stručný životopis +Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa . apríla . Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne Duma Bratislavská a Zverbovaný. +J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy +J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa. +Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy. +Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. + +Dej +Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku divný, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu. +K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada. +Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická. + +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň výber básni +balady +Remeselník + +V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horkoťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie. +Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci. + +Ovčiar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovaný + +Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo + +Zabitý + +Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň. +Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu. +Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa. + +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova +balada +Stručný životopis +Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa . januára . Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka. +Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou. +Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi. + + +Dej +Obsahuje úvod a spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života. +I. spev oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. II. spev v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania +III. spev Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým +IV. spev Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody +V. spev precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata +VI. spev Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud +VII. spev v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom +VIII. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel +IX. spev ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu + +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan +lyrickoepická báseň +Stručný životopis +A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie. +Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozofickoreflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej. +S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné. + +Dej +Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. + +Martin Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku. +Družina Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou. +Slatinský jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil. +Vohľady Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak. +Lapačka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku. + + +Charakteristika +Martin detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný + + VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži +historický román +Stručný životopis +V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul pair. Po prevrate a nástupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Ďalšie známe Hugove diela Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje. +Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme. + +Hlavné postavy +Quasimodo zvonár v Chráme Matky Božej +Frollo kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda +Esmeralda cigánka, ktorá tancovala na námestí +Phoebus veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda +Pierre Gringoire básnik a cigánkin manžel na štyri roky. + +Dej +Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína. +Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kráľa bláznov. Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový kráľ bláznov zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo. +Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na to v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali. +Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom. +Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila. +Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho brlohu zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas Ja sa za neho vydám. Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky. +Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že jeho cigánku miloval aj Frollo. +hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve +Na tomto námestí stála asi tristoročná veža cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku. +Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u Falourdelky. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili. +Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala. +Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa priznala, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením. +Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto divadlo sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo. +Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále. +Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou. +Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno. +Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením. +Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil. +Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika +Quasimodo mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať +Esmeralda pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba +Phoebus vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +komédia +Stručný životopis +Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov domácej frašky a talianskej komédie. +napísal komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým. + +Hlavné postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zažúbený do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin milý +Eliza Harpagonova dcéra Valérova milá +Valér Anzelmov syn Elizin milý +Mariana Kleantova milá Harpagonova vyvolená +Anzelm Valérov a Marianin otec +Frozína dohadzovačka +Jakub Harpagonov kuchár a kočiš + +Dej +Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí. +Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika +Harpagon za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom +Eliza a Kleant nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života. +Anzelm sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy + + + +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia +novela +Stručný životopis +J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom. +Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti českoslovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci. +J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis Hranica života, ale nie lásky. +Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské. +Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách. +Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala. + +Dej +V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. +Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku. + + +Charakteristika +Adam Bešeňovský predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný +Štefan Levický mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského +Matiáš Bešeňovský Výborný vábnik na voľbách + +Príslovia a porekadlá +Rozumie sa tomu ako hus pivu +Čo sa vlečie, neutečie +Vola lapajú za rohy a človeka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny +Nie je všetko zlato, čo sa blyští +Ja o voze, ty o koze +Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní +Blázon dáva a múdry berie +Kto počtuje, ten gazduje + + + + + + +. ROČNÍK +JÁN PALÁRIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +veselohra +Stručný životopis +Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave. +Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie +Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy +Grófka Eliza Hrabovská +Oriešok školský učiteľ +Miluša jeho dcéra, grófkina spoločníčka +Ľudovít Kostrovický +Rohon zememerač, Kostrovického priateľ + +Dej +Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna. +Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje. +Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku. + + +Hlavná myšlienka +Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku. + +CHARLES DICKENS +Oliver Twist + +Stručný životopis +Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako . ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách. + +Hlavné postavy +Oliver Twist chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu +Charles Bates, John Dawkins mladí vreckári +Losberne doktor +Sowerberry výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku +Pani Maylieová tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera +Bumble +Bumblová rodená Corneyová +Nancy Oliverova priateľka, zlodejka +Noah Claypole pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil +Monks Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat +Bill Sikes surovec, zlodej, vykrádač bytov +Fagin starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov +Pán Brownlow Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán +Rose Maylieová adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá + +Dej +Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o či takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča. +Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali aby na neho niečo mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu bol to ten ktorý mali vykradnúť zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru Rózu ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili šťastne v jednej dedine a stále sa navštevovali. + +JANKO JESENSKÝ +Demokrati +román +Stručný životopis +Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine. +Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. . Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia sú tu básne sociálnopolitické, národnovlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti. +V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu. +Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše II. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru. +Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev. +Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných. +Próza Malomestské rozprávky, Demokrati + +Hlavné postavy Ján Landík, Hanka, Dubec + +Dej +Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok Rovnosť. Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým, +Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách +aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou, +ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika +Jan Landik nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča +Hanka nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením +Dubec predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie + + + + + + +EMILY BRONTEVÁ +Búrlivé výšiny + +Dej +Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine. +Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone. +Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal. +Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku. +Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +román +Stručný životopis +Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici . storočia. +Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou. +K najvýznamnejším dielam autora patria Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová +Spisovateľ vytvoril románoví cyklus románov jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán. + +Dej +Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit. +Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej. +V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer. +Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú. +Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov. +Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom. + + +Charakteristika +Otec Goriot obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život +Rastignac študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele +Anastasie a Delphine po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené + + + +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha +román +Stručný životopis +Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej +Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. +Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. +V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave +novoveká povesť +Stručný životopis +Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba písal básne zbierky Bájky, Žehry +Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov. +Ďalšia tvorbaFaustiádia kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch. + +Dej +Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy Záborského pôsobiska Žubčian, ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti. + +. časť Deň škaredý +Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho pán s veľkým nosom a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní panskej spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť. Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci, ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší. + +. časť Deň pekný +Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni +román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine. +Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie +Ďalšou poviedkou sú Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skúškou +Študentská tematika Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá +Z pobytu na Brači Dom v stráni +Z pobytu v Južnej Amerike Mať volá +S historickou tematikou Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky +Divadelné hry Komasácia, Bacúckovie dvor +Román Prechádzky po Patagónií + +Dej +V živote sú dve veci Láska a smrť. Román získal aj prímenie Román o živote. Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. +Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal. + +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +Noc a samota +zbierka básni +Stručný životopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice Nedeľný večer. +V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah. +Ďalšia básnická zbierka sú Verše v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole. +Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry. + +Šesť hodín je + +V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha. + +Chladný dáždik + +Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo. + + + + + + + + +. ročník + +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more +novela +Stručný životopis +Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas . svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení . svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti. +Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez . svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny. +Tvorba +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej +Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už . deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil. +. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie. + +Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať + +Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije. + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. +Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu. +Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka +Človeka možno poraziť, nie však zničiť. + +Charakteristika +Santiago Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu. + + + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +novela +Stručný životopis +Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe. +Tvorba Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof román Rieka +Krátko po . svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu. +Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej +Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy . januára do . marca . Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer . januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah. + Keď . marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika +Peter mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný. +Lucia polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou. + +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového +román +Stručný životopis +Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. prežil dva roky v zákopoch. +Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti. +Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone. +Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek + +Dej +Román sa skladá z kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemeckoanglický front. + +Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. +Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. +Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť. +Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života. +Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život. +Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil. +Padol v októbri , jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na západe nič nové + + +Motto +Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna I keď unikla jej granátom. + + + +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak +sociálnopsychologický román +Stručný životopis +Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine. +Tvorba U nás, Domov, Medové srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak. +Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik + +Dej +Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti. + +Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo Ľaľa, akoby si z neba spadol. + + Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode. +Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ... + + Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo. + +Životnou filozofiou Maka je +Trp Jozef Mak Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak. + + + +MILO URBAN +Živý bič +unimalistický román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák. +V r. pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu. +Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, Pánu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy. +Z ďalšej tvorby Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás. + +Hlavné postavy +Stará Ilčička vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla. +Štefan Ilčík smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal rokov. +Ondrej Koreň bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notár Okolický vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec. +Dekan Mrva Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu. +Jano Kurňava Jonáš Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove. +Eva Hlavajová podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa. +Adam Hlavaj dezertér zbeh, muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka Starala sa o Evine nemanželské dieťa. +Anqyal žandár, nadbiehal Kriste. +Trnčík brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama. +Gyri veliteľ vojska + +Dej +Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas . svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. . časti Stratené ruky je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. . časť Adam Hlavaj je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov. + +. časť Stratené ruky +Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci Ondrej Koreň prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali Pánča. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. . časť Adam Hlavaj +Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu. +Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť +Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný. + + +Charakteristika +Adama Hlavaj rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu. +Ilčíčka matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila. +notár Okolický pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran. +Štefan Ilčík, Ondrej Koreň obete vojny + +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone +novela +Stručný životopis +Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. , keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena. +Tvorba Uzlík tepla, Pokušenie týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. +Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone. + +Hlavné postavy +Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný +Magdaléna Maliariková čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité +Maliarik otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný +Maliarička matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná +Jano Zápotočný bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan +sestra Zápotočného milá, pracovitá, bohabojná +Vedľajšie postavy farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka + +Dej +Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. +Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa. +Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. +Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. +O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo Tulák, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu. + +Charakteristika +Peter mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý +Magdaléna vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra, +Zápotočný bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou +Magdalénina matka chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére +Kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí. + + +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia +novela +Stručný životopis +Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry. +Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža. +Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária. + +Hlavné postavy Martin Lepiš drak, Šimon Jariabka, Eva + +Dej +Podtitul tejto novely ja rozprávka môže byť niečo zlé o drakovi, ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie + +Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho. +Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny. +Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden Poliak Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza. + +IVAN STODOLA +Bačova žena +drámatragédia + +Stručný životopis +Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave. +Tvorba +komédie Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia +tragédie Bačova žena +hra Čaj u pána senátora +dráma Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť +veselohra Jožko púčik a jeho kariéra +prozaické práce Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom + +Hlavné postavy +Ondrej Muranica bača +Eva +bača Mišo + +Dej +Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta Teraz má už máte obaja. +V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym otázka vysťahovalectva, financie. Morálne keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. JÚLIUS BARČIVAN +Matka +divadelná hra +Stručný životopis +Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,... +Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra ľudí čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy. +Satirická hra Mastný hrniec +K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka. +Expresionizmus dráma Neznámy +Prvky absurdnej drámy hra Dvaja otázky medziľudských vzťahov Veža +Prozaické dielo Husličky z javora kniha pre mládež. + +Dej +Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček nôž. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí. + + + + + + + + +. ročník + +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch + +Stručný životopis +Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch. +Ďalšia tvorba Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po . svetovú vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti. + +Hlavné postavy +Lenie Small veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce +George Milton Lennieho anjel strážny, chytrí, menšej postavy + +Dej +Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky. +Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je silná ako býk, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu + +Hlavné postavy +Tom Joud, Róza Šaran, Connie muž Rózy, Noe brat Rózy a Toma, matka, Al brat Toma + +Dej +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu. + +Oni človeka nenávidia preto, že sa boja. + +Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore. +Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko. + +JOHN STEINBECK +Na východ od raja +román +Dej +Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali detí. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť. +Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolárov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite +psychologický román +Stručný životopis +Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. +Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite. +Z ďalšej tvorby Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour Úvod, Hapworth , + +Dej +Skladá sa z kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v . osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro. +Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohráva počas troch dní. + +Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola. + Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol. + V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane. + Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili. + Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. + Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. + Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. + Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. + Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama. + Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. + Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila. + Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. + To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy. + + +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +román +Stručný životopis +Patrí k protivojnovým spisovateľom. +Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná. + +Hlavné postavy +Yossarian kapitán, Catheart plukovník, Milo obchodník + +Dej +Názov Hlava XXII je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny. +Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava XXII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy XXII, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna. + +Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon. +Podľa Hlavy XXII voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom. + +Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva. +Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný. +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ +rozprávka pre dospelých +Stručný životopis +Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla . svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od . rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti. +Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku . +Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. +Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu. + +Dej +Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona. +Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili + +,,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať. + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel. +Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku. +Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti. +Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok. +Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou. +Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie. +Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov. +Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete. +Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný. +Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou. +Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť. +Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete. +Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal. +Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom. + +,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, povedala líška. + +Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia. +Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť. +Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa. +Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži. +Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem. +Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnú škrupinku na Zemi. +Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho. +Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto + +,,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk. +,,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im + To je z únavy... + +Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa zožrala ovečka ružu áno alebo nie A uvidíte, ako sa všetko zmení... + A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité + + +Hlavná myšlienka +Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno +generačný román +Stručný životopis +Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom. +Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety. +Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu. +Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno. +Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie. + +Hlavné postavy Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek + +Dej +V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch +román +Stručný životopis +Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe. +Jeho najznámejší román je Sklený vrch. +Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko. +Ďalšia tvorba Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia. +Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané. + +Hlavné postavy +Ema Klasová mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny +Jožo Solan Emin manžel, pracoval na Úseku , mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny + +Dej +Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa SNP stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. deje súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok + +Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan manžel zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ... +Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom vtedajší snúbenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň jeden z lyžiarov. Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muža premiestnili na Úsek a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim. +Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny. +Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie stane na spadnuté elektrické dróty, Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP + + + +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi +román +Stručný životopis +Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň +Z ďalšej tvorby Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavné postavy +. Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP +kapitán Labuda silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným +Marek Uhrín študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku profesor +čatár Koza +Hanka Krapová +Olina Ferkodičová +lekárka Ema +. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky veliteľ gardistov +Filip Hracho nadzbrojník +Vincent Ulrich gardista +Ignác August Kolenatý +. Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú + +Dej +Trilógia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to útek do histórie, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky to sa už stalo, ale morálne a psychologicky prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti. +Dej sa odohráva počas SNP, v Makove a Priehybách + +Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov. +Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zočivoči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný mal pušku a šiel do boja. + +Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap veliteľ partizánov sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča nemeckého gardistu dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty. + + Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali. + +ANDREJ PLÁVKA + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venované Alexandrovi Matuškovi +Pieseň +báseň +Stručný životopis +Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista. +V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom. +V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života. +V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala. +Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny. +Obraz SNP vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z ďalšej tvorby Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života + +Dej +Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva. +V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, v dedinách len samé novoty. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu. + +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky +zbierka básní +Stručný životopis +Spolu s Rúfusom patria do poézie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave. +Literárna tvorba +poézia pre deti Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie +poézia pre dospelých zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom. +Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou. +Z ďalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky + +Šachy + +Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami + +Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu, +pre šťastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabúdajte, že je problém, na kom +závisí vaše víťazstvo či pád. + +S hlavou v ohni + +Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok + +Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou, +aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť môj úpal. +Aby o mne hovorili Celý horí. +. +. +O pol ôsmej večer +aby ťa bol celý vesmír plný. +. +. +A rád by som bol, keby si raz v živote bola áno. +Áno na srdci a áno na ústach. + + +Jablko + +Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť. +. +. +Neprestávala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som Zostaň +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. + + + +MILAN RÚFUS +Až dozrieme +zbierka básní +Stručný životopis +Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii. +Debutoval zbierkou Až dozrieme. +Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase. +Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom. +V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami. +Z ďalšej tvorby Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov +Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách Človek, čas a tvorba, epištoly k ľuďom, O literatúre. +S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček + +Všeobecná charakteristika + +Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi . svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi. + +Neskorá jeseň + +Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla. Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy. + +Rozlúčenie + +Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú. + +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc +román +Stručný životopis +Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemeckoholandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu. +Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín. +Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku. +Ďalším dielom je román Ako chutí moc. +Z ďalšej tvorby Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Mnchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ + +Hlavné postavy +Frank banketový, prominentný fotoreportér už rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí +Paulína jeho žena, ktorú zanedbával +mŕtvy šéf kabinetu . muž v krajine, zomrel ako ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo stučnel i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita . žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka +Martin syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite +vdova . žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti +Galovič jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu +Muklík prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru +prof. Fonda Frankov známy +Judita partizánska žena +Licka žena v bare, Frankova známa + +Dej +Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný Mŕtvy sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší Galovič rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná urémia moč v krvi a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. + +Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal Ako ti chutila V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným ... Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to Dáva to človeku uspokojenie Ukája to jeho vášne, jeho pudy + + +Charakteristika moci +Ako s ňou vie zaobchádzať Čím bola moc v tvojich rukách Bola dobrom Bola zlom Či bola iba samoúčelom Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť. + + + +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen +román +Dej +Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. +Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť odchádza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen. +Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy zistil meno zradcu býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city. +Marta však žila životy jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína. +Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie nemeckých dôstojníkov k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku. Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov. +Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva hlavných dôstojníkov SS Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizánov prichádzajú mladí muži Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. +Do partizánskeho oddielu prichádzajú nemeckí zbehovia. +Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. +Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia. + +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka +román +Stručný životopis +Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme. +Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné. Významné sú i jeho poviedky a novely Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné. Písal aj divadelné hry Beatrice Cenci, Život je hra a iné a publicistické knihy napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie. + +Dej +Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone. +Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky. +Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci. +Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom. +Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili. + + + +ALBERTO MORAVIA +Rimanka +psychologický román +Dej +. časť +Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné. +Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom. +Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke. +Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí. +Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí Gino dosiahol, čo chcel. +Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku. +Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane. +Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční. +Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. Jej snúbenec Gino Molinari, je roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária. +Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka. +Jej prvým klientom bol Gisellin známy obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou. +S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechádzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný. + +. časť +Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou, odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila. +Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona. +Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol. +Je o dva roky mladší ako ona, má rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v +ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver. +Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru. +Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom. +Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili. +Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov. +Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí. +Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď. +Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam. +Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané. +Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý. + + diff --git a/cleaner.py b/cleaner.py new file mode 100644 index 0000000..99af077 --- /dev/null +++ b/cleaner.py @@ -0,0 +1,18 @@ +import re + +# Словацкий алфавит (включает буквы с диакритическими знаками) +slovak_alphabet = r'a-zA-ZáäčďéíĺľňóôŕšťúýžÁÄČĎÉÍĹĽŇÓÔŔŠŤÚÝŽ., \n' + +# Открываем TXT файл с обработкой ошибок +with open('output.txt', 'r', encoding='utf-8', errors='replace') as file: + text_content = file.read() + +# Используем регулярное выражение для замены всех символов, не входящих в словацкий алфавит +cleaned_text = re.sub(f'[^{slovak_alphabet} ]', '', text_content) + +# Записываем очищенный текст в новый файл +with open('cleaned_output.txt', 'w', encoding='utf-8') as output_file: + output_file.write(cleaned_text) + +print("Текст успешно очищен!") + diff --git a/convert_html.py b/convert_html.py new file mode 100644 index 0000000..f99c338 --- /dev/null +++ b/convert_html.py @@ -0,0 +1,18 @@ +from bs4 import BeautifulSoup + +# Открываем HTML файл +with open('file.html', 'r', encoding='windows-1250') as file: + html_content = file.read() + +# Парсим HTML с BeautifulSoup +soup = BeautifulSoup(html_content, 'html.parser') + +# Извлекаем текст, удаляя все HTML-теги +text = soup.get_text() + +# Записываем текст в файл (или делаем с ним что-то другое) +with open('output.txt', 'w', encoding='utf-8') as output_file: + output_file.write(text) + +print("Текст успешно извлечён!") + diff --git a/converter.py b/converter.py new file mode 100644 index 0000000..f0cd915 --- /dev/null +++ b/converter.py @@ -0,0 +1,27 @@ +import chardet +from bs4 import BeautifulSoup + +# Определяем кодировку файла +with open('file.html', 'rb') as file: + raw_data = file.read() + +# Используем chardet для определения кодировки +result = chardet.detect(raw_data) +file_encoding = result['encoding'] + +# Читаем файл с найденной кодировкой +with open('file.html', 'r', encoding=file_encoding) as file: + html_content = file.read() + +# Парсим HTML +soup = BeautifulSoup(html_content, 'html.parser') + +# Извлекаем текст +text = soup.get_text() + +# Записываем текст в файл +with open('output.txt', 'w', encoding='utf-8') as output_file: + output_file.write(text) + +print(f"Текст успешно извлечён! Использована кодировка: {file_encoding}") + diff --git a/csv_create.py b/csv_create.py new file mode 100644 index 0000000..9edd6d1 --- /dev/null +++ b/csv_create.py @@ -0,0 +1,30 @@ +import csv + +# Открываем файлы с правильными и неправильными строками +with open('slovak_no_caps.txt', 'r', encoding='utf-8', errors='replace') as correct_file: + correct_lines = correct_file.readlines() + +with open('no_slovak_no_caps.txt', 'r', encoding='utf-8', errors='replace') as incorrect_file: + incorrect_lines = incorrect_file.readlines() + +# Убедимся, что оба списка строк имеют одинаковую длину +max_length = max(len(correct_lines), len(incorrect_lines)) + +# Дополняем более короткий список пустыми строками, если это необходимо +correct_lines += [''] * (max_length - len(correct_lines)) +incorrect_lines += [''] * (max_length - len(incorrect_lines)) + +# Открываем CSV файл для записи +with open('dataset.csv', 'w', newline='', encoding='utf-8') as csvfile: + fieldnames = ['correct', 'incorrect'] + writer = csv.DictWriter(csvfile, fieldnames=fieldnames) + + # Записываем заголовок + writer.writeheader() + + # Записываем строки в CSV файл + for correct_line, incorrect_line in zip(correct_lines, incorrect_lines): + writer.writerow({'correct': correct_line.strip(), 'incorrect': incorrect_line.strip()}) + +print("CSV файл успешно создан!") + diff --git a/dataset.csv b/dataset.csv new file mode 100644 index 0000000..57b511e --- /dev/null +++ b/dataset.csv @@ -0,0 +1,1245 @@ +correct,incorrect +, +, +, +, +Referaty.atlas.sk Čitateľský denník,Referaty.atlas.sk Citatelsky dennik +, +, +Čitateľský denník,Citatelsky dennik +Obsah,Obsah +, +. Ročník,. Rocnik +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Antigona,Antigona +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Bellerofontes,Bellerofontes +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Trójska vojna,Trojska vojna +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Teseus,Teseus +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Filemon a Baucis,Filemon a Baucis +Janko Kráľ,Janko Kral +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +Janko Kráľ,Janko Kral +Moja pieseň výber básni,Moja piesen vyber basni +Ján Botto,Jan Botto +Smrť Jánošíkova,Smrť Janošikova +Andrej Sládkovič,Andrej Sladkovic +Detvan,Detvan +Victor Maria Hugo,Victor Maria Hugo +Chrám Matky Božej v Paríži,Chram Matky Bozej v Parizi +Jean Baptiste Poquelin Moliere,Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec,Lakomec +Ján Kalinčiak,Jan Kalinciak +Reštaurácia,Reštauracia +. Ročník,. Rocnik +Ján Palárikbeskydov,Jan Palarikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch,Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +Charles Dickens,Charles Dickens +Oliver Twist,Oliver Twist +Janko Jesenský,Janko Jesensky +Demokrati,Demokrati +Emily Brontevá,Emily Bronteva +Búrlivé výšiny,Burlive vyšiny +Honore De Balzac,Honore De Balzac +Otec Goriot,Otec Goriot +Ľudovít Kubáni,Ludovit Kubani +Valgatha,Valgatha +Jonáš Záborský,Jonas Zaborsky +Dva dni v Chujave,Dva dni v Chujave +Martin Kukučin,Martin Kukucin +Dom v stráni,Dom v strani +Ivan Krasko,Ivan Krasko +Nox et solitudo,Nox et solitudo +. Ročník,. Rocnik +Ernest Hemingway,Ernest Hemingway +Starec a more,Starec a more +, +Romain Rolland,Romain Rolland +Peter a Lucia,Peter a Lucia +Erich Maria Remarque,Erich Maria Remarque +Na západe nič nového,Na zapade nic noveho +Jozef Cíger Hronský,Jozef Ciger Hronsky +Jozef Mak,Jozef Mak +Milo Urban,Milo Urban +Živý bič,Zivy bic +Margita Figuli,Margita Figuli +Tri gaštanové kone,Tri gaštanove kone +Dobroslav Chrobák,Dobroslav Chrobak +Drak sa vracia,Drak sa vracia +Ivan Stodola,Ivan Stodola +Bačova žena,Bacova zena +Július Barčivan,Julius Barcivan +Matka,Matka +. Ročník,. Rocnik +John Steinbeck,John Steinbeck +O myšiach a ľuďoch,O myšiach a ludoch +John Steinbeck,John Steinbeck +Ovocie hnevu,Ovocie hnevu +John Steinbeck,John Steinbeck +Na východ od raja,Na vychod od raja +Jerome David Salinger,Jerome David Salinger +Kto chytá v žite,Kto chyta v zite +Joseph Heller,Joseph Heller +Hlava Xxii,Hlava Xxii +Antoine De Saint Exupery,Antoine De Saint Exupery +Malý princ,Maly princ +František Hečko,Frantisek Hecko +Červené víno,Cervene vino +Alfonz Bednár,Alfonz Bednar +Sklený vrch,Skleny vrch +Vladimír Mináč,Vladimir Minac +Živý a mŕtvi,Zivy a mrtvi +Andrej Plávka,Andrej Plavka +Pieseň,Piesen +Miroslav Válek,Miroslav Valek +Dotyky,Dotyky +Milan Rúfus,Milan Rufus +Až dozrieme,Az dozrieme +Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko +Ako chutí moc,Ako chuti moc +Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko +Smrť sa volá Engelchen,Smrť sa vola Engelchen +Alberto Moravia,Alberto Moravia +Vrchárka,Vrcharka +Alberto Moravia,Alberto Moravia +Rimanka,Rimanka +, +, +, +, +, +, +, +. Ročník,. Rocnik +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Antigona,Antigona +báj,baj +"Hlavné postavy Antigona, Kreon","Hlavne postavy Antigona, Kreon" +"Vedľajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor","Vedlajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strazca, prvy posol, druhy posol, nacelnik zboru, zbor" +Útvartragédia,Utvartragedia +Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach,Dej sa odohrava pred kralovskym palacom v Tebach +, +Dej,Dej +"Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke.","Antigona je dcera krala Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktora sa skoncila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden den, ked zdvihli ruku jeden na druheho. Ich nastupca Kreon da Eteokla pochovať so všetkymi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakavať. Nepochovaneho ho necha napospas dravcom. Antigona ma v umysle pochovať svojho brata a o pomoc poziada aj sestru Ismenu. Ta jej však odmietne pomocť a radšej sa podda zakonom. Antigona odchadza pochovať brata. Kreon sa rozprava s nacelnikom zboru. V tom prichadza strazca, ktory oznami Kreonovi, ze ktosi pochoval Polyneika so všetkymi postami a vinnik nezanechal za sebou ziadnu stopu. Kral prikaze strazcovi, aby našiel toho opovazlivca, lebo inak mu zaplati zivotom. Strazcovia prichytia Antigonu pri cine a prevedu ku kralovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potresta Antigonu smrťou a chysta sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k cinu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikazal strazcom, aby ich uvaznili a dobre strazili. Hajmon, najmladši syn krala a nacelnik zboru ho marne prehovaraju. Vravia mu, ze ludia v meste chvalia Antigonin cin a skor si zasluzi velkolepe pocty. Kreon neustupi ani vystrahe, ze Hajmon sa zabije, ak jeho snubenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Maju ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaziva pochovaju v skalnej hrobke." +"Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu Tvoja manželka sa zavraždila. Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.","Sluhovia privadzaju Anitgonu z palaca a vedu ju k skalnej hrobke, ktora jej je svadobnou sienou a vazenim zaroven. Antigona prosi ludi, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbozny skutok sposobuju strasť ti, co ju vedu k hrobke. Do Teb prichadza veštec Teiresias vedeny chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zle rozhodnutie. Vystriha ho, ze ak neustupi, zomrie niekto z jeho najblizšich. Az teraz sa Kreon zlakne a zmeni svoje rozhodnutie. Sam pochova Polyneika a ponahla sa oslobodiť Antigonu z podzemneho vazenia, ale je uz neskoro, pretoze sa obesila. Do Teb prichadza prvy posol, ktory oznamuje, ze sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sam v hneve, pokladajuc otca za vraha. Z palaca prichadza Eurydika, zena krala Kreona. zacula cosi, ze rodinu postihlo nestastie. Prvy posol jej všetko vyrozpraval. Kralovna odišla do palaca. Nacelnik zboru a posol vchadzaju do palaca. V tom prichadza Kreon a v naruci nesie svojho syna mrtveho. Pochopil, ze vrahom je on. Z palaca vychadza druhy posol a nesie zlu spravu Tvoja manzelka sa zavrazdila. Kreon vola svoj osud, aby ukoncil jeho zivot, lebo nema preco ziť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a zena. Nacelnik zboru Clovek, ktory si mnoho o sebe mysli a pouziva velke slova, neminie velky trest a konať s rozvahou sa nauci az na stare kolena." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Antigona mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna","Antigona mlada, pekna, rozumna, mila, šlachetna, smela, odvazna, nebojucna" +, +Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka +Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne.,Jednoducha zena sa postavi proti spolocnosti a sama sa rozhodne. +, +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Bellerofontes,Bellerofontes +báj,baj +Hlavná postavaBellerofontes vnuk Sizyfa,Hlavna postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +"Vedľajšie postavyProit, Iolat","Vedlajšie postavyProit, Iolat" +NetvorChimaira,NetvorChimaira +"BohoviaAténa, Zeus, Poseidon","BohoviaAtena, Zeus, Poseidon" +, +Dej,Dej +"Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť. Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika","Nestastny bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel ujsť z vlasti. podozrievali ho z vrazdy. Bellerofontes sa na uteku dostal ku kralovi Proitovi, ten ho prijal a ponukol pohostinstvo. Jeho spravanie prezradilo, ze pochadza zo vznešeneho rodu. Zapacil sa mladej kralovnej, ktora ho vyznamenavala pred šlachticmi. Ten si tieto pocty nevšimal. Kralovna sa nahnevala a uvazovala, ako by ho ociernila, Kralovi vravela, ze je pyšny a nevšima si pocty. Iste bude zly. Kral si to nevšimal. Proites zaobchadzal s Bellerofontesom ako s priatelom. Kralovna sa zleho umyslu nevzdala. Podplatila sluzobnika a zašla za kralom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriatelmi a chce sa zmocniť tronu a ak sa ho nezbaviš, zabije ťa. Sluha vypocul rozhovor a moze ti to dosvedciť. Zavolala sluhu a ten to dosvedcil. Kral jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto nacrtol na tabulku tajne znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kralovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devať dni. Potom sa ho spytal na dovod a ucel cesty. Bellerofontes mu podal tabulku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kral si hosť oblubil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpecnu cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda zila v rokline. Bellerofontes na ceste za nou uvazoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okridleneho kona Pegasa. Prišlo mu na mysel, ked bude mať kona bude rychlejši a na Chimairu zautoci zo vzduchu. Priblizil sa k Pegasovi, no ten ho zacitil a utekal. Bellerofontes si lahol do travy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyna Atena a podala mu zlatu uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi byka a uzdou lahko skroti kona. Bellerofontes sa prebudil a vskutku lezala v trave uzda. Od radosti, ze su mu bohovia nakloneny, ponahlal sa obetovať byka a bohyne Atene zasvatil oltar. Schoval sa k pramenu a cakal, kedy prileti Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikazal mu, kam ma letietť. zakruzil okolo mracien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vynal luk a šipy. Napol tetivu a z vyšky obludu trafil. šipy ju zasahovali, kym jej nezhasli tri zivoty. Potom z nej stiahol kozu a vratil sa k Iobatovi. Kral ucasol na okridlenym konom a kozou z obludy. Dal mu za zenu svoju dceru a stal sa kralom. Po case sa zacal nazdavať, ze prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom lstiveho Sizyfa. myslel si, ze ked ma okridleneho kona moze navštiviť nesmrtelnych bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblacnych vyšok. Pegas sa vzoprel umyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do mociara. Zachranil si zivot, no nikdy sa neukazal pred ludmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ludmi. Zil v pustinach, kde našil aj svoju smrť. Kon doletel na Olymp a vstupil do sluzieb vladcu bohov Dia. Charakteristika" +"Bellerofontes nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny","Bellerofontes nebojacny, lstivy, prešibany, smely, odvazny" +, +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Trójska vojna,Trojska vojna +báj,baj +"Trójski hrdinovia Paris, Hektor","Trojski hrdinovia Paris, Hektor" +"Grécky hrdinoviaMenelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet","Grecky hrdinoviaMenelaos, Agamemnon, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet" +"Bohovia Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis","Bohovia Hera, Atena, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis" +, +Dej,Dej +"V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy.","V Malej Uzii stalo v davnych casoch mesto Troja. Vladol mu Kral Priamos s kralovnou Hebabe. Raz v noci sa kralovnej snival zly sen, ktory veštil, ze sa jej narodi syn, ktory prinesie skazu celemu mestu. Preto syna hned po narodeni odniesli do hor. V horach sa ho ujala medvedica, ktora ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medvedoch sa naucil ludskej reci. V tychto koncinach no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrce, kde ho naucil hovoriť. Vyrastol z neho mocny mladik. Nazyvali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred nim zjavili tri bohyne. Hera, Atena a Afrodita. Hera ho poziadala, aby rozhodol, ktora z nich je najkrajšia a ma dostať zlate jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktora mu slubila najkrajšiu zenu na svete. Tym rozhneval bohynu Heru a Atenu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Troje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slavnosti a velke preteky. Paris sa ich zucastnil. Porazil všetkych svojich bratov. Kral si dal zavolať viťaza. V rozhovore snim zistil, ze je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Coskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, ze najkrajšia zena je Helena, manzelka krala Menelaa. Paris zacal stavať lod na cestu za Helenou. Všetci ho odhovarali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kral Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zakony a uniesol Helenu na svoju lod, ktora sa vydala na spiatocnu cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovu vypravu proti Troji. Do vojny zatiahli aj krala Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priatelom Patroklesom. Achilles bol najsmelši hrdina vypravy, ktory bol nezranitelny okrem paty. V Aulide sa zišli všetci bojovnici. Zeus im zoslal znamenie, ze vojna potrva devať rokov a na desiaty Troja padne. Lode nemohli vyplavať kvoli bezvetriu. Kral Agamemnon podla veštby obetoval svoju dceru Ifigeniu, ktora sa stala knaznou bohyne Artimes. Vojsko vyplavalo z pristavu. Greci sa dostali k Troji. Trojskych bojovnikov viedol Hektor. Greci ich zahnali za hradby. Postavili si tabor a kazdy den chodili na vojnove vypravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnomom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porazku greckych vojsk. Trojania sa stali odvaznejšimi. Patrokles si pozical od Achilla vyzbroj. Ked ho videli Trojania dali sa na ustup. Hektor ho smrtelne zranil a ukoristil si Achillovu vyzbroj. Achilles bol smutny zo smrti svojho priatela a chcel sa pomstiť. Opať sa vrhol do boja proti Trojanom. Zabil Hektora, ktoreho povlacil pod hradbami. Vecer bol Priamos vypytať od Achilla mrtvolu svojho syna. Neskor padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho vyzbroj sa uchadzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabijať všetkych vojvodcov. Atena nanho zostala šialenstvo. Napadol stado oviec. Ked to rano uvidel sam si vzal zivot. zajali trojskeho veštca, od ktoreho sa dozvedeli, ze treba priviesť ešte dvoch greckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktoremu dal Herakles luk a smrtiace šipy." +"Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny","Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za zobraka a presliedil cele mesto, kde sa stretol s Helenou. Po navrate dal postaviť dreveneho kona, kde sa skryl s hrdinami. Ostatni spalili tabor a odplavali za nedaleky ostrov. Trojania sa tešili z odchodu Grekov. Pred hradbami mesta stal velky kon, ktoremu sa potešili, ale netušili, ze je to pasca. Knaz Laokaon tušil, ze kon prinesie mestu skazu. Preto ho kazal zniciť. Knaza zabili dva hadi. Trojania vtiahli kona za hradby. Mesto si lahlo pokojne spať. Vecer vyšla Helena na hradby a dala Grekom znamenie, aby sa vratili. Z utrob kona vystupili hrdinovia a otvorili brany vojsku. Vojsko znicilo cele mesto. Zeny a deti zobrali do otroctva. Kral Menelaos si odviedol Helenu na lod. Vojna nepriniesla nic dobre pre obe strany. Vojnovu korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vratili domov ako cudzinci. Vojna sa skoncila a zlo, ktore zrodila kracalo dalej. Pricina vzniku vojny" +"Paris syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa","Paris syn kral Priama, uniesol Helenu, zenu sparskeho krala Menelaa" +, +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Teseus,Teseus +povesť,povesť +Hlavná postavaTeseus syn kráľa Aigeusa,Hlavna postavaTeseus syn krala Aigeusa +"Vedľajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna","Vedlajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna" +NetvorMinotaursu,NetvorMinotaursu +, +Dej,Dej +"Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén. Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som. Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať. na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu Tu máš klbko niti a meč. Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty čiernu za bielu.","Syn atenskeho krala Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atenam hrozila vojna a preto vyslal krala poslov, aby hladali syna. Poslovia prišli do cudzieho kralovstva, kde sa Aigeus ozenil s kralovskou dcerou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozveda od poslov preco prišli. Vyda sa s nimi do Aten, aby branil vlasť. Prv nez vstupil na lod, zodvihol balvan a ukryl pod nim svoj mec a crievice. Manzelke povedal Ked sa nebudem vracať a naš syn dorastie, zaved ho k balvanu. Ak zodvihne kamen, nech si zoberie mec a crievice a poberie sa za mnou do Aten. Aigeus odišiel. Ked syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kamen, obul si crievice, opasal mec a vydal sa na cestu za otcom. Do Aten sa vybral cez vrchy. Tuzil po hrdinskych cinoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohi lupeznici, ale dokazal ich premocť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred atenske brany. Vošiel do Aten a prezeral si nadherne stavby. Pred palacom bolo zivo. Nadišli den, kedy mali Atencania poslať na Kretu netvorovi Minotaurovi sedem mladencov a sedem dievcat. Bola to dan kretskemu kralovi. Kedysi sa konali v Atenach hry a zapasy. Kretsky kral Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkych superov. Aigeus dal kralovskeho syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Kretou a Atenami. Atencania vojnu prehrali a museli kretskemu kralovi platiť dan. Kazdy deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatvaral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlasiť u krala, ktory ho prijal ako hosťa nepoznaval ho. Teseus povedal kralovi, ze chce odplavať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splniš toto zelanie, poviem ti kto som. Aigus suhlasil. Teseus mu ukazal crievice a meca. Ale kral uz nemohol porušiť slub. Dav odprevadzal obete a Aigus sa so synom ťazko lucil a povedal mu Na lod som dal uloziť aj biele plachty. Vyplavate s ciernou, ale ak sa ti podari zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidim z dialky, ci sa mam radovať. na Krete uz cakali lod. Teseus povedal Minasovi, ze prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapacil sa kralovnej dcere Ariadne, ktora vedela, ze bez jej pomoci netvora nepremoze. Vecer prišla Ariadna za Teseusom do vazenia. Povedala mu Tu maš klbko niti a mec. Rano vyhnali Atencanov k bludisku. Ked vstupili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stlp a pobral sa za Minotaurom. Ostatni ostali pri vychode. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ludske telo a velku byciu hlavu. Netvor ho chcel rozmliazdiť. Teseus uskocil a obratne sa rozohnal carovnym mecom a zasiahol ho do srdca. Ked Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tapal temnymi chodbami k vychodu. Starostlivo sa pridrziaval nite az sa dostal k svojim. Ked ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, ze musia rychlo odisť, lebo otec sa dozvedel, ze im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastupili na atensku lod. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zasoby. Ariadna tam zaspala a mala zivy sen. Podla toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dioneza. Ked lodnici nastupili do lode, Ariadna odmietla isť s nimi. Bolo im to luto. V zarmutku zabudli vymeniť plachty ciernu za bielu." +"Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika","Kral Aigeus netrpezlivo ocakaval prichod lode. Ked uvidel cierne plachty, vrhol sa v zufalstve do mora. Mladenci a dievcata sa zvitali s rodicmi, ale sam Teseus sa s otcom uz nezvital. Krala dal slavnostne pochovať a od tych cias sa nazyva more po nom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastupil na tron. Nevladol iba mecom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevne zaklady slobode a pravu. Charakteristika" +"Teseus silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý","Teseus silny, odvazny, nebojacny, smely, mudry a spravodlivy" +, +Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti +Filemon a Baucis,Filemon a Baucis +báj,baj +"Hlavné postavy Filemon, Baucis","Hlavne postavy Filemon, Baucis" +"BohoviaZeus, Hermes","BohoviaZeus, Hermes" +, +Dej,Dej +"Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov.","Za starych cias braval na seba Zeus podobu pozemstana a skumal, ci su ludia dobri alebo zli. Na cestach ho sprevadzal Hermes, posol bohov." +"Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli.","Raz sa zastavili vo sviezom udoli. V tomto udoli sa nachadzalo vela bohatych gazdovskych dvorov. Kedze sa uz schylovalo k veceru Hermes chodil po gazdovstvach a prosil o noclah. No však všade ho vyhnali. Ked sa vratil za Zeusom, vyrozpraval ako sa mu vodilo. Povedal mu, ze tu ziju iba sami zli ludia, ktori nemaju zlutovanie s pocestnymi a nepoznaju pohostinstvo. Zeus sa ho hned spytal ci bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalupky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skusil stastie aj tam. V tejto chalupke byval starcek Filemon a starenka Baucis. Zili tu od mladosti a v svornosti a laske tu aj zostarli." +"Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala Bohovia navštívili našu chalúpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu. Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.","Hermes zbadal starceka na dvorci a spytal sa ho, ci by im neposkytol noclah. Filemon suhlasil, aj ked bol velmi chudobny a vela toho nemal. Hermes podakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlavku kapusty, kusok udeniny a priniesol to starenke, ktora pripravila z toho jedlo pre hosti. Filemon miešal v cistom hlinenom miesidle vino s vodou a nalieval ho do drevenych bukovych caši. Ospravedlnoval sa, ze vino nie je take dobre ako v mestach. Zeus povedal, ze vino je sladke a dobre vtedy, ked je aj hostitel mily. Starcek nalieval po druhy a treti raz, ale vino neubudalo. Ked to Baucis zistila s basnou vzdychla a povedala Bohovia navštivili našu chalupku. Filemon a Baucis sa poklonili vzacnym hosťom a zacali sa ospravedlnovať za skromne pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinu hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, ze su jedini, ktori ich privitali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystupte s nami na ubocie vrchu. Filemon a Baucis pocuvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stran nad udolim. Zeus zalial cele udolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stala chalupka Filemona a Baucis, ktora sa zmenila na nadherny chram. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splni zelanie. Filemon povedal, aby ich nechal straziť krasny chram a ked sa ich zivot naplni, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ked prišiel ten osudny den, Filemon a Baucis sa zacali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu." +"Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi.","Aj po smrti su si nablizku a ked zavanie vietor, nezne sa dotykaju jeden druhe konarmi." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Filemon, Baucis skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční","Filemon, Baucis skromni, mili, pohostinny, dobrosrdecni" +, +Janko Kráľ,Janko Kral +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +balada,balada +, +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa . apríla . Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne Duma Bratislavská a Zverbovaný.","Janko Kral sa narodil v Liptovskom Mikulaši dna . aprila . Bol zo synov najmladši. Sprvu študoval v Kezmarku a neskoršie na lyceu v Bratislave, kde bol profesorom Ludovit Stur. Po zosadeni Ludovita Stura z profesorskej katedry bol medzi prvymi, ktori podpisal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia su zname jeho basne Duma Bratislavska a Zverbovany." +"J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy","J. Kral sa snazil poznať ťazky zivot poddaneho ludu a jeho revolucne zmyšlanie. Osobitne si všimal janošikovske tradicie. Dokazal skutkami to, co hlasal basnami. V revolucnom roku spolu so svojim priatelom, ucitelom v Honte, burcoval narod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vazenia do Siah. Ohlasom revolucnych udalosti su jeho basne Krajinska piesen, Jarna piesen, Duna dvoch bratov, Sahy" +"J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa.","J. Kral vacšinu svojich basni neuverejnil, pretoze obsahovali kritiku spolocnosti. Vyber jeho poezie vyšiel pod nazvom Verše Janka Krala." +"Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy.","Jeho poezia je z tvorby Sturovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenskeho revolucneho romantizmu. Bol najsubjektivnejšim a najrevolucnejšim basniko Sturovskej školy." +Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.,Najvyznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Vahu a divny Janko. +, +Dej,Dej +"Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku divný, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu.","Janko Kral v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smutok a rozpory ale aj lasku k ludu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktoreho nikto nemal rad. Dokonca aj vlastny otec ho od malicka bijaval. Janko nenachadza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezyvku divny, pretoze sa s nikym nekamaratil. Casto chodil sedavať a plakavať na brehy Vahu." +"K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada.","K Vahu sa viazala aj povera, ktora rozpravala o zakliatej panne, ktora vzdy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktory si oblecie šaty naopak a skoci do Vahu, moze ju odkliať. Panna mu za odmenu da všetko o co si len poziada." +"Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická.","Jedneho dna pri vecery, ked všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Vahu. Zrazu zbadal nieco vo vode. neskor zistil, ze je to ta panna. Klakol si, pomodlil sa k Bohu a skocil za nou do vody. Zabudol si však obratiť košelu a preto mu bolo sudene zomrieť. Rano pastieri našli mrtveho Janka na brehu Vahu. Idyla viťazi nad tragikou. Autor dava na povrch spolocenske dovody, ktore sposobuju osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolim v ktorom zil. Balada hovori o obeti za blizneho. Balada ma pochmurny dej, tragicky a zobrazenim zivota je realisticka a citovo romanticka." +, +Janko Kráľ,Janko Kral +Moja pieseň výber básni,Moja piesen vyber basni +balady,balady +Remeselník,Remeselnik +, +"V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horkoťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie.","V tejto basni autor poukazuje na chudobu remeselnika, ktory velmi ťazko pracuje, aby si horkoťazko zarobil na zivobytie. Jedneho dna sa rozhodne skusiť stastie vo svete. Tu mu tiez stastie nepraje. Niekedy nema co jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnu. Ked sa po ťazkej ceste vrati domov, je cely natešeny, ze je uz zase doma. Pri pomysleni, naco mu bolo vidieť mesta a dediny vo svete, ved iny clovek z neho nie je. Remeselnik bol, bude a remeselnikom aj zomrie." +"Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci.","Basnik tu poukazuje na clivy udel remeselnickych pomocnikov, ktori sa dlhe roky potuluju za pracou, všade rovnako majitelmi dielni vydierany a na koniec sa vracaju domov ako zobraci." +, +Ovčiar,Ovciar +, +"Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval.","Autor tu opisuje prostredie okolo Polany, krasne lesy, ciste potocky a štebo vtakov. tu opisuje stareho bacu, ktory ma velmi rad svoje velke stado oviec. Vzdy ked valasi mali isť pasť ovce, baca im hovoril, aby s nich oci nespustali a aby ich chranili ako oko v hlave. Valasi sa však v horach na vlkov zmenili a ovce biť a zabijať zacali. Baca vecer smutno hladel na hory a cakal valachov a svoje ovecky. Cakal marne. Svitlo rano a ovecky nikde. Az ked mesiacik zacal vychodiť spoza mrakov, ovecky špinave, doranane a skrvavene sa bez valachov vracali domov. Baca pri paseni oviec smutno hral a spieval, pretoze ťazko znašal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval." +, +Zverbovaný,Zverbovany +, +"Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo","Basnik tu vystihuje zivot ludu cez vojnu, ked chodili vojaci a verbovali mladych junakov. Takymto junakom bol aj Janik. Janik sa zamyšlal nad tym, ze by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovara a frajerka mu je neverna. Hoci i doma moze prisť o zivot napriklad pri koseni pšenicky na vršku moze spadnuť, alebo tiez kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janika oplakava, ťazko ho vychovala a teraz ho straca. Janik podnapity, mocnou pasťou o šablicku sa oprie a povie Ci to ma vzdy tak byť, ako dosial bolo" +, +Zabitý,Zabity +, +"Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň.","Autor tu piše o silnej laske Janka a jeho dievciny. Javor pod ktorym spolu sedavali, vyschne skor ako ich laska zanikne. Ich laska je tvrdšia ako kremen." +"Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu.","Janika raz pri paseni oviec zastihol silny vietor a mraz. Janik hovori, aby neznicil všetko, aby nechal aspon par kvietkov. Na druhy den sa vratili ovce bez Janika. Dievcina po horach, lukach behala na Janika volala. Uz aj trava vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorym sedavali uz vyrubali az potom ho na nabrezi našli. V ruke mal fujaru, na tvari laliu a na srdci pivoniu." +"Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila.","Teda jeho myšlienka, ze ich laska bude trvať dlhšie ako javor bude stať, sa splnila." +, +Kvet,Kvet +, +"V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať.","V tejto balade autor opisuje, zial dcery, ktoru chce matka vydať. Ona však s tym nesuhlasi, ze ma ešte cas na taketo rozhodnutie a ze radšej bude chodiť kusky pasť a priedom upratovať, ako by sa mala za fuzateho chlapa vydať. Lenze jej mať nehladi na to, ze jej dcera bude nestastna, ale na to, ake bohatstvo bude mať." +"Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa.","Autor to prirovnava ku kvietku, ktory presadili zo slnka do tiena. Kvietok tu smutne hladi na zelenu horu a pri tom pomaly vyschyna." +, +Ján Botto,Jan Botto +Smrť Jánošíkova,Smrť Janošikova +balada,balada +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa . januára . Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka.","Jan Botto sa narodil vo Vyšnom Skalniku dna . januara . Mal staršieho brta. Do ludovej školy chodil Botto na Nizny Skalnik. Nadanie i postavenie v rodine predurcovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapisal na evanjelicke gymnazium do Ozdian. Literarne zacal tvoriť pocas študii v Levoci pod menom Janko Maginhradsky. Hlavnym zdrojom jeho poezie bola ludova slovesnosť. Vyvrcholenim jeho basnickej tvorby bola basen K mladosti. Vznikla vtedy, ked cinnosť mladeze ochabovala. V podobnom duchu je napisana i povstalecka piesen Pochod, v ktorej vola mladez k revolucnym cinom. Okrem toho napisal i Vojenske piesne a Prisaha Slovaka." +"Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou.","Jeho najvacšie dielo je Smrť Janošikova. Jan Botto neskladal svoj spev o Janošikovi podla historickych dokladov, ale vzorom mu bola ludova skladba. Janošika predstavil ako bojovnika za narodnu slobodu. Tuto skladbu nazval romancou." +Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.,Jan Botto najlepšie precitil z našich basnikov ludovu tradiciu o Janošikovi. +, +, +Dej,Dej +"Obsahuje úvod a spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života.","Obsahuje uvod a spevov. V uvode, ako predspev smrti Janošikovej je obranou hornych chlapcov a oslava slobodneho zivota." +"I. spev oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. Ii. spev v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania","I. spev oslavuje vodcu Janošika a jeho druzinu. Krasa a sila Janošikovej druziny je u Bottu symbolom velkosti, hrdosti a sily ludu. Ii. spev v dojemnej piesni placuceho pastierika zvyraznuje zial ludu a nad osudom Janošika a kresli jeho obraz zlapania" +"Iii. spev Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým","Iii. spev Janošik je vo vazeni a prichadza k nemu v podobe dievciny duša ludu a neznym tonom sa s nim luci, ako mila s milym" +Iv. spev Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody,Iv. spev Janošik vo vazeni sniva krasny sen volnosti a slobody +"V. spev precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata","V. spev precita a uvedomuje si svoje polozenie. Svita novy den, ale jemu prinaša smrť. Pyta sa, kto viac zbijal, ci on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chranil spravodlivosť. Odsudili ho, no on veri, ze pride odplata" +"Vi. spev Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud","Vi. spev Janošika vedu k šibenici. Knaz ho vyzyva k modlitbe, ale on kaze modliť sa za ubohy poddani lud" +Vii. spev v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom,Vii. spev v den popravy mu naposledy myslou prebiehaju obrazy jeho mladosti a slobodneho zivota. Luci sa s krajom +"Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel","Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no lud veri, ze Janošik nezomrel" +Ix. spev ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu,Ix. spev ukazuje sa v nom buduce viťazstvo oslobodenej krajiny a ludu +, +Andrej Sládkovič,Andrej Sladkovic +Detvan,Detvan +lyrickoepická báseň,lyrickoepicka basen +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.","A. Sladkovic, vlastnym menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine ucitela a literata. Studoval na lyceu v Banskej Stiavnici, kde sa zapojil do cinnosti literarneho kruzku. Rok bol vychovavatelom, aby si zarobil na študium v Nemesku. Od roku posobil ako evanjelicky farar v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel." +A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie.,A. Sladkovic je jednym z hlavnych tvorcvo novodobej slovenskej poezie. +Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozofickoreflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej.,Sladkovicova tvorba nie je rozsiahla. Prve vacšie dielo je filozofickoreflexivna basen Sovety v rodine Dušanovej. +S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné.,S vlastnym lubostnym zazitkom sa vyrovnal v basnickej skladbe Marina. Skladba ma dve velke casti. Bezprostredne po Marine napisal Sladkovic dalšiu skladbu Detvan a ine. +, +Dej,Dej +"Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka.","Detvan je lyrickoepicka basen. Ma pať spevov Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohlady a Lapacka." +, +"Martin Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku.","Martin Na luke pod Polanou pri zapadajucom slnku tancovali dievcata. Medzi dievcatami bol aj Martin, pekny mladenec, obleceny v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Ked zacal novy tanec, prišiel k švarnej Elene a vytocil ju v tanci. Po skonceni tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranneho zajaca. Jedinym uderom valašky sokola zabil. Ked ho zdvihol, videl ze ma na nohe znak, aky mal sokol krala Mateja. Rozhodol sa, ze ho osobne odovzda kralovi Matejovi na jarmoku." +"Družina Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou.","Druzina Elena sa neskor po tanci vybrala hladať Martina do hory. Bola uz tma. Cestou v hore stretla zbojnikov, ktory ju chytili a poviazali. Elena kricala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom pocul z dialky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ked ju našiel zobral zbojnikov a Elenu so sebou." +"Slatinský jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil.","Slatinsky jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zamku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Krala stretol na ceste, kde smelo pred nim ospravedlnujuci sa, odovzdal zabiteho sokola. Kralovi sa jeho postava a ešte viac jeho smele pocinanie pacilo a preto mu odpustil." +"Vohľady Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak.","Vohlady Vecer Elena sedela pod oknom na lavicke a hrala peknu piesen. Prišiel k nej vojak a zacal sa jej zaliecať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vzdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabat a ona mu na prsiach uvidela kralovsky znak." +"Lapačka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku.","Lapacka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kral odkazal Martinovi, aby prišiel na zamok. Martin prišiel. Kral sa ho spytal, ci by nešiel za vojaka. Martin suhlasil, ale pod podmienkou, ze si ponecha dlhe vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobaša s Elenou. Kral Martinovi vyhovel a zaradil ho do Cierneho pluku." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Martin detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný","Martin detviansky mladenec, spravodlivy, smely, odvazny silny" +, +Victor Maria Hugo,Victor Maria Hugo +Chrám Matky Božej v Paríži,Chram Matky Bozej v Parizi +historický román,historicky roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul pair. Po prevrate a nástupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone.,V. Hugo zacal pisať velmi mlady a jeho basne dosiahli velke uspechy. Stal sa clenom Francuzskej akademie a ziskal šlachticky titul pair. Po prevrate a nastupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po navrate sa mu dostalo uznanie. Pochovany je v Pantheone. +"V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu.","V. Hugo je autorom mnohych basnickych zbierok, z ktorych najvyznamnejšie su Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drame Cromwll sa stal manifestom romanizmu." +"Ďalšie známe Hugove diela Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje.","Dalšie zname Hugove diela Bedari, Robotnici mora, Devaťdesiattri, Hernani, Muz, ktory sa smeje." +Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži.,Najvyznamnejšim dielom V. Huga je roman Chram Matky Bozej v Parizi. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme.,Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zasluzil o uplatnenie principov romantizmu a humanistickych tradicii vo Francuzskej proze a drame. +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +Quasimodo zvonár v Chráme Matky Božej,Quasimodo zvonar v Chrame Matky Bozej +"Frollo kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda","Frollo knaz, parizsky biskup a vychovavatel Quasimoda" +"Esmeralda cigánka, ktorá tancovala na námestí","Esmeralda ciganka, ktora tancovala na namesti" +"Phoebus veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda","Phoebus velitel kralovskej straze, do ktoreho sa zalubila Esmeralda" +Pierre Gringoire básnik a cigánkin manžel na štyri roky.,Pierre Gringoire basnik a cigankin manzel na štyri roky. +, +Dej,Dej +"Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína.","Pribeh sa zacina na parizskom namesti pred chramom Matky Bozej. Tam sa ma odohrať mysterium, hra o Panne Marii na pocesť prichodu bourbonskeho arcibiskupa. Hru napisal basnik Pierre Gringoire. Kedze obecenstvo je velmi nedockave a arcibiskup nie a nie prisť, hra sa zacina." +"Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kráľa bláznov. Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový kráľ bláznov zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo.","Zopar minut ju všetci napato sleduju, no zrazu všetkych preruši hrozny vreskot a krik. Reakcia je necakana, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokracovali dalej za veselym davom. To prave volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvar v meste. Po velkom predstavovani sa napokon vyhral Quasimodo, velky, zhrbeny a škulavy clovek. Toho chudaka ovešali mnohymi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za krala blaznov. Hrbac nic nechapal, ale akoby aj mohol, ked bol hluchy. Vreštiaci dav napredoval parizskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulicky vynoril akysi mnich. No len co novy kral blaznov zbadal jeho nahnevanu tvar, ako zhypnotizovany poslušne odišiel s cudesnym mnichom. To bol Frollo." +"Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na to v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali.","Ti, co sa pridali k davu, sa opať vratili, aby si pozreli mysterium. Pierre Gringoire horel od stastia, no dlho tak nevydrzal, lebo znovu nieco uputalo divakov. Tentoraz to bolo cosi, co všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veze v chrame Matky Bozej na to v kruhu vzdy pozeral akosi zvlaštne, az zalubene. Bola to ciganka Esmeralda, ktora tancovala spolu so svojou kozou Dzali." +"Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom.","Uz spominany Pierre Gringoire po neuspechu svojej hry, ktora mu nevyniesla ani halier, pustil sa isť poloprazdnymi ulickami Pariza, lebo stratil domov. Zatulany a v zamysleni zacul vykrik. Rychlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulicke, uvidel, ako cosi hrbate a obludne za pomoci nejakeho mnicha sa pokuša uniesť kriciacu ciganku Esmeraldu, ktorej skrachovany basnik stihol pre jej krasu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajuc na seba, sa Pierre holymi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len basnika, ale aj kralovsku straz. Len co Frollo uvidel straze na konoch, cosi rozkazal Quasimodovi a ten ako šibnutim carovneho prutika všetko nechal tak a pobral sa za ponahlajucim sa mnichom." +Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila.,Medzi straze patril aj mlady Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho kona a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa ciganka do Phoeba zalubila. +"Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho brlohu zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas Ja sa za neho vydám. Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky.","Po neprijemnej roztrzke pokracoval beznadejny spisovatel Pierre vo svojom bludeni. V hlbokej tme sa dostal na nezname miesto, medzi zobrakov a cudne vyzerajucich ludi. Ti ho nasilne odviedli do najvacšieho brlohu zlodejov, zobrakov a inych podobnych ludi. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsudenca zachraniť iba sobaš so zenou. Kedze ani jedna nemala zaujem, Pierre sa uz rozlucil so zivotom. Vtom zacul hlas Ja sa za neho vydam. Tento spasny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristupil. Pierra snali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dzban, ktory sa rozbil na štyri kusky. To znamenalo, ze obaja budu manzelia štyri roky." +"Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že jeho cigánku miloval aj Frollo.","Zatial, co sa basnik Pierre snazil uz ako manzel ziskať priazen Esmeraldy, Quasimodo rozmyšlal vo svojej vezicke v chrame Matky Bozej. Tento tvor tu bol zvonar. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, ze nenavidel všetkych ludi, boli tu dvaja, ktorych zboznoval Frollo, povyšeny na biskupa, vychovavajuci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktoru zvonar miloval. lenze co Quasimodo netušil bolo, ze jeho ciganku miloval aj Frollo." +"hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve","hned rano zvonara odviedli pred sud za minulo vecerny utok na ciganku. A kedze Quasimodo nerozumel sudcom polozenym otazkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takze zvonar bol odsudeny na dve hodiny verejneho bicovania na namesti De Greve" +"Na tomto námestí stála asi tristoročná veža cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku.","Na tomto namesti stala asi tristorocna veza cela. V nej zila stara zena menom Chudobka. Ta sa tu zatvorila a zivorila uz rokov len z milodarov. Dovod jej utrpenia bol znamy všetkym Parizanom. Prave pred timi rokmi sa jej narodila dcera. Ked malo ciernovlase dievcatko par mesiacov, uniesli ju cigani. Po dcere ostala Chudobke len jej ruzova topanocka, ktoru nosila na krku. Taku istu ruzovu topanocku vidali mnohi na krku tancujucej Esmeraldy, ktoru všetci, ako inak povazovali za ciganku." +"Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u Falourdelky. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili.","Uz par tyzdnov prešlo odo dna, co Phoebus zachranil Esmeraldu a ta ho odvtedy milovala, ale Phoebus na ciganku zabudol a mal sa ozeniť s bohatou slecnou de Gondelaurier. Pri jeho navšteve u slecny snubenice sa zhodou okolnosti stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s nou dohodol na stretnuti u Falourdelky. O tomto stretnuti sa však dozvedel Frollo, ktory ciganku stale miloval. Dohodol sa s Phoebom, ze ich oboch moze tajne sledovať. Ked Phoebus prišiel na dohodnute miesto a vošiel, v izbe ho cakala Esmeralda. No len co ju chcel velitel straze pobozkať, Frollo vyskocil zo svojho ukrytu a prebodol Phoeba nozom. Esmeralda kriciac zostala nehybne stať. Privolana straz ju okamzite zatkla za vrazdu. Esmeralda sa však ani nebranila. Ešte stale nemohla uveriť, ze jej milovany Phoebus je mrtvy. Ten však v skutocnosti ani mrtvy nebol. O par hodin sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liecili." +"Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala.","Zamilovanu Esmeraldu odviedli a zatvorili do vazenia. Pobytom v temnici uz uverila, ze zabila Phoeba. Frollo bol za nou vo vazeni a prehovaral ju, aby ostala s nim, ze ju z tohoto hrozneho miesta dostane. Ale Esmeralda sa knaza bala a hnusil sa jej, takze ho zakazdym odmietala." +"Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa priznala, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením.","Pocas sudneho pojednavania usvedcili tanecnicu ciganku nielen za vrazdu, ale za pomoci mucenia sa priznala, ze je bosorka. Tak Esmeraldu odsudili na trest smrti obesenim." +"Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto divadlo sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo.","Na druhy den uz pred chramom na namesti stala pripravena šibenica. Ked ciganku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrcil velky dav ludi. Toto divadlo sledoval aj odmietnuty Frollo a nic nechapajuci Quasimodo. Ten pochopil len to, ze jeho milovana zomrie. A preto sa hrbac spustil na dlhom lane prichytenom o vezu a zachytil uz takmer visiacu Esmeraldu a opať sa na lane dostal az do svojej vezicky. Polomrtvu odsudenkynu ulozil do postele a vytrvalo sa o nu staral, az kym sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vzdy Quasimodovej tvare zlakla, no postupom casu si na nho zvykla. Aj ked si uz ciganka tanecnica vytrpela viac nez dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, co sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokusil sa ju uniesť z izby v chrame, kde ju starostlivo ukryval zvonar. No mnichovi sa to znova nepodarilo." +"Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále.","Sudneho pojednavania pred par tyzdnami rozhodujuceho o Esmeralde sa zucastnil aj Pierre Gringoire, manzel. Hned po nevydarenej a nedokoncenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitanovi zlodejov a zobrakov. Bol to ten isty vodca, ktory ho chcel obesiť. Len co sa o tom dozvedel kapitan, rozhodol, ze svoju sestru, ciganku oslobodia z chramu Matky Bozej. Tato skupina parizskeho podsvetia sa uz zacala pripravovať na utok na chram a oslobodenie Esmeraldy. Tito zloduchovia nemysleli len na zachranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrale." +"Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou.","Pocas tychto priprav uz vyhlasili znovu rozsudok smrti pre ukryvajucu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanim rozsudku vyvrcholili pripravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na namestie pred chram. Cestou zo svojho ukrytu šli tak potichu, ze ani jeden Parizan ich nepocul. Pri pokuse otvoriť velke a ťazke dvere katedraly sa zobudil Quasimodo a všemozne sa braniaci, mysliac si, ze su to ludia, ktori chcu jeho Esmeraldu obesiť. No sprška kamenov, ci olova utocnikov neodradila. A Quasimodo braniaci chram, ani nezistil, ze ciganka zo svojej izby zmizla. Pocas utoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajnych dveri von z chramu. Obaja sa mali dostať na druhu stranu mesta preplavanim v lodke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ze pri lodke ich cakal tajomny clovek v ciernom plašti. Po preplavani na druhy breh sa zachranca Pierre odpojil a nechal ciganku s tajomnym clovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol daleko od brehu. Po zdlhavom bludeni v uliciach zastal a odhrnul si plast z tvare. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nim ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrutila hlavou." +"Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno.","Aj napriek vyhrazkam Esmeralda stale odmietala. Frollo však svoje slovo dodrzal a viedol ciganku krivolakymi ulickami naspať na namestie pred chramom. Po prichode priviedol Esmeraldu k vezi cele, kde bola Chudobka neznašajuca ciganov, kvoli unosu jej dcery. Prikazal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokial neprivedie straze. Ked Frollo odišiel, ciganka zacala upenlivo prosiť, aby ju Chudobka pustila. Ta však zovrela ruku dievcaťa ešte mocnejšie a stale cosi rozpravala o svojej dcere, ktora by mala tolko, kolko Esmeralda a o svojej crievicke. Prekvapena ciganka vytiahla svoju crievicku a ukazala ju Chudobke. Ta len v uzase na nu pozerala a konecne pochopila, ze našla svoju dceru a Esmeralda svoju matku. No ked znovu najdena matka zistila, preco ma straziť svoju dceru, rychlo ju vtiahla do veze a skryla pod seno." +"Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením.","Len co straz zastala pred vezou, zena tvrdila, ze jej ta prekliata ciganka utiekla. Po zdlhavom presviedcani sa chystali straze na odchod, ked sa vtom ozval uz zdravy Phoebus. Ked Esmeralda zacula tento hlas, rychlo vyskocila a nieco zakricala. Velitelovi nebolo treba dvakrat hovoriť. Ale Chudobka sa nechcela najdenej dcery vzdať a tak museli vojaci rozobrať vezu a vybrať z nej ciganku. Ked sa im to nakoniec podarilo, Chudobka sa svojej dcery drzala celou cestou na vedlajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnuti od odsudenej ciganky. Esmeraldu uz nikto nezachranil a zomrela na smrť obesenim." +"Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil.","Hned, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnikovi, nedbal na to, kto to je. V zurivosti strcil Frolla zo strechy chramu. Ten sa po pade zabil." +"Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici.","Zvonar zmizol a nik o nom dlho nepocul. Az raz sa niektori dozvedeli, ze v priestore, kde hadzali mrtvoly odsudencov, našli dve kostry, ktore akoby do seba zapadli. Jedna bola utla a druha zakvacena do utlej bola velka a mala zvlaštny hrb na chrbtici." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Quasimodo mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať","Quasimodo mrzak, nemy, krivy, škaredy. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce uprimne milovať" +"Esmeralda pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba","Esmeralda pekne, nezne bojazlive ciganske stvorenie, ktore miluje Phoeba" +"Phoebus vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu","Phoebus vojensky velitel, ktory sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu" +, +Jean Baptiste Poquelin Moliere,Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec,Lakomec +komédia,komedia +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov domácej frašky a talianskej komédie.","Moliere bol najvacšim komediografom. Cely zivot zasvatil divadlu ako autor, herec, reziser, riaditel. Na javisku aj zomrel po predstaveni svojej poslednej hry Zdravy nemocny. Ako dramatik sa pridrzal dvoch vzorov domacej frašky a talianskej komedie." +"napísal komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel.","napisal komedii, z ktorych vyše polovica tvori dodnes zaklad komedialneho repertoara všetkych divadiel." +"K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým.","K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mestana, ktory sa stane pre peniaze bezohladny voci vlastnej rodine, no zaroven tym sposobuje starosti aj druhym." +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zažúbený do Mariany.,Harpagon Kleantov a Elizin otec zazubeny do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin milý,Kleant Harpagonov syn Marianin mily +Eliza Harpagonova dcéra Valérova milá,Eliza Harpagonova dcera Valerova mila +Valér Anzelmov syn Elizin milý,Valer Anzelmov syn Elizin mily +Mariana Kleantova milá Harpagonova vyvolená,Mariana Kleantova mila Harpagonova vyvolena +Anzelm Valérov a Marianin otec,Anzelm Valerov a Marianin otec +Frozína dohadzovačka,Frozina dohadzovacka +Jakub Harpagonov kuchár a kočiš,Jakub Harpagonov kuchar a kociš +, +Dej,Dej +"Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí.","Dej sa odohrava v Parizi. Bohaty lakomy vdovec Harpagon, ktory rozmnozuje svoj majetok prepoziciavanim penazi na vysoky urok, je posadnuty peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko vzťah k vlastnym deťom, k sluzobnictvu i osobny vzťah k citovemu zivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnubi so šlachticom Valerom. Jej brat Kleant je však odkazany na otca. Musi sa podrobiť jeho voli, no miluje chudobnu dievcinu Marianu. Tu si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktory všetkych podozrieva a neveri dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce ozeniť s bohatou vdovou a Elizu hodla vydať bez vena a jej suhlasu za starnuceho bohaca Anzelma, ktoreho jej otec vychvaluje aky je mudry a bohaty. Harpagon poziada o pomoc Anzelmovho syna Valera, aby ich rozsudil, kto ma pravdu. Valer s nim suhlasi, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoji ciez v ceste Kleantovi, je mu sokom v laske. Kleant si chce však od otca pozicať peniaze. Dohadzovacka Frozina presvedci Harpagona, ze sobaš s Marianou bude prenho vyhodny. Prezradi mu, ze sa jej vraj pacia len starši muzi. Frozina presviedca takisto Marianu, ze jej stary zenich coskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosi Harpagona o peniaze, ale zbytocne. Harpagon pozve hosti na veceru do svojho domu. Chce sa druhykrat ozeniť, a tak rozkaze svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahneva. Nakoniec sa Kleant otcovi prizna, co citi k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaju. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zisteni chce nestastny Harpagon všetkych obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnute peniaze nenajde. Harpagon je taky lakomy, ze dokonca odmieta zaplatiť aj policajnemu komisarovi, vyšetrujucemu kradez jeho vlastnych penazi." +"Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika","Po ubezpeceni Harpagona, ze skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vrati a po zisteni, ze Mariana a Valer su Anzelmovymi deťmi, Harpagon dava suhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, ze všetky svadobne naklady uhradi pan Anzelm. Charakteristika" +"Harpagon za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom","Harpagon za cenu zivota, co je drahi na svete, sa nechce vzdať svojich penazi a svojho bohatstva. Stava sa bezmocnym i voci vlastnym deťom" +"Eliza a Kleant nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života.","Eliza a Kleant nevzdavaju sa svojich lasok i napiek otcovho tvrdeho srdca. Dufaju v kutiku srdca, ze sa najde den, kedy sa zacne zamyšlať na osude svojich deti a ich stastneho zivota." +Anzelm sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy,Anzelm sa zamyšla nad svojou minulosťou a nechava mladych spolu. Dobrovolne sa vzdava svojej buducej zeny +, +, +, +Ján Kalinčiak,Jan Kalinciak +Reštaurácia,Reštauracia +novela,novela +Stručný životopis,Strucny zivotopis +J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom.,J. Kalinciak sa narodil v Hornom Zaturci v rodine evanjelickeho farara. Bol najvyznamnejšim a najkritickejšim šturovskym prozaikom. +"Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti českoslovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci.","Po študiach v Gemeri a Levoci prichadza na lyceum do Bratislavy, kde sa stal aktivnym clenom Spolocnosti ceskoslovanskej. Patril k romantikom. Je to šturovec, ktory ako jeden z mala šturovskej generacie pisal prozu. Kalinciakove literarne zaciatky su zanrovo pestre. Pisal poeziu, prozu, zaoberal sa literarnou kritikou i prekladmi. Uz pocas študii si ziskal meno najlepšieho poviedkara. Z tohto obdobia je znama historicka povesť Bozkovci." +"J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis Hranica života, ale nie lásky.","J. Kalinciak mal velke tvorive plany, ale nestacil ich uskutocniť. Na jeho nahrobku je napis Hranica zivota, ale nie lasky." +"Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské.","Najkrajšou romantickou povesťou je Puť lasky. Dalšie zname Kalinciakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mladenec slovensky, Knieza liptovske." +"Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách.","Zivot zemanov, ich spory a charakter, Kalinciak naplno vykreslil v svojej vrcholnej proze Reštauracia. Je to jedina humoristicka proza so stastnym koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minuleho storocia, tesne pred jeho neodvratnym padom, ale predsa ešte v case, ked z casu na cas ozivala jeho slava, najma pri reštauraciach." +"Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala.","Reštauraciou sa nazyvali volby uradnikov. Pravo voliť mala len šlachta. Slovenski zemani drobna šlachta sa skoro nicim neodlišovala od ludu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predavali svoje volebne hlasy tej strane, ktora ich viac podplacala, krmila, opijala." +, +Dej,Dej +"V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby.","V Zahorskej stolici je pred volbami. O miesto prveho vicišpana sa uchadza strana Bešenovskych a strana Potockych. Na dva tabory bolo rozdelene aj zemianstvo stolice. Obidve strany castuju svojich privrzencov a snazia sa podplacanim privabiť jednotlivcov i cele rodiny do svojho tabora. Adam Bešenovsky, uz rokov stale prvy vicišpan pred volbami urazi rodinu Levickych tym, ze nechce dať svoju dceru Anicku Stefanovi Levickemu, hoci sa mladi maju radi. Bešenovsky zamyšla vydať svoju dceru za grofa, aby však nestratil hlasy Levickych slubil, ze ju da Stefanovi vtedy, ak bude vicišpanom. Bol si isty, ze sa to nejako nemoze stať, lebo je chudobny. Stefanov stryc, ktoreho onen grof bol aj osobne urazil, vyhuta plan, akoby sa Stefan stal vicišpanom. Dohodne sa s Potockym, ze ak vyhra volby, urobi Steva vicišpanom. Aby viťazstvo Potockeho bolo iste, bolo treba nepripustiť k volbe nejakym sposobom niekolkych volicov Bešenovskeho. Plan sa podaril, tak ze jednu skupinu volicov poopijali do nemoty a dali zaviezť daleko do hory na opacnu stranu od miesta volby, inu skupinu podplateny mytnik nepustil cez most, inych zvabili do cirkusu, aby zmeškali volby." +Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku.,Všetci tito na volby nemohli prisť vcas a tak prve miesto ziskal Potocky a tak Stefan Levicky sa stal vicišpanom a mohol si tak zobrať Anicku. +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Adam Bešeňovský predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný","Adam Bešenovsky predstavuje bohatu vrstvu zemepanov. Je pyšny, vypocitavy, prefikany" +"Štefan Levický mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského","Stefan Levicky mlady, urasteny švarny chlapec uchadzajuci sa o dceru Adama Bešenovskeho" +Matiáš Bešeňovský Výborný vábnik na voľbách,Matiaš Bešenovsky Vyborny vabnik na volbach +, +Príslovia a porekadlá,Prislovia a porekadla +Rozumie sa tomu ako hus pivu,Rozumie sa tomu ako hus pivu +"Čo sa vlečie, neutečie","Co sa vlecie, neutecie" +Vola lapajú za rohy a človeka za slovo,Vola lapaju za rohy a cloveka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny,Ja o vlku a vlk za humny +"Nie je všetko zlato, čo sa blyští","Nie je všetko zlato, co sa blyšti" +"Ja o voze, ty o koze","Ja o voze, ty o koze" +"Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní","Ked sa raz zobrak na kona dostane, ani cert ho nedohoni" +Blázon dáva a múdry berie,Blazon dava a mudry berie +"Kto počtuje, ten gazduje","Kto poctuje, ten gazduje" +, +, +, +, +, +, +. Ročník,. Rocnik +Ján Palárikbeskydov,Jan Palarikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch,Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +veselohra,veselohra +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave.","Pochadzal s Kysuc. Vyštudoval za farara. Redigoval casopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štate, ale aj v cirkvi, bol proti velkym cirkevnym majetkom, poburil si proti sebe cirkevnu vrchnosť, tato stale sledovala, podozrievala. Dali ho na nemecku faru a neskor dozil svoj zivot na fare v Majcichove pri Trnave." +Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku.,Pisal veselohry v ktorych rozvija myšlienku prirodzeneho prava narodov zijucich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie,Tvorba Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. Autor sa snazil vysloviť svoj nazor na spolocenske a narodne zmierenie +Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy,Dalšou veselohrou je Inkognito a divadelna hra Drotar. Hlavne postavy +Grófka Eliza Hrabovská,Grofka Eliza Hrabovska +Oriešok školský učiteľ,Oriešok školsky ucitel +"Miluša jeho dcéra, grófkina spoločníčka","Miluša jeho dcera, grofkina spolocnicka" +Ľudovít Kostrovický,Ludovit Kostrovicky +"Rohon zememerač, Kostrovického priateľ","Rohon zememerac, Kostrovickeho priatel" +, +Dej,Dej +"Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.","Oriešok prichadza na zamok za dcerou Milušov. Streta sa aj s grofkou, ktoru prosil o podporu pri oprave školy. Grofka pomoze Orieškovi a dohodne sa s nim o priprave privitania mladeho barona Kostrovickeho, ktory sa ma stať jej manzelom. Uradnik Suchay prichadza oznamiť, ze je koniec zatvy a znice a zenci chcu oslaviť radostne obzinky. Grofka sa rozhodne spojiť oslavy s privitanim mladeho barona." +"Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.","Baron Kostrovicky piše list, ze syn pride s priatelom Rohonom, s ktorym študuje v Pešti. Grofka chce dobre spoznať barona a rozhodne sa preobliecť za kralovnu plesu a Milušu za grofku. Tento napad však dostane aj baron, ktory sa preoblecie za inziniera Rohona a jeho priatel za barona. Rohon sa po stretnuti s Milušou preoblecenou za grofku hned zamiluje. Grofovi sa nepaci jej vystupovanie a rozhodne sa odisť. Svoje rozhodnutie však zmeni, ked ho ocari krasa kralovnej obziniek, za ktoru sa prezliekla grofka. Nic netušiaci baron sa do nej na prvy pohlad zamiluje." +"Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.","Inzinier nemoze viac skryvať lasku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, ze nie je grofka, ale jej spolocnicka. Neskor sa Miluša spolu s grofkou dozveda, ze Rohon nie je baron a ziada grofku o Milušinu ruku. Po otvoreni obziniek sa baron priznava, ze je inzinier. Nutia ho, aby si zobral za zenu kralovnu plesu, aby zachranil jej cesť. Deva je však podla spravania nevzdelana a baron ju odmieta. Ked sa od Orieška dozveda, ze Miluša je jeho dcera a ma dobre vychovanie, chce si ju vziať. No stale netuši, ze za devu je prezlecena grofka. To sa dozvie, az ked poziada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasneni nedorozumeni si Miluša berie Rohona a baron grofku." +, +, +Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka +"Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku.","Vzajomna ucta a porozumenie medzi slovenskym a madarskym narodom. Touto hrou chce autor ukazať, ako by mohli ziť vo vzajomnej ucte a porozumeni narody v Uhorsku." +, +Charles Dickens,Charles Dickens +Oliver Twist,Oliver Twist +, +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako . ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách.","Pochadzal s rodiny zle plateneho uradnika, ktoreho pre dlhy zavreli do vazenia. Uz ako . rocny mlady Dickens si zarabal na zivobytie v tovarni krem na topanky. Neskor pracoval na sude ako zapisovatel a bol aj reporterom. Mal velmi blizky vzťah k ludom, ktory trpeli a podrobil kritike aj krute a nemilosrdne školstvo. anglicky prozaik, predstavitel kritickeho realizmu. Jeho diela sa vyznacuju kritikou spolocenskych nedostatkov a nespravodlivosti, sucitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Su to volne pospajane pribehy s anglickej spolocnosti. Z dalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianocna koleda, Mala Doritka, Velke nadeje, Starozitnikov sklep David Copperfield nacrtol tu obraz zlej školskej vychovy a neradostneho detstva a vychovu na anglickych školach." +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Oliver Twist chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu","Oliver Twist chlapec, sirota, ktora zije v ťazkych pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovava svoju moralnu cistotu" +"Charles Bates, John Dawkins mladí vreckári","Charles Bates, John Dawkins mladi vreckari" +Losberne doktor,Losberne doktor +"Sowerberry výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku","Sowerberry vyrobca rakiev, odkupil Olivera z utulku" +"Pani Maylieová tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera","Pani Maylieova tiez dobrosrdecna a hlavne ludska dama, ktora sa ujme Olivera" +Bumble,Bumble +Bumblová rodená Corneyová,Bumblova rodena Corneyova +"Nancy Oliverova priateľka, zlodejka","Nancy Oliverova priatelka, zlodejka" +"Noah Claypole pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil","Noah Claypole pomocnik u pana Soweberryho, ktory Olivera bil" +Monks Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat,Monks Faginov priatel a nakoniec aj Oliverov zly brat +"Bill Sikes surovec, zlodej, vykrádač bytov","Bill Sikes surovec, zlodej, vykradac bytov" +"Fagin starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov","Fagin stary zid, prechovavac zlodejov a kradnucich predmetov" +"Pán Brownlow Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán","Pan Brownlow Oliverov opatrovatel, dobrosrdecny, poctivy stary pan" +"Rose Maylieová adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá","Rose Maylieova adoptovana dcera pani Maylieovej, laskava, dobra" +, +Dej,Dej +Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o či takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak.,Po narodeni mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kedze tam nebolo zeny ktora by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktora sa starala o ci takychto deti. Pri pani Mannovej bol az do svojich rokov. Potom ho dali jednemu hrobarovi a pridali mu libier. Hrobar ho zaucil. Mal ešte druheho ucna ktory do Olivera stale rypal. Az raz zarypal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlatil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rano si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londyn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezyvaneho Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates.,Lišiak ho zaviedol do Londyna ku staremu Zidovi Faginovi. Zid mu dal jesť a ostal u neho aj s inymi deťmi. Ked sa zobudil boli uz všetci prec okrem Zida ktory chystal ranajky. O chvilu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča.,Zidovi ukazali co šlohli. Hravali sa hru na vyťahovanie veci Zidovi z vreciek. Oliver tomu nechapal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedneho pana o vreckovku. Oliver ked to zbadal tak zistil cim sa zivia. Zacal bezať za nimi a vtedy okradnuty zistil ze je okradnuty a zacal kricať zlodej. Ked sa obzrel uvidel bezať Olivera a myslel si ze to bol on. Olivera zacalo nahanať kopec ludi a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sudu. Ked skoro uz Olivera obvinili a davali mu trest mesiace nutenych prac vbehol do sudnej siene knihkupec pri ktorom vtedy stal a vyberal si okradnuty a povedal ze to Oliver nebol ale iny dvaja chlapci. Oliver medzi tym odpadol. Ked vonku vychadzal okradnuty pan Brownlov uvidel ako sa policajti pokušaju prebrať Olivera. Pan Brownlov sa Olivera ujal lebo uz od zaciatku mu ho bolo luto. A nalozil si ho do koca. +"Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali aby na neho niečo mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu bol to ten ktorý mali vykradnúť zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru Rózu ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili šťastne v jednej dedine a stále sa navštevovali.","Ked Oliver vyzdravel velmi dakoval panovi Brownlowi ,ze si ho nechal pri sebe a pan mu veril. Raz ked ho poslal za knihkupcom o ktorom sme uz hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priatel Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho vela dni zavreteho v dome. A hravali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnuty kšeft do ktoreho potrebovali maleho chlapca. A aby k sebe Olivera priputali aby na neho nieco mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a kedze ich nahanali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Ked sa Oliver prebral bol uplne vycerpany a bola mu zima a ešte bol aj poraneny. Dotackal sa ku prvemu domu bol to ten ktory mali vykradnuť zazvonil na branku a omdlel. Sluhovia co ho našli si mysleli ze je to ten ktoreho v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skor ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Ked ta zistila ze to nieje zlodej akeho si predstavovala ozvala sa v nej lutosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver ked sa prebral bol im vdacny a dakoval co všetko pre neho urobili. Ked vyzdravel išli s pani domu a slecnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slecne Rosy pohoršilo a dostala vysoke horucky. Preto poslala pani Olivera do krcmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s neprijemnym chlapom. Ked Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktory Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju lubi ale ona odmietla kvoli svojej minulosti aby kvoli nej potom netrpel vo svojej kariere. Oliver raz vecer ked bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorym mal v krcme neprijemny zazitok. Medzi tym v Londyne pan Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho zenou pricom sa Monks zaujimal o zenu ktora v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho zena o tom nieco vedela lebo jej to povedala umierajuca Sally a dala jej listok zo zalozne. Na šperku ktory bol ulozeny v tejto zalozni bolo vyryte meno Agnes a rok predtym ako sa narodil Oliver. Monks potom navštivil Fagina a všetko mu povedal ze Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypocula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopocula a povedala Rose ze Monks chce do niecoho namociť Olivera aby zhrabol cele dedicstvo. Po tomto rozhovore ked Nancy odišla sa vratil Oliver. Povedal ze videl pana Brownlowa. Rose napadlo ze toho moze vyuziť a šli do domu pana Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v pritomnosti Fagina a Monksa zacala divne spravať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom byvalym ucnom u hrobara. Sledoval ako sa stretla s Rose a panom Brownlowom na Londynskom moste a rozhovor vypocul a Faginovi ho zopakoval. Neskor prišiel za Faginom aj Sikes ked mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bezal domov a Nancy zavrazdil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tien a hovorilo sa o tej vrazde všade. Vratil sa do Londyna. Jeho pes ktory mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ludia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a ked si upevnoval lano o komin a chcel si slucku dať okolo pasa nad nim zbadal Nancyne oci prizrak a spadol do zadu pricom slucku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skociť na plecia ale minul a spadol z velkej vyšky na hlavu a bol na mieste mrtvy. Policia pochyta aj jeho spolocnikov aj Fagina. Tej je popraveny. Medzi tym pan Brownlow priviedol do svojho domu nasilim Monksa pomocou svojich sluhov a prinutil ho sa priznať. Oliver sa konecne dozveda svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manzelky odišiel a zalubil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkazal mu casť dedicstva. Monks chcel jeho casť ziskať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dceru Rozu ju si neskor adoptovala pani Maylieova. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie poziada Rozu o ruku a ona prijala. Zili na dedine. Pan Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci zili stastne v jednej dedine a stale sa navštevovali." +, +Janko Jesenský,Janko Jesensky +Demokrati,Demokrati +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine.","Narodil sa v Martine. Pochadzal s tej istej rodovej linie ako Jan Jesenius. Studoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kezmarku, Prešove, Kluzove. Povolanim bol pravnik. Posobil v slovenskom malom mestecku Banovce nad Bebravou. Bolo to typicke slovenske malomesto so všetkymi znakmi malomeštiakov faloš, pretvarka, zavisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Posobil aj v štatnych sluzbach. Svojim politickym presvedcenim bol demokrat a mal silne protifašisticke citenie. zomrel v Bratislave a pochovany je v Martine." +"Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. . Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia sú tu básne sociálnopolitické, národnovlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti.","Jesensky pisal aj poeziu aj prozu. Jeho prvou basnickou zbierkou su Verše v r. . Su to basne s lubostnou tematikou, ale aj basne prilezitostne. Basnik chape lasku ako prirodzeny cit. Dalšou basnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia su tu basne socialnopoliticke, narodnovlastenecke, ale aj basne lubostne a su tu aj myšlienky z ktorych je jasne, ze basnik zaujal kriticky postoj carizmu, ale vazili si rusku klasicku literaturu a je veduce osobnosti." +V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu.,V medzivojnovom obdobi basnik spracovava scasti romanticku a scasti impresionisticku motivaciu a je u neho viditelny posun k realizmu. +Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše Ii. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru.,Dalšou basnickou zbierkou su Verše Ii. Su tu basne osobneho aj spolocenskeho charakteru. +Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev.,Dalšia zbierka ma nazov Po burkach a autor tu vyjadril trpke sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v basni Mistriky zobrazil biedu ludovych vrstiev. +"Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa Ii, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných.","Dalši pol Jesenskeho poezie tvoria prilezitostne basne odbojovej poezie a basnik tu odcudzuje fašizmus, neludske poriadky, nadej, ze vojna skonci a teši sa, ze sa vytvoria nove vzťahy medzi narodmi. Basnik tu pouzil inotaje, symboly, ale aj realisticke vyrazove prostriedky. Su to Proti noci, Cierne dni, N zlobu dna Ii, Reflexie, Jesenny kvet, Piesen poddanych." +"Próza Malomestské rozprávky, Demokrati","Proza Malomestske rozpravky, Demokrati" +, +"Hlavné postavy Ján Landík, Hanka, Dubec","Hlavne postavy Jan Landik, Hanka, Dubec" +, +Dej,Dej +"Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok Rovnosť. Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým,","Autor sa pozera kritickymi ocami na malomestske pomery a zacieluje svoju pozornosť na viacere postavy z uradnickych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politicku moc. Pekne tu opisal volby, lebo sam dobre poznal toto prostredie ako pravnik. Satiricky opisuje vysoke uradnictvo. V tomto romane vrcholi vyvin Janka Jesenskeho ako prozaika. Jan Landik komisar v starom meste spolu s masiarom Tolkošom chcu zaloziť spolok Rovnosť. Chcu, aby si boli všetci rovni a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otazku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktora k nemu chodi po maso a velmi sa mu paci. On by s nou aj chodil, ale hanbi sa, lebo Hana je obycajna kucharka. Landik sa rozhodne, ze on bude tyzden vyprevadzať Hanku domov, ked pojde od masiara a Tolkoš mu prislubi, ze nebude ziarliť. Zo zaciatku sa Landik hanbi chodiť s kucharkou a to preto, ze sa bude smiať cele mesto. Raz ich stretne aj Landikov šef. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapaci, pozicia jej knihy a ostava ju odprevadzať i nadalej. Tolkoš napriek slubu, ktory dal Landikovi, zacina ziarliť a širiť klebety. Landik sa tym dostava do neprijemnej situacie. Ani jeho matke sa Hanka nevidi vhodnou zenou pre syna. Aby zabudol na svoju lasku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zalubi a nakoniec sa dostava do konfliktu so sesternicou Zofkou a jej napadnikom statkarom Dubcom. Kvoli tomu sa vracia domov. Jeho laska k Hanke sa však upevnila. Okresny nacelnik Brigantik si da predvolať Landika a vycita mu, ze chodi so sluzkami. Landik mu však taktne pripomenie povod jeho manzelky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Sucasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom ziada o prelozenie komisara Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnciarikom rozhodne preloziť Landika az vtedy, ked dostane list od Rozvalida, u ktoreho Hanka pracovala. Landik odchadza do Bratislavy, kde nahodou dostane za ulohu privitať maharadzu. Landik za pomoci Zelky všetko pripravi, no privitanie sa neuskutocni. Kedze však dali spravu do novin uz predtym," +"Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách","Landik ziskal velky uspech a tym sa dostava sa do prezidia. Po prichode sa stretava s advokatom Petrovicom. Ako vyznamny funkcionar v organe strany ma nadej na miesto vyslanca. Petrovic si ziskava popularitu roznymi peknymi recami, chodi po dedinach" +"aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou,","aby ziskal hlasy pre svoju stranu. V zavere nakoniec vysvitne, ze Hanka je dedicom otcovho majetku. Tym sa dostava spolocensky vyššie. Stava sa Landikovou manzelkou," +"ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika","ktory jej dava prednosť pred Zelkou. Zelka sa ma stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika" +"Jan Landik nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča","Jan Landik nebol bohaty ani šikovny, je predstavitelom narodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idealy, ostava verny Hanke, je protipolom Petrovica" +"Hanka nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením","Hanka nie je nahoda, ze autor vybral za manzelku hl. hrdinku sluzku chce tym presadiť novy vzťah panov k obycajnemu ludu. Petrovic protipolom Landika, je nositelom chyb charakteru jeho triedy, poklada sa za vzorneho, rodinny zivot ma rozvrateny, nahana sa za postavenim" +"Dubec predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie","Dubec predstavitel velkostatkarov, vedie nemravny zivot, nestara sa o dceru, stara sa o svoje pohodlie" +, +, +, +, +, +, +Emily Brontevá,Emily Bronteva +Búrlivé výšiny,Burlive vyšiny +, +Dej,Dej +"Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine.","Do najomneho domu v Drozdove sa nasťahoval novy najomnik pan Lockwood. Po navšteve majitela drozdova na Burlivych Vyšinach , a po neslušnom prijati a neprijemnej prihode ze ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so sluzkou Ellen Deanovou ktora bola jeho sluzkou v Drozdove nech mu porozprava o tejto zaujimavej rodine." +Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone.,Hindley Earnshaw byval aj so svojou zenou na Burlivych Vyšinach mal syna Hindleya a dceru Katku. Ked raz pan Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spytal sa deti co im ma priniesť Hindley chcel husle a Katka bic na kone. +Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal.,Ked sa pan vratil o tri dni priniesol so sebou maleho chlapca ciganca rozbite husle a bic stratil. Jeho zena ho chcela vyhodiť ale pan Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mali syncek ktory umrel ešte malicky. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slecna Katka sa s nim velmi skamaratila ale Hindley ho neznašal. +Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu.,Sotva dva roky potom mu zena umrela. Pan Earnshaw mal Heatcliffa velmi rad. Potom zacal pan Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pan Earnshaw umrel. Pan Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si zenu. +"Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky.","Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa divali na Edgara a Izabellu Lintonovych. Lenze ich pristihli a Katku pohryzol pes. Ked zistili kto su Katku si tam nechali a Heatcliff bezal na burlive vyšiny a povedal o mne sluzke Ellen. Od vtedy Katka udrzovala styky s Lintonovcami. Mlady Edgar Linton poziadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ked o tom hovorila s Ellen nahodou to pocul Heatcliff ako Katka povedala ,ze si nemoze vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemoznila. Ked toto Heatcliff pocul ušiel a neukazal sa tri roky." +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku.,Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovu aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dceru Katku. +Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.,Prešli tri roky a vratil sa Heatcliff. Vyhral v kartach Burlive Vyšiny od Hindleyho. Heatcliff bez suhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manzelka Edgara umiera. O nejaky cas sa vratili a nasťahovali sa na Burlive Vyšiny. Hindleyho zena umrela a za cas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Burlive Vyšiny. Dcera Edgara Lintona Katka sa s nim skamaratila a chodievala za nim na Burlive Vyšiny. Jej otec s tym ale nesuhlasil. Heatcliff potom prinutil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel ze ten dlho nepozije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakolko ju drzali zavretu aj so sluzkou Ellen na Burlivych Vyšinach. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však kratko po svadbe umrel tiez. Katka musela byvať na Burlivych Vyšinach. Postupom casu sa Katka zalubila do Haretona a po necakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. +, +Honore De Balzac,Honore De Balzac +Otec Goriot,Otec Goriot +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici . storočia.","Je to francuzsky autor, ktory dokonale nacrtol stranky duchovneho , mravneho i socialneho zivota francuzskej spolocnosti v polovici . storocia." +"Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou.","Narodil sa v mestecku Tours. Studoval pravo. Cely zivot tuzil byť bohaty a patriť k najvyššej francuzskej spolocnosti. Dal sa na špekulacie, kupil zlatu banu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zacal sa venovať literarnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhladavanym citanim pre francuzsku vyššiu spolocnosť. Podava nam kritiku kapitalistickej spolocnosti. Neustale prenasledovany veritelmi, na sklonku zivota sa ozenil s polskou šlachticnou Evelinou Hanskou." +"K najvýznamnejším dielam autora patria Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová","K najvyznamnejšim dielam autora patria Sagremova Koza, Louis Lambert, Eugenia Grandetova" +"Spisovateľ vytvoril románoví cyklus románov jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán.","Spisovatel vytvoril romanovi cyklus romanov jednotlive romany aj na seba nadvazuju a postavy prechadzaju s jedneho diela do druheho. Zakladnymi dielami cyklu Ludska komedie su Otec Goriot, Stratene iluzie, Lesk a buda kurtizan." +, +Dej,Dej +"Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit.","Otec Goriot bol byvaly cestovinar, ktory zbohatol v porevolucnej krize, velmi zboznoval svoju zenu, malo dve dcery, staršiu Anastazie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleneho stastia stratil Goriot svoju zenu a tak sa u neho az do nerozumnosti rozvinul otcovsky cit." +"Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov.","Ubytuje sa v penzione Vaugnes. Najima si najdrahšiu izbu. Nema peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde su izby lacnejšie, niekedy ho navštevuju dve dievcata, co sa obyvatelom penzionu nepozdava. Az sa však po case dozvedia, ze su to jeho dve dcery, hned im je všetko jasne. Goriot svoje dcery vychovaval ako vedel. Chcel, aby boli stastne, a tak im daval všetko na co si pomysleli. Dcery rozmaznaval, daval im všetko, co mal, len aby im zabezpecil stastnu buducnosť. Kedze na seba neminal skoro nic, mohol z penazi, ktore mal, našetriť na dosť bohate vena pre svoje dcery. To im umoznilo vydať sa za muzov z vyššich spolocenskych vrstiev. Anastazie sa chcela dostať do najvyššich kruhov v Parizi, preto si zobrala grofa de Restanda, ale popri com si vydrziavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankara nemeckeho povodu Nucigena, ktory sa neskor stal baronom svatej riše rimskej. Pokial im mohol davať Goriot dostatocne mnozstvo penazi, bol milacikom oboch dcer, no ked uz nemal skoro nic, dcery sa k nemu nepriznavali a odmietali ho prijimať do svojich domovov." +Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej.,Goriot opovrhnutie dcer prijal velmi ťazko a utiahol sa do penzionu pani Vaupucrovej. +"V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer.","V penzione zil s dalšimi spolubyvajucimi, ktori sa z roznych pricin dostali skoro na spodok spolocnosti. V penzione o com nemali dobru mienku. Jeho zivot zacal pozorovať študent Rastignac, ktory bol velmi ctiziadostivy a tiez tuzil dostať sa na špicku spolocnosti, co sa mu zacalo dariť pomocou udajnej sesternice, ktora ho uviedla a zoznamila s jednou z Goriotovych dcer s Delphine. Vzajomne sa zalubili a zacali udrziavať milenecky pomer." +"Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli.","Vdaka tomu si ho otec Goriot oblubil a stal sa mu najblizšim clovekom v penzione. Jeden z ludi v penzione, Vautrin, prehovaral Rastignaca, aby si zobral jedno dievca z penzionu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, ze by zariadil, aby dievca tie peniaze dostalo. Rastignac vahal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odlozil do svojej izby. Velmi si s Goriotom zacal rozumieť, Goriot dokonca pomahal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu zacali všetci z penzionu odchadzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli." +"Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú.","Goriot s Rastignacom chceli odisť na druhy den. Podvecer prišli za Goriotom dcery. Najprv Delphine, ktora sa chcela s otcom len porozpravať a neskor Anastazie, ktora potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zachranu. Rastignac, ktory bol vo vedlajšej izbe, ale oni o com nevedeli, sa rozhodol, ze jej pomoze šekom od Vautrina. Sestry sa medzitym pohadali a ich otec z toho prezival nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcery odišli a Rastignac sa zacal chystať na ples, kam chceli všetci traja isť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri nom zostala. Delphine to odmietla a donutila ho, aby šiel s nou na ples. Po navrate sa ponahlal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, ked prišiel Rastignac, uz mlel z posledneho, ale stale dufal v prichod dcer. Skoro uplne na konci vyriekne tieto strašne slova Ach, priatel moj, nezente sa, nemajte deti Vy im date zivot, ony vam daju smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vas z neho vyzenu." +"Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov.","Goriot zomrel opusteny a sam. Anastazie dobehla neskoro, bol uz mrtvy a ona všetky svoje zle ciny voci otcovi olutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho velmi smutny a rozhodol sa, ze sa za to grofkam pomsti. na nahrobny kamen dal napisať Tu odpociva pan Goriot, otec grofky de Restand a baronky de Nuncigen, pochovany na trovy dvoch študentov." +Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom.,Na koniec sa Rastignac vyhraza celej parizskej spolocnosti a ide odvazne v ustrety svojim cielom. +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Otec Goriot obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život","Otec Goriot obchodnik s cestovinami, ktory skrachoval, pre svoje dcery by obetoval aj svoj zivot" +"Rastignac študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele","Rastignac študuje pravo, chce dosahovať uspech, ma svoje ciele" +"Anastasie a Delphine po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené","Anastasie a Delphine po vydaji sa z nich stavaju vznešene damy, otca potrebuju len pre peniaze, nevdacne, sebecke, namyslene" +, +, +, +Ľudovít Kubáni,Ludovit Kubani +Valgatha,Valgatha +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha","Patri k predstavitelom slovenskej literatury maticneho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kralovna polska pisal aj kratke prozy a to su Mendik, Hlad a laska, Cierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha" +, +Dej,Dej +"Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele.","Kubaniho roman Valgatha je z cias posobenia Jana Jiskru z Brandysa na Slovensku. Je na cele boja bratrickych vojsk proti Hunadymu. zamerany je na spoluzitie slovenskeho a madarskeho naroda. V tomto romane je zobrazeny zivot na slovenskych hradoch, sceny z vojnovych bitiek a gemerska priroda. Zobrazuje v nom zbytocnosť boja ceskych a slovenskych bratrickych vojsk proti Hunadymu. Prirovnava ich k bludiacim kometam, ktore sa jedna druhej nemozu vyhnuť, preto do seba narazaju. Blizi sa aj zmierenie Slovakov a Madarov. Predstavitelom je knaz Broško. chce zmieriť tieto bojujuce sily, preto umoznuje tajne schodzky medzi Valgathovou dcerou Milicou a Lackom Hunadym, synom spravcu Uhorska. Milica ma Lacka rada, ale je slubena Kraskovi a toto rieši Kubani vo svojom diele." +"Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory.","Konflikt medzi zavisťou a slobodou. Krasko sa s tym zmieri hoci ma Milicu rad a stava sa Lackovym priatelom. Medzi tym vystupuje grof Cilly, ktory chce zabraniť sobašu tychto dvoch mladych ludi a tym sucasne vyvolava medzi nimi rozpory." +"V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu.","V romane vystupuje rytier Valgatha, ktory sa da ovplyvniť nepriatelom, vacšmi doveruje jemu nez vlastnemu okoliu." +"Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. Jonáš Záborský","Naproti tomu je hrdina Krasko, ktory nie je statocny a cestny nielen v boji, ale aj v sukromnom zivote. Hunady a jeho syn predstavuju sily, ktore by mali spojiť zaujmy Uhorska a zabezpeciť jeho rozvoj. Jonas Zaborsky" +Dva dni v Chujave,Dva dni v Chujave +novoveká povesť,novoveka povesť +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba písal básne zbierky Bájky, Žehry","Narodil sa v Zabori nedaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol fararom. Dosť vystupoval proti Sturovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestupil na katolicku. Kratky cas posobil aj vo Viedni, ale nesuhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dozil na biednej fare v Zupcanoch nedaleko Prešova. Tvorba pisal basne zbierky Bajky, Zehry" +"Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov.","Zaborsky vo svojich prozach reagoval na všetky udalosti s porevolucneho obdobia. v pracach Kulifaj, Sofrankovci, Frndolina, Hlosik medzi vzburenym ludom, Panslavisticky farar, Dva dni v Chujave. Autor cerpal namet so svojich skusenosti v Zupcanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snazi aj najsť vychodisko zo zleho socialneho a duchovneho postavenia Slovakov." +"Ďalšia tvorbaFaustiádia kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch.","Dalšia tvorbaFaustiadia kritika na socialne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najduch." +, +Dej,Dej +"Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy Záborského pôsobiska Žubčian, ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.","Novoveka povesť Dva dni v Chujave, rozdelena autorom na dve casti, Den škaredy a Den pekny, nacrtava obraz zaostalej feudalnej dediny Chujavy Zaborskeho posobiska Zubcian, ako ju poznal z vlastnej skusenosti, i jeho predstavu viziu o socialnej a duchovnej premene Chujavy v buducnosti." +, +. časť Deň škaredý,. casť Den škaredy +"Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho pán s veľkým nosom a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní panskej spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť. Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci, ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší.","Autor tu zobrazuje zivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichadzaju predstavitelia vladnej moci, zastupca sluzneho pan s velkym nosom a cestmajster. Najprv odoberaju kopky štrku pri ceste a hoci su primale iba tie, ktore navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisudia obci. V tomto prisudzovani panskej spravodlivosti pokracuju aj v kaštieli Kobzayho. Svojvola predstavitelov mocenskeho aparatu i uzernikov, posobi na socialny, duchovny i mravny zivot sedliackeho ludu zhubne upadok gazdovstiev, pijanstvo, duševna zaostalosť, narodna neuvedomelosť. Autor s vnutornym rozhorcenim zachytava satiricky obraz utlacatelov zeman Kobzay, farar Culik, zidovski krcmari, uradnici, ale nic nezlavuje ani pri kritickom zobrazeni postva z ludu Lipnicky, Humensky, Kozuch, Bucak a dalši." +, +. časť Deň pekný,. casť Den pekny +"Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. Martin Kukučin","Stretavame sa tu s oslavou narodenim farara Rastica. Farar Rastic rozprava svojim hosťom o tom, ako v spolupraci s uradnikom Rozumovskym, pravotarom Stupnickym a ucitelom Semenakom premenil zaostalu Chujavu na modernu, kulturnu obec. Zasluhou ucitela Semenaka sa zmenila vychova v škole, zriadila sa opatrovna pre male deti, spolocnymi silami zriadili spolocnu sypku, odkupili Kobzayho majetok a na nom spolocne hospodarili. Po vyhoreni Chujavy spojenymi silami stavali novu, uhladnu obec. Lud v nej zije kulturnejšie a dostojnejšie. Martin Kukucin" +Dom v stráni,Dom v strani +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine.","Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencur Vyštudoval za ucitela. Tato praca ho velmi neuspokojovala. Odchadza do Prahy študovať medicinu. Tu sa zapaja do študentskej cinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovakmi, ktory su v Prahe. Zoznamil sa s juhoslovanskym kupcom Didolicom. Odchadza s nim na ostrov Brac. Ozenil sa s jeho dcerou Pericou. Vykonaval lekarsku prax, venoval sa literarnej cinnosti. Kratky cas pobudol v Punta Arenas v Juznej Amerike. Po vzniku Ceskoslovenska sa vratil, ale znechuteny pomermi znova odchadza do Juhoslavie a tam aj zomiera. pochovany je v Martine." +"Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie","Jeho literarnu tvorbu mozno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentskych cias, s pobytu v Juhoslavii a v Juznej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudeny, Ked bacik z Choholovia zomrie" +"Ďalšou poviedkou sú Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skúškou","Dalšou poviedkou su Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viazuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skuškou" +"Študentská tematika Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá","Studentska tematika Ked bol Matej maly, Velkou lyzicou, Vakacie, Mlade leta" +Z pobytu na Brači Dom v stráni,Z pobytu na Braci Dom v strani +Z pobytu v Južnej Amerike Mať volá,Z pobytu v Juznej Amerike Mať vola +"S historickou tematikou Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky","S historickou tematikou Lukaš Blahošej Krason, Bohumil Valizlosť Zabor, Klbka, Košutky" +"Divadelné hry Komasácia, Bacúckovie dvor","Divadelne hry Komasacia, Bacuckovie dvor" +Román Prechádzky po Patagónií,Roman Prechadzky po Patagonii +, +Dej,Dej +"V živote sú dve veci Láska a smrť. Román získal aj prímenie Román o živote. Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách.","V zivote su dve veci Laska a smrť. Roman ziskal aj primenie Roman o zivote. Rieši tu problemy kazdodenneho zivota. V tom case sa k moci dostava burzoazia, ktora odsuva zemianstvo, ktore aj tak spelo k zahube. Jeho zahubou bolo lipnutie na starych tradiciach a zasadach." +Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.,Kniha dom v strani opisuje zivot obycajnych ludi vtedajšej doby v Juhoslavii. Dej sa toci okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. +, +"Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal.","Mate ma dobru, pracovitu zenu Jeru a deti. Syn Ivan je uz zenaty s Baricou a maju dvoch chlapcov. Dcery Matija s Katicou su v sluzbe v meste. Matija uz ma svojho mileho, ale Katica na svoju lasku ešte len caka. A dockala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinsku zabavu. Lenze Katici sa tam nepacilo. Prišiel za nou aj jej byvaly priatel, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na pansku zabavu. Tam ich vzal dovnutra Niko Dubcic, bohaty mlady statkar. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvilu prišiel po ne otec Mate. Museli odisť, ale Niko aj tak zacal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvijalo, neskor sa aj zasnubili. Nikova matka bola sice proti, jednak preto, ze boli bohatši, jednak preto, ze dala pre Nika do klaštora vychovať mlade dievca, Doricu. Ale nic nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katicinym otcom Matem, ktory je takisto proti sobašu, aby sa zobrali az po roku. Mladi suhlasili. Lenze, nanestastie, Nikov krstny, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z klaštora navzdy domov. Niko ju šiel cakať. Spociatku si ju moc nevšimal, ale postupne ju zacal porovnavať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zalubil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Ta nebola doma a Nika zastavila na kus reci jej matka, Jera. Stale vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, ze aj Katica bude taka o par rokov a nad tym sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskor uz normalne daval najavo, ze lubi Doricu. Katica bola z toho velmi nestastna, ale uz nic nezmenila Chcela robiť Dorici vystupy, ale Niko jej v tom zabranil, ze Dorica za nic nemoze. Sora Anzula bola velmi rada, ze Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozpraval s Paškom Bobicom, ktory Katicu ešte stale lubil a povedal, ze ma za nou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubcicovych ho boli pozrieť. Niko sa tam porozpraval s Katicou. Ta sa vratila ku Paškovi. Stary Mate, ked zistil, ze ma uz všetky deti na pokoji, bol velmi stastny, no z choroby ho to nevyliecilo a skonal." +, +Ivan Krasko,Ivan Krasko +Nox et solitudo,Nox et solitudo +Noc a samota,Noc a samota +zbierka básni,zbierka basni +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu.,Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Studoval v Brašove a v Prahe chemicky inzinier. Posobil ako chemicky inzinier v Kloboukach a mestecku Slany. Pocas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Zil aj v Piestanoch po skonceni vojny. Pochovany je v rodnych Lukovištiach. Krasko bol aj stupencom impresionizmu a symoblizmu. +"Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice Nedeľný večer.","Jeho najznamejšou zbierkou je Nox et solitudo. Tato poezia vznikla v obdobi, ked bol Krasko daleko od domova, svojich blizkych a preto su basne spomienkami na rodny kraj, na matku, pricom Krasko neopisuje fakty objektivnej skutocnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnu dušu. Všetko podrobuje osobnemu pohladu. Napr. Vesper dominice Nedelny vecer." +"V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah.","V Kraskovej poezii najdeme aj lubostne motivy Plachy akord, motivy prirody Topole, Zmraka sa, nad vlastnym zivotom a svojimi problemami sa zamyšla v basni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politicku pasivitu v slovenskom predvojnovom zivote v basni Jehovah." +"Ďalšia básnická zbierka sú Verše v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole.","Dalšia basnicka zbierka su Verše v tejto basnickej zbierke je v popredi lubostny zazitok, su tam viacere poly, je to lutosť za davnymi laskami, ale aj pocit akeho si vyrovnania. Basnik si coraz viac uvedomoval nadosobne hodnoty zivota a preto sa jeho osobne smutky menia na smutky celonarodnej a socialnej povahy. Su to basne Otcova rola, Banici, Otrok, Topole." +"Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry.","Krasko pisal aj poviedky, napr. Sentimentalne prihody, List mrtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatury." +, +Šesť hodín je,Sesť hodin je +, +"V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha.","V basni dava autor do protikladu obycajneho robotnika a seba sameho. Robotnika po praci cakaju doma blizni, rodina. Naproti tomu, autor sa citi osamely, opusteny, silu cerpa z viery v Boha." +, +Chladný dáždik,Chladny dazdik +, +"Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko.","Zaciatok basne je opis jesennej prirody. Pochmurnu atmosferu prirody prenaša na svoje pocity pociťuje smutok a bol, z ktoreho sa snazi najsť vychodisko." +, +Balada,Balada +, +"Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo.","Autor umiestnil dve lyricke postavy do vecerneho prostredia. V basni je na symbolickom jednom dni vykreslene odlucenie dvoch ludi za cielom najdenia stratenej dovery, lasky. Autor hovori, ze clovek si druheho cloveka zacne vaziť az vtedy, ked ho dlhšiu dobu nevidi. Zaroven prechadza do smutku, pretoze v jeho pripade odlucenie nepomohlo." +, +, +, +, +, +, +, +, +. ročník,. rocnik +, +Ernest Hemingway,Ernest Hemingway +Starec a more,Starec a more +novela,novela +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas . svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení . svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti.,Bol americkym spisovatelom. Bol synom lekara a spevacky. Pocas . svetovej vojny sa prihlasil ako dobrovolnik talianskeho cerveneho kriza. Bol tam aj raneny. Po skonceni . svetovej vojny nedokazal najsť zmysel zivota a pohyboval sa v bohemskej spolocnosti. +"Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez . svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny.","Pocas obcianskej vojny bol aj v Spanielsku a cez . svetovu vojnu posobil ako vojnovy korešpondent. Hemingway bol niekolkokrat zenaty, ale zvyšok zivota stravil na Kube a zivot ukoncil pravdepodobne samovrazdou. Autor je nositelom Nobelovej ceny." +Tvorba,Tvorba +"Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej","Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napisal dielo Zbojom zbraniam, ktore je odsudenim vojny a všetkych jej krutych nasledkov. Zo Spanielskej vojny napisal roman Komu zvonia do hrobu. Na Kube napisal novelu Starec a more. Dej" +"Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už . deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil.","Dej sa zacina v rybarskej osade. Starec Santiago uz . den na mori nic nechytil. Predtym s nim chodil Manolin, ale po dnoch neuspešneho lovu mu rodicia povedali, aby chodil s inou barkou, stastnejšou. Ale chlapec mal starca velmi rad. Ten ho braval na more uz od tich rokov a chlapec sa od neho vela naucil." +". deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.",". den vychadzal starec na more s istotou, ze nieco chyti. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrce do barky. Chatrc zhlobil ktosi z tuhych listov kralovskej palmy. Bola v nej postel, stol, jedina stolicka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevene uhlie." +, +"Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať","Vybral sa daleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovskeho mecuna. Ryba ho ťahala za sebou dni, ked uz bola unavena, vtedy sa mu aj po prvy krat ukazala. Na slnku cela ziarila, hlavu a chrbat mala tmavofialovu a pruhy na bokoch boli v slnecnom svite široke a svetlolevandulove. Rypak mala dlha, ani baseballova palka a zuzeny ako rapir. Cela sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potapa jej velikansky kosovity chvost a lano sa rychlo zacalo odvijať" +, +"Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije.","Starec bol uz velmi slaby a vycerpany, pretoze skoro nic nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinymi kamaratkami na mori boli lietajuce ryby. Podvecer zacala ryba kruziť, a to bol pre starca znak o tom, ze je uz unavena. Musel zacať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabijaš. Ved maš na to pravo. Nikdy v zivote som nevidel vacšieho, krasnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mna za mna, zabi si ma. Certa sa staram, kto koho zabije." +, +"Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil.","Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spať, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoducha. Cestou narazil na zralokov, ktory mu skoro celu rybu zazrali, i ked im ju starec nedal lahko. Piatich z nich dokonca vlastnorucne zabil." +"Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu.","Ked prišiel domov, z ryby ostala uz len hlava a chvost. Bol velmi unaveny a preto ked išiel do chatrce, musel si cestou pať krat oddychnuť. Rano, ked sa zobudil, bol pri nom uz maly chlapec Manolin, ktory mu doniesol kavu." +"Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka","Všetci boli prekvapeny, aku velku rybu dokazal starec ešte chytiť. Manolin mu slubil, ze uz bude chodiť na more len s nim. Hlavna myšlienka" +"Človeka možno poraziť, nie však zničiť.","Cloveka mozno poraziť, nie však zniciť." +, +Charakteristika,Charakteristika +"Santiago Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.","Santiago Starec bol chudy a vyziabnuty, šiju mu zbrazdili hlboke vrasky. Tvar mu pokryvali hnede škvrny koznej rakoviny. Po oboch licach sa mu škvrny širili az na krk. Ruky mal posiate hlbokymi jazvami od lan, ktorymi vyťahoval ťazke ryby. Jazvy neboli cerstve. Boli stare ako trhliny na pušti, kde po vode a rybach uz davno niet ani chyru, ani slychu." +, +, +, +Romain Rolland,Romain Rolland +Peter a Lucia,Peter a Lucia +novela,novela +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe.","Vo francuzskej literature sa v medzivojnovom obdobi okrem realizmu vytvorili aj ine umelecke avangardne smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval historiu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobne vzdelanie a venoval sa literarnej tvorbe." +"Tvorba Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof román Rieka","Tvorba Divadlo revolucie, Hra o laske a smrti, Jan Krištof roman Rieka" +Krátko po . svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu.,Kratko po . svetovej vojne vydava autor roman Dobry clovek ešte zije. Z dalšej tvorby je to roman Ocarena duša. Velmi znama je aj jeho psychologicka novela Peter Lucia. Autor tu dava symbolicky pochovať rozvijajuci sa lubostny cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaneho chramu. +"Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti.","Dielo je akousi obmenou hry lasky, zivota a smrti. V diele sa prelinaju tieto temy s patetickou strohosťou a velkym rozpravacskym umenim. Je to urcity prejav Rollandovho bytostneho odporu proti vojne. Laska je pre Rollanda jednou zo zbrani, ktorymi najlepšie mozno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti." +, +Dej,Dej +"Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy . januára do . marca . Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer . januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah.","Roman sa odohrava v kratkom casovom obdobi, co zvyraznuje sam autor, od stredy . januara do . marca . Jeho hrdinami su dvaja mladi ludia Peter a Lucia, ktory sa spoznaju vecer . januara vo vagone podzemnej zeleznice. Stretavaju sa prave v den, ked padnu prve civilne obete vojny. Uz pri prvom stretnuti sa do seba zalubia, spoznavaju, ze su si sudeni. Niekolko dni neskor, ked sa opať stretnu sa zacina ich spolocny vzťah. Ziju svojim vlastnym, zalubenym a egoistickym svetom, ziju vo vojnovom Parizi, ale vojna pre nich neexistuje. Ziju len sami sebou, nevšimaju si tragediu a smrť okolo seba. Nevelmi sa zamyšlaju nad vojnou a nad tym co prinaša. Pre nich je akymsi nezelanym doplnkom ich zivota. A kedze nad nimi visi ako Damoklov mec hrozba Petrovho odchodu na front, snazia sa, co najlepšie preziť svoje kratke stastie. Kazdy den im ako zakruta odokryva nove obrazy a perspektivy, ale kazdym dnom silnie aj volanie smrti, ktore však prehlušuje ich lubostny vzťah." +"Keď . marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola.","Ked . marca vstupili do kostola, aj ked neboli nabozne zalozeny, ich stastny zivot sa uzatvoril. V kostole na nich cakala smrť. Prave v okamihu, ked sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktory zhodilo bombardovanie kostola." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Peter mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný.","Peter mlady, dospievajuci clovek, ktory ma plno otazok, na ktore mu jeho rodicia do zakonzervovanym myslenim nevedia odpovedať. Do jeho zivota vstupuje vojna i laska. Preziva stastnu ale tragicku lasku. Je vnimavy, laskavy a jemny. Svoje zivotne stastie našiel v tom, ze miloval a bol milovany." +"Lucia polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou.","Lucia polosirota, jej otec zomrel zodraty pracou. Je maliarkou z nutnosti, jej zivot bol poznaceny malomeštiackou hrdosťou jej starych rodicov. Je hrda, srdecna, vnimava. Koniec jej kratkeho zivota bol naplneny stastim a laskou, avšak poznamenany vojnou." +, +Erich Maria Remarque,Erich Maria Remarque +Na západe nič nového,Na zapade nic noveho +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. prežil dva roky v zákopoch.","Bol velkym odporcom vojny a patril do generacie, ktora priamo zo školskych lavic musela odisť na front. Bol nemeckym spisovatelom. Narodil sa v rodine knihviazaca. Bol ucitelom, obchodnikom, novinarom. pred nemeckym fašizmom r. utiekol do Svajciarska a tam aj zomrel. Od r. prezil dva roky v zakopoch." +"Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti.","Svetovy ohlas ziskal prvym dielom Na zapade nic noveho. Nazov je odvodeny z novinovej lakonickej spravy. Roman je pribehom autorovej generacie, ked skupina študentov sa dostava do zakopov a zisťuje, ze predstavy o zivote, o slušnosti, o ucte k predstavenym, ktore ich naucili v škole su im na nic, pretoze vo vojne platia ine pravidla, ktore mnohych poznacili, alebo umlcali. Dalšim autorovym dielom je Cesta spať, kde autor cerpa namet z povojnoveho Nemecka. Podobny namet je aj v romane Traja kamarati. Je to pribeh o priatelstve, laske a osamelosti." +Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone.,Problemy emigrantov zobrazil autor v knihe Viťazny obluk. Dalšim dielom je Noc v Lisabone. +"Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek","Z dalšej tvorby je to roman Cas zitia a cas, roman Nebo nepozna oblubencov. Hlavne postavy Paul Baumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek" +, +Dej,Dej +"Román sa skladá z kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemeckoanglický front.","Roman sa sklada z kapitol, nema silnu hlavnu dejovu liniu, pretoze je casto prerušovany rozhovormi a vela priestoru tu dostavaju aj rozne uvahy. Dejiskom je nemeckoanglicky front." +, +"Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak.","Jednotka ma neobycajne vela fajciva a jedla. Kedze obvykle boli vyhladovani, mohlo sa nieco take stať len omylom. Ale nebolo to tak." +Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati.,Pred štrnastimi dnami totiz jednotka zlozena zo stopaťdesiatich vojakov musela isť dopredu a ubytovatel dostal plnu davku potravin. V posledny den necakane zautocilo anglicke delostrelectvo a tak sa vratili len osemdesiati. +"Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito.","Cela chlapcenska, velmi mlada, dvadsaťclenna, gymnazialna trieda pod vplyvom ucitela Kantorka sa dobrovolne prihlasila na front. Trieda bola rozhadzana do niekolkych cvicnych jednotiek, ale Paul Baumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odveleni do deviateho druzstva a zostali spolu. Ako velitela tohoto druzstva bol priveleny Himmelstoss, maly a zly chlapik, ktory bol v civile poštar a teraz ako velitel druzstva sa citil naramne dolezito." +"Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami.","Nechaval s plnou polnou a so zbranou na holej, mokrej oranici cviciť priskokom vpred a k zemi, pokial sa vojak nezrutil obaleny od blata. Po odveleni na front bol z tohoto neobvykle silneho kolektivu prvy raneny Franz Kammerich, ktori po niekolkych Paulovych navštevach po amputaci nohy a ťazkych psychickych mukach zomiera. Po case prichadzaju novacikovia, ktori su dokonca ešte mladši. Katczinsky je pre nich nepostradatelny, neustale prekvapuje dobrou naladou a zlodejskymi kuskami." +"Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť.","Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho pockali pred miestnou krcmou a vyplatili ho za všetko, co si museli v prijimacom oddieli vytrpieť." +"Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života.","Druzstvo sa dostalo na opevnovacie prace, kde preziva ťazku strelbu nepriatela. Paul sa ukryva v krateri po granate, zakryva sa mrtvym telom, ktore ho ochranilo od crepin. Nepriatel nasadzuje aj bojovy plyn. Po dlhom case boj prestava a ti chpalci, ktori prezili, zabijaju vši. Maju ich tolko, ze ich uz prestalo baviť zabijať medzi nechtami a rovno ich hadzu do ohna. Medzi sebou rozvijaju diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skoncila a nastal mier. Uz nevedia co bude pre nich buducnosť. Nevedia, co mozno ocakavať od zivota." +"Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať.","Prichadza Anglicka ofenziva, prinašaju mnozstvo rakiev. Chlieb nemozno ubraniť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabijaju a oni su take vyhladovene, ze dokonca napadnu a zabiju psa. Po dalšich naletoch prichadza pekny den. Nebo je modre, bez oblakov a tela ranenych, ktorych uz nevedia, kam ich maju davať sa rychlo rozkladaju. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať novy utvar. Rota potrebuje viac ako sto muzov. Himmelstoss sa po zazitkoch z prednej linie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostava dovolenku. Bolo to štrnasť a tri dni na cestu. Jeho mama je chora a on sa nezdrziava neustaleho placu. Oznamuje pani Kemmerichovej, ze jej syn je mrtvy. Navštivi ho aj otec. Matku, ktora je v nemocnici s rakovinou, budu operovať." +"Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život.","Vracia sa na front a zisťuje, ze jeho rota je nasadzovana všade tam, kde je to nebezpecne, no jeho kamarati ešte stale ziju. Zavrazdi nepriatela, ale ked vidi muky, ktore mu sposobil bodakom, pokuša sa mu v poslednej chvili pomocť. No po niekolkych hodinach sa prestane zaujimať o cloveka, ktoreho ako prveho na fronte zavrazdil, ale zachranuje si vlastny zivot." +"Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil.","Nove Nemecke zbrane neprichadzaju, stare su uz nepresne, doktori robia aj z mrzakov zdravych bojovnikov. Vojna ale pokracuje. Všetci su fyzicky, ale hlavne psychicky vycerpani. Paulovi priatelia po jednom zomieraju, az zostane ako jediny z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostava dva tyzdne volno. Neustale veri, ze bude primerie a skonci sa vojna. On tento koniec ale uz nezazil." +"Padol v októbri , jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na západe nič nové","Padol v oktobri , jedneho dna, co bol na celom fronte taky pokojny a tichy, ze sprava z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na zapade nic nove" +, +, +Motto,Motto +"Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna I keď unikla jej granátom.","Tato kniha nechce byť ani obzalobou, ani vyznanim, chce sa iba pokusiť vydať svedectvo o generacii, ktoru poznacila vojna I ked unikla jej granatom." +, +, +, +Jozef Cíger Hronský,Jozef Ciger Hronsky +Jozef Mak,Jozef Mak +sociálnopsychologický román,socialnopsychologicky roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine.","Pochadzal zo Zvolena. Vyštudoval ucitelsky ustav. Zucastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnova cinnosť je spata s Maticou. Po r. emigroval do Rakuska, Talianska a do Argentiny. Venoval sa spolkovej cinnosti. Pochovany je v Martine." +"Tvorba U nás, Domov, Medové srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak.","Tvorba U nas, Domov, Medove srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisar Grac, Svet na trasovisku, Podpolianske rozpravky, Chlieb, Sokoliar Tomaš, Zlate hodinky, Kremnicke povesti. Najvyznamnejšim jeho dielom je roman Jozef Mak." +"Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik","Pisal aj diela pre deti ako su Smely zajko, Smely zajko v Afrike, Budkacik a Dubkacik" +, +Dej,Dej +"Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti.","Jozef Mak sa narodil ako nemanzelske dieťa vdove po Janovi Makovi. Nikto mu nechcel isť za krstnu mať, az napokon šla Hana Melošova, ktora bola ich susedka. Jozef mal nevlastneho brata Jana, ktory sa onho staral. No nespraval sa k nemu dobre, vycital mu, ze ho musi ziviť. Matka chcela zabraniť nesvarom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hor k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navzdy. Zišiel z hor do dediny a zacal pracovať ako drevorubac. Bol pracovity a ludia si ho za to vazili. Jozef sa zalubil do Maruše Melošovie, dcery svojej drsnej matky a chcel sa s nou ozeniť. S ťazkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastny dom na Janovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odisť na front. Tulal sa dlho po svete, bol aj zatvoreny pre svoje nazory. Dozvedel sa, ze Maruša sa vydala za jeho nevlastneho brata Jana. No napriek tomu sa vratil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom byvali v jeho novom dome. Tymto velmi utrpel citovy zivot Jozefa Maka. Ťazko mu bolo ziť vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnutri a navonok sa neburil. Napokon sa ozenil s Julou Petriskovie, ktoru ale nemal rad. Jula mala jednu ruku nevladnu a jej rodina si myslela, ze sa nikdy nevyda, a tak si z nej urobili sluzku. Doma všetky tri vydate sestry drzali ju len tak na milosti, kedze mala lavu ruku suchu od pleca po lakeť, a ešte bola mala, ked vyriekli nad nou sud, ze sa vydavať nikdy nebude a treba ju trom uziviť nejako do smrti." +, +"Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo Ľaľa, akoby si z neba spadol.","Jula však porodila zdraveho syna. Spociatku si myslela, ze ked ju Jozef nebil, nemal ju rad, lebo bola cely zivot zvyknuta, ze ju bili. Medzitym Jano odišiel do Ameriky hladať stastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stať ako stlp, ustrašila sa Janova tvar, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvy sa spamatal Jan. Pozrel sa na všetky strany, potom zazmurkal, ponapraval si tvar a spustil ruky. Coze tu robiš, Jozo Lala, akoby si z neba spadol." +, +"Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode.","Maruša zacala piť. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horucou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvarky ako prehodena handra, spodna casť tela vonku na vzduchu a horna casť v teplej vode." +"Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ...","Jula s Jozefom nedavali najavo, ze sa maju radi. Az na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jozko, ved ja za nic nemozem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skor bola tušila, ze ma budeš raz i navidieť, ved by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drzala zivota tak huzevnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zozralo ..." +, +"Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.","Jula zomrela po porode druheho dieťaťa. Jozef sa musel dalej prebijať zivotom sam. Radosť umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najma nie tam, kde jej bolo velmi malo." +, +Životnou filozofiou Maka je,Zivotnou filozofiou Maka je +"Trp Jozef Mak Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak.","Trp Jozef Mak Clovek milion si, nuz vydrziš všetko, kedze nie je pravda, ze najtvrdši je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, ze najviac vydrzi na svete Jozef Mak." +, +, +, +Milo Urban,Milo Urban +Živý bič,Zivy bic +unimalistický román,unimalisticky roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák.,Narodil sa na Orave v Rabciciach. Studium nedokoncil z financnych dovodov. Stal sa pomocnym redaktorom v denniku Slovak. +"V r. pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.","V r. posobil ako redaktor dennika Gardista. Po r. emigroval do Rakuska. Potom sa vratil, ale nesmel vykonavať publikacnu cinnosť. Zil v Chorvatskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel." +"Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu.","Jeho prve literarne diela su poznacene tradiciami slovenskych realistov. Jeho znamejšim dielom je novela Jašek Putliak spod Buciny, zbierka noviel Vykriky bez ozveny, novela Za vyšnym mlynom, Z ticheho frontu." +"Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, Pánu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.","Najvacši uspech však autor dosiahol romanom Zivy bic. Je to roman s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohrava priamo na bojisku, ale podava nepriame svedectvo o krutosti a neludskosti vojny pomocou opisu udalosti v hornooravskej dedinke Raztoky, ktora je vzdialena od civilizacie, Panu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohe ludske osudy." +"Z ďalšej tvorby Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás.","Z dalšej tvorby Hmly na usvite, V osidlach, Zhasnute svetla volne nadvazuju na Zivy bic, Spomienky hajnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špas." +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Stará Ilčička vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.","Stara Ilcicka vdova, ktora zila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovita, ktora sa na konci pomiatla." +"Štefan Ilčík smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal rokov.","Stefan Ilcik smely a usilovny mladenec, ktory sa nebal vojny, ale bal sa nechať matku samu, aby nezahynula od hladu. Bol silny a odvazny. Mal rokov." +"Ondrej Koreň bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.","Ondrej Koren byvaly vojak, statocny, priamy a rozhodny. Na vojne prišiel o hlas a ruku." +"Notár Okolický vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec.","Notar Okolicky vrchnosť, velmoz, ktory vyuzival svoje postavenie a tryznil ludi. Pocas vojny, bol panom a vyciciaval pracujucich ludi. Povazoval sa za nadradeneho. Richtar Vorciak zvoleny ludom z Raztok. Ked chcel spraviť po voli vrchnosti, ukrivdil dedincanom. Bol velky zbabelec." +"Dekan Mrva Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu.","Dekan Mrva Nabozensky hodnostar, ktory chapal pospolity lud a snazil sa mu pomocť a povzbudiť ho v casoch vojnu." +"Jano Kurňava Jonáš Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove.","Jano Kurnava Jonaš Tvar mal pošinutu dolava, male zle oci. Donašal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramar rocny, statny muz, ktory si branil to malo, co mal, branil slobodu ludi, kvoli comu aj niekolkokrat sedel vo Vranove." +"Eva Hlavajová podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa.","Eva Hlavajova podstiva dedincanka, ktoru zviedol Okolicky. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa." +"Adam Hlavaj dezertér zbeh, muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.","Adam Hlavaj dezerter zbeh, muz Evy, odvazny, prešibany, spravodlivy. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera." +Sivonka Starala sa o Evine nemanželské dieťa.,Sivonka Starala sa o Evine nemanzelske dieťa. +"Anqyal žandár, nadbiehal Kriste.","Anqyal zandar, nadbiehal Kriste." +Trnčík brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama.,Trncik brat Evy Hlavajovej. Skryval Adama. +Gyri veliteľ vojska,Gyri velitel vojska +, +Dej,Dej +"Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas . svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. . časti Stratené ruky je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. . časť Adam Hlavaj je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.","Dej sa odohrava na severnom Slovensku, v Trencine a vo Vranove, pocas . svetovej vojny. Dielo sa kompozicne deli na dve casti, ktorych dejova vystavba je odlišna. . casti Stratene ruky je vytvorena kompozicne samostatnymi, kratkymi pribehmi, ktore sa viazu k jednotlivym postavam. Je neucelena, tvoria ju kratke pribehy, navzajom kontrastne, zobrazujuce osudy obyvatelov dediny a to ako vojna zasiahla do ich zivotov. . casť Adam Hlavaj je uz ucelena, ma reťazovity dej, udalosti nasleduju jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epicke rozpravnie sa strieda s lyrizovanym opisom, najma prirody, ktorej mal Urban velmi blizko, opis je uz hlbšim ponorom do individualneho a spolocenskeho bytia. Pouziva dialog i vnutorny monolog, postavy su jednotlive, ale aj skupinove, dedina kona a reaguje ako jeden clovek, z toho dostal roman pomenovanie unimalisticky. Jazyk je spisovny aj hovorovy, najma v dialogoch dedincanov." +, +. časť Stratené ruky,. casť Stratene ruky +"Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci Ondrej Koreň prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie.","Raztochy je mala dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozpravania stareho Komara, a mysleli si, ze zli su v nej trestany a dobri vzdy vyhravaju. Az ked zacali prichadzať zmrzaceny vojaci Ondrej Koren prišiel o pravu ruku, o jazyk, bol vychudnuty a na tvari mal jazvu a tvrdy odvod, ich skresleny pohlad na vojnu sa zmenil a odsudili ju. Hlavny motiv Eva Hlavajova, ktorej muz je na vojne, caka dieťa s notarom Okolickym. Eva za nim chodila, aby notar vyslobodil, vyreklamoval jej manzela z vojny. Odvod bol kruty, hlavne pre dedincanov, ktory nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramar nechcel pustiť bozenika Krunavu do stajne. Skoncilo to vymenou nazorov a Krunavu sotil Kramar do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komar odprosiť Kurnavu a ohovoril Kramara. Potom sa konalo vyšetrovanie." +"Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali Pánča. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením.","Ilcika odvezu do Trencina, kde si privyka vojenskemu zivotu. Dostal sa do caty, ktorej velil Rona stroj na zabijanie, bez srdca. Mal tam velmi ťazke a krute podmienky. Rota si oblubila maleho krajcira, ktoreho volali Panca. Všetci v rote ho mali radi a chranili ho pred Ronom, ktory Panca neznašal. Raz ho našiel Stefan Ilcik obeseneho. Odvtedy sa zmenil, neposluchal a po incidente s Ronom chytil ryl a zabil ho. Stefan sa spamatal az vo vezeni. Nakoniec ho odsudili na trest smrti zastrelenim." +"V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. . časť Adam Hlavaj","V dedine panoval hlad. Potrava bola na pridel na karticky od bohateho Zida a Arona, ktori cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťazke, na všetko bola sama, nemala co jesť a onedlho porodila nemanzelskeho syna. Telesne postihnuty Kurnava vie jediny, kto je otcom Evinho dieťaťa. Ked odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopi. . casť Adam Hlavaj" +"Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu.","Adam Hlavaj sa rozhodol, ze ujde z vojny. Nahanali ho zandari, ale neuspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej zeny, tuzi po pomste. Pohybuje sa v okoli dediny a patra po vinnikovi. Okolicky sa snazil odstraniť Adama skor ako sa dozvie celu pravdu." +"Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť","Adam sa skryval v stajni u Kramara, ktory ho raz pozval do domu na veceru. Zrazu prišiel Kurnava a aj zandari, ktory Adama chytili. Kurnava dostal svoje peniaze, ale ked mu Komar vynadal, zistil, ze urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickemu. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kurnava povie Adamovi celu pravdu, o tom, ze Okolicky je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokazal Okolickeho zabiť" +"Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný.","Cela dedina sa proti notarovi Okolickemu vzburi. Notar si zavola na pomoc pluk. Okolicky ochorie, dostane mrtvicu a nemanzelske Evino dieťa pri epidemii cervienke zomrie. Vojna sa skoncila. Dedincania sa chceli pomstiť Madarom a krvavo im všetko vyuctuju. Okolickeho utopia. Besnenie v dedine vyvrcholi u Arona, kde sa všetci opiju a zacnu ho vykradať. Aron s manzelkou utecu a svoj dom podpalia. Adam nebrani besneniu v dedine, usmieva sa, pretoze je slobodny." +, +, +Charakteristika,Charakteristika +"Adama Hlavaj rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.","Adama Hlavaj rozvazny, inteligentny, nezlomny, hrdy a tvrdy clovek, ktoremu do zivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tym, ktori ju maju na svedomi a tiez proti tym, ktori maju vinu na jeho nestasti, tymto bojom chce pre seba ziskať slobodu. Je ako jeho zena Eva, ktora bola v jadre cisty clovek, obeťou vojny, ale nevzdava sa a bojuje proti tomu." +"Ilčíčka matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.","Ilcicka matka, ktoru vojna obrala o syna, nevie sa s tym zmieriť, nenavidi panov a podnecuje proti nim ludi, aby sa pomstila." +"notár Okolický pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.","notar Okolicky pan, ktory vladne dedine, pohrda a vykorisťuje nevzdelanych dedinskym ludom. Je to slaboch a tyran." +"Štefan Ilčík, Ondrej Koreň obete vojny","Stefan Ilcik, Ondrej Koren obete vojny" +, +Margita Figuli,Margita Figuli +Tri gaštanové kone,Tri gaštanove kone +novela,novela +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. , keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena.","Narodila sa vo Vyšnom Kubine. Po gymnazialnych študiach v Dolnom Kubine navštevovala obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako uradnicka v Tatra banke v Bratislave az do r. , ked z politicky motivovanych dovodov musela odisť. Pisať a publikovať zacala poeziu a prozu. Svojou prozou prenikla do znamych literarnych casopisov, napr. Elan, Slovenske pohlady, Zivena." +"Tvorba Uzlík tepla, Pokušenie týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás.","Tvorba Uzlik tepla, Pokušenie tymto dielom prenikla do sveta umeleckej literatury a do tohto diela zaclenila aj prve dielo, Haluzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Vichor v nas." +Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone.,Velmi znamym dielom je zbierka proz Tri gaštanove kone. +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný","Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koni, pracovity, cestny, uprimny" +"Magdaléna Maliariková čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité","Magdalena Maliarikova ciste, smele, nepoškvrnene dievca, verne svojej laske, mile a pracovite" +"Maliarik otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný","Maliarik otec Magdy, laskavy, prisposobivy, cestny" +"Maliarička matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná","Maliaricka matka Magdy, namyslena, hašteriva, panovacna" +"Jano Zápotočný bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan","Jano Zapotocny bohaty gazda, manzel Magdy, nasilnicky, neverny, pijan" +"sestra Zápotočného milá, pracovitá, bohabojná","sestra Zapotocneho mila, pracovita, bohabojna" +"Vedľajšie postavy farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka","Vedlajšie postavy farar, ujec a ujcina Petra, mlady pan s furikmi, krcmar a krcmarka" +, +Dej,Dej +"Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.","Dielo nesie stopy lyrizovanej prozy, avantgard a experimentovania. Rozpravac je v prvej osobe, je nim Peter, tento postup blizšie priblizuje vnutro hlavnych postav, neznamena však len subjektivny pohlad, opis a rozpravanie je otvorene. V diele sa uplatnuju scasti idealne, scasti realne postavy, su subjektivnym obrazom ludu, uplatnuju sa aj prvky realizmu, rec ma ornamentalny charakter, je priama, prirodzena, monolog splyva s rozpravanim. Vyskytuju sa tu basnicke figury, metafory, expresionizmus vo vyrazoch. Su tu nadherne lyricke opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu nevelke mnozstvo postav, niektore su rozpoltene sen a skutocnosť, dej ma oslabenu epicku a zosilnenu lyricku zlozku a vyznacuje sa zvratmi. Jadro diela tvori boj o urcite ponatie lasky, prejavujuce sa v dvoch podobach lasky, lasky ako strhujucej bytostnej sily, ako vašne a naruzivosti, ktora vedie az k zlocinu a na druhej strane lasky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknute laskou, odpustanim, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v nom zaznievaju myšlienky humanity a harmonie." +, +"Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia.","Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom case do dediny, kde zanechal milovanu Magdalenu. Vysluzil si povesť tulaka, lebo jeho praca skupuvanie dreva od sedliakov po dedinach, vyzadovala neustale cestovanie. V noci, pri prichode, stretne pašerakov koni Jana Zapotocneho a Jozka Greguša. Od Jozka sa dozvie, ze matka Magdaleny ju nuti vydať sa za Jana, velkeho bohaca. Peter si zaumieni zaumieni ziskať Magdaleninu ruku skor ako Jano. Vie, ze Magdalena Joza nemiluje a caka len na Petrov navrat. Stretava sa s nou, ale kvoli matke, ktora ich skoro objavi, si dohodnu stretnutie na vecer. Magdalena neprichadza, Peter ju ide pozrieť, ked zacuje vykriky. Splašene kone Magdalenu skoro zohavili. Ta zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtial ho Jano vyhodi. Peter tuši, ze prepasol šancu, Jano poziada Magdaleninych rodicov o dcerinu ruku. Ti, hlavne chamtiva matka, suhlasia." +"Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa.","Na svateho Jana idu mladi paliť ohne. Jano Magdalenu zosmiešni zoberie na kona ine dievca. Je to však len uskok, ked Peter zoberie Magdalenu, Jano naschval na koni zaosta. Peter si s Magdalenou slubia, ze raz budu svoji, ked Peter postavi dom a pride si po Magdalenu na troch gaštanovych konoch. Vtedy z huštiny vyskoci Jano, ktory všetko pocul a chce zabiť Petra nozom. Ten ho však priškrti, a kym sa preberie, odcvalaju spolu s Magdalenou k ostatnym. Rozlucia sa." +"Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil.","Peter pracuje do umoru na pile a stavbe domu. Pomahaju mu ujcek s ujcinou a ludia s dediny. Jedno dievca si ho chce ziskať, ostava však Magdalene verny. Pracuje pre jedneho juzana, kupca s konmi, zarobi si par grošov a kupi si gaštanoveho kona, s ktorym prišiel pozrieť Magdalenu, ked ju chcel poziadať o ruku. Stavbu domu kvoli financnym ťazkostiam dokonci az o dva roky. Pozicia si dva gaštanove kone a ide pre svoju milu. V dedine, kde spolu s Janom byva sa dozveda, ze Jano ju v onu svatojansku noc znasilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktore su cim viac tym neposlušnejšie. Magdalenu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachadza ztyranu manzelom, ako prave orie na poli. Jano tyra kona, ktory sa splaši. Magdalena poden spadne a Peter ju v poslednej chvili zachrani. Jano sa ho pokusi zabiť, no netrafi balvanom. Ludom, co privolala Magdalena na pomoc navravi, ze splašeny kon Petra zhodil." +"Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.","Magdalena nasledkom zraneni ťazko ochorie, zda sa, ze zomrie. Peter sa k nej dostava len pomocou farara, ktory jej udeluje posledne pomazanie. Zazrakom Magdalena prezije. Janovi sa splaši kon, co ho na poli tyral a utecie. Chyti ho zandar a dovedie spať. Jano, zmameny ziarlivosťou, vycita Magdalene, ze to mal byť signal pre Petra." +"O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo Tulák, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu.","O niekolko dni Peter odchadza, kedze je pricinou Magdaleninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, uz šialeny ziarlivosťou, vypaluje na bok kona, co mu ušiel slovo Tulak, Magdalena, ešte stale slaba a vycerpana, ho musi drzať. Ked Jano chce konovi vypaliť oko, co sa mu aj podari, ten sa splaši a oslepeny kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mrtvy. O tri dni ho pochovaju. Magdalenina matka, ktora chce, aby Magdalena ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobaš s Petrom. Ti sa tajne zoberu a cez noc odchadzaju na troch gaštanovych konoch do Petrovho domu." +, +Charakteristika,Charakteristika +"Peter mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý","Peter mal rad Magdalenu, mlady clovek, sirota, odvazny, uprimny, laskavy, mal rad prirodu a zvierata, pracovity" +"Magdaléna vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra,","Magdalena vnutorne cista, krehka a citova, citliva, ma rada Petra," +"Zápotočný bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou","Zapotocny bohaty sedliak, prilezitostny pašerak koni, je sebavedomy, pomstychtivy, kruty, egoista, bezcitny, opovrhoval Magdalenou" +"Magdalénina matka chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére","Magdalenina matka chamtiva, bola za peniazmi, pokazila stastie svojej dcere" +"Kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí.","Kone su symbolom sily, cistoty a vašne, su obrazom pevnych mravnych zasad prosteho dedinske ludu, no su aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hraju ulohu prirody, ukazuju jej nepostradatelnosť v zivote ludi." +, +, +Dobroslav Chrobák,Dobroslav Chrobak +Drak sa vracia,Drak sa vracia +novela,novela +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry.","Pochadza z Liptova. Bol elektrotechnicky inzinier. Pracoval v rozhlase a ucil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pisal poviedky, zaoberal sa aj o teoriu literatury." +Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža.,Bol spoluautorom diela Rukovať dejin slovenskej literatury. Z jeho prvotin je najznamejšia zbierka osmich noviel Kamarat Jašek. Tieto poviedky nesu prvky reality a davnych mytov vidieckeho sveta prirody. Autor sa ponoril do vnutorneho sveta postavy a jej vzťah k okolitemu svetu. Dalšim dielom je Navrat Ondreja Balaza. +"Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária.","Najlepšim Chrobakovim dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestsku tematiku spracoval v dielach Silueta, Ucenliva Marta a starostliva Maria." +, +"Hlavné postavy Martin Lepiš drak, Šimon Jariabka, Eva","Hlavne postavy Martin Lepiš drak, Simon Jariabka, Eva" +, +Dej,Dej +"Podtitul tejto novely ja rozprávka môže byť niečo zlé o drakovi, ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie","Podtitul tejto novely ja rozpravka moze byť nieco zle o drakovi, ale aj rozpravka od slova rozpravanie hlavnej hrdinky Evy, ktora rozprava o svojom zivote a o drakovi. Toto rozpravanie ma zvlaštnu formu, kde ide o vyuzivanie autorskej reci. Drak je postava tajomna, zahadna, nik nevie odkial prichadza, je velmi svojsky, povazuju ho za symbol zla, za vraha, je sam, clovek prirody, povazuju ho za carodejnika. Drak stelesnuje v kolektivnom ponati dediny zlo, a nestastie" +, +"Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho.","Dej sa odohrava v Polsku, okolo Pribiliny. Za kolektivnych hrdinov mozeme povazovať dedincanov. Drak ma ťazky osud preto, ze bol najdenec. Našiel ho hrnciar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol malovravny, mal cierne oci, je nespratnik individualista, nema rad ludi, ani ludia nemaju radi jeho." +"Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny.","Rozpravanie zacina, ze Simon sa vrati k Eve a povie jej, ze Drak sa vratil. Eva spomina na to co bola, ako sa pravala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zaroven hlad. Drak sa vratil neskor domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedincania si mysleli, ze preniesol muku. Chceli tie vrecia, ale to bola špecialna hlina na riad. Ludia si brali hlinu, ale nevedeli, ze to nebola muka. Potom bola na Draka, ze on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odisť z dediny." +"Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden Poliak Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza.","Po rokoch sa vratil. Eva bola ešte jeho mila. Mal s nim dieťa, ked Drak zmizol, vydala sa za Simona Jariabeka, no nemala ho rada a stale myslela na Draka. Dedina cakala, co Simon urobi, ked sa Drak vrati. Dedincania potrebovali zahnať kravy dolu z holi, pretoze zacal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, ze pojde Drak a ako dozor pojde Simon. Drak s tym suhlasil. Premysleli si to tak, ze Simon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nim. Simon nema odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k criede. Simon sam na chvilu zmizne. Simon uvidi Draka sedieť okolo ohna s cudzincami. Jeden Poliak Simona ovali. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Simon sa potom prebudil a vratil sa do dediny. V dedine vytaral, ze Drak predal dobytok a z pomsty mu podpalili dom. Drak sa však nakoniec vratil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milu. Richtar mu prvy krat povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinskeho kolektivu. Drak zachranil dedinu a stal sa jednym z nich, no aj napriek tomu z dediny odchadza." +, +Ivan Stodola,Ivan Stodola +Bačova žena,Bacova zena +drámatragédia,dramatragedia +, +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave.","Narodil sa v Liptovskom Mikulaši. Absolvoval lekarsku fakultu, posobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neopravnene obvinili z nezodpovedneho narabania s verejnym majetkom a odsudili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovany je v Bratislave." +Tvorba,Tvorba +"komédie Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia","komedie Naš pan minister, Ked jubilant place, Mravci a svrckovia" +tragédie Bačova žena,tragedie Bacova zena +hra Čaj u pána senátora,hra Caj u pana senatora +"dráma Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť","drama Kral Svatopluk, Marina Havranova, Basnik a smrť" +veselohra Jožko púčik a jeho kariéra,veselohra Jozko pucik a jeho kariera +"prozaické práce Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom","prozaicke prace Naš stryko Aurel, Smutne casy, smutny dom" +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +Ondrej Muranica bača,Ondrej Muranica baca +Eva,Eva +bača Mišo,baca Mišo +, +Dej,Dej +"Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta Teraz má už máte obaja.","Baca Ondrej Muranica odchadza do Ameriky za pracou. Doma nechava svoju matku a zenu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nestasti strati pamať. Urady ho vyhlasia za mrtveho. Eva sa znovu vyda za bacu Miša. Je jej velmi dobrym muzom. Jediny, kto veri, ze Ondrej je nazive je jeho matka. Ona ma Eve za zle, ze sa vydala. Ondrej so stratou pamati si zaraba tak, ze chodi s reklamou po meste a predava cigarety. Pri jednom z nestasti, ktorym je svedkom sa mu opať vrati pamať. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stava zenou dvoch muzov. Ondrej v Amerike zbohatol, kupil si kaštiel a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale ma ju rad aj Mišo. Tragedia vrcholi, ked Eva nechce ubliziť ani jednemu, a tak sa rozhodne. Odchadza do lesa, lahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nozom. Posledna jej veta Teraz ma uz mate obaja." +"V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym otázka vysťahovalectva, financie. Morálne keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. Július Barčivan","V hre autor rieši moralny konflikt a uzko suvisi so socialnym otazka vysťahovalectva, financie. Moralne ked Ondrej je bohaty, ma kaštiel, peniaze, ale nie je stastny. Julius Barcivan" +Matka,Matka +divadelná hra,divadelna hra +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,...","Narodil sa v Krompachoch na vychodnom Slovensku v rodine ucitela. Mal široky literarny obzor. Ovladal niekolko jazykov nemcinu, madarcinu, francuzštinu. Studoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a posobil ako knaz. Nametmi jeho diel je malomestske prostredie a jeho obyvatelia, ktori su karieristi, ziju v pretvarke, faloši,..." +Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra ľudí čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy.,Pisal dramaticku tvorbu. Prva hra ludi cerpal namet zo slovenskeho prostredia v obdobi hospodarskej krizy. +Satirická hra Mastný hrniec,Satiricka hra Mastny hrniec +K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka.,K vrcholom Barcovej tvorby patri drama Matka. +Expresionizmus dráma Neznámy,Expresionizmus drama Neznamy +Prvky absurdnej drámy hra Dvaja otázky medziľudských vzťahov Veža,Prvky absurdnej dramy hra Dvaja otazky medziludskych vzťahov Veza +Prozaické dielo Husličky z javora kniha pre mládež.,Prozaicke dielo Huslicky z javora kniha pre mladez. +, +Dej,Dej +"Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček nôž. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.","Drama sa zacina tak, ze jedneho rana sa matke zjavi vidina. Vidi Pala, ktory prichadza z Ameriky domov a prinaša Janovi darcek noz. Matka sa tejto vidiny zlakne. Jano zobral Palovi ciastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lasku. Zacal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ludia ho nemaju radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nema kamaratov. matkina predtucha sa plni. Palo prichadza domov a podava Janovi noz. Prejde rok. Palo je nestastny a zacina piť, lebo majetok mu zobral Jano. Palo odchadza ku Katke, kde robi paholka. Nebyva uz v dome. Pride den, ked sa matke prisnije dalši sen. V nom vidi ako Jano zabije nozom Pala. Matka chce tomu zabraniť. Raz ked Palo pride navštiviť matku Jano sa schova do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zacinaju hadať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, ked vidi, ako sa Jano zahana na Pala nozom, zhasne svetlo a postavi sa pred Pala. A tak Jano prebodne matku. V chovani postav nastal zlom, ked vidia matkine mrtve telo na zemi. Vtedy Jano zacne plakať. V tom všetko pochopia a nenavisť sa strati. Napokon sa ide priznať susede. Drama konci Janovym monologom Teba ucili trpieť, mnou mohol otriasť len vichor. Mamka ja idem hladať niekoho, kto moju dušu oslobodi." +, +, +, +, +, +, +, +, +. ročník,. rocnik +, +John Steinbeck,John Steinbeck +O myšiach a ľuďoch,O myšiach a ludoch +, +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch.","Pochadzal z Kalifornie a zivot ludi v Kalifornii a samotna krajina ho inšpirovali k dielam ako roman Zlaty kalich, Nebeske pastviny, O myšiach a ludoch." +"Ďalšia tvorba Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po . svetovú vojnu, Potulky s Charleym","Dalšia tvorba Zhodte bomby, Tulavy autobus, Na vychod od raja zobrazuje osudy troch generacii od obcianskej vojny az po . svetovu vojnu, Potulky s Charleym" +Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti.,Tvorba tohto spisovatela je realisticka aj svojim pristupom ku skutocnosti. +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Lenie Small veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce","Lenie Small velke dieťa, mohutny, rad sa hra s myšami, ktore však vzdy nechtiac zabije, ma dobre srdce" +"George Milton Lennieho anjel strážny, chytrí, menšej postavy","George Milton Lennieho anjel strazny, chytri, menšej postavy" +, +Dej,Dej +"Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky.","Obidvaja su nadennici a cestuju za pracou od farmy k farme. Maju svoj sen, o tom, ze si raz zarobia dosť penazi, kupia si male hospodarstvo a budu si chovať kraliky." +"Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je silná ako býk, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať.","Jeden piatok prišli na dalšiu farmu za pracou. Spravcovi sa Lennie najprv nepozdaval, ale George ho obhajil, je silna ako byk, nech mu da šancu. Na farme ostatnym chlapom Lennie vobec nevadil. Prekazal len spravcovmu synovi Cyrlymu, ktory bol povyšenecky, agresivny, no may. Mal zenu, ktora bola krasna, ale pokukovala po inych chlapoch, co Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zacal vybijať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašeny, len tak stal a znašal udery. Az na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho pasť, stlacil az mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, ze mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary stareho Candyho, ktory uz mal našetrenu velku ciastku a tiez tuzil po vlastnej farmicke. V nedelu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skryval male štena, ktore pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho zena a zacala sa mu liškať. Najprv ju odhanal, no za chvilu mu vzala ruku a polozila si ju na vlasy, aby skusil ake su makke. On ich zacal hladkať, no ked mu ju uz chcela dať prec, zlakol sa a nechcel ju pustiť. zacala kricať, tak jej chytil usta a dohovaral jej nech je ticho. Ona sa metala, co ho postupne coraz viac znervoznovalo. Ako sa ju snazil udrzať, nešikovnym silnym pohybom jej zlomil vazy. Vydeseny ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hladať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvy. Radšej ho z milosrdenstva zastreli, ako by ho vydal neodvratnemu lyncovaniu. Tym sa aj jem rozplynie vizia vlastneho hospodarstva a naviac vie, ze jeho cin ho nikdy neprestane prenasledovať." +, +John Steinbeck,John Steinbeck +Ovocie hnevu,Ovocie hnevu +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Tom Joud, Róza Šaran, Connie muž Rózy, Noe brat Rózy a Toma, matka, Al brat Toma","Tom Joud, Roza Saran, Connie muz Rozy, Noe brat Rozy a Toma, matka, Al brat Toma" +, +Dej,Dej +"Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu.","Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vazenia, kde sedel roky za zabitie cloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spominali na minule casy. Ked prišli k Tomovmu domu všetko bolo puste a prazdne. Tom nevedel, co sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, ze cela ich rodina išla ku strykovi Johnovi. zarabaju si tam cesanim vlny. Chcu isť na zapad, kde sa zije lepšie. Pripravili si všetko potrebne a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel stary otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznamili sa s Wilsonom a Sarou, ktori im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktori im vyrozpravali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudu mať radi a budu dostavať malu mzdu." +, +"Oni človeka nenávidia preto, že sa boja.","Oni cloveka nenavidia preto, ze sa boja." +, +"Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore.","Oni vedia, ze hladny clovek musi zohnať nejake jedlo, aj keby ho mal ukradnuť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskušať. Najťazšiu cestu mali na pušti, kde im ochorela stara mama a Tomov brat Noe, zostal ziť pri rieke. Ked prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zahrad, vinic a obrovskych udoli. Kochala sa tou nadherou cela rodina, okrem starej mamy, ktora zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplyvali, ked sa usadili pri Tabore." +"Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko.","Ludia im rozpravali, ze nemaju pracu a su hladni. Tu tiez jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho zena Rosa bola smutna, lebo cakala dieťa. Niekto im povedal, ze v meste je tabor pre chudobnych, ale je plny. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali stastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali stastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odisť z Tabora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprijemnosti, zabil policajta. Musel sa schovavať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odisť, aby nedostal rodinu do neprijemnosti. Mama mu dala dolarov, rodina tiez odchadza. V ten den oznamil Al, ze sa ide zeniť. Mama bola rada, ze sa ide zeniť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na cesani bavlny. Rosa Saron bola tiez robiť jeden den a porodila mrtve dieťa. Ich auto sa zacalo naplnať vodou a tak museli odisť. Našli staru maštal a tam sa uchylili. Bol tam chlapec s otcom, ktory umieral od hladu, potreboval mlieko. Rosa mu dala svoje materske mlieko." +, +John Steinbeck,John Steinbeck +Na východ od raja,Na vychod od raja +román,roman +Dej,Dej +"Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali detí.","Roman sa zacina opisom Salinanskeho udolia, kde prichadza z Irska Samuel Hamilton zo zenou Lizou. Prišiel uz však neskoro, pretoze najlepšie pozemky sa uz rozobrali a jemu ostali hole kopce. Napriek zrucnym a pilnym rukam a bystrej hlave vynalezov a technickych zlepšeni, zostaval stale chudobny. Napriek tomu mali deti." +"Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta.","Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa coskoro vratil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybniku a Cyrus sa znovu ozenil a mal dalšieho syna Charlesa. Adam bol vzdy poslušne dieťa a neznašal nasilie. Na rozdiel od Charlesa, ktory bol rodeny silak a vyhraval nad Adamom vo všetkom. ci išlo o silu, zrucnosť alebo bystrosť. Cyrus bol kruty a despoticky clovek, ktory si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz ked sa schylovalo k veceri zobral Cyrus Adama na prechadzku a rozpraval mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na vyber. Po veceri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s nim. Vyzvedal o com sa rozpravali. Zavidel mu, ze sa mu otec viac venuje. Rozzuril sa a zacal Adama mlatiť, kym neostal bezvladne lezať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, ze sa vracia so sekerou. Po chvili to Charles vzdal a išiel do krcmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica ulozila do postele. dni sa nemohol ani pohnuť. Ked sa zotavil, odviedli ho do armady k jazde, kde sa stal ostrelovacom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal velky pan. Charles ostal sam, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohych rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitym zomrel a zanechal im vyše dolarov. Adam stale niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kupili farmu v Kalifornii, pricom Kalifornia ma byť tym rajom. On nesuhlasil. Zrazu poculi pri dverach buchot. našli tam polomrtvu zenu. Mala zlomenu ruku, rebra, celusť a prerazenu lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zazrak nevinnosti. Mala povabne zlatiste vlasy a orechovohnede oci a jej tvaricka sa ponašala na srdiecko. No skryval sa v nej diabol. Bola stelesnenim zla. Uz ako rocna dohnala profesora k samovrazde. A ked dospela, upalila svojich rodicov a s peniazmi ušla do mesta." +"Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť.","Adam hned zavolal doktora. Rychlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama uplne poblaznila z si ju napokon zobral za zenu. Odišli do Salinanskeho udolia, kde kupil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojcata, ale nechcela ich. Rozhodla sa odisť a ked jej v tom chcel Adam zabraniť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majitelka si ju oblubila a odkazala jej cely majetok a ona ju otravila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamatať a farmu nechal chatrať. O Arona a Cala sa staral Cinan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na nu mohol zabudnuť." +"Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolárov na fazuli. Jerome David Salinger","Farmu prenajal a kupil si maly domcek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Aron svojou krasnou a jednoduchosťou si bez namahy ziskal ludi. Cal tuzil po naklonnosti ludi, tak sa snazil napodobnovať brata. Kde Arona s radosťou prijimali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tulal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozveda, ze Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, ze zomrela. Pred Aronom mlci, lebo vie, ze by ho to polozilo. Aron študoval na univerzite. Otec bol na neho velmi hrdy. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolarov na fazuli. Jerome David Salinger" +Kto chytá v žite,Kto chyta v zite +psychologický román,psychologicky roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti.","Je americky prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnickej rodine. Studoval na niekolkych vysokych školach, absolvoval vojensku akademiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armady na europskom zapadnom fronte. V povojnovom obdobi sa venuje literarnej cinnosti." +Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite.,Pisal poviedky aj romany a venoval sa hlavne problematike deti a mladeze. Znamy sa stal psychologickym romanom Kto chyta v zite. +"Z ďalšej tvorby Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour Úvod, Hapworth ,","Z dalšej tvorby Devať poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalovy tram, tesari, Seymour Uvod, Hapworth ," +, +Dej,Dej +"Skladá sa z kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v . osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro.","Sklada sa z kapitol oznacenych cislami. Roman je rozpravanim Holdena v . osobe, ktory lekarom odkryva svoje vnutro." +"Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.","Trikrat je pouzity motiv kacic na zamrznutom jazere, nad osudom ktorych sa Holden zamyšla. Pyta sa na ich osud taxikarov. Opakovanim dostava problem kaciciek na zamrznutom jazere a ich zachrany hodnotu symbolu." +Dej sa odohráva počas troch dní.,Dej sa odohrava pocas troch dni. +, +"Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola.","Holden v sanatoriu zacina rozpravať o svojom citovom kolapse pred rokom. Zacal od toho dna, ked odchadzal z Pencey. Je to sukromna stredna škola v Agerstowne v štate Pennsylvania. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt velmi narocna škola." +"Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol.","Po prazdninach sa uz do školy nevrati a stary profesor Spencer ho pozval, aby sa s nim prišiel rozluciť. Ma chripku, lezi, Holden musi isť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnuť z dejepisu, prešiel iba z anglictiny. Spencer sa ho pytal, ci ho vobec nemrzi, ze dosiahol take vysledky a ze toto je uz v poradi štvrti škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takato debata po voli, slubil staremu profesorovi všetko, co chcel, len aby uz vypadol." +"V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane.","V internatnej izbe ho navštivi spoluziak Robert Ackley, ktory byval v susednej izbe. Neda sa mu slušne naznaciť, ze vyrušuje. Holden mu z kufra musi vybrať uz zbalene noznicky a on si striha nechty a striasa ich na podlahu. Odchadza, az ked prišiel Stradlater. Ten sa chysta na rande a poziada Holdena, aby mu napisal kompoziciu opis z anglictiny. Holden sa opyta, s kym ide na rande. Stradlater odpovedal, ze s Jane Gallaghersovou. Holden si spomina, ze predvlani byvala prakticky hned vedla ich domu. Stradlater odide a Holden musi stale myslieť na Jane." +"Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili.","Vecer Holden napisal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ked sa Stradlater vratil, Holden si nevšima, ci je spokojny alebo nespokojny s napisanym opisom a vyzveda sa, ci ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opytal, ci sa s nou vyspal, naco mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zacal nadavať, nasledkom coho sa pobili." +"Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.","Holden sa rozhodol, ze ešte toho dna odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtial vlakom do New Yorku. Sadol si do prazdneho kupe a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel isť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont." +"Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela.","Bol vecer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnolety. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vratil do hotela." +"Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo.","Rano sa išiel naranajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mnišky ucitelky. Rozprava sa s nimi o škole, knihach.. Prijemne sa mu s nimi diskutovalo." +"Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka.","Po ranajkach si zmyslel, ze kupi sestricke Phoebe platnu. Pozoruje ludi na prechadzke, hlavne jednu rodinku s malym synom, ktory vyspevuje ,,Ked raz clovek niekde v zite chyti cloveka." +"Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.","Divadelne predstavenie, na ktore po tulackach po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju povodne pozval do kina, nebolo az take zle. Potom išli na klzisko, ale kedze korculovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnuť a obcerstviť sa. Pri tej prilezitosti sa ho Sally spytala, ci jej pride pomocť ozdobiť stromcek. Slubil jej to uz v liste. Naraz Holdena napadlo, ze by od všetkeho najradšej utiekol. Mal pocit, ze to s nim všetko pojde dolu kopcom. Vtom dostal napad. Ponukol Sally, aby s nim niekde odišla do hor, kde budu sami. Normalne ho ta myšlienka nadchla. Ujsť od všetkeho daleko, prec, kde nie su ludia. Sally však jeho napad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohadali sa a ona odišla domov sama." +"Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe","Onedlho zavolal Jane, aby si s nim išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednemu znamemu chalanovi, ktory študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvilu sa rozpravali, ale potom musel odisť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal dalej a pil, az bol potom spity namol. Zaplatil a po motani v Central parku sa rozhodol, ze pojde pozrieť svoju sestru Phoebe" +"Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel.","Domov sa vklzol potichu a zobudil Phoebe. Ta mu povedala, ze rodicia su na navšteve. Bola prekvapena, ze Holden je doma a hned tušila, ze ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozpravali. Vtom prišli rodicia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichylil ho priatel Antolini, ktory bol profesorom a nadranom odišiel." +"Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila.","Tulal sa po meste. Rozhodol sa, ze odide na Zapad a zacne novy zivot, ale musi sa ešte rozluciť s Phoebe. Napisal jej kratky odkaz, ze ju bude cakať v muzeu a poprosil jednu zamestnankynu školy, aby jej ho dorucila." +"Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče.","Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou velky kufor a bola rozhodnuta, ze ide s Holdenom. Po kratkej hadke povedal, ze nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoce." +"To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy.","To bolo všetko. Ked prišiel domov, bol chory a na jesen šiel do dalšej školy." +, +, +Joseph Heller,Joseph Heller +Hlava Xxii,Hlava Xxii +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Patrí k protivojnovým spisovateľom.,Patri k protivojnovym spisovatelom. +"Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná.","Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zaverecna." +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Yossarian kapitán, Catheart plukovník, Milo obchodník","Yossarian kapitan, Catheart plukovnik, Milo obchodnik" +, +Dej,Dej +"Názov Hlava Xxii je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy","Nazov Hlava Xxii je symbolickym stelesnenim systemu, v ktorom prevladaju nezmyselne nariadenia, predpisy a rozkazy" +, +"Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny.","Dej sa odohrava na vymyslenej leteckej zakladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takato zakladna nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny." +"Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava Xxii dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy Xxii, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna.","Prinaša novy pohlad ocami americkeho vojaka, ktory bojuje proti nadriadenym a nezmyselnym rozkazom. Vojnu povazoval za hnusnu. Vojne nepripisoval ziadny vyznam. Predpis Hlava Xxii dovoluje odisť z frontu všetkym, ktori absolvovali naletov. Yossarian zostal na fronte, pretoze plukovnik vyuziva dalšiu formu Hlavy Xxii, musi uposluchnuť rozkaz. Yossarian ma problemy zvladnuť zaťaz naletov. predstiera, ze ho boli pecen a robi sa blaznom. V nemocnici nastal problem. Ako dostojnik musi cenzurovať listy, ktore posielaju vojaci domov. Podpiše iba tie, ktore necital. Tie, ktore cital podpiše falošnym menom. Boji sa o svoj zivot, snazi sa aby ho doktor, poslal domov ako blazna." +, +"Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.","Kazdy, kto sa chce vyhnuť bojovemu nasadeniu, nie je ozajstny blazon." +"Podľa Hlavy Xxii voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom.","Podla Hlavy Xxii voja, ktory je psychicky na dne natolko, ze sam o sebe vyhlasuje, ze je blazon, nemoze byť blaznom." +, +"Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov.","Dalšia tvar armady bola zastupena obchodnikom s armadnymi zasobami vo velkom Milo dokazal bez problemov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na cierny trh, do ktoreho su zamiešani aj dostojnici. Milo sa stava nenahraditelnym. Nemoze absolvovať nalety, musi ho niekto zastupovať. Musi sa zvyšiť pocet naletov." +"Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva.","Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velitel si myslel, ze tu casť uz dobili Americania. Yossarian chodil nahy po tabore, je raneny na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekar mu slubuje, ze pojde domov, ale pomylil si meno a Yossarian tam zostava." +"Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna.","Lekar ho pošle domov, ale pod podmienkou, ze bude vychvalovať tabor jednotku. Dostava sa do Rima, prechadza rozbitym mestom. Zisti, ze jeho spolubojovnik znasilnil nepriťazlive dievca a vyhodil ju z okna." +"Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný.","Paradoxne zatknu Yossariana, lebo nema priepustku. Yossarian ma všetkeho dosť. Nechce uz od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sam a dezertuje a uteka do Svedska stastny." +Antoine De Saint Exupery,Antoine De Saint Exupery +Malý princ,Maly princ +rozprávka pre dospelých,rozpravka pre dospelych +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla . svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od . rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti.","Francuzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šlachtickej rodine. Studoval v Parizi. Do jeho zivota zasiahla . svetova vojna proti ktorej bojoval cely narod aj jednotlivco. Pocas vojenskej sluzby sa naucil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v roznych spolocnostiach, lietal na africkych i transatlantickych linkach v Severnej i Juznej Amerike, niekolkokrat havaroval. Zucastnil sa obcianskej vojny v Spanielsku. Ako vojensky letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecka stihacka. Od . rokov sa venoval literarnej a publicistickej cinnosti." +"Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku .","Patri do francuzskej medzivojnovej literatury, jeho diela sa v našich podmienkach rozširili az po roku ." +"Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie.","Reprezentuje filozofujuci prud francuzskej prozy. S existencializmom ho spaja tema samoty a uzkosti, ale jeho riešenie otazok bytia cloveka je optimistickejšie." +"Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu.","Jeho osobite literarne dielo, naplnene hlbokym humanizmom, tvoria romanove prozy s leteckou tematikou, v ktorych sa opiera o vlastne zazitky roman Juzna pošta, Nocny let, roman Zem ludi, Vojnovy pilot, svetoznama rozpravka Maly princ a nedokoncena posmrtne vydana esejisticka kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denniky a kniha publicistickych textov Dať zmysel zivotu." +, +Dej,Dej +"Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona.","Autor si raz spomenul na kresbu velhada kralovskeho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktory prehltol slona." +"Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili","Napriek tomu, ze na druhej kresbe urobil priesvitneho hada, aby kazdy videl slona v jeho vnutornostiach, dospeli to nepochopili" +, +",,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať.",",,Dospeli sami nikdy nic nechapu a deti to unavuje, ked im treba stale a stale nieco vysvetlovať." +, +"Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi.","Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prezil vela rokov medzi vaznymi dospelymi ludmi." +"Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel.","Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej pušti. Bol tam sam, aspon tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu maly chlapec a poziadal ho, aby mu nakreslil ovecku. Pilot musel niekolkokrat prerabať ovecku, az nakoniec nakreslil debnicku a povedal, ze tam je jeho ovecka. Chlapec, maly princ, sa jej velmi potešil. Bola presne taka, aku chcel." +"Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku.","Maly princ nechcel povedať, odkial prišiel. Pilot sa dozvedel len to, ze princova planeta nie je vacšia ako dom. Maly princ si robi starosti s tym, ci ovecky obhryzaju male sadenicky baobabov. Maly princ ich musi vytrhavať, lebo by roztrhli jeho planetku." +"Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti.","Maly princ mal smutny zivot. Na svojej malej planetke nemal nikoho, s kym by pozoroval zapad slnka, niekedy videl slnko zapadať az raz za sebou, taky kratky den bol v jeho vlasti." +"Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok.","Piaty den sa pilot dozvedel, ze maly princ sa velmi boji, ze ovecka zozerie ruzu, ktoru pestuje doma. Pilot ho ubezpecil, ze tej jeho ovecke nakresli ešte nahubok." +"Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou.","Maly princ pred odchodom zo svojej planety pekne vymietol dve cinne a jednu vyhasnutu sopku, vytrhal baobaby a rozlucil sa so svojou kvetinou." +"Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie.","Zil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hladal zamestnanie a poucenie." +"Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti.","Na prvom prebyval kral. Ten prikazuje, ci ma maly princ zivať, alebo nezivať, ci ma, alebo nema sedieť a vo všetkych vidi svojich poddanych. Vladne nad všetkym a ponuka malemu princovi kreslo ministra spravodlivosti." +Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov.,Druhu planetu obyval marnivec. Ten zasa videl vo všetkych svojich obdivovatelov. +"Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete.","Na dalšej planete bol pijan, ktory pije preto, ze sa hanbi, a hanbi sa preto, ze pije. Presne tak to chodi aj v našom svete." +"Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný.","Na štvrtej planete bol businessman, nezdvihol hlavu od ratania ani na chvilku, ked ho navštivil maly princ. Vyhlasil, ze vlastni hviezdy. Maly princ mu povedal, ze ale pre tie hviezdy nie je nijak osozny." +"Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou.","Piata planeta bola najmenšia. Bolo na nej tolko miesta, ze sa tam zmestila poulicna lampa a lampar. Kedysi zapalil lampu vecer a rano zhasol. Ale planeta sa zacala tak rychlo tociť, ze medzi nocou a ranom bol velmi maly cas, nema cas si odpocinuť. Jeden den trva minutu. Napriek tomu všetkemu sa mu lampar nezdal taki smiešni ako ti predchadzajuci. Mozno aj preto, ze sa zaobera niecim inym ako samym sebou." +"Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť.","Na šiestej planete zije zemepisec, ktory ani nevie, ci jeho planeta ma alebo nema rieky. On nie je cestovatel, aby skumal, on len zaznaci, co iny vidi. Skutocny vedec. Poradi princovi, aby zašiel na planetu Zem, lebo ma dobru povesť." +"Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete.","Zem je teda siedmou planetou, ktoru maly princ navštivi. Z vyšky pozoruje, ako sa zazinaju svetla na celom svete." +"Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on.","Maly princ padol na Zem, rovno na pust, kde sa mu prihovori had. Ten mu povie, ze staci, aby sa ho dotkol a vrati sa na svoju planetu. Maly princ putuje sam, vyjde na vysoke vrchy, pozdravi ich a ziada ich, aby sa stali jeho priatelmi. Nejde mu do hlavy, ze hovoria zasadne po nom a opakuju niekolkokrat to iste, co povedal on." +"Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal.","Nakoniec našiel cestu. Prišiel k zahrade plnej rozkvitnutych ruzi, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, ze je bohaty, ze ma jedinecnu kvetinu, a ma len obycajnu ruzu. Lahol si do travy a plakal." +"Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom.","Vtom sa zjavila liška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s nim bude hrať, bude jeho priatelom." +, +",,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, povedala líška.",",,Spozname len tie veci, ktore si skrotime, povedala liška." +, +"Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia.","Maly princ sa potom zastavi u vyhybkara a nevie pochopiť, preco ludia nastupuju do vlakov a vystupuju z vlakov, kto za kym ide alebo odkial sa vracia." +"Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť.","Maly princ oslovi obchodnika, ktory predava pilulky proti smadu, cim ludom ušetri denne az minut, ktore mozu vyuziť na nicnerobenie, lebo nemusia isť piť." +"Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa.","Nastal osmy den pilotovho pobytu na pušti. Ked mu maly princ rozpraval o obchodnikovi, dopijal prave posledny hlt vody. Maly princ chce, aby hladali studnu, aj ked to pilot povazuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky maleho princa a kracal pustou. Na usvite objavili studnu. Napili sa." +"Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži.","Maly princ ho prosi, aby nakreslil nahubok pre malu ovecku, boji sa, ze by ovecka mohla ubliziť jeho ruzi." +Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem.,Na nasledujuci den pripada vyrocie padu maleho princa na Zem. +"Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnú škrupinku na Zemi.","Maly princ ma strach pred odchodom, bude to bolieť, mysli si, ze bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnu škrupinku na Zemi." +"Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho.","Dohovara sa s hadom, ze pride v noci na miesto, kde dopadol pred casom na Zem. Pilot sa zlakol, ze had chce maleho princa pohryzť a odplaši ho." +"Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto","Pilot opravil stroj a maly princ vie, ze jeho velky priatel sa bude mocť vratiť domov. Maly princ pripravuje pilota na to, ze odide a nebude si mocť zobrať na cestu telo, lebo je velmi ťazke. V noci odišiel na dohodnute miesto" +, +",,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk.",",,Pri jeho clenku sa iba mihol zlty zablesk. Chvilu nehybne stal. Nevykrikol. Padal pomaly, ako pada strom. Dokonca to na piesku nesposobilo hluk." +",,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im",",,Odvtedy uz prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten pribeh nikomu nerozpraval. Ked som sa znova stretol s priatelmi, boli velmi radi, ze ma vidia ziveho. Bol som smutny, ale vravel som im" +To je z únavy...,To je z unavy... +, +"Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať.","Pilot si zmyslel, ze na nahubok, ktory nakreslil ovecke, aby nezozrala ruzu, zabudol prikresliť kozeny remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať." +, +",,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa zožrala ovečka ružu áno alebo nie A uvidíte, ako sa všetko zmení...",",,Zahladte sa na nebo. Pytajte sa zozrala ovecka ruzu ano alebo nie A uvidite, ako sa všetko zmeni..." +"A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité","A nijaky dospely nepochopi, ze je to take dolezite" +, +, +Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka +Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. František Hečko,Dospeli nikdy nevedia pochopiť sny a nalady deti. Frantisek Hecko +Červené víno,Cervene vino +generačný román,generacny roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom.,Pochadzal z vinohradnickej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval polnohospodarsku školu a stal sa druzstevnym revizorom. +"Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety.","Do literatury vstupil ako basnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektivne, rodinne a socialne namety." +"Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu.","Podobne je aj ladena zbierka Na prave poludnie a oslavny charakter ma zbierka Slovanske verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskym narodom, ktore bojovali proti fašizmu." +Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno.,Jeho najznamejšim dielom je generacny roman Cervene vino. +"Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie.","Z dalšej tvorby to je Drevena dedina, kde rozobera problematiku zdruzstevnovania a kolektivizacie." +, +"Hlavné postavy Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek","Hlavne postavy Michal Habdza, Veronika, Mikulaš, Jozefka, Kristina, Marek" +, +Dej,Dej +"V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. Alfonz Bednár","V diele František Hecko podava obraz zapadoslovenskej vinohradnickej dediny Vlcindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoze tu vyrastol, dobre poznal osudy ludi, ktorych v diele opisal, pretoze za vzor mu sluzila jeho vlastna rodina a za postavou Marka sa skryva sam autor. Urban Habdza sa na zaciatku prvej casti knihy Zivly, sťahuje so zenou Kristinou a synom Markom z rodicovskeho domu. Bohatym starym Habdzovcom nevyhovovala chudobna nevesta, ale kedze bola Kristina uz v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristina sa tam mala velmi zle, preto Urban kupil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tym si starych ešte viac pohneval. Mladym sa viedlo dobre. Narodili sa im dalšie deti Magdalenka, Cyril a Metod. Prva casť konci tym, ze je zavrazdeny F. Ferdinand, vyhlasena vojna a mobilizacia. Druha casť ma nazov Hrdinka a hrdinca a zacina sa tym, ze Urban odchadza na vojnu. Kristina sa stara o domacnosť, ale všetka praca okolo vinohradu je na Markovych mladych pleciach. Pracu si však zastava velmi dobre. je šikovny a od otca sa vela naucil. Spociatku sa im dari dobre, ale ako pokracuje vojna, su coraz chudobnejši a hladnejši. Raz na Vianoce, ked uz skutocne nemali co do ust, vybrala sa Kristina k starym Habdzovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale ti jej nedali vobec nic. Len prababicka Alojzia Kristova im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristinu sa vali jedno nestastie za druhym. Magdalenka, Cyril a Metod dostanu zaškrt. Magdalenka to prezije, ale dvojicky zomru, a to prave v noci, ked sa Kristinke narodi syn Adam bohuzial mrtvy. Kristina sa z toho nevie dlho spamatať a ťazko ochorie. Vylieci ju len Urbanov navrat z vojny. Tato casť konci smrťou stareho Habzu, ktory sa chce napokon s Kristinou zmieriť. Tretia casť ma nazov Marek a Lucia. Zacina sa tym, ze Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchadza študovať do vinohradnickej školy. Je vinikajucim ziakom, najlepšim zo všetkych. Velmi mu pomahaju zrucnosti, ktorym sa naucil, ked sa cez vojnu sam staral o otcov vinohrad. Marek sa stretava so svojou priatelkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne meni na lasku. Marek casto navštevuje rodicov ale tym sa vedie velmi zle. Kristina ťazko ochorela a po case zomrela. Urban, ktory uz zacal piť aj predtym, sa teraz utapa v alkohole. Raz spadne z rebrika a zabije sa. Kedze bol majetok zadlzeny dom aj s vinohradom išiel do drazby. Kupil ho Luckin otec Silvester davny nepriatel Habdzovskej rodiny. To mladych ludi nacas rozdeli, ale nie nadlho. Napokon sa opať stretnu a zosobašia sa. Hecko tu zobrazil osudy troch generacii patriarchalne zalozenych starych Habdzovcov Michala a Verony, ich deti najma však syna Urbana a jeho deti Marka a Magalenky. Všima si nazory jednotlivych generacii, ich spravanie, postoj k blizkemu i vzdialenemu okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzajomne vzťahy, postoje k urcitym problemom.. Alfonz Bednar" +Sklený vrch,Skleny vrch +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe.","Pochadzal z Roznovej Neporadzi. Vyštudoval latincinu, slovencinu a ceštinu. Posobil ako stredoškolsky profesor. Prekladal z agloamerickej prozy. Venoval sa literarnej tvorbe." +Jeho najznámejší román je Sklený vrch.,Jeho najznamejši roman je Skleny vrch. +"Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko.","Z dalšej tvorby mozeme spomenuť zbierku noviel Hodiny a minuty, roman Balkon bol privysoko." +"Ďalšia tvorba Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia.","Dalšia tvorba Za hrsť drobnych, Ako sme sušili bielizen, Vypoved, Osamely havran, Koliska, Role, Susedia." +"Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané.","Autor napisal aj scenare k filmom Slnko v sieti, Organ, Tri dcery. Pre televiziu Rano pod mesiacom a Moje kone vrane." +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Ema Klasová mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny","Ema Klasova mlada zena, ktora v minulosti milovala Milana, potom bola zasnubena so Zolom a vydala sa za Joza Solana, pracovala na Useku ako veduca zavodneho klubu a knihovnicka, ucastnicka vojny" +"Jožo Solan Emin manžel, pracoval na Úseku , mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou","Jozo Solan Emin manzel, pracoval na Useku , mal rad Tichu dolinu a tu sa spoznal s Evou" +"Milan Kališ priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny","Milan Kališ priatel Emy, cakali spolu dieťa, ale Ema si to dala prec, znackoval turistom trasu a mal rad Emu, ucastnik vojny" +, +Dej,Dej +"Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na Snp, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa Snp stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. deje súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok","Dielo je napisane formou dennikovych zapiskov uradnicky Emy Klasovej a prelina sa v nom minulosť s pritomnosťou. V tomto romane Alfonz Bednar prišiel s netradicnym novym pohladom na povojnovu problematiku, na Snp, na budovanie novej spolocnosti, ale predovšetkym na ludske vzťahy. Bednarovi sa Snp stava pramenom ustavicnej retrospektivy a konfrontacie minulosti so sucasnosťou. deje sucasny Emin zivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok" +, +Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan manžel zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ...,Ema Klasova nebola doma. Jozo Solan manzel zasvietil v obyvacke a na posteli mal novy sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennik. Jozo si sadol a zacal citať ... +"Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom vtedajší snúbenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň jeden z lyžiarov. Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline.","Ema sa rozprava s muzom o praci. Opytal sa jej, ci pojdu do Tichej doliny. Dohodli sa, ze pojdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyzovať so Zolom vtedajši snubenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretoze sa Zolo vratil domov. Bol u nich Tretina a rozpravali sa o praci, o stavbach. Tretina chcel, aby sa Ema stala veducou zavodneho klubu. Na druhy den sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spominala ako znackovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hladeli do Tichej doliny a Milan jej rozpraval rozpravku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, ze sa presne o roky stretnu na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestny. Ema sa bola rozluciť s Tichou dolinou, pretoze mala odisť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyziari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozpravku o sklenom vrchu. Vzdy, ked pocuje tuto rozpravku, tak si spomenie na Milana a v poslednom case mysli na neho stale. Vidi ho všade, ci uz na skalach, alebo v pribehoch, ktore rozprava Mišo Pogan jeden z lyziarov. Ema sa s nimi spoznala blizšie a tak sa stretavali a rozpravali si kadejake pribehy. Ema zistila, ze Mišo naozaj rozprava o Milanovi a okonca sa aj poznaju. Zolo jej napisal list, aby sa vratila domov, ale ona sa ešte vratiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyziari domov a Jozo ostal aj s Emou v Tichej doline." +"Jej muža premiestnili na Úsek a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim.","Jej muza premiestnili na Usek a pacilo sa mu tam. Konecne budu mať pokoj od Tretinu, ktory mal stale nico proti nim." +"Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny.","Jozo a Ema chodili po dolinach. Raz vecer ako tak sedeli, prišiel k nim chatar Kuna aj s pomocnikom. Rozpravali sa o kadecom a v tom si chatar spomenul, ze mu prišlo oznamenie. Zolo sa zenil a Eme prišlo nevolno a tak vybehla pred chatu. Ked sa vratila, Jozo sa jej opytal, ci jej nieco nie je. Ona povedala, ze to je v poriadku. Dalej chodli po turach, rozpravali sa a pritom myslela stale na Milana. No uz nie tak velmi, ako ked prišla do Tichej doliny." +"Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie stane na spadnuté elektrické dróty, Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k Snp","Ema sa vyda za Solana, odidu na stavbu. Ema nestastne zahynie stane na spadnute elektricke droty, Solana prave docital jej dennik. Autor podava obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom muzom naznacuje vzťah k Snp" +, +, +, +Vladimír Mináč,Vladimir Minac +Živý a mŕtvi,Zivy a mrtvi +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili.,Narodil sa v Klenovci. Minac sa vo svojej literarnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny polnohospodarstva na socialisticke a všimal si aj osudy ludi ako s tym suviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.,Takou je aj zbierka noviel Na rozhrani a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +"Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň","Vrchol Minacovej tvorby predstavuje dielo Generacia Dlhy cas cakania, Zivi a mrtvi, Zvony zvonia na den" +"Z ďalšej tvorby Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M","Z dalšej tvorby Smrť chodi po horach, Nikdy nie si sama, Tu zije narod, Duchanie do pahrieb, Hovory M" +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +". Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú Snp",". Ludia, ktori nechcu mať nic spolocne s fašizmom, chrania si vnutornu slobodu a ziju v ocakavani zmien, svojimi cinmi otvorene vystupuju proti fašizmu, organizuju Snp" +"kapitán Labuda silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu","kapitan Labuda silny, energicky, vitalny, robi mu potešenie ukazovať svoju silu" +"Janko Krap veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným","Janko Krap velitel partizanov, vzdy vie co chce, energicky, odvazny, velmi narocny voci sebe aj inym" +"Marek Uhrín študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku profesor","Marek Uhrin študent, telesne slaby, obdivuje druhych o všetkom premyšla a filozofuje, ma prezyvku profesor" +čatár Koza,catar Koza +Hanka Krapová,Hanka Krapova +Olina Ferkodičová,Olina Ferkodicova +lekárka Ema,lekarka Ema +. Nemci fašisti a gardisti,. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky veliteľ gardistov,Lemnitzky velitel gardistov +Filip Hracho nadzbrojník,Filip Hracho nadzbrojnik +Vincent Ulrich gardista,Vincent Ulrich gardista +Ignác August Kolenatý,Ignac August Kolenaty +". Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú",". Ludia, stojaci na spravnej strane z vypocitavosti, vahajuci ludia, ktori sa ešte len rozhoduju, ku ktorej strane sa pridaju" +, +Dej,Dej +"Trilógia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to útek do histórie, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky to sa už stalo, ale morálne a psychologicky prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti.","Trilogia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to utek do historie, hlavnym cielom bolo pomocť vyznať sa v sucasnosti. Sam autor povedal Pomocť svojej generacii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa preco sme taki, aki sme. Neosvetlovať tie casy faktograficky to sa uz stalo, ale moralne a psychologicky preco a ako sa menil pocit zivota. Pochopiť poriadok v mravnych hodnotach, rozpliesť uzlove body našej spolocnosti." +"Dej sa odohráva počas Snp, v Makove a Priehybách","Dej sa odohrava pocas Snp, v Makove a Priehybach" +, +"Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o Snp, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. Snp sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov.","Roman nema ustrednu postavu. Je to pribeh autorovej generacie i autora sameho. Hoci je roman o vojne, boje ani dej nie su najpodstatnejšim aspektom, zameriava sa skor na to, ako sa jednotlive typy prejavuju v rozlicnych situaciach., snazi sa zobraziť zlocinny charakter doby a postav, analyzuje ich moralne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalosti. Je to autenticka vypoved o Snp, roman nie je zidealizovany, ale pravdivo zachytava skutocnosť. Snp sa stava opornym bodom, je nadejou pre jeho ucastnikov." +"Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zočivoči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný mal pušku a šiel do boja.","Nedaleko Makova sa snazia preraziť Nemci oddiely kapitana Labudu a partizansky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrin pracuje ako telefonista a odovzdava rozkazy oddielom. Vstupil medzi vojakov catara Kozu, ktorym velil kapitan Labuda. Aj Marek bol hrdy, bol dojaty, lebo po prvy raz pocitil zodpovednosť za mnohych, za všetkych, za cely svoju vlasť, nebolo to nijake abstraktne vedomie, bol to velmi skutocny, skoro telesny pocit blizkosti k všetkym ohrozovanym, a po prvy raz v zivote nebol zocivoci velkemu pocitu zahanbujuco bezbranny mal pušku a šiel do boja." +, +"Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap veliteľ partizánov sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča nemeckého gardistu dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty.","Marek bol v bitke s Nemcami zraneny a lieci sa v nemocnici, neskor sa vracia spať k oddielu. Miluje Olinu Ferkodicovu, ktora však s kapitanom Labudom caka dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorych pochadzal aj Labuda. Raneny Janko Krap velitel partizanov sa v nemocnici zamiluje do lekarky Emy. Jeho matka i sestry odchadzaju do Ulrichovej horarne. Partizani zabiju nemecku hliadku, preto Nemci zatknu všetkych obyvatelov Ulrichovej horarne a uvaznia ich vo vazeni v Priehybach. Olina Ferkodicova sa za pomoci svojho bratanca Valera Ferkodica nemeckeho gardistu dostane z vazenia a vracia sa domov. Hanku Krapovu, ktora bola tiez vo vazeni, Nemci znasilnia a zabiju. Kapitan Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybach straca vela vojakov. Nemci obklucia tabor partizanov a oddiel kapitana Labudu. Nevedel, co v tejto chvili treba urobiť, prave tak, ako to nevedeli stovky inych velitelov a tisicky povstalcov. Ale bol rozhodnuty nestratiť hlavu, nevzdať sa, a ked nebude moznosť viťazstva, hladať aspon moznosť pomsty." +, +"Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.","Janko Krap, lekarka Ema, catar Koza, kapitan Labuda a Marek Uhrin utekaju a dostanu sa ku Sovietskym oddielom. Tym sa zachrania. Janko Krap poziada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnubi s Olinou. Kapitan Labuda sa lieci v Moskve, pretoze pri uteku si poškodi miechu. Zavial studenejši vietor a priniesol mnoho voni, vonu orgovanu, vonu mladej travy a vonu kvitnucich sliviek. V mieste pod nimi doverne a pritulne blikalo niekolko svetiel. Boli mladi a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetla, mesto, moc, vone, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvoli nim, mali dosť sil, aby objali cely vesmir a aby objali svoju buducnosť, o ktorej nepochybovali." +, +Andrej Plávka,Andrej Plavka +, +zbierka Moje najmilšie,zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venované Alexandrovi Matuškovi,Po rokoch venovane Alexandrovi Matuškovi +Pieseň,Piesen +báseň,basen +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista.","Pochadzal z Liptova. Po skonceni gymnazia študoval pravo, ale študium nedokoncil, venoval sa literarnej tvorbe a prve basne napisal uz ako gymnazista." +V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom.,V basnickej zbierke Z noci rana sa hlasi k odkazu staršej generacie a k ludovym tradiciam a k ludovym utvarom. +"V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života.","V basnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamyšla nad sebou, nad zmyslom svojho zivota." +V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala.,V basnickej zbierke Tri prudy Liptova sa basnik prejavil uz z vlastnou poetikou a pretvoril tuto zbierku do konecnej podoby s nazvom Liptovska pistala. +"Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny.","Basnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašisticky odboj, povstanie. V tom duchu napisal zbierky Ohne na horach, kde okrem spolocenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znicenej krajiny." +Obraz Snp vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.,Obraz Snp vytvoril v basnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +"Z ďalšej tvorby Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života","Z dalšej tvorby Zelena ratolesť, Domovina moja, Slava zivota" +, +Dej,Dej +"Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva.","Basnik v basni Piesen, v prvej casti opisuje svoju ponuru minulosť vo svojom rodnom kraji. Velmi rad sniva." +"V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, v dedinách len samé novoty. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu.","V druhej casti basne opisuje svoju tuzbu ziť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unašať vetrom ponad svoj rodny kraj. Je to oslavna basen Liptova. Oslavuje všetky zakutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Basnik s radosťou v duši opisuje tento prekrasny kut Zeme, ktory je jeho srdcu velmi blizky. V zavere hovori o mladosti a zaroven o starobe, o novej dobe, ktora meni jeho Liptov, v dedinach len same novoty. Hovori tiez o mladej generacii, ktora je neskusena a odkazana na pomoc tych, ktori uz nieco zazili, hoci dnes uz nemaju tolko sil. V uplnom zavere poukazuje i na smrť, ktoru prinaša staroba, no veri, ze bude ziť dalej vo svojej basni ako ti pred nim, co s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lasku rodnej Zemi a zostali v pamati ludu." +, +Miroslav Válek,Miroslav Valek +Dotyky,Dotyky +zbierka básní,zbierka basni +Stručný životopis,Strucny zivotopis +Spolu s Rúfusom patria do poézie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave.,Spolu s Rufusom patria do poezie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnazium a Obchodnu akademiu. Neskor študoval Vysoku školu obchodnu v Bratislave a bol redaktorom viacerych literarnych casopisov. Posobil ako predseda Zvazu slovenskych spisovatelov a od r. bol ministrom kultury. Zomrel v Bratislave. +Literárna tvorba,Literarna tvorba +"poézia pre deti Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie","poezia pre deti Velka cestovna horucka pre malych a velkych, Do Tramtarie" +"poézia pre dospelých zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom.","poezia pre dospelych zbierka Dotyka. Vyvolala velky ohlas kritiky, pretoze bola jeho debutom." +Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou.,Dalšia je zbierka Priťazlivosť. Autor porovnava vnutro cloveka s vonkajšou skutocnosťou. +"Z ďalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky","Z dalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej kozi, Zapalky" +, +Šachy,Sachy +, +"Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami","Basnik prirovnava šachovu partiu k zivotu, kde je osud tiez casto vrtkavy. Iluziu šachovnice zlozenej z ciernych a bielych policok dosahuje antonymami" +, +"Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu,","Ak sadnete si z dlhej chvile k šachu," +"pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,","pre stastie lebo pre sklamanie hrať," +"nezabúdajte, že je problém, na kom","nezabudajte, ze je problem, na kom" +závisí vaše víťazstvo či pád.,zavisi vaše viťazstvo ci pad. +, +S hlavou v ohni,S hlavou v ohni +, +"Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok","Basnik sa snazi vyjadriť cit k zene tym, ze by chce aby sa stala hlavnou naplnou jeho myšlienok" +, +"Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,","Rad by som bol, keby si bola rano iskrou," +"aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.","aby si mi vzdy, ked svita, padla do oka." +.,. +.,. +Napoludnie by si mohla byť môj úpal.,Napoludnie by si mohla byť moj upal. +Aby o mne hovorili Celý horí.,Aby o mne hovorili Cely hori. +.,. +.,. +O pol ôsmej večer,O pol osmej vecer +aby ťa bol celý vesmír plný.,aby ťa bol cely vesmir plny. +.,. +.,. +"A rád by som bol, keby si raz v živote bola áno.","A rad by som bol, keby si raz v zivote bola ano." +Áno na srdci a áno na ústach.,Ano na srdci a ano na ustach. +, +, +Jablko,Jablko +, +"Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť","Jablko v basni symbolizuje vzťah dvoch ludi, ktory ostal zeleny nedozrel. On ju navonok vyhana z domu, no vo vnutri nechce aby odišla. Ked však udalosti dostanu rychly spad, nie je schopny tomu zabraniť" +, +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.,Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť.,Tak zbal si svoje veci a mozeš isť. +.,. +.,. +"Neprestávala prosiť, prišla k stolu,","Neprestavala prosiť, prišla k stolu," +plakala.,plakala. +.,. +.,. +"Otvorila dvere,","Otvorila dvere," +zbledol som a povedal som Zostaň,zbledol som a povedal som Zostan +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.,Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. +, +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.,Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. +, +, +, +Milan Rúfus,Milan Rufus +Až dozrieme,Az dozrieme +zbierka básní,zbierka basni +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii.","Narodil sa v Zavaznej Porube. Jeho diela su prekladane do mnohych europskych jazykov. Je to sucasny autor. Vyštudoval na vysokej škole slovencinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolsky ucitel a venoval sa poezii." +Debutoval zbierkou Až dozrieme.,Debutoval zbierkou Az dozrieme. +"Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase.","Dalšia zbierka ma nazov Chlapec maluje duhu, su tu basne, ktore naznacuju pominutelnosť cloveka v case." +"Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom.","Dalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu cloveka prace, ktory zapasi s kazdodennym udelom." +V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami.,V Knihe rozpravok sa epicke casti prelinaju s lyrickymi pasazami. +"Z ďalšej tvorby Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov","Z dalšej tvorby Sobotne vecery, Ludia v horach, Stol chudobnych, Hudba tvarov" +"Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách Človek, čas a tvorba, epištoly k ľuďom, O literatúre.","Rufus pisal aj eseje, ktore vyšli v knihach Clovek, cas a tvorba, epištoly k ludom, O literature." +"S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček","S velkym majstrovstvom spracoval aj ludove rozpravky a to Mechurik kosturik, Medovnikovi domcek, Modlitbicky, Lupienky, Zvieratnicek" +, +Všeobecná charakteristika,Všeobecna charakteristika +, +"Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi . svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva.","Zbierka prinaša basne roznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, basnach, v ktorych autor vyznava svoj vzťah k domovu, su tu aj verše s motivmi . svetovej vojny, verše reagujuce na aktualne politicke problemy sveta, ale aj basne, v ktorych chce autor vyjadriť iste zovšeobecnene posolstvo o zivote cloveka, o osude ludstva." +, +Materstvo,Materstvo +, +"Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi.","Autor tu vyjadruje vdaku zenam, vyzdvihuje ich nad muzov. Hovori o nich, ako o vernych bytostiach, ktore urcuju ludsky zivot na zemi." +, +Neskorá jeseň,Neskora jesen +, +"Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla. Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy.","Opisuje tu koniec jesene a prichod zimy. Zachytava typicku jesennu prirodu a jej vzhlad zosypala listy, padajuci dazd, sedi hmla. Koniec basne je vykreslenim prirody, cakajucej na prichod zimy." +, +Rozlúčenie,Rozlucenie +, +"Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú.","Je to monolog mrtveho muza. Dufa, ze mu zena odpusti to, ze musi spominať pri jeho hrobe. Muz veri, ze si jeho zena uz nenajde druheho, zaroven s tym však racionalne rata. Mysli si, ze casom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnu." +, +Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko +Ako chutí moc,Ako chuti moc +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemeckoholandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu.","Prezil ťazky zivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukach. Mladosť prezil v Martine. Po vyhlaseni Slovenskej republiky sa pokusil o utek do Sovietskeho zvazu. Potom utekal cez nemeckoholandsku hranicu, prezil koncentracny tabor. Odtial utiekol a stal sa clenom partizanskej skupiny. Bol ťazko zraneny. Po obsadeni Ceskoslovenskymi vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakuska. Mal zakazane v Ceskoslovensku publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskemu literarnemu zivotu." +Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín.,Jeho prvym dielom je roman Smrť sa vola Engelchen. Autor sa tu pokusil podať pravdivu vypoved o nasilnom zaniku obce Pleštin. +Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku.,Dalšim dielom je novela Nocny rozhovor. Dej sa odohrava v povojnovom Nemecku. +Ďalším dielom je román Ako chutí moc.,Dalšim dielom je roman Ako chuti moc. +"Z ďalšej tvorby Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Mnchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ","Z dalšej tvorby Oneskorene reportaze, Agresori, Siedma noc, Sudruh Mnchhausen, Jeden prezije, Slavnostny prejav, Gigant, Na vychod" +, +Hlavné postavy,Hlavne postavy +"Frank banketový, prominentný fotoreportér už rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí","Frank banketovy, prominentny fotoreporter uz rokov, mal i bohatu zbierku zenskych aktov, jeho zalubou bola sukromna zbierka fotografii, ktore odrazaju druhu tvar vyznamnych ludi" +"Paulína jeho žena, ktorú zanedbával","Paulina jeho zena, ktoru zanedbaval" +"mŕtvy šéf kabinetu . muž v krajine, zomrel ako ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo stučnel i charakterovo, postupne sa odcudzil","mrtvy šef kabinetu . muz v krajine, zomrel ako rocny, Frankov dobry priatel uz zo školskych lavic, kedysi nerad nosil kravatu, postupne urobil velku karieru, zmenil sa i vyzorovo stucnel i charakterovo, postupne sa odcudzil" +"Margita . žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka","Margita . zena, pokojna, vzdy zhovievava, ktoru zanedbal, lebo nebola reprezentativnym typom, byvale dievca Franka" +"Martin syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite","Martin syn Margity, otec ho vydedil kvoli afere na moskovskej univerzite" +"vdova . žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti","vdova . zena, byvala sekretarka, štihla, vysoka, pekna, nezili spolu dobre, kazdy z nich mal znamosti" +"Galovič jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu","Galovic jeho politicky sok a super, bol na cele bezpecnostneho aparatu" +"Muklík prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru","Muklik prevracac kabatov a udavac, bol dosadeny na miesto prednostu Hacoveho odboru" +prof. Fonda Frankov známy,prof. Fonda Frankov znamy +Judita partizánska žena,Judita partizanska zena +"Licka žena v bare, Frankova známa","Licka zena v bare, Frankova znama" +, +Dej,Dej +"Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný Mŕtvy sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší Galovič rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná urémia moč v krvi a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.","Rozpravacom celeho pribehu je prominentny novinar a fotograf politickeho diania v spolocnosti Frank. Dej sa odohrava v priebehu troch dni pocas pohrebu byvaleho predsedu vlady a byvaleho Frankovho priatela. Nepomenovany Mrtvy sa vlastne stava hlavnou postavou. Kniha zacina opisom pripravy rozlucky s Mrtvym. Frank ma za ulohu zasobovať svoju redakciu fotografiami z rozlucky. Dej v realnom case však nie je takmer ziadny, vacšinu tvoria uvahy novinara nad jeho vzťahom k Mrtvemu a nad Mrtvym samotnym. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomina si chvile, ktore spolu prezili. Zo zaciatku boli velmi dobri kamarati, bojovali spolu v povstani, bok po boku znašali utrapy. On bol vzdy vodcovsky typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kupať, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa dalej. Ano, v tych casoch to bol ozajstny chlap. Lenze po vojne sa dostaval vyššie. Stale vyššie a vyššie. Zabudal na starych priatelov a novych nenachadzal, lebo všetci sa bali jeho moci a on sa zase bal ich. Posledny krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu neskor za nou vyhodil aj syna Martina a ozenil sa so svojou byvalou sekretarkou. Zacali sa stykaš uz len oficialne. Obcas sice spolu posedeli, ale boli to uz iba škrobene stretnutia. Mocny muz uz zabudol na všetko, za cim kedysi pevne stal. Ludi, ktori ho skryvali cez vojnu, dal kvoli vlastnej vytrznosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorych sa niektore ukazali chybne a vzdy za to vinil druhych. Nikomu naokolo uz nedoveroval. A potom nastal upadok. Clovek v pozadi, mocnejši ako najvyšši Galovic rozhodol, ze nastala jeho spolocenska smrť. Zakazal uverejnovať jeho fotky v novinach. Potom prišla ozajstna smrť. Ešte i jej pricina sa zdala Galovicovi malo dostojna uremia moc v krvi a lekari ju museli zmeniť na leukemiu. Frank fotografuje ludi, ktori sa s nim prišli rozluciť. Ludi, ktorym bol povacšinou uplne lahostajny. Alebo ludi, ktori sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenavideli. Aj Galovicovo rozluckovy prejav bol falošny a plny pretvarky. V zavere Frank rozmyšla, co vlastne moc je a co je jej dosledkom." +, +"Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal Ako ti chutila V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným ... Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to Dáva to človeku uspokojenie Ukája to jeho vášne, jeho pudy","Naco ti bola všetka ta moc, ktoru si ziskal Ako ti chutila V com ti pomohla, co ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si byval zdravy, mocny, plny elanu. A stastny. Zintenzivnilo sa tvoje stastie Priniesla ti moc dalšie stastie, alebo nahradila byvale nejakym inym ... Mozno je take stastie, cudne, ale pripustam, ze moze byť take stastie z moci. Ukazovať, ze si viac ako ini, ze mozeš rozhodovať o ludskych osudoch, suverenne rozhodovať, ty sam, bez zodpovedania, bez skladania uctov. Mozno aj to je stastie, niekoho vyzdvihnuť a potom ho zašliapnuť. Chuti to Dava to cloveku uspokojenie Ukaja to jeho vašne, jeho pudy" +, +, +Charakteristika moci,Charakteristika moci +"Ako s ňou vie zaobchádzať Čím bola moc v tvojich rukách Bola dobrom Bola zlom Či bola iba samoúčelom Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.","Ako s nou vie zaobchadzať Cim bola moc v tvojich rukach Bola dobrom Bola zlom Ci bola iba samoucelom Hrackou, s ktorou si sa pohraval, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohi by ťa dnes chvalili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola byvala zlom, dnes by ťa mnohi preklinali a tešili by sa z tvojho neslavneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrť." +, +, +, +Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko +Smrť sa volá Engelchen,Smrť sa vola Engelchen +román,roman +Dej,Dej +"Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel.","Cely roman je rozpravanim partizana Volodu, ktory sa aj po skonceni vojny nedokaze vyrovnať so stratami, ktore pocas nej utrpel." +"Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval.","Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Volodu gulka do chrbta a sposobi, ze ma ochrnute nohy. Je koniec vojny a on chape svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ked mu nohy precitnu. Tu nastava v jeho spravani akysi zlom kym si bol isty svojou nevladnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No ked zistil, ze bude ziť, snazi sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zazitky z vojny rozprava mladej sestricke Eliške, do ktorej sa zamiloval." +"Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť odchádza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.","Hlavnym podnetom na spominanie je navšteva Marty zidovky, ktora pomahala partizanom tym, ze spavala s Nemcami, aby ziskala dolezite informacie. Marta sa prišla s Volodom rozluciť odchadza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti volaco povedať, viem, cim ti bola Ploština. Ostatni sa opili mocou, maju ine starosti. Nemam to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa vola Engelchen." +"Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy zistil meno zradcu býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city.","Voloda rozprava, ako bol prvykrat nasadeny na dolezitu ulohu predať dolezity dokument. Vtedy prvykrat videl Martu a zamiloval sa do nej. Pocas plnenia dalšej ulohy zistil meno zradcu byval Voloda s Martou v jednom byte a Marta mu opatovala city." +"Marta však žila životy jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína.","Marta však zila zivoty jeden zivot zalubenej zeny s Volodom a druhy zivot v šlapajach Matahari. Na jednej z akcii Marta zabije nemeckeho generala, s ktorym spavala a ktory ju bijal a odchadza do Zlina." +"Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie nemeckých dôstojníkov k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku. Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov.","Dalšou akciou, ktora na Volodu zaposobila, bolo zabitie nemeckych dostojnikov k miestu, kde partizani sidlili sa blizili Nemci. Povodne si vyšli na prechadzku, ale partizani ich zabili. Jedneho namieste zabili a druhemu po vypocuvani ponukli navrh, ze jeho muzov odzbroja a oslobodia a jeho samotneho zabiju po vojne by ho aj tak zabila nemecka armada za to, ze stratil svoju jednotku. Tesne pred tym, ako ho zastrelili, sa Voloda dozveda, ze dostojnik dr. Armin Weiss bol zid a vojna sa mu zda ešte nepochopitelnejšia, ked vidi, ze zid zabija zidov." +"Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva hlavných dôstojníkov Ss Skorzenyho a Engelchena.","Partizani planuju odchod z Ploštiny, ktora sa pre nich stava nebezpecna. Medzitym na akcii v Zline Voloda spoznava hlavnych dostojnikov Ss Skorzenyho a Engelchena." +"Medzi partizánov prichádzajú mladí muži Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry.","Medzi partizanov prichadzaju mladi muzi Baťa a Machu. Aj napriek podozreniu, ze ich nasadilo Zlinske komando, prijimaju ich partizani medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozrivi utekaju a partizani opustaju Ploštinu. Sprevadza ich však pocit strachu oblubili si ludi, ktori tam ziju, ktori im pomahali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcery." +Do partizánskeho oddielu prichádzajú nemeckí zbehovia.,Do partizanskeho oddielu prichadzaju nemecki zbehovia. +"Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia.","Myšlienky všetkym stale smeruju k Ploštine a rozhodnu sa vratiť. Dedinu nachadzaju vypalenu a partizani to pokladaju za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubranili. Dedinu, ktora im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchadzaju splniť svoje ulohy v priesmykoch, su však prenasledovani Nemcami. Vdaka nemeckym dezerterom sa im podari uniknuť a všetci sa rozlucia." +"Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia.","Dej sa vracia do sucasnosti. Volodu navštivi Martin brat, aby mu oznamil, ze Marta zobrala morfium a zomrela. Voloda odchadza z nemocnice aby našiel muza, ktory zapricinil smrť Ploštiny a ktory partizanom sposobil neustale vycitky svedomia." +, +Alberto Moravia,Alberto Moravia +Vrchárka,Vrcharka +román,roman +Stručný životopis,Strucny zivotopis +"Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme.","Prozaik, dramatik, publicista, hlavny predstavitel talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rime v rodine architekta. Vlastnym menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvoli kostnej tuberkuloze a ustavicnym liecebnym pobytom v mnohych sanatoriach. Pracoval ako novinar, bol zahranicnym korešpondentom talianskeho casopisu La Stampa v Londyne a v Parizi. Pre svoj zidovsky povod mal pocas vojny obmedzene publikacne moznosti a musel sa ukryvať. V povojnovom obdobi sa pre nekonformne nazory dostal do sporu s cirkvou. Dockal sa však i slavy a poct. Zomrel v Rime." +"Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné. Významné sú i jeho poviedky a novely Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné. Písal aj divadelné hry Beatrice Cenci, Život je hra a iné a publicistické knihy napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie.","Rozsiahle literarne dielo zo zaciatku ovplyvnoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktoreho bol veducim predstavitelom. Vynikol ako romanopisec Sklamane nadeje, Pochybena ctiziadosť, Lahostajni, Maškarada, Manzelska laska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrcharka, Nestastna milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Rima, Leopardia zena a ine. Vyznamne su i jeho poviedky a novely Epidemia, Rimske poviedky, Nove rimske poviedky, Agostino, Automat a ine. Pisal aj divadelne hry Beatrice Cenci, Zivot je hra a ine a publicisticke knihy napr. Clovek ako ciel, Predstava Indie." +, +Dej,Dej +"Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone.","Dej sa odohrava v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blizi k Rimu, preto sa ludia z obavy, ze Rim bude bombardovany, hufne sťahuju na vidiek. Tak robi aj hlavna hrdinka romanu Cesira. Obchod, ktory viedla po smrti muza, zanechava do najmu priatelovi Givannimu, a s osemnasťrocnou dcerou Rosettou odchadza k svojim rodicom do Vallecorsy. Vlak však nejde az k cielu ich cesty a preto ostavaju vo Fondi u manzelov Concetty a Vincenza. U nich ziju dlhy cas v biednych pomeroch. Concetta ma dvoch synov, ktori su vojenski zbehovia. Aby ich zachranila pred nemeckymi fašistami, ktori uz nieco tušia, ponukne im Rosettu ako dievca do kychyne. Cesira sa o dceru pravom boji, pretoze pocula, co robia nemecki vojaci s dievcatami, preto obidve v noci ujdu. K rodicom Cesira nemoze isť, pretoze Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia su v zbernom tabore vo Fronsinone." +"Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky.","Pretoze ma Cesira peniaze, nejako sa pretlcie a obidve zeny sa dostanu do horskej osady Sv. Eufemia k rolnikovi Paridovi. Nie su sami, u Parida je viac uprchlickych rodin. V protiklade s Paridom, ktory vidi zmysel zivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nim sa obe zeny spriatelia. Rosette sa s nim nezhodne v nabozenskej otazke, pretoze Michelo neveri v Boha, ale zisti, ze ma tiez rad prostych rolnikov a ma tiez taku jemnu a šlachetnu dušu ako ona. Cele dni travia s nim a ked sa Michelo musi skryvať pred Nemcami, ktori verbuju mladencov na front, skryvaju sa s nim. Obcas sa stretnu aj s vojakmi inych narodnosti a od nich sa dozvedia, ze došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, ze pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne ukryt dvom Anglicanom, ktori im daju nejaku spravu pre anglicke jednotky." +"Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci.","Raz pride do osady skupina Nemcov a odvedu Michela, aby im v horach ukazal cestu. Michelo sa uz nevrati. Cesira si uvedomuje, ze ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpecne miesto a preto s Rosettou odchadzaju od Parida a jeho rodiny. So zasobami jedla su uz tiez na konci." +"Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom.","Dolne dediny su uz oslobodene. Vdaka listku od Anglicanov dostanu Cesira a Rosetta potraviny, oblecenie a tiez auto, ktore ich odvezie do Vallecorsy. Ked tam pridu, v dedine nik nie je a zeny odpocivaju v kaplnke. Ked uz chcu odisť, pridu tam vojaci z Maroka a chcu ich znasilniť. Cesira sa ubrani, ale neskusena Rosetta nie. Toto na nu zaposobi ta, ze sa stane lahkou zenou. Najprv s vodicom, ktory ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodic Chorindo ju necha, pretoze ma zenu. Neskor sa Rosetta miluje aj s Concettinym synom Rosariom." +"Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili.","Cesira sa o jej buducnosť obava. Chce sa vratiť do Rima. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabiju zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrozou rozmyšla, co všetko z nich vojna spravila. Ked uvidi Rim, spomenie si na Michela, do ktoreho vkladala všetky nadeje, ktoreho si oblubila ako vlastneho syna a ktoreho Nemci zastrelili." +, +, +, +Alberto Moravia,Alberto Moravia +Rimanka,Rimanka +psychologický román,psychologicky roman +Dej,Dej +. časť,. casť +"Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné.","Adriana bola velkou krasavicou. Ovalna tvar, sladke oci, rovny nos, usta s cervenymi plnymi perami. Mala rovne, dlhe nohy, gulate boky, dlhy trup s uzkym pasom, široke ramena, plne brucho a jej prsia boli tiez plne, vysoke a pevne." +"Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom.","Jej matka sa rozhodla, ze v ich chudobe moze pomocť Adrianino telo a navrhla maliarovi, ze mu posluzi ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pozovala viacerym maliarom." +"Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke.","Matka si však myslela, ze ako modelka zaraba malo, a preto sa rozhodla, ze z Adriany sa stane tanecnica. Adriana však na skuške neuspela, takze tanecnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepacilo a davala to najavo. Adriana všetky zarobene peniaze davala matke." +"Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí.","Pre Adrianu jej sen stastne sa vydať a mať deti zmocnel, ked sa stretne s mladym šoferom Ginom, s ktorym sa aj zasnubila. Jedneho dna odišli Ginovi zamestnavatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštiviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobi na nu silny dojem. Potom sa s Ginom vyspi." +"Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí Gino dosiahol, čo chcel.","Matka sa naoko hneva, dovedie Adrianu pred lekara, ked sa jej nechce zdoveriť s tym, co sa medzi nou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoji, ked sa presvedci, ze vzťah sa naplnil. Je presvedcena, ze vydaj Adriane uz nehrozi Gino dosiahol, co chcel." +"Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku.","Adrianinou najvacšou tuzbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktora jej ich odkladala, kupuje skromnu vybavu a nabytok do spalne na pozicku." +"Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje.","Napriek tomu, ze je Gino šofer a nie pan, ma pripomienky k tomu, ze pracuje ako modelka a nesuhlasi s tym, aby sa stykala s priatelkou Gisellou, ktoru si vydrziava bohaty pan. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje." +"Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane.","Gisella ju vezme na vylet za mesto, ma robiť spolocnosť solventnemu panovi Astaritovi, ktory od prvej chvile nemohol oci od nej odtrhnuť. Spolocnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prazdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrcil do ruky papierik. Neskor zistila, ze su to peniaze tri tisicky. Doma sa nemohla na ne vynadivať. Na chvilu bola stastna. Zaplati splatky a ešte jej nieco ostane." +"Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční.","Pred Ginom mala vycitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poucenie knaza a peniaze si nechala. Trapi ju to, ze Gino odlozil termin svatby. Matka neveri, ze sa svatba vobec uskutocni." +"Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. Jej snúbenec Gino Molinari, je roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária.","Astarita pozval Adrianu k sebe do uradu. Na stretnuti hovori o svojej laske k nej, ponuka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dolezitu informaciu o jej snubencovi. Jej snubenec Gino Molinari, je roky zenaty s Antoniettou Partiniovou, dcerou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maju dievcatko menom Maria." +"Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka.","Ked sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, ze sa uz nebude ziviť ako modelka, ale ako prostitutka." +"Jej prvým klientom bol Gisellin známy obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou.","Jej prvym klientom bol Gisellin znamy obchodnik Giacinti, ktory neustale hovori o sebe, ale je štedrejši nez obvykle. Adriana sa obava reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastavi a Adriana sa stane prostitutkou." +"S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.","S Ginom sa stretla az po odchode jeho panov v ich dome. Gino sa jej pacil, prezije s nim krasne poludnie a nakoniec mu povie, ze vie o jeho manzelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej." +"Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc.","Muzi sa striedaju, Adriana si dava zavazok, ze jej budu lahostajni, ze sa nepriputa k ziadnemu z nich. Po case zlenivie, v truhlici na peniaze maju casto prazdno a az to ju opať vyzenie do ulic." +"Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechádzku po obchodnej štvrti.","Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechadzku po obchodnej štvrti." +"Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju.","Kolobeh Adrianinho zivota opať naruši Gino, ktory jej prišiel oznamiť,ze panej zmizla vzacna pudrenka a teraz ich vyšetruje policia. Prizna sa, ze ju ukradla a vrati mu ju." +"Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný.","Astarita jej odkazuje po Giselle, ze je ochotny rozisť sa svojou rozlucenou manzelkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, moze byť len klientom ako kazdy iny." +, +. časť,. casť +"Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou, odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila.","Jedneho dna Gisellu a Adrianu sleduju dvaja mladi muzi v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladši z muzov, Giacomino neskor ho bude volať Mino a stane sa jej zivotnou laskou, odmietne Adrianine sluzby, hoci jej zaplatil. Je jemny, plachy, kultivovany. Prezili prijemny vecer na prechadzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrastla. Mino odmieta dovernosti a priam sa hrozi, ak su na verejnosti. Je zahladeny sam do seba, nevidi, ze sa Adriana ponuka, ze ho hladi, pretoze sa zalubila." +"Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí.","Boli ju Giacomovo odmietnutie a nezaujem, vezme matku na prechadzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvabnu šatku, aby nezabudla, do ktorej socialnej vrstvy patri." +"Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona.","Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu nez je, je pobehlica, a tak sa aj sprava. Gino ju zoznami s muzom, Sonzogno, Z ktoreho aj on sam ma poriadny strach. Adriana o nom nic nevie, a predsa tuši, ze by sa ho mala bať. Ked odišiel, Gino jej prezradil, ze ho kvoli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu sluzku, ktora je teraz vo vyšetrovacej vazbe. Adriana sa nevie zmieriť s tym, ze nevinne dievca pyka za kradez, ktoru spravila ona." +"Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej.","Sonzogno sa k nej vrati ako klient. Spolu sa pomiluju. On jej prezradi, ze je vrahom klenotnika a zlodejom. Obchodnik mu ponukol priliš malu cenu za vec, ktoru mu priniesol na predaj. Sonzogno ma temnu povahu a nezvycajnu silu v ramenach, hoci na to nevypada. Namiesto penazi, ktore Adriana od neho nechcela, jej necha Ginovu pudrenku, ktoru ona ukradla Ginovej panej." +"Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík Giacomo.","Po nejakom case sa stretne s Gisellou a nenapadne sa vypytuje na mladeho študenta, ktory odvtedy nebol u nej ani raz. Po navšteve Giselly ju na pozvanie navštivi Astarita. Zdoveri sa mu, ze ukradla pudrenku a ze jej je luto tej nevinnej sluzky. Astarita jej poradi, aby pudrenku dala knazovi a nech ho poziada, aby ju dorucil policii, tak najlepšie nepoznana pomoze sluzke, ktoru na zaklade Ginovych ukladov obvinili z kradeze. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretoze v kuchyni cakal pocerny mladik Giacomo." +"Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol.","Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizna, ze nema so sebou ani groša, ocakava, ze ho Adriana pošle prec. Nakoniec sa jej prizna, ze cely mesiac myslel len na to, aby sa s nou stretol." +"Je o dva roky mladší ako ona, má rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v","Je o dva roky mladši ako ona, ma rokov, študoval a byval v Rime v podnajme. Je nesmely a uzkostlivy, nevie prejaviť ani tuzbu ani cit. Poziada ju, aby schovala u seba balik, po ktory si po case pride. Prezradi jej, ze je v nom mnozstvo tajne vytlacenych letakov, v" +"ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver.","ktorych sa ludom vysvetluje, preco sucasna vlada nie je dobrou vladou a akym sposobom by sa mala odstraniť. Lichoti mu, ze jeho cinnosť povazuje Adriana za nebezpecnu, ma aj revolver." +"Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru.","Po niekolkych dnoch Adriana nevie vydrzať bez Minovej pritomnosti a rozhodne sa ho navštiviť v jeho podnajme. Mino ju pozve do jedalne, kde jeho pani domaca pripravila prenho veceru." +"Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom.","Adriana odchadza stastna, Mino jej slubil, ze na druhy den po veceri za nou pride. Giacomo nemal dosť penazi na zivot v Rime, ale nechcel nic prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, ze s nou zaobchadza ako s menejcennym tvorom." +"Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi.","Jedneho dna, ked išla s Minom elektrickou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala prec. Sonzogno sa jej zdoveril, ze ma pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ludia Gino a ona. Nechce s nim isť do bytu, ale rana do tvare ju presvedci, aby posluchala. Chce, aby s nim ušla do Milana, ma vraj dosť penazi a oni dvaja su pre seba ako stvoreni. Uviedla ho do izby a pod zamienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi." +"Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili.","Domaca pani jej povedala, ze Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, ze agenti išli zatknuť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktory pri zatykani postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zasahu ho prepustili." +"Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov.","Adriana sa bala isť domov po Sonzognovej strelbe, ale cakal ju tam zufaly Mino. Ten jej vyrozpraval, ze ho vypocuvali a on zradil. Povedal všetko o svojej cinnosti, ba aj mena svojich kamaratov." +"Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí.","Adriana musi isť na policiu, kvoli vypovedi o Sonzognovi. Neprezradi ani jeho meno, povie, ze išlo o bezneho neznameho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekara a ten potvrdi jej tušenie, ze caka dieťa. Su tomu presne dva mesiace. Adriana si vypocitala, ze to moze od Sonzogna a tato predstava ju desi." +"Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď.","Mino sa nevie zbaviť smutku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradi, ze caka ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa poziadať Astaritu, aby vymazal jeho vypoved." +"Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam.","Prave vtedy, ked prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretoze bol nasilnicky ako vzdy, Astarita ho fackami vyhodi z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveneho pana. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeci Adrianu, ze o vypovedi Mina sa na policii nerobil ziaden zaznam." +"Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané.","Adriana vie, ze Sonzogno sa pomsti za urazku,chce Astaritu varovať, ale pride neskoro. Od jedneho mladika sa dozvie, ze niekto bol zhodeny zo schodista. Adriana si je ista, ze ten mrtvy je Astarita. Straznici išli na strechu a hladaju vraha, Sonzogna, ktoreho nakoniec pri nahanacke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani dalšie dni. Na treti den prišiel list, v ktorom Mino piše, ze ked dostane tento list, on nebude uz medzi zivymi. Nezniesol pocit viny, ze zradil. Postaral sa aj o dieťa, napisal rodine i advokatovi, aby bolo onho postarane." +"Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý.","Ak to bude chlapcek, bude sa volať Giacomo, ak dievcatko, Adriana jej da meno Letizia Radosť, pretoze chce, aby mala iny zivot ako ona, stastny a vesely." +, diff --git a/file.html b/file.html new file mode 100644 index 0000000..5cbaad4 --- /dev/null +++ b/file.html @@ -0,0 +1,11 @@ + + + + +REFERATY.ATLAS.SK - itatesk dennk + + +

itatesk dennk

+
Obsah

1. RONK
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Antigona 5
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Bellerofontes 7
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Trjska vojna 9
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Teseus 11
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Filemon a Baucis 13
JANKO KR
Zakliata panna vo Vhu a divn Janko 15
JANKO KR
Moja piese vber bsni 17
JN BOTTO
Smr Jnokova 19
ANDREJ SLDKOVI
Detvan 21
VICTOR MARIA HUGO
Chrm Matky Boej v Pari 23
JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
Lakomec 29
JN KALINIAK
Retaurcia 33
2. RONK
JN PALRIK-BESKYDOV
Zmierenie alebo dobrodrustvo pri obinkoch 37
CHARLES DICKENS
Oliver Twist 39
JANKO JESENSK
Demokrati 43
EMILY BRONTEV
Brliv viny 47
HONORE DE BALZAC
Otec Goriot 49
UDOVT KUBNI
Valgatha 53
JON ZBORSK
Dva dni v Chujave 55
MARTIN KUKUIN
Dom v strni 57
IVAN KRASKO
Nox et solitudo 59
3. RONK
ERNEST HEMINGWAY
Starec a more 63

ROMAIN ROLLAND
Peter a Lucia 67
ERICH MARIA REMARQUE
Na zpade ni novho 69
JOZEF CGER HRONSK
Jozef Mak 73
MILO URBAN
iv bi 77
MARGITA FIGULI
Tri gatanov kone 81
DOBROSLAV CHROBK
Drak sa vracia 85
IVAN STODOLA
Baova ena 87
JLIUS BAR-IVAN
Matka 89
4. RONK
JOHN STEINBECK
O myiach a uoch 93
JOHN STEINBECK
Ovocie hnevu 95
JOHN STEINBECK
Na vchod od raja 97
JEROME DAVID SALINGER
Kto chyt v ite 99
JOSEPH HELLER
Hlava XXII 103
ANTOINE DE SAINT EXUPERY
Mal princ 105
FRANTIEK HEKO
erven vno 109
ALFONZ BEDNR
Sklen vrch 113
VLADIMR MIN
iv a mtvi 117
ANDREJ PLVKA
Piese 121
MIROSLAV VLEK
Dotyky 123
MILAN RFUS
A dozrieme 127
LADISLAV MAKO
Ako chut moc 129
LADISLAV MAKO
Smr sa vol Engelchen 133
ALBERTO MORAVIA
Vrchrka 135
ALBERTO MORAVIA
Rimanka 139







1. RONK
STAR GRCKE BJE A POVESTI
Antigona
(bj)
Hlavn postavy: Antigona, Kreon
Vedajie postavy: Ismena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strca, prv posol, druh posol, nelnk zboru, zbor
tvar: tragdia
Dej sa odohrva pred krovskm palcom v Tbach

Dej:
Antigona je dcra kra Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktor sa skonila smrou obidvoch. zahynuli v jeden de, ke zdvihli ruku jeden na druhho. Ich nstupca Kreon d Eteokla pochova so vetkmi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje posti a oplakva. Nepochovanho ho nech napospas dravcom.

Antigona m v mysle pochova svojho brata a o pomoc poiada aj sestru Ismenu. T jej vak odmietne pomc a radej sa podd zkonom. Antigona odchdza pochova brata. Kreon sa rozprva s nelnkom zboru. V tom prichdza strca, ktor oznmi Kreonovi, e ktosi pochoval Polyneika so vetkmi postami a vinnk nezanechal za sebou iadnu stopu. Kr prike strcovi, aby naiel toho opovlivca, lebo inak mu zaplat ivotom. Strcovia prichytia Antigonu pri ine a preved ku krovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrest Antigonu smrou a chyst sa potresta aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k inu a chce zomrie spolu so sestrou. Kreon prikzal strcom, aby ich uvznili a dobre strili. Hajmon, najmlad syn kra a nelnk zboru ho mrne prehovraj. Vravia mu, e udia v meste chvlia Antigonin in a skr si zasli vekolep pocty. Kreon neustpi ani vstrahe, e Hajmon sa zabije, ak jeho snbenica zomrie. Kreon chce posla na smr obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabi iba Antigonu. Maj ju vyvies do pustatiny, kde ju zaiva pochovaj v skalnej hrobke.
Sluhovia privdzaj Anitgonu z palca a ved ju k skalnej hrobke, ktor jej je svadobnou sieou a vzenm zrove. Antigona pros ud, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbon skutok spsobuj stras t, o ju ved k hrobke. Do Tb prichdza vetec Teiresias veden chlapcom. Teiresias ho priiel upozorni na jeho zl rozhodnutie. Vystrha ho, e ak neustpi, zomrie niekto z jeho najblich. A teraz sa Kreon zakne a zmen svoje rozhodnutie. Sm pochov Polyneika a ponha sa oslobodi Antigonu z podzemnho vzenia, ale je u neskoro, pretoe sa obesila. Do Tb prichdza prv posol, ktor oznamuje, e sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sm v hneve, pokladajc otca za vraha. Z palca prichdza Eurydika, ena kra Kreona. zaula osi, e rodinu postihlo neastie. Prv posol jej vetko vyrozprval. Krovn odila do palca. Nelnk zboru a posol vchdzaj do palca. V tom prichdza Kreon a v nru nesie svojho syna mtveho. Pochopil, e vrahom je on. Z palca vychdza druh posol a nesie zl sprvu: Tvoja manelka sa zavradila. Kreon vol svoj osud, aby ukonil jeho ivot, lebo nem preo i. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a ena.

Nelnk zboru: lovek, ktor si mnoho o sebe mysl a pouva vek slov, neminie vek trest a kona s rozvahou sa nau a na star kolen.


Charakteristika:
Antigona: mlad, pekn, rozumn, mil, achetn, smel, odvna, nebojcna

Hlavn mylienka:
Jednoduch ena sa postav proti spolonosti a sama sa rozhodne.

STAR GRCKE BJE A POVESTI
Bellerofontes
(bj)
Hlavn postava: Bellerofontes vnuk Sizyfa
Vedajie postavy: Proit, Iolat
Netvor: Chimaira
Bohovia: Atna, Zeus, Poseidon

Dej:
Neastn bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel js z vlasti. podozrievali ho z vrady. Bellerofontes sa na teku dostal ku krovi Proitovi, ten ho prijal a ponkol pohostinstvo. Jeho sprvanie prezradilo, e pochdza zo vzneenho rodu. Zapil sa mladej krovnej, ktor ho vyznamenvala pred achticmi. Ten si tieto pocty nevmal. Krovn sa nahnevala a uvaovala, ako by ho oiernila, Krovi vravela, e je pyn a nevma si pocty. Iste bude zl. Kr si to nevmal. Proites zaobchdzal s Bellerofontesom ako s priateom. Krovn sa zlho myslu nevzdala. Podplatila sluobnka a zala za krom. Povedala mu: Bellerofontes sa spojil s nepriatemi a chce sa zmocni trnu a ak sa ho nezbav, zabije a. Sluha vypoul rozhovor a me ti to dosvedi. Zavolala sluhu a ten to dosvedil. Kr jej nechcel veri, no napokom jej uveril. Hosa nechcel zabi, preto nartol na tabuku tajn znamenia a vyslal Bellerofontesa ku krovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho dev dn. Potom sa ho sptal na dvod a el cesty. Bellerofontes mu podal tabuku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kr si hos obbil a nechcel ho zabi, preto ho poslal na nebezpen cestu. Mal zabi obludu Chimairu. Obluda ila v rokline. Bellerofontes na ceste za ou uvaoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrdlenho koa Pegasa. Prilo mu na myse, ke bude ma koa bude rchlej a na Chimairu zato zo vzduchu. Priblil sa k Pegasovi, no ten ho zactil a utekal. Bellerofontes si ahol do trvy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohya Atna a podala mu zlat uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi bka a uzdou ahko skrot koa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku leala v trve uzda. Od radosti, e s mu bohovia naklonen, ponhal sa obetova bka a bohyne Atne zasvtil oltr. Schoval sa k prameu a akal, kedy prilet Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedla. Prikzal mu, kam ma letiet. zakril okolo mraien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyal luk a py. Napol tetivu a z vky obludu trafil. py ju zasahovali, km jej nezhasli tri ivoty. Potom z nej stiahol kou a vrtil sa k Iobatovi. Kr asol na okrdlenm koom a koou z obludy. Dal mu za enu svoju dcru a stal sa krom. Po ase sa zaal nazdva, e prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom stivho Sizyfa. myslel si, e ke m okrdlenho koa me navtvi nesmrtench bohov na Olympe.

Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblanch vok. Pegas sa vzoprel myslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do moiara. Zachrnil si ivot, no nikdy sa neukzal pred umi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred umi. il v pustinch, kde nail aj svoju smr. K doletel na Olymp a vstpil do sluieb vldcu bohov Dia. Charakteristika:
Bellerofontes: nebojcny, stiv, preiban, smel, odvny

STAR GRCKE BJE A POVESTI
Trjska vojna
(bj)
Trjski hrdinovia: Paris, Hektor
Grcky hrdinovia: Menelaos, Agamemnn, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet
Bohovia: Hra, Atna, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis

Dej:
V Malej zii stlo v dvnych asoch mesto Trja. Vldol mu Kr Priamos s krovnou Hebabe. Raz v noci sa krovnej snval zl sen, ktor vetil, e sa jej narod syn, ktor prinesie skazu celmu mestu. Preto syna hne po naroden odniesli do hr. V horch sa ho ujala medvedica, ktor ho vychovala so svojimi demi. Pri medveoch sa nauil udskej rei. V tchto koninch no naiel pastier. Zobral ho k sebe do chatre, kde ho nauil hovori. Vyrstol z neho mocn mladk. Nazvali ho Paris. Stal sa pastierom a vetci ho mali radi. Raz sa pred nm zjavili tri bohyne. Hra, Atna a Afrodita. Hra ho poiadala, aby rozhodol, ktor z nich je najkrajia a m dosta zlat jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktor mu sbila najkrajiu enu na svete. Tm rozhneval bohyu Hru a Atnu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Trje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slvnosti a vek preteky. Paris sa ich zastnil. Porazil vetkch svojich bratov. Kr si dal zavola vaza. V rozhovore snm zistil, e je to jeho syn. Prijal ho na hrad. oskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, e najkrajia ena je Helena, manelka kra Menelaa. Paris zaal stava lo na cestu za Helenou. Vetci ho odhovrali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kr Menelaos prijal Parisa ako hosa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zkony a uniesol Helenu na svoju lo, ktor sa vydala na spiaton cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnov vpravu proti Trji. Do vojny zatiahli aj kra Odysea. Iiel aj Achilles so svojim priateom Patroklesom. Achilles bol najsmel hrdina vpravy, ktor bol nezraniten okrem pty. V Aulide sa zili vetci bojovnci. Zeus im zoslal znamenie, e vojna potrv dev rokov a na desiaty Trja padne. Lode nemohli vyplva kvli bezvetriu.

Kr Agamemnn poda vetby obetoval svoju dcru Ifigniu, ktor sa stala kanou bohyne Artimes. Vojsko vyplvalo z prstavu. Grci sa dostali k Trji. Trjskych bojovnkov viedol Hektor. Grci ich zahnali za hradby. Postavili si tbor a kad de chodili na vojnov vpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnmom o koris. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porku grckych vojsk. Trjania sa stali odvnejmi. Patrokles si poial od Achilla vzbroj. Ke ho videli Trjania dali sa na stup. Hektor ho smrtene zranil a ukoristil si Achillovu vzbroj. Achilles bol smutn zo smrti svojho priatea a chcel sa pomsti. Op sa vrhol do boja proti Trjanom. Zabil Hektora, ktorho povlil pod hradbami. Veer bol Priamos vypta od Achilla mtvolu svojho syna. Neskr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho vzbroj sa uchdzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabja vetkch vojvodcov. Atna naho zostala ialenstvo. Napadol stdo oviec. Ke to rno uvidel sm si vzal ivot. zajali trjskeho vetca, od ktorho sa dozvedeli, e treba privies ete dvoch grckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktormu dal Herakles luk a smrtiace py.
Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prila na um les. Preobliekol sa za obrka a presliedil cel mesto, kde sa stretol s Helenou. Po nvrate dal postavi drevenho koa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatn splili tbor a odplvali za nealek ostrov. Trjania sa teili z odchodu Grkov. Pred hradbami mesta stl vek k, ktormu sa poteili, ale netuili, e je to pasca. Kaz Laokaon tuil, e k prinesie mestu skazu. Preto ho kzal znii. Kaza zabili dva hadi. Trjania vtiahli koa za hradby. Mesto si ahlo pokojne spa. Veer vyla Helena na hradby a dala Grkom znamenie, aby sa vrtili. Z trob koa vystpili hrdinovia a otvorili brny vojsku. Vojsko zniilo cel mesto. eny a deti zobrali do otroctva. Kr Menelaos si odviedol Helenu na lo. Vojna nepriniesla ni dobr pre obe strany. Vojnov koris a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrtili domov ako cudzinci. Vojna sa skonila a zlo, ktor zrodila kralo alej. Prina vzniku vojny:
Paris syn kr Priama, uniesol Helenu, enu sparskho kra Menelaa

STAR GRCKE BJE A POVESTI
Teseus
(poves)
Hlavn postava: Teseus syn kra Aigeusa
Vedajie postavy: Aigeus, Minos, Ariadna
Netvor: Minotaursu

Dej:
Syn atnskeho kra Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atnam hrozila vojna a preto vyslal kra poslov, aby hadali syna.

Poslovia prili do cudzieho krovstva, kde sa Aigeus oenil s krovskou dcrou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozved od poslov preo prili. Vyd sa s nimi do Atn, aby brnil vlas. Prv ne vstpil na lo, zodvihol balvan a ukryl pod nm svoj me a rievice. Manelke povedal: Ke sa nebudem vraca a n syn dorastie, zave ho k balvanu. Ak zodvihne kame, nech si zoberie me a rievice a poberie sa za mnou do Atn. Aigeus odiiel. Ke syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kame, obul si rievice, opsal me a vydal sa na cestu za otcom. Do Atn sa vybral cez vrchy. Til po hrdinskch inoch. Po tejto ceste ho prepadli mnoh lpenci, ale dokzal ich premc. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho priiel pred atnske brny. Voiel do Atn a prezeral si ndhern stavby. Pred palcom bolo ivo. Nadili de, kedy mali Atnania posla na Krtu netvorovi Minotaurovi sedem mldencov a sedem dievat. Bola to da krtskemu krovi. Kedysi sa konali v Atnach hry a zpasy. Krtsky kr Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil vetkch sperov. Aigeus dal krovskho syna zabi. Tak vypukla vojna medzi Krtou a Atnami. Atnania vojnu prehrali a museli krtskemu krovi plati da. Kad deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatvral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlsi u kra, ktor ho prijal ako hosa nepoznval ho. Teseus povedal krovi, e chce odplva s obeami ako jeden z nich. Povedal mu: Ak mi spln toto elanie, poviem ti kto som. Aigus shlasil. Teseus mu ukzal rievice a mea. Ale kr u nemohol porui sub. Dav odprevdzal obete a Aigus sa so synom ako lil a povedal mu: Na lo som dal uloi aj biele plachty. Vyplvate s iernou, ale ak sa ti podar zabi Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidm z diaky, i sa mm radova. na Krte u akali lo. Teseus povedal Minasovi, e priiel zabi netvora a oslobodi vlas od dane. Zapil sa krovnej dcre Ariadne, ktor vedela, e bez jej pomoci netvora nepreme. Veer prila Ariadna za Teseusom do vzenia. Povedala mu: Tu m klbko niti a me. Rno vyhnali Atnanov k bludisku. Ke vstpili do bludiska, Teseus si priviazal ni o stp a pobral sa za Minotaurom. Ostatn ostali pri vchode. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal udsk telo a vek biu hlavu. Netvor ho chcel rozmliadi. Teseus uskoil a obratne sa rozohnal arovnm meom a zasiahol ho do srdca. Ke Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tpal temnmi chodbami k vchodu.

Starostlivo sa pridriaval nite a sa dostal k svojim. Ke ho uvideli, vetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, e musia rchlo ods, lebo otec sa dozvedel, e im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastpili na atnsku lo. Plavbu preruili len na ostrove Naxe, kde si urobili zsoby. Ariadna tam zaspala a mala iv sen. Poda toho sna, mala osta na ostrove a vyda sa za boha Dionza. Ke lodnci nastpili do lode, Ariadna odmietla s s nimi. Bolo im to to. V zrmutku zabudli vymeni plachty iernu za bielu.
Kr Aigeus netrpezlivo oakval prchod lode. Ke uvidel ierne plachty, vrhol sa v zfalstve do mora. Mldenci a dievat sa zvtali s rodimi, ale sm Teseus sa s otcom u nezvtal. Kra dal slvnostne pochova a od tch ias sa nazva more po om. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastpil na trn. Nevldol iba meom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlas a postavil pevn zklady slobode a prvu. Charakteristika:
Teseus: siln, odvny, nebojcny, smel, mdry a spravodliv

STAR GRCKE BJE A POVESTI
Filemon a Baucis
(bj)
Hlavn postavy: Filemon, Baucis
Bohovia: Zeus, Hermes

Dej:
Za starch ias brval na seba Zeus podobu pozemana a skmal, i s udia dobr alebo zl. Na cestch ho sprevdzal Hermes, posol bohov.
Raz sa zastavili vo svieom dol. V tomto dol sa nachdzalo vea bohatch gazdovskch dvorov. Kee sa u schyovalo k veeru Hermes chodil po gazdovstvch a prosil o nocah. No vak vade ho vyhnali. Ke sa vrtil za Zeusom, vyrozprval ako sa mu vodilo. Povedal mu, e tu ij iba sam zl udia, ktor nemaj zutovanie s pocestnmi a nepoznaj pohostinstvo. Zeus sa ho hne sptal i bol vade. Hermes odpovedal: Vade, okrem biednej chalpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby sksil astie aj tam. V tejto chalpke bval starek Filemon a starenka Baucis. ili tu od mladosti a v svornosti a lske tu aj zostarli.
Hermes zbadal stareka na dvorci a sptal sa ho, i by im neposkytol nocah. Filemon shlasil, aj ke bol vemi chudobn a vea toho nemal. Hermes poakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlvku kapusty, ksok deniny a priniesol to starenke, ktor pripravila z toho jedlo pre host. Filemon mieal v istom hlinenom miesidle vno s vodou a nalieval ho do drevench bukovch ai. Ospravedloval sa, e vno nie je tak dobr ako v mestch. Zeus povedal, e vno je sladk a dobr vtedy, ke je aj hostite mil. Starek nalieval po druh a tret raz, ale vno neubdalo.

Ke to Baucis zistila s bsou vzdychla a povedala: Bohovia navtvili nau chalpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzcnym hosom a zaali sa ospravedlova za skromn pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chyti a upiec svoju jedin hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, e s jedin, ktor ich privtali a pohostili. Zeus riekol: Nechajte vetko tak a vystpte s nami na boie vrchu. Filemon a Baucis povli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na str nad dolm. Zeus zalial cel dolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stla chalpka Filemona a Baucis, ktor sa zmenila na ndhern chrm. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu spln elanie. Filemon povedal, aby ich nechal stri krsny chrm a ke sa ich ivot napln, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ke priiel ten osudn de, Filemon a Baucis sa zaali meni na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.
Aj po smrti s si nablzku a ke zavanie vietor, nene sa dotkaj jeden druh konrmi.


Charakteristika:
Filemon, Baucis: skromn, mil, pohostinn, dobrosrden

JANKO KR
Zakliata panna vo Vhu a divn Janko
(balada)

Strun ivotopis:
Janko Kr sa narodil v Liptovskom Mikuli da 24. aprla 1822. Bol zo synov najmlad. Sprvu tudoval v Kemarku a neskorie na lceu v Bratislave, kde bol profesorom udovt tr. Po zosaden udovta tra z profesorskej katedry bol medzi prvmi, ktor podpsal svoj protest a odiiel z Bratislavy. Z tohto obdobia s znme jeho bsne: Duma Bratislavsk a Zverbovan.
J. Kr sa snail pozna ak ivot poddanho udu a jeho revolun zmanie. Osobitne si vmal jnokovsk tradcie. Dokzal skutkami to, o hlsal bsami. V revolunom roku 1848 spolu so svojim priateom, uiteom v Honte, burcoval nrod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vzenia do iah. Ohlasom revolunch udalost s jeho bsne: Krajinsk piese, Jarn piese, Duna dvoch bratov, ahy
J. Kr vinu svojich bsni neuverejnil, pretoe obsahovali kritiku spolonosti. Vber jeho pozie vyiel pod nzvom Vere Janka Kra.
Jeho pozia je z tvorby trovcov najosobitnejia, predstavuje vrchol slovenskho revolunho romantizmu. Bol najsubjektivnejm a najrevolunejm bsniko trovskej koly.
Najvznamnejou baladou je Zakliata panna vo Vhu a divn Janko.

Dej:
Janko Kr v tejto balade vyjadril svoju nespokojnos so svetom, smtok a rozpory ale aj lsku k udu a odhodlanie prinies mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorho nikto nemal rd. Dokonca aj vlastn otec ho od malika bjaval. Janko nenachdza nikde porozumenie a preto sa uahuje do samoty, kde je mu najlepie.

Dostal prezvku divn, pretoe sa s nikm nekamartil. asto chodil sedva a plakva na brehy Vhu.
K Vhu sa viazala aj povera, ktor rozprvala o zakliatej panne, ktor vdy o polnoci chodila tancova a uhaj, ktor si obleie aty naopak a sko do Vhu, me ju odklia. Panna mu za odmenu d vetko o o si len poiada.
Jednho da pri veery, ke vetci povstali, Janko odiiel z domu. Priiel na skalu pri brehu Vhu. Zrazu zbadal nieo vo vode. neskr zistil, e je to t panna. Kakol si, pomodlil sa k Bohu a skoil za ou do vody. Zabudol si vak obrti koeu a preto mu bolo sden zomrie. Rno pastieri nali mtveho Janka na brehu Vhu. Idyla vazi nad tragikou. Autor dva na povrch spoloensk dvody, ktor spsobuj osamelos, nespokojnos hrdinu s okolm v ktorom il. Balada hovor o obeti za blneho. Balada m pochmrny dej, tragick a zobrazenm ivota je realistick a citovo romantick.

JANKO KR
Moja piese vber bsni
(balady)
Remeselnk

V tejto bsni autor poukazuje na chudobu remeselnka, ktor vemi ako pracuje, aby si horko-ako zarobil na ivobytie. Jednho da sa rozhodne sksi astie vo svete. Tu mu tie astie nepraje. Niekedy nem o jes, pi a sem-tam ho aj tovarii okradn. Ke sa po akej ceste vrti domov, je cel nateen, e je u zase doma. Pri pomyslen, nao mu bolo vidie mest a dediny vo svete, ve in lovek z neho nie je. Remeselnk bol, bude a remeselnkom aj zomrie.
Bsnik tu poukazuje na cliv del remeselnckych pomocnkov, ktor sa dlh roky potuluj za prcou, vade rovnako majitemi dielni vydieran a na koniec sa vracaj domov ako obrci.

Oviar

Autor tu opisuje prostredie okolo Poany, krsne lesy, ist potky a tebo vtkov. tu opisuje starho bau, ktor m vemi rd svoje vek stdo oviec. Vdy ke valasi mali s ps ovce, baa im hovoril, aby s nich oi nespali a aby ich chrnili ako oko v hlave. Valasi sa vak v horch na vlkov zmenili a ovce bi a zabja zaali. Baa veer smutno hadel na hory a akal valachov a svoje oveky. akal mrne. Svitlo rno a oveky nikde. A ke mesiaik zaal vychodi spoza mrakov, oveky pinav, doran a skrvaven sa bez valachov vracali domov. Baa pri pasen oviec smutno hral a spieval, pretoe ako znal stratu svojich oviec. Keby vetky ovce mal, veselo by hral a spieval.

Zverbovan

Bsnik tu vystihuje ivot udu cez vojnu, ke chodili vojaci a verbovali mladch junkov. Takmto junkom bol aj Jank. Jank sa zamal nad tm, e by radej doma ostal.

Radej nech ho otec bije, sestra ohovra a frajerka mu je nevern. Hoci i doma me prs o ivot; naprklad pri kosen peniky na vku me spadn, alebo tie kosou sa zrani, presto by radej zostal doma. Ma Janka oplakva, ako ho vychovala a teraz ho strca. Jank podnapit, mocnou psou o abliku sa oprie a povie: i to m vdy tak by, ako dosia bolo?

Zabit

Autor tu pe o silnej lske Janka a jeho dieviny. Javor pod ktorm spolu sedvali, vyschne skr ako ich lska zanikne. Ich lska je tvrdia ako kreme.
Janka raz pri pasen oviec zastihol siln vietor a mrz. Jank hovor, aby nezniil vetko, aby nechal aspo pr kvietkov. Na druh de sa vrtili ovce bez Janka. Dievina po horch, lkch behala na Janka volala. U aj trva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorm sedvali u vyrbali a potom ho na nbre nali. V ruke mal fujaru, na tvri aliu a na srdci pivniu.
Teda jeho mylienka, e ich lska bude trva dlhie ako javor bude st, sa splnila.

Kvet

V tejto balade autor opisuje, ia dcry, ktor chce matka vyda. Ona vak s tm neshlas, e m ete as na takto rozhodnutie a e radej bude chodi ksky ps a priedom upratova, ako by sa mala za fzatho chlapa vyda. Lene jej ma nehad na to, e jej dcra bude neastn, ale na to, ak bohatstvo bude ma.
Autor to prirovnva ku kvietku, ktor presadili zo slnka do tiea. Kvietok tu smutne had na zelen horu a pri tom pomaly vyscha.

JN BOTTO
Smr Jnokova
(balada)
Strun ivotopis:
Jn Botto sa narodil vo Vynom Skalnku da 27. janura 1829. Mal starieho brta. Do udovej koly chodil Botto na Nin Skalnk. Nadanie i postavenie v rodine predurovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapsal na evanjelick gymnzium do Odian. Literrne zaal tvori poas tdii v Levoi pod menom Janko Maginhradsk. Hlavnm zdrojom jeho pozie bola udov slovesnos. Vyvrcholenm jeho bsnickej tvorby bola bse K mladosti. Vznikla vtedy, ke innos mldee ochabovala. V podobnom duchu je napsan i povstaleck piese Pochod, v ktorej vol mlde k revolunm inom. Okrem toho napsal i Vojensk piesne a Prsaha Slovka.
Jeho najvie dielo je Smr Jnokova. Jn Botto neskladal svoj spev o Jnokovi poda historickch dokladov, ale vzorom mu bola udov skladba. Jnoka predstavil ako bojovnka za nrodn slobodu. Tto skladbu nazval romancou.
Jn Botto najlepie prectil z naich bsnikov udov tradciu o Jnokovi.


Dej:
Obsahuje vod a 9 spevov.

V vode, ako predspev smrti Jnokovej je obranou hrnych chlapcov a oslava slobodnho ivota.
I. spev - oslavuje vodcu Jnoka a jeho druinu. Krsa a sila Jnokovej druiny je u Bottu symbolom vekosti, hrdosti a sily udu. II. spev - v dojemnej piesni placeho pastierika zvrazuje ia udu a nad osudom Jnoka a kresl jeho obraz zlapania
III. spev - Jnok je vo vzen a prichdza k nemu v podobe dieviny dua udu a nenm tnom sa s nm li, ako mil s milm
IV. spev - Jnok vo vzen snva krsny sen vonosti a slobody
V. spev - precit a uvedomuje si svoje poloenie. Svit nov de, ale jemu prina smr. Pta sa, kto viac zbjal, i on alebo jeho kati? On chodil po zboji preto, lebo chrnil spravodlivos. Odsdili ho, no on ver, e prde odplata
VI. spev - Jnoka ved k ibenici. Kaz ho vyzva k modlitbe, ale on ke modli sa za boh poddan ud
VII. spev - v de popravy mu naposledy mysou prebiehaj obrazy jeho mladosti a slobodnho ivota. Li sa s krajom
VIII. spev - predstavuje Slovensko po jeho smrti. Vade je smutno, no ud ver, e Jnok nezomrel
IX. spev - ukazuje sa v om budce vazstvo oslobodenej krajiny a udu

ANDREJ SLDKOVI
Detvan
(lyrickoepick bse)
Strun ivotopis:
A. Sldkovi, vlastnm menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine uitea a literta. tudoval na lceu v Banskej tiavnici, kde sa zapojil do innosti literrneho krku. Rok bol vychovvateom, aby si zarobil na tdium v Nemesku. Od roku 1847 psobil ako evanjelick farr v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
A. Sldkovi je jednm z hlavnch tvorcvo novodobej slovenskej pozie.
Sldkoviova tvorba nie je rozsiahla. Prv vie dielo je filozoficko-reflexvna bse Svety v rodine Duanovej.
S vlastnm bostnm zitkom sa vyrovnal v bsnickej skladbe Marna. Skladba m dve vek asti. Bezprostredne po Marne napsal Sldkovi aliu skladbu Detvan a in.

Dej:
Detvan je lyrickoepick bse. M p spevov: Martin, Druina, Slatinsk jarmok, Vohady a Lapaka.

Martin: Na lke pod Poanou pri zapadajcom slnku tancovali dievat. Medzi dievatami bol aj Martin, pekn mldenec, obleen v detvianskom kroji s valakou v ruke. Ke zaal nov tanec, priiel k vrnej Elene a vytoil ju v tanci. Po skonen tanca odiiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbrannho zajaca. Jedinm derom valaky sokola zabil. Ke ho zdvihol, videl e m na nohe znak, ak mal sokol kra Mateja.

Rozhodol sa, e ho osobne odovzd krovi Matejovi na jarmoku.
Druina: Elena sa neskr po tanci vybrala hada Martina do hory. Bola u tma. Cestou v hore stretla zbojnkov, ktor ju chytili a poviazali. Elena kriala o pomoc. Martin sa vracal zo salaa zamieril k lesu. V tom poul z diaky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ke ju naiel zobral zbojnkov a Elenu so sebou.
Slatinsk jarmok: Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zmku, kde chcel sokola odovzda. Martin Kra stretol na ceste, kde smelo pred nm ospravedlujci sa, odovzdal zabitho sokola. Krovi sa jeho postava a ete viac jeho smel ponanie pilo a preto mu odpustil.
Vohady: Veer Elena sedela pod oknom na lavike a hrala pekn piese. Priiel k nej vojak a zaal sa jej zaliea. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabt a ona mu na prsiach uvidela krovsk znak.
Lapaka: Do Detvy prili verbovanci. Chodili po dedine a prili aj do Hudcov. Kr odkzal Martinovi, aby priiel na zmok. Martin priiel. Kr sa ho sptal, i by neiel za vojaka. Martin shlasil, ale pod podmienkou, e si ponech dlh vlasy, svoj kroj, valaku a dovolenie soba s Elenou. Kr Martinovi vyhovel a zaradil ho do ierneho pluku.


Charakteristika:
Martin: detviansky mldenec, spravodliv, smel, odvny siln

VICTOR MARIA HUGO
Chrm Matky Boej v Pari
(historick romn)
Strun ivotopis:
V. Hugo zaal psa vemi mlad a jeho bsne dosiahli vek spechy. Stal sa lenom Franczskej akadmie a zskal achtick titul pair. Po prevrate a nstupe Napoleona III. odiiel do exilu. Po nvrate sa mu dostalo uznanie. Pochovan je v Pantheone.
V. Hugo je autorom mnohch bsnickch zbierok, z ktorch najvznamnejie s: Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drme Cromwll sa stal manifestom romanizmu.
alie znme Hugove diela: Bedri, Robotnci mora, Devdesiattri, Hernani, Mu, ktor sa smeje.
Najvznamnejm dielom V. Huga je romn Chrm Matky Boej v Pari.
Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslil o uplatnenie princpov romantizmu a humanistickch tradci vo Franczskej prze a drme.

Hlavn postavy:
Quasimodo - zvonr v Chrme Matky Boej
Frollo - kaz, parsky biskup a vychovvate Quasimoda
Esmeralda - cignka, ktor tancovala na nmest
Phoebus - velite krovskej stre, do ktorho sa zabila Esmeralda
Pierre Gringoire - bsnik a cignkin manel na tyri roky.

Dej:
Prbeh sa zana na parskom nmest pred chrmom Matky Boej.

Tam sa m odohra mystrium, hra o Panne Mrii na poes prchodu bourbonskho arcibiskupa. Hru napsal bsnik Pierre Gringoire. Kee obecenstvo je vemi nedokav a arcibiskup nie a nie prs, hra sa zana.
Zopr mint ju vetci napto sleduj, no zrazu vetkch preru hrozn vreskot a krik. Reakcia je neakan, lebo temer vetci sa vyhrnuli a pokraovali alej za veselm davom. To prve volili najkarediu a najodpornejiu tvr v meste. Po vekom predstavovan sa napokon vyhral Quasimodo, vek, zhrben a kuav lovek. Toho chudka oveali mnohmi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kra blznov. Hrb ni nechpal, ale akoby aj mohol, ke bol hluch. Vretiaci dav napredoval parskymi ulicami. Vtom sa z jednej uliky vynoril aksi mnch. No len o nov kr blznov zbadal jeho nahnevan tvr, ako zhypnotizovan poslune odiiel s udesnm mnchom. To bol Frollo.
T, o sa pridali k davu, sa op vrtili, aby si pozreli mystrium. Pierre Gringoire horel od astia, no dlho tak nevydral, lebo znovu nieo uptalo divkov. Tentoraz to bolo osi, o vetci obkolesili a nedalo sa k tomu dosta. Iba Frollo sa zo svojej vee v chrme Matky Boej na to v kruhu vdy pozeral akosi zvltne, a zabene. Bola to cignka Esmeralda, ktor tancovala spolu so svojou kozou Dali.
U spomnan Pierre Gringoire po nespechu svojej hry, ktor mu nevyniesla ani halier, pustil sa s poloprzdnymi ulikami Para, lebo stratil domov. Zatlan a v zamyslen zaul vkrik. Rchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulike, uvidel, ako osi hrbat a obludn za pomoci nejakho mncha sa poka unies kriiacu cignku Esmeraldu, ktorej skrachovan bsnik stihol pre jej krsu aj odpusti. Tak ako bol, nedbajc na seba, sa Pierre holmi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len bsnika, ale aj krovsk str. Len o Frollo uvidel stre na kooch, osi rozkzal Quasimodovi a ten ako ibnutm arovnho prtika vetko nechal tak a pobral sa za ponhajcim sa mnchom.
Medzi stre patril aj mlad Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cignka do Phoeba zabila.
Po neprjemnej roztrke pokraoval bezndejn spisovate Pierre vo svojom blden. V hlbokej tme sa dostal na neznme miesto, medzi obrkov a udne vyzerajcich ud. T ho nsilne odviedli do najvieho brlohu zlodejov, obrkov a inch podobnch ud. Ich vodca chcel Pierra obesi. Pred smrou mohol odsdenca zachrni iba sob so enou.

Kee ani jedna nemala zujem, Pierre sa u rozlil so ivotom. Vtom zaul hlas: Ja sa za neho vydm. Tento spsny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristpil. Pierra sali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dbn, ktor sa rozbil na tyri ksky. To znamenalo, e obaja bud manelia tyri roky.
Zatia, o sa bsnik Pierre snail u ako manel zska priaze Esmeraldy, Quasimodo rozmal vo svojej veike v chrme Matky Boej. Tento tvor tu bol zvonr. Mal duu dieaa. Aj napriek tomu, e nenvidel vetkch ud, boli tu dvaja, ktorch zbooval: Frollo, poven na biskupa, vychovvajci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktor zvonr miloval. lene o Quasimodo netuil bolo, e jeho cignku miloval aj Frollo.
hne rno zvonra odviedli pred sd za minulo veern tok na cignku. A kee Quasimodo nerozumel sudcom poloenm otzkam, pridali mu ete o hodinu trestu viac. Take zvonr bol odsden na dve hodiny verejnho biovania na nmest De Grve
Na tomto nmest stla asi tristoron vea - cela. V nej ila star ena menom Chudbka. T sa tu zatvorila a ivorila u 16 rokov len z milodarov. Dvod jej utrpenia bol znmy vetkm Paranom. Prve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcra. Ke malo iernovlas dievatko pr mesiacov, uniesli ju cigni. Po dcre ostala Chudbke len jej ruov topnoka, ktor nosila na krku. Tak ist ruov topnoku vdali mnoh na krku tancujcej Esmeraldy, ktor vetci, ako inak povaovali za cignku.
U pr tdov prelo odo da, o Phoebus zachrnil Esmeraldu a t ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cignku zabudol a mal sa oeni s bohatou slenou de Gondelaurier. Pri jeho nvteve u sleny - snbenice sa zhodou okolnost stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ou dohodol na stretnut u Falourdelky. O tomto stretnut sa vak dozvedel Frollo, ktor cignku stle miloval. Dohodol sa s Phoebom, e ich oboch me tajne sledova. Ke Phoebus priiel na dohodnut miesto a voiel, v izbe ho akala Esmeralda. No len o ju chcel velite stre pobozka, Frollo vyskoil zo svojho krytu a prebodol Phoeba noom. Esmeralda kriiac zostala nehybne st. Privolan str ju okamite zatkla za vradu. Esmeralda sa vak ani nebrnila. Ete stle nemohla uveri, e jej milovan Phoebus je mtvy. Ten vak v skutonosti ani mtvy nebol. O pr hodn sa prebral v nemocnici, kde ho dlho lieili.
Zamilovan Esmeraldu odviedli a zatvorili do vzenia. Pobytom v temnici u uverila, e zabila Phoeba.

Frollo bol za ou vo vzen a prehovral ju, aby ostala s nm, e ju z tohoto hroznho miesta dostane. Ale Esmeralda sa kaza bla a hnusil sa jej, take ho zakadm odmietala.
Poas sdneho pojednvania usvedili tanenicu - cignku nielen za vradu, ale za pomoci muenia sa priznala, e je bosorka. Tak Esmeraldu odsdili na trest smrti obesenm.
Na druh de u pred chrmom na nmest stla pripraven ibenica. Ke cignku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhril vek dav ud. Toto divadlo sledoval aj odmietnut Frollo a ni nechpajci Quasimodo. Ten pochopil len to, e jeho milovan zomrie. A preto sa hrb spustil na dlhom lane prichytenom o veu a zachytil u takmer visiacu Esmeraldu a op sa na lane dostal a do svojej veiky. Polomtvu odsdenkyu uloil do postele a vytrvalo sa o u staral, a km sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vdy Quasimodovej tvre zakla, no postupom asu si na ho zvykla. Aj ke si u cignka - tanenica vytrpela viac ne dos, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, o sa Frollo dozvedel o Esmeralde, poksil sa ju unies z izby v chrme, kde ju starostlivo ukrval zvonr. No mnchovi sa to znova nepodarilo.
Sdneho pojednvania pred pr tdami rozhodujceho o Esmeralde sa zastnil aj Pierre Gringoire, manel. Hne po nevydarenej a nedokonenej poprave Pierre vetko rozpovedal kapitnovi zlodejov a obrkov. Bol to ten ist vodca, ktor ho chcel obesi. Len o sa o tom dozvedel kapitn, rozhodol, e svoju sestru, cignku oslobodia z chrmu Matky Boej. Tto skupina parskeho podsvetia sa u zaala pripravova na tok na chrm a oslobodenie Esmeraldy. Tto zloduchovia nemysleli len na zchranu, ale aj na vetky drahocennosti v katedrle.
Poas tchto prprav u vyhlsili znovu rozsudok smrti pre ukrvajcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanm rozsudku vyvrcholili prpravy podsvetia a vetci zloduchovia sa vybrali na nmestie pred chrm. Cestou zo svojho krytu li tak potichu, e ani jeden Paran ich nepoul. Pri pokuse otvori vek a ak dvere katedrly sa zobudil Quasimodo a vemone sa brniaci, mysliac si, e s to udia, ktor chc jeho Esmeraldu obesi. No spka kameov, i olova tonkov neodradila. A Quasimodo brniaci chrm, ani nezistil, e cignka zo svojej izby zmizla. Poas toku pomohol vystraenej Esmeralde Pierre Gringoire dosta sa pomocou tajnch dver von z chrmu. Obaja sa mali dosta na druh stranu mesta preplvanm v loke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, e pri loke ich akal tajomn lovek v iernom plti.

Po preplvan na druh breh sa zchranca Pierre odpojil a nechal cignku s tajomnm lovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol aleko od brehu. Po zdhavom blden v uliciach zastal a odhrnul si pl᚝ z tvre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nm ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrtila hlavou.
Aj napriek vyhrkam Esmeralda stle odmietala. Frollo vak svoje slovo dodral a viedol cignku krivolakmi ulikami nasp na nmestie pred chrmom. Po prchode priviedol Esmeraldu k vei - cele, kde bola Chudbka neznajca cignov, kvli nosu jej dcry. Prikzal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokia neprivedie stre. Ke Frollo odiiel, cignka zaala penlivo prosi, aby ju Chudbka pustila. T vak zovrela ruku dievaa ete mocnejie a stle osi rozprvala o svojej dcre, ktor by mala toko, koko Esmeralda a o svojej rievike. Prekvapen cignka vytiahla svoju rieviku a ukzala ju Chudbke. T len v ase na u pozerala a konene pochopila, e nala svoju dcru a Esmeralda svoju matku. No ke znovu njden matka zistila, preo m stri svoju dcru, rchlo ju vtiahla do vee a skryla pod seno.
Len o str zastala pred veou, ena tvrdila, e jej t prekliata cignka utiekla. Po zdhavom presviedan sa chystali stre na odchod, ke sa vtom ozval u zdrav Phoebus. Ke Esmeralda zaula tento hlas, rchlo vyskoila a nieo zakriala. Veliteovi nebolo treba dvakrt hovori. Ale Chudbka sa nechcela njdenej dcry vzda a tak museli vojaci rozobra veu a vybra z nej cignku. Ke sa im to nakoniec podarilo, Chudbka sa svojej dcry drala celou cestou na vedajie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnut od odsdenej cignky. Esmeraldu u nikto nezachrnil a zomrela na smr obesenm.
Hne, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnkovi, nedbal na to, kto to je. V zrivosti stril Frolla zo strechy chrmu. Ten sa po pde zabil.
Zvonr zmizol a nik o om dlho nepoul. A raz sa niektor dozvedeli, e v priestore, kde hdzali mtvoly odsdencov, nali dve kostry, ktor akoby do seba zapadli. Jedna bola tla a druh zakvaen do tlej bola vek a mala zvltny hrb na chrbtici.


Charakteristika:
Quasimodo: mrzk, nem, kriv, kared. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce primne milova
Esmeralda: pekn, nen bojazliv cignske stvorenie, ktor miluje Phoeba
Phoebus: vojensk velite, ktor sa pretvaruje, aby uteil Esmeraldu

JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
Lakomec
(komdia)
Strun ivotopis:
Moliere bol najvm komediografom.

Cel ivot zasvtil divadlu ako autor, herec, reisr, riadite. Na javisku aj zomrel po predstaven svojej poslednej hry Zdrav nemocn. Ako dramatik sa pridal dvoch vzorov: domcej fraky a talianskej komdie.
napsal 33 komdi, z ktorch vye polovica tvor dodnes zklad komedilneho repertora vetkch divadiel.
K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou mylienkou v knihe Lakomec je obraz meana, ktor sa stane pre peniaze bezohadn voi vlastnej rodine, no zrove tm spsobuje starosti aj druhm.

Hlavn postavy:
Harpagon - Kleantov a Elizin otec; zaben do Mariany.
Kleant - Harpagonov syn; Marianin mil
Eliza - Harpagonova dcra; Valrova mil
Valr - Anzelmov syn; Elizin mil
Mariana - Kleantova mil; Harpagonova vyvolen
Anzelm - Valrov a Marianin otec
Frozna - dohadzovaka
Jakub - Harpagonov kuchr a koi

Dej:
Dej sa odohrva v Pari. Bohat lakom vdovec Harpagon, ktor rozmnouje svoj majetok prepoiiavanm peaz na vysok rok, je posadnut peniazmi a bohatstvom. Podriauje tomu vetko: vzah k vlastnm deom, k sluobnctvu i osobn vzah k citovmu ivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnbi so achticom Valrom. Jej brat Kleant je vak odkzan na otca. Mus sa podrobi jeho vli, no miluje chudobn dievinu Marianu. T si vak chce vzia jeho otec Harpagon, ktor vetkch podozrieva a never dokonca ani svojim deom. Svojho syna Kleanta chce oeni s bohatou vdovou a Elizu hodl vyda bez vena a jej shlasu za starnceho boha Anzelma, ktorho jej otec vychvauje ak je mdry a bohat. Harpagon poiada o pomoc Anzelmovho syna Valra, aby ich rozsdil, kto m pravdu. Valr s nm shlas, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoj cie v ceste Kleantovi, je mu sokom v lske. Kleant si chce vak od otca poia peniaze. Dohadzovaka Frozna presved Harpagona, e sob s Marianou bude preho vhodn. Prezrad mu, e sa jej vraj pia len star mui. Frozna presvieda takisto Marianu, e jej star ench oskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Popros Harpagona o peniaze, ale zbytone. Harpagon pozve host na veeru do svojho domu. Chce sa druhkrt oeni, a tak rozke svojim sluhom pripravi hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prste, za o sa Harpagon na syna vemi nahnev. Nakoniec sa Kleant otcovi prizn, o cti k Mariane. Ten vak chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovm sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaj. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze.

Po tomto zisten chce neastn Harpagon vetkch obesi, dokonca aj seba, ak ukradnut peniaze nenjde. Harpagon je tak lakom, e dokonca odmieta zaplati aj policajnmu komisrovi, vyetrujcemu krde jeho vlastnch peaz.
Po ubezpeen Harpagona, e skrinka s jeho priatemi - peniazmi sa mu vrti a po zisten, e Mariana a Valr s Anzelmovmi demi, Harpagon dva shlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, e vetky svadobn nklady uhrad pn Anzelm. Charakteristika:
Harpagon za cenu ivota, o je drah na svete, sa nechce vzda svojich peaz a svojho bohatstva. Stva sa bezmocnm i voi vlastnm deom
Eliza a Kleant nevzdvaj sa svojich lsok i napiek otcovho tvrdho srdca. Dfaj v ktiku srdca, e sa njde de, kedy sa zane zama na osude svojich det a ich astnho ivota.
Anzelm sa zama nad svojou minulosou a nechva mladch spolu. Dobrovone sa vzdva svojej budcej eny



JN KALINIAK
Retaurcia
(novela)
Strun ivotopis:
J. Kaliniak sa narodil v Hornom Ztur v rodine evanjelickho farra. Bol najvznamnejm a najkritickejm trovskm prozaikom.
Po tdich v Gemeri a Levoi prichdza na lceum do Bratislavy, kde sa stal aktvnym lenom Spolonosti esko-slovanskej. Patril k romantikom. Je to trovec, ktor ako jeden z mala trovskej genercie psal przu. Kaliniakove literrne zaiatky s nrovo pestr. Psal poziu, przu, zaoberal sa literrnou kritikou i prekladmi. U poas tdii si zskal meno najlepieho poviedkra. Z tohto obdobia je znma historick poves Bozkovci.
J. Kaliniak mal vek tvoriv plny, ale nestail ich uskutoni. Na jeho nhrobku je npis: Hranica ivota, ale nie lsky.
Najkrajou romantickou povesou je P lsky. alie znme Kaliniakove povesti: Milkov hrob, Bratova ruka, Mldenec slovensk, Kniea liptovsk.
ivot zemanov, ich spory a charakter, Kaliniak naplno vykreslil v svojej vrcholnej prze Retaurcia. Je to jedin humoristick prza so astnm koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v 30-tych rokoch minulho storoia, tesne pred jeho neodvratnm pdom, ale predsa ete v ase, ke z asu na as ovala jeho slva, najm pri retaurcich.
Retaurciou sa nazvali voby radnkov. Prvo voli mala len achta. Slovensk zemani - drobn achta sa skoro nim neodliovala od udu, lebo boli na mizine, no mohli voli. Pri svojej biede predvali svoje volebn hlasy tej strane, ktor ich viac podplcala, kmila, opjala.

Dej:
V Zhorskej stolici je pred vobami.

O miesto prvho vicipna sa uchdza strana Beeovskch a strana Potockch. Na dva tbory bolo rozdelen aj zemianstvo stolice. Obidve strany astuj svojich prvrencov a snaia sa podplcanm privbi jednotlivcov i cel rodiny do svojho tbora. Adam Beeovsk, u 15 rokov stle prv vicipn pred vobami uraz rodinu Levickch tm, e nechce da svoju dcru Aniku tefanovi Levickmu, hoci sa mlad maj radi. Beeovsk zama vyda svoju dcru za grfa, aby vak nestratil hlasy Levickch sbil, e ju d tefanovi vtedy, ak bude vicipnom. Bol si ist, e sa to nejako neme sta, lebo je chudobn. tefanov strc, ktorho onen grf bol aj osobne urazil, vyhta pln, akoby sa tefan stal vicipnom. Dohodne sa s Potockm, e ak vyhr voby, urob teva vicipnom. Aby vazstvo Potockho bolo ist, bolo treba nepripusti k vobe nejakm spsobom niekokch voliov Beeovskho. Pln sa podaril, tak e jednu skupinu voliov poopjali do nemoty a dali zaviez aleko do hory na opan stranu od miesta voby, in skupinu podplaten mtnik nepustil cez most, inch zvbili do cirkusu, aby zmekali voby.
Vetci tto na voby nemohli prs vas a tak prv miesto zskal Potock a tak tefan Levick sa stal vicipnom a mohol si tak zobra Aniku.


Charakteristika:
Adam Beeovsk: predstavuje bohat vrstvu zemepnov. Je pyn, vypotav, prefkan
tefan Levick: mlad, urasten vrny chlapec uchdzajci sa o dcru Adama Beeovskho
Mati Beeovsk: Vborn vbnik na vobch

Prslovia a porekadl :
Rozumie sa tomu ako hus pivu
o sa vleie, neuteie
Vola lapaj za rohy a loveka za slovo
Ja o vlku a vlk za humny
Nie je vetko zlato, o sa blyt
Ja o voze, ty o koze
Ke sa raz obrk na koa dostane, ani ert ho nedohon
Blzon dva a mdry berie
Kto potuje, ten gazduje






2. RONK
JN PALRIK-BESKYDOV
Zmierenie alebo dobrodrustvo pri obinkoch
(veselohra)
Strun ivotopis:
Pochdzal s Kysc. Vytudoval za farra. Redigoval asopis Cyril a Metod a propagoval mylienku demokracie v tte, ale aj v cirkvi, bol proti vekm cirkevnm majetkom, pobril si proti sebe cirkevn vrchnos, tto stle sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeck faru a neskr doil svoj ivot na fare v Majcichove pri Trnave.
Psal veselohry v ktorch rozvja mylienku prirodzenho prva nrodov ijcich v Uhorsku.
Tvorba: Zmierenie alebo Dobrodrustvo pri obinkoch. Autor sa snail vyslovi svoj nzor na spoloensk a nrodn zmierenie
alou veselohrou je Inkognito a divadeln hra Drotr.

Hlavn postavy:
Grfka Eliza Hrabovsk
Orieok - kolsk uite
Milua - jeho dcra, grfkina spolonka
udovt Kostrovick
Rohon - zememera, Kostrovickho priate

Dej:
Orieok prichdza na zmok za dcrou Miluov. Stret sa aj s grfkou, ktor prosil o podporu pri oprave koly. Grfka pome Oriekovi a dohodne sa s nm o prprave privtania mladho barna Kostrovickho, ktor sa m sta jej manelom. radnk Suchay prichdza oznmi, e je koniec atvy a nice a enci chc oslvi radostn obinky. Grfka sa rozhodne spoji oslavy s privtanm mladho barna.
Barn Kostrovick pe list, e syn prde s priateom Rohonom, s ktorm tuduje v Peti. Grfka chce dobre spozna barna a rozhodne sa preobliec za krovn plesu a Miluu za grfku. Tento npad vak dostane aj barn, ktor sa preobleie za ininiera Rohona a jeho priate za barna. Rohon sa po stretnut s Miluou preobleenou za grfku hne zamiluje. Grfovi sa nepi jej vystupovanie a rozhodne sa ods. Svoje rozhodnutie vak zmen, ke ho oar krsa krovnej obiniek, za ktor sa prezliekla grfka. Ni netuiaci barn sa do nej na prv pohad zamiluje.
Ininier neme viac skrva lsku k Milui a rozhodne sa prizna. Milua ho vak predbehne a povie, e nie je grfka, ale jej spolonka. Neskr sa Milua spolu s grfkou dozved, e Rohon nie je barn a iada grfku o Miluinu ruku. Po otvoren obiniek sa barn priznva, e je ininier. Ntia ho, aby si zobral za enu krovn plesu, aby zachrnil jej es. Deva je vak poda sprvania nevzdelan a barn ju odmieta. Ke sa od Orieka dozved, e Milua je jeho dcra a m dobr vychovanie, chce si ju vzia. No stle netu, e za devu je prezleen grfka. To sa dozvie, a ke poiada Orieku o Miluinu ruku. Po vyjasnen nedorozumen si Milua berie Rohona a barn grfku.


Hlavn mylienka:
Vzjomn cta a porozumenie medzi slovenskm a maarskm nrodom. Touto hrou chce autor ukza, ako by mohli i vo vzjomnej cte a porozumen nrody v Uhorsku.

CHARLES DICKENS
Oliver Twist

Strun ivotopis:
Pochdzal s rodiny zle platenho radnka, ktorho pre dlhy zavreli do vzenia. U ako 10. ron mlad Dickens si zarbal na ivobytie v tovrni krm na topnky. Neskr pracoval na sde ako zapisovate a bol aj reportrom. Mal vemi blzky vzah k uom, ktor trpeli a podrobil kritike aj krut a nemilosrdn kolstvo. anglick prozaik, predstavite kritickho realizmu. Jeho diela sa vyznauj kritikou spoloenskch nedostatkov a nespravodlivosti, scitom s biednymi. Tvorba: Klub Pickwickovcov. S to vone pospjan prbehy s anglickej spolonosti.

Z alej tvorby: Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianon koleda, Mal Doritka, Vek ndeje, Staroitnkov sklep David Copperfield nartol tu obraz zlej kolskej vchovy a neradostnho detstva a vchovu na anglickch kolch.

Hlavn postavy:
Oliver Twist chlapec, sirota, ktor ije v akch pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovva svoju morlnu istotu
Charles Bates, John Dawkins - mlad vreckri
Losberne doktor
Sowerberry - vrobca rakiev, odkpil Olivera z tulku
Pani Maylieov tie dobrosrden a hlavne udsk dma, ktor sa ujme Olivera
Bumble
Bumblov roden Corneyov
Nancy Oliverova priateka, zlodejka
Noah Claypole pomocnk u pna Soweberryho, ktor Olivera bil
Monks Faginov priate a nakoniec aj Oliverov zl brat
Bill Sikes surovec, zlodej, vykrda bytov
Fagin star id, prechovva zlodejov a kradncich predmetov
Pn Brownlow Oliverov opatrovate, dobrosrden, poctiv star pn
Rose Maylieov adoptovan dcra pani Maylieovej, lskav, dobr

Dej:
Po naroden mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kee tam nebolo eny ktor by sa o neho mohla staradali ho ku pani Mannovej ktor sa starala o 20 i 30 takchto det. Pri pani Mannovej bol a do svojich 9 rokov. Potom ho dali jednmu hrobrovi a pridali mu 5 libier. Hrobr ho zauil. Mal ete druhho ua ktor do Olivera stle rpal. A raz zarpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmltil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rno si zbalil veci a uiel. Vydal sa smerom na Londn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezvanho Liiak.
Liiak ho zaviedol do Londna ku starmu idovi Faginovi. id mu dal jes a ostal u neho aj s inmi demi. Ke sa zobudil boli u vetci pre okrem ida ktor chystal raajky. O chvu priiel Liiak aj s Charley Bates.
idovi ukzali o lohli. Hrvali sa hru na vyahovanie vec idovi z vreciek. Oliver tomu nechpal. Raz sa s Liiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jednho pna o vreckovku. Oliver ke to zbadal tak zistil m sa ivia. Zaal bea za nimi a vtedy okradnut zistil e je okradnut a zaal kria zlodej. Ke sa obzrel uvidel bea Olivera a myslel si e to bol on. Olivera zaalo naha kopec ud a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sdu. Ke skoro u Olivera obvinili a dvali mu trest 3 mesiace ntench prc vbehol do sdnej siene knhkupec pri ktorom vtedy stl a vyberal si okradnut a povedal e to Oliver nebol ale in dvaja chlapci. Oliver medzi tm odpadol. Ke vonku vychdzal okradnut pn Brownlov uvidel ako sa policajti pokaj prebra Olivera. Pn Brownlov sa Olivera ujal lebo u od zaiatku mu ho bolo to. A naloil si ho do koa.
Ke Oliver vyzdravel vemi akoval pnovi Brownlowi ,e si ho nechal pri sebe a pn mu veril. Raz ke ho poslal za knhkupcom o ktorom sme u hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priate Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho vea dn zavretho v dome. A hrvali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnut keft do ktorho potrebovali malho chlapca. A aby k sebe Olivera priptali (aby na neho nieo mali) zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyla a Olivera postrelili a kee ich nahali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a uli. Ke sa Oliver prebral bol plne vyerpan a bola mu zima a ete bol aj poranen. Dotackal sa ku prvmu domu (bol to ten ktor mali vykradn) zazvonil na brnku a omdlel. Sluhovia o ho nali si mysleli e je to ten ktorho v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov.

Doktor priiel skr oetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Ke t zistila e to nieje zlodej akho si predstavovala ozvala sa v nej tos a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver ke sa prebral bol im van a akoval o vetko pre neho urobili. Ke vyzdravel ili s pani domu a slenou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa vak slene Rosy pohorilo a dostala vysok horky. Preto poslala pani Olivera do krmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s neprjemnm chlapom. Ke Rosy vyzdravela priiel za nimi na vidiek sluha ktor Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju bi ale ona odmietla kvli svojej minulosti aby kvli nej potom netrpel vo svojej karire. Oliver raz veer ke bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorm mal v krme neprjemn zitok. Medzi tm v Londne pn Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho enou priom sa Monks zaujmal o enu ktor v chudobinci asi pred 12 rokmi porodila syna. Jeho ena o tom nieo vedela lebo jej to povedala umierajca Sally a dala jej lstok zo zlone. Na perku ktor bol uloen v tejto zloni bolo vyryt meno Agnes a rok predtm ako sa narodil Oliver. Monks potom navtvil Fagina a vetko mu povedal e Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypoula a la za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopoula a povedala Rose e Monks chce do nieoho namoi Olivera aby zhrabol cel dedistvo. Po tomto rozhovore ke Nancy odila sa vrtil Oliver. Povedal e videl pna Brownlowa. Rose napadlo e toho me vyui a li do domu pna Brownlowa. Rose mu vetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prtomnosti Fagina a Monksa zaala divne sprva a preto ju dal Fagin sledova Noahom Claypolom- bvalm uom u hrobra. Sledoval ako sa stretla s Rose a pnom Brownlowom na Londnskom moste a rozhovor vypoul a Faginovi ho zopakoval. Neskr priiel za Faginom aj Sikes ke mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes beal domov a Nancy zavradil. Uiel na vidiek ale vade ho prenasledoval Nancyn tie a hovorilo sa o tej vrade vade. Vrtil sa do Londna. Jeho pes ktor mu na vidieku uiel lebo ho chcel Sikes utopi ho v meste prezradil. udia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujs. Vyiel na strechu a ke si upevoval lano o komn a chcel si sluku da okolo psa nad nm zbadal Nancyne oi przrak a spadol do zadu priom sluku mal ete len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skoi na plecia ale minul a spadol z vekej vky na hlavu a bol na mieste mtvy.

Polcia pochyt aj jeho spolonkov aj Fagina. Tej je popraven. Medzi tm pn Brownlow priviedol do svojho domu nsilm Monksa pomocou svojich sluhov a printil ho sa prizna. Oliver sa konene dozved svoju minulos. Jeho otec mal syna Monksa. Od manelky odiiel a zabil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkzal mu as dedistva. Monks chcel jeho as zska, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ete jednu dcru Rzu ju si neskr adoptovala pani Maylieov. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich 3000 libier Harry Maylie poiada Rzu o ruku a ona prijala. ili na dedine. Pn Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Vetci ili astne v jednej dedine a stle sa navtevovali.

JANKO JESENSK
Demokrati
(romn)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Martine. Pochdzal s tej istej rodovej lnie ako Jn Jesenius. tudoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kemarku, Preove, Kluove. Povolanm bol prvnik. Psobil v slovenskom malom mesteku Bnovce nad Bebravou. Bolo to typick slovensk malomesto so vetkmi znakmi malometiakov (falo, pretvrka, zvis, klebetenie, honba za majetkom, ...). Psobil aj v ttnych slubch. Svojim politickm presvedenm bol demokrat a mal siln protifaistick ctenie. zomrel v Bratislave a pochovan je v Martine.
Jesensk psal aj poziu aj przu. Jeho prvou bsnickou zbierkou s Vere v r. 1905. S to bsne s bostnou tematikou, ale aj bsne prleitostn. Bsnik chpe lsku ako prirodzen cit. alou bsnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia s tu bsne socilno-politick, nrodno-vlasteneck, ale aj bsne bostn a s tu aj mylienky z ktorch je jasn, e bsnik zaujal kritick postoj crizmu, ale vili si rusk klasick literatru a je vedce osobnosti.
V medzivojnovom obdob bsnik spracovva sasti romantick a sasti impresionistick motivciu a je u neho viditen posun k realizmu.
alou bsnickou zbierkou s Vere II. S tu bsne osobnho aj spoloenskho charakteru.
alia zbierka m nzov Po brkach a autor tu vyjadril trpk sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v bsni Mistrky zobrazil biedu udovch vrstiev.
al pl Jesenskho pozie tvoria prleitostn bsne odbojovej pozie a bsnik tu odcudzuje faizmus, neudsk poriadky, ndej, e vojna skon a te sa, e sa vytvoria nov vzahy medzi nrodmi. Bsnik tu pouil inotaje, symboly, ale aj realistick vrazov prostriedky.

S to: Proti noci, ierne dni, N zlobu da II, Reflexie, Jesenn kvet, Piese poddanch.
Prza: Malomestsk rozprvky, Demokrati

Hlavn postavy: Jn Landk, Hanka, Dubec

Dej:
Autor sa pozer kritickmi oami na malomestsk pomery a zacieuje svoju pozornos na viacer postavy z radnckych a metianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politick moc. Pekne tu opsal voby, lebo sm dobre poznal toto prostredie ako prvnik. Satiricky opisuje vysok radnctvo. V tomto romne vrchol vvin Janka Jesenskho ako prozaika. Jn Landik - komisr v starom meste spolu s msiarom Tolkoom chc zaloi spolok Rovnos". Chc, aby si boli vetci rovn a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otzku rieia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolko chodil vyprevadi Hanu, ktor k nemu chod po mso a vemi sa mu pi. On by s ou aj chodil, ale hanb sa, lebo Hana je obyajn kuchrka. Landik sa rozhodne, e on bude tde vyprevdza Hanku domov, ke pjde od msiara a Tolko mu prisbi, e nebude iarli. Zo zaiatku sa Landik hanb chodi s kuchrkou a to preto, e sa bude smia cel mesto. Raz ich stretne aj Landikov f. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapi, poiia jej knihy a ostva ju odprevdza i naalej. Tolko napriek subu, ktor dal Landikovi, zana iarli a ri klebety. Landik sa tm dostva do neprjemnej situcie. Ani jeho matke sa Hanka nevid vhodnou enou pre syna. Aby zabudol na svoju lsku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zabi a nakoniec sa dostva do konfliktu so sesternicou ofkou a jej npadnkom statkrom Dubcom. Kvli tomu sa vracia domov. Jeho lska k Hanke sa vak upevnila. Okresn nelnk Brigantk si d predvola Landika a vyta mu, e chod so slkami. Landik mu vak taktne pripomenie pvod jeho manelky a ten sa ho radej rozhodne prepusti. Sasne vak pole po Tolkoovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom iada o preloenie komisra Landika. Prezident sa vak po porade so svojim radcom Hrniarikom rozhodne preloi Landika a vtedy, ke dostane list od Rozvalida, u ktorho Hanka pracovala. Landik odchdza do Bratislavy, kde nhodou dostane za lohu privta maharadu. Landik za pomoci elky vetko priprav, no privtanie sa neuskuton. Kee vak dali sprvu do novn u predtm,
Landik zskal vek spech a tm sa dostva sa do prezdia. Po prchode sa stretva s advoktom Petroviom. Ako vznamn funkcionr v orgne strany m nadej na miesto vyslanca. Petrovi si zskava popularitu rznymi peknmi reami, chod po dedinch
aby zskal hlasy pre svoju stranu. V zvere nakoniec vysvitne, e Hanka je dediom otcovho majetku. Tm sa dostva spoloensky vyie. Stva sa Landikovou manelkou,
ktor jej dva prednos pred elkou.

elka sa m sta Hankinou macochou, lebo si ju chce zobra Hankin otec. Charakteristika:
Jan Landik: nebol bohat ani ikovn, je predstaviteom nrodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idely, ostva vern Hanke, je protiplom Petrovia
Hanka: nie je nhoda, e autor vybral za manelku hl. hrdinku slku - chce tm presadi novy vzah pnov k obyajnmu udu. Petrovi: protiplom Landika, je nositeom chyb charakteru jeho triedy, poklad sa za vzornho, rodinn ivot ma rozvrten, naha sa za postavenm
Dubec: predstavite vekostatkrov, vedie nemravn ivot, nestar sa o dcru, star sa o svoje pohodlie






EMILY BRONTEV
Brliv viny

Dej:
Do njomnho domu v Drozdove sa nasahoval nov njomnk pn Lockwood. Po nvteve majitea drozdova na Brlivch Vinch , a po neslunom prijat a neprjemnej prhode e ho nikto nechcel odprevadi ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slkou Ellen Deanovou ktor bola jeho slkou v Drozdove nech mu porozprva o tejto zaujmavej rodine.
Hindley Earnshaw bval aj so svojou enou na Brlivch Vinch mal syna Hindleya a dcru Katku. Ke raz pn Earnshaw iel do Liverpoolu. Sptal sa det o im m prinies Hindley chcel husle a Katka bi na kone.
Ke sa pn vrtil o tri dni priniesol so sebou malho chlapca cigna rozbit husle a bi stratil. Jeho ena ho chcela vyhodi ale pn Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mal synek ktor umrel ete malik. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slena Katka sa s nm vemi skamartila ale Hindley ho neznal.
Sotva dva roky potom mu ena umrela. Pn Earnshaw mal Heatcliffa vemi rd. Potom zaal pn Earnshaw zdravotne upada. Nakoniec pn Earnshaw umrel. Pn Hindley priiel domov na pohreb a priviedol si enu.
Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dvali na Edgara a Izabellu Lintonovch. Lene ich pristihli a Katku pohrzol pes. Ke zistili kto s Katku si tam nechali a Heatcliff beal na brliv viny a povedal o mne slke Ellen. Od vtedy Katka udrovala styky s Lintonovcami. Mlad Edgar Linton poiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ke o tom hovorila s Ellen nhodou to poul Heatcliff ako Katka povedala ,e si neme vzia Heatcliffa lebo by sa celkom znemonila. Ke toto Heatcliff poul uiel a neukzal sa tri roky.
Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanov aby la s nimi do drozdova. Mali spolu dcru Katku.
Preli tri roky a vrtil sa Heatcliff. Vyhral v kartch Brliv Viny od Hindleyho.

Heatcliff bez shlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu uli. Manelka Edgara umiera. O nejak as sa vrtili a nasahovali sa na Brliv Viny. Hindleyho ena umrela a za as aj on. Izabella ula od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Brliv Viny. Dcra Edgara Lintona Katka sa s nm skamartila a chodievala za nm na Brliv Viny. Jej otec s tm ale neshlasil. Heatcliff potom printil Katku zobra si jeho syna lebo vedel e ten dlho nepoije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vzia nakoko ju drali zavret aj so slkou Ellen na Brlivch Vinch. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten vak krtko po svadbe umrel tie. Katka musela bva na Brlivch Vinch. Postupom asu sa Katka zabila do Haretona a po neakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.

HONORE DE BALZAC
Otec Goriot
(romn)
Strun ivotopis:
Je to franczsky autor, ktor dokonale nartol strnky duchovnho , mravnho i socilneho ivota franczskej spolonosti v polovici 19. storoia.
Narodil sa v mesteku Tours. tudoval prvo. Cel ivot til by bohat a patri k najvyej franczskej spolonosti. Dal sa na pekulcie, kpil zlat bau, ale zlato nenaiel a tak skrachoval. zaal sa venova literrnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhadvanm tanm pre franczsku vyiu spolonos. Podva nm kritiku kapitalistickej spolonosti. Neustle prenasledovan veritemi, na sklonku ivota sa oenil s poskou achtinou Evelnou Hanskou.
K najvznamnejm dielam autora patria: agrmova Koa, Louis Lambert, Eugenia Grandetov
Spisovate vytvoril romnov cyklus 97 romnov jednotliv romny aj na seba nadvzuj a postavy prechdzaj s jednho diela do druhho. Zkladnmi dielami cyklu udsk komdie s Otec Goriot, Straten ilzie, Lesk a buda kurtizn.

Dej:
Otec Goriot bol bval cestovinr, ktor zbohatol v porevolunej krze, vemi zbooval svoju enu, malo dve dcry, stariu Anastzie a mladiu Delphine. Po 7 rokoch neskalenho astia stratil Goriot svoju enu a tak sa u neho a do nerozumnosti rozvinul otcovsk cit.
Ubytuje sa v penzine Vaugnes. Najma si najdrahiu izbu. Nem peniaze a tak sa sahuje na vyie poschodia, kde s izby lacnejie, niekedy ho navtevuj dve dievat, o sa obyvateom penzinu nepozdva. A sa vak po ase dozvedia, e s to jeho dve dcry, hne im je vetko jasn. Goriot svoje dcry vychovval ako vedel. Chcel, aby boli astn, a tak im dval vetko na o si pomysleli.

Dcry rozmaznval, dval im vetko, o mal, len aby im zabezpeil astn budcnos. Kee na seba nemal skoro ni, mohol z peaz, ktor mal, naetri na dos bohat ven pre svoje dcry. To im umonilo vyda sa za muov z vych spoloenskch vrstiev. Anastzie sa chcela dosta do najvych kruhov v Pari, preto si zobrala grfa de Restanda, ale popri om si vydriavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankra nemeckho pvodu Nucigena, ktor sa neskr stal barnom svtej re rmskej. Pokia im mohol dva Goriot dostaton mnostvo peaz, bol milikom oboch dcr, no ke u nemal skoro ni, dcry sa k nemu nepriznvali a odmietali ho prijma do svojich domovov.
Goriot opovrhnutie dcr prijal vemi ako a utiahol sa do penzinu pani Vaupucrovej.
V penzine il s almi 18 spolubvajcimi, ktor sa z rznych prin dostali skoro na spodok spolonosti. V penzine o om nemali dobr mienku. Jeho ivot zaal pozorova tudent Rastignac, ktor bol vemi ctiiadostiv a tie til dosta sa na piku spolonosti, o sa mu zaalo dari pomocou dajnej sesternice, ktor ho uviedla a zoznmila s jednou z Goriotovch dcr s Delphine. Vzjomne sa zabili a zaali udriava mileneck pomer.
Vaka tomu si ho otec Goriot obbil a stal sa mu najblim lovekom v penzine. Jeden z ud v penzine, Vautrin, prehovral Rastignaca, aby si zobral jedno dieva z penzinu, ktorej nechcel da otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, e by zariadil, aby dieva tie peniaze dostalo. Rastignac vhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal ek na 12 000 frankov. Rastignac ho odloil do svojej izby. Vemi si s Goriotom zaal rozumie, Goriot dokonca pomhal Delphine zariadi pre Rastignaca byt. Ku koncu zaali vetci z penzinu odchdza, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli.
Goriot s Rastignacom chceli ods na druh de. Podveer prili za Goriotom dcry. Najprv Delphine, ktor sa chcela s otcom len porozprva a neskr Anastzie, ktor potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zchranu. Rastignac, ktor bol vo vedajej izbe, ale oni o om nevedeli, sa rozhodol, e jej pome ekom od Vautrina. Sestry sa medzitm pohdali a ich otec z toho preval nesmierne muky. Do toho priiel Rastignac a dal jej ten ek. Dcry odili a Rastignac sa zaal chysta na ples, kam chceli vetci traja s. Otcovi Goriotovi sa pohorilo, a tak iiel Rastignac za Delphine, aby pri om zostala. Delphine to odmietla a dontila ho, aby iel s ou na ples.

Po nvrate sa ponhal za otcom Goriotom, ale Delphine ila domov spa. Goriot, ke priiel Rastignac, u mlel z poslednho, ale stle dfal v prchod dcr. Skoro plne na konci vyriekne tieto stran slov: Ach, priate mj, neete sa, nemajte deti! Vy im dte ivot, ony vm daj smr. Vy ich uvediete do sveta, ony vs z neho vyen.
Goriot zomrel opusten a sm. Anastzie dobehla neskoro, bol u mtvy a ona vetky svoje zl iny voi otcovi outovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho vemi smutn a rozhodol sa, e sa za to grfkam pomst. na nhrobn kame dal napsa: Tu odpova pn Goriot, otec grfky de Restand a barnky de Nuncigen, pochovan na trovy dvoch tudentov.
Na koniec sa Rastignac vyhra celej parskej spolonosti a ide odvne v strety svojim cieom.


Charakteristika:
Otec Goriot: obchodnk s cestovinami, ktor skrachoval, pre svoje dcry by obetoval aj svoj ivot
Rastignac: tuduje prvo, chce dosahova spech, m svoje ciele
Anastasie a Delphine: po vdaji sa z nich stvaj vzneen dmy, otca potrebuj len pre peniaze, nevan, sebeck, namyslen



UDOVT KUBNI
Valgatha
(romn)
Strun ivotopis:
Patr k predstaviteom slovenskej literatry matinho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna krovn posk psal aj krtke przy a to s: Mendk, Hlad a lska, ierne a biele aty, Emigranti, Suplikant, Valgatha

Dej:
Kubniho romn Valgatha je z ias psobenia Jna Jiskru z Brandsa na Slovensku. Je na ele boja bratrckych vojsk proti Huadymu. zameran je na spoluitie slovenskho a maarskho nroda. V tomto romne je zobrazen ivot na slovenskch hradoch, scny z vojnovch bitiek a gemersk prroda. Zobrazuje v om zbytonos boja eskch a slovenskch bratrckych vojsk proti Huadymu. Prirovnva ich k bldiacim komtam, ktor sa jedna druhej nemu vyhn, preto do seba naraj. Bli sa aj zmierenie Slovkov a Maarov. Predstaviteom je kaz Broko. chce zmieri tieto bojujce sily, preto umouje tajn schdzky medzi Valgathovou dcrou Milicou a Lackom Huadym, synom sprvcu Uhorska. Milica m Lacka rada, ale je sben Kraskovi a toto riei Kubni vo svojom diele.
Konflikt medzi zvisou a slobodou. Krasko sa s tm zmieri hoci m Milicu rd a stva sa Lackovm priateom.

Medzi tm vystupuje grf Cilly, ktor chce zabrni sobu tchto dvoch mladch ud a tm sasne vyvolva medzi nimi rozpory.
V romne vystupuje rytier Valgatha, ktor sa d ovplyvni nepriateom, vmi dveruje jemu ne vlastnmu okoliu.
Naproti tomu je hrdina Krasko, ktor nie je staton a estn nielen v boji, ale aj v skromnom ivote. Huady a jeho syn predstavuj sily, ktor by mali spoji zujmy Uhorska a zabezpei jeho rozvoj. JON ZBORSK
Dva dni v Chujave
(novovek poves)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Zbor nealeko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farrom. Dos vystupoval proti trovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosou. S evanjelickej viery prestpil na katolcku. Krtky as psobil aj vo Viedni, ale neshlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec doil na biednej fare v upanoch nealeko Preova. Tvorba: psal bsne zbierky Bjky, ehry
Zborsk vo svojich przach reagoval na vetky udalosti s porevolunho obdobia. v prcach Kulifaj, ofrnkovci, Frndolina, Hlosk medzi vzbrenm udom, Panslavistick farr, Dva dni v Chujave. Autor erpal nmet so svojich sksenost v upanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa sna aj njs vchodisko zo zlho socilneho a duchovnho postavenia Slovkov.
alia tvorba: Faustidia - kritika na socilne pomery vo vtedajom Uhorsku, veselohra Najdch.

Dej:
Novovek poves Dva dni v Chujave, rozdelen autorom na dve asti, De kared a De pekn, nartva obraz zaostalej feudlnej dediny Chujavy (Zborskho psobiska ubian), ako ju poznal z vlastnej sksenosti, i jeho predstavu vziu o socilnej a duchovnej premene Chujavy v budcnosti.

1. as: De kared
Autor tu zobrazuje ivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichdzaj predstavitelia vldnej moci, zstupca slneho pn s vekm nosom a cestmajster. Najprv odoberaj kpky trku pri ceste a hoci s primal iba tie, ktor navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisdia obci. V tomto prisudzovan panskej spravodlivosti pokrauj aj v katieli Kobzayho. Svojva predstaviteov mocenskho apartu i ernkov, psob na socilny, duchovn i mravn ivot sedliackeho udu zhubne (padok gazdovstiev, pijanstvo, duevn zaostalos, nrodn neuvedomelos). Autor s vntornm rozhorenm zachytva satirick obraz utlateov (zeman Kobzay, farr ulk, idovsk krmri, radnci), ale ni nezavuje ani pri kritickom zobrazen postv z udu (Lipnick, Humensk, Kouch, Buk a al).

2. as: De pekn
Stretvame sa tu s oslavou narodenm farra Rastica. Farr Rastic rozprva svojim hosom o tom, ako v spoluprci s radnkom Rozumovskm, pravotrom Stupnickm a uiteom Semenkom premenil zaostal Chujavu na modern, kultrnu obec.

Zsluhou uitea Semenka sa zmenila vchova v kole, zriadila sa opatrova pre mal deti, spolonmi silami zriadili spolon spku, odkpili Kobzayho majetok a na om spolone hospodrili. Po vyhoren Chujavy spojenmi silami stavali nov, hadn obec. ud v nej ije kultrnejie a dstojnejie. MARTIN KUKUIN
Dom v strni
(romn)
Strun ivotopis:
Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencr Vytudoval za uitea. Tto prca ho vemi neuspokojovala. Odchdza do Prahy tudova medicnu. Tu sa zapja do tudentskej innosti. Spolupracuje so tudentmi Slovkmi, ktor s v Prahe. Zoznmil sa s juhoslovanskm kupcom Didoliom. Odchdza s nim na ostrov Bra. Oenil sa s jeho dcrou Pericou. Vykonval lekrsku prax, venoval sa literrnej innosti. Krtky as pobudol v Punta Arenas v Junej Amerike. Po vzniku eskoslovenska sa vrtil, ale znechuten pomermi znova odchdza do Juhoslvie a tam aj zomiera. pochovan je v Martine.
Jeho literrnu tvorbu mono rozdeli na diel: s dedinskou tematikou, so tudentskch ias, s pobytu v Juhoslvii a v Junej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebuden, Ke bik z Chohoovia zomrie
alou poviedkou s Dies Irae (Dni hnevu). V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viauca sa k pobytu v Prahe: Na obecnom salai, Pred skkou
tudentsk tematika: Ke bol Matej mal, Vekou lyicou, Vakcie, Mlad let
Z pobytu na Brai: Dom v strni
Z pobytu v Junej Amerike: Ma vol
S historickou tematikou: Luk Blahoej Kraso, Bohumil Valizlos Zbor, Klbk, Kotky
Divadeln hry: Komascia, Bacckovie dvor
Romn: Prechdzky po Patagni

Dej:
V ivote s dve veci: Lska a smr. Romn zskal aj prmenie Romn o ivote". Riei tu problmy kadodennho ivota. V tom ase sa k moci dostva burozia, ktor odsva zemianstvo, ktor aj tak spelo k zhube. Jeho zhubou bolo lipnutie na starch tradcich a zsadch.
Kniha dom v strni opisuje ivot obyajnch ud vtedajej doby v Juhoslvii. Dej sa to okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.

Mate m dobr, pracovit enu Jeru a 3 deti. Syn Ivan je u enat s Baricou a maj dvoch chlapcov. Dcry Matija s Katicou s v slube v meste. Matija u m svojho milho, ale Katica na svoju lsku ete len ak. A dokala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a li na dedinsk zbavu. Lene Katici sa tam nepilo. Priiel za ou aj jej bval priate, Rako Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa li pozrie na pansk zbavu. Tam ich vzal dovntra Niko Dubic, bohat mlad statkr. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvu priiel po ne otec Mate.

Museli ods, ale Niko aj tak zaal za Katicou chodi. Vetko sa dobre vyvjalo, neskr sa aj zasnbili. Nikova matka bola sce proti, jednak preto, e boli bohat, jednak preto, e dala pre Nika do kltora vychova mlad dieva, Doricu. Ale ni nedala najavo. Iba mala 1 podmienku, aj s Katicinm otcom Matem, ktor je takisto proti sobu, aby sa zobrali a po roku. Mlad shlasili. Lene, naneastie, Nikov krstn, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kltora navdy domov. Niko ju iel aka. Spoiatku si ju moc nevmal, ale postupne ju zaal porovnva s Katicou. Tak ju sledoval dlhiu dobu a, ani nevedel ako, zabil sa do nej. Ale nechcel si to prizna a iel za Katicou. T nebola doma a Nika zastavila na kus rei jej matka, Jera. Stle vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strane protivila. Predstavil si, e aj Katica bude tak o pr rokov a nad tm sa zhrozil. Radej odiiel. Neskr u normlne dval najavo, e bi Doricu. Katica bola z toho vemi neastn, ale u ni nezmenila Chcela robi Dorici vstupy, ale Niko jej v tom zabrnil, e Dorica za ni neme. ora Anzula bola vemi rada, e Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprval s Pakom Bobicom, ktor Katicu ete stle bil a povedal, e m za ou znovu chodi. Mate ochorel, vetci z Dubicovch ho boli pozrie. Niko sa tam porozprval s Katicou. T sa vrtila ku Pakovi. Star Mate, ke zistil, e m u vetky deti na pokoji, bol vemi astn, no z choroby ho to nevylieilo a skonal.

IVAN KRASKO
Nox et solitudo
(Noc a samota)
(zbierka bsni)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Lukovitiach v Gemeri. tudoval v Braove a v Prahe chemick ininier. Psobil ako chemick ininier v Kloboukach a mesteku Slan. Poas 1. svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. il aj v Pieanoch po skonen vojny. Pochovan je v rodnch Lukovitiach. Krasko bol aj stpencom impresionizmu a symoblizmu.
Jeho najznmejou zbierkou je Nox et solitudo. Tto pozia vznikla v obdob, ke bol Krasko aleko od domova, svojich blzkych a preto s bsne spomienkami na rodn kraj, na matku, priom Krasko neopisuje fakty objektvnej skutonosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastn duu. Vetko podrobuje osobnmu pohadu. Napr.

Vesper dominice Neden veer.
V Kraskovej pozii njdeme aj bostn motvy Plach akord, motvy prrody Topole, Zmrka sa, nad vlastnm ivotom a svojimi problmami sa zama v bsni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politick pasivitu v slovenskom predvojnovom ivote v bsni Jehovah.
alia bsnick zbierka s Vere v tejto bsnickej zbierke je v popred bostn zitok, s tam viacer ply, je to tos za dvnymi lskami, ale aj pocit akho si vyrovnania. Bsnik si oraz viac uvedomoval nadosobn hodnoty ivota a preto sa jeho osobn smtky menia na smtky celonrodnej a socilnej povahy. S to bsne Otcova roa, Banci, Otrok, Topole.
Krasko psal aj poviedky, napr. Sentimentlne prhody, List mtvemu, Nai, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatry.

es hodn je

V bsni dva autor do protikladu obyajnho robotnka a seba samho. Robotnka po prci akaj doma blni, rodina. Naproti tomu, autor sa cti osamel, opusten, silu erp z viery v Boha.

Chladn ddik

Zaiatok bsne je opis jesennej prrody. Pochmrnu atmosfru prrody prena na svoje pocity pociuje smtok a b, z ktorho sa sna njs vchodisko.

Balada

Autor umiestnil dve lyrick postavy do veernho prostredia. V bsni je na symbolickom jednom dni vykreslen odlenie dvoch ud za cieom njdenia stratenej dvery, lsky. Autor hovor, e lovek si druhho loveka zane vi a vtedy, ke ho dlhiu dobu nevid. Zrove prechdza do smtku, pretoe v jeho prpade odlenie nepomohlo.








3. ronk

ERNEST HEMINGWAY
Starec a more
(novela)
Strun ivotopis:
Bol americkm spisovateom. Bol synom lekra a spevky. Poas 1. svetovej vojny sa prihlsil ako dobrovonk talianskeho ervenho kra. Bol tam aj ranen. Po skonen 1. svetovej vojny nedokzal njs zmysel ivota a pohyboval sa v bohmskej spolonosti.
Poas obianskej vojny bol aj v panielsku a cez 2. svetov vojnu psobil ako vojnov korepondent. Hemingway bol niekokokrt enat, ale zvyok ivota strvil na Kube a ivot ukonil pravdepodobne samovradou. Autor je nositeom Nobelovej ceny.
Tvorba:
Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napsal dielo Zbojom zbraniam, ktor je odsdenm vojny a vetkch jej krutch nsledkov. Zo panielskej vojny napsal romn Komu zvonia do hrobu. Na Kube napsal novelu Starec a more. Dej:
Dej sa zana v rybrskej osade. Starec Santiago u 84. de na mori ni nechytil. Predtm s nm chodil Manolin, ale po 10-doch nespenho lovu mu rodiia povedali, aby chodil s inou brkou, astnejou. Ale chlapec mal starca vemi rd. Ten ho brval na more u od 5-tich rokov a chlapec sa od neho vea nauil.
85. de vychdzal starec na more s istotou, e nieo chyt. Vetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatre do brky. Chatr zhlobil ktosi z tuhch listov krovskej palmy.

Bola v nej poste, stl, jedin stolika a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na dreven uhlie.

Vybral sa aleko na more, kde sa mu podarilo chyti obrovskho mea. Ryba ho ahala za sebou 3 dni, ke u bola unaven, vtedy sa mu aj po prv krt ukzala. Na slnku cel iarila, hlavu a chrbt mala tmavofialov a pruhy na bokoch boli v slnenom svite irok a svetlolevanduov. Rypk mala dlh, ani baseballov plka a zen ako rapr. Cel sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potpa jej veliknsky kosovit chvost a lano sa rchlo zaalo odvja

Starec bol u vemi slab a vyerpan, pretoe skoro ni nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinmi kamartkami na mori boli lietajce ryby. Podveer zaala ryba kri, a to bol pre starca znak o tom, e je u unaven. Musel zaa kona. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabi. Ryba ty ma zabja. Ve m na to prvo. Nikdy v ivote som nevidel vieho, krsnejieho pokojnejieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre ma za ma, zabi si ma. erta sa starm, kto koho zabije.

Onedlho ju vak predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu sp, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduch. Cestou narazil na ralokov, ktor mu skoro cel rybu zarali, i ke im ju starec nedal ahko. Piatich z nich dokonca vlastnorune zabil.
Ke priiel domov, z ryby ostala u len hlava a chvost. Bol vemi unaven a preto ke iiel do chatre, musel si cestou p krt oddchnu. Rno, ke sa zobudil, bol pri om u mal chlapec Manolin, ktor mu doniesol kvu.
Vetci boli prekvapen, ak vek rybu dokzal starec ete chyti. Manolin mu sbil, e u bude chodi na more len s nm. Hlavn mylienka:
"loveka mono porazi, nie vak znii."

Charakteristika:
Santiago: Starec bol chud a vyziabnut, iju mu zbrzdili hlbok vrsky. Tvr mu pokrvali hned kvrny konej rakoviny. Po oboch lcach sa mu kvrny rili a na krk. Ruky mal posiate hlbokmi jazvami od ln, ktormi vyahoval ak ryby. Jazvy neboli erstv. Boli star ako trhliny na pti, kde po vode a rybch u dvno niet ani chru, ani slychu.



ROMAIN ROLLAND
Peter a Lucia
(novela)
Strun ivotopis:
Vo franczskej literatre sa v medzivojnovom obdob okrem realizmu vytvorili aj in umeleck avangardn smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vytudoval histriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobn vzdelanie a venoval sa literrnej tvorbe.
Tvorba: Divadlo revolcie, Hra o lske a smrti, Jn Kritof (romn Rieka)
Krtko po 1. svetovej vojne vydva autor romn Dobr lovek ete ije.

Z alej tvorby je to romn Oaren dua. Vemi znma je aj jeho psychologick novela Peter Lucia. Autor tu dva symbolicky pochova rozvjajci sa bostn cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrou pod ruinami zbombardovanho chrmu.
Dielo je akousi obmenou hry lsky, ivota a smrti. V diele sa prelnaj tieto tmy s patetickou strohosou a vekm rozprvaskm umenm. Je to urit prejav Rollandovho bytostnho odporu proti vojne. Lska je pre Rollanda jednou zo zbran, ktormi najlepie mono bojova proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti.

Dej:
Romn sa odohrva v krtkom asovom obdob, o zvrazuje sm autor, od stredy 30. janura do 29. marca 1918. Jeho hrdinami s dvaja mlad udia - Peter a Lucia, ktor sa spoznaj veer 30. janura vo vagne podzemnej eleznice. Stretvaj sa prve v de, ke padn prv civiln obete vojny. U pri prvom stretnut sa do seba zabia, spoznvaj, e s si sden. Niekoko dn neskr, ke sa op stretn sa zana ich spolon vzah. ij svojm vlastnm, zabenm a egoistickm svetom, ij vo vojnovom Pari, ale vojna pre nich neexistuje. ij len sami sebou, nevmaj si tragdiu a smr okolo seba. Nevemi sa zamaj nad vojnou a nad tm o prina. Pre nich je akmsi neelanm doplnkom ich ivota. A kee nad nimi vis ako Damoklov me hrozba Petrovho odchodu na front, snaia sa, o najlepie prei svoje krtke astie. Kad de im ako zkruta odokrva nov obrazy a perspektvy, ale kadm dom silnie aj volanie smrti, ktor vak prehluuje ich bostn vzah.
Ke 29. marca vstpili do kostola, aj ke neboli nbone zaloen, ich astn ivot sa uzatvoril. V kostole na nich akala smr. Prve v okamihu, ke sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktor zhodilo bombardovanie kostola.


Charakteristika:
Peter: mlad, dospievajci lovek, ktor m plno otzok, na ktor mu jeho rodiia do zakonzervovanm myslenm nevedia odpoveda. Do jeho ivota vstupuje vojna i lska. Preva astn ale tragick lsku. Je vnmav, lskav a jemn. Svoje ivotn astie naiel v tom, e miloval a bol milovan.
Lucia: polosirota, jej otec zomrel zodrat prcou. Je maliarkou z nutnosti, jej ivot bol poznaen malometiackou hrdosou jej starch rodiov. Je hrd, srden, vnmav.

Koniec jej krtkeho ivota bol naplnen astm a lskou, avak poznamenan vojnou.

ERICH MARIA REMARQUE
Na zpade ni novho
(romn)
Strun ivotopis:
Bol vekm odporcom vojny a patril do genercie, ktor priamo zo kolskch lavc musela ods na front. Bol nemeckm spisovateom. Narodil sa v rodine knihviazaa. Bol uiteom, obchodnkom, novinrom. pred nemeckm faizmom r. 1932 utiekol do vajiarska a tam aj zomrel. Od r. 1916 preil dva roky v zkopoch.
Svetov ohlas zskal prvm dielom Na zpade ni novho. Nzov je odvoden z novinovej lakonickej sprvy. Romn je prbehom autorovej genercie, ke skupina tudentov sa dostva do zkopov a zisuje, e predstavy o ivote, o slunosti, o cte k predstavenm, ktor ich nauili v kole s im na ni, pretoe vo vojne platia in pravidl, ktor mnohch poznaili, alebo umlali. alm autorovm dielom je Cesta sp, kde autor erp nmet z povojnovho Nemecka. Podobn nmet je aj v romne Traja kamarti. Je to prbeh o priatestve, lske a osamelosti.
Problmy emigrantov zobrazil autor v knihe Vazn oblk. alm dielom je Noc v Lisabone.
Z alej tvorby je to romn as itia a as, romn Nebo nepozn obbencov. Hlavn postavy: Paul Bumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek

Dej:
Romn sa sklad z 12 kapitol, nem siln hlavn dejov lniu, pretoe je asto preruovan rozhovormi a vea priestoru tu dostvaj aj rzne vahy. Dejiskom je nemecko-anglick front.

Jednotka m neobyajne vea fajiva a jedla. Kee obvykle boli vyhladovan, mohlo sa nieo tak sta len omylom. Ale nebolo to tak.
Pred trnstimi dami toti jednotka zloen zo stopdesiatich vojakov musela s dopredu a ubytovate dostal pln dvku potravn. V posledn de neakane zatoilo anglick delostrelectvo a tak sa vrtili len osemdesiati.
Cel chlapensk, vemi mlad, dvadsalenn, gymnazilna trieda pod vplyvom uitea Kantorka sa dobrovone prihlsila na front. Trieda bola rozhdzan do niekokch cvinch jednotiek, ale Paul Bumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelen do deviateho drustva a zostali spolu. Ako velitea tohoto drustva bol privelen Himmelstoss, mal a zl chlapk, ktor bol v civile potr a teraz ako velite drustva sa ctil nramne dleito.
Nechval s plnou ponou a so zbraou na holej, mokrej oranici cvii prskokom vpred a k zemi, pokia sa vojak nezrtil obalen od blata. Po odvelen na front bol z tohoto neobvykle silnho kolektvu prv ranen Franz Kammerich, ktor po niekokch Paulovch nvtevch po amputci nohy a akch psychickch mukch zomiera. Po ase prichdzaj novikovia, ktor s dokonca ete mlad.

Katczinsk je pre nich nepostrdaten, neustle prekvapuje dobrou nladou a zlodejskmi kskami.
Na front priiel Himmelstoss. Chlapci si ho pokali pred miestnou krmou a vyplatili ho za vetko, o si museli v prijmacom oddieli vytrpie.
Drustvo sa dostalo na opevovacie prce, kde preva ak strebu nepriatea. Paul sa ukrva v krteri po grante, zakrva sa mtvym telom, ktor ho ochrnilo od repn. Nepriate nasadzuje aj bojov plyn. Po dlhom ase boj prestva a t chpalci, ktor preili, zabjaj vi. Maj ich toko, e ich u prestalo bavi zabja medzi nechtami a rovno ich hdu do oha. Medzi sebou rozvjaj diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skonila a nastal mier. U nevedia o bude pre nich budcnos. Nevedia, o mono oakva od ivota.
Prichdza Anglick ofenzva, prinaj mnostvo rakiev. Chlieb nemono ubrni od potkanov. Lopatkami ich surovo zabjaj a oni s tak vyhladoven, e dokonca napadn a zabij psa. Po ach nletoch prichdza pekn de. Nebo je modr, bez oblakov a tel ranench, ktorch u nevedia, kam ich maj dva sa rchlo rozkladaj. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformova nov tvar. Rota potrebuje viac ako sto muov. Himmelstoss sa po zitkoch z prednej lnie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostva dovolenku. Bolo to trns a tri dni na cestu. Jeho mama je chor a on sa nezdriava neustleho plau. Oznamuje pani Kemmerichovej, e jej syn je mtvy. Navtvi ho aj otec. Matku, ktor je v nemocnici s rakovinou, bud operova.
Vracia sa na front a zisuje, e jeho rota je nasadzovan vade tam, kde je to nebezpen, no jeho kamarti ete stle ij. Zavrad nepriatea, ale ke vid muky, ktor mu spsobil bodkom, poka sa mu v poslednej chvli pomc. No po niekokch hodinch sa prestane zaujma o loveka, ktorho ako prvho na fronte zavradil, ale zachrauje si vlastn ivot.
Nov Nemeck zbrane neprichdzaj, star s u nepresn, doktori robia aj z mrzkov zdravch bojovnkov. Vojna ale pokrauje. Vetci s fyzicky, ale hlavne psychicky vyerpan. Paulovi priatelia po jednom zomieraj, a zostane ako jedin z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostva dva tdne volno. Neustle ver, e bude prmerie a skon sa vojna.

On tento koniec ale u nezail.
Padol v oktbri 1918, jednho da, o bol na celom fronte tak pokojn a tich, e sprva z bojiska sa obmedzila iba na vetu: Na zpade ni nov


Motto:
Tto kniha nechce by ani obalobou, ani vyznanm, chce sa iba poksi vyda svedectvo o genercii, ktor poznaila vojna I ke unikla jej grantom.



JOZEF CGER HRONSK
Jozef Mak
(socilno-psychologick romn)
Strun ivotopis:
Pochdzal zo Zvolena. Vytudoval uitesk stav. Zastnil sa 1. svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnov innos je spt s Maticou. Po r. 1945 emigroval do Rakska, Talianska a do Argentny. Venoval sa spolkovej innosti. Pochovan je v Martine.
Tvorba: U ns, Domov, Medov srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisr Gr, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprvky, Chlieb, Sokoliar Tom, Zlat hodinky, Kremnick povesti. Najvznamnejm jeho dielom je romn Jozef Mak.
Psal aj diela pre deti ako s Smel zajko, Smel zajko v Afrike, Budkik a Dubkik

Dej:
Jozef Mak sa narodil ako nemanelsk diea vdove po Jnovi Makovi. Nikto mu nechcel s za krstn ma, a napokon la Hana Meoov, ktor bola ich susedka. Jozef mal nevlastnho brata Jna, ktor sa oho staral. No nesprval sa k nemu dobre, vytal mu, e ho mus ivi. Matka chcela zabrni nesvrom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hr k pastierom, kde sa mu vodilo lepie. No nechcel tam zosta navdy. Ziiel z hr do dediny a zaal pracova ako drevoruba. Bol pracovit a udia si ho za to vili. Jozef sa zabil do Marue Meoovie, dcry svojej drsnej matky a chcel sa s ou oeni. S akosami, ale predsa, si postavil aj vlastn dom na Jnovom pozemku. No prila vojna a Jozef musel ods na front. Tlal sa dlho po svete, bol aj zatvoren pre svoje nzory. Dozvedel sa, e Marua sa vydala za jeho nevlastnho brata Jana. No napriek tomu sa vrtil do rodnej dediny. Ke priiel, Marua s Janom bvali v jeho novom dome. Tmto vemi utrpel citov ivot Jozefa Maka. ako mu bolo i veda Marue ako svojej vagrinej. No on pretrpel vetko len vo svojom vntri a navonok sa nebril. Napokon sa oenil s Julou Petriskovie, ktor ale nemal rd. Jula mala jednu ruku nevldnu a jej rodina si myslela, e sa nikdy nevyd, a tak si z nej urobili slku. Doma vetky tri vydat sestry drali ju len tak na milosti, kee mala av ruku such od pleca po lake, a ete bola mal, ke vyriekli nad ou sd, e sa vydva nikdy nebude a treba ju trom uivi nejako do smrti.

Jula vak porodila zdravho syna. Spoiatku si myslela, e ke ju Jozef nebil, nemal ju rd, lebo bola cel ivot zvyknut, e ju bili. Medzitm Jano odiiel do Ameriky hada astie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal st ako stp, ustraila sa Janova tvr, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za koele na prsiach. Prv sa spamtal Jn.

Pozrel sa na vetky strany, potom zamurkal, ponaprval si tvr a spustil ruky. oe tu rob, Joo? aa, akoby si z neba spadol.

Marua zaala pi. Raz sa vemi opila, padla do kotla s horcou vodou a umrela. Marua visela na okraji zvrky ako prehoden handra, spodn as tela vonku na vzduchu a horn as v teplej vode.
Jula s Jozefom nedvali najavo, e sa maj radi. A na Julinej smrtenej posteli to vylo najavo. Nehnevaj sa na ma, Joko, ve ja za ni nemem. Keby som len trochu bola tuila, keby som skr bola tuila, e ma bude raz i nvidie, ve by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drala ivota tak hevnate, tak tvrdo ako plese na kameni. Ni by ma nebolo zoralo ...

Jula zomrela po prode druhho dieaa. Jozef sa musel alej prebja ivotom sm. Rados umiera vemi pomaly, alebo neumrie nikdy, najm nie tam, kde jej bolo vemi mlo.

ivotnou filozofiou Maka je:
"Trp Jozef Mak - lovek milin si, nu vydr vetko, kee nie je pravda, e najtvrd je kame, najmocnejia oce, ale pravda je, e najviac vydr na svete Jozef Mak."



MILO URBAN
iv bi
(unimalistick romn)
Strun ivotopis:
Narodil sa na Orave v Rabiciach. tdium nedokonil z finannch dvodov. Stal sa pomocnm redaktorom v dennku Slovk.
V r. 1940-1945 psobil ako redaktor dennka Gardista. Po r. 1945 emigroval do Rakska. Potom sa vrtil, ale nesmel vykonva publikan innos. il v Chorvtskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.
Jeho prv literrne diela s poznaen tradciami slovenskch realistov. Jeho znmejm dielom je novela Jaek Putliak spod Buiny, zbierka noviel Vkriky bez ozveny, novela Za vynm mlynom, Z tichho frontu.
Najv spech vak autor dosiahol romnom iv bi. Je to romn s tematikou 1. svetovej vojny, avak sa neodohrva priamo na bojisku, ale podva nepriame svedectvo o krutosti a neudskosti vojny pomocou opisu udalost v hornooravskej dedinke Rztoky, ktor je vzdialen od civilizcie, "Pnu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnoh udsk osudy.
Z alej tvorby: Hmly na svite, V osdlach, Zhasnut svetl vone nadvzuj na iv bi, Spomienky hjnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je ps.

Hlavn postavy:
Star Ilika vdova, ktor ila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovit, ktor sa na konci pomiatla.
tefan Ilk smel a usilovn mldenec, ktor sa nebl vojny, ale bl sa necha matku sam, aby nezahynula od hladu. Bol siln a odvny.

Mal 19 rokov.
Ondrej Kore bval vojak, staton, priamy a rozhodn. Na vojne priiel o hlas a ruku.
Notr Okolick vrchnos, vemo, ktor vyuval svoje postavenie a trznil ud. Poas vojny, bol pnom a vyciciaval pracujcich ud. Povaoval sa za nadradenho. Richtr Voriak zvolen udom z Rztok. Ke chcel spravi po vli vrchnosti, ukrivdil dedinanom. Bol vek zbabelec.
Dekan Mrva Nboensk hodnostr, ktor chpal pospolit ud a snail sa mu pomc a povzbudi ho v asoch vojnu.
Jano Kurava Jon Tvr mal poinut doava, mal zl oi. Donal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramr 50 ron, statn mu, ktor si brnil to mlo, o mal, brnil slobodu ud, kvli omu aj niekokokrt sedel vo Vranove.
Eva Hlavajov podstiv dedinanka, ktor zviedol Okolick. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa.
Adam Hlavaj dezertr (zbeh), mu Evy, odvny, preiban, spravodliv. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.
Sivonka Starala sa o Evine nemanelsk diea.
Anqyal andr, nadbiehal Kriste.
Trnk brat Evy Hlavajovej. Skrval Adama.
Gyri velite vojska

Dej:
Dej sa odohrva na severnom Slovensku, v Trenne a vo Vranove, poas 1. svetovej vojny. Dielo sa kompozine del na dve asti, ktorch dejov vstavba je odlin. 1. asti "Straten ruky" je vytvoren kompozine samostatnmi, krtkymi prbehmi, ktor sa viau k jednotlivm postavm. Je neucelen, tvoria ju krtke prbehy, navzjom kontrastn, zobrazujce osudy obyvateov dediny a to ako vojna zasiahla do ich ivotov. 2. as Adam Hlavaj je u ucelen, m reazovit dej, udalosti nasleduj jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epick rozprvnie sa strieda s lyrizovanm opisom, najm prrody, ktorej mal Urban vemi blzko, opis je u hlbm ponorom do individulneho a spoloenskho bytia. Pouva dialg i vntorn monolg, postavy s jednotliv, ale aj skupinov, dedina kon a reaguje ako jeden lovek, z toho dostal romn pomenovanie unimalistick. Jazyk je spisovn aj hovorov, najm v dialgoch dedinanov.

1. as: Straten ruky
Rztochy je mal dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprvania starho Komra, a mysleli si, e zl s v nej trestan a dobr vdy vyhrvaj. A ke zaali prichdza zmrzaen vojaci (Ondrej Kore priiel o prav ruku, o jazyk, bol vychudnut a na tvri mal jazvu) a tvrd odvod, ich skreslen pohad na vojnu sa zmenil a odsdili ju.

Hlavn motv: Eva Hlavajov, ktorej mu je na vojne, ak diea s notrom Okolickm. Eva za nm chodila, aby notr vyslobodil, vyreklamoval jej manela z vojny. Odvod bol krut, hlavne pre dedinanov, ktor nepoznali vojnu. Museli odvies na front aj dobytok, aby mohli vojaci jes. Matej Kramr nechcel pusti boenka Kravu do stajne. Skonilo to vmenou nzorov a Kravu sotil Kramr do hnoja. Po tejto udalosti iiel Komr odprosi Kravu a ohovoril Kramra. Potom sa konalo vyetrovanie.
Ilka odvez do Trenna, kde si privyk vojenskmu ivotu. Dostal sa do aty, ktorej velil Rna stroj na zabjanie, bez srdca. Mal tam vemi ak a krut podmienky. Rota si obbila malho krajra, ktorho volali Pna. Vetci v rote ho mali radi a chrnili ho pred Rnom, ktor Pna neznal. Raz ho naiel tefan Ilk obesenho. Odvtedy sa zmenil, neposlchal a po incidente s Rnom chytil r a zabil ho. tefan sa spamtal a vo vezen. Nakoniec ho odsdili na trest smrti zastrelenm.
V dedine panoval hlad. Potrava bola na prdel na kartiky od bohatho ida a rona, ktor cez vojnu zbohatli ete viac. Eva to mala ak, na vetko bola sama, nemala o jes a onedlho porodila nemanelskho syna. Telesne postihnut Krava vie jedin, kto je otcom Evinho dieaa. Ke odmietnu pokrsti Evinho syna, Eva sa utop. 2. as: Adam Hlavaj
Adam Hlavaj sa rozhodol, e ujde z vojny. Nahali ho andri, ale nespene. Adam sa dozvedel o smrti svojej eny, ti po pomste. Pohybuje sa v okol dediny a ptra po vinnkovi. Okolick sa snail odstrni Adama skr ako sa dozvie cel pravdu.
Adam sa skrval v stajni u Kramra, ktor ho raz pozval do domu na veeru. Zrazu priiel Krava a aj andri, ktor Adama chytili. Krava dostal svoje peniaze, ale ke mu Komr vynadal, zistil, e urobil chybu a rozhodol sa pomsti sa Okolickmu. Pomohol teda utiec Adamovi. Krava povie Adamovi cel pravdu, o tom, e Okolick je otcom Evinho dieaa. Adam pri konflikte nedokzal Okolickho zabi
Cel dedina sa proti notrovi Okolickmu vzbri. Notr si zavol na pomoc pluk. Okolick ochorie, dostane mrtvicu a nemanelsk Evino diea pri epidmii ervienke zomrie. Vojna sa skonila. Dedinania sa chceli pomsti Maarom a krvavo im vetko vytuj. Okolickho utopia. Besnenie v dedine vyvrchol u rona, kde sa vetci opij a zan ho vykrda. ron s manelkou ute a svoj dom podplia.

Adam nebrni besneniu v dedine, usmieva sa, pretoe je slobodn.


Charakteristika:
Adama Hlavaj - rozvny, inteligentn, nezlomn, hrd a tvrd lovek, ktormu do ivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tm, ktor ju maj na svedom a tie proti tm, ktor maj vinu na jeho neast, tmto bojom chce pre seba zska slobodu. Je ako jeho ena Eva, ktor bola v jadre ist lovek, obeou vojny, ale nevzdva sa a bojuje proti tomu.
Ilka - matka, ktor vojna obrala o syna, nevie sa s tm zmieri, nenvid pnov a podnecuje proti nm ud, aby sa pomstila.
notr Okolick - pn, ktor vldne dedine, pohda a vykorisuje nevzdelanch dedinskm udom. Je to slaboch a tyran.
tefan Ilk, Ondrej Kore - obete vojny

MARGITA FIGULI
Tri gatanov kone
(novela)
Strun ivotopis:
Narodila sa vo Vynom Kubne. Po gymnazilnych tdich v Dolnom Kubne navtevovala obchodn akadmiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako radnka v Tatra banke v Bratislave a do r. 1941, ke z politicky motivovanch dvodov musela ods. Psa a publikova zaala poziu a przu. Svojou przou prenikla do znmych literrnych asopisov, napr. Eln, Slovensk pohady, ivena.
Tvorba: Uzlk tepla, Pokuenie tmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatry a do tohto diela zalenila aj prv dielo, Halzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokuenie, Mlados, Ariadnina ni, Vchor v ns.
Vemi znmym dielom je zbierka prz Tri gatanov kone.

Hlavn postavy:
Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a kon, pracovit, estn, primn
Magdalna Maliarikov ist, smel, nepokvrnen dieva, vern svojej lske, mil a pracovit
Maliarik otec Magdy, lskav, prispsobiv, estn
Maliarika matka Magdy, namyslen, hateriv, panovan
Jano Zpoton bohat gazda, manel Magdy, nsilncky, nevern, pijan
sestra Zpotonho mil, pracovit, bohabojn
Vedajie postavy: farr, ujec a ujin Petra, mlad pn s frikmi, krmr a krmrka

Dej:
Dielo nesie stopy lyrizovanej przy, avantgrd a experimentovania. Rozprva je v prvej osobe, je nm Peter, tento postup bliie pribliuje vntro hlavnch postv, neznamen vak len subjektvny pohad, opis a rozprvanie je otvoren. V diele sa uplatuj sasti idelne, sasti relne postavy, s subjektvnym obrazom udu, uplatuj sa aj prvky realizmu, re m ornamentlny charakter, je priama, prirodzen, monolg splva s rozprvanm. Vyskytuj sa tu bsnick figry, metafory, expresionizmus vo vrazoch. S tu ndhern lyrick opisy prostredia a charakterov.

Vystupuje tu nevek mnostvo postv, niektor s rozpolten - sen a skutonos, dej m oslaben epick a zosilnen lyrick zloku a vyznauje sa zvratmi. Jadro diela tvor boj o urit poatie lsky, prejavujce sa v dvoch podobch lsky, lsky ako strhujcej bytostnej sily, ako vne a nruivosti, ktor vedie a k zloinu a na druhej strane lsky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknut lskou, odpanm, no i pomstou a spravodlivosou, silne v om zaznievaj mylienky humanity a harmnie.

Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom ase do dediny, kde zanechal milovan Magdalnu. Vyslil si poves tulka, lebo jeho prca skupvanie dreva od sedliakov po dedinch, vyadovala neustle cestovanie. V noci, pri prchode, stretne paerkov kon Jna Zpotonho a Joka Gregua. Od Joka sa dozvie, e matka Magdalny ju nti vyda sa za Jana, vekho boha. Peter si zaumieni zaumieni zska Magdalninu ruku skr ako Jano. Vie, e Magdalna Joa nemiluje a ak len na Petrov nvrat. Stretva sa s ou, ale kvli matke, ktor ich skoro objav, si dohodn stretnutie na veer. Magdalna neprichdza, Peter ju ide pozrie, ke zauje vkriky. Splaen kone Magdalnu skoro zohavili. T zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtia ho Jano vyhod. Peter tu, e prepsol ancu, Jano poiada Magdalninch rodiov o dcrinu ruku. T, hlavne chamtiv matka, shlasia.
Na svtho Jna id mlad pli ohne. Jano Magdalnu zosmieni zoberie na koa in dieva. Je to vak len skok, ke Peter zoberie Magdalnu, Jano naschvl na koni zaost. Peter si s Magdalnou sbia, e raz bud svoji, ke Peter postav dom a prde si po Magdalnu na troch gatanovch kooch. Vtedy z htiny vysko Jano, ktor vetko poul a chce zabi Petra noom. Ten ho vak prikrt, a km sa preberie, odcvlaj spolu s Magdalnou k ostatnm. Rozlia sa.
Peter pracuje do moru na ple a stavbe domu. Pomhaj mu ujek s ujinou a udia s dediny. Jedno dieva si ho chce zska, ostva vak Magdalne vern. Pracuje pre jednho juana, kupca s komi, zarob si pr groov a kpi si gatanovho koa, s ktorm priiel pozrie Magdalnu, ke ju chcel poiada o ruku. Stavbu domu kvli finannm akostiam dokon a o dva roky. Poiia si dva gatanov kone a ide pre svoju mil. V dedine, kde spolu s Janom bva sa dozved, e Jano ju v on svtojnsku noc znsilnil a museli sa vzia. Jano je pijan, bije kone, ktor s m viac tm neposlunejie. Magdalnu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachdza ztran manelom, ako prve orie na poli. Jano tra koa, ktor sa spla.

Magdalna pode spadne a Peter ju v poslednej chvli zachrni. Jano sa ho poksi zabi, no netraf balvanom. uom, o privolala Magdalna na pomoc navrav, e splaen k Petra zhodil.
Magdalna nsledkom zranen ako ochorie, zd sa, e zomrie. Peter sa k nej dostva len pomocou farra, ktor jej udeuje posledn pomazanie. Zzrakom Magdalna preije. Janovi sa spla k, o ho na poli tral a uteie. Chyt ho andr a dovedie sp. Jano, zmmen iarlivosou, vyta Magdalne, e to mal by signl pre Petra.
O niekoko dn Peter odchdza, kee je prinou Magdalninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, u ialen iarlivosou, vypauje na bok koa, o mu uiel slovo Tulk, Magdalna, ete stle slab a vyerpan, ho mus dra. Ke Jano chce koovi vypli oko, o sa mu aj podar, ten sa spla a oslepen kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mtvy. O tri dni ho pochovaj. Magdalnina matka, ktor chce, aby Magdalna ostala na Janovom majetku, nechce povoli sob s Petrom. T sa tajne zober a cez noc odchdzaj na troch gatanovch kooch do Petrovho domu.

Charakteristika:
Peter mal rd Magdalnu, mlad lovek, sirota, odvny, primn, lskav, mal rd prrodu a zvierat, pracovit
Magdalna - vntorne ist, krehk a citov, citliv, ma rada Petra,
Zpoton - bohat sedliak, prleitostn paerk koni, je sebavedom, pomstychtiv, krut, egoista, bezcitn, opovrhoval Magdalnou
Magdalnina matka chamtiv, bola za peniazmi, pokazila astie svojej dcre
Kone - s symbolom sily, istoty a vne, s obrazom pevnch mravnch zsad prostho dedinsk udu, no s aj symbolom pre smr, pomstu a spravodlivos. Kone hraj lohu prrody, ukazuj jej nepostrdatenos v ivote ud.


DOBROSLAV CHROBK
Drak sa vracia
(novela)
Strun ivotopis:
Pochdza z Liptova. Bol elektrotechnick ininier. Pracoval v rozhlase a uil na Vysokej kole technickej v Bratislave. Psal poviedky, zaoberal sa aj o teriu literatry.
Bol spoluautorom diela Rukov dejn slovenskej literatry. Z jeho prvotn je najznmejia zbierka smich noviel Kamart Jaek. Tieto poviedky nes prvky reality a dvnych mtov vidieckeho sveta prrody. Autor sa ponoril do vntornho sveta postavy a jej vzah k okolitmu svetu. alm dielom je Nvrat Ondreja Bala.
Najlepm Chrobkovm dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia.

Mestsk tematiku spracoval v dielach Silueta, Uenliv Marta a starostliv Mria.

Hlavn postavy: Martin Lepi drak, imon Jariabka, Eva

Dej:
Podtitul tejto novely ja rozprvka (me by nieo zl o drakovi), ale aj rozprvka od slova rozprvanie hlavnej hrdinky Evy, ktor rozprva o svojom ivote a o drakovi. Toto rozprvanie m zvltnu formu, kde ide o vyuvanie autorskej rei. Drak je postava tajomn, zhadn, nik nevie odkia prichdza, je vemi svojsk, povauj ho za symbol zla, za vraha, je sm, lovek prrody, povauj ho za arodejnka. Drak stelesuje v kolektvnom poat dediny zlo, a neastie

Dej sa odohrva v Posku, okolo Pribiliny. Za kolektvnych hrdinov meme povaova dedinanov. Drak m ak osud preto, e bol njdenec. Naiel ho hrniar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol mlovravn, mal ierne oi, je nespratnk individualista, nem rd ud, ani udia nemaj radi jeho.
Rozprvanie zana, e imon sa vrti k Eve a povie jej, e Drak sa vrtil. Eva spomna na to o bola, ako sa prvala dedina k Drakovi. Prilo sucho a zrove hlad. Drak sa vrtil neskr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinania si mysleli, e preniesol mku. Chceli tie vrecia, ale to bola pecilna hlina na riad. udia si brali hlinu, ale nevedeli, e to nebola mka. Potom bola na Draka, e on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol ods z dediny.
Po rokoch sa vrtil. Eva bola ete jeho mil. Mal s nm diea, ke Drak zmizol, vydala sa za imona Jariabeka, no nemala ho rada a stle myslela na Draka. Dedina akala, o imon urob, ke sa Drak vrti. Dedinania potrebovali zahna kravy dolu z hol, pretoe zaal horie les. Nemali tam koho posla, tak rozhodli, e pjde Drak a ako dozor pjde imon. Drak s tm shlasil. Premysleli si to tak, e imon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nm. imon nem odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k riede. imon sm na chvu zmizne. imon uvid Draka sedie okolo oha s cudzincami. Jeden (Poliak) imona oval. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. imon sa potom prebudil a vrtil sa do dediny. V dedine vytral, e Drak predal dobytok a z pomsty mu podplili dom. Drak sa vak nakoniec vrtil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju mil. Richtr mu prv krt povedal Martin Lepi a dal ho do dedinskho kolektvu. Drak zachrnil dedinu a stal sa jednm z nich, no aj napriek tomu z dediny odchdza.

IVAN STODOLA
Baova ena
(drma-tragdia)

Strun ivotopis:
Narodil sa v Liptovskom Mikuli. Absolvoval lekrsku fakultu, psobil b Prahe a Bratislave. Roku 1451 ho neoprvnene obvinili z nezodpovednho narbania s verejnm majetkom a odsdili. Po dvoch rokoch ho prepustili.

Pochovan je v Bratislave.
Tvorba:
komdie: N pn minister, Ke jubilant plae, Mravci a svrkovia
tragdie: Baova ena
hra: aj u pna sentora
drma: Kr Svtopluk, Marna Havranov, Bsnik a smr
veselohra: Joko pik a jeho karira
prozaick prce: N strko Aurel, Smutn asy, smutn dom

Hlavn postavy:
Ondrej Muranica baa
Eva
baa Mio

Dej:
Baa Ondrej Muranica odchdza do Ameriky za prcou. Doma nechva svoju matku a enu s demi. Pracuje v bani a pri jednom neast strat pam. rady ho vyhlsia za mtveho. Eva sa znovu vyd za bau Mia. Je jej vemi dobrm muom. Jedin, kto ver, e Ondrej je naive je jeho matka. Ona m Eve za zl, e sa vydala. Ondrej so stratou pamti si zarba tak, e chod s reklamou po meste a predva cigarety. Pri jednom z neast, ktorm je svedkom sa mu op vrti pam. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stva enou dvoch muov. Ondrej v Amerike zbohatol, kpil si katie a zem. nechce sa Evy vzda. Ale m ju rd aj Mio. Tragdia vrchol, ke Eva nechce ubli ani jednmu, a tak sa rozhodne. Odchdza do lesa, ahne si pod kosodrevinu a prebodne sa noom. Posledn jej veta: Teraz m u mte obaja.
V hre autor riei morlny konflikt a zko svis so socilnym (otzka vysahovalectva, financie). Morlne ke Ondrej je bohat, m katie, peniaze, ale nie je astn. JLIUS BAR-IVAN
Matka
(divadeln hra)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Krompachoch na vchodnom Slovensku v rodine uitea. Mal irok literrny obzor. Ovldal niekoko jazykov: neminu, maarinu, francztinu. tudoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a psobil ako kaz. Nmetmi jeho diel je malomestsk prostredie a jeho obyvatelia, ktor s karieristi, ij v pretvrke, faloi,...
Psal dramatick tvorbu. Prv hra: 3000 ud erpal nmet zo slovenskho prostredia v obdob hospodrskej krzy.
Satirick hra: Mastn hrniec
K vrcholom Barovej tvorby patr drma Matka.
Expresionizmus: drma Neznmy
Prvky absurdnej drmy: hra Dvaja otzky medziudskch vzahov; Vea
Prozaick dielo: Husliky z javora kniha pre mlde.

Dej:
Drma sa zana tak, e jednho rna sa matke zjav vidina. Vid Paa, ktor prichdza z Ameriky domov a prina Janovi darek n. Matka sa tejto vidiny zakne. Jano zobral Paovi iastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lsku. Zaal chodi s atkou. jano pracuje v bani. udia ho nemaj radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nem kamartov. matkina predtucha sa pln. Pao prichdza domov a podva Janovi n. Prejde rok. Pao je neastn a zana pi, lebo majetok mu zobral Jano. Pao odchdza ku Katke, kde rob paholka. Nebva u v dome. Prde de, ke sa matke prisnije al sen. V om vid ako Jano zabije noom Paa. Matka chce tomu zabrni. Raz ke Pao prde navtvi matku Jano sa schov do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zanaj hda a bi.

Vtedy matka vojde do miestnosti, ke vid, ako sa Jano zaha na Paa noom, zhasne svetlo a postav sa pred Paa. A tak Jano prebodne matku. V chovan postv nastal zlom, ke vidia matkine mtve telo na zemi. Vtedy Jano zane plaka. V tom vetko pochopia a nenvis sa strat. Napokon sa ide prizna susede. Drma kon Janovm monolgom: Teba uili trpie, mnou mohol otrias len vchor. Mamka ja idem hada niekoho, kto moju duu oslobod.








4. ronk

JOHN STEINBECK
O myiach a uoch

Strun ivotopis:
Pochdzal z Kalifornie a ivot ud v Kalifornii a samotn krajina ho inpirovali k dielam ako: romn Zlat kalich, Nebesk pastviny, O myiach a uoch.
alia tvorba: Zhote bomby, Tlav autobus, Na vchod od raja zobrazuje osudy troch generci od obianskej vojny a po 1. svetov vojnu, Potulky s Charleym
Tvorba tohto spisovatea je realistick aj svojm prstupom ku skutonosti.

Hlavn postavy:
Lenie Small vek diea, mohutn, rd sa hr s myami, ktor vak vdy nechtiac zabije, m dobr srdce
George Milton Lennieho anjel strny, chytr, menej postavy

Dej:
Obidvaja s ndennci a cestuj za prcou od farmy k farme. Maj svoj sen, o tom, e si raz zarobia dos peaz, kpia si mal hospodrstvo a bud si chova krliky.
Jeden piatok prili na aliu farmu za prcou. Sprvcovi sa Lennie najprv nepozdval, ale George ho obhjil, je siln ako bk, nech mu d ancu. Na farme ostatnm chlapom Lennie vbec nevadil. Prekal len sprvcovmu synovi Cyrlymu, ktor bol poveneck, agresvny, no ma. Mal enu, ktor bola krsna, ale pokukovala po inch chlapoch, o Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zaal vybja zlos na Lenniem. Lennie bol vystraen, len tak stl a znal dery. A na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho ps, stlail a mu popraskali vetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, e mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starho Candyho, ktor u mal naetren vek iastku a tie til po vlastnej farmike. V nedeu po obede hrali vetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v matali a skrval mal tea, ktor pri hre zabil Vtedy prila Cyrlyho ena a zaala sa mu lka. Najprv ju odhal, no za chvu mu vzala ruku a poloila si ju na vlasy, aby sksil ak s mkk. On ich zaal hladka, no ke mu ju u chcela da pre, zakol sa a nechcel ju pusti. zaala kria, tak jej chytil sta a dohovral jej nech je ticho. Ona sa metala, o ho postupne oraz viac znervzovalo. Ako sa ju snail udra, neikovnm silnm pohybom jej zlomil vzy. Vydesen uiel.

Chlapi ju nali, pobrali zbrane a ili ho hada. Cyrly ho chcel zabi. George vedel, kde bude, tak ho naiel ako prv. Radej ho z milosrdenstva zastrel, ako by ho vydal neodvratnmu lynovaniu. Tm sa aj jem rozplynie vzia vlastnho hospodrstva a naviac vie, e jeho in ho nikdy neprestane prenasledova.

JOHN STEINBECK
Ovocie hnevu

Hlavn postavy:
Tom Joud, Rza aran, Connie (mu Rzy), Noe (brat Rzy a Toma), matka, Al (brat Toma)

Dej:
Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vzenia, kde sedel 4 roky za zabitie loveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomnali na minul asy. Ke prili k Tomovmu domu vetko bolo pust a przdne. Tom nevedel, o sa stalo, kde je jeho rodina. Priiel ich sused Graves a ten im povedal, e cel ich rodina ila ku strkovi Johnovi. zarbaj si tam esanm vlny. Chc s na zpad, kde sa ije lepie. Pripravili si vetko potrebn a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel star otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznmili sa s Wilsonom a Srou, ktor im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktor im vyrozprvali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebud ma radi a bud dostva mal mzdu.

Oni loveka nenvidia preto, e sa boja.

Oni vedia, e hladn lovek mus zohna nejak jedlo, aj keby ho mal ukradn. Oni sa vak nedali odradi a ili to vyska. Najaiu cestu mali na pti, kde im ochorela star mama a Tomov brat Noe, zostal i pri rieke. Ke prili do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zhrad, vinc a obrovskch dol. Kochala sa tou ndherou cel rodina, okrem starej mamy, ktor zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplvali, ke sa usadili pri Tbore.
udia im rozprvali, e nemaj prcu a s hladn. Tu tie jeden z rodiny Connie odiiel. Jeho ena Rsa bola smutn, lebo akala diea. Niekto im povedal, e v meste je tbor pre chudobnch, ale je pln. Oni sa tam vak ili pozrie. Mali astie, lebo tam bolo miesto. Tom si naiel robotu, ale jeho otec a brat nemali astie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli ods z Tbora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovva, lebo mal podmienku. Rozhodol sa ods, aby nedostal rodinu do neprjemnost. Mama mu dala 7 dolrov, rodina tie odchdza. V ten de oznmil Al, e sa ide eni. Mama bola rada, e sa ide eni, ale nechcela, aby odiiel. Jeden chlap ich zamestnal na esan bavlny. Rsa aron bola tie robi jeden de a porodila mtve diea.

Ich auto sa zaalo napa vodou a tak museli ods. Nali star mata a tam sa uchlili. Bol tam chlapec s otcom, ktor umieral od hladu, potreboval mlieko. Rsa mu dala svoje matersk mlieko.

JOHN STEINBECK
Na vchod od raja
(romn)
Dej:
Romn sa zana opisom Salinanskho dolia, kde prichdza z rska Samuel Hamilton zo enou Lzou. Priiel u vak neskoro, pretoe najlepie pozemky sa u rozobrali a jemu ostali hol kopce. Napriek zrunm a pilnm rukm a bystrej hlave vynlezov a technickch zlepen, zostval stle chudobn. Napriek tomu mali 9 det.
Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa oskoro vrtil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputova. Adamova matka sa utopila v rybnku a Cyrus sa znovu oenil a mal alieho syna Charlesa. Adam bol vdy poslun diea a neznal nsilie. Na rozdiel od Charlesa, ktor bol roden silk a vyhrval nad Adamom vo vetkom. i ilo o silu, zrunos alebo bystros. Cyrus bol krut a despotick lovek, ktor si zaumienil vychova z Adama vojaka. Raz ke sa schyovalo k veeri zobral Cyrus Adama na prechdzku a rozprval mu o vojne. Adam nechcel by vojakom, no otec mu nedal na vber. Po veeri sa Adam iel prejs a Charles iel s nm. Vyzvedal o om sa rozprvali. Zvidel mu, e sa mu otec viac venuje. Rozzril sa a zaal Adama mlti, km neostal bezvldne lea. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, e sa vracia so sekerou. Po chvli to Charles vzdal a iiel do krmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uloila do postele. 4 dni sa nemohol ani pohn. Ke sa zotavil, odviedli ho do armdy k jazde, kde sa stal ostreovaom. Otec sa odsahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal vek pn. Charles ostal sm, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohch rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitm zomrel a zanechal im vye 100 000 dolrov. Adam stle niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kpili farmu v Kalifornii, priom Kalifornia m by tm rajom. On neshlasil. Zrazu pouli pri dverch buchot. nali tam polomtvu enu. Mala zlomen ruku, rebr, eus a prerazen lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zzrak nevinnosti. Mala pvabn zlatist vlasy a orechovohned oi a jej tvrika sa ponala na srdieko. No skrval sa v nej diabol. Bola stelesnenm zla. U ako 14-ron dohnala profesora k samovrade. A ke dospela, uplila svojich rodiov a s peniazmi ula do mesta.
Adam hne zavolal doktora. Rchlo sa zotavovala.

Charles jej neveril a chcel ju dosta z domu, no Adama plne poblznila si ju napokon zobral za enu. Odili do Salinanskho dolia, kde kpil najkrajiu farmu. Porodila mu dvojat, ale nechcela ich. Rozhodla sa ods a ke jej v tom chcel Adam zabrni, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteka si ju obbila a odkzala jej cel majetok a ona ju otrvila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamta a farmu nechal chtra. O rona a Cala sa staral an Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam iel na pohreb. Potom zaiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ete raz vidie, aby na u mohol zabudn.
Farmu prenajal a kpil si mal domek v Salinase, aby synovia dostali lepie vzdelanie. ron svojou krsnou a jednoduchosou si bez nmahy zskal ud. Cal til po nklonnosti ud, tak sa snail napodobova brata. Kde rona s radosou prijmali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozved, e Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, e zomrela. Pred ronom ml, lebo vie, e by ho to poloilo. ron tudoval na univerzite. Otec bol na neho vemi hrd. Cal chcel otca prekvapi, tak zaiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobi peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil 15 000 dolrov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER
Kto chyt v ite
(psychologick romn)
Strun ivotopis:
Je americk prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnckej rodine. tudoval na niekokch vysokch kolch, absolvoval vojensk akadmiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armdy na eurpskom zpadnom fronte. V povojnovom obdob sa venuje literrnej innosti.
Psal poviedky aj romny a venoval sa hlavne problematike det a mldee. Znmy sa stal psychologickm romnom Kto chyt v ite.
Z alej tvorby: Dev poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalov trm, tesri, Seymour: vod, Hapworth 16, 1924

Dej:
Sklad sa z 26 kapitol oznaench slami. Romn je rozprvanm Holdena v 1. osobe, ktor lekrom odkrva svoje vntro.
Trikrt je pouit motv kac na zamrznutom jazere, nad osudom ktorch sa Holden zama. Pta sa na ich osud taxikrov. Opakovanm dostva problm kaiiek na zamrznutom jazere a ich zchrany hodnotu symbolu.
Dej sa odohrva poas troch dn.

Holden v sanatriu zana rozprva o svojom citovom kolapse pred rokom. Zaal od toho da, ke odchdzal z Pencey. Je to skromn stredn kola v Agerstowne v tte Pennsylvnia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo tyroch predmetov.

Bola to fakt vemi nron kola.
Po przdninch sa u do koly nevrti a star profesor Spencer ho pozval, aby sa s nm priiel rozli. M chrpku, le, Holden mus s k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadn z dejepisu, preiel iba z anglitiny. Spencer sa ho ptal, i ho vbec nemrz, e dosiahol tak vsledky a e toto je u v porad tvrt kola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takto debata po vli, sbil starmu profesorovi vetko, o chcel, len aby u vypadol.
V interntnej izbe ho navtvi spoluiak Robert Ackley, ktor bval v susednej izbe. Ned sa mu slune naznai, e vyruuje. Holden mu z kufra mus vybra u zbalen noniky a on si strih nechty a striasa ich na podlahu. Odchdza, a ke priiel Stradlater. Ten sa chyst na rande a poiada Holdena, aby mu napsal kompozciu - opis z anglitiny. Holden sa opta, s km ide na rande. Stradlater odpovedal, e s Jane Gallaghersovou. Holden si spomna, e predvlani bvala prakticky hne veda ich domu. Stradlater odde a Holden mus stle myslie na Jane.
Veer Holden napsal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ke sa Stradlater vrtil, Holden si nevma, i je spokojn alebo nespokojn s napsanm opisom a vyzved sa, i ho Jane nechala pozdravi a kde boli. Nakoniec sa ho optal, i sa s ou vyspal, nao mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zaal nadva, nsledkom oho sa pobili.
Holden sa rozhodol, e ete toho da odcestuje. Peo iiel na stanicu a odtia vlakom do New Yorku. Sadol si do przdneho kup a oddychoval. V New Yorku ete nechcel s domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.
Bol veer, ale spa sa mu ete nechcelo, preto zaiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ete nie je plnolet. Potom sa zastavil ete v jednej kaviarni a peo sa vrtil do hotela.
Rno sa iiel naraajkova do bufetu, kam prili aj dve mnky uiteky. Rozprva sa s nimi o kole, knihch.. Prjemne sa mu s nimi diskutovalo.
Po raajkch si zmyslel, e kpi sestrike Phoebe platu. Pozoruje ud na prechdzke, hlavne jednu rodinku s malm synom, ktor vyspevuje: ,,Ke raz lovek niekde v ite chyt loveka.''
Divadeln predstavenie, na ktor po tlakch po meste iel so Sally Hayesovou, hoci ju pvodne pozval do kina, nebolo a tak zl. Potom ili na klzisko, ale kee koruovanie im nelo dobre, li si radej sadn a oberstvi sa. Pri tej prleitosti sa ho Sally sptala, i jej prde pomc ozdobi stromek. Sbil jej to u v liste. Naraz Holdena napadlo, e by od vetkho najradej utiekol.

Mal pocit, e to s nm vetko pjde dolu kopcom. Vtom dostal npad. Ponkol Sally, aby s nm niekde odila do hr, kde bud sami. Normlne ho t mylienka nadchla. Ujs od vetkho aleko, pre, kde nie s udia. Sally vak jeho npad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohdali sa a ona odila domov sama.
Onedlho zavolal Jane, aby si s nm ila zatancova, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednmu znmemu chalanovi, ktor tudoval v Columbii. Pozval ho na drink. Priiel, chvu sa rozprvali, ale potom musel ods, lebo mal ete rande. Holden tam ostal alej a pil, a bol potom spit namol. Zaplatil a po motan v Central parku sa rozhodol, e pjde pozrie svoju sestru Phoebe
Domov sa vkzol potichu a zobudil Phoebe. T mu povedala, e rodiia s na nvteve. Bola prekvapen, e Holden je doma a hne tuila, e ho vyhodili zo koly. Holden jej vetko vysvetlil a potom sa ete dlho rozprvali. Vtom prili rodiia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichlil ho priate Antolini, ktor bol profesorom a nadrnom odiiel.
Tlal sa po meste. Rozhodol sa, e odde na Zpad a zane nov ivot, ale mus sa ete rozli s Phoebe. Napsal jej krtky odkaz, e ju bude aka v mzeu a poprosil jednu zamestnankyu koly, aby jej ho doruila.
Phoebe prila neskorie, ale dotiahla so sebou vek kufor a bola rozhodnut, e ide s Holdenom. Po krtkej hdke povedal, e nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoe.
To bolo vetko. Ke priiel domov, bol chor a na jese iel do alej koly.


JOSEPH HELLER
Hlava XXII
(romn)
Strun ivotopis:
Patr k protivojnovm spisovateom.
Tvorba: Hlava 22, Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zveren.

Hlavn postavy:
Yossarian kapitn, Catheart plukovnk, Milo obchodnk

Dej:
Nzov Hlava XXII je symbolickm stelesnenm systmu, v ktorom prevldaj nezmyseln nariadenia, predpisy a rozkazy

Dej sa odohrva na vymyslenej leteckej zkladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takto zklada nemohla by. Bolo to pred koncom 2. svetovej vojny.
Prina nov pohad oami americkho vojaka, ktor bojuje proti nadriadenm a nezmyselnm rozkazom. Vojnu povaoval za hnusn. Vojne nepripisoval iadny vznam. Predpis Hlava XXII dovouje ods z frontu vetkm, ktor absolvovali 30 nletov. Yossarian zostal na fronte, pretoe plukovnk vyuva aliu formu Hlavy XXII, mus uposlchnu rozkaz.

Yossarian m problmy zvldnu za nletov. predstiera, e ho boli pee a rob sa blznom. V nemocnici nastal problm. Ako dstojnk mus cenzurova listy, ktor posielaj vojaci domov. Podpe iba tie, ktor netal. Tie, ktor tal podpe falonm menom. Boj sa o svoj ivot, sna sa aby ho doktor, poslal domov ako blzna.

Kad, kto sa chce vyhn bojovmu nasadeniu, nie je ozajstn blzon.
Poda Hlavy XXII voja, ktor je psychicky na dne natoko, e sm o sebe vyhlasuje, e je blzon, neme by blznom.

alia tvr armdy bola zastpen obchodnkom s armdnymi zsobami vo vekom Milo dokzal bez problmov vybudova obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na ierny trh, do ktorho s zamiean aj dstojnci. Milo sa stva nenahraditenm. Neme absolvova nlety, mus ho niekto zastupova. Mus sa zvi poet nletov.
Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velite si myslel, e t as u dobili Ameriania. Yossarian chodil nah po tbore, je ranen na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekr mu subuje, e pjde domov, ale pomlil si meno a Yossarian tam zostva.
Lekr ho pole domov, ale pod podmienkou, e bude vychvaova tbor jednotku. Dostva sa do Rma, prechdza rozbitm mestom. Zist, e jeho spolubojovnk znsilnil nepraliv dieva a vyhodil ju z okna.
Paradoxne zatkn Yossariana, lebo nem priepustku. Yossarian m vetkho dos. Nechce u od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sm a dezertuje a utek do vdska astn.
ANTOINE DE SAINT EXUPERY
Mal princ
(rozprvka pre dospelch)
Strun ivotopis:
Franczsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v achtickej rodine. tudoval v Pari. Do jeho ivota zasiahla 2. svetov vojna proti ktorej bojoval cel nrod aj jednotlivco. Poas vojenskej sluby sa nauil lieta a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rznych spolonostiach, lietal na africkch i transatlantickch linkch v Severnej i Junej Amerike, niekokokrt havaroval. Zastnil sa obianskej vojny v panielsku. Ako vojensk letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemeck sthaka. Od 20. rokov sa venoval literrnej a publicistickej innosti.
Patr do franczskej medzivojnovej literatry, jeho diela sa v naich podmienkach rozrili a po roku 1945.
Reprezentuje filozofujci prd franczskej przy.

S existencializmom ho spja tma samoty a zkosti, ale jeho rieenie otzok bytia loveka je optimistickejie.
Jeho osobit literrne dielo, naplnen hlbokm humanizmom, tvoria romnov przy s leteckou tematikou, v ktorch sa opiera o vlastn zitky: romn Jun pota, Non let, romn Zem ud, Vojnov pilot, svetoznma rozprvka Mal princ a nedokonen posmrtn vydan esejistick kniha Citadela. Posmrtne vyli i jeho Dennky a kniha publicistickch textov Da zmysel ivotu.

Dej:
Autor si raz spomenul na kresbu vehada krovskho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktor prehltol slona.
Napriek tomu, e na druhej kresbe urobil priesvitnho hada, aby kad videl slona v jeho vntornostiach, dospel to nepochopili:

,,Dospel sami nikdy ni nechpu a deti to unavuje, ke im treba stle a stle nieo vysvetova.''

Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a preil vea rokov medzi vnymi dospelmi umi.
Pred iestimi rokmi havaroval na saharskej pti. Bol tam sm, aspo tak si to myslel. Vtom priiel k nemu mal chlapec a poiadal ho, aby mu nakreslil oveku. Pilot musel niekokokrt prerba oveku, a nakoniec nakreslil debniku a povedal, e tam je jeho oveka. Chlapec, mal princ, sa jej vemi poteil. Bola presne tak, ak chcel.
Mal princ nechcel poveda, odkia priiel. Pilot sa dozvedel len to, e princova planta nie je via ako dom. Mal princ si rob starosti s tm, i oveky obhrzaj mal sadeniky baobabov. Mal princ ich mus vytrhva, lebo by roztrhli jeho plantku.
Mal princ mal smutn ivot. Na svojej malej plantke nemal nikoho, s km by pozoroval zpad slnka, niekedy videl slnko zapada a 43 rz za sebou, tak krtky de bol v jeho vlasti.
Piaty de sa pilot dozvedel, e mal princ sa vemi boj, e oveka zoerie ruu, ktor pestuje doma. Pilot ho ubezpeil, e tej jeho oveke nakresl ete nhubok.
Mal princ pred odchodom zo svojej planty pekne vymietol dve inn a jednu vyhasnut sopku, vytrhal baobaby a rozlil sa so svojou kvetinou.
il v oblasti iestich asteroidov, najprv tam hadal zamestnanie a pouenie.
Na prvom prebval kr. Ten prikazuje, i m mal princ zva, alebo nezva, i m, alebo nem sedie a vo vetkch vid svojich poddanch. Vldne nad vetkm a ponka malmu princovi kreslo ministra spravodlivosti.
Druh plantu obval mrnivec. Ten zasa videl vo vetkch svojich obdivovateov.
Na alej plante bol pijan, ktor pije preto, e sa hanb, a hanb sa preto, e pije. Presne tak to chod aj v naom svete.
Na tvrtej plante bol businessman, nezdvihol hlavu od rtania ani na chvku, ke ho navtvil mal princ. Vyhlsil, e vlastn hviezdy. Mal princ mu povedal, e ale pre tie hviezdy nie je nijak oson.
Piata planta bola najmenia.

Bolo na nej toko miesta, e sa tam zmestila poulin lampa a lampr. Kedysi zaplil lampu veer a rno zhasol. Ale planta sa zaala tak rchlo toi, e medzi nocou a rnom bol vemi mal as, nem as si odpoin. Jeden de trv mintu. Napriek tomu vetkmu sa mu lampr nezdal tak smieni ako t predchdzajci. Mono aj preto, e sa zaober niem inm ako samm sebou.
Na iestej plante ije zemepisec, ktor ani nevie, i jeho planta m alebo nem rieky. On nie je cestovate, aby skmal, on len zazna, o in vid. Skuton vedec. Porad princovi, aby zaiel na plantu Zem, lebo m dobr poves.
Zem je teda siedmou plantou, ktor mal princ navtvi. Z vky pozoruje, ako sa zanaj svetl na celom svete.
Mal princ padol na Zem, rovno na p, kde sa mu prihovor had. Ten mu povie, e sta, aby sa ho dotkol a vrti sa na svoju plantu. Mal princ putuje sm, vyjde na vysok vrchy, pozdrav ich a iada ich, aby sa stali jeho priatemi. Nejde mu do hlavy, e hovoria zsadne po om a opakuj niekokokrt to ist, o povedal on.
Nakoniec naiel cestu. Priiel k zhrade plnej rozkvitnutch ru, vetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, e je bohat, e m jedinen kvetinu, a m len obyajn ruu. ahol si do trvy a plakal.
Vtom sa zjavila lka. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s nm bude hra, bude jeho priateom.

,,Spoznme len tie veci, ktor si skrotme, - povedala lka.''

Mal princ sa potom zastav u vhybkra a nevie pochopi, preo udia nastupuj do vlakov a vystupuj z vlakov, kto za km ide alebo odkia sa vracia.
Mal princ oslov obchodnka, ktor predva pilulky proti smdu, m uom uetr denne a 53 mint, ktor mu vyui na ninerobenie, lebo nemusia s pi.
Nastal smy de pilotovho pobytu na pti. Ke mu mal princ rozprval o obchodnkovi, dopjal prve posledn hlt vody. Mal princ chce, aby hadali studu, aj ke to pilot povauje za pochabos. Pilot zobral na ruky malho princa a kral pou. Na svite objavili studu. Napili sa.
Mal princ ho pros, aby nakreslil nhubok pre mal oveku, boj sa, e by oveka mohla ubli jeho rui.
Na nasledujci de pripad vroie pdu malho princa na Zem.
Mal princ m strach pred odchodom, bude to bolie, mysl si, e bude musie necha svoje telo - ako nepotrebn krupinku - na Zemi.
Dohovra sa s hadom, e prde v noci na miesto, kde dopadol pred asom na Zem.

Pilot sa zakol, e had chce malho princa pohrz a odpla ho.
Pilot opravil stroj a mal princ vie, e jeho vek priate sa bude mc vrti domov. Mal princ pripravuje pilota na to, e odde a nebude si mc zobra na cestu telo, lebo je vemi ak. V noci odiiel na dohodnut miesto:

,,Pri jeho lenku sa iba mihol lt zblesk. Chvu nehybne stl. Nevykrkol. Padal pomaly, ako pad strom. Dokonca to na piesku nespsobilo hluk.''
,,Odvtedy u prelo es rokov.. Nikdy som ete ten prbeh nikomu nerozprval. Ke som sa znova stretol s priatemi, boli vemi radi, e ma vidia ivho. Bol som smutn, ale vravel som im:
- To je z navy...''

Pilot si zmyslel, e na nhubok, ktor nakreslil oveke, aby nezorala ruu, zabudol prikresli koen remienok. Nebude sa jej da nikdy priviaza.

,,Zahate sa na nebo. Ptajte sa: zorala oveka ruu - no alebo nie? A uvidte, ako sa vetko zmen...
A nijak dospel nepochop, e je to tak dleit!


Hlavn mylienka:
Dospel nikdy nevedia pochopi sny a nlady det. FRANTIEK HEKO
erven vno
(generan romn)
Strun ivotopis:
Pochdzal z vinohradnckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vytudoval ponohospodrsku kolu a stal sa drustevnm revzorom.
Do literatry vstpil ako bsnik. Predstavil sa zbierkou Vysahovalci. Spracoval tu subjektvne, rodinn a socilne nmety.
Podobn je aj laden zbierka Na prav poludnie a oslavn charakter m zbierka Slovansk vere, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskm nrodom, ktor bojovali proti faizmu.
Jeho najznmejm dielom je generan romn erven vno.
Z alej tvorby to je Dreven dedina, kde rozober problematiku zdrustevovania a kolektivizcie.

Hlavn postavy: Michal Habda, Veronika, Mikul, Jozefka, Kristna, Marek

Dej:
V diele Frantiek Heko podva obraz zpadoslovenskej vinohradnckej dediny Vlindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoe tu vyrstol, dobre poznal osudy ud, ktorch v diele opsal, pretoe za vzor mu slila jeho vlastn rodina a za postavou Marka sa skrva sm autor. Urban Habda sa na zaiatku prvej asti knihy ivly, sahuje so enou Kristnou a synom Markom z rodiovskho domu. Bohatm starm Habdovcom nevyhovovala chudobn nevesta, ale kee bola Kristna u v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristna sa tam mala vemi zle, preto Urban kpil tajne dom a vinohrad a odsahoval sa. Tm si starch ete viac pohneval. Mladm sa viedlo dobre. Narodili sa im alie deti: Magdalnka, Cyril a Metod. Prv as kon tm, e je zavraden F. Ferdinand, vyhlsen vojna a mobilizcia.

Druh as m nzov Hrdinka a hrdina a zana sa tm, e Urban odchdza na vojnu. Kristna sa star o domcnos, ale vetka prca okolo vinohradu je na Markovch mladch pleciach. Prcu si vak zastva vemi dobre. je ikovn a od otca sa vea nauil. Spoiatku sa im dar dobre, ale ako pokrauje vojna, s oraz chudobnej a hladnej. Raz na Vianoce, ke u skutone nemali o do st, vybrala sa Kristna k starm Habdovcom prosi o trochu jedla pre svoje deti. Ale t jej nedali vbec ni. Len prababika Alojzia Kristov im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristnu sa val jedno neastie za druhm. Magdalnka, Cyril a Metod dostan zkrt. Magdalnka to preije, ale dvojiky zomr, a to prve v noci, ke sa Kristnke narod syn Adam - bohuia mtvy. Kristna sa z toho nevie dlho spamta a ako ochorie. Vyliei ju len Urbanov nvrat z vojny. Tto as kon smrou starho Habu, ktor sa chce napokon s Kristnou zmieri. Tretia as m nzov Marek a Lucia. Zana sa tm, e Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchdza tudova do vinohradnckej koly. Je vinikajcim iakom, najlepm zo vetkch. Vemi mu pomhaj zrunosti, ktorm sa nauil, ke sa cez vojnu sm staral o otcov vinohrad. Marek sa stretva so svojou priatekou z detstva Luckou a ich vzah sa postupne men na lsku. Marek asto navtevuje rodiov ale tm sa vedie vemi zle. Kristna ako ochorela a po ase zomrela. Urban, ktor u zaal pi aj predtm, sa teraz utpa v alkohole. Raz spadne z rebrka a zabije sa. Kee bol majetok zaden dom aj s vinohradom iiel do draby. Kpil ho Luckin otec Silvester - dvny nepriate Habdovskej rodiny. To mladch ud naas rozdel, ale nie nadlho. Napokon sa op stretn a zosobia sa. Heko tu zobrazil osudy troch generci - patriarchlne zaloench starch Habdovcov Michala a Verony, ich det - najm vak syna Urbana a jeho det Marka a Magalnky. Vma si nzory jednotlivch generci, ich sprvanie, postoj k blzkemu i vzdialenmu okoliu a vzah okolia k nim. Ich vzjomn vzahy, postoje k uritm problmom.. ALFONZ BEDNR
Sklen vrch
(romn)
Strun ivotopis:
Pochdzal z Roovej Neporadzi. Vytudoval latininu, sloveninu a etinu. Psobil ako stredokolsk profesor. Prekladal z agloamerickej przy.

Venoval sa literrnej tvorbe.
Jeho najznmej romn je Sklen vrch.
Z alej tvorby meme spomen zbierku noviel Hodiny a minty, romn Balkn bol privysoko.
alia tvorba: Za hrs drobnch, Ako sme suili bielize, Vpove, Osamel havran, Kolska, Role, Susedia.
Autor napsal aj scenre k filmom Slnko v sieti, Orgn, Tri dcry. Pre televziu Rno pod mesiacom a Moje kone vran.

Hlavn postavy:
Ema Klasov mlad ena, ktor v minulosti milovala Milana, potom bola zasnben so Zolom a vydala sa za Joa Solana, pracovala na seku 5 ako vedca zvodnho klubu a knihovnka, astnka vojny
Joo Solan Emin manel, pracoval na seku 5, mal rd Tich dolinu a tu sa spoznal s Evou
Milan Kali priate Emy, akali spolu diea, ale Ema si to dala pre, znakoval turistom trasu a mal rd Emu, astnk vojny

Dej:
Dielo je napsan formou dennkovch zpiskov radnky Emy Klasovej a prelna sa v om minulos s prtomnosou. V tomto romne Alfonz Bednr priiel s netradinm novm pohadom na povojnov problematiku, na SNP, na budovanie novej spolonosti, ale predovetkm na udsk vzahy. Bednrovi sa SNP stva prameom ustavinej retrospektvy a konfrontcie minulosti so sasnosou. 3 deje - sasn Emin ivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947

Ema Klasov nebola doma. Joo Solan (manel) zasvietil v obvake a na posteli mal nov sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennk. Joo si sadol a zaal ta ...
Ema sa rozprva s muom o prci. Optal sa jej, i pjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, e pjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa ila lyova so Zolom (vtedaj snbenec) a zmekali vlak a ona potom odila sama do doliny, pretoe sa Zolo vrtil domov. Bol u nich Tretina a rozprvali sa o prci, o stavbch. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedcou zvodnho klubu. Na druh de sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomnala ako znakovali s Milanom Kaliom trasu pre turistov, ako sedeli a hadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprval rozprvku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, e sa presne o 4 roky stretn na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nela tam. Milan boj aj tak nezvestn. Ema sa bola rozli s Tichou dolinou, pretoe mala ods so Zolom do Ameriky. Do chaty prili 4 lyiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprvku o sklenom vrchu. Vdy, ke pouje tto rozprvku, tak si spomenie na Milana a v poslednom ase mysl na neho stle. Vid ho vade, i u na skalch, alebo v prbehoch, ktor rozprva Mio Pog (jeden z lyiarov). Ema sa s nimi spoznala bliie a tak sa stretvali a rozprvali si kadejak prbehy. Ema zistila, e Mio naozaj rozprva o Milanovi a okonca sa aj poznaj. Zolo jej napsal list, aby sa vrtila domov, ale ona sa ete vrti nechcela.

Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec ili lyiari domov a Joo ostal aj s Emou v Tichej doline.
Jej mua premiestnili na sek 4 a pilo sa mu tam. Konene bud ma pokoj od Tretinu, ktor mal stle nio proti nim.
Joo a Ema chodili po dolinch. Raz veer ako tak sedeli, priiel k nim chatr Kuna aj s pomocnkom. Rozprvali sa o kadeom a v tom si chatr spomenul, e mu prilo oznmenie. Zolo sa enil a Eme prilo nevono a tak vybehla pred chatu. Ke sa vrtila, Joo sa jej optal, i jej nieo nie je. Ona povedala, e to je v poriadku. alej chodli po trach, rozprvali sa a pritom myslela stle na Milana. No u nie tak vemi, ako ke prila do Tichej doliny.
Ema sa vyd za Solana, oddu na stavbu. Ema neastne zahynie (stane na spadnut elektrick drty), Solana prve dotal jej dennk. Autor podva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzah k trom muom naznauje vzah k SNP



VLADIMR MIN
iv a mtvi
(romn)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Klenovci. Min sa vo svojej literrnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny ponohospodrstva na socialistick a vmal si aj osudy ud ako s tm sviseli a ako sa menili.
Takou je aj zbierka noviel Na rozhran a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.
Vrchol Minovej tvorby predstavuje dielo Genercia (Dlh as akania, iv a mtvi, Zvony zvonia na de)
Z alej tvorby: Smr chod po horch, Nikdy nie si sama, Tu ije nrod, Dchanie do pahrieb, Hovory M

Hlavn postavy:
1.) udia, ktor nechc ma ni spolon s faizmom, chrnia si vntorn slobodu a ij v oakvan zmien, svojimi inmi otvorene vystupuj proti faizmu, organizuj SNP:
kapitn Labuda - siln, energick, vitlny, rob mu poteenie ukazova svoju silu
Janko Krap - velite partiznov, vdy vie o chce, energick, odvny, vemi nron voi sebe aj inm
Marek Uhrn - tudent, telesne slab, obdivuje druhch o vetkom prema a filozofuje, m prezvku profesor
atr Koza
Hanka Krapov
Olina Ferkodiov
lekrka Ema
2.) Nemci - faisti a gardisti
Lemnitzky - velite gardistov
Filip Hracho - nadzbrojnk
Vincent Ulrich - gardista
Ignc August Kolenat
3.) udia, stojaci na sprvnej strane z vypotavosti, vhajci udia, ktor sa ete len rozhoduj, ku ktorej strane sa pridaj

Dej:
Trilgia vznikla v 2. polovici 50-tych rokov, ale nebol to tek do histrie, hlavnm cieom bolo pomc vyzna sa v sasnosti. Sm autor povedal: Pomc svojej genercii orientova sa dnes, uvedomi , pochopi sa - preo sme tak, ak sme.

Neosvetova tie asy faktograficky - to sa u stalo, ale morlne a psychologicky - preo a ako sa menil pocit ivota. Pochopi poriadok v mravnch hodnotch, rozplies uzlov body naej spolonosti.
Dej sa odohrva poas SNP, v Makove a Priehybch

Romn nem stredn postavu. Je to prbeh autorovej genercie i autora samho. Hoci je romn o vojne, boje ani dej nie s najpodstatnejm aspektom, zameriava sa skr na to, ako sa jednotliv typy prejavuj v rozlinch situcich., sna sa zobrazi zloinn charakter doby a postv, analyzuje ich morlne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalost. Je to autentick vpove o SNP, romn nie je zidealizovan, ale pravdivo zachytva skutonos. SNP sa stva opornm bodom, je ndejou pre jeho astnkov.
Nealeko Makova sa snaia prerazi Nemci oddiely kapitna Labudu a partiznsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrn pracuje ako telefonista a odovzdva rozkazy oddielom. Vstpil medzi vojakov atra Kozu, ktorm velil kapitn Labuda. Aj Marek bol hrd, bol dojat, lebo po prv raz poctil zodpovednos za mnohch, za vetkch, za cel svoju vlas, nebolo to nijak abstraktn vedomie, bol to vemi skuton, skoro telesn pocit blzkosti k vetkm ohrozovanm, a po prv raz v ivote nebol zoi-voi vekmu pocitu zahanbujco bezbrann: mal puku a iel do boja.

Marek bol v bitke s Nemcami zranen a liei sa v nemocnici, neskr sa vracia sp k oddielu. Miluje Olinu Ferkodiov, ktor vak s kapitnom Labudom ak diea. Nemci obsadili Priehyby, z ktorch pochdzal aj Labuda. Ranen Janko Krap (velite partiznov) sa v nemocnici zamiluje do lekrky Emy. Jeho matka i sestry odchdzaj do Ulrichovej horrne. Partizni zabij nemeck hliadku, preto Nemci zatkn vetkch obyvateov Ulrichovej horrne a uvznia ich vo vzen v Priehybch. Olina Ferkodiov sa za pomoci svojho bratanca Valra Ferkodia (nemeckho gardistu) dostane z vzenia a vracia sa domov. Hanku Krapov, ktor bola tie vo vzen, Nemci znsilnia a zabij. Kapitn Labuda sa za jej smr chce pomsti, a preto v nezmyselnom boji v Priehybch strca vea vojakov. Nemci obkia tbor partiznov a oddiel kapitna Labudu. Nevedel, o v tejto chvli treba urobi, prve tak, ako to nevedeli stovky inch veliteov a tiscky povstalcov. Ale bol rozhodnut nestrati hlavu, nevzda sa, a ke nebude monos vazstva, hada aspo monos pomsty.

Janko Krap, lekrka Ema, atr Koza, kapitn Labuda a Marek Uhrn utekaj a dostan sa ku Sovietskym oddielom. Tm sa zachrnia. Janko Krap poiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnbi s Olinou.

Kapitn Labuda sa liei v Moskve, pretoe pri teku si pokod miechu. Zavial studenej vietor a priniesol mnoho vn, vu orgovnu, vu mladej trvy a vu kvitncich sliviek. V mieste pod nimi dverne a prtulne blikalo niekoko svetiel. Boli mlad a vetko bolo pred nimi a vetko bolo pre nich, hviezdy, svetl, mesto, moc, vne, vetko bolo pre nich, vetko to bolo kvli nim, mali dos sl, aby objali cel vesmr a aby objali svoju budcnos, o ktorej nepochybovali.

ANDREJ PLVKA

zbierka Moje najmilie
Po rokoch venovan Alexandrovi Matukovi
Piese
(bse)
Strun ivotopis:
Pochdzal z Liptova. Po skonen gymnzia tudoval prvo, ale tdium nedokonil, venoval sa literrnej tvorbe a prv bsne napsal u ako gymnazista.
V bsnickej zbierke Z noci rna sa hlsi k odkazu starej genercie a k udovm tradcim a k udovm tvarom.
V bsnickej zbierke Vietor nad cestou sa zama nad sebou, nad zmyslom svojho ivota.
V bsnickej zbierke Tri prdy Liptova sa bsnik prejavil u z vlastnou poetikou a pretvoril tto zbierku do konenej podoby s nzvom Liptovsk piala.
Bsnikovi nebodli cudzie ani voja, protifaistick odboj, povstanie. V tom duchu napsal zbierky Ohne na horch, kde okrem spoloenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znienej krajiny.
Obraz SNP vytvoril v bsnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.
Z alej tvorby: Zelen ratoles, Domovina moja, Slva ivota

Dej:
Bsnik v bsni Piese, v prvej asti opisuje svoju ponur minulos vo svojom rodnom kraji. Vemi rd snva.
V druhej asti bsne opisuje svoju tbu i bezstarostne, chcel by vzlietnu a necha sa una vetrom ponad svoj rodn kraj. Je to oslavn bse Liptova. Oslavuje vetky zkutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Bsnik s radosou v dui opisuje tento prekrsny kt Zeme, ktor je jeho srdcu vemi blzky. V zvere hovor o mladosti a zrove o starobe, o novej dobe, ktor men jeho Liptov, v dedinch len sam novoty. Hovor tie o mladej genercii, ktor je nesksen a odkzan na pomoc tch, ktor u nieo zaili, hoci dnes u nemaj toko sl. V plnom zvere poukazuje i na smr, ktor prina staroba, no ver, e bude i alej vo svojej bsni ako t pred nm, o s rovnakou radosou v dui vyznali svoju lsku rodnej Zemi a zostali v pamti udu.

MIROSLAV VLEK
Dotyky
(zbierka bsn)
Strun ivotopis:
Spolu s Rfusom patria do pozie 60-tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navtevoval gymnzium a Obchodn akadmiu.

Neskr tudoval Vysok kolu obchodn v Bratislave a bol redaktorom viacerch literrnych asopisov. Psobil ako predseda Zvzu slovenskch spisovateov a od r. 1969-1988 bol ministrom kultry. Zomrel v Bratislave.
Literrna tvorba:
pozia pre deti: Vek cestovn horka pre malch a vekch, Do Tramtrie
pozia pre dospelch: zbierka Dotyka. Vyvolala vek ohlas kritiky, pretoe bola jeho debutom.
alia je zbierka Pralivos. Autor porovnva vntro loveka s vonkajou skutonosou.
Z alej tvorby: Nepokoj, Milovanie v husej koi, Zpalky

achy

Bsnik prirovnva achov partiu k ivotu, kde je osud tie asto vrtkav. Ilziu achovnice zloenej z iernych a bielych polok dosahuje antonymami:

Ak sadnete si z dlhej chvle k achu,
pre astie lebo pre sklamanie hra,
nezabdajte, e je problm, na kom
zvis vae vazstvo i pd.

S hlavou v ohni

Bsnik sa sna vyjadri cit k ene tm, e by chce aby sa stala hlavnou nplou jeho mylienok:

Rd by som bol, keby si bola rno iskrou,
aby si mi vdy, ke svit, padla do oka.
.
.
Napoludnie by si mohla by mj pal.
Aby o mne hovorili: Cel hor.
.
.
O pol smej veer:
aby a bol cel vesmr pln.
.
.
A rd by som bol, keby si raz v ivote bola: no.
no na srdci a no na stach.


Jablko

Jablko v bsni symbolizuje vzah dvoch ud, ktor ostal zelen - nedozrel. On ju navonok vyha z domu, no vo vntri nechce aby odila. Ke vak udalosti dostan rchly spd, nie je schopn tomu zabrni:

Jablko zo skrine sa skotalo na zem.
Tak zbal si svoje veci a me s.
.
.
Neprestvala prosi, prila k stolu,
plakala.
.
.
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som: Zosta!
Ale ona si zbalila svoje veci a odila.

Jablko zo skrine sa skotalo na zem.



MILAN RFUS
A dozrieme
(zbierka bsn)
Strun ivotopis:
Narodil sa v Zvanej Porube. Jeho diela s prekladan do mnohch eurpskych jazykov. Je to sasn autor. Vytudoval na vysokej kole sloveninu a dejepis, pracoval ako vysokokolsk uite a venoval sa pozii.
Debutoval zbierkou A dozrieme.
alia zbierka m nzov Chlapec mauje dhu, s tu bsne, ktor naznauj pominutenos loveka v ase.
alia zbierka Zvony.

Zobrazil tu loveka prce, ktor zpas s kadodennm delom.
V Knihe rozprvok sa epick asti prelnaj s lyrickmi pasami.
Z alej tvorby: Sobotn veery, udia v horch, Stl chudobnch, Hudba tvarov
Rfus psal aj eseje, ktor vyli v knihch: lovek, as a tvorba, 4 epitoly k uom, O literatre.
S vekm majstrovstvom spracoval aj udov rozprvky a to: Mechrik korik, Medovnkov domek, Modlitbiky, Lupienky, Zvieratnek

Veobecn charakteristika:

Zbierka prina bsne rznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, bsach, v ktorch autor vyznva svoj vzah k domovu, s tu aj vere s motvmi 2. svetovej vojny, vere reagujce na aktulne politick problmy sveta, ale aj bsne, v ktorch chce autor vyjadri ist zoveobecnen posolstvo o ivote loveka, o osude udstva.

Materstvo

Autor tu vyjadruje vaku enm, vyzdvihuje ich nad muov. Hovor o nich, ako o vernch bytostiach, ktor uruj udsk ivot na zemi.

Neskor jese

Opisuje tu koniec jesene a prchod zimy. Zachytva typick jesenn prrodu a jej vzhad (zosypala listy, padajci d, sed hmla). Koniec bsne je vykreslenm prrody, akajcej na prchod zimy.

Rozlenie

Je to monolg mtveho mua. Dfa, e mu ena odpust to, e mus spomna pri jeho hrobe. Mu ver, e si jeho ena u nenjde druhho, zrove s tm vak racionlne rta. Mysl si, e asom zabudne na jeho smr a slzy jej uschn.

LADISLAV MAKO
Ako chut moc
(romn)
Strun ivotopis:
Preil ak ivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukch. Mlados preil v Martine. Po vyhlsen Slovenskej republiky sa poksil o tek do Sovietskeho zvzu. Potom utekal cez nemecko-holandsk hranicu, preil koncentran tbor. Odtia utiekol a stal sa lenom partiznskej skupiny. Bol ako zranen. Po obsaden eskoslovenskmi vojskami varavskej zmluvy r. 1968 emigroval do Rakska. Mal zakzan v eskoslovensku publikova. Po r. 1989 sa znovu venoval slovenskmu literrnemu ivotu.
Jeho prvm dielom je romn Smr sa vol Engelchen. Autor sa tu poksil poda pravdiv vpove o nsilnom zniku obce Pletn.
alm dielom je novela Non rozhovor. Dej sa odohrva v povojnovom Nemecku.
alm dielom je romn Ako chut moc.
Z alej tvorby: Oneskoren reporte, Agresori, Siedma noc, Sdruh Mnchhausen, Jeden preije, Slvnostn prejav, Gigant, Na vchod

Hlavn postavy:
Frank - banketov, prominentn fotoreportr u 20 rokov, mal i bohat zbierku enskch aktov, jeho zubou bola skromn zbierka fotografi, ktor odraj druh tvr vznamnch ud
Paulna - jeho ena, ktor zanedbval
mtvy f kabinetu - 1. mu v krajine, zomrel ako 52 ron, Frankov dobr priate u zo kolskch lavc, kedysi nerd nosil kravatu, postupne urobil vek kariru, zmenil sa i vzorovo (stunel) i charakterovo, postupne sa odcudzil
Margita - 1.

ena, pokojn, vdy zhovievav, ktor zanedbal, lebo nebola reprezentatvnym typom, bval dieva Franka
Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvli afre na moskovskej univerzite
vdova - 2. ena, bval sekretrka, thla, vysok, pekn, neili spolu dobre, kad z nich mal znmosti
Galovi - jeho politick sok a sper, bol na ele bezpenostnho apartu
Muklk - prevraca kabtov a udava, bol dosaden na miesto prednostu Haovho odboru
prof. Fonda - Frankov znmy
Judita - partiznska ena
Licka - ena v bare, Frankova znma

Dej:
Rozprvaom celho prbehu je prominentn novinr a fotograf politickho diania v spolonosti Frank. Dej sa odohrva v priebehu troch dn poas pohrebu bvalho predsedu vldy a bvalho Frankovho priatea. Nepomenovan Mtvy sa vlastne stva hlavnou postavou. Kniha zana opisom prpravy rozlky s Mtvym. Frank m za lohu zsobova svoju redakciu fotografiami z rozlky. Dej v relnom ase vak nie je takmer iadny, vinu tvoria vahy novinra nad jeho vzahom k Mtvemu a nad Mtvym samotnm. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomna si chvle, ktor spolu preili. Zo zaiatku boli vemi dobr kamarti, bojovali spolu v povstan, bok po boku znali trapy. On bol vdy vodcovsk typ a Frank sa mu podriaoval. Spolu sa chodievali veer kpa, s nimi aj Frankove dieva Margita. Ke mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a lo sa alej. no, v tch asoch to bol ozajstn chlap. Lene po vojne sa dostval vyie. Stle vyie a vyie. Zabdal na starch priateov a novch nenachdzal, lebo vetci sa bli jeho moci a on sa zase bl ich. Posledn krok k odcudzeniu urobil vtedy, ke opustil Margitu (neskr za ou vyhodil aj syna Martina) a oenil sa so svojou bvalou sekretrkou. Zaali sa stka u len oficilne. Obas sce spolu posedeli, ale boli to u iba kroben stretnutia. Mocn mu u zabudol na vetko, za m kedysi pevne stl. ud, ktor ho skrvali cez vojnu, dal kvli vlastnej vtrnosti zavrie. Podpisoval rozhodnutia, z ktorch sa niektor ukzali chybn a vdy za to vinil druhch. Nikomu naokolo u nedveroval. A potom nastal padok. lovek v pozad, mocnej ako najvy (Galovi) rozhodol, e nastala jeho spoloensk smr. Zakzal uverejova jeho fotky v novinch. Potom prila ozajstn smr. Ete i jej prina sa zdala Galoviovi mlo dstojn (urmia - mo v krvi) a lekri ju museli zmeni na leukmiu. Frank fotografuje ud, ktor sa s nm prili rozli. ud, ktorm bol povinou plne ahostajn. Alebo ud, ktor sa pretvarovali, pritom ho z celej due nenvideli. Aj Galoviovo rozlkov prejav bol falon a pln pretvrky.

V zvere Frank rozma, o vlastne moc je a o je jej dsledkom.

Nao ti bola vetka t moc, ktor si zskal? Ako ti chutila? V om ti pomohla, o ti vyrieila, kam a doviedla? Kedysi si bval zdrav, mocn, pln elnu. A astn. Zintenzvnilo sa tvoje astie? Priniesla ti moc alie astie, alebo nahradila bval nejakm inm? (...) Mono je tak astie, udn, ale pripam, e me by tak: astie z moci. Ukazova, e si viac ako in, e me rozhodova o udskch osudoch, suvernne rozhodova, ty sm, bez zodpovedania, bez skladania tov. Mono aj to je astie, niekoho vyzdvihn a potom ho zaliapnu. Chut to? Dva to loveku uspokojenie? Ukja to jeho vne, jeho pudy?


Charakteristika moci:
Ako s ou vie zaobchdza? m bola moc v tvojich rukch? Bola dobrom? Bola zlom? i bola iba samoelom? Hrakou, s ktorou si sa pohrval, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnoh by a dnes chvlili a utovali by tvoj odchod. Keby bola bvala zlom, dnes by a mnoh preklnali a teili by sa z tvojho neslvneho konca. Ale nikto neutuje tvoju smr.



LADISLAV MAKO
Smr sa vol Engelchen
(romn)
Dej:
Cel romn je rozprvanm partizna Volou, ktor sa aj po skonen vojny nedoke vyrovna so stratami, ktor poas nej utrpel.
Pred koncom 2. svetovej vojny zasiahne Volou guka do chrbta a spsob, e m ochrnut nohy. Je koniec vojny a on chpe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ke mu nohy precitn. Tu nastva v jeho sprvan aksi zlom - km si bol ist svojou nevldnosou, dusil svoje mylienky v sebe. No ke zistil, e bude i, sna sa vysporiada so svojou minulosou a vetky zitky z vojny rozprva mladej sestrike Elike, do ktorej sa zamiloval.
Hlavnm podnetom na spomnanie je nvteva Marty - idovky, ktor pomhala partiznom tm, e spvala s Nemcami, aby zskala dleit informcie. Marta sa prila s Voloom rozli (odchdza do Kanady) a pred odchodom mu povie: Musela som ti voao poveda, viem, m ti bola Plotina. Ostatn sa opili mocou, maj in starosti. Nemm to komu poveda, iba tebe. Ten Nemec sa vol Engelchen.
Voloa rozprva, ako bol prvkrt nasaden na dleit lohu - preda dleit dokument. Vtedy prvkrt videl Martu a zamiloval sa do nej. Poas plnenia alej lohy - zistil meno zradcu - bval Voloa s Martou v jednom byte a Marta mu optovala city.
Marta vak ila 2 ivoty - jeden ivot zabenej eny s Voloom a druh ivot v apajach Matahari.

Na jednej z akci Marta zabije nemeckho generla, s ktorm spvala a ktor ju bjal a odchdza do Zlna.
alou akciou, ktor na Volou zapsobila, bolo zabitie 2 nemeckch dstojnkov: k miestu, kde partizni sdlili sa blili 2 Nemci. Pvodne si vyli na prechdzku, ale partizni ich zabili. Jednho namieste zabili a druhmu po vypovan ponkli nvrh, e jeho muov odzbroja a oslobodia a jeho samotnho zabij (po vojne by ho aj tak zabila nemeck armda za to, e stratil svoju jednotku). Tesne pred tm, ako ho zastrelili, sa Voloa dozved, e dstojnk dr. Armin Weiss bol id a vojna sa mu zd ete nepochopitenejia, ke vid, e id zabja idov.
Partizni plnuj odchod z Plotiny, ktor sa pre nich stva nebezpen. Medzitm na akcii v Zlne Voloa spoznva 2 hlavnch dstojnkov SS - Skorzenyho a Engelchena.
Medzi partiznov prichdzaj 2 mlad mui - Baa a Mach. Aj napriek podozreniu, e ich nasadilo Zlnske komando, prijmaj ich partizni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriv utekaj a partizni opaj Plotinu. Sprevdza ich vak pocit strachu - obbili si ud, ktor tam ij, ktor im pomhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcry.
Do partiznskeho oddielu prichdzaj 2 nemeck zbehovia.
Mylienky vetkm stle smeruj k Plotine a rozhodn sa vrti. Dedinu nachdzaj vyplen a partizni to pokladaj za svoju chybu - keby neodili, boli by dedinu ubrnili. Dedinu, ktor im poskytla vetko nechali vyhorie. Odchdzaj splni svoje lohy v priesmykoch, s vak prenasledovan Nemcami. Vaka 2 nemeckm dezertrom sa im podar unikn a vetci sa rozlia.
Dej sa vracia do sasnosti. Volou navtvi Martin brat, aby mu oznmil, e Marta zobrala morfium a zomrela. Voloa odchdza z nemocnice aby naiel mua, ktor zaprinil smr Plotiny a ktor partiznom spsobil neustle vitky svedomia.

ALBERTO MORAVIA
Vrchrka
(romn)
Strun ivotopis:
Prozaik, dramatik, publicista, hlavn predstavite talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rme v rodine architekta. Vlastnm menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol tudova kvli kostnej tuberkulze a ustavinm lieebnm pobytom v mnohch sanatriach. Pracoval ako novinr, bol zahraninm korepondentom talianskeho asopisu La Stampa v Londne a v Pari. Pre svoj idovsk pvod mal poas vojny obmedzen publikan monosti a musel sa ukrva. V povojnovom obdob sa pre nekonformn nzory dostal do sporu s cirkvou. Dokal sa vak i slvy a pct. Zomrel v Rme.
Rozsiahle literrne dielo zo zaiatku ovplyvoval existencializmus, v 40. a 50. rokoch neorealizmus, ktorho bol vedcim predstaviteom.

Vynikol ako romnopisec (Sklaman ndeje, Pochyben ctiiados, ahostajn, Makarda, Manelsk lska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchrka, Neastn milenka, Konformista, Nuda, Pozornos, Ja a on, Cesta do Rma, Leopardia ena a in). Vznamn s i jeho poviedky a novely (Epidmia, Rmske poviedky, Nov rmske poviedky, Agostino, Automat a in). Psal aj divadeln hry (Beatrice Cenci, ivot je hra a in) a publicistick knihy (napr. lovek ako cie, Predstava Indie).

Dej:
Dej sa odohrva v Taliansku v rokoch 1943 a 1944. Vojna sa bli k Rmu, preto sa udia z obavy, e Rm bude bombardovan, hfne sahuj na vidiek. Tak rob aj hlavn hrdinka romnu Cesira. Obchod, ktor viedla po smrti mua, zanechva do njmu priateovi Givannimu, a s osemnsronou dcrou Rosettou odchdza k svojim rodiom do Vallecorsy. Vlak vak nejde a k cieu ich cesty a preto ostvaj vo Fondi u manelov Concetty a Vincenza. U nich ij dlh as v biednych pomeroch. Concetta m dvoch synov, ktor s vojensk zbehovia. Aby ich zachrnila pred nemeckmi faistami, ktor u nieo tuia, ponkne im Rosettu ako dieva do kychyne. Cesira sa o dcru prvom boj, pretoe poula, o robia nemeck vojaci s dievatami, preto obidve v noci ujd. K rodiom Cesira neme s, pretoe Vallecorsy faisti vysahovali, vetci obyvatelia s v zbernom tbore vo Fronsinone.
Pretoe m Cesira peniaze, nejako sa pretlie a obidve eny sa dostan do horskej osady Sv. Eufemia k ronkovi Paridovi. Nie s sami, u Parida je viac uprchlckych rodn. V protiklade s Paridom, ktor vid zmysel ivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nm sa obe eny spriatelia. Rosette sa s nm nezhodne v nboenskej otzke, pretoe Michelo never v Boha, ale zist, e m tie rd prostch ronkov a m tie tak jemn a achetn duu ako ona. Cel dni trvia s nm a ke sa Michelo mus skrva pred Nemcami, ktor verbuj mldencov na front, skrvaj sa s nm. Obas sa stretn aj s vojakmi inch nrodnost a od nich sa dozvedia, e dolo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, e pre blaho Talianska musia vyhra vojnu spojenci a bez zimu poskytne kryt dvom Anglianom, ktor im daj nejak sprvu pre anglick jednotky.
Raz prde do osady skupina Nemcov a odved Michela, aby im v horch ukzal cestu. Michelo sa u nevrti. Cesira si uvedomuje, e ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpen miesto a preto s Rosettou odchdzaj od Parida a jeho rodiny. So zsobami jedla s u tie na konci.
Doln dediny s u osloboden. Vaka lstku od Anglianov dostan Cesira a Rosetta potraviny, obleenie a tie auto, ktor ich odvezie do Vallecorsy. Ke tam prdu, v dedine nik nie je a eny odpovaj v kaplnke.

Ke u chc ods, prdu tam vojaci z Maroka a chc ich znsilni. Cesira sa ubrni, ale nesksen Rosetta nie. Toto na u zapsob ta, e sa stane ahkou enou. Najprv s vodiom, ktor ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodi Chorindo ju nech, pretoe m enu. Neskr sa Rosetta miluje aj s Concettinm synom Rosariom.
Cesira sa o jej budcnos obva. Chce sa vrti do Rma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabij zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrzou rozma, o vetko z nich vojna spravila. Ke uvid Rm, spomenie si na Michela, do ktorho vkladala vetky ndeje, ktorho si obbila ako vlastnho syna a ktorho Nemci zastrelili.



ALBERTO MORAVIA
Rimanka
(psychologick romn)
Dej:
1. as
Adriana bola vekou krsavicou. Ovlna tvr, sladk oi, rovn nos, sta s ervenmi plnmi perami. Mala rovn, dlh nohy, guat boky, dlh trup s zkym psom, irok ramen, pln brucho a jej prsia boli tie pln, vysok a pevn.
Jej matka sa rozhodla, e v ich chudobe me pomc Adrianino telo a navrhla maliarovi, e mu posli ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pzovala viacerm maliarom.
Matka si vak myslela, e ako modelka zarba mlo, a preto sa rozhodla, e z Adriany sa stane tanenica. Adriana vak na skke neuspela, take tanenica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepilo a dvala to najavo. Adriana vetky zaroben peniaze dvala matke.
Pre Adrianu jej sen astne sa vyda a ma deti zmocnel, ke sa stretne s mladm ofrom Ginom, s ktorm sa aj zasnbila. Jednho da odili Ginovi zamestnvatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navtvi ho v jeho izbe. Dom a prepych urob na u siln dojem. Potom sa s Ginom vysp.
Matka sa naoko hnev, dovedie Adrianu pred lekra, ke sa jej nechce zdveri s tm, o sa medzi ou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoj, ke sa presved, e vzah sa naplnil. Je presveden, e vydaj Adriane u nehroz - Gino dosiahol, o chcel.
Adrianinou najvou tbou je vyda sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktor jej ich odkladala, kupuje skromn vbavu a nbytok do splne na piku.
Napriek tomu, e je Gino ofr a nie pn, m pripomienky k tomu, e pracuje ako modelka a neshlas s tm, aby sa stkala s priatekou Gisellou, ktor si vydriava bohat pn.

Adriana mu potom radej stretnutia s Gisellou zatajuje.
Gisella ju vezme na vlet za mesto, m robi spolonos solventnmu pnovi Astaritovi, ktor od prvej chvle nemohol oi od nej odtrhn. Spolonos pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v przdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstril do ruky papierik. Neskr zistila, e s to peniaze - tri tiscky. Doma sa nemohla na ne vynadva. Na chvu bola astn. Zaplat spltky a ete jej nieo ostane.
Pred Ginom mala vitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala pouenie kaza a peniaze si - nechala. Trpi ju to, e Gino odloil termn svatby. Matka never, e sa svatba vbec uskuton.
Astarita pozval Adrianu k sebe do radu. Na stretnut hovor o svojej lske k nej, ponka jej skvosty a bohatstvo, Adriana vak odmieta, a preto jej povie dleit informciu o jej snbencovi. - Jej snbenec Gino Molinari, je 4 roky enat s Antoniettou Partiniovou, dcrou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maj dievatko menom Mria.
Ke sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, e sa u nebude ivi ako modelka, ale ako prostittka.
Jej prvm klientom bol Gisellin znmy - obchodnk Giacinti, ktor neustle hovor o sebe, ale je tedrej ne obvykle. Adriana sa obva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju vak nezastav a Adriana sa stane prostittkou.
S Ginom sa stretla a po odchode jeho pnov v ich dome. Gino sa jej pil, preije s nm krsne poludnie a nakoniec mu povie, e vie o jeho manelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.
Mui sa striedaj, Adriana si dva zvzok, e jej bud ahostajn, e sa nepripta k iadnemu z nich. Po ase zlenivie, v truhlici na peniaze maj asto przdno a a to ju op vyenie do ulc.
Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, sem-tam prechdzku po obchodnej tvrti.
Kolobeh Adrianinho ivota op naru Gino, ktor jej priiel oznmi,e panej zmizla vzcna pudrenka a teraz ich vyetruje polcia. Prizn sa, e ju ukradla a vrti mu ju.
Astarita jej odkazuje po Giselle, e je ochotn rozs sa svojou rozlenou manelkou a zobra si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, me by len klientom ako kad in.

2. as
Jednho da Gisellu a Adrianu sleduj dvaja mlad mui v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mlad z muov, Giacomino (neskr ho bude vola Mino a stane sa jej ivotnou lskou), odmietne Adrianine sluby, hoci jej zaplatil. Je jemn, plach, kultivovan. Preili prjemn veer na prechdzke po tvrti, v ktorej Adriana vyrstla.

Mino odmieta dvernosti a priam sa hroz, ak s na verejnosti. Je zahaden sm do seba, nevid, e sa Adriana ponka, e ho had, pretoe sa zabila.
Bol ju Giacomovo odmietnutie a nezujem, vezme matku na prechdzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvbnu atku, aby nezabudla, do ktorej socilnej vrstvy patr.
Nechce sa ani v mysli pred Giacomom poklada za lepiu ne je, je pobehlica, a tak sa aj sprva. Gino ju zoznmi s muom, Sonzogno, Z ktorho aj on sm m poriadny strach. Adriana o om ni nevie, a predsa tu, e by sa ho mala b. Ke odiiel, Gino jej prezradil, e ho kvli pudrenke podozrievali, ale ikovne zvalil podozrenie na jednu slku, ktor je teraz vo vyetrovacej vzbe. Adriana sa nevie zmieri s tm, e nevinn dieva pyk za krde, ktor spravila ona.
Sonzogno sa k nej vrti ako klient. Spolu sa pomiluj. On jej prezrad, e je vrahom klenotnka a zlodejom. Obchodnk mu ponkol prli mal cenu za vec, ktor mu priniesol na predaj. Sonzogno m temn povahu a nezvyajn silu v ramench, hoci na to nevypad. Namiesto peaz, ktor Adriana od neho nechcela, jej nech Ginovu pudrenku, ktor ona ukradla Ginovej panej.
Po nejakom ase sa stretne s Gisellou a nenpadne sa vypytuje na mladho tudenta, ktor odvtedy nebol u nej ani raz. Po nvteve Giselly ju na pozvanie navtvi Astarita. Zdver sa mu, e ukradla pudrenku a e jej je to tej nevinnej slky. Astarita jej porad, aby pudrenku dala kazovi a nech ho poiada, aby ju doruil polcii, tak najlepie nepoznan pome slke, ktor na zklade Ginovch kladov obvinili z krdee. Astaritovi nedovolila dlhie osta, pretoe v kuchyni akal poern mladk - Giacomo.
Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizn, e nem so sebou ani groa, oakva, e ho Adriana pole pre. Nakoniec sa jej prizn, e cel mesiac myslel len na to, aby sa s ou stretol.
Je o dva roky mlad ako ona, m 19 rokov, tudoval a bval v Rme v podnjme. Je nesmel a zkostliv, nevie prejavi ani tbu ani cit. Poiada ju, aby schovala u seba balk, po ktor si po ase prde. Prezrad jej, e je v om mnostvo tajne vytlaench letkov, v
ktorch sa uom vysvetuje, preo sasn vlda nie je dobrou vldou a akm spsobom by sa mala odstrni. Lichot mu, e jeho innos povauje Adriana za nebezpen, m aj revolver.
Po niekokch doch Adriana nevie vydra bez Minovej prtomnosti a rozhodne sa ho navtvi v jeho podnjme.

Mino ju pozve do jedlne, kde jeho pani domca pripravila preho veeru.
Adriana odchdza astna, Mino jej sbil, e na druh de po veeri za ou prde. Giacomo nemal dos peaz na ivot v Rme, ale nechcel ni prija od Adriany. Unikal jej, mala pocit, e s ou zaobchdza ako s menejcennm tvorom.
Jednho da, ke ila s Minom elektrikou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala pre. Sonzogno sa jej zdveril, e m pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradi iba dvaja udia - Gino a ona. Nechce s nm s do bytu, ale rana do tvre ju presved, aby poslchala. Chce, aby s nm ula do Milna, m vraj dos peaz a oni dvaja s pre seba ako stvoren. Uviedla ho do izby a pod zmienkou z nej vyla a utiekla z domu k Minovi.
Domca pani jej povedala, e Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, e agenti ili zatkn Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktor pri zatkan postrelil agenta a uiel. Mina zatkli, ale po neskorom Astaritovom zsahu ho prepustili.
Adriana sa bla s domov po Sonzognovej strebe, ale akal ju tam zfal Mino. Ten jej vyrozprval, e ho vypovali a on zradil. Povedal vetko o svojej innosti, ba aj men svojich kamartov.
Adriana mus s na polciu, kvli vpovedi o Sonzognovi. Neprezrad ani jeho meno, povie, e ilo o benho neznmeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekra a ten potvrd jej tuenie, e ak diea. S tomu presne dva mesiace. Adriana si vypotala, e to me od Sonzogna a tto predstava ju des.
Mino sa nevie zbavi smtku zo svojej zrady, a tak Adriana prezrad, e ak ,,jeho'' diea, navye rozhodne sa poiada Astaritu, aby vymazal jeho vpove.
Prve vtedy, ke priiel k Adriane Astarita, voiel aj Sonzogno, a pretoe bol nsilnicky ako vdy, Astarita ho fackami vyhod z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyie postavenho pna. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpe Adrianu, e o vpovedi Mina sa na polcii nerobil iaden zznam.
Adriana vie, e Sonzogno sa pomst za urku,chce Astaritu varova, ale prde neskoro. Od jednho mladka sa dozvie, e niekto bol zhoden zo schodia. Adriana si je ist, e ten mtvy je Astarita. Strnici ili na strechu a hadaj vraha, Sonzogna, ktorho nakoniec pri nahake zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a nepriiel ani aie dni. Na tret de priiel list, v ktorom Mino pe, e ke dostane tento list, on nebude u medzi ivmi. Nezniesol pocit viny, e zradil.

Postaral sa aj o diea, napsal rodine i advoktovi, aby bolo oho postaran.
Ak to bude chlapek, bude sa vola Giacomo, ak dievatko, Adriana jej d meno Letizia - Rados, pretoe chce, aby mala in ivot ako ona, astn a vesel.
+ + diff --git a/no_slovak_letters.txt b/no_slovak_letters.txt new file mode 100644 index 0000000..afe281c --- /dev/null +++ b/no_slovak_letters.txt @@ -0,0 +1,1245 @@ + + + + +REFERATY.ATLAS.SK Čitateľský denník + + +Čitateľský denník +Obsah + +. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň výber básni +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan +VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia +. ROČNÍK +JÁN PALÁRIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +CHARLES DICKENS +Oliver Twist +JANKO JESENSKÝ +Demokrati +EMILY BRONTEVÁ +Búrlivé výšiny +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha +JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave +MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +. ROČNÍK +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak +MILO URBAN +Živý bič +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia +IVAN STODOLA +Bačova žena +JÚLIUS BARČIVAN +Matka +. ROČNÍK +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu +JOHN STEINBECK +Na východ od raja +JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ +FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno +ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi +ANDREJ PLÁVKA +Pieseň +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky +MILAN RÚFUS +Až dozrieme +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka +ALBERTO MORAVIA +Rimanka + + + + + + + +. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona +báj +Hlavné postavy Antigona, Kreon +Vedľajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor +Útvartragédia +Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach + +Dej +Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke. + Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu Tvoja manželka sa zavraždila. Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená. + + +Charakteristika +Antigona mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna + +Hlavná myšlienka +Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne. + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes +báj +Hlavná postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +Vedľajšie postavyProit, Iolat +NetvorChimaira +BohoviaAténa, Zeus, Poseidon + +Dej +Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť. Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika +Bellerofontes nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna +báj +Trójski hrdinovia Paris, Hektor +Grécky hrdinoviaMenelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej +V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny +Paris syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus +povesť +Hlavná postavaTeseus syn kráľa Aigeusa +Vedľajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna +NetvorMinotaursu + +Dej +Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén. Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som. Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať. na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu Tu máš klbko niti a meč. Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty čiernu za bielu. +Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika +Teseus silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis +báj +Hlavné postavy Filemon, Baucis +BohoviaZeus, Hermes + +Dej +Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala Bohovia navštívili našu chalúpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu. Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi. + + +Charakteristika +Filemon, Baucis skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční + +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +balada + +Stručný životopis +Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa . apríla . Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne Duma Bratislavská a Zverbovaný. +J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy +J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa. +Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy. +Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. + +Dej +Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku divný, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu. +K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada. +Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická. + +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň výber básni +balady +Remeselník + +V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horkoťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie. +Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci. + +Ovčiar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovaný + +Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo + +Zabitý + +Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň. +Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu. +Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa. + +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova +balada +Stručný životopis +Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa . januára . Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka. +Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou. +Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi. + + +Dej +Obsahuje úvod a spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života. +I. spev oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. II. spev v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania +III. spev Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým +IV. spev Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody +V. spev precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata +VI. spev Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud +VII. spev v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom +VIII. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel +IX. spev ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu + +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan +lyrickoepická báseň +Stručný životopis +A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie. +Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozofickoreflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej. +S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné. + +Dej +Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. + +Martin Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku. +Družina Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou. +Slatinský jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil. +Vohľady Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak. +Lapačka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku. + + +Charakteristika +Martin detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný + + VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži +historický román +Stručný životopis +V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul pair. Po prevrate a nástupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Ďalšie známe Hugove diela Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje. +Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme. + +Hlavné postavy +Quasimodo zvonár v Chráme Matky Božej +Frollo kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda +Esmeralda cigánka, ktorá tancovala na námestí +Phoebus veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda +Pierre Gringoire básnik a cigánkin manžel na štyri roky. + +Dej +Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína. +Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kráľa bláznov. Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový kráľ bláznov zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo. +Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na to v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali. +Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom. +Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila. +Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho brlohu zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas Ja sa za neho vydám. Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky. +Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že jeho cigánku miloval aj Frollo. +hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve +Na tomto námestí stála asi tristoročná veža cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku. +Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u Falourdelky. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili. +Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala. +Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa priznala, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením. +Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto divadlo sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo. +Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále. +Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou. +Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno. +Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením. +Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil. +Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika +Quasimodo mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať +Esmeralda pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba +Phoebus vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +komédia +Stručný životopis +Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov domácej frašky a talianskej komédie. +napísal komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým. + +Hlavné postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zažúbený do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin milý +Eliza Harpagonova dcéra Valérova milá +Valér Anzelmov syn Elizin milý +Mariana Kleantova milá Harpagonova vyvolená +Anzelm Valérov a Marianin otec +Frozína dohadzovačka +Jakub Harpagonov kuchár a kočiš + +Dej +Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí. +Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika +Harpagon za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom +Eliza a Kleant nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života. +Anzelm sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy + + + +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia +novela +Stručný životopis +J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom. +Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti českoslovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci. +J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis Hranica života, ale nie lásky. +Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské. +Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách. +Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala. + +Dej +V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. +Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku. + + +Charakteristika +Adam Bešeňovský predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný +Štefan Levický mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského +Matiáš Bešeňovský Výborný vábnik na voľbách + +Príslovia a porekadlá +Rozumie sa tomu ako hus pivu +Čo sa vlečie, neutečie +Vola lapajú za rohy a človeka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny +Nie je všetko zlato, čo sa blyští +Ja o voze, ty o koze +Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní +Blázon dáva a múdry berie +Kto počtuje, ten gazduje + + + + + + +. ROČNÍK +JÁN PALÁRIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +veselohra +Stručný životopis +Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave. +Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie +Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy +Grófka Eliza Hrabovská +Oriešok školský učiteľ +Miluša jeho dcéra, grófkina spoločníčka +Ľudovít Kostrovický +Rohon zememerač, Kostrovického priateľ + +Dej +Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna. +Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje. +Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku. + + +Hlavná myšlienka +Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku. + +CHARLES DICKENS +Oliver Twist + +Stručný životopis +Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako . ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách. + +Hlavné postavy +Oliver Twist chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu +Charles Bates, John Dawkins mladí vreckári +Losberne doktor +Sowerberry výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku +Pani Maylieová tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera +Bumble +Bumblová rodená Corneyová +Nancy Oliverova priateľka, zlodejka +Noah Claypole pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil +Monks Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat +Bill Sikes surovec, zlodej, vykrádač bytov +Fagin starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov +Pán Brownlow Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán +Rose Maylieová adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá + +Dej +Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o či takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča. +Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali aby na neho niečo mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu bol to ten ktorý mali vykradnúť zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru Rózu ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili šťastne v jednej dedine a stále sa navštevovali. + +JANKO JESENSKÝ +Demokrati +román +Stručný životopis +Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine. +Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. . Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia sú tu básne sociálnopolitické, národnovlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti. +V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu. +Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše II. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru. +Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev. +Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných. +Próza Malomestské rozprávky, Demokrati + +Hlavné postavy Ján Landík, Hanka, Dubec + +Dej +Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok Rovnosť. Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým, +Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách +aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou, +ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika +Jan Landik nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča +Hanka nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením +Dubec predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie + + + + + + +EMILY BRONTEVÁ +Búrlivé výšiny + +Dej +Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine. +Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone. +Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal. +Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku. +Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +román +Stručný životopis +Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici . storočia. +Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou. +K najvýznamnejším dielam autora patria Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová +Spisovateľ vytvoril románoví cyklus románov jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán. + +Dej +Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit. +Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej. +V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer. +Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú. +Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov. +Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom. + + +Charakteristika +Otec Goriot obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život +Rastignac študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele +Anastasie a Delphine po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené + + + +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha +román +Stručný životopis +Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej +Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. +Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. +V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave +novoveká povesť +Stručný životopis +Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba písal básne zbierky Bájky, Žehry +Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov. +Ďalšia tvorbaFaustiádia kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch. + +Dej +Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy Záborského pôsobiska Žubčian, ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti. + +. časť Deň škaredý +Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho pán s veľkým nosom a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní panskej spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť. Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci, ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší. + +. časť Deň pekný +Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni +román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine. +Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie +Ďalšou poviedkou sú Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skúškou +Študentská tematika Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá +Z pobytu na Brači Dom v stráni +Z pobytu v Južnej Amerike Mať volá +S historickou tematikou Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky +Divadelné hry Komasácia, Bacúckovie dvor +Román Prechádzky po Patagónií + +Dej +V živote sú dve veci Láska a smrť. Román získal aj prímenie Román o živote. Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. +Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal. + +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +Noc a samota +zbierka básni +Stručný životopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice Nedeľný večer. +V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah. +Ďalšia básnická zbierka sú Verše v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole. +Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry. + +Šesť hodín je + +V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha. + +Chladný dáždik + +Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo. + + + + + + + + +. ročník + +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more +novela +Stručný životopis +Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas . svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení . svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti. +Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez . svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny. +Tvorba +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej +Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už . deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil. +. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie. + +Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať + +Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije. + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. +Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu. +Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka +Človeka možno poraziť, nie však zničiť. + +Charakteristika +Santiago Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu. + + + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +novela +Stručný životopis +Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe. +Tvorba Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof román Rieka +Krátko po . svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu. +Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej +Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy . januára do . marca . Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer . januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah. + Keď . marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika +Peter mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný. +Lucia polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou. + +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového +román +Stručný životopis +Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. prežil dva roky v zákopoch. +Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti. +Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone. +Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek + +Dej +Román sa skladá z kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemeckoanglický front. + +Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. +Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. +Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť. +Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života. +Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život. +Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil. +Padol v októbri , jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na západe nič nové + + +Motto +Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna I keď unikla jej granátom. + + + +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak +sociálnopsychologický román +Stručný životopis +Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine. +Tvorba U nás, Domov, Medové srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak. +Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik + +Dej +Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti. + +Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo Ľaľa, akoby si z neba spadol. + + Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode. +Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ... + + Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo. + +Životnou filozofiou Maka je +Trp Jozef Mak Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak. + + + +MILO URBAN +Živý bič +unimalistický román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák. +V r. pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu. +Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, Pánu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy. +Z ďalšej tvorby Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás. + +Hlavné postavy +Stará Ilčička vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla. +Štefan Ilčík smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal rokov. +Ondrej Koreň bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notár Okolický vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec. +Dekan Mrva Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu. +Jano Kurňava Jonáš Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove. +Eva Hlavajová podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa. +Adam Hlavaj dezertér zbeh, muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka Starala sa o Evine nemanželské dieťa. +Anqyal žandár, nadbiehal Kriste. +Trnčík brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama. +Gyri veliteľ vojska + +Dej +Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas . svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. . časti Stratené ruky je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. . časť Adam Hlavaj je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov. + +. časť Stratené ruky +Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci Ondrej Koreň prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali Pánča. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. . časť Adam Hlavaj +Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu. +Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť +Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný. + + +Charakteristika +Adama Hlavaj rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu. +Ilčíčka matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila. +notár Okolický pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran. +Štefan Ilčík, Ondrej Koreň obete vojny + +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone +novela +Stručný životopis +Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. , keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena. +Tvorba Uzlík tepla, Pokušenie týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. +Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone. + +Hlavné postavy +Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný +Magdaléna Maliariková čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité +Maliarik otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný +Maliarička matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná +Jano Zápotočný bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan +sestra Zápotočného milá, pracovitá, bohabojná +Vedľajšie postavy farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka + +Dej +Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. +Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa. +Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. +Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. +O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo Tulák, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu. + +Charakteristika +Peter mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý +Magdaléna vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra, +Zápotočný bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou +Magdalénina matka chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére +Kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí. + + +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia +novela +Stručný životopis +Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry. +Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža. +Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária. + +Hlavné postavy Martin Lepiš drak, Šimon Jariabka, Eva + +Dej +Podtitul tejto novely ja rozprávka môže byť niečo zlé o drakovi, ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie + +Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho. +Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny. +Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden Poliak Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza. + +IVAN STODOLA +Bačova žena +drámatragédia + +Stručný životopis +Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave. +Tvorba +komédie Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia +tragédie Bačova žena +hra Čaj u pána senátora +dráma Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť +veselohra Jožko púčik a jeho kariéra +prozaické práce Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom + +Hlavné postavy +Ondrej Muranica bača +Eva +bača Mišo + +Dej +Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta Teraz má už máte obaja. +V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym otázka vysťahovalectva, financie. Morálne keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. JÚLIUS BARČIVAN +Matka +divadelná hra +Stručný životopis +Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,... +Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra ľudí čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy. +Satirická hra Mastný hrniec +K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka. +Expresionizmus dráma Neznámy +Prvky absurdnej drámy hra Dvaja otázky medziľudských vzťahov Veža +Prozaické dielo Husličky z javora kniha pre mládež. + +Dej +Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček nôž. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí. + + + + + + + + +. ročník + +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch + +Stručný životopis +Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch. +Ďalšia tvorba Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po . svetovú vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti. + +Hlavné postavy +Lenie Small veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce +George Milton Lennieho anjel strážny, chytrí, menšej postavy + +Dej +Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky. +Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je silná ako býk, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu + +Hlavné postavy +Tom Joud, Róza Šaran, Connie muž Rózy, Noe brat Rózy a Toma, matka, Al brat Toma + +Dej +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu. + +Oni človeka nenávidia preto, že sa boja. + +Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore. +Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko. + +JOHN STEINBECK +Na východ od raja +román +Dej +Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali detí. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť. +Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolárov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite +psychologický román +Stručný životopis +Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. +Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite. +Z ďalšej tvorby Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour Úvod, Hapworth , + +Dej +Skladá sa z kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v . osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro. +Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohráva počas troch dní. + +Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola. + Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol. + V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane. + Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili. + Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. + Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. + Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. + Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. + Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama. + Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. + Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila. + Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. + To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy. + + +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +román +Stručný životopis +Patrí k protivojnovým spisovateľom. +Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná. + +Hlavné postavy +Yossarian kapitán, Catheart plukovník, Milo obchodník + +Dej +Názov Hlava XXII je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny. +Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava XXII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy XXII, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna. + +Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon. +Podľa Hlavy XXII voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom. + +Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva. +Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný. +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ +rozprávka pre dospelých +Stručný životopis +Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla . svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od . rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti. +Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku . +Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. +Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu. + +Dej +Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona. +Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili + +,,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať. + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel. +Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku. +Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti. +Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok. +Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou. +Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie. +Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov. +Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete. +Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný. +Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou. +Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť. +Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete. +Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal. +Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom. + +,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, povedala líška. + +Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia. +Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť. +Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa. +Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži. +Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem. +Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnú škrupinku na Zemi. +Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho. +Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto + +,,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk. +,,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im + To je z únavy... + +Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa zožrala ovečka ružu áno alebo nie A uvidíte, ako sa všetko zmení... + A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité + + +Hlavná myšlienka +Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno +generačný román +Stručný životopis +Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom. +Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety. +Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu. +Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno. +Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie. + +Hlavné postavy Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek + +Dej +V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch +román +Stručný životopis +Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe. +Jeho najznámejší román je Sklený vrch. +Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko. +Ďalšia tvorba Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia. +Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané. + +Hlavné postavy +Ema Klasová mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny +Jožo Solan Emin manžel, pracoval na Úseku , mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny + +Dej +Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa SNP stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. deje súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok + +Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan manžel zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ... +Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom vtedajší snúbenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň jeden z lyžiarov. Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muža premiestnili na Úsek a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim. +Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny. +Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie stane na spadnuté elektrické dróty, Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP + + + +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi +román +Stručný životopis +Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň +Z ďalšej tvorby Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavné postavy +. Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP +kapitán Labuda silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným +Marek Uhrín študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku profesor +čatár Koza +Hanka Krapová +Olina Ferkodičová +lekárka Ema +. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky veliteľ gardistov +Filip Hracho nadzbrojník +Vincent Ulrich gardista +Ignác August Kolenatý +. Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú + +Dej +Trilógia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to útek do histórie, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky to sa už stalo, ale morálne a psychologicky prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti. +Dej sa odohráva počas SNP, v Makove a Priehybách + +Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov. +Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zočivoči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný mal pušku a šiel do boja. + +Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap veliteľ partizánov sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča nemeckého gardistu dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty. + + Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali. + +ANDREJ PLÁVKA + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venované Alexandrovi Matuškovi +Pieseň +báseň +Stručný životopis +Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista. +V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom. +V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života. +V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala. +Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny. +Obraz SNP vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z ďalšej tvorby Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života + +Dej +Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva. +V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, v dedinách len samé novoty. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu. + +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky +zbierka básní +Stručný životopis +Spolu s Rúfusom patria do poézie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave. +Literárna tvorba +poézia pre deti Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie +poézia pre dospelých zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom. +Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou. +Z ďalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky + +Šachy + +Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami + +Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu, +pre šťastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabúdajte, že je problém, na kom +závisí vaše víťazstvo či pád. + +S hlavou v ohni + +Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok + +Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou, +aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť môj úpal. +Aby o mne hovorili Celý horí. +. +. +O pol ôsmej večer +aby ťa bol celý vesmír plný. +. +. +A rád by som bol, keby si raz v živote bola áno. +Áno na srdci a áno na ústach. + + +Jablko + +Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť. +. +. +Neprestávala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som Zostaň +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. + + + +MILAN RÚFUS +Až dozrieme +zbierka básní +Stručný životopis +Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii. +Debutoval zbierkou Až dozrieme. +Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase. +Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom. +V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami. +Z ďalšej tvorby Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov +Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách Človek, čas a tvorba, epištoly k ľuďom, O literatúre. +S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček + +Všeobecná charakteristika + +Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi . svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi. + +Neskorá jeseň + +Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla. Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy. + +Rozlúčenie + +Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú. + +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc +román +Stručný životopis +Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemeckoholandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu. +Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín. +Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku. +Ďalším dielom je román Ako chutí moc. +Z ďalšej tvorby Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Mnchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ + +Hlavné postavy +Frank banketový, prominentný fotoreportér už rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí +Paulína jeho žena, ktorú zanedbával +mŕtvy šéf kabinetu . muž v krajine, zomrel ako ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo stučnel i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita . žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka +Martin syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite +vdova . žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti +Galovič jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu +Muklík prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru +prof. Fonda Frankov známy +Judita partizánska žena +Licka žena v bare, Frankova známa + +Dej +Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný Mŕtvy sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší Galovič rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná urémia moč v krvi a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. + +Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal Ako ti chutila V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným ... Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to Dáva to človeku uspokojenie Ukája to jeho vášne, jeho pudy + + +Charakteristika moci +Ako s ňou vie zaobchádzať Čím bola moc v tvojich rukách Bola dobrom Bola zlom Či bola iba samoúčelom Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť. + + + +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen +román +Dej +Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. +Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť odchádza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen. +Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy zistil meno zradcu býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city. +Marta však žila životy jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína. +Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie nemeckých dôstojníkov k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku. Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov. +Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva hlavných dôstojníkov SS Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizánov prichádzajú mladí muži Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. +Do partizánskeho oddielu prichádzajú nemeckí zbehovia. +Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. +Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia. + +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka +román +Stručný životopis +Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme. +Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné. Významné sú i jeho poviedky a novely Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné. Písal aj divadelné hry Beatrice Cenci, Život je hra a iné a publicistické knihy napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie. + +Dej +Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone. +Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky. +Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci. +Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom. +Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili. + + + +ALBERTO MORAVIA +Rimanka +psychologický román +Dej +. časť +Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné. +Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom. +Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke. +Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí. +Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí Gino dosiahol, čo chcel. +Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku. +Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane. +Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční. +Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. Jej snúbenec Gino Molinari, je roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária. +Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka. +Jej prvým klientom bol Gisellin známy obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou. +S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechádzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný. + +. časť +Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou, odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila. +Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona. +Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol. +Je o dva roky mladší ako ona, má rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v +ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver. +Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru. +Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom. +Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili. +Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov. +Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí. +Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď. +Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam. +Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané. +Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý. + + diff --git a/no_slovak_no_caps.txt b/no_slovak_no_caps.txt new file mode 100644 index 0000000..c0839ac --- /dev/null +++ b/no_slovak_no_caps.txt @@ -0,0 +1,1244 @@ + + + + +Referaty.atlas.sk Citatelsky dennik + + +Citatelsky dennik +Obsah + +. Rocnik +Stare Grecke Baje A Povesti +Antigona +Stare Grecke Baje A Povesti +Bellerofontes +Stare Grecke Baje A Povesti +Trojska vojna +Stare Grecke Baje A Povesti +Teseus +Stare Grecke Baje A Povesti +Filemon a Baucis +Janko Kral +Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +Janko Kral +Moja piesen vyber basni +Jan Botto +Smrť Janošikova +Andrej Sladkovic +Detvan +Victor Maria Hugo +Chram Matky Bozej v Parizi +Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec +Jan Kalinciak +Reštauracia +. Rocnik +Jan Palarikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +Charles Dickens +Oliver Twist +Janko Jesensky +Demokrati +Emily Bronteva +Burlive vyšiny +Honore De Balzac +Otec Goriot +Ludovit Kubani +Valgatha +Jonas Zaborsky +Dva dni v Chujave +Martin Kukucin +Dom v strani +Ivan Krasko +Nox et solitudo +. Rocnik +Ernest Hemingway +Starec a more + +Romain Rolland +Peter a Lucia +Erich Maria Remarque +Na zapade nic noveho +Jozef Ciger Hronsky +Jozef Mak +Milo Urban +Zivy bic +Margita Figuli +Tri gaštanove kone +Dobroslav Chrobak +Drak sa vracia +Ivan Stodola +Bacova zena +Julius Barcivan +Matka +. Rocnik +John Steinbeck +O myšiach a ludoch +John Steinbeck +Ovocie hnevu +John Steinbeck +Na vychod od raja +Jerome David Salinger +Kto chyta v zite +Joseph Heller +Hlava Xxii +Antoine De Saint Exupery +Maly princ +Frantisek Hecko +Cervene vino +Alfonz Bednar +Skleny vrch +Vladimir Minac +Zivy a mrtvi +Andrej Plavka +Piesen +Miroslav Valek +Dotyky +Milan Rufus +Az dozrieme +Ladislav Mnacko +Ako chuti moc +Ladislav Mnacko +Smrť sa vola Engelchen +Alberto Moravia +Vrcharka +Alberto Moravia +Rimanka + + + + + + + +. Rocnik +Stare Grecke Baje A Povesti +Antigona +baj +Hlavne postavy Antigona, Kreon +Vedlajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strazca, prvy posol, druhy posol, nacelnik zboru, zbor +Utvartragedia +Dej sa odohrava pred kralovskym palacom v Tebach + +Dej +Antigona je dcera krala Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktora sa skoncila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden den, ked zdvihli ruku jeden na druheho. Ich nastupca Kreon da Eteokla pochovať so všetkymi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakavať. Nepochovaneho ho necha napospas dravcom. Antigona ma v umysle pochovať svojho brata a o pomoc poziada aj sestru Ismenu. Ta jej však odmietne pomocť a radšej sa podda zakonom. Antigona odchadza pochovať brata. Kreon sa rozprava s nacelnikom zboru. V tom prichadza strazca, ktory oznami Kreonovi, ze ktosi pochoval Polyneika so všetkymi postami a vinnik nezanechal za sebou ziadnu stopu. Kral prikaze strazcovi, aby našiel toho opovazlivca, lebo inak mu zaplati zivotom. Strazcovia prichytia Antigonu pri cine a prevedu ku kralovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potresta Antigonu smrťou a chysta sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k cinu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikazal strazcom, aby ich uvaznili a dobre strazili. Hajmon, najmladši syn krala a nacelnik zboru ho marne prehovaraju. Vravia mu, ze ludia v meste chvalia Antigonin cin a skor si zasluzi velkolepe pocty. Kreon neustupi ani vystrahe, ze Hajmon sa zabije, ak jeho snubenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Maju ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaziva pochovaju v skalnej hrobke. +Sluhovia privadzaju Anitgonu z palaca a vedu ju k skalnej hrobke, ktora jej je svadobnou sienou a vazenim zaroven. Antigona prosi ludi, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbozny skutok sposobuju strasť ti, co ju vedu k hrobke. Do Teb prichadza veštec Teiresias vedeny chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zle rozhodnutie. Vystriha ho, ze ak neustupi, zomrie niekto z jeho najblizšich. Az teraz sa Kreon zlakne a zmeni svoje rozhodnutie. Sam pochova Polyneika a ponahla sa oslobodiť Antigonu z podzemneho vazenia, ale je uz neskoro, pretoze sa obesila. Do Teb prichadza prvy posol, ktory oznamuje, ze sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sam v hneve, pokladajuc otca za vraha. Z palaca prichadza Eurydika, zena krala Kreona. zacula cosi, ze rodinu postihlo nestastie. Prvy posol jej všetko vyrozpraval. Kralovna odišla do palaca. Nacelnik zboru a posol vchadzaju do palaca. V tom prichadza Kreon a v naruci nesie svojho syna mrtveho. Pochopil, ze vrahom je on. Z palaca vychadza druhy posol a nesie zlu spravu Tvoja manzelka sa zavrazdila. Kreon vola svoj osud, aby ukoncil jeho zivot, lebo nema preco ziť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a zena. Nacelnik zboru Clovek, ktory si mnoho o sebe mysli a pouziva velke slova, neminie velky trest a konať s rozvahou sa nauci az na stare kolena. + + +Charakteristika +Antigona mlada, pekna, rozumna, mila, šlachetna, smela, odvazna, nebojucna + +Hlavna myšlienka +Jednoducha zena sa postavi proti spolocnosti a sama sa rozhodne. + +Stare Grecke Baje A Povesti +Bellerofontes +baj +Hlavna postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +Vedlajšie postavyProit, Iolat +NetvorChimaira +BohoviaAtena, Zeus, Poseidon + +Dej +Nestastny bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel ujsť z vlasti. podozrievali ho z vrazdy. Bellerofontes sa na uteku dostal ku kralovi Proitovi, ten ho prijal a ponukol pohostinstvo. Jeho spravanie prezradilo, ze pochadza zo vznešeneho rodu. Zapacil sa mladej kralovnej, ktora ho vyznamenavala pred šlachticmi. Ten si tieto pocty nevšimal. Kralovna sa nahnevala a uvazovala, ako by ho ociernila, Kralovi vravela, ze je pyšny a nevšima si pocty. Iste bude zly. Kral si to nevšimal. Proites zaobchadzal s Bellerofontesom ako s priatelom. Kralovna sa zleho umyslu nevzdala. Podplatila sluzobnika a zašla za kralom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriatelmi a chce sa zmocniť tronu a ak sa ho nezbaviš, zabije ťa. Sluha vypocul rozhovor a moze ti to dosvedciť. Zavolala sluhu a ten to dosvedcil. Kral jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto nacrtol na tabulku tajne znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kralovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devať dni. Potom sa ho spytal na dovod a ucel cesty. Bellerofontes mu podal tabulku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kral si hosť oblubil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpecnu cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda zila v rokline. Bellerofontes na ceste za nou uvazoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okridleneho kona Pegasa. Prišlo mu na mysel, ked bude mať kona bude rychlejši a na Chimairu zautoci zo vzduchu. Priblizil sa k Pegasovi, no ten ho zacitil a utekal. Bellerofontes si lahol do travy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyna Atena a podala mu zlatu uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi byka a uzdou lahko skroti kona. Bellerofontes sa prebudil a vskutku lezala v trave uzda. Od radosti, ze su mu bohovia nakloneny, ponahlal sa obetovať byka a bohyne Atene zasvatil oltar. Schoval sa k pramenu a cakal, kedy prileti Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikazal mu, kam ma letietť. zakruzil okolo mracien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vynal luk a šipy. Napol tetivu a z vyšky obludu trafil. šipy ju zasahovali, kym jej nezhasli tri zivoty. Potom z nej stiahol kozu a vratil sa k Iobatovi. Kral ucasol na okridlenym konom a kozou z obludy. Dal mu za zenu svoju dceru a stal sa kralom. Po case sa zacal nazdavať, ze prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom lstiveho Sizyfa. myslel si, ze ked ma okridleneho kona moze navštiviť nesmrtelnych bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblacnych vyšok. Pegas sa vzoprel umyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do mociara. Zachranil si zivot, no nikdy sa neukazal pred ludmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ludmi. Zil v pustinach, kde našil aj svoju smrť. Kon doletel na Olymp a vstupil do sluzieb vladcu bohov Dia. Charakteristika +Bellerofontes nebojacny, lstivy, prešibany, smely, odvazny + +Stare Grecke Baje A Povesti +Trojska vojna +baj +Trojski hrdinovia Paris, Hektor +Grecky hrdinoviaMenelaos, Agamemnon, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia Hera, Atena, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej +V Malej Uzii stalo v davnych casoch mesto Troja. Vladol mu Kral Priamos s kralovnou Hebabe. Raz v noci sa kralovnej snival zly sen, ktory veštil, ze sa jej narodi syn, ktory prinesie skazu celemu mestu. Preto syna hned po narodeni odniesli do hor. V horach sa ho ujala medvedica, ktora ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medvedoch sa naucil ludskej reci. V tychto koncinach no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrce, kde ho naucil hovoriť. Vyrastol z neho mocny mladik. Nazyvali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred nim zjavili tri bohyne. Hera, Atena a Afrodita. Hera ho poziadala, aby rozhodol, ktora z nich je najkrajšia a ma dostať zlate jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktora mu slubila najkrajšiu zenu na svete. Tym rozhneval bohynu Heru a Atenu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Troje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slavnosti a velke preteky. Paris sa ich zucastnil. Porazil všetkych svojich bratov. Kral si dal zavolať viťaza. V rozhovore snim zistil, ze je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Coskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, ze najkrajšia zena je Helena, manzelka krala Menelaa. Paris zacal stavať lod na cestu za Helenou. Všetci ho odhovarali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kral Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zakony a uniesol Helenu na svoju lod, ktora sa vydala na spiatocnu cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovu vypravu proti Troji. Do vojny zatiahli aj krala Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priatelom Patroklesom. Achilles bol najsmelši hrdina vypravy, ktory bol nezranitelny okrem paty. V Aulide sa zišli všetci bojovnici. Zeus im zoslal znamenie, ze vojna potrva devať rokov a na desiaty Troja padne. Lode nemohli vyplavať kvoli bezvetriu. Kral Agamemnon podla veštby obetoval svoju dceru Ifigeniu, ktora sa stala knaznou bohyne Artimes. Vojsko vyplavalo z pristavu. Greci sa dostali k Troji. Trojskych bojovnikov viedol Hektor. Greci ich zahnali za hradby. Postavili si tabor a kazdy den chodili na vojnove vypravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnomom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porazku greckych vojsk. Trojania sa stali odvaznejšimi. Patrokles si pozical od Achilla vyzbroj. Ked ho videli Trojania dali sa na ustup. Hektor ho smrtelne zranil a ukoristil si Achillovu vyzbroj. Achilles bol smutny zo smrti svojho priatela a chcel sa pomstiť. Opať sa vrhol do boja proti Trojanom. Zabil Hektora, ktoreho povlacil pod hradbami. Vecer bol Priamos vypytať od Achilla mrtvolu svojho syna. Neskor padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho vyzbroj sa uchadzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabijať všetkych vojvodcov. Atena nanho zostala šialenstvo. Napadol stado oviec. Ked to rano uvidel sam si vzal zivot. zajali trojskeho veštca, od ktoreho sa dozvedeli, ze treba priviesť ešte dvoch greckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktoremu dal Herakles luk a smrtiace šipy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za zobraka a presliedil cele mesto, kde sa stretol s Helenou. Po navrate dal postaviť dreveneho kona, kde sa skryl s hrdinami. Ostatni spalili tabor a odplavali za nedaleky ostrov. Trojania sa tešili z odchodu Grekov. Pred hradbami mesta stal velky kon, ktoremu sa potešili, ale netušili, ze je to pasca. Knaz Laokaon tušil, ze kon prinesie mestu skazu. Preto ho kazal zniciť. Knaza zabili dva hadi. Trojania vtiahli kona za hradby. Mesto si lahlo pokojne spať. Vecer vyšla Helena na hradby a dala Grekom znamenie, aby sa vratili. Z utrob kona vystupili hrdinovia a otvorili brany vojsku. Vojsko znicilo cele mesto. Zeny a deti zobrali do otroctva. Kral Menelaos si odviedol Helenu na lod. Vojna nepriniesla nic dobre pre obe strany. Vojnovu korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vratili domov ako cudzinci. Vojna sa skoncila a zlo, ktore zrodila kracalo dalej. Pricina vzniku vojny +Paris syn kral Priama, uniesol Helenu, zenu sparskeho krala Menelaa + +Stare Grecke Baje A Povesti +Teseus +povesť +Hlavna postavaTeseus syn krala Aigeusa +Vedlajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna +NetvorMinotaursu + +Dej +Syn atenskeho krala Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atenam hrozila vojna a preto vyslal krala poslov, aby hladali syna. Poslovia prišli do cudzieho kralovstva, kde sa Aigeus ozenil s kralovskou dcerou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozveda od poslov preco prišli. Vyda sa s nimi do Aten, aby branil vlasť. Prv nez vstupil na lod, zodvihol balvan a ukryl pod nim svoj mec a crievice. Manzelke povedal Ked sa nebudem vracať a naš syn dorastie, zaved ho k balvanu. Ak zodvihne kamen, nech si zoberie mec a crievice a poberie sa za mnou do Aten. Aigeus odišiel. Ked syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kamen, obul si crievice, opasal mec a vydal sa na cestu za otcom. Do Aten sa vybral cez vrchy. Tuzil po hrdinskych cinoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohi lupeznici, ale dokazal ich premocť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred atenske brany. Vošiel do Aten a prezeral si nadherne stavby. Pred palacom bolo zivo. Nadišli den, kedy mali Atencania poslať na Kretu netvorovi Minotaurovi sedem mladencov a sedem dievcat. Bola to dan kretskemu kralovi. Kedysi sa konali v Atenach hry a zapasy. Kretsky kral Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkych superov. Aigeus dal kralovskeho syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Kretou a Atenami. Atencania vojnu prehrali a museli kretskemu kralovi platiť dan. Kazdy deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatvaral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlasiť u krala, ktory ho prijal ako hosťa nepoznaval ho. Teseus povedal kralovi, ze chce odplavať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splniš toto zelanie, poviem ti kto som. Aigus suhlasil. Teseus mu ukazal crievice a meca. Ale kral uz nemohol porušiť slub. Dav odprevadzal obete a Aigus sa so synom ťazko lucil a povedal mu Na lod som dal uloziť aj biele plachty. Vyplavate s ciernou, ale ak sa ti podari zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidim z dialky, ci sa mam radovať. na Krete uz cakali lod. Teseus povedal Minasovi, ze prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapacil sa kralovnej dcere Ariadne, ktora vedela, ze bez jej pomoci netvora nepremoze. Vecer prišla Ariadna za Teseusom do vazenia. Povedala mu Tu maš klbko niti a mec. Rano vyhnali Atencanov k bludisku. Ked vstupili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stlp a pobral sa za Minotaurom. Ostatni ostali pri vychode. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ludske telo a velku byciu hlavu. Netvor ho chcel rozmliazdiť. Teseus uskocil a obratne sa rozohnal carovnym mecom a zasiahol ho do srdca. Ked Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tapal temnymi chodbami k vychodu. Starostlivo sa pridrziaval nite az sa dostal k svojim. Ked ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, ze musia rychlo odisť, lebo otec sa dozvedel, ze im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastupili na atensku lod. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zasoby. Ariadna tam zaspala a mala zivy sen. Podla toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dioneza. Ked lodnici nastupili do lode, Ariadna odmietla isť s nimi. Bolo im to luto. V zarmutku zabudli vymeniť plachty ciernu za bielu. +Kral Aigeus netrpezlivo ocakaval prichod lode. Ked uvidel cierne plachty, vrhol sa v zufalstve do mora. Mladenci a dievcata sa zvitali s rodicmi, ale sam Teseus sa s otcom uz nezvital. Krala dal slavnostne pochovať a od tych cias sa nazyva more po nom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastupil na tron. Nevladol iba mecom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevne zaklady slobode a pravu. Charakteristika +Teseus silny, odvazny, nebojacny, smely, mudry a spravodlivy + +Stare Grecke Baje A Povesti +Filemon a Baucis +baj +Hlavne postavy Filemon, Baucis +BohoviaZeus, Hermes + +Dej +Za starych cias braval na seba Zeus podobu pozemstana a skumal, ci su ludia dobri alebo zli. Na cestach ho sprevadzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviezom udoli. V tomto udoli sa nachadzalo vela bohatych gazdovskych dvorov. Kedze sa uz schylovalo k veceru Hermes chodil po gazdovstvach a prosil o noclah. No však všade ho vyhnali. Ked sa vratil za Zeusom, vyrozpraval ako sa mu vodilo. Povedal mu, ze tu ziju iba sami zli ludia, ktori nemaju zlutovanie s pocestnymi a nepoznaju pohostinstvo. Zeus sa ho hned spytal ci bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalupky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skusil stastie aj tam. V tejto chalupke byval starcek Filemon a starenka Baucis. Zili tu od mladosti a v svornosti a laske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starceka na dvorci a spytal sa ho, ci by im neposkytol noclah. Filemon suhlasil, aj ked bol velmi chudobny a vela toho nemal. Hermes podakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlavku kapusty, kusok udeniny a priniesol to starenke, ktora pripravila z toho jedlo pre hosti. Filemon miešal v cistom hlinenom miesidle vino s vodou a nalieval ho do drevenych bukovych caši. Ospravedlnoval sa, ze vino nie je take dobre ako v mestach. Zeus povedal, ze vino je sladke a dobre vtedy, ked je aj hostitel mily. Starcek nalieval po druhy a treti raz, ale vino neubudalo. Ked to Baucis zistila s basnou vzdychla a povedala Bohovia navštivili našu chalupku. Filemon a Baucis sa poklonili vzacnym hosťom a zacali sa ospravedlnovať za skromne pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinu hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, ze su jedini, ktori ich privitali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystupte s nami na ubocie vrchu. Filemon a Baucis pocuvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stran nad udolim. Zeus zalial cele udolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stala chalupka Filemona a Baucis, ktora sa zmenila na nadherny chram. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splni zelanie. Filemon povedal, aby ich nechal straziť krasny chram a ked sa ich zivot naplni, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ked prišiel ten osudny den, Filemon a Baucis sa zacali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti su si nablizku a ked zavanie vietor, nezne sa dotykaju jeden druhe konarmi. + + +Charakteristika +Filemon, Baucis skromni, mili, pohostinny, dobrosrdecni + +Janko Kral +Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +balada + +Strucny zivotopis +Janko Kral sa narodil v Liptovskom Mikulaši dna . aprila . Bol zo synov najmladši. Sprvu študoval v Kezmarku a neskoršie na lyceu v Bratislave, kde bol profesorom Ludovit Stur. Po zosadeni Ludovita Stura z profesorskej katedry bol medzi prvymi, ktori podpisal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia su zname jeho basne Duma Bratislavska a Zverbovany. +J. Kral sa snazil poznať ťazky zivot poddaneho ludu a jeho revolucne zmyšlanie. Osobitne si všimal janošikovske tradicie. Dokazal skutkami to, co hlasal basnami. V revolucnom roku spolu so svojim priatelom, ucitelom v Honte, burcoval narod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vazenia do Siah. Ohlasom revolucnych udalosti su jeho basne Krajinska piesen, Jarna piesen, Duna dvoch bratov, Sahy +J. Kral vacšinu svojich basni neuverejnil, pretoze obsahovali kritiku spolocnosti. Vyber jeho poezie vyšiel pod nazvom Verše Janka Krala. +Jeho poezia je z tvorby Sturovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenskeho revolucneho romantizmu. Bol najsubjektivnejšim a najrevolucnejšim basniko Sturovskej školy. +Najvyznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Vahu a divny Janko. + +Dej +Janko Kral v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smutok a rozpory ale aj lasku k ludu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktoreho nikto nemal rad. Dokonca aj vlastny otec ho od malicka bijaval. Janko nenachadza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezyvku divny, pretoze sa s nikym nekamaratil. Casto chodil sedavať a plakavať na brehy Vahu. +K Vahu sa viazala aj povera, ktora rozpravala o zakliatej panne, ktora vzdy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktory si oblecie šaty naopak a skoci do Vahu, moze ju odkliať. Panna mu za odmenu da všetko o co si len poziada. +Jedneho dna pri vecery, ked všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Vahu. Zrazu zbadal nieco vo vode. neskor zistil, ze je to ta panna. Klakol si, pomodlil sa k Bohu a skocil za nou do vody. Zabudol si však obratiť košelu a preto mu bolo sudene zomrieť. Rano pastieri našli mrtveho Janka na brehu Vahu. Idyla viťazi nad tragikou. Autor dava na povrch spolocenske dovody, ktore sposobuju osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolim v ktorom zil. Balada hovori o obeti za blizneho. Balada ma pochmurny dej, tragicky a zobrazenim zivota je realisticka a citovo romanticka. + +Janko Kral +Moja piesen vyber basni +balady +Remeselnik + +V tejto basni autor poukazuje na chudobu remeselnika, ktory velmi ťazko pracuje, aby si horkoťazko zarobil na zivobytie. Jedneho dna sa rozhodne skusiť stastie vo svete. Tu mu tiez stastie nepraje. Niekedy nema co jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnu. Ked sa po ťazkej ceste vrati domov, je cely natešeny, ze je uz zase doma. Pri pomysleni, naco mu bolo vidieť mesta a dediny vo svete, ved iny clovek z neho nie je. Remeselnik bol, bude a remeselnikom aj zomrie. +Basnik tu poukazuje na clivy udel remeselnickych pomocnikov, ktori sa dlhe roky potuluju za pracou, všade rovnako majitelmi dielni vydierany a na koniec sa vracaju domov ako zobraci. + +Ovciar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Polany, krasne lesy, ciste potocky a štebo vtakov. tu opisuje stareho bacu, ktory ma velmi rad svoje velke stado oviec. Vzdy ked valasi mali isť pasť ovce, baca im hovoril, aby s nich oci nespustali a aby ich chranili ako oko v hlave. Valasi sa však v horach na vlkov zmenili a ovce biť a zabijať zacali. Baca vecer smutno hladel na hory a cakal valachov a svoje ovecky. Cakal marne. Svitlo rano a ovecky nikde. Az ked mesiacik zacal vychodiť spoza mrakov, ovecky špinave, doranane a skrvavene sa bez valachov vracali domov. Baca pri paseni oviec smutno hral a spieval, pretoze ťazko znašal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovany + +Basnik tu vystihuje zivot ludu cez vojnu, ked chodili vojaci a verbovali mladych junakov. Takymto junakom bol aj Janik. Janik sa zamyšlal nad tym, ze by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovara a frajerka mu je neverna. Hoci i doma moze prisť o zivot napriklad pri koseni pšenicky na vršku moze spadnuť, alebo tiez kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janika oplakava, ťazko ho vychovala a teraz ho straca. Janik podnapity, mocnou pasťou o šablicku sa oprie a povie Ci to ma vzdy tak byť, ako dosial bolo + +Zabity + +Autor tu piše o silnej laske Janka a jeho dievciny. Javor pod ktorym spolu sedavali, vyschne skor ako ich laska zanikne. Ich laska je tvrdšia ako kremen. +Janika raz pri paseni oviec zastihol silny vietor a mraz. Janik hovori, aby neznicil všetko, aby nechal aspon par kvietkov. Na druhy den sa vratili ovce bez Janika. Dievcina po horach, lukach behala na Janika volala. Uz aj trava vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorym sedavali uz vyrubali az potom ho na nabrezi našli. V ruke mal fujaru, na tvari laliu a na srdci pivoniu. +Teda jeho myšlienka, ze ich laska bude trvať dlhšie ako javor bude stať, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, zial dcery, ktoru chce matka vydať. Ona však s tym nesuhlasi, ze ma ešte cas na taketo rozhodnutie a ze radšej bude chodiť kusky pasť a priedom upratovať, ako by sa mala za fuzateho chlapa vydať. Lenze jej mať nehladi na to, ze jej dcera bude nestastna, ale na to, ake bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnava ku kvietku, ktory presadili zo slnka do tiena. Kvietok tu smutne hladi na zelenu horu a pri tom pomaly vyschyna. + +Jan Botto +Smrť Janošikova +balada +Strucny zivotopis +Jan Botto sa narodil vo Vyšnom Skalniku dna . januara . Mal staršieho brta. Do ludovej školy chodil Botto na Nizny Skalnik. Nadanie i postavenie v rodine predurcovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapisal na evanjelicke gymnazium do Ozdian. Literarne zacal tvoriť pocas študii v Levoci pod menom Janko Maginhradsky. Hlavnym zdrojom jeho poezie bola ludova slovesnosť. Vyvrcholenim jeho basnickej tvorby bola basen K mladosti. Vznikla vtedy, ked cinnosť mladeze ochabovala. V podobnom duchu je napisana i povstalecka piesen Pochod, v ktorej vola mladez k revolucnym cinom. Okrem toho napisal i Vojenske piesne a Prisaha Slovaka. +Jeho najvacšie dielo je Smrť Janošikova. Jan Botto neskladal svoj spev o Janošikovi podla historickych dokladov, ale vzorom mu bola ludova skladba. Janošika predstavil ako bojovnika za narodnu slobodu. Tuto skladbu nazval romancou. +Jan Botto najlepšie precitil z našich basnikov ludovu tradiciu o Janošikovi. + + +Dej +Obsahuje uvod a spevov. V uvode, ako predspev smrti Janošikovej je obranou hornych chlapcov a oslava slobodneho zivota. +I. spev oslavuje vodcu Janošika a jeho druzinu. Krasa a sila Janošikovej druziny je u Bottu symbolom velkosti, hrdosti a sily ludu. Ii. spev v dojemnej piesni placuceho pastierika zvyraznuje zial ludu a nad osudom Janošika a kresli jeho obraz zlapania +Iii. spev Janošik je vo vazeni a prichadza k nemu v podobe dievciny duša ludu a neznym tonom sa s nim luci, ako mila s milym +Iv. spev Janošik vo vazeni sniva krasny sen volnosti a slobody +V. spev precita a uvedomuje si svoje polozenie. Svita novy den, ale jemu prinaša smrť. Pyta sa, kto viac zbijal, ci on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chranil spravodlivosť. Odsudili ho, no on veri, ze pride odplata +Vi. spev Janošika vedu k šibenici. Knaz ho vyzyva k modlitbe, ale on kaze modliť sa za ubohy poddani lud +Vii. spev v den popravy mu naposledy myslou prebiehaju obrazy jeho mladosti a slobodneho zivota. Luci sa s krajom +Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no lud veri, ze Janošik nezomrel +Ix. spev ukazuje sa v nom buduce viťazstvo oslobodenej krajiny a ludu + +Andrej Sladkovic +Detvan +lyrickoepicka basen +Strucny zivotopis +A. Sladkovic, vlastnym menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine ucitela a literata. Studoval na lyceu v Banskej Stiavnici, kde sa zapojil do cinnosti literarneho kruzku. Rok bol vychovavatelom, aby si zarobil na študium v Nemesku. Od roku posobil ako evanjelicky farar v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sladkovic je jednym z hlavnych tvorcvo novodobej slovenskej poezie. +Sladkovicova tvorba nie je rozsiahla. Prve vacšie dielo je filozofickoreflexivna basen Sovety v rodine Dušanovej. +S vlastnym lubostnym zazitkom sa vyrovnal v basnickej skladbe Marina. Skladba ma dve velke casti. Bezprostredne po Marine napisal Sladkovic dalšiu skladbu Detvan a ine. + +Dej +Detvan je lyrickoepicka basen. Ma pať spevov Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohlady a Lapacka. + +Martin Na luke pod Polanou pri zapadajucom slnku tancovali dievcata. Medzi dievcatami bol aj Martin, pekny mladenec, obleceny v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Ked zacal novy tanec, prišiel k švarnej Elene a vytocil ju v tanci. Po skonceni tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranneho zajaca. Jedinym uderom valašky sokola zabil. Ked ho zdvihol, videl ze ma na nohe znak, aky mal sokol krala Mateja. Rozhodol sa, ze ho osobne odovzda kralovi Matejovi na jarmoku. +Druzina Elena sa neskor po tanci vybrala hladať Martina do hory. Bola uz tma. Cestou v hore stretla zbojnikov, ktory ju chytili a poviazali. Elena kricala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom pocul z dialky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ked ju našiel zobral zbojnikov a Elenu so sebou. +Slatinsky jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zamku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Krala stretol na ceste, kde smelo pred nim ospravedlnujuci sa, odovzdal zabiteho sokola. Kralovi sa jeho postava a ešte viac jeho smele pocinanie pacilo a preto mu odpustil. +Vohlady Vecer Elena sedela pod oknom na lavicke a hrala peknu piesen. Prišiel k nej vojak a zacal sa jej zaliecať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vzdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabat a ona mu na prsiach uvidela kralovsky znak. +Lapacka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kral odkazal Martinovi, aby prišiel na zamok. Martin prišiel. Kral sa ho spytal, ci by nešiel za vojaka. Martin suhlasil, ale pod podmienkou, ze si ponecha dlhe vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobaša s Elenou. Kral Martinovi vyhovel a zaradil ho do Cierneho pluku. + + +Charakteristika +Martin detviansky mladenec, spravodlivy, smely, odvazny silny + +Victor Maria Hugo +Chram Matky Bozej v Parizi +historicky roman +Strucny zivotopis +V. Hugo zacal pisať velmi mlady a jeho basne dosiahli velke uspechy. Stal sa clenom Francuzskej akademie a ziskal šlachticky titul pair. Po prevrate a nastupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po navrate sa mu dostalo uznanie. Pochovany je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohych basnickych zbierok, z ktorych najvyznamnejšie su Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drame Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Dalšie zname Hugove diela Bedari, Robotnici mora, Devaťdesiattri, Hernani, Muz, ktory sa smeje. +Najvyznamnejšim dielom V. Huga je roman Chram Matky Bozej v Parizi. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zasluzil o uplatnenie principov romantizmu a humanistickych tradicii vo Francuzskej proze a drame. + +Hlavne postavy +Quasimodo zvonar v Chrame Matky Bozej +Frollo knaz, parizsky biskup a vychovavatel Quasimoda +Esmeralda ciganka, ktora tancovala na namesti +Phoebus velitel kralovskej straze, do ktoreho sa zalubila Esmeralda +Pierre Gringoire basnik a cigankin manzel na štyri roky. + +Dej +Pribeh sa zacina na parizskom namesti pred chramom Matky Bozej. Tam sa ma odohrať mysterium, hra o Panne Marii na pocesť prichodu bourbonskeho arcibiskupa. Hru napisal basnik Pierre Gringoire. Kedze obecenstvo je velmi nedockave a arcibiskup nie a nie prisť, hra sa zacina. +Zopar minut ju všetci napato sleduju, no zrazu všetkych preruši hrozny vreskot a krik. Reakcia je necakana, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokracovali dalej za veselym davom. To prave volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvar v meste. Po velkom predstavovani sa napokon vyhral Quasimodo, velky, zhrbeny a škulavy clovek. Toho chudaka ovešali mnohymi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za krala blaznov. Hrbac nic nechapal, ale akoby aj mohol, ked bol hluchy. Vreštiaci dav napredoval parizskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulicky vynoril akysi mnich. No len co novy kral blaznov zbadal jeho nahnevanu tvar, ako zhypnotizovany poslušne odišiel s cudesnym mnichom. To bol Frollo. +Ti, co sa pridali k davu, sa opať vratili, aby si pozreli mysterium. Pierre Gringoire horel od stastia, no dlho tak nevydrzal, lebo znovu nieco uputalo divakov. Tentoraz to bolo cosi, co všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veze v chrame Matky Bozej na to v kruhu vzdy pozeral akosi zvlaštne, az zalubene. Bola to ciganka Esmeralda, ktora tancovala spolu so svojou kozou Dzali. +Uz spominany Pierre Gringoire po neuspechu svojej hry, ktora mu nevyniesla ani halier, pustil sa isť poloprazdnymi ulickami Pariza, lebo stratil domov. Zatulany a v zamysleni zacul vykrik. Rychlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulicke, uvidel, ako cosi hrbate a obludne za pomoci nejakeho mnicha sa pokuša uniesť kriciacu ciganku Esmeraldu, ktorej skrachovany basnik stihol pre jej krasu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajuc na seba, sa Pierre holymi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len basnika, ale aj kralovsku straz. Len co Frollo uvidel straze na konoch, cosi rozkazal Quasimodovi a ten ako šibnutim carovneho prutika všetko nechal tak a pobral sa za ponahlajucim sa mnichom. +Medzi straze patril aj mlady Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho kona a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa ciganka do Phoeba zalubila. +Po neprijemnej roztrzke pokracoval beznadejny spisovatel Pierre vo svojom bludeni. V hlbokej tme sa dostal na nezname miesto, medzi zobrakov a cudne vyzerajucich ludi. Ti ho nasilne odviedli do najvacšieho brlohu zlodejov, zobrakov a inych podobnych ludi. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsudenca zachraniť iba sobaš so zenou. Kedze ani jedna nemala zaujem, Pierre sa uz rozlucil so zivotom. Vtom zacul hlas Ja sa za neho vydam. Tento spasny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristupil. Pierra snali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dzban, ktory sa rozbil na štyri kusky. To znamenalo, ze obaja budu manzelia štyri roky. +Zatial, co sa basnik Pierre snazil uz ako manzel ziskať priazen Esmeraldy, Quasimodo rozmyšlal vo svojej vezicke v chrame Matky Bozej. Tento tvor tu bol zvonar. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, ze nenavidel všetkych ludi, boli tu dvaja, ktorych zboznoval Frollo, povyšeny na biskupa, vychovavajuci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktoru zvonar miloval. lenze co Quasimodo netušil bolo, ze jeho ciganku miloval aj Frollo. +hned rano zvonara odviedli pred sud za minulo vecerny utok na ciganku. A kedze Quasimodo nerozumel sudcom polozenym otazkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takze zvonar bol odsudeny na dve hodiny verejneho bicovania na namesti De Greve +Na tomto namesti stala asi tristorocna veza cela. V nej zila stara zena menom Chudobka. Ta sa tu zatvorila a zivorila uz rokov len z milodarov. Dovod jej utrpenia bol znamy všetkym Parizanom. Prave pred timi rokmi sa jej narodila dcera. Ked malo ciernovlase dievcatko par mesiacov, uniesli ju cigani. Po dcere ostala Chudobke len jej ruzova topanocka, ktoru nosila na krku. Taku istu ruzovu topanocku vidali mnohi na krku tancujucej Esmeraldy, ktoru všetci, ako inak povazovali za ciganku. +Uz par tyzdnov prešlo odo dna, co Phoebus zachranil Esmeraldu a ta ho odvtedy milovala, ale Phoebus na ciganku zabudol a mal sa ozeniť s bohatou slecnou de Gondelaurier. Pri jeho navšteve u slecny snubenice sa zhodou okolnosti stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s nou dohodol na stretnuti u Falourdelky. O tomto stretnuti sa však dozvedel Frollo, ktory ciganku stale miloval. Dohodol sa s Phoebom, ze ich oboch moze tajne sledovať. Ked Phoebus prišiel na dohodnute miesto a vošiel, v izbe ho cakala Esmeralda. No len co ju chcel velitel straze pobozkať, Frollo vyskocil zo svojho ukrytu a prebodol Phoeba nozom. Esmeralda kriciac zostala nehybne stať. Privolana straz ju okamzite zatkla za vrazdu. Esmeralda sa však ani nebranila. Ešte stale nemohla uveriť, ze jej milovany Phoebus je mrtvy. Ten však v skutocnosti ani mrtvy nebol. O par hodin sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liecili. +Zamilovanu Esmeraldu odviedli a zatvorili do vazenia. Pobytom v temnici uz uverila, ze zabila Phoeba. Frollo bol za nou vo vazeni a prehovaral ju, aby ostala s nim, ze ju z tohoto hrozneho miesta dostane. Ale Esmeralda sa knaza bala a hnusil sa jej, takze ho zakazdym odmietala. +Pocas sudneho pojednavania usvedcili tanecnicu ciganku nielen za vrazdu, ale za pomoci mucenia sa priznala, ze je bosorka. Tak Esmeraldu odsudili na trest smrti obesenim. +Na druhy den uz pred chramom na namesti stala pripravena šibenica. Ked ciganku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrcil velky dav ludi. Toto divadlo sledoval aj odmietnuty Frollo a nic nechapajuci Quasimodo. Ten pochopil len to, ze jeho milovana zomrie. A preto sa hrbac spustil na dlhom lane prichytenom o vezu a zachytil uz takmer visiacu Esmeraldu a opať sa na lane dostal az do svojej vezicky. Polomrtvu odsudenkynu ulozil do postele a vytrvalo sa o nu staral, az kym sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vzdy Quasimodovej tvare zlakla, no postupom casu si na nho zvykla. Aj ked si uz ciganka tanecnica vytrpela viac nez dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, co sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokusil sa ju uniesť z izby v chrame, kde ju starostlivo ukryval zvonar. No mnichovi sa to znova nepodarilo. +Sudneho pojednavania pred par tyzdnami rozhodujuceho o Esmeralde sa zucastnil aj Pierre Gringoire, manzel. Hned po nevydarenej a nedokoncenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitanovi zlodejov a zobrakov. Bol to ten isty vodca, ktory ho chcel obesiť. Len co sa o tom dozvedel kapitan, rozhodol, ze svoju sestru, ciganku oslobodia z chramu Matky Bozej. Tato skupina parizskeho podsvetia sa uz zacala pripravovať na utok na chram a oslobodenie Esmeraldy. Tito zloduchovia nemysleli len na zachranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrale. +Pocas tychto priprav uz vyhlasili znovu rozsudok smrti pre ukryvajucu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanim rozsudku vyvrcholili pripravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na namestie pred chram. Cestou zo svojho ukrytu šli tak potichu, ze ani jeden Parizan ich nepocul. Pri pokuse otvoriť velke a ťazke dvere katedraly sa zobudil Quasimodo a všemozne sa braniaci, mysliac si, ze su to ludia, ktori chcu jeho Esmeraldu obesiť. No sprška kamenov, ci olova utocnikov neodradila. A Quasimodo braniaci chram, ani nezistil, ze ciganka zo svojej izby zmizla. Pocas utoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajnych dveri von z chramu. Obaja sa mali dostať na druhu stranu mesta preplavanim v lodke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ze pri lodke ich cakal tajomny clovek v ciernom plašti. Po preplavani na druhy breh sa zachranca Pierre odpojil a nechal ciganku s tajomnym clovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol daleko od brehu. Po zdlhavom bludeni v uliciach zastal a odhrnul si plast z tvare. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nim ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrutila hlavou. +Aj napriek vyhrazkam Esmeralda stale odmietala. Frollo však svoje slovo dodrzal a viedol ciganku krivolakymi ulickami naspať na namestie pred chramom. Po prichode priviedol Esmeraldu k vezi cele, kde bola Chudobka neznašajuca ciganov, kvoli unosu jej dcery. Prikazal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokial neprivedie straze. Ked Frollo odišiel, ciganka zacala upenlivo prosiť, aby ju Chudobka pustila. Ta však zovrela ruku dievcaťa ešte mocnejšie a stale cosi rozpravala o svojej dcere, ktora by mala tolko, kolko Esmeralda a o svojej crievicke. Prekvapena ciganka vytiahla svoju crievicku a ukazala ju Chudobke. Ta len v uzase na nu pozerala a konecne pochopila, ze našla svoju dceru a Esmeralda svoju matku. No ked znovu najdena matka zistila, preco ma straziť svoju dceru, rychlo ju vtiahla do veze a skryla pod seno. +Len co straz zastala pred vezou, zena tvrdila, ze jej ta prekliata ciganka utiekla. Po zdlhavom presviedcani sa chystali straze na odchod, ked sa vtom ozval uz zdravy Phoebus. Ked Esmeralda zacula tento hlas, rychlo vyskocila a nieco zakricala. Velitelovi nebolo treba dvakrat hovoriť. Ale Chudobka sa nechcela najdenej dcery vzdať a tak museli vojaci rozobrať vezu a vybrať z nej ciganku. Ked sa im to nakoniec podarilo, Chudobka sa svojej dcery drzala celou cestou na vedlajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnuti od odsudenej ciganky. Esmeraldu uz nikto nezachranil a zomrela na smrť obesenim. +Hned, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnikovi, nedbal na to, kto to je. V zurivosti strcil Frolla zo strechy chramu. Ten sa po pade zabil. +Zvonar zmizol a nik o nom dlho nepocul. Az raz sa niektori dozvedeli, ze v priestore, kde hadzali mrtvoly odsudencov, našli dve kostry, ktore akoby do seba zapadli. Jedna bola utla a druha zakvacena do utlej bola velka a mala zvlaštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika +Quasimodo mrzak, nemy, krivy, škaredy. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce uprimne milovať +Esmeralda pekne, nezne bojazlive ciganske stvorenie, ktore miluje Phoeba +Phoebus vojensky velitel, ktory sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec +komedia +Strucny zivotopis +Moliere bol najvacšim komediografom. Cely zivot zasvatil divadlu ako autor, herec, reziser, riaditel. Na javisku aj zomrel po predstaveni svojej poslednej hry Zdravy nemocny. Ako dramatik sa pridrzal dvoch vzorov domacej frašky a talianskej komedie. +napisal komedii, z ktorych vyše polovica tvori dodnes zaklad komedialneho repertoara všetkych divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mestana, ktory sa stane pre peniaze bezohladny voci vlastnej rodine, no zaroven tym sposobuje starosti aj druhym. + +Hlavne postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zazubeny do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin mily +Eliza Harpagonova dcera Valerova mila +Valer Anzelmov syn Elizin mily +Mariana Kleantova mila Harpagonova vyvolena +Anzelm Valerov a Marianin otec +Frozina dohadzovacka +Jakub Harpagonov kuchar a kociš + +Dej +Dej sa odohrava v Parizi. Bohaty lakomy vdovec Harpagon, ktory rozmnozuje svoj majetok prepoziciavanim penazi na vysoky urok, je posadnuty peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko vzťah k vlastnym deťom, k sluzobnictvu i osobny vzťah k citovemu zivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnubi so šlachticom Valerom. Jej brat Kleant je však odkazany na otca. Musi sa podrobiť jeho voli, no miluje chudobnu dievcinu Marianu. Tu si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktory všetkych podozrieva a neveri dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce ozeniť s bohatou vdovou a Elizu hodla vydať bez vena a jej suhlasu za starnuceho bohaca Anzelma, ktoreho jej otec vychvaluje aky je mudry a bohaty. Harpagon poziada o pomoc Anzelmovho syna Valera, aby ich rozsudil, kto ma pravdu. Valer s nim suhlasi, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoji ciez v ceste Kleantovi, je mu sokom v laske. Kleant si chce však od otca pozicať peniaze. Dohadzovacka Frozina presvedci Harpagona, ze sobaš s Marianou bude prenho vyhodny. Prezradi mu, ze sa jej vraj pacia len starši muzi. Frozina presviedca takisto Marianu, ze jej stary zenich coskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosi Harpagona o peniaze, ale zbytocne. Harpagon pozve hosti na veceru do svojho domu. Chce sa druhykrat ozeniť, a tak rozkaze svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahneva. Nakoniec sa Kleant otcovi prizna, co citi k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaju. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zisteni chce nestastny Harpagon všetkych obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnute peniaze nenajde. Harpagon je taky lakomy, ze dokonca odmieta zaplatiť aj policajnemu komisarovi, vyšetrujucemu kradez jeho vlastnych penazi. +Po ubezpeceni Harpagona, ze skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vrati a po zisteni, ze Mariana a Valer su Anzelmovymi deťmi, Harpagon dava suhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, ze všetky svadobne naklady uhradi pan Anzelm. Charakteristika +Harpagon za cenu zivota, co je drahi na svete, sa nechce vzdať svojich penazi a svojho bohatstva. Stava sa bezmocnym i voci vlastnym deťom +Eliza a Kleant nevzdavaju sa svojich lasok i napiek otcovho tvrdeho srdca. Dufaju v kutiku srdca, ze sa najde den, kedy sa zacne zamyšlať na osude svojich deti a ich stastneho zivota. +Anzelm sa zamyšla nad svojou minulosťou a nechava mladych spolu. Dobrovolne sa vzdava svojej buducej zeny + + + +Jan Kalinciak +Reštauracia +novela +Strucny zivotopis +J. Kalinciak sa narodil v Hornom Zaturci v rodine evanjelickeho farara. Bol najvyznamnejšim a najkritickejšim šturovskym prozaikom. +Po študiach v Gemeri a Levoci prichadza na lyceum do Bratislavy, kde sa stal aktivnym clenom Spolocnosti ceskoslovanskej. Patril k romantikom. Je to šturovec, ktory ako jeden z mala šturovskej generacie pisal prozu. Kalinciakove literarne zaciatky su zanrovo pestre. Pisal poeziu, prozu, zaoberal sa literarnou kritikou i prekladmi. Uz pocas študii si ziskal meno najlepšieho poviedkara. Z tohto obdobia je znama historicka povesť Bozkovci. +J. Kalinciak mal velke tvorive plany, ale nestacil ich uskutocniť. Na jeho nahrobku je napis Hranica zivota, ale nie lasky. +Najkrajšou romantickou povesťou je Puť lasky. Dalšie zname Kalinciakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mladenec slovensky, Knieza liptovske. +Zivot zemanov, ich spory a charakter, Kalinciak naplno vykreslil v svojej vrcholnej proze Reštauracia. Je to jedina humoristicka proza so stastnym koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minuleho storocia, tesne pred jeho neodvratnym padom, ale predsa ešte v case, ked z casu na cas ozivala jeho slava, najma pri reštauraciach. +Reštauraciou sa nazyvali volby uradnikov. Pravo voliť mala len šlachta. Slovenski zemani drobna šlachta sa skoro nicim neodlišovala od ludu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predavali svoje volebne hlasy tej strane, ktora ich viac podplacala, krmila, opijala. + +Dej +V Zahorskej stolici je pred volbami. O miesto prveho vicišpana sa uchadza strana Bešenovskych a strana Potockych. Na dva tabory bolo rozdelene aj zemianstvo stolice. Obidve strany castuju svojich privrzencov a snazia sa podplacanim privabiť jednotlivcov i cele rodiny do svojho tabora. Adam Bešenovsky, uz rokov stale prvy vicišpan pred volbami urazi rodinu Levickych tym, ze nechce dať svoju dceru Anicku Stefanovi Levickemu, hoci sa mladi maju radi. Bešenovsky zamyšla vydať svoju dceru za grofa, aby však nestratil hlasy Levickych slubil, ze ju da Stefanovi vtedy, ak bude vicišpanom. Bol si isty, ze sa to nejako nemoze stať, lebo je chudobny. Stefanov stryc, ktoreho onen grof bol aj osobne urazil, vyhuta plan, akoby sa Stefan stal vicišpanom. Dohodne sa s Potockym, ze ak vyhra volby, urobi Steva vicišpanom. Aby viťazstvo Potockeho bolo iste, bolo treba nepripustiť k volbe nejakym sposobom niekolkych volicov Bešenovskeho. Plan sa podaril, tak ze jednu skupinu volicov poopijali do nemoty a dali zaviezť daleko do hory na opacnu stranu od miesta volby, inu skupinu podplateny mytnik nepustil cez most, inych zvabili do cirkusu, aby zmeškali volby. +Všetci tito na volby nemohli prisť vcas a tak prve miesto ziskal Potocky a tak Stefan Levicky sa stal vicišpanom a mohol si tak zobrať Anicku. + + +Charakteristika +Adam Bešenovsky predstavuje bohatu vrstvu zemepanov. Je pyšny, vypocitavy, prefikany +Stefan Levicky mlady, urasteny švarny chlapec uchadzajuci sa o dceru Adama Bešenovskeho +Matiaš Bešenovsky Vyborny vabnik na volbach + +Prislovia a porekadla +Rozumie sa tomu ako hus pivu +Co sa vlecie, neutecie +Vola lapaju za rohy a cloveka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny +Nie je všetko zlato, co sa blyšti +Ja o voze, ty o koze +Ked sa raz zobrak na kona dostane, ani cert ho nedohoni +Blazon dava a mudry berie +Kto poctuje, ten gazduje + + + + + + +. Rocnik +Jan Palarikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +veselohra +Strucny zivotopis +Pochadzal s Kysuc. Vyštudoval za farara. Redigoval casopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štate, ale aj v cirkvi, bol proti velkym cirkevnym majetkom, poburil si proti sebe cirkevnu vrchnosť, tato stale sledovala, podozrievala. Dali ho na nemecku faru a neskor dozil svoj zivot na fare v Majcichove pri Trnave. +Pisal veselohry v ktorych rozvija myšlienku prirodzeneho prava narodov zijucich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. Autor sa snazil vysloviť svoj nazor na spolocenske a narodne zmierenie +Dalšou veselohrou je Inkognito a divadelna hra Drotar. Hlavne postavy +Grofka Eliza Hrabovska +Oriešok školsky ucitel +Miluša jeho dcera, grofkina spolocnicka +Ludovit Kostrovicky +Rohon zememerac, Kostrovickeho priatel + +Dej +Oriešok prichadza na zamok za dcerou Milušov. Streta sa aj s grofkou, ktoru prosil o podporu pri oprave školy. Grofka pomoze Orieškovi a dohodne sa s nim o priprave privitania mladeho barona Kostrovickeho, ktory sa ma stať jej manzelom. Uradnik Suchay prichadza oznamiť, ze je koniec zatvy a znice a zenci chcu oslaviť radostne obzinky. Grofka sa rozhodne spojiť oslavy s privitanim mladeho barona. +Baron Kostrovicky piše list, ze syn pride s priatelom Rohonom, s ktorym študuje v Pešti. Grofka chce dobre spoznať barona a rozhodne sa preobliecť za kralovnu plesu a Milušu za grofku. Tento napad však dostane aj baron, ktory sa preoblecie za inziniera Rohona a jeho priatel za barona. Rohon sa po stretnuti s Milušou preoblecenou za grofku hned zamiluje. Grofovi sa nepaci jej vystupovanie a rozhodne sa odisť. Svoje rozhodnutie však zmeni, ked ho ocari krasa kralovnej obziniek, za ktoru sa prezliekla grofka. Nic netušiaci baron sa do nej na prvy pohlad zamiluje. +Inzinier nemoze viac skryvať lasku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, ze nie je grofka, ale jej spolocnicka. Neskor sa Miluša spolu s grofkou dozveda, ze Rohon nie je baron a ziada grofku o Milušinu ruku. Po otvoreni obziniek sa baron priznava, ze je inzinier. Nutia ho, aby si zobral za zenu kralovnu plesu, aby zachranil jej cesť. Deva je však podla spravania nevzdelana a baron ju odmieta. Ked sa od Orieška dozveda, ze Miluša je jeho dcera a ma dobre vychovanie, chce si ju vziať. No stale netuši, ze za devu je prezlecena grofka. To sa dozvie, az ked poziada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasneni nedorozumeni si Miluša berie Rohona a baron grofku. + + +Hlavna myšlienka +Vzajomna ucta a porozumenie medzi slovenskym a madarskym narodom. Touto hrou chce autor ukazať, ako by mohli ziť vo vzajomnej ucte a porozumeni narody v Uhorsku. + +Charles Dickens +Oliver Twist + +Strucny zivotopis +Pochadzal s rodiny zle plateneho uradnika, ktoreho pre dlhy zavreli do vazenia. Uz ako . rocny mlady Dickens si zarabal na zivobytie v tovarni krem na topanky. Neskor pracoval na sude ako zapisovatel a bol aj reporterom. Mal velmi blizky vzťah k ludom, ktory trpeli a podrobil kritike aj krute a nemilosrdne školstvo. anglicky prozaik, predstavitel kritickeho realizmu. Jeho diela sa vyznacuju kritikou spolocenskych nedostatkov a nespravodlivosti, sucitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Su to volne pospajane pribehy s anglickej spolocnosti. Z dalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianocna koleda, Mala Doritka, Velke nadeje, Starozitnikov sklep David Copperfield nacrtol tu obraz zlej školskej vychovy a neradostneho detstva a vychovu na anglickych školach. + +Hlavne postavy +Oliver Twist chlapec, sirota, ktora zije v ťazkych pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovava svoju moralnu cistotu +Charles Bates, John Dawkins mladi vreckari +Losberne doktor +Sowerberry vyrobca rakiev, odkupil Olivera z utulku +Pani Maylieova tiez dobrosrdecna a hlavne ludska dama, ktora sa ujme Olivera +Bumble +Bumblova rodena Corneyova +Nancy Oliverova priatelka, zlodejka +Noah Claypole pomocnik u pana Soweberryho, ktory Olivera bil +Monks Faginov priatel a nakoniec aj Oliverov zly brat +Bill Sikes surovec, zlodej, vykradac bytov +Fagin stary zid, prechovavac zlodejov a kradnucich predmetov +Pan Brownlow Oliverov opatrovatel, dobrosrdecny, poctivy stary pan +Rose Maylieova adoptovana dcera pani Maylieovej, laskava, dobra + +Dej +Po narodeni mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kedze tam nebolo zeny ktora by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktora sa starala o ci takychto deti. Pri pani Mannovej bol az do svojich rokov. Potom ho dali jednemu hrobarovi a pridali mu libier. Hrobar ho zaucil. Mal ešte druheho ucna ktory do Olivera stale rypal. Az raz zarypal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlatil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rano si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londyn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezyvaneho Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londyna ku staremu Zidovi Faginovi. Zid mu dal jesť a ostal u neho aj s inymi deťmi. Ked sa zobudil boli uz všetci prec okrem Zida ktory chystal ranajky. O chvilu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Zidovi ukazali co šlohli. Hravali sa hru na vyťahovanie veci Zidovi z vreciek. Oliver tomu nechapal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedneho pana o vreckovku. Oliver ked to zbadal tak zistil cim sa zivia. Zacal bezať za nimi a vtedy okradnuty zistil ze je okradnuty a zacal kricať zlodej. Ked sa obzrel uvidel bezať Olivera a myslel si ze to bol on. Olivera zacalo nahanať kopec ludi a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sudu. Ked skoro uz Olivera obvinili a davali mu trest mesiace nutenych prac vbehol do sudnej siene knihkupec pri ktorom vtedy stal a vyberal si okradnuty a povedal ze to Oliver nebol ale iny dvaja chlapci. Oliver medzi tym odpadol. Ked vonku vychadzal okradnuty pan Brownlov uvidel ako sa policajti pokušaju prebrať Olivera. Pan Brownlov sa Olivera ujal lebo uz od zaciatku mu ho bolo luto. A nalozil si ho do koca. +Ked Oliver vyzdravel velmi dakoval panovi Brownlowi ,ze si ho nechal pri sebe a pan mu veril. Raz ked ho poslal za knihkupcom o ktorom sme uz hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priatel Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho vela dni zavreteho v dome. A hravali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnuty kšeft do ktoreho potrebovali maleho chlapca. A aby k sebe Olivera priputali aby na neho nieco mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a kedze ich nahanali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Ked sa Oliver prebral bol uplne vycerpany a bola mu zima a ešte bol aj poraneny. Dotackal sa ku prvemu domu bol to ten ktory mali vykradnuť zazvonil na branku a omdlel. Sluhovia co ho našli si mysleli ze je to ten ktoreho v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skor ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Ked ta zistila ze to nieje zlodej akeho si predstavovala ozvala sa v nej lutosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver ked sa prebral bol im vdacny a dakoval co všetko pre neho urobili. Ked vyzdravel išli s pani domu a slecnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slecne Rosy pohoršilo a dostala vysoke horucky. Preto poslala pani Olivera do krcmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s neprijemnym chlapom. Ked Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktory Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju lubi ale ona odmietla kvoli svojej minulosti aby kvoli nej potom netrpel vo svojej kariere. Oliver raz vecer ked bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorym mal v krcme neprijemny zazitok. Medzi tym v Londyne pan Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho zenou pricom sa Monks zaujimal o zenu ktora v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho zena o tom nieco vedela lebo jej to povedala umierajuca Sally a dala jej listok zo zalozne. Na šperku ktory bol ulozeny v tejto zalozni bolo vyryte meno Agnes a rok predtym ako sa narodil Oliver. Monks potom navštivil Fagina a všetko mu povedal ze Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypocula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopocula a povedala Rose ze Monks chce do niecoho namociť Olivera aby zhrabol cele dedicstvo. Po tomto rozhovore ked Nancy odišla sa vratil Oliver. Povedal ze videl pana Brownlowa. Rose napadlo ze toho moze vyuziť a šli do domu pana Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v pritomnosti Fagina a Monksa zacala divne spravať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom byvalym ucnom u hrobara. Sledoval ako sa stretla s Rose a panom Brownlowom na Londynskom moste a rozhovor vypocul a Faginovi ho zopakoval. Neskor prišiel za Faginom aj Sikes ked mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bezal domov a Nancy zavrazdil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tien a hovorilo sa o tej vrazde všade. Vratil sa do Londyna. Jeho pes ktory mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ludia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a ked si upevnoval lano o komin a chcel si slucku dať okolo pasa nad nim zbadal Nancyne oci prizrak a spadol do zadu pricom slucku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skociť na plecia ale minul a spadol z velkej vyšky na hlavu a bol na mieste mrtvy. Policia pochyta aj jeho spolocnikov aj Fagina. Tej je popraveny. Medzi tym pan Brownlow priviedol do svojho domu nasilim Monksa pomocou svojich sluhov a prinutil ho sa priznať. Oliver sa konecne dozveda svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manzelky odišiel a zalubil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkazal mu casť dedicstva. Monks chcel jeho casť ziskať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dceru Rozu ju si neskor adoptovala pani Maylieova. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie poziada Rozu o ruku a ona prijala. Zili na dedine. Pan Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci zili stastne v jednej dedine a stale sa navštevovali. + +Janko Jesensky +Demokrati +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa v Martine. Pochadzal s tej istej rodovej linie ako Jan Jesenius. Studoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kezmarku, Prešove, Kluzove. Povolanim bol pravnik. Posobil v slovenskom malom mestecku Banovce nad Bebravou. Bolo to typicke slovenske malomesto so všetkymi znakmi malomeštiakov faloš, pretvarka, zavisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Posobil aj v štatnych sluzbach. Svojim politickym presvedcenim bol demokrat a mal silne protifašisticke citenie. zomrel v Bratislave a pochovany je v Martine. +Jesensky pisal aj poeziu aj prozu. Jeho prvou basnickou zbierkou su Verše v r. . Su to basne s lubostnou tematikou, ale aj basne prilezitostne. Basnik chape lasku ako prirodzeny cit. Dalšou basnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia su tu basne socialnopoliticke, narodnovlastenecke, ale aj basne lubostne a su tu aj myšlienky z ktorych je jasne, ze basnik zaujal kriticky postoj carizmu, ale vazili si rusku klasicku literaturu a je veduce osobnosti. +V medzivojnovom obdobi basnik spracovava scasti romanticku a scasti impresionisticku motivaciu a je u neho viditelny posun k realizmu. +Dalšou basnickou zbierkou su Verše Ii. Su tu basne osobneho aj spolocenskeho charakteru. +Dalšia zbierka ma nazov Po burkach a autor tu vyjadril trpke sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v basni Mistriky zobrazil biedu ludovych vrstiev. +Dalši pol Jesenskeho poezie tvoria prilezitostne basne odbojovej poezie a basnik tu odcudzuje fašizmus, neludske poriadky, nadej, ze vojna skonci a teši sa, ze sa vytvoria nove vzťahy medzi narodmi. Basnik tu pouzil inotaje, symboly, ale aj realisticke vyrazove prostriedky. Su to Proti noci, Cierne dni, N zlobu dna Ii, Reflexie, Jesenny kvet, Piesen poddanych. +Proza Malomestske rozpravky, Demokrati + +Hlavne postavy Jan Landik, Hanka, Dubec + +Dej +Autor sa pozera kritickymi ocami na malomestske pomery a zacieluje svoju pozornosť na viacere postavy z uradnickych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politicku moc. Pekne tu opisal volby, lebo sam dobre poznal toto prostredie ako pravnik. Satiricky opisuje vysoke uradnictvo. V tomto romane vrcholi vyvin Janka Jesenskeho ako prozaika. Jan Landik komisar v starom meste spolu s masiarom Tolkošom chcu zaloziť spolok Rovnosť. Chcu, aby si boli všetci rovni a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otazku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktora k nemu chodi po maso a velmi sa mu paci. On by s nou aj chodil, ale hanbi sa, lebo Hana je obycajna kucharka. Landik sa rozhodne, ze on bude tyzden vyprevadzať Hanku domov, ked pojde od masiara a Tolkoš mu prislubi, ze nebude ziarliť. Zo zaciatku sa Landik hanbi chodiť s kucharkou a to preto, ze sa bude smiať cele mesto. Raz ich stretne aj Landikov šef. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapaci, pozicia jej knihy a ostava ju odprevadzať i nadalej. Tolkoš napriek slubu, ktory dal Landikovi, zacina ziarliť a širiť klebety. Landik sa tym dostava do neprijemnej situacie. Ani jeho matke sa Hanka nevidi vhodnou zenou pre syna. Aby zabudol na svoju lasku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zalubi a nakoniec sa dostava do konfliktu so sesternicou Zofkou a jej napadnikom statkarom Dubcom. Kvoli tomu sa vracia domov. Jeho laska k Hanke sa však upevnila. Okresny nacelnik Brigantik si da predvolať Landika a vycita mu, ze chodi so sluzkami. Landik mu však taktne pripomenie povod jeho manzelky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Sucasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom ziada o prelozenie komisara Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnciarikom rozhodne preloziť Landika az vtedy, ked dostane list od Rozvalida, u ktoreho Hanka pracovala. Landik odchadza do Bratislavy, kde nahodou dostane za ulohu privitať maharadzu. Landik za pomoci Zelky všetko pripravi, no privitanie sa neuskutocni. Kedze však dali spravu do novin uz predtym, +Landik ziskal velky uspech a tym sa dostava sa do prezidia. Po prichode sa stretava s advokatom Petrovicom. Ako vyznamny funkcionar v organe strany ma nadej na miesto vyslanca. Petrovic si ziskava popularitu roznymi peknymi recami, chodi po dedinach +aby ziskal hlasy pre svoju stranu. V zavere nakoniec vysvitne, ze Hanka je dedicom otcovho majetku. Tym sa dostava spolocensky vyššie. Stava sa Landikovou manzelkou, +ktory jej dava prednosť pred Zelkou. Zelka sa ma stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika +Jan Landik nebol bohaty ani šikovny, je predstavitelom narodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idealy, ostava verny Hanke, je protipolom Petrovica +Hanka nie je nahoda, ze autor vybral za manzelku hl. hrdinku sluzku chce tym presadiť novy vzťah panov k obycajnemu ludu. Petrovic protipolom Landika, je nositelom chyb charakteru jeho triedy, poklada sa za vzorneho, rodinny zivot ma rozvrateny, nahana sa za postavenim +Dubec predstavitel velkostatkarov, vedie nemravny zivot, nestara sa o dceru, stara sa o svoje pohodlie + + + + + + +Emily Bronteva +Burlive vyšiny + +Dej +Do najomneho domu v Drozdove sa nasťahoval novy najomnik pan Lockwood. Po navšteve majitela drozdova na Burlivych Vyšinach , a po neslušnom prijati a neprijemnej prihode ze ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so sluzkou Ellen Deanovou ktora bola jeho sluzkou v Drozdove nech mu porozprava o tejto zaujimavej rodine. +Hindley Earnshaw byval aj so svojou zenou na Burlivych Vyšinach mal syna Hindleya a dceru Katku. Ked raz pan Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spytal sa deti co im ma priniesť Hindley chcel husle a Katka bic na kone. +Ked sa pan vratil o tri dni priniesol so sebou maleho chlapca ciganca rozbite husle a bic stratil. Jeho zena ho chcela vyhodiť ale pan Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mali syncek ktory umrel ešte malicky. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slecna Katka sa s nim velmi skamaratila ale Hindley ho neznašal. +Sotva dva roky potom mu zena umrela. Pan Earnshaw mal Heatcliffa velmi rad. Potom zacal pan Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pan Earnshaw umrel. Pan Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si zenu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa divali na Edgara a Izabellu Lintonovych. Lenze ich pristihli a Katku pohryzol pes. Ked zistili kto su Katku si tam nechali a Heatcliff bezal na burlive vyšiny a povedal o mne sluzke Ellen. Od vtedy Katka udrzovala styky s Lintonovcami. Mlady Edgar Linton poziadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ked o tom hovorila s Ellen nahodou to pocul Heatcliff ako Katka povedala ,ze si nemoze vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemoznila. Ked toto Heatcliff pocul ušiel a neukazal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovu aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dceru Katku. +Prešli tri roky a vratil sa Heatcliff. Vyhral v kartach Burlive Vyšiny od Hindleyho. Heatcliff bez suhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manzelka Edgara umiera. O nejaky cas sa vratili a nasťahovali sa na Burlive Vyšiny. Hindleyho zena umrela a za cas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Burlive Vyšiny. Dcera Edgara Lintona Katka sa s nim skamaratila a chodievala za nim na Burlive Vyšiny. Jej otec s tym ale nesuhlasil. Heatcliff potom prinutil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel ze ten dlho nepozije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakolko ju drzali zavretu aj so sluzkou Ellen na Burlivych Vyšinach. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však kratko po svadbe umrel tiez. Katka musela byvať na Burlivych Vyšinach. Postupom casu sa Katka zalubila do Haretona a po necakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +Honore De Balzac +Otec Goriot +roman +Strucny zivotopis +Je to francuzsky autor, ktory dokonale nacrtol stranky duchovneho , mravneho i socialneho zivota francuzskej spolocnosti v polovici . storocia. +Narodil sa v mestecku Tours. Studoval pravo. Cely zivot tuzil byť bohaty a patriť k najvyššej francuzskej spolocnosti. Dal sa na špekulacie, kupil zlatu banu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zacal sa venovať literarnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhladavanym citanim pre francuzsku vyššiu spolocnosť. Podava nam kritiku kapitalistickej spolocnosti. Neustale prenasledovany veritelmi, na sklonku zivota sa ozenil s polskou šlachticnou Evelinou Hanskou. +K najvyznamnejšim dielam autora patria Sagremova Koza, Louis Lambert, Eugenia Grandetova +Spisovatel vytvoril romanovi cyklus romanov jednotlive romany aj na seba nadvazuju a postavy prechadzaju s jedneho diela do druheho. Zakladnymi dielami cyklu Ludska komedie su Otec Goriot, Stratene iluzie, Lesk a buda kurtizan. + +Dej +Otec Goriot bol byvaly cestovinar, ktory zbohatol v porevolucnej krize, velmi zboznoval svoju zenu, malo dve dcery, staršiu Anastazie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleneho stastia stratil Goriot svoju zenu a tak sa u neho az do nerozumnosti rozvinul otcovsky cit. +Ubytuje sa v penzione Vaugnes. Najima si najdrahšiu izbu. Nema peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde su izby lacnejšie, niekedy ho navštevuju dve dievcata, co sa obyvatelom penzionu nepozdava. Az sa však po case dozvedia, ze su to jeho dve dcery, hned im je všetko jasne. Goriot svoje dcery vychovaval ako vedel. Chcel, aby boli stastne, a tak im daval všetko na co si pomysleli. Dcery rozmaznaval, daval im všetko, co mal, len aby im zabezpecil stastnu buducnosť. Kedze na seba neminal skoro nic, mohol z penazi, ktore mal, našetriť na dosť bohate vena pre svoje dcery. To im umoznilo vydať sa za muzov z vyššich spolocenskych vrstiev. Anastazie sa chcela dostať do najvyššich kruhov v Parizi, preto si zobrala grofa de Restanda, ale popri com si vydrziavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankara nemeckeho povodu Nucigena, ktory sa neskor stal baronom svatej riše rimskej. Pokial im mohol davať Goriot dostatocne mnozstvo penazi, bol milacikom oboch dcer, no ked uz nemal skoro nic, dcery sa k nemu nepriznavali a odmietali ho prijimať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcer prijal velmi ťazko a utiahol sa do penzionu pani Vaupucrovej. +V penzione zil s dalšimi spolubyvajucimi, ktori sa z roznych pricin dostali skoro na spodok spolocnosti. V penzione o com nemali dobru mienku. Jeho zivot zacal pozorovať študent Rastignac, ktory bol velmi ctiziadostivy a tiez tuzil dostať sa na špicku spolocnosti, co sa mu zacalo dariť pomocou udajnej sesternice, ktora ho uviedla a zoznamila s jednou z Goriotovych dcer s Delphine. Vzajomne sa zalubili a zacali udrziavať milenecky pomer. +Vdaka tomu si ho otec Goriot oblubil a stal sa mu najblizšim clovekom v penzione. Jeden z ludi v penzione, Vautrin, prehovaral Rastignaca, aby si zobral jedno dievca z penzionu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, ze by zariadil, aby dievca tie peniaze dostalo. Rastignac vahal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odlozil do svojej izby. Velmi si s Goriotom zacal rozumieť, Goriot dokonca pomahal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu zacali všetci z penzionu odchadzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odisť na druhy den. Podvecer prišli za Goriotom dcery. Najprv Delphine, ktora sa chcela s otcom len porozpravať a neskor Anastazie, ktora potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zachranu. Rastignac, ktory bol vo vedlajšej izbe, ale oni o com nevedeli, sa rozhodol, ze jej pomoze šekom od Vautrina. Sestry sa medzitym pohadali a ich otec z toho prezival nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcery odišli a Rastignac sa zacal chystať na ples, kam chceli všetci traja isť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri nom zostala. Delphine to odmietla a donutila ho, aby šiel s nou na ples. Po navrate sa ponahlal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, ked prišiel Rastignac, uz mlel z posledneho, ale stale dufal v prichod dcer. Skoro uplne na konci vyriekne tieto strašne slova Ach, priatel moj, nezente sa, nemajte deti Vy im date zivot, ony vam daju smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vas z neho vyzenu. +Goriot zomrel opusteny a sam. Anastazie dobehla neskoro, bol uz mrtvy a ona všetky svoje zle ciny voci otcovi olutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho velmi smutny a rozhodol sa, ze sa za to grofkam pomsti. na nahrobny kamen dal napisať Tu odpociva pan Goriot, otec grofky de Restand a baronky de Nuncigen, pochovany na trovy dvoch študentov. +Na koniec sa Rastignac vyhraza celej parizskej spolocnosti a ide odvazne v ustrety svojim cielom. + + +Charakteristika +Otec Goriot obchodnik s cestovinami, ktory skrachoval, pre svoje dcery by obetoval aj svoj zivot +Rastignac študuje pravo, chce dosahovať uspech, ma svoje ciele +Anastasie a Delphine po vydaji sa z nich stavaju vznešene damy, otca potrebuju len pre peniaze, nevdacne, sebecke, namyslene + + + +Ludovit Kubani +Valgatha +roman +Strucny zivotopis +Patri k predstavitelom slovenskej literatury maticneho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kralovna polska pisal aj kratke prozy a to su Mendik, Hlad a laska, Cierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej +Kubaniho roman Valgatha je z cias posobenia Jana Jiskru z Brandysa na Slovensku. Je na cele boja bratrickych vojsk proti Hunadymu. zamerany je na spoluzitie slovenskeho a madarskeho naroda. V tomto romane je zobrazeny zivot na slovenskych hradoch, sceny z vojnovych bitiek a gemerska priroda. Zobrazuje v nom zbytocnosť boja ceskych a slovenskych bratrickych vojsk proti Hunadymu. Prirovnava ich k bludiacim kometam, ktore sa jedna druhej nemozu vyhnuť, preto do seba narazaju. Blizi sa aj zmierenie Slovakov a Madarov. Predstavitelom je knaz Broško. chce zmieriť tieto bojujuce sily, preto umoznuje tajne schodzky medzi Valgathovou dcerou Milicou a Lackom Hunadym, synom spravcu Uhorska. Milica ma Lacka rada, ale je slubena Kraskovi a toto rieši Kubani vo svojom diele. +Konflikt medzi zavisťou a slobodou. Krasko sa s tym zmieri hoci ma Milicu rad a stava sa Lackovym priatelom. Medzi tym vystupuje grof Cilly, ktory chce zabraniť sobašu tychto dvoch mladych ludi a tym sucasne vyvolava medzi nimi rozpory. +V romane vystupuje rytier Valgatha, ktory sa da ovplyvniť nepriatelom, vacšmi doveruje jemu nez vlastnemu okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktory nie je statocny a cestny nielen v boji, ale aj v sukromnom zivote. Hunady a jeho syn predstavuju sily, ktore by mali spojiť zaujmy Uhorska a zabezpeciť jeho rozvoj. Jonas Zaborsky +Dva dni v Chujave +novoveka povesť +Strucny zivotopis +Narodil sa v Zabori nedaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol fararom. Dosť vystupoval proti Sturovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestupil na katolicku. Kratky cas posobil aj vo Viedni, ale nesuhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dozil na biednej fare v Zupcanoch nedaleko Prešova. Tvorba pisal basne zbierky Bajky, Zehry +Zaborsky vo svojich prozach reagoval na všetky udalosti s porevolucneho obdobia. v pracach Kulifaj, Sofrankovci, Frndolina, Hlosik medzi vzburenym ludom, Panslavisticky farar, Dva dni v Chujave. Autor cerpal namet so svojich skusenosti v Zupcanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snazi aj najsť vychodisko zo zleho socialneho a duchovneho postavenia Slovakov. +Dalšia tvorbaFaustiadia kritika na socialne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najduch. + +Dej +Novoveka povesť Dva dni v Chujave, rozdelena autorom na dve casti, Den škaredy a Den pekny, nacrtava obraz zaostalej feudalnej dediny Chujavy Zaborskeho posobiska Zubcian, ako ju poznal z vlastnej skusenosti, i jeho predstavu viziu o socialnej a duchovnej premene Chujavy v buducnosti. + +. casť Den škaredy +Autor tu zobrazuje zivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichadzaju predstavitelia vladnej moci, zastupca sluzneho pan s velkym nosom a cestmajster. Najprv odoberaju kopky štrku pri ceste a hoci su primale iba tie, ktore navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisudia obci. V tomto prisudzovani panskej spravodlivosti pokracuju aj v kaštieli Kobzayho. Svojvola predstavitelov mocenskeho aparatu i uzernikov, posobi na socialny, duchovny i mravny zivot sedliackeho ludu zhubne upadok gazdovstiev, pijanstvo, duševna zaostalosť, narodna neuvedomelosť. Autor s vnutornym rozhorcenim zachytava satiricky obraz utlacatelov zeman Kobzay, farar Culik, zidovski krcmari, uradnici, ale nic nezlavuje ani pri kritickom zobrazeni postva z ludu Lipnicky, Humensky, Kozuch, Bucak a dalši. + +. casť Den pekny +Stretavame sa tu s oslavou narodenim farara Rastica. Farar Rastic rozprava svojim hosťom o tom, ako v spolupraci s uradnikom Rozumovskym, pravotarom Stupnickym a ucitelom Semenakom premenil zaostalu Chujavu na modernu, kulturnu obec. Zasluhou ucitela Semenaka sa zmenila vychova v škole, zriadila sa opatrovna pre male deti, spolocnymi silami zriadili spolocnu sypku, odkupili Kobzayho majetok a na nom spolocne hospodarili. Po vyhoreni Chujavy spojenymi silami stavali novu, uhladnu obec. Lud v nej zije kulturnejšie a dostojnejšie. Martin Kukucin +Dom v strani +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencur Vyštudoval za ucitela. Tato praca ho velmi neuspokojovala. Odchadza do Prahy študovať medicinu. Tu sa zapaja do študentskej cinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovakmi, ktory su v Prahe. Zoznamil sa s juhoslovanskym kupcom Didolicom. Odchadza s nim na ostrov Brac. Ozenil sa s jeho dcerou Pericou. Vykonaval lekarsku prax, venoval sa literarnej cinnosti. Kratky cas pobudol v Punta Arenas v Juznej Amerike. Po vzniku Ceskoslovenska sa vratil, ale znechuteny pomermi znova odchadza do Juhoslavie a tam aj zomiera. pochovany je v Martine. +Jeho literarnu tvorbu mozno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentskych cias, s pobytu v Juhoslavii a v Juznej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudeny, Ked bacik z Choholovia zomrie +Dalšou poviedkou su Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viazuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skuškou +Studentska tematika Ked bol Matej maly, Velkou lyzicou, Vakacie, Mlade leta +Z pobytu na Braci Dom v strani +Z pobytu v Juznej Amerike Mať vola +S historickou tematikou Lukaš Blahošej Krason, Bohumil Valizlosť Zabor, Klbka, Košutky +Divadelne hry Komasacia, Bacuckovie dvor +Roman Prechadzky po Patagonii + +Dej +V zivote su dve veci Laska a smrť. Roman ziskal aj primenie Roman o zivote. Rieši tu problemy kazdodenneho zivota. V tom case sa k moci dostava burzoazia, ktora odsuva zemianstvo, ktore aj tak spelo k zahube. Jeho zahubou bolo lipnutie na starych tradiciach a zasadach. +Kniha dom v strani opisuje zivot obycajnych ludi vtedajšej doby v Juhoslavii. Dej sa toci okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate ma dobru, pracovitu zenu Jeru a deti. Syn Ivan je uz zenaty s Baricou a maju dvoch chlapcov. Dcery Matija s Katicou su v sluzbe v meste. Matija uz ma svojho mileho, ale Katica na svoju lasku ešte len caka. A dockala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinsku zabavu. Lenze Katici sa tam nepacilo. Prišiel za nou aj jej byvaly priatel, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na pansku zabavu. Tam ich vzal dovnutra Niko Dubcic, bohaty mlady statkar. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvilu prišiel po ne otec Mate. Museli odisť, ale Niko aj tak zacal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvijalo, neskor sa aj zasnubili. Nikova matka bola sice proti, jednak preto, ze boli bohatši, jednak preto, ze dala pre Nika do klaštora vychovať mlade dievca, Doricu. Ale nic nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katicinym otcom Matem, ktory je takisto proti sobašu, aby sa zobrali az po roku. Mladi suhlasili. Lenze, nanestastie, Nikov krstny, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z klaštora navzdy domov. Niko ju šiel cakať. Spociatku si ju moc nevšimal, ale postupne ju zacal porovnavať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zalubil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Ta nebola doma a Nika zastavila na kus reci jej matka, Jera. Stale vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, ze aj Katica bude taka o par rokov a nad tym sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskor uz normalne daval najavo, ze lubi Doricu. Katica bola z toho velmi nestastna, ale uz nic nezmenila Chcela robiť Dorici vystupy, ale Niko jej v tom zabranil, ze Dorica za nic nemoze. Sora Anzula bola velmi rada, ze Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozpraval s Paškom Bobicom, ktory Katicu ešte stale lubil a povedal, ze ma za nou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubcicovych ho boli pozrieť. Niko sa tam porozpraval s Katicou. Ta sa vratila ku Paškovi. Stary Mate, ked zistil, ze ma uz všetky deti na pokoji, bol velmi stastny, no z choroby ho to nevyliecilo a skonal. + +Ivan Krasko +Nox et solitudo +Noc a samota +zbierka basni +Strucny zivotopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Studoval v Brašove a v Prahe chemicky inzinier. Posobil ako chemicky inzinier v Kloboukach a mestecku Slany. Pocas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Zil aj v Piestanoch po skonceni vojny. Pochovany je v rodnych Lukovištiach. Krasko bol aj stupencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznamejšou zbierkou je Nox et solitudo. Tato poezia vznikla v obdobi, ked bol Krasko daleko od domova, svojich blizkych a preto su basne spomienkami na rodny kraj, na matku, pricom Krasko neopisuje fakty objektivnej skutocnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnu dušu. Všetko podrobuje osobnemu pohladu. Napr. Vesper dominice Nedelny vecer. +V Kraskovej poezii najdeme aj lubostne motivy Plachy akord, motivy prirody Topole, Zmraka sa, nad vlastnym zivotom a svojimi problemami sa zamyšla v basni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politicku pasivitu v slovenskom predvojnovom zivote v basni Jehovah. +Dalšia basnicka zbierka su Verše v tejto basnickej zbierke je v popredi lubostny zazitok, su tam viacere poly, je to lutosť za davnymi laskami, ale aj pocit akeho si vyrovnania. Basnik si coraz viac uvedomoval nadosobne hodnoty zivota a preto sa jeho osobne smutky menia na smutky celonarodnej a socialnej povahy. Su to basne Otcova rola, Banici, Otrok, Topole. +Krasko pisal aj poviedky, napr. Sentimentalne prihody, List mrtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatury. + +Sesť hodin je + +V basni dava autor do protikladu obycajneho robotnika a seba sameho. Robotnika po praci cakaju doma blizni, rodina. Naproti tomu, autor sa citi osamely, opusteny, silu cerpa z viery v Boha. + +Chladny dazdik + +Zaciatok basne je opis jesennej prirody. Pochmurnu atmosferu prirody prenaša na svoje pocity pociťuje smutok a bol, z ktoreho sa snazi najsť vychodisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyricke postavy do vecerneho prostredia. V basni je na symbolickom jednom dni vykreslene odlucenie dvoch ludi za cielom najdenia stratenej dovery, lasky. Autor hovori, ze clovek si druheho cloveka zacne vaziť az vtedy, ked ho dlhšiu dobu nevidi. Zaroven prechadza do smutku, pretoze v jeho pripade odlucenie nepomohlo. + + + + + + + + +. rocnik + +Ernest Hemingway +Starec a more +novela +Strucny zivotopis +Bol americkym spisovatelom. Bol synom lekara a spevacky. Pocas . svetovej vojny sa prihlasil ako dobrovolnik talianskeho cerveneho kriza. Bol tam aj raneny. Po skonceni . svetovej vojny nedokazal najsť zmysel zivota a pohyboval sa v bohemskej spolocnosti. +Pocas obcianskej vojny bol aj v Spanielsku a cez . svetovu vojnu posobil ako vojnovy korešpondent. Hemingway bol niekolkokrat zenaty, ale zvyšok zivota stravil na Kube a zivot ukoncil pravdepodobne samovrazdou. Autor je nositelom Nobelovej ceny. +Tvorba +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napisal dielo Zbojom zbraniam, ktore je odsudenim vojny a všetkych jej krutych nasledkov. Zo Spanielskej vojny napisal roman Komu zvonia do hrobu. Na Kube napisal novelu Starec a more. Dej +Dej sa zacina v rybarskej osade. Starec Santiago uz . den na mori nic nechytil. Predtym s nim chodil Manolin, ale po dnoch neuspešneho lovu mu rodicia povedali, aby chodil s inou barkou, stastnejšou. Ale chlapec mal starca velmi rad. Ten ho braval na more uz od tich rokov a chlapec sa od neho vela naucil. +. den vychadzal starec na more s istotou, ze nieco chyti. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrce do barky. Chatrc zhlobil ktosi z tuhych listov kralovskej palmy. Bola v nej postel, stol, jedina stolicka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevene uhlie. + +Vybral sa daleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovskeho mecuna. Ryba ho ťahala za sebou dni, ked uz bola unavena, vtedy sa mu aj po prvy krat ukazala. Na slnku cela ziarila, hlavu a chrbat mala tmavofialovu a pruhy na bokoch boli v slnecnom svite široke a svetlolevandulove. Rypak mala dlha, ani baseballova palka a zuzeny ako rapir. Cela sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potapa jej velikansky kosovity chvost a lano sa rychlo zacalo odvijať + +Starec bol uz velmi slaby a vycerpany, pretoze skoro nic nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinymi kamaratkami na mori boli lietajuce ryby. Podvecer zacala ryba kruziť, a to bol pre starca znak o tom, ze je uz unavena. Musel zacať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabijaš. Ved maš na to pravo. Nikdy v zivote som nevidel vacšieho, krasnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mna za mna, zabi si ma. Certa sa staram, kto koho zabije. + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spať, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoducha. Cestou narazil na zralokov, ktory mu skoro celu rybu zazrali, i ked im ju starec nedal lahko. Piatich z nich dokonca vlastnorucne zabil. +Ked prišiel domov, z ryby ostala uz len hlava a chvost. Bol velmi unaveny a preto ked išiel do chatrce, musel si cestou pať krat oddychnuť. Rano, ked sa zobudil, bol pri nom uz maly chlapec Manolin, ktory mu doniesol kavu. +Všetci boli prekvapeny, aku velku rybu dokazal starec ešte chytiť. Manolin mu slubil, ze uz bude chodiť na more len s nim. Hlavna myšlienka +Cloveka mozno poraziť, nie však zniciť. + +Charakteristika +Santiago Starec bol chudy a vyziabnuty, šiju mu zbrazdili hlboke vrasky. Tvar mu pokryvali hnede škvrny koznej rakoviny. Po oboch licach sa mu škvrny širili az na krk. Ruky mal posiate hlbokymi jazvami od lan, ktorymi vyťahoval ťazke ryby. Jazvy neboli cerstve. Boli stare ako trhliny na pušti, kde po vode a rybach uz davno niet ani chyru, ani slychu. + + + +Romain Rolland +Peter a Lucia +novela +Strucny zivotopis +Vo francuzskej literature sa v medzivojnovom obdobi okrem realizmu vytvorili aj ine umelecke avangardne smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval historiu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobne vzdelanie a venoval sa literarnej tvorbe. +Tvorba Divadlo revolucie, Hra o laske a smrti, Jan Krištof roman Rieka +Kratko po . svetovej vojne vydava autor roman Dobry clovek ešte zije. Z dalšej tvorby je to roman Ocarena duša. Velmi znama je aj jeho psychologicka novela Peter Lucia. Autor tu dava symbolicky pochovať rozvijajuci sa lubostny cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaneho chramu. +Dielo je akousi obmenou hry lasky, zivota a smrti. V diele sa prelinaju tieto temy s patetickou strohosťou a velkym rozpravacskym umenim. Je to urcity prejav Rollandovho bytostneho odporu proti vojne. Laska je pre Rollanda jednou zo zbrani, ktorymi najlepšie mozno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej +Roman sa odohrava v kratkom casovom obdobi, co zvyraznuje sam autor, od stredy . januara do . marca . Jeho hrdinami su dvaja mladi ludia Peter a Lucia, ktory sa spoznaju vecer . januara vo vagone podzemnej zeleznice. Stretavaju sa prave v den, ked padnu prve civilne obete vojny. Uz pri prvom stretnuti sa do seba zalubia, spoznavaju, ze su si sudeni. Niekolko dni neskor, ked sa opať stretnu sa zacina ich spolocny vzťah. Ziju svojim vlastnym, zalubenym a egoistickym svetom, ziju vo vojnovom Parizi, ale vojna pre nich neexistuje. Ziju len sami sebou, nevšimaju si tragediu a smrť okolo seba. Nevelmi sa zamyšlaju nad vojnou a nad tym co prinaša. Pre nich je akymsi nezelanym doplnkom ich zivota. A kedze nad nimi visi ako Damoklov mec hrozba Petrovho odchodu na front, snazia sa, co najlepšie preziť svoje kratke stastie. Kazdy den im ako zakruta odokryva nove obrazy a perspektivy, ale kazdym dnom silnie aj volanie smrti, ktore však prehlušuje ich lubostny vzťah. +Ked . marca vstupili do kostola, aj ked neboli nabozne zalozeny, ich stastny zivot sa uzatvoril. V kostole na nich cakala smrť. Prave v okamihu, ked sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktory zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika +Peter mlady, dospievajuci clovek, ktory ma plno otazok, na ktore mu jeho rodicia do zakonzervovanym myslenim nevedia odpovedať. Do jeho zivota vstupuje vojna i laska. Preziva stastnu ale tragicku lasku. Je vnimavy, laskavy a jemny. Svoje zivotne stastie našiel v tom, ze miloval a bol milovany. +Lucia polosirota, jej otec zomrel zodraty pracou. Je maliarkou z nutnosti, jej zivot bol poznaceny malomeštiackou hrdosťou jej starych rodicov. Je hrda, srdecna, vnimava. Koniec jej kratkeho zivota bol naplneny stastim a laskou, avšak poznamenany vojnou. + +Erich Maria Remarque +Na zapade nic noveho +roman +Strucny zivotopis +Bol velkym odporcom vojny a patril do generacie, ktora priamo zo školskych lavic musela odisť na front. Bol nemeckym spisovatelom. Narodil sa v rodine knihviazaca. Bol ucitelom, obchodnikom, novinarom. pred nemeckym fašizmom r. utiekol do Svajciarska a tam aj zomrel. Od r. prezil dva roky v zakopoch. +Svetovy ohlas ziskal prvym dielom Na zapade nic noveho. Nazov je odvodeny z novinovej lakonickej spravy. Roman je pribehom autorovej generacie, ked skupina študentov sa dostava do zakopov a zisťuje, ze predstavy o zivote, o slušnosti, o ucte k predstavenym, ktore ich naucili v škole su im na nic, pretoze vo vojne platia ine pravidla, ktore mnohych poznacili, alebo umlcali. Dalšim autorovym dielom je Cesta spať, kde autor cerpa namet z povojnoveho Nemecka. Podobny namet je aj v romane Traja kamarati. Je to pribeh o priatelstve, laske a osamelosti. +Problemy emigrantov zobrazil autor v knihe Viťazny obluk. Dalšim dielom je Noc v Lisabone. +Z dalšej tvorby je to roman Cas zitia a cas, roman Nebo nepozna oblubencov. Hlavne postavy Paul Baumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek + +Dej +Roman sa sklada z kapitol, nema silnu hlavnu dejovu liniu, pretoze je casto prerušovany rozhovormi a vela priestoru tu dostavaju aj rozne uvahy. Dejiskom je nemeckoanglicky front. + +Jednotka ma neobycajne vela fajciva a jedla. Kedze obvykle boli vyhladovani, mohlo sa nieco take stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnastimi dnami totiz jednotka zlozena zo stopaťdesiatich vojakov musela isť dopredu a ubytovatel dostal plnu davku potravin. V posledny den necakane zautocilo anglicke delostrelectvo a tak sa vratili len osemdesiati. +Cela chlapcenska, velmi mlada, dvadsaťclenna, gymnazialna trieda pod vplyvom ucitela Kantorka sa dobrovolne prihlasila na front. Trieda bola rozhadzana do niekolkych cvicnych jednotiek, ale Paul Baumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odveleni do deviateho druzstva a zostali spolu. Ako velitela tohoto druzstva bol priveleny Himmelstoss, maly a zly chlapik, ktory bol v civile poštar a teraz ako velitel druzstva sa citil naramne dolezito. +Nechaval s plnou polnou a so zbranou na holej, mokrej oranici cviciť priskokom vpred a k zemi, pokial sa vojak nezrutil obaleny od blata. Po odveleni na front bol z tohoto neobvykle silneho kolektivu prvy raneny Franz Kammerich, ktori po niekolkych Paulovych navštevach po amputaci nohy a ťazkych psychickych mukach zomiera. Po case prichadzaju novacikovia, ktori su dokonca ešte mladši. Katczinsky je pre nich nepostradatelny, neustale prekvapuje dobrou naladou a zlodejskymi kuskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho pockali pred miestnou krcmou a vyplatili ho za všetko, co si museli v prijimacom oddieli vytrpieť. +Druzstvo sa dostalo na opevnovacie prace, kde preziva ťazku strelbu nepriatela. Paul sa ukryva v krateri po granate, zakryva sa mrtvym telom, ktore ho ochranilo od crepin. Nepriatel nasadzuje aj bojovy plyn. Po dlhom case boj prestava a ti chpalci, ktori prezili, zabijaju vši. Maju ich tolko, ze ich uz prestalo baviť zabijať medzi nechtami a rovno ich hadzu do ohna. Medzi sebou rozvijaju diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skoncila a nastal mier. Uz nevedia co bude pre nich buducnosť. Nevedia, co mozno ocakavať od zivota. +Prichadza Anglicka ofenziva, prinašaju mnozstvo rakiev. Chlieb nemozno ubraniť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabijaju a oni su take vyhladovene, ze dokonca napadnu a zabiju psa. Po dalšich naletoch prichadza pekny den. Nebo je modre, bez oblakov a tela ranenych, ktorych uz nevedia, kam ich maju davať sa rychlo rozkladaju. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať novy utvar. Rota potrebuje viac ako sto muzov. Himmelstoss sa po zazitkoch z prednej linie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostava dovolenku. Bolo to štrnasť a tri dni na cestu. Jeho mama je chora a on sa nezdrziava neustaleho placu. Oznamuje pani Kemmerichovej, ze jej syn je mrtvy. Navštivi ho aj otec. Matku, ktora je v nemocnici s rakovinou, budu operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, ze jeho rota je nasadzovana všade tam, kde je to nebezpecne, no jeho kamarati ešte stale ziju. Zavrazdi nepriatela, ale ked vidi muky, ktore mu sposobil bodakom, pokuša sa mu v poslednej chvili pomocť. No po niekolkych hodinach sa prestane zaujimať o cloveka, ktoreho ako prveho na fronte zavrazdil, ale zachranuje si vlastny zivot. +Nove Nemecke zbrane neprichadzaju, stare su uz nepresne, doktori robia aj z mrzakov zdravych bojovnikov. Vojna ale pokracuje. Všetci su fyzicky, ale hlavne psychicky vycerpani. Paulovi priatelia po jednom zomieraju, az zostane ako jediny z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostava dva tyzdne volno. Neustale veri, ze bude primerie a skonci sa vojna. On tento koniec ale uz nezazil. +Padol v oktobri , jedneho dna, co bol na celom fronte taky pokojny a tichy, ze sprava z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na zapade nic nove + + +Motto +Tato kniha nechce byť ani obzalobou, ani vyznanim, chce sa iba pokusiť vydať svedectvo o generacii, ktoru poznacila vojna I ked unikla jej granatom. + + + +Jozef Ciger Hronsky +Jozef Mak +socialnopsychologicky roman +Strucny zivotopis +Pochadzal zo Zvolena. Vyštudoval ucitelsky ustav. Zucastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnova cinnosť je spata s Maticou. Po r. emigroval do Rakuska, Talianska a do Argentiny. Venoval sa spolkovej cinnosti. Pochovany je v Martine. +Tvorba U nas, Domov, Medove srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisar Grac, Svet na trasovisku, Podpolianske rozpravky, Chlieb, Sokoliar Tomaš, Zlate hodinky, Kremnicke povesti. Najvyznamnejšim jeho dielom je roman Jozef Mak. +Pisal aj diela pre deti ako su Smely zajko, Smely zajko v Afrike, Budkacik a Dubkacik + +Dej +Jozef Mak sa narodil ako nemanzelske dieťa vdove po Janovi Makovi. Nikto mu nechcel isť za krstnu mať, az napokon šla Hana Melošova, ktora bola ich susedka. Jozef mal nevlastneho brata Jana, ktory sa onho staral. No nespraval sa k nemu dobre, vycital mu, ze ho musi ziviť. Matka chcela zabraniť nesvarom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hor k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navzdy. Zišiel z hor do dediny a zacal pracovať ako drevorubac. Bol pracovity a ludia si ho za to vazili. Jozef sa zalubil do Maruše Melošovie, dcery svojej drsnej matky a chcel sa s nou ozeniť. S ťazkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastny dom na Janovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odisť na front. Tulal sa dlho po svete, bol aj zatvoreny pre svoje nazory. Dozvedel sa, ze Maruša sa vydala za jeho nevlastneho brata Jana. No napriek tomu sa vratil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom byvali v jeho novom dome. Tymto velmi utrpel citovy zivot Jozefa Maka. Ťazko mu bolo ziť vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnutri a navonok sa neburil. Napokon sa ozenil s Julou Petriskovie, ktoru ale nemal rad. Jula mala jednu ruku nevladnu a jej rodina si myslela, ze sa nikdy nevyda, a tak si z nej urobili sluzku. Doma všetky tri vydate sestry drzali ju len tak na milosti, kedze mala lavu ruku suchu od pleca po lakeť, a ešte bola mala, ked vyriekli nad nou sud, ze sa vydavať nikdy nebude a treba ju trom uziviť nejako do smrti. + +Jula však porodila zdraveho syna. Spociatku si myslela, ze ked ju Jozef nebil, nemal ju rad, lebo bola cely zivot zvyknuta, ze ju bili. Medzitym Jano odišiel do Ameriky hladať stastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stať ako stlp, ustrašila sa Janova tvar, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvy sa spamatal Jan. Pozrel sa na všetky strany, potom zazmurkal, ponapraval si tvar a spustil ruky. Coze tu robiš, Jozo Lala, akoby si z neba spadol. + +Maruša zacala piť. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horucou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvarky ako prehodena handra, spodna casť tela vonku na vzduchu a horna casť v teplej vode. +Jula s Jozefom nedavali najavo, ze sa maju radi. Az na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jozko, ved ja za nic nemozem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skor bola tušila, ze ma budeš raz i navidieť, ved by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drzala zivota tak huzevnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zozralo ... + +Jula zomrela po porode druheho dieťaťa. Jozef sa musel dalej prebijať zivotom sam. Radosť umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najma nie tam, kde jej bolo velmi malo. + +Zivotnou filozofiou Maka je +Trp Jozef Mak Clovek milion si, nuz vydrziš všetko, kedze nie je pravda, ze najtvrdši je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, ze najviac vydrzi na svete Jozef Mak. + + + +Milo Urban +Zivy bic +unimalisticky roman +Strucny zivotopis +Narodil sa na Orave v Rabciciach. Studium nedokoncil z financnych dovodov. Stal sa pomocnym redaktorom v denniku Slovak. +V r. posobil ako redaktor dennika Gardista. Po r. emigroval do Rakuska. Potom sa vratil, ale nesmel vykonavať publikacnu cinnosť. Zil v Chorvatskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prve literarne diela su poznacene tradiciami slovenskych realistov. Jeho znamejšim dielom je novela Jašek Putliak spod Buciny, zbierka noviel Vykriky bez ozveny, novela Za vyšnym mlynom, Z ticheho frontu. +Najvacši uspech však autor dosiahol romanom Zivy bic. Je to roman s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohrava priamo na bojisku, ale podava nepriame svedectvo o krutosti a neludskosti vojny pomocou opisu udalosti v hornooravskej dedinke Raztoky, ktora je vzdialena od civilizacie, Panu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohe ludske osudy. +Z dalšej tvorby Hmly na usvite, V osidlach, Zhasnute svetla volne nadvazuju na Zivy bic, Spomienky hajnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špas. + +Hlavne postavy +Stara Ilcicka vdova, ktora zila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovita, ktora sa na konci pomiatla. +Stefan Ilcik smely a usilovny mladenec, ktory sa nebal vojny, ale bal sa nechať matku samu, aby nezahynula od hladu. Bol silny a odvazny. Mal rokov. +Ondrej Koren byvaly vojak, statocny, priamy a rozhodny. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notar Okolicky vrchnosť, velmoz, ktory vyuzival svoje postavenie a tryznil ludi. Pocas vojny, bol panom a vyciciaval pracujucich ludi. Povazoval sa za nadradeneho. Richtar Vorciak zvoleny ludom z Raztok. Ked chcel spraviť po voli vrchnosti, ukrivdil dedincanom. Bol velky zbabelec. +Dekan Mrva Nabozensky hodnostar, ktory chapal pospolity lud a snazil sa mu pomocť a povzbudiť ho v casoch vojnu. +Jano Kurnava Jonaš Tvar mal pošinutu dolava, male zle oci. Donašal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramar rocny, statny muz, ktory si branil to malo, co mal, branil slobodu ludi, kvoli comu aj niekolkokrat sedel vo Vranove. +Eva Hlavajova podstiva dedincanka, ktoru zviedol Okolicky. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa. +Adam Hlavaj dezerter zbeh, muz Evy, odvazny, prešibany, spravodlivy. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka Starala sa o Evine nemanzelske dieťa. +Anqyal zandar, nadbiehal Kriste. +Trncik brat Evy Hlavajovej. Skryval Adama. +Gyri velitel vojska + +Dej +Dej sa odohrava na severnom Slovensku, v Trencine a vo Vranove, pocas . svetovej vojny. Dielo sa kompozicne deli na dve casti, ktorych dejova vystavba je odlišna. . casti Stratene ruky je vytvorena kompozicne samostatnymi, kratkymi pribehmi, ktore sa viazu k jednotlivym postavam. Je neucelena, tvoria ju kratke pribehy, navzajom kontrastne, zobrazujuce osudy obyvatelov dediny a to ako vojna zasiahla do ich zivotov. . casť Adam Hlavaj je uz ucelena, ma reťazovity dej, udalosti nasleduju jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epicke rozpravnie sa strieda s lyrizovanym opisom, najma prirody, ktorej mal Urban velmi blizko, opis je uz hlbšim ponorom do individualneho a spolocenskeho bytia. Pouziva dialog i vnutorny monolog, postavy su jednotlive, ale aj skupinove, dedina kona a reaguje ako jeden clovek, z toho dostal roman pomenovanie unimalisticky. Jazyk je spisovny aj hovorovy, najma v dialogoch dedincanov. + +. casť Stratene ruky +Raztochy je mala dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozpravania stareho Komara, a mysleli si, ze zli su v nej trestany a dobri vzdy vyhravaju. Az ked zacali prichadzať zmrzaceny vojaci Ondrej Koren prišiel o pravu ruku, o jazyk, bol vychudnuty a na tvari mal jazvu a tvrdy odvod, ich skresleny pohlad na vojnu sa zmenil a odsudili ju. Hlavny motiv Eva Hlavajova, ktorej muz je na vojne, caka dieťa s notarom Okolickym. Eva za nim chodila, aby notar vyslobodil, vyreklamoval jej manzela z vojny. Odvod bol kruty, hlavne pre dedincanov, ktory nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramar nechcel pustiť bozenika Krunavu do stajne. Skoncilo to vymenou nazorov a Krunavu sotil Kramar do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komar odprosiť Kurnavu a ohovoril Kramara. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilcika odvezu do Trencina, kde si privyka vojenskemu zivotu. Dostal sa do caty, ktorej velil Rona stroj na zabijanie, bez srdca. Mal tam velmi ťazke a krute podmienky. Rota si oblubila maleho krajcira, ktoreho volali Panca. Všetci v rote ho mali radi a chranili ho pred Ronom, ktory Panca neznašal. Raz ho našiel Stefan Ilcik obeseneho. Odvtedy sa zmenil, neposluchal a po incidente s Ronom chytil ryl a zabil ho. Stefan sa spamatal az vo vezeni. Nakoniec ho odsudili na trest smrti zastrelenim. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na pridel na karticky od bohateho Zida a Arona, ktori cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťazke, na všetko bola sama, nemala co jesť a onedlho porodila nemanzelskeho syna. Telesne postihnuty Kurnava vie jediny, kto je otcom Evinho dieťaťa. Ked odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopi. . casť Adam Hlavaj +Adam Hlavaj sa rozhodol, ze ujde z vojny. Nahanali ho zandari, ale neuspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej zeny, tuzi po pomste. Pohybuje sa v okoli dediny a patra po vinnikovi. Okolicky sa snazil odstraniť Adama skor ako sa dozvie celu pravdu. +Adam sa skryval v stajni u Kramara, ktory ho raz pozval do domu na veceru. Zrazu prišiel Kurnava a aj zandari, ktory Adama chytili. Kurnava dostal svoje peniaze, ale ked mu Komar vynadal, zistil, ze urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickemu. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kurnava povie Adamovi celu pravdu, o tom, ze Okolicky je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokazal Okolickeho zabiť +Cela dedina sa proti notarovi Okolickemu vzburi. Notar si zavola na pomoc pluk. Okolicky ochorie, dostane mrtvicu a nemanzelske Evino dieťa pri epidemii cervienke zomrie. Vojna sa skoncila. Dedincania sa chceli pomstiť Madarom a krvavo im všetko vyuctuju. Okolickeho utopia. Besnenie v dedine vyvrcholi u Arona, kde sa všetci opiju a zacnu ho vykradať. Aron s manzelkou utecu a svoj dom podpalia. Adam nebrani besneniu v dedine, usmieva sa, pretoze je slobodny. + + +Charakteristika +Adama Hlavaj rozvazny, inteligentny, nezlomny, hrdy a tvrdy clovek, ktoremu do zivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tym, ktori ju maju na svedomi a tiez proti tym, ktori maju vinu na jeho nestasti, tymto bojom chce pre seba ziskať slobodu. Je ako jeho zena Eva, ktora bola v jadre cisty clovek, obeťou vojny, ale nevzdava sa a bojuje proti tomu. +Ilcicka matka, ktoru vojna obrala o syna, nevie sa s tym zmieriť, nenavidi panov a podnecuje proti nim ludi, aby sa pomstila. +notar Okolicky pan, ktory vladne dedine, pohrda a vykorisťuje nevzdelanych dedinskym ludom. Je to slaboch a tyran. +Stefan Ilcik, Ondrej Koren obete vojny + +Margita Figuli +Tri gaštanove kone +novela +Strucny zivotopis +Narodila sa vo Vyšnom Kubine. Po gymnazialnych študiach v Dolnom Kubine navštevovala obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako uradnicka v Tatra banke v Bratislave az do r. , ked z politicky motivovanych dovodov musela odisť. Pisať a publikovať zacala poeziu a prozu. Svojou prozou prenikla do znamych literarnych casopisov, napr. Elan, Slovenske pohlady, Zivena. +Tvorba Uzlik tepla, Pokušenie tymto dielom prenikla do sveta umeleckej literatury a do tohto diela zaclenila aj prve dielo, Haluzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Vichor v nas. +Velmi znamym dielom je zbierka proz Tri gaštanove kone. + +Hlavne postavy +Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koni, pracovity, cestny, uprimny +Magdalena Maliarikova ciste, smele, nepoškvrnene dievca, verne svojej laske, mile a pracovite +Maliarik otec Magdy, laskavy, prisposobivy, cestny +Maliaricka matka Magdy, namyslena, hašteriva, panovacna +Jano Zapotocny bohaty gazda, manzel Magdy, nasilnicky, neverny, pijan +sestra Zapotocneho mila, pracovita, bohabojna +Vedlajšie postavy farar, ujec a ujcina Petra, mlady pan s furikmi, krcmar a krcmarka + +Dej +Dielo nesie stopy lyrizovanej prozy, avantgard a experimentovania. Rozpravac je v prvej osobe, je nim Peter, tento postup blizšie priblizuje vnutro hlavnych postav, neznamena však len subjektivny pohlad, opis a rozpravanie je otvorene. V diele sa uplatnuju scasti idealne, scasti realne postavy, su subjektivnym obrazom ludu, uplatnuju sa aj prvky realizmu, rec ma ornamentalny charakter, je priama, prirodzena, monolog splyva s rozpravanim. Vyskytuju sa tu basnicke figury, metafory, expresionizmus vo vyrazoch. Su tu nadherne lyricke opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu nevelke mnozstvo postav, niektore su rozpoltene sen a skutocnosť, dej ma oslabenu epicku a zosilnenu lyricku zlozku a vyznacuje sa zvratmi. Jadro diela tvori boj o urcite ponatie lasky, prejavujuce sa v dvoch podobach lasky, lasky ako strhujucej bytostnej sily, ako vašne a naruzivosti, ktora vedie az k zlocinu a na druhej strane lasky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknute laskou, odpustanim, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v nom zaznievaju myšlienky humanity a harmonie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom case do dediny, kde zanechal milovanu Magdalenu. Vysluzil si povesť tulaka, lebo jeho praca skupuvanie dreva od sedliakov po dedinach, vyzadovala neustale cestovanie. V noci, pri prichode, stretne pašerakov koni Jana Zapotocneho a Jozka Greguša. Od Jozka sa dozvie, ze matka Magdaleny ju nuti vydať sa za Jana, velkeho bohaca. Peter si zaumieni zaumieni ziskať Magdaleninu ruku skor ako Jano. Vie, ze Magdalena Joza nemiluje a caka len na Petrov navrat. Stretava sa s nou, ale kvoli matke, ktora ich skoro objavi, si dohodnu stretnutie na vecer. Magdalena neprichadza, Peter ju ide pozrieť, ked zacuje vykriky. Splašene kone Magdalenu skoro zohavili. Ta zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtial ho Jano vyhodi. Peter tuši, ze prepasol šancu, Jano poziada Magdaleninych rodicov o dcerinu ruku. Ti, hlavne chamtiva matka, suhlasia. +Na svateho Jana idu mladi paliť ohne. Jano Magdalenu zosmiešni zoberie na kona ine dievca. Je to však len uskok, ked Peter zoberie Magdalenu, Jano naschval na koni zaosta. Peter si s Magdalenou slubia, ze raz budu svoji, ked Peter postavi dom a pride si po Magdalenu na troch gaštanovych konoch. Vtedy z huštiny vyskoci Jano, ktory všetko pocul a chce zabiť Petra nozom. Ten ho však priškrti, a kym sa preberie, odcvalaju spolu s Magdalenou k ostatnym. Rozlucia sa. +Peter pracuje do umoru na pile a stavbe domu. Pomahaju mu ujcek s ujcinou a ludia s dediny. Jedno dievca si ho chce ziskať, ostava však Magdalene verny. Pracuje pre jedneho juzana, kupca s konmi, zarobi si par grošov a kupi si gaštanoveho kona, s ktorym prišiel pozrieť Magdalenu, ked ju chcel poziadať o ruku. Stavbu domu kvoli financnym ťazkostiam dokonci az o dva roky. Pozicia si dva gaštanove kone a ide pre svoju milu. V dedine, kde spolu s Janom byva sa dozveda, ze Jano ju v onu svatojansku noc znasilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktore su cim viac tym neposlušnejšie. Magdalenu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachadza ztyranu manzelom, ako prave orie na poli. Jano tyra kona, ktory sa splaši. Magdalena poden spadne a Peter ju v poslednej chvili zachrani. Jano sa ho pokusi zabiť, no netrafi balvanom. Ludom, co privolala Magdalena na pomoc navravi, ze splašeny kon Petra zhodil. +Magdalena nasledkom zraneni ťazko ochorie, zda sa, ze zomrie. Peter sa k nej dostava len pomocou farara, ktory jej udeluje posledne pomazanie. Zazrakom Magdalena prezije. Janovi sa splaši kon, co ho na poli tyral a utecie. Chyti ho zandar a dovedie spať. Jano, zmameny ziarlivosťou, vycita Magdalene, ze to mal byť signal pre Petra. +O niekolko dni Peter odchadza, kedze je pricinou Magdaleninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, uz šialeny ziarlivosťou, vypaluje na bok kona, co mu ušiel slovo Tulak, Magdalena, ešte stale slaba a vycerpana, ho musi drzať. Ked Jano chce konovi vypaliť oko, co sa mu aj podari, ten sa splaši a oslepeny kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mrtvy. O tri dni ho pochovaju. Magdalenina matka, ktora chce, aby Magdalena ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobaš s Petrom. Ti sa tajne zoberu a cez noc odchadzaju na troch gaštanovych konoch do Petrovho domu. + +Charakteristika +Peter mal rad Magdalenu, mlady clovek, sirota, odvazny, uprimny, laskavy, mal rad prirodu a zvierata, pracovity +Magdalena vnutorne cista, krehka a citova, citliva, ma rada Petra, +Zapotocny bohaty sedliak, prilezitostny pašerak koni, je sebavedomy, pomstychtivy, kruty, egoista, bezcitny, opovrhoval Magdalenou +Magdalenina matka chamtiva, bola za peniazmi, pokazila stastie svojej dcere +Kone su symbolom sily, cistoty a vašne, su obrazom pevnych mravnych zasad prosteho dedinske ludu, no su aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hraju ulohu prirody, ukazuju jej nepostradatelnosť v zivote ludi. + + +Dobroslav Chrobak +Drak sa vracia +novela +Strucny zivotopis +Pochadza z Liptova. Bol elektrotechnicky inzinier. Pracoval v rozhlase a ucil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pisal poviedky, zaoberal sa aj o teoriu literatury. +Bol spoluautorom diela Rukovať dejin slovenskej literatury. Z jeho prvotin je najznamejšia zbierka osmich noviel Kamarat Jašek. Tieto poviedky nesu prvky reality a davnych mytov vidieckeho sveta prirody. Autor sa ponoril do vnutorneho sveta postavy a jej vzťah k okolitemu svetu. Dalšim dielom je Navrat Ondreja Balaza. +Najlepšim Chrobakovim dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestsku tematiku spracoval v dielach Silueta, Ucenliva Marta a starostliva Maria. + +Hlavne postavy Martin Lepiš drak, Simon Jariabka, Eva + +Dej +Podtitul tejto novely ja rozpravka moze byť nieco zle o drakovi, ale aj rozpravka od slova rozpravanie hlavnej hrdinky Evy, ktora rozprava o svojom zivote a o drakovi. Toto rozpravanie ma zvlaštnu formu, kde ide o vyuzivanie autorskej reci. Drak je postava tajomna, zahadna, nik nevie odkial prichadza, je velmi svojsky, povazuju ho za symbol zla, za vraha, je sam, clovek prirody, povazuju ho za carodejnika. Drak stelesnuje v kolektivnom ponati dediny zlo, a nestastie + +Dej sa odohrava v Polsku, okolo Pribiliny. Za kolektivnych hrdinov mozeme povazovať dedincanov. Drak ma ťazky osud preto, ze bol najdenec. Našiel ho hrnciar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol malovravny, mal cierne oci, je nespratnik individualista, nema rad ludi, ani ludia nemaju radi jeho. +Rozpravanie zacina, ze Simon sa vrati k Eve a povie jej, ze Drak sa vratil. Eva spomina na to co bola, ako sa pravala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zaroven hlad. Drak sa vratil neskor domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedincania si mysleli, ze preniesol muku. Chceli tie vrecia, ale to bola špecialna hlina na riad. Ludia si brali hlinu, ale nevedeli, ze to nebola muka. Potom bola na Draka, ze on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odisť z dediny. +Po rokoch sa vratil. Eva bola ešte jeho mila. Mal s nim dieťa, ked Drak zmizol, vydala sa za Simona Jariabeka, no nemala ho rada a stale myslela na Draka. Dedina cakala, co Simon urobi, ked sa Drak vrati. Dedincania potrebovali zahnať kravy dolu z holi, pretoze zacal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, ze pojde Drak a ako dozor pojde Simon. Drak s tym suhlasil. Premysleli si to tak, ze Simon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nim. Simon nema odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k criede. Simon sam na chvilu zmizne. Simon uvidi Draka sedieť okolo ohna s cudzincami. Jeden Poliak Simona ovali. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Simon sa potom prebudil a vratil sa do dediny. V dedine vytaral, ze Drak predal dobytok a z pomsty mu podpalili dom. Drak sa však nakoniec vratil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milu. Richtar mu prvy krat povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinskeho kolektivu. Drak zachranil dedinu a stal sa jednym z nich, no aj napriek tomu z dediny odchadza. + +Ivan Stodola +Bacova zena +dramatragedia + +Strucny zivotopis +Narodil sa v Liptovskom Mikulaši. Absolvoval lekarsku fakultu, posobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neopravnene obvinili z nezodpovedneho narabania s verejnym majetkom a odsudili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovany je v Bratislave. +Tvorba +komedie Naš pan minister, Ked jubilant place, Mravci a svrckovia +tragedie Bacova zena +hra Caj u pana senatora +drama Kral Svatopluk, Marina Havranova, Basnik a smrť +veselohra Jozko pucik a jeho kariera +prozaicke prace Naš stryko Aurel, Smutne casy, smutny dom + +Hlavne postavy +Ondrej Muranica baca +Eva +baca Mišo + +Dej +Baca Ondrej Muranica odchadza do Ameriky za pracou. Doma nechava svoju matku a zenu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nestasti strati pamať. Urady ho vyhlasia za mrtveho. Eva sa znovu vyda za bacu Miša. Je jej velmi dobrym muzom. Jediny, kto veri, ze Ondrej je nazive je jeho matka. Ona ma Eve za zle, ze sa vydala. Ondrej so stratou pamati si zaraba tak, ze chodi s reklamou po meste a predava cigarety. Pri jednom z nestasti, ktorym je svedkom sa mu opať vrati pamať. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stava zenou dvoch muzov. Ondrej v Amerike zbohatol, kupil si kaštiel a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale ma ju rad aj Mišo. Tragedia vrcholi, ked Eva nechce ubliziť ani jednemu, a tak sa rozhodne. Odchadza do lesa, lahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nozom. Posledna jej veta Teraz ma uz mate obaja. +V hre autor rieši moralny konflikt a uzko suvisi so socialnym otazka vysťahovalectva, financie. Moralne ked Ondrej je bohaty, ma kaštiel, peniaze, ale nie je stastny. Julius Barcivan +Matka +divadelna hra +Strucny zivotopis +Narodil sa v Krompachoch na vychodnom Slovensku v rodine ucitela. Mal široky literarny obzor. Ovladal niekolko jazykov nemcinu, madarcinu, francuzštinu. Studoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a posobil ako knaz. Nametmi jeho diel je malomestske prostredie a jeho obyvatelia, ktori su karieristi, ziju v pretvarke, faloši,... +Pisal dramaticku tvorbu. Prva hra ludi cerpal namet zo slovenskeho prostredia v obdobi hospodarskej krizy. +Satiricka hra Mastny hrniec +K vrcholom Barcovej tvorby patri drama Matka. +Expresionizmus drama Neznamy +Prvky absurdnej dramy hra Dvaja otazky medziludskych vzťahov Veza +Prozaicke dielo Huslicky z javora kniha pre mladez. + +Dej +Drama sa zacina tak, ze jedneho rana sa matke zjavi vidina. Vidi Pala, ktory prichadza z Ameriky domov a prinaša Janovi darcek noz. Matka sa tejto vidiny zlakne. Jano zobral Palovi ciastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lasku. Zacal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ludia ho nemaju radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nema kamaratov. matkina predtucha sa plni. Palo prichadza domov a podava Janovi noz. Prejde rok. Palo je nestastny a zacina piť, lebo majetok mu zobral Jano. Palo odchadza ku Katke, kde robi paholka. Nebyva uz v dome. Pride den, ked sa matke prisnije dalši sen. V nom vidi ako Jano zabije nozom Pala. Matka chce tomu zabraniť. Raz ked Palo pride navštiviť matku Jano sa schova do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zacinaju hadať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, ked vidi, ako sa Jano zahana na Pala nozom, zhasne svetlo a postavi sa pred Pala. A tak Jano prebodne matku. V chovani postav nastal zlom, ked vidia matkine mrtve telo na zemi. Vtedy Jano zacne plakať. V tom všetko pochopia a nenavisť sa strati. Napokon sa ide priznať susede. Drama konci Janovym monologom Teba ucili trpieť, mnou mohol otriasť len vichor. Mamka ja idem hladať niekoho, kto moju dušu oslobodi. + + + + + + + + +. rocnik + +John Steinbeck +O myšiach a ludoch + +Strucny zivotopis +Pochadzal z Kalifornie a zivot ludi v Kalifornii a samotna krajina ho inšpirovali k dielam ako roman Zlaty kalich, Nebeske pastviny, O myšiach a ludoch. +Dalšia tvorba Zhodte bomby, Tulavy autobus, Na vychod od raja zobrazuje osudy troch generacii od obcianskej vojny az po . svetovu vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovatela je realisticka aj svojim pristupom ku skutocnosti. + +Hlavne postavy +Lenie Small velke dieťa, mohutny, rad sa hra s myšami, ktore však vzdy nechtiac zabije, ma dobre srdce +George Milton Lennieho anjel strazny, chytri, menšej postavy + +Dej +Obidvaja su nadennici a cestuju za pracou od farmy k farme. Maju svoj sen, o tom, ze si raz zarobia dosť penazi, kupia si male hospodarstvo a budu si chovať kraliky. +Jeden piatok prišli na dalšiu farmu za pracou. Spravcovi sa Lennie najprv nepozdaval, ale George ho obhajil, je silna ako byk, nech mu da šancu. Na farme ostatnym chlapom Lennie vobec nevadil. Prekazal len spravcovmu synovi Cyrlymu, ktory bol povyšenecky, agresivny, no may. Mal zenu, ktora bola krasna, ale pokukovala po inych chlapoch, co Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zacal vybijať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašeny, len tak stal a znašal udery. Az na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho pasť, stlacil az mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, ze mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary stareho Candyho, ktory uz mal našetrenu velku ciastku a tiez tuzil po vlastnej farmicke. V nedelu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skryval male štena, ktore pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho zena a zacala sa mu liškať. Najprv ju odhanal, no za chvilu mu vzala ruku a polozila si ju na vlasy, aby skusil ake su makke. On ich zacal hladkať, no ked mu ju uz chcela dať prec, zlakol sa a nechcel ju pustiť. zacala kricať, tak jej chytil usta a dohovaral jej nech je ticho. Ona sa metala, co ho postupne coraz viac znervoznovalo. Ako sa ju snazil udrzať, nešikovnym silnym pohybom jej zlomil vazy. Vydeseny ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hladať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvy. Radšej ho z milosrdenstva zastreli, ako by ho vydal neodvratnemu lyncovaniu. Tym sa aj jem rozplynie vizia vlastneho hospodarstva a naviac vie, ze jeho cin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +John Steinbeck +Ovocie hnevu + +Hlavne postavy +Tom Joud, Roza Saran, Connie muz Rozy, Noe brat Rozy a Toma, matka, Al brat Toma + +Dej +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vazenia, kde sedel roky za zabitie cloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spominali na minule casy. Ked prišli k Tomovmu domu všetko bolo puste a prazdne. Tom nevedel, co sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, ze cela ich rodina išla ku strykovi Johnovi. zarabaju si tam cesanim vlny. Chcu isť na zapad, kde sa zije lepšie. Pripravili si všetko potrebne a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel stary otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznamili sa s Wilsonom a Sarou, ktori im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktori im vyrozpravali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudu mať radi a budu dostavať malu mzdu. + +Oni cloveka nenavidia preto, ze sa boja. + +Oni vedia, ze hladny clovek musi zohnať nejake jedlo, aj keby ho mal ukradnuť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskušať. Najťazšiu cestu mali na pušti, kde im ochorela stara mama a Tomov brat Noe, zostal ziť pri rieke. Ked prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zahrad, vinic a obrovskych udoli. Kochala sa tou nadherou cela rodina, okrem starej mamy, ktora zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplyvali, ked sa usadili pri Tabore. +Ludia im rozpravali, ze nemaju pracu a su hladni. Tu tiez jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho zena Rosa bola smutna, lebo cakala dieťa. Niekto im povedal, ze v meste je tabor pre chudobnych, ale je plny. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali stastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali stastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odisť z Tabora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprijemnosti, zabil policajta. Musel sa schovavať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odisť, aby nedostal rodinu do neprijemnosti. Mama mu dala dolarov, rodina tiez odchadza. V ten den oznamil Al, ze sa ide zeniť. Mama bola rada, ze sa ide zeniť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na cesani bavlny. Rosa Saron bola tiez robiť jeden den a porodila mrtve dieťa. Ich auto sa zacalo naplnať vodou a tak museli odisť. Našli staru maštal a tam sa uchylili. Bol tam chlapec s otcom, ktory umieral od hladu, potreboval mlieko. Rosa mu dala svoje materske mlieko. + +John Steinbeck +Na vychod od raja +roman +Dej +Roman sa zacina opisom Salinanskeho udolia, kde prichadza z Irska Samuel Hamilton zo zenou Lizou. Prišiel uz však neskoro, pretoze najlepšie pozemky sa uz rozobrali a jemu ostali hole kopce. Napriek zrucnym a pilnym rukam a bystrej hlave vynalezov a technickych zlepšeni, zostaval stale chudobny. Napriek tomu mali deti. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa coskoro vratil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybniku a Cyrus sa znovu ozenil a mal dalšieho syna Charlesa. Adam bol vzdy poslušne dieťa a neznašal nasilie. Na rozdiel od Charlesa, ktory bol rodeny silak a vyhraval nad Adamom vo všetkom. ci išlo o silu, zrucnosť alebo bystrosť. Cyrus bol kruty a despoticky clovek, ktory si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz ked sa schylovalo k veceri zobral Cyrus Adama na prechadzku a rozpraval mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na vyber. Po veceri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s nim. Vyzvedal o com sa rozpravali. Zavidel mu, ze sa mu otec viac venuje. Rozzuril sa a zacal Adama mlatiť, kym neostal bezvladne lezať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, ze sa vracia so sekerou. Po chvili to Charles vzdal a išiel do krcmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica ulozila do postele. dni sa nemohol ani pohnuť. Ked sa zotavil, odviedli ho do armady k jazde, kde sa stal ostrelovacom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal velky pan. Charles ostal sam, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohych rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitym zomrel a zanechal im vyše dolarov. Adam stale niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kupili farmu v Kalifornii, pricom Kalifornia ma byť tym rajom. On nesuhlasil. Zrazu poculi pri dverach buchot. našli tam polomrtvu zenu. Mala zlomenu ruku, rebra, celusť a prerazenu lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zazrak nevinnosti. Mala povabne zlatiste vlasy a orechovohnede oci a jej tvaricka sa ponašala na srdiecko. No skryval sa v nej diabol. Bola stelesnenim zla. Uz ako rocna dohnala profesora k samovrazde. A ked dospela, upalila svojich rodicov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hned zavolal doktora. Rychlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama uplne poblaznila z si ju napokon zobral za zenu. Odišli do Salinanskeho udolia, kde kupil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojcata, ale nechcela ich. Rozhodla sa odisť a ked jej v tom chcel Adam zabraniť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majitelka si ju oblubila a odkazala jej cely majetok a ona ju otravila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamatať a farmu nechal chatrať. O Arona a Cala sa staral Cinan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na nu mohol zabudnuť. +Farmu prenajal a kupil si maly domcek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Aron svojou krasnou a jednoduchosťou si bez namahy ziskal ludi. Cal tuzil po naklonnosti ludi, tak sa snazil napodobnovať brata. Kde Arona s radosťou prijimali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tulal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozveda, ze Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, ze zomrela. Pred Aronom mlci, lebo vie, ze by ho to polozilo. Aron študoval na univerzite. Otec bol na neho velmi hrdy. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolarov na fazuli. Jerome David Salinger +Kto chyta v zite +psychologicky roman +Strucny zivotopis +Je americky prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnickej rodine. Studoval na niekolkych vysokych školach, absolvoval vojensku akademiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armady na europskom zapadnom fronte. V povojnovom obdobi sa venuje literarnej cinnosti. +Pisal poviedky aj romany a venoval sa hlavne problematike deti a mladeze. Znamy sa stal psychologickym romanom Kto chyta v zite. +Z dalšej tvorby Devať poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalovy tram, tesari, Seymour Uvod, Hapworth , + +Dej +Sklada sa z kapitol oznacenych cislami. Roman je rozpravanim Holdena v . osobe, ktory lekarom odkryva svoje vnutro. +Trikrat je pouzity motiv kacic na zamrznutom jazere, nad osudom ktorych sa Holden zamyšla. Pyta sa na ich osud taxikarov. Opakovanim dostava problem kaciciek na zamrznutom jazere a ich zachrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohrava pocas troch dni. + +Holden v sanatoriu zacina rozpravať o svojom citovom kolapse pred rokom. Zacal od toho dna, ked odchadzal z Pencey. Je to sukromna stredna škola v Agerstowne v štate Pennsylvania. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt velmi narocna škola. +Po prazdninach sa uz do školy nevrati a stary profesor Spencer ho pozval, aby sa s nim prišiel rozluciť. Ma chripku, lezi, Holden musi isť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnuť z dejepisu, prešiel iba z anglictiny. Spencer sa ho pytal, ci ho vobec nemrzi, ze dosiahol take vysledky a ze toto je uz v poradi štvrti škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takato debata po voli, slubil staremu profesorovi všetko, co chcel, len aby uz vypadol. +V internatnej izbe ho navštivi spoluziak Robert Ackley, ktory byval v susednej izbe. Neda sa mu slušne naznaciť, ze vyrušuje. Holden mu z kufra musi vybrať uz zbalene noznicky a on si striha nechty a striasa ich na podlahu. Odchadza, az ked prišiel Stradlater. Ten sa chysta na rande a poziada Holdena, aby mu napisal kompoziciu opis z anglictiny. Holden sa opyta, s kym ide na rande. Stradlater odpovedal, ze s Jane Gallaghersovou. Holden si spomina, ze predvlani byvala prakticky hned vedla ich domu. Stradlater odide a Holden musi stale myslieť na Jane. +Vecer Holden napisal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ked sa Stradlater vratil, Holden si nevšima, ci je spokojny alebo nespokojny s napisanym opisom a vyzveda sa, ci ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opytal, ci sa s nou vyspal, naco mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zacal nadavať, nasledkom coho sa pobili. +Holden sa rozhodol, ze ešte toho dna odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtial vlakom do New Yorku. Sadol si do prazdneho kupe a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel isť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. +Bol vecer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnolety. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vratil do hotela. +Rano sa išiel naranajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mnišky ucitelky. Rozprava sa s nimi o škole, knihach.. Prijemne sa mu s nimi diskutovalo. +Po ranajkach si zmyslel, ze kupi sestricke Phoebe platnu. Pozoruje ludi na prechadzke, hlavne jednu rodinku s malym synom, ktory vyspevuje ,,Ked raz clovek niekde v zite chyti cloveka. +Divadelne predstavenie, na ktore po tulackach po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju povodne pozval do kina, nebolo az take zle. Potom išli na klzisko, ale kedze korculovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnuť a obcerstviť sa. Pri tej prilezitosti sa ho Sally spytala, ci jej pride pomocť ozdobiť stromcek. Slubil jej to uz v liste. Naraz Holdena napadlo, ze by od všetkeho najradšej utiekol. Mal pocit, ze to s nim všetko pojde dolu kopcom. Vtom dostal napad. Ponukol Sally, aby s nim niekde odišla do hor, kde budu sami. Normalne ho ta myšlienka nadchla. Ujsť od všetkeho daleko, prec, kde nie su ludia. Sally však jeho napad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohadali sa a ona odišla domov sama. +Onedlho zavolal Jane, aby si s nim išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednemu znamemu chalanovi, ktory študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvilu sa rozpravali, ale potom musel odisť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal dalej a pil, az bol potom spity namol. Zaplatil a po motani v Central parku sa rozhodol, ze pojde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vklzol potichu a zobudil Phoebe. Ta mu povedala, ze rodicia su na navšteve. Bola prekvapena, ze Holden je doma a hned tušila, ze ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozpravali. Vtom prišli rodicia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichylil ho priatel Antolini, ktory bol profesorom a nadranom odišiel. +Tulal sa po meste. Rozhodol sa, ze odide na Zapad a zacne novy zivot, ale musi sa ešte rozluciť s Phoebe. Napisal jej kratky odkaz, ze ju bude cakať v muzeu a poprosil jednu zamestnankynu školy, aby jej ho dorucila. +Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou velky kufor a bola rozhodnuta, ze ide s Holdenom. Po kratkej hadke povedal, ze nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoce. +To bolo všetko. Ked prišiel domov, bol chory a na jesen šiel do dalšej školy. + + +Joseph Heller +Hlava Xxii +roman +Strucny zivotopis +Patri k protivojnovym spisovatelom. +Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zaverecna. + +Hlavne postavy +Yossarian kapitan, Catheart plukovnik, Milo obchodnik + +Dej +Nazov Hlava Xxii je symbolickym stelesnenim systemu, v ktorom prevladaju nezmyselne nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohrava na vymyslenej leteckej zakladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takato zakladna nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny. +Prinaša novy pohlad ocami americkeho vojaka, ktory bojuje proti nadriadenym a nezmyselnym rozkazom. Vojnu povazoval za hnusnu. Vojne nepripisoval ziadny vyznam. Predpis Hlava Xxii dovoluje odisť z frontu všetkym, ktori absolvovali naletov. Yossarian zostal na fronte, pretoze plukovnik vyuziva dalšiu formu Hlavy Xxii, musi uposluchnuť rozkaz. Yossarian ma problemy zvladnuť zaťaz naletov. predstiera, ze ho boli pecen a robi sa blaznom. V nemocnici nastal problem. Ako dostojnik musi cenzurovať listy, ktore posielaju vojaci domov. Podpiše iba tie, ktore necital. Tie, ktore cital podpiše falošnym menom. Boji sa o svoj zivot, snazi sa aby ho doktor, poslal domov ako blazna. + +Kazdy, kto sa chce vyhnuť bojovemu nasadeniu, nie je ozajstny blazon. +Podla Hlavy Xxii voja, ktory je psychicky na dne natolko, ze sam o sebe vyhlasuje, ze je blazon, nemoze byť blaznom. + +Dalšia tvar armady bola zastupena obchodnikom s armadnymi zasobami vo velkom Milo dokazal bez problemov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na cierny trh, do ktoreho su zamiešani aj dostojnici. Milo sa stava nenahraditelnym. Nemoze absolvovať nalety, musi ho niekto zastupovať. Musi sa zvyšiť pocet naletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velitel si myslel, ze tu casť uz dobili Americania. Yossarian chodil nahy po tabore, je raneny na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekar mu slubuje, ze pojde domov, ale pomylil si meno a Yossarian tam zostava. +Lekar ho pošle domov, ale pod podmienkou, ze bude vychvalovať tabor jednotku. Dostava sa do Rima, prechadza rozbitym mestom. Zisti, ze jeho spolubojovnik znasilnil nepriťazlive dievca a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknu Yossariana, lebo nema priepustku. Yossarian ma všetkeho dosť. Nechce uz od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sam a dezertuje a uteka do Svedska stastny. +Antoine De Saint Exupery +Maly princ +rozpravka pre dospelych +Strucny zivotopis +Francuzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šlachtickej rodine. Studoval v Parizi. Do jeho zivota zasiahla . svetova vojna proti ktorej bojoval cely narod aj jednotlivco. Pocas vojenskej sluzby sa naucil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v roznych spolocnostiach, lietal na africkych i transatlantickych linkach v Severnej i Juznej Amerike, niekolkokrat havaroval. Zucastnil sa obcianskej vojny v Spanielsku. Ako vojensky letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecka stihacka. Od . rokov sa venoval literarnej a publicistickej cinnosti. +Patri do francuzskej medzivojnovej literatury, jeho diela sa v našich podmienkach rozširili az po roku . +Reprezentuje filozofujuci prud francuzskej prozy. S existencializmom ho spaja tema samoty a uzkosti, ale jeho riešenie otazok bytia cloveka je optimistickejšie. +Jeho osobite literarne dielo, naplnene hlbokym humanizmom, tvoria romanove prozy s leteckou tematikou, v ktorych sa opiera o vlastne zazitky roman Juzna pošta, Nocny let, roman Zem ludi, Vojnovy pilot, svetoznama rozpravka Maly princ a nedokoncena posmrtne vydana esejisticka kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denniky a kniha publicistickych textov Dať zmysel zivotu. + +Dej +Autor si raz spomenul na kresbu velhada kralovskeho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktory prehltol slona. +Napriek tomu, ze na druhej kresbe urobil priesvitneho hada, aby kazdy videl slona v jeho vnutornostiach, dospeli to nepochopili + +,,Dospeli sami nikdy nic nechapu a deti to unavuje, ked im treba stale a stale nieco vysvetlovať. + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prezil vela rokov medzi vaznymi dospelymi ludmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej pušti. Bol tam sam, aspon tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu maly chlapec a poziadal ho, aby mu nakreslil ovecku. Pilot musel niekolkokrat prerabať ovecku, az nakoniec nakreslil debnicku a povedal, ze tam je jeho ovecka. Chlapec, maly princ, sa jej velmi potešil. Bola presne taka, aku chcel. +Maly princ nechcel povedať, odkial prišiel. Pilot sa dozvedel len to, ze princova planeta nie je vacšia ako dom. Maly princ si robi starosti s tym, ci ovecky obhryzaju male sadenicky baobabov. Maly princ ich musi vytrhavať, lebo by roztrhli jeho planetku. +Maly princ mal smutny zivot. Na svojej malej planetke nemal nikoho, s kym by pozoroval zapad slnka, niekedy videl slnko zapadať az raz za sebou, taky kratky den bol v jeho vlasti. +Piaty den sa pilot dozvedel, ze maly princ sa velmi boji, ze ovecka zozerie ruzu, ktoru pestuje doma. Pilot ho ubezpecil, ze tej jeho ovecke nakresli ešte nahubok. +Maly princ pred odchodom zo svojej planety pekne vymietol dve cinne a jednu vyhasnutu sopku, vytrhal baobaby a rozlucil sa so svojou kvetinou. +Zil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hladal zamestnanie a poucenie. +Na prvom prebyval kral. Ten prikazuje, ci ma maly princ zivať, alebo nezivať, ci ma, alebo nema sedieť a vo všetkych vidi svojich poddanych. Vladne nad všetkym a ponuka malemu princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhu planetu obyval marnivec. Ten zasa videl vo všetkych svojich obdivovatelov. +Na dalšej planete bol pijan, ktory pije preto, ze sa hanbi, a hanbi sa preto, ze pije. Presne tak to chodi aj v našom svete. +Na štvrtej planete bol businessman, nezdvihol hlavu od ratania ani na chvilku, ked ho navštivil maly princ. Vyhlasil, ze vlastni hviezdy. Maly princ mu povedal, ze ale pre tie hviezdy nie je nijak osozny. +Piata planeta bola najmenšia. Bolo na nej tolko miesta, ze sa tam zmestila poulicna lampa a lampar. Kedysi zapalil lampu vecer a rano zhasol. Ale planeta sa zacala tak rychlo tociť, ze medzi nocou a ranom bol velmi maly cas, nema cas si odpocinuť. Jeden den trva minutu. Napriek tomu všetkemu sa mu lampar nezdal taki smiešni ako ti predchadzajuci. Mozno aj preto, ze sa zaobera niecim inym ako samym sebou. +Na šiestej planete zije zemepisec, ktory ani nevie, ci jeho planeta ma alebo nema rieky. On nie je cestovatel, aby skumal, on len zaznaci, co iny vidi. Skutocny vedec. Poradi princovi, aby zašiel na planetu Zem, lebo ma dobru povesť. +Zem je teda siedmou planetou, ktoru maly princ navštivi. Z vyšky pozoruje, ako sa zazinaju svetla na celom svete. +Maly princ padol na Zem, rovno na pust, kde sa mu prihovori had. Ten mu povie, ze staci, aby sa ho dotkol a vrati sa na svoju planetu. Maly princ putuje sam, vyjde na vysoke vrchy, pozdravi ich a ziada ich, aby sa stali jeho priatelmi. Nejde mu do hlavy, ze hovoria zasadne po nom a opakuju niekolkokrat to iste, co povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k zahrade plnej rozkvitnutych ruzi, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, ze je bohaty, ze ma jedinecnu kvetinu, a ma len obycajnu ruzu. Lahol si do travy a plakal. +Vtom sa zjavila liška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s nim bude hrať, bude jeho priatelom. + +,,Spozname len tie veci, ktore si skrotime, povedala liška. + +Maly princ sa potom zastavi u vyhybkara a nevie pochopiť, preco ludia nastupuju do vlakov a vystupuju z vlakov, kto za kym ide alebo odkial sa vracia. +Maly princ oslovi obchodnika, ktory predava pilulky proti smadu, cim ludom ušetri denne az minut, ktore mozu vyuziť na nicnerobenie, lebo nemusia isť piť. +Nastal osmy den pilotovho pobytu na pušti. Ked mu maly princ rozpraval o obchodnikovi, dopijal prave posledny hlt vody. Maly princ chce, aby hladali studnu, aj ked to pilot povazuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky maleho princa a kracal pustou. Na usvite objavili studnu. Napili sa. +Maly princ ho prosi, aby nakreslil nahubok pre malu ovecku, boji sa, ze by ovecka mohla ubliziť jeho ruzi. +Na nasledujuci den pripada vyrocie padu maleho princa na Zem. +Maly princ ma strach pred odchodom, bude to bolieť, mysli si, ze bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnu škrupinku na Zemi. +Dohovara sa s hadom, ze pride v noci na miesto, kde dopadol pred casom na Zem. Pilot sa zlakol, ze had chce maleho princa pohryzť a odplaši ho. +Pilot opravil stroj a maly princ vie, ze jeho velky priatel sa bude mocť vratiť domov. Maly princ pripravuje pilota na to, ze odide a nebude si mocť zobrať na cestu telo, lebo je velmi ťazke. V noci odišiel na dohodnute miesto + +,,Pri jeho clenku sa iba mihol zlty zablesk. Chvilu nehybne stal. Nevykrikol. Padal pomaly, ako pada strom. Dokonca to na piesku nesposobilo hluk. +,,Odvtedy uz prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten pribeh nikomu nerozpraval. Ked som sa znova stretol s priatelmi, boli velmi radi, ze ma vidia ziveho. Bol som smutny, ale vravel som im +To je z unavy... + +Pilot si zmyslel, ze na nahubok, ktory nakreslil ovecke, aby nezozrala ruzu, zabudol prikresliť kozeny remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahladte sa na nebo. Pytajte sa zozrala ovecka ruzu ano alebo nie A uvidite, ako sa všetko zmeni... +A nijaky dospely nepochopi, ze je to take dolezite + + +Hlavna myšlienka +Dospeli nikdy nevedia pochopiť sny a nalady deti. Frantisek Hecko +Cervene vino +generacny roman +Strucny zivotopis +Pochadzal z vinohradnickej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval polnohospodarsku školu a stal sa druzstevnym revizorom. +Do literatury vstupil ako basnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektivne, rodinne a socialne namety. +Podobne je aj ladena zbierka Na prave poludnie a oslavny charakter ma zbierka Slovanske verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskym narodom, ktore bojovali proti fašizmu. +Jeho najznamejšim dielom je generacny roman Cervene vino. +Z dalšej tvorby to je Drevena dedina, kde rozobera problematiku zdruzstevnovania a kolektivizacie. + +Hlavne postavy Michal Habdza, Veronika, Mikulaš, Jozefka, Kristina, Marek + +Dej +V diele František Hecko podava obraz zapadoslovenskej vinohradnickej dediny Vlcindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoze tu vyrastol, dobre poznal osudy ludi, ktorych v diele opisal, pretoze za vzor mu sluzila jeho vlastna rodina a za postavou Marka sa skryva sam autor. Urban Habdza sa na zaciatku prvej casti knihy Zivly, sťahuje so zenou Kristinou a synom Markom z rodicovskeho domu. Bohatym starym Habdzovcom nevyhovovala chudobna nevesta, ale kedze bola Kristina uz v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristina sa tam mala velmi zle, preto Urban kupil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tym si starych ešte viac pohneval. Mladym sa viedlo dobre. Narodili sa im dalšie deti Magdalenka, Cyril a Metod. Prva casť konci tym, ze je zavrazdeny F. Ferdinand, vyhlasena vojna a mobilizacia. Druha casť ma nazov Hrdinka a hrdinca a zacina sa tym, ze Urban odchadza na vojnu. Kristina sa stara o domacnosť, ale všetka praca okolo vinohradu je na Markovych mladych pleciach. Pracu si však zastava velmi dobre. je šikovny a od otca sa vela naucil. Spociatku sa im dari dobre, ale ako pokracuje vojna, su coraz chudobnejši a hladnejši. Raz na Vianoce, ked uz skutocne nemali co do ust, vybrala sa Kristina k starym Habdzovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale ti jej nedali vobec nic. Len prababicka Alojzia Kristova im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristinu sa vali jedno nestastie za druhym. Magdalenka, Cyril a Metod dostanu zaškrt. Magdalenka to prezije, ale dvojicky zomru, a to prave v noci, ked sa Kristinke narodi syn Adam bohuzial mrtvy. Kristina sa z toho nevie dlho spamatať a ťazko ochorie. Vylieci ju len Urbanov navrat z vojny. Tato casť konci smrťou stareho Habzu, ktory sa chce napokon s Kristinou zmieriť. Tretia casť ma nazov Marek a Lucia. Zacina sa tym, ze Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchadza študovať do vinohradnickej školy. Je vinikajucim ziakom, najlepšim zo všetkych. Velmi mu pomahaju zrucnosti, ktorym sa naucil, ked sa cez vojnu sam staral o otcov vinohrad. Marek sa stretava so svojou priatelkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne meni na lasku. Marek casto navštevuje rodicov ale tym sa vedie velmi zle. Kristina ťazko ochorela a po case zomrela. Urban, ktory uz zacal piť aj predtym, sa teraz utapa v alkohole. Raz spadne z rebrika a zabije sa. Kedze bol majetok zadlzeny dom aj s vinohradom išiel do drazby. Kupil ho Luckin otec Silvester davny nepriatel Habdzovskej rodiny. To mladych ludi nacas rozdeli, ale nie nadlho. Napokon sa opať stretnu a zosobašia sa. Hecko tu zobrazil osudy troch generacii patriarchalne zalozenych starych Habdzovcov Michala a Verony, ich deti najma však syna Urbana a jeho deti Marka a Magalenky. Všima si nazory jednotlivych generacii, ich spravanie, postoj k blizkemu i vzdialenemu okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzajomne vzťahy, postoje k urcitym problemom.. Alfonz Bednar +Skleny vrch +roman +Strucny zivotopis +Pochadzal z Roznovej Neporadzi. Vyštudoval latincinu, slovencinu a ceštinu. Posobil ako stredoškolsky profesor. Prekladal z agloamerickej prozy. Venoval sa literarnej tvorbe. +Jeho najznamejši roman je Skleny vrch. +Z dalšej tvorby mozeme spomenuť zbierku noviel Hodiny a minuty, roman Balkon bol privysoko. +Dalšia tvorba Za hrsť drobnych, Ako sme sušili bielizen, Vypoved, Osamely havran, Koliska, Role, Susedia. +Autor napisal aj scenare k filmom Slnko v sieti, Organ, Tri dcery. Pre televiziu Rano pod mesiacom a Moje kone vrane. + +Hlavne postavy +Ema Klasova mlada zena, ktora v minulosti milovala Milana, potom bola zasnubena so Zolom a vydala sa za Joza Solana, pracovala na Useku ako veduca zavodneho klubu a knihovnicka, ucastnicka vojny +Jozo Solan Emin manzel, pracoval na Useku , mal rad Tichu dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ priatel Emy, cakali spolu dieťa, ale Ema si to dala prec, znackoval turistom trasu a mal rad Emu, ucastnik vojny + +Dej +Dielo je napisane formou dennikovych zapiskov uradnicky Emy Klasovej a prelina sa v nom minulosť s pritomnosťou. V tomto romane Alfonz Bednar prišiel s netradicnym novym pohladom na povojnovu problematiku, na Snp, na budovanie novej spolocnosti, ale predovšetkym na ludske vzťahy. Bednarovi sa Snp stava pramenom ustavicnej retrospektivy a konfrontacie minulosti so sucasnosťou. deje sucasny Emin zivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok + +Ema Klasova nebola doma. Jozo Solan manzel zasvietil v obyvacke a na posteli mal novy sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennik. Jozo si sadol a zacal citať ... +Ema sa rozprava s muzom o praci. Opytal sa jej, ci pojdu do Tichej doliny. Dohodli sa, ze pojdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyzovať so Zolom vtedajši snubenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretoze sa Zolo vratil domov. Bol u nich Tretina a rozpravali sa o praci, o stavbach. Tretina chcel, aby sa Ema stala veducou zavodneho klubu. Na druhy den sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spominala ako znackovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hladeli do Tichej doliny a Milan jej rozpraval rozpravku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, ze sa presne o roky stretnu na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestny. Ema sa bola rozluciť s Tichou dolinou, pretoze mala odisť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyziari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozpravku o sklenom vrchu. Vzdy, ked pocuje tuto rozpravku, tak si spomenie na Milana a v poslednom case mysli na neho stale. Vidi ho všade, ci uz na skalach, alebo v pribehoch, ktore rozprava Mišo Pogan jeden z lyziarov. Ema sa s nimi spoznala blizšie a tak sa stretavali a rozpravali si kadejake pribehy. Ema zistila, ze Mišo naozaj rozprava o Milanovi a okonca sa aj poznaju. Zolo jej napisal list, aby sa vratila domov, ale ona sa ešte vratiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyziari domov a Jozo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muza premiestnili na Usek a pacilo sa mu tam. Konecne budu mať pokoj od Tretinu, ktory mal stale nico proti nim. +Jozo a Ema chodili po dolinach. Raz vecer ako tak sedeli, prišiel k nim chatar Kuna aj s pomocnikom. Rozpravali sa o kadecom a v tom si chatar spomenul, ze mu prišlo oznamenie. Zolo sa zenil a Eme prišlo nevolno a tak vybehla pred chatu. Ked sa vratila, Jozo sa jej opytal, ci jej nieco nie je. Ona povedala, ze to je v poriadku. Dalej chodli po turach, rozpravali sa a pritom myslela stale na Milana. No uz nie tak velmi, ako ked prišla do Tichej doliny. +Ema sa vyda za Solana, odidu na stavbu. Ema nestastne zahynie stane na spadnute elektricke droty, Solana prave docital jej dennik. Autor podava obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom muzom naznacuje vzťah k Snp + + + +Vladimir Minac +Zivy a mrtvi +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa v Klenovci. Minac sa vo svojej literarnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny polnohospodarstva na socialisticke a všimal si aj osudy ludi ako s tym suviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhrani a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Minacovej tvorby predstavuje dielo Generacia Dlhy cas cakania, Zivi a mrtvi, Zvony zvonia na den +Z dalšej tvorby Smrť chodi po horach, Nikdy nie si sama, Tu zije narod, Duchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavne postavy +. Ludia, ktori nechcu mať nic spolocne s fašizmom, chrania si vnutornu slobodu a ziju v ocakavani zmien, svojimi cinmi otvorene vystupuju proti fašizmu, organizuju Snp +kapitan Labuda silny, energicky, vitalny, robi mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap velitel partizanov, vzdy vie co chce, energicky, odvazny, velmi narocny voci sebe aj inym +Marek Uhrin študent, telesne slaby, obdivuje druhych o všetkom premyšla a filozofuje, ma prezyvku profesor +catar Koza +Hanka Krapova +Olina Ferkodicova +lekarka Ema +. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky velitel gardistov +Filip Hracho nadzbrojnik +Vincent Ulrich gardista +Ignac August Kolenaty +. Ludia, stojaci na spravnej strane z vypocitavosti, vahajuci ludia, ktori sa ešte len rozhoduju, ku ktorej strane sa pridaju + +Dej +Trilogia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to utek do historie, hlavnym cielom bolo pomocť vyznať sa v sucasnosti. Sam autor povedal Pomocť svojej generacii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa preco sme taki, aki sme. Neosvetlovať tie casy faktograficky to sa uz stalo, ale moralne a psychologicky preco a ako sa menil pocit zivota. Pochopiť poriadok v mravnych hodnotach, rozpliesť uzlove body našej spolocnosti. +Dej sa odohrava pocas Snp, v Makove a Priehybach + +Roman nema ustrednu postavu. Je to pribeh autorovej generacie i autora sameho. Hoci je roman o vojne, boje ani dej nie su najpodstatnejšim aspektom, zameriava sa skor na to, ako sa jednotlive typy prejavuju v rozlicnych situaciach., snazi sa zobraziť zlocinny charakter doby a postav, analyzuje ich moralne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalosti. Je to autenticka vypoved o Snp, roman nie je zidealizovany, ale pravdivo zachytava skutocnosť. Snp sa stava opornym bodom, je nadejou pre jeho ucastnikov. +Nedaleko Makova sa snazia preraziť Nemci oddiely kapitana Labudu a partizansky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrin pracuje ako telefonista a odovzdava rozkazy oddielom. Vstupil medzi vojakov catara Kozu, ktorym velil kapitan Labuda. Aj Marek bol hrdy, bol dojaty, lebo po prvy raz pocitil zodpovednosť za mnohych, za všetkych, za cely svoju vlasť, nebolo to nijake abstraktne vedomie, bol to velmi skutocny, skoro telesny pocit blizkosti k všetkym ohrozovanym, a po prvy raz v zivote nebol zocivoci velkemu pocitu zahanbujuco bezbranny mal pušku a šiel do boja. + +Marek bol v bitke s Nemcami zraneny a lieci sa v nemocnici, neskor sa vracia spať k oddielu. Miluje Olinu Ferkodicovu, ktora však s kapitanom Labudom caka dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorych pochadzal aj Labuda. Raneny Janko Krap velitel partizanov sa v nemocnici zamiluje do lekarky Emy. Jeho matka i sestry odchadzaju do Ulrichovej horarne. Partizani zabiju nemecku hliadku, preto Nemci zatknu všetkych obyvatelov Ulrichovej horarne a uvaznia ich vo vazeni v Priehybach. Olina Ferkodicova sa za pomoci svojho bratanca Valera Ferkodica nemeckeho gardistu dostane z vazenia a vracia sa domov. Hanku Krapovu, ktora bola tiez vo vazeni, Nemci znasilnia a zabiju. Kapitan Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybach straca vela vojakov. Nemci obklucia tabor partizanov a oddiel kapitana Labudu. Nevedel, co v tejto chvili treba urobiť, prave tak, ako to nevedeli stovky inych velitelov a tisicky povstalcov. Ale bol rozhodnuty nestratiť hlavu, nevzdať sa, a ked nebude moznosť viťazstva, hladať aspon moznosť pomsty. + +Janko Krap, lekarka Ema, catar Koza, kapitan Labuda a Marek Uhrin utekaju a dostanu sa ku Sovietskym oddielom. Tym sa zachrania. Janko Krap poziada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnubi s Olinou. Kapitan Labuda sa lieci v Moskve, pretoze pri uteku si poškodi miechu. Zavial studenejši vietor a priniesol mnoho voni, vonu orgovanu, vonu mladej travy a vonu kvitnucich sliviek. V mieste pod nimi doverne a pritulne blikalo niekolko svetiel. Boli mladi a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetla, mesto, moc, vone, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvoli nim, mali dosť sil, aby objali cely vesmir a aby objali svoju buducnosť, o ktorej nepochybovali. + +Andrej Plavka + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venovane Alexandrovi Matuškovi +Piesen +basen +Strucny zivotopis +Pochadzal z Liptova. Po skonceni gymnazia študoval pravo, ale študium nedokoncil, venoval sa literarnej tvorbe a prve basne napisal uz ako gymnazista. +V basnickej zbierke Z noci rana sa hlasi k odkazu staršej generacie a k ludovym tradiciam a k ludovym utvarom. +V basnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamyšla nad sebou, nad zmyslom svojho zivota. +V basnickej zbierke Tri prudy Liptova sa basnik prejavil uz z vlastnou poetikou a pretvoril tuto zbierku do konecnej podoby s nazvom Liptovska pistala. +Basnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašisticky odboj, povstanie. V tom duchu napisal zbierky Ohne na horach, kde okrem spolocenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znicenej krajiny. +Obraz Snp vytvoril v basnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z dalšej tvorby Zelena ratolesť, Domovina moja, Slava zivota + +Dej +Basnik v basni Piesen, v prvej casti opisuje svoju ponuru minulosť vo svojom rodnom kraji. Velmi rad sniva. +V druhej casti basne opisuje svoju tuzbu ziť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unašať vetrom ponad svoj rodny kraj. Je to oslavna basen Liptova. Oslavuje všetky zakutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Basnik s radosťou v duši opisuje tento prekrasny kut Zeme, ktory je jeho srdcu velmi blizky. V zavere hovori o mladosti a zaroven o starobe, o novej dobe, ktora meni jeho Liptov, v dedinach len same novoty. Hovori tiez o mladej generacii, ktora je neskusena a odkazana na pomoc tych, ktori uz nieco zazili, hoci dnes uz nemaju tolko sil. V uplnom zavere poukazuje i na smrť, ktoru prinaša staroba, no veri, ze bude ziť dalej vo svojej basni ako ti pred nim, co s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lasku rodnej Zemi a zostali v pamati ludu. + +Miroslav Valek +Dotyky +zbierka basni +Strucny zivotopis +Spolu s Rufusom patria do poezie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnazium a Obchodnu akademiu. Neskor študoval Vysoku školu obchodnu v Bratislave a bol redaktorom viacerych literarnych casopisov. Posobil ako predseda Zvazu slovenskych spisovatelov a od r. bol ministrom kultury. Zomrel v Bratislave. +Literarna tvorba +poezia pre deti Velka cestovna horucka pre malych a velkych, Do Tramtarie +poezia pre dospelych zbierka Dotyka. Vyvolala velky ohlas kritiky, pretoze bola jeho debutom. +Dalšia je zbierka Priťazlivosť. Autor porovnava vnutro cloveka s vonkajšou skutocnosťou. +Z dalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej kozi, Zapalky + +Sachy + +Basnik prirovnava šachovu partiu k zivotu, kde je osud tiez casto vrtkavy. Iluziu šachovnice zlozenej z ciernych a bielych policok dosahuje antonymami + +Ak sadnete si z dlhej chvile k šachu, +pre stastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabudajte, ze je problem, na kom +zavisi vaše viťazstvo ci pad. + +S hlavou v ohni + +Basnik sa snazi vyjadriť cit k zene tym, ze by chce aby sa stala hlavnou naplnou jeho myšlienok + +Rad by som bol, keby si bola rano iskrou, +aby si mi vzdy, ked svita, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť moj upal. +Aby o mne hovorili Cely hori. +. +. +O pol osmej vecer +aby ťa bol cely vesmir plny. +. +. +A rad by som bol, keby si raz v zivote bola ano. +Ano na srdci a ano na ustach. + + +Jablko + +Jablko v basni symbolizuje vzťah dvoch ludi, ktory ostal zeleny nedozrel. On ju navonok vyhana z domu, no vo vnutri nechce aby odišla. Ked však udalosti dostanu rychly spad, nie je schopny tomu zabraniť + +Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a mozeš isť. +. +. +Neprestavala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som Zostan +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. + + + +Milan Rufus +Az dozrieme +zbierka basni +Strucny zivotopis +Narodil sa v Zavaznej Porube. Jeho diela su prekladane do mnohych europskych jazykov. Je to sucasny autor. Vyštudoval na vysokej škole slovencinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolsky ucitel a venoval sa poezii. +Debutoval zbierkou Az dozrieme. +Dalšia zbierka ma nazov Chlapec maluje duhu, su tu basne, ktore naznacuju pominutelnosť cloveka v case. +Dalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu cloveka prace, ktory zapasi s kazdodennym udelom. +V Knihe rozpravok sa epicke casti prelinaju s lyrickymi pasazami. +Z dalšej tvorby Sobotne vecery, Ludia v horach, Stol chudobnych, Hudba tvarov +Rufus pisal aj eseje, ktore vyšli v knihach Clovek, cas a tvorba, epištoly k ludom, O literature. +S velkym majstrovstvom spracoval aj ludove rozpravky a to Mechurik kosturik, Medovnikovi domcek, Modlitbicky, Lupienky, Zvieratnicek + +Všeobecna charakteristika + +Zbierka prinaša basne roznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, basnach, v ktorych autor vyznava svoj vzťah k domovu, su tu aj verše s motivmi . svetovej vojny, verše reagujuce na aktualne politicke problemy sveta, ale aj basne, v ktorych chce autor vyjadriť iste zovšeobecnene posolstvo o zivote cloveka, o osude ludstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vdaku zenam, vyzdvihuje ich nad muzov. Hovori o nich, ako o vernych bytostiach, ktore urcuju ludsky zivot na zemi. + +Neskora jesen + +Opisuje tu koniec jesene a prichod zimy. Zachytava typicku jesennu prirodu a jej vzhlad zosypala listy, padajuci dazd, sedi hmla. Koniec basne je vykreslenim prirody, cakajucej na prichod zimy. + +Rozlucenie + +Je to monolog mrtveho muza. Dufa, ze mu zena odpusti to, ze musi spominať pri jeho hrobe. Muz veri, ze si jeho zena uz nenajde druheho, zaroven s tym však racionalne rata. Mysli si, ze casom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnu. + +Ladislav Mnacko +Ako chuti moc +roman +Strucny zivotopis +Prezil ťazky zivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukach. Mladosť prezil v Martine. Po vyhlaseni Slovenskej republiky sa pokusil o utek do Sovietskeho zvazu. Potom utekal cez nemeckoholandsku hranicu, prezil koncentracny tabor. Odtial utiekol a stal sa clenom partizanskej skupiny. Bol ťazko zraneny. Po obsadeni Ceskoslovenskymi vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakuska. Mal zakazane v Ceskoslovensku publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskemu literarnemu zivotu. +Jeho prvym dielom je roman Smrť sa vola Engelchen. Autor sa tu pokusil podať pravdivu vypoved o nasilnom zaniku obce Pleštin. +Dalšim dielom je novela Nocny rozhovor. Dej sa odohrava v povojnovom Nemecku. +Dalšim dielom je roman Ako chuti moc. +Z dalšej tvorby Oneskorene reportaze, Agresori, Siedma noc, Sudruh Mnchhausen, Jeden prezije, Slavnostny prejav, Gigant, Na vychod + +Hlavne postavy +Frank banketovy, prominentny fotoreporter uz rokov, mal i bohatu zbierku zenskych aktov, jeho zalubou bola sukromna zbierka fotografii, ktore odrazaju druhu tvar vyznamnych ludi +Paulina jeho zena, ktoru zanedbaval +mrtvy šef kabinetu . muz v krajine, zomrel ako rocny, Frankov dobry priatel uz zo školskych lavic, kedysi nerad nosil kravatu, postupne urobil velku karieru, zmenil sa i vyzorovo stucnel i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita . zena, pokojna, vzdy zhovievava, ktoru zanedbal, lebo nebola reprezentativnym typom, byvale dievca Franka +Martin syn Margity, otec ho vydedil kvoli afere na moskovskej univerzite +vdova . zena, byvala sekretarka, štihla, vysoka, pekna, nezili spolu dobre, kazdy z nich mal znamosti +Galovic jeho politicky sok a super, bol na cele bezpecnostneho aparatu +Muklik prevracac kabatov a udavac, bol dosadeny na miesto prednostu Hacoveho odboru +prof. Fonda Frankov znamy +Judita partizanska zena +Licka zena v bare, Frankova znama + +Dej +Rozpravacom celeho pribehu je prominentny novinar a fotograf politickeho diania v spolocnosti Frank. Dej sa odohrava v priebehu troch dni pocas pohrebu byvaleho predsedu vlady a byvaleho Frankovho priatela. Nepomenovany Mrtvy sa vlastne stava hlavnou postavou. Kniha zacina opisom pripravy rozlucky s Mrtvym. Frank ma za ulohu zasobovať svoju redakciu fotografiami z rozlucky. Dej v realnom case však nie je takmer ziadny, vacšinu tvoria uvahy novinara nad jeho vzťahom k Mrtvemu a nad Mrtvym samotnym. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomina si chvile, ktore spolu prezili. Zo zaciatku boli velmi dobri kamarati, bojovali spolu v povstani, bok po boku znašali utrapy. On bol vzdy vodcovsky typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kupať, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa dalej. Ano, v tych casoch to bol ozajstny chlap. Lenze po vojne sa dostaval vyššie. Stale vyššie a vyššie. Zabudal na starych priatelov a novych nenachadzal, lebo všetci sa bali jeho moci a on sa zase bal ich. Posledny krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu neskor za nou vyhodil aj syna Martina a ozenil sa so svojou byvalou sekretarkou. Zacali sa stykaš uz len oficialne. Obcas sice spolu posedeli, ale boli to uz iba škrobene stretnutia. Mocny muz uz zabudol na všetko, za cim kedysi pevne stal. Ludi, ktori ho skryvali cez vojnu, dal kvoli vlastnej vytrznosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorych sa niektore ukazali chybne a vzdy za to vinil druhych. Nikomu naokolo uz nedoveroval. A potom nastal upadok. Clovek v pozadi, mocnejši ako najvyšši Galovic rozhodol, ze nastala jeho spolocenska smrť. Zakazal uverejnovať jeho fotky v novinach. Potom prišla ozajstna smrť. Ešte i jej pricina sa zdala Galovicovi malo dostojna uremia moc v krvi a lekari ju museli zmeniť na leukemiu. Frank fotografuje ludi, ktori sa s nim prišli rozluciť. Ludi, ktorym bol povacšinou uplne lahostajny. Alebo ludi, ktori sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenavideli. Aj Galovicovo rozluckovy prejav bol falošny a plny pretvarky. V zavere Frank rozmyšla, co vlastne moc je a co je jej dosledkom. + +Naco ti bola všetka ta moc, ktoru si ziskal Ako ti chutila V com ti pomohla, co ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si byval zdravy, mocny, plny elanu. A stastny. Zintenzivnilo sa tvoje stastie Priniesla ti moc dalšie stastie, alebo nahradila byvale nejakym inym ... Mozno je take stastie, cudne, ale pripustam, ze moze byť take stastie z moci. Ukazovať, ze si viac ako ini, ze mozeš rozhodovať o ludskych osudoch, suverenne rozhodovať, ty sam, bez zodpovedania, bez skladania uctov. Mozno aj to je stastie, niekoho vyzdvihnuť a potom ho zašliapnuť. Chuti to Dava to cloveku uspokojenie Ukaja to jeho vašne, jeho pudy + + +Charakteristika moci +Ako s nou vie zaobchadzať Cim bola moc v tvojich rukach Bola dobrom Bola zlom Ci bola iba samoucelom Hrackou, s ktorou si sa pohraval, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohi by ťa dnes chvalili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola byvala zlom, dnes by ťa mnohi preklinali a tešili by sa z tvojho neslavneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrť. + + + +Ladislav Mnacko +Smrť sa vola Engelchen +roman +Dej +Cely roman je rozpravanim partizana Volodu, ktory sa aj po skonceni vojny nedokaze vyrovnať so stratami, ktore pocas nej utrpel. +Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Volodu gulka do chrbta a sposobi, ze ma ochrnute nohy. Je koniec vojny a on chape svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ked mu nohy precitnu. Tu nastava v jeho spravani akysi zlom kym si bol isty svojou nevladnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No ked zistil, ze bude ziť, snazi sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zazitky z vojny rozprava mladej sestricke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavnym podnetom na spominanie je navšteva Marty zidovky, ktora pomahala partizanom tym, ze spavala s Nemcami, aby ziskala dolezite informacie. Marta sa prišla s Volodom rozluciť odchadza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti volaco povedať, viem, cim ti bola Ploština. Ostatni sa opili mocou, maju ine starosti. Nemam to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa vola Engelchen. +Voloda rozprava, ako bol prvykrat nasadeny na dolezitu ulohu predať dolezity dokument. Vtedy prvykrat videl Martu a zamiloval sa do nej. Pocas plnenia dalšej ulohy zistil meno zradcu byval Voloda s Martou v jednom byte a Marta mu opatovala city. +Marta však zila zivoty jeden zivot zalubenej zeny s Volodom a druhy zivot v šlapajach Matahari. Na jednej z akcii Marta zabije nemeckeho generala, s ktorym spavala a ktory ju bijal a odchadza do Zlina. +Dalšou akciou, ktora na Volodu zaposobila, bolo zabitie nemeckych dostojnikov k miestu, kde partizani sidlili sa blizili Nemci. Povodne si vyšli na prechadzku, ale partizani ich zabili. Jedneho namieste zabili a druhemu po vypocuvani ponukli navrh, ze jeho muzov odzbroja a oslobodia a jeho samotneho zabiju po vojne by ho aj tak zabila nemecka armada za to, ze stratil svoju jednotku. Tesne pred tym, ako ho zastrelili, sa Voloda dozveda, ze dostojnik dr. Armin Weiss bol zid a vojna sa mu zda ešte nepochopitelnejšia, ked vidi, ze zid zabija zidov. +Partizani planuju odchod z Ploštiny, ktora sa pre nich stava nebezpecna. Medzitym na akcii v Zline Voloda spoznava hlavnych dostojnikov Ss Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizanov prichadzaju mladi muzi Baťa a Machu. Aj napriek podozreniu, ze ich nasadilo Zlinske komando, prijimaju ich partizani medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozrivi utekaju a partizani opustaju Ploštinu. Sprevadza ich však pocit strachu oblubili si ludi, ktori tam ziju, ktori im pomahali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcery. +Do partizanskeho oddielu prichadzaju nemecki zbehovia. +Myšlienky všetkym stale smeruju k Ploštine a rozhodnu sa vratiť. Dedinu nachadzaju vypalenu a partizani to pokladaju za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubranili. Dedinu, ktora im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchadzaju splniť svoje ulohy v priesmykoch, su však prenasledovani Nemcami. Vdaka nemeckym dezerterom sa im podari uniknuť a všetci sa rozlucia. +Dej sa vracia do sucasnosti. Volodu navštivi Martin brat, aby mu oznamil, ze Marta zobrala morfium a zomrela. Voloda odchadza z nemocnice aby našiel muza, ktory zapricinil smrť Ploštiny a ktory partizanom sposobil neustale vycitky svedomia. + +Alberto Moravia +Vrcharka +roman +Strucny zivotopis +Prozaik, dramatik, publicista, hlavny predstavitel talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rime v rodine architekta. Vlastnym menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvoli kostnej tuberkuloze a ustavicnym liecebnym pobytom v mnohych sanatoriach. Pracoval ako novinar, bol zahranicnym korešpondentom talianskeho casopisu La Stampa v Londyne a v Parizi. Pre svoj zidovsky povod mal pocas vojny obmedzene publikacne moznosti a musel sa ukryvať. V povojnovom obdobi sa pre nekonformne nazory dostal do sporu s cirkvou. Dockal sa však i slavy a poct. Zomrel v Rime. +Rozsiahle literarne dielo zo zaciatku ovplyvnoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktoreho bol veducim predstavitelom. Vynikol ako romanopisec Sklamane nadeje, Pochybena ctiziadosť, Lahostajni, Maškarada, Manzelska laska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrcharka, Nestastna milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Rima, Leopardia zena a ine. Vyznamne su i jeho poviedky a novely Epidemia, Rimske poviedky, Nove rimske poviedky, Agostino, Automat a ine. Pisal aj divadelne hry Beatrice Cenci, Zivot je hra a ine a publicisticke knihy napr. Clovek ako ciel, Predstava Indie. + +Dej +Dej sa odohrava v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blizi k Rimu, preto sa ludia z obavy, ze Rim bude bombardovany, hufne sťahuju na vidiek. Tak robi aj hlavna hrdinka romanu Cesira. Obchod, ktory viedla po smrti muza, zanechava do najmu priatelovi Givannimu, a s osemnasťrocnou dcerou Rosettou odchadza k svojim rodicom do Vallecorsy. Vlak však nejde az k cielu ich cesty a preto ostavaju vo Fondi u manzelov Concetty a Vincenza. U nich ziju dlhy cas v biednych pomeroch. Concetta ma dvoch synov, ktori su vojenski zbehovia. Aby ich zachranila pred nemeckymi fašistami, ktori uz nieco tušia, ponukne im Rosettu ako dievca do kychyne. Cesira sa o dceru pravom boji, pretoze pocula, co robia nemecki vojaci s dievcatami, preto obidve v noci ujdu. K rodicom Cesira nemoze isť, pretoze Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia su v zbernom tabore vo Fronsinone. +Pretoze ma Cesira peniaze, nejako sa pretlcie a obidve zeny sa dostanu do horskej osady Sv. Eufemia k rolnikovi Paridovi. Nie su sami, u Parida je viac uprchlickych rodin. V protiklade s Paridom, ktory vidi zmysel zivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nim sa obe zeny spriatelia. Rosette sa s nim nezhodne v nabozenskej otazke, pretoze Michelo neveri v Boha, ale zisti, ze ma tiez rad prostych rolnikov a ma tiez taku jemnu a šlachetnu dušu ako ona. Cele dni travia s nim a ked sa Michelo musi skryvať pred Nemcami, ktori verbuju mladencov na front, skryvaju sa s nim. Obcas sa stretnu aj s vojakmi inych narodnosti a od nich sa dozvedia, ze došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, ze pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne ukryt dvom Anglicanom, ktori im daju nejaku spravu pre anglicke jednotky. +Raz pride do osady skupina Nemcov a odvedu Michela, aby im v horach ukazal cestu. Michelo sa uz nevrati. Cesira si uvedomuje, ze ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpecne miesto a preto s Rosettou odchadzaju od Parida a jeho rodiny. So zasobami jedla su uz tiez na konci. +Dolne dediny su uz oslobodene. Vdaka listku od Anglicanov dostanu Cesira a Rosetta potraviny, oblecenie a tiez auto, ktore ich odvezie do Vallecorsy. Ked tam pridu, v dedine nik nie je a zeny odpocivaju v kaplnke. Ked uz chcu odisť, pridu tam vojaci z Maroka a chcu ich znasilniť. Cesira sa ubrani, ale neskusena Rosetta nie. Toto na nu zaposobi ta, ze sa stane lahkou zenou. Najprv s vodicom, ktory ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodic Chorindo ju necha, pretoze ma zenu. Neskor sa Rosetta miluje aj s Concettinym synom Rosariom. +Cesira sa o jej buducnosť obava. Chce sa vratiť do Rima. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabiju zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrozou rozmyšla, co všetko z nich vojna spravila. Ked uvidi Rim, spomenie si na Michela, do ktoreho vkladala všetky nadeje, ktoreho si oblubila ako vlastneho syna a ktoreho Nemci zastrelili. + + + +Alberto Moravia +Rimanka +psychologicky roman +Dej +. casť +Adriana bola velkou krasavicou. Ovalna tvar, sladke oci, rovny nos, usta s cervenymi plnymi perami. Mala rovne, dlhe nohy, gulate boky, dlhy trup s uzkym pasom, široke ramena, plne brucho a jej prsia boli tiez plne, vysoke a pevne. +Jej matka sa rozhodla, ze v ich chudobe moze pomocť Adrianino telo a navrhla maliarovi, ze mu posluzi ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pozovala viacerym maliarom. +Matka si však myslela, ze ako modelka zaraba malo, a preto sa rozhodla, ze z Adriany sa stane tanecnica. Adriana však na skuške neuspela, takze tanecnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepacilo a davala to najavo. Adriana všetky zarobene peniaze davala matke. +Pre Adrianu jej sen stastne sa vydať a mať deti zmocnel, ked sa stretne s mladym šoferom Ginom, s ktorym sa aj zasnubila. Jedneho dna odišli Ginovi zamestnavatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštiviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobi na nu silny dojem. Potom sa s Ginom vyspi. +Matka sa naoko hneva, dovedie Adrianu pred lekara, ked sa jej nechce zdoveriť s tym, co sa medzi nou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoji, ked sa presvedci, ze vzťah sa naplnil. Je presvedcena, ze vydaj Adriane uz nehrozi Gino dosiahol, co chcel. +Adrianinou najvacšou tuzbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktora jej ich odkladala, kupuje skromnu vybavu a nabytok do spalne na pozicku. +Napriek tomu, ze je Gino šofer a nie pan, ma pripomienky k tomu, ze pracuje ako modelka a nesuhlasi s tym, aby sa stykala s priatelkou Gisellou, ktoru si vydrziava bohaty pan. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na vylet za mesto, ma robiť spolocnosť solventnemu panovi Astaritovi, ktory od prvej chvile nemohol oci od nej odtrhnuť. Spolocnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prazdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrcil do ruky papierik. Neskor zistila, ze su to peniaze tri tisicky. Doma sa nemohla na ne vynadivať. Na chvilu bola stastna. Zaplati splatky a ešte jej nieco ostane. +Pred Ginom mala vycitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poucenie knaza a peniaze si nechala. Trapi ju to, ze Gino odlozil termin svatby. Matka neveri, ze sa svatba vobec uskutocni. +Astarita pozval Adrianu k sebe do uradu. Na stretnuti hovori o svojej laske k nej, ponuka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dolezitu informaciu o jej snubencovi. Jej snubenec Gino Molinari, je roky zenaty s Antoniettou Partiniovou, dcerou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maju dievcatko menom Maria. +Ked sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, ze sa uz nebude ziviť ako modelka, ale ako prostitutka. +Jej prvym klientom bol Gisellin znamy obchodnik Giacinti, ktory neustale hovori o sebe, ale je štedrejši nez obvykle. Adriana sa obava reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastavi a Adriana sa stane prostitutkou. +S Ginom sa stretla az po odchode jeho panov v ich dome. Gino sa jej pacil, prezije s nim krasne poludnie a nakoniec mu povie, ze vie o jeho manzelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muzi sa striedaju, Adriana si dava zavazok, ze jej budu lahostajni, ze sa nepriputa k ziadnemu z nich. Po case zlenivie, v truhlici na peniaze maju casto prazdno a az to ju opať vyzenie do ulic. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechadzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho zivota opať naruši Gino, ktory jej prišiel oznamiť,ze panej zmizla vzacna pudrenka a teraz ich vyšetruje policia. Prizna sa, ze ju ukradla a vrati mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, ze je ochotny rozisť sa svojou rozlucenou manzelkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, moze byť len klientom ako kazdy iny. + +. casť +Jedneho dna Gisellu a Adrianu sleduju dvaja mladi muzi v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladši z muzov, Giacomino neskor ho bude volať Mino a stane sa jej zivotnou laskou, odmietne Adrianine sluzby, hoci jej zaplatil. Je jemny, plachy, kultivovany. Prezili prijemny vecer na prechadzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrastla. Mino odmieta dovernosti a priam sa hrozi, ak su na verejnosti. Je zahladeny sam do seba, nevidi, ze sa Adriana ponuka, ze ho hladi, pretoze sa zalubila. +Boli ju Giacomovo odmietnutie a nezaujem, vezme matku na prechadzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvabnu šatku, aby nezabudla, do ktorej socialnej vrstvy patri. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu nez je, je pobehlica, a tak sa aj sprava. Gino ju zoznami s muzom, Sonzogno, Z ktoreho aj on sam ma poriadny strach. Adriana o nom nic nevie, a predsa tuši, ze by sa ho mala bať. Ked odišiel, Gino jej prezradil, ze ho kvoli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu sluzku, ktora je teraz vo vyšetrovacej vazbe. Adriana sa nevie zmieriť s tym, ze nevinne dievca pyka za kradez, ktoru spravila ona. +Sonzogno sa k nej vrati ako klient. Spolu sa pomiluju. On jej prezradi, ze je vrahom klenotnika a zlodejom. Obchodnik mu ponukol priliš malu cenu za vec, ktoru mu priniesol na predaj. Sonzogno ma temnu povahu a nezvycajnu silu v ramenach, hoci na to nevypada. Namiesto penazi, ktore Adriana od neho nechcela, jej necha Ginovu pudrenku, ktoru ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom case sa stretne s Gisellou a nenapadne sa vypytuje na mladeho študenta, ktory odvtedy nebol u nej ani raz. Po navšteve Giselly ju na pozvanie navštivi Astarita. Zdoveri sa mu, ze ukradla pudrenku a ze jej je luto tej nevinnej sluzky. Astarita jej poradi, aby pudrenku dala knazovi a nech ho poziada, aby ju dorucil policii, tak najlepšie nepoznana pomoze sluzke, ktoru na zaklade Ginovych ukladov obvinili z kradeze. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretoze v kuchyni cakal pocerny mladik Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizna, ze nema so sebou ani groša, ocakava, ze ho Adriana pošle prec. Nakoniec sa jej prizna, ze cely mesiac myslel len na to, aby sa s nou stretol. +Je o dva roky mladši ako ona, ma rokov, študoval a byval v Rime v podnajme. Je nesmely a uzkostlivy, nevie prejaviť ani tuzbu ani cit. Poziada ju, aby schovala u seba balik, po ktory si po case pride. Prezradi jej, ze je v nom mnozstvo tajne vytlacenych letakov, v +ktorych sa ludom vysvetluje, preco sucasna vlada nie je dobrou vladou a akym sposobom by sa mala odstraniť. Lichoti mu, ze jeho cinnosť povazuje Adriana za nebezpecnu, ma aj revolver. +Po niekolkych dnoch Adriana nevie vydrzať bez Minovej pritomnosti a rozhodne sa ho navštiviť v jeho podnajme. Mino ju pozve do jedalne, kde jeho pani domaca pripravila prenho veceru. +Adriana odchadza stastna, Mino jej slubil, ze na druhy den po veceri za nou pride. Giacomo nemal dosť penazi na zivot v Rime, ale nechcel nic prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, ze s nou zaobchadza ako s menejcennym tvorom. +Jedneho dna, ked išla s Minom elektrickou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala prec. Sonzogno sa jej zdoveril, ze ma pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ludia Gino a ona. Nechce s nim isť do bytu, ale rana do tvare ju presvedci, aby posluchala. Chce, aby s nim ušla do Milana, ma vraj dosť penazi a oni dvaja su pre seba ako stvoreni. Uviedla ho do izby a pod zamienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domaca pani jej povedala, ze Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, ze agenti išli zatknuť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktory pri zatykani postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zasahu ho prepustili. +Adriana sa bala isť domov po Sonzognovej strelbe, ale cakal ju tam zufaly Mino. Ten jej vyrozpraval, ze ho vypocuvali a on zradil. Povedal všetko o svojej cinnosti, ba aj mena svojich kamaratov. +Adriana musi isť na policiu, kvoli vypovedi o Sonzognovi. Neprezradi ani jeho meno, povie, ze išlo o bezneho neznameho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekara a ten potvrdi jej tušenie, ze caka dieťa. Su tomu presne dva mesiace. Adriana si vypocitala, ze to moze od Sonzogna a tato predstava ju desi. +Mino sa nevie zbaviť smutku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradi, ze caka ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa poziadať Astaritu, aby vymazal jeho vypoved. +Prave vtedy, ked prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretoze bol nasilnicky ako vzdy, Astarita ho fackami vyhodi z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveneho pana. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeci Adrianu, ze o vypovedi Mina sa na policii nerobil ziaden zaznam. +Adriana vie, ze Sonzogno sa pomsti za urazku,chce Astaritu varovať, ale pride neskoro. Od jedneho mladika sa dozvie, ze niekto bol zhodeny zo schodista. Adriana si je ista, ze ten mrtvy je Astarita. Straznici išli na strechu a hladaju vraha, Sonzogna, ktoreho nakoniec pri nahanacke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani dalšie dni. Na treti den prišiel list, v ktorom Mino piše, ze ked dostane tento list, on nebude uz medzi zivymi. Nezniesol pocit viny, ze zradil. Postaral sa aj o dieťa, napisal rodine i advokatovi, aby bolo onho postarane. +Ak to bude chlapcek, bude sa volať Giacomo, ak dievcatko, Adriana jej da meno Letizia Radosť, pretoze chce, aby mala iny zivot ako ona, stastny a vesely. + diff --git a/no_slovak_output.txt b/no_slovak_output.txt new file mode 100644 index 0000000..e73843c --- /dev/null +++ b/no_slovak_output.txt @@ -0,0 +1,1245 @@ + + + + +REFERATY.ATLAS.SK Citatelsky dennik + + +Citatelsky dennik +Obsah + +. ROCNIK +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Antigona +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Bellerofontes +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Trojska vojna +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Teseus +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Filemon a Baucis +JANKO KRAL +Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +JANKO KRAL +Moja piesen vyber basni +JAN BOTTO +Smrť Janošikova +ANDREJ SLADKOVIC +Detvan +VICTOR MARIA HUGO +Chram Matky Bozej v Parizi +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +JAN KALINCIAK +Reštauracia +. ROCNIK +JAN PALARIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +CHARLES DICKENS +Oliver Twist +JANKO JESENSKY +Demokrati +EMILY BRONTEVA +Burlive vyšiny +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +LUDOVIT KUBANI +Valgatha +JONAS ZABORSKY +Dva dni v Chujave +MARTIN KUKUCIN +Dom v strani +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +. ROCNIK +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +ERICH MARIA REMARQUE +Na zapade nic noveho +JOZEF CIGER HRONSKY +Jozef Mak +MILO URBAN +Zivy bic +MARGITA FIGULI +Tri gaštanove kone +DOBROSLAV CHROBAK +Drak sa vracia +IVAN STODOLA +Bacova zena +JULIUS BARCIVAN +Matka +. ROCNIK +JOHN STEINBECK +O myšiach a ludoch +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu +JOHN STEINBECK +Na vychod od raja +JEROME DAVID SALINGER +Kto chyta v zite +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Maly princ +FRANTISEK HECKO +Cervene vino +ALFONZ BEDNAR +Skleny vrch +VLADIMIR MINAC +Zivy a mrtvi +ANDREJ PLAVKA +Piesen +MIROSLAV VALEK +Dotyky +MILAN RUFUS +Az dozrieme +LADISLAV MNACKO +Ako chuti moc +LADISLAV MNACKO +Smrť sa vola Engelchen +ALBERTO MORAVIA +Vrcharka +ALBERTO MORAVIA +Rimanka + + + + + + + +. ROCNIK +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Antigona +baj +Hlavne postavy Antigona, Kreon +Vedlajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strazca, prvy posol, druhy posol, nacelnik zboru, zbor +Utvartragedia +Dej sa odohrava pred kralovskym palacom v Tebach + +Dej +Antigona je dcera krala Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktora sa skoncila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden den, ked zdvihli ruku jeden na druheho. Ich nastupca Kreon da Eteokla pochovať so všetkymi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakavať. Nepochovaneho ho necha napospas dravcom. Antigona ma v umysle pochovať svojho brata a o pomoc poziada aj sestru Ismenu. Ta jej však odmietne pomocť a radšej sa podda zakonom. Antigona odchadza pochovať brata. Kreon sa rozprava s nacelnikom zboru. V tom prichadza strazca, ktory oznami Kreonovi, ze ktosi pochoval Polyneika so všetkymi postami a vinnik nezanechal za sebou ziadnu stopu. Kral prikaze strazcovi, aby našiel toho opovazlivca, lebo inak mu zaplati zivotom. Strazcovia prichytia Antigonu pri cine a prevedu ku kralovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potresta Antigonu smrťou a chysta sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k cinu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikazal strazcom, aby ich uvaznili a dobre strazili. Hajmon, najmladši syn krala a nacelnik zboru ho marne prehovaraju. Vravia mu, ze ludia v meste chvalia Antigonin cin a skor si zasluzi velkolepe pocty. Kreon neustupi ani vystrahe, ze Hajmon sa zabije, ak jeho snubenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Maju ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaziva pochovaju v skalnej hrobke. + Sluhovia privadzaju Anitgonu z palaca a vedu ju k skalnej hrobke, ktora jej je svadobnou sienou a vazenim zaroven. Antigona prosi ludi, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbozny skutok sposobuju strasť ti, co ju vedu k hrobke. Do Teb prichadza veštec Teiresias vedeny chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zle rozhodnutie. Vystriha ho, ze ak neustupi, zomrie niekto z jeho najblizšich. Az teraz sa Kreon zlakne a zmeni svoje rozhodnutie. Sam pochova Polyneika a ponahla sa oslobodiť Antigonu z podzemneho vazenia, ale je uz neskoro, pretoze sa obesila. Do Teb prichadza prvy posol, ktory oznamuje, ze sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sam v hneve, pokladajuc otca za vraha. Z palaca prichadza Eurydika, zena krala Kreona. zacula cosi, ze rodinu postihlo nestastie. Prvy posol jej všetko vyrozpraval. Kralovna odišla do palaca. Nacelnik zboru a posol vchadzaju do palaca. V tom prichadza Kreon a v naruci nesie svojho syna mrtveho. Pochopil, ze vrahom je on. Z palaca vychadza druhy posol a nesie zlu spravu Tvoja manzelka sa zavrazdila. Kreon vola svoj osud, aby ukoncil jeho zivot, lebo nema preco ziť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a zena. Nacelnik zboru Clovek, ktory si mnoho o sebe mysli a pouziva velke slova, neminie velky trest a konať s rozvahou sa nauci az na stare kolena. + + +Charakteristika +Antigona mlada, pekna, rozumna, mila, šlachetna, smela, odvazna, nebojucna + +Hlavna myšlienka +Jednoducha zena sa postavi proti spolocnosti a sama sa rozhodne. + +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Bellerofontes +baj +Hlavna postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +Vedlajšie postavyProit, Iolat +NetvorChimaira +BohoviaAtena, Zeus, Poseidon + +Dej +Nestastny bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel ujsť z vlasti. podozrievali ho z vrazdy. Bellerofontes sa na uteku dostal ku kralovi Proitovi, ten ho prijal a ponukol pohostinstvo. Jeho spravanie prezradilo, ze pochadza zo vznešeneho rodu. Zapacil sa mladej kralovnej, ktora ho vyznamenavala pred šlachticmi. Ten si tieto pocty nevšimal. Kralovna sa nahnevala a uvazovala, ako by ho ociernila, Kralovi vravela, ze je pyšny a nevšima si pocty. Iste bude zly. Kral si to nevšimal. Proites zaobchadzal s Bellerofontesom ako s priatelom. Kralovna sa zleho umyslu nevzdala. Podplatila sluzobnika a zašla za kralom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriatelmi a chce sa zmocniť tronu a ak sa ho nezbaviš, zabije ťa. Sluha vypocul rozhovor a moze ti to dosvedciť. Zavolala sluhu a ten to dosvedcil. Kral jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto nacrtol na tabulku tajne znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kralovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devať dni. Potom sa ho spytal na dovod a ucel cesty. Bellerofontes mu podal tabulku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kral si hosť oblubil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpecnu cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda zila v rokline. Bellerofontes na ceste za nou uvazoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okridleneho kona Pegasa. Prišlo mu na mysel, ked bude mať kona bude rychlejši a na Chimairu zautoci zo vzduchu. Priblizil sa k Pegasovi, no ten ho zacitil a utekal. Bellerofontes si lahol do travy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyna Atena a podala mu zlatu uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi byka a uzdou lahko skroti kona. Bellerofontes sa prebudil a vskutku lezala v trave uzda. Od radosti, ze su mu bohovia nakloneny, ponahlal sa obetovať byka a bohyne Atene zasvatil oltar. Schoval sa k pramenu a cakal, kedy prileti Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikazal mu, kam ma letietť. zakruzil okolo mracien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vynal luk a šipy. Napol tetivu a z vyšky obludu trafil. šipy ju zasahovali, kym jej nezhasli tri zivoty. Potom z nej stiahol kozu a vratil sa k Iobatovi. Kral ucasol na okridlenym konom a kozou z obludy. Dal mu za zenu svoju dceru a stal sa kralom. Po case sa zacal nazdavať, ze prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom lstiveho Sizyfa. myslel si, ze ked ma okridleneho kona moze navštiviť nesmrtelnych bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblacnych vyšok. Pegas sa vzoprel umyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do mociara. Zachranil si zivot, no nikdy sa neukazal pred ludmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ludmi. Zil v pustinach, kde našil aj svoju smrť. Kon doletel na Olymp a vstupil do sluzieb vladcu bohov Dia. Charakteristika +Bellerofontes nebojacny, lstivy, prešibany, smely, odvazny + +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Trojska vojna +baj +Trojski hrdinovia Paris, Hektor +Grecky hrdinoviaMenelaos, Agamemnon, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia Hera, Atena, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej +V Malej Uzii stalo v davnych casoch mesto Troja. Vladol mu Kral Priamos s kralovnou Hebabe. Raz v noci sa kralovnej snival zly sen, ktory veštil, ze sa jej narodi syn, ktory prinesie skazu celemu mestu. Preto syna hned po narodeni odniesli do hor. V horach sa ho ujala medvedica, ktora ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medvedoch sa naucil ludskej reci. V tychto koncinach no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrce, kde ho naucil hovoriť. Vyrastol z neho mocny mladik. Nazyvali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred nim zjavili tri bohyne. Hera, Atena a Afrodita. Hera ho poziadala, aby rozhodol, ktora z nich je najkrajšia a ma dostať zlate jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktora mu slubila najkrajšiu zenu na svete. Tym rozhneval bohynu Heru a Atenu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Troje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slavnosti a velke preteky. Paris sa ich zucastnil. Porazil všetkych svojich bratov. Kral si dal zavolať viťaza. V rozhovore snim zistil, ze je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Coskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, ze najkrajšia zena je Helena, manzelka krala Menelaa. Paris zacal stavať lod na cestu za Helenou. Všetci ho odhovarali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kral Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zakony a uniesol Helenu na svoju lod, ktora sa vydala na spiatocnu cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovu vypravu proti Troji. Do vojny zatiahli aj krala Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priatelom Patroklesom. Achilles bol najsmelši hrdina vypravy, ktory bol nezranitelny okrem paty. V Aulide sa zišli všetci bojovnici. Zeus im zoslal znamenie, ze vojna potrva devať rokov a na desiaty Troja padne. Lode nemohli vyplavať kvoli bezvetriu. Kral Agamemnon podla veštby obetoval svoju dceru Ifigeniu, ktora sa stala knaznou bohyne Artimes. Vojsko vyplavalo z pristavu. Greci sa dostali k Troji. Trojskych bojovnikov viedol Hektor. Greci ich zahnali za hradby. Postavili si tabor a kazdy den chodili na vojnove vypravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnomom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porazku greckych vojsk. Trojania sa stali odvaznejšimi. Patrokles si pozical od Achilla vyzbroj. Ked ho videli Trojania dali sa na ustup. Hektor ho smrtelne zranil a ukoristil si Achillovu vyzbroj. Achilles bol smutny zo smrti svojho priatela a chcel sa pomstiť. Opať sa vrhol do boja proti Trojanom. Zabil Hektora, ktoreho povlacil pod hradbami. Vecer bol Priamos vypytať od Achilla mrtvolu svojho syna. Neskor padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho vyzbroj sa uchadzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabijať všetkych vojvodcov. Atena nanho zostala šialenstvo. Napadol stado oviec. Ked to rano uvidel sam si vzal zivot. zajali trojskeho veštca, od ktoreho sa dozvedeli, ze treba priviesť ešte dvoch greckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktoremu dal Herakles luk a smrtiace šipy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za zobraka a presliedil cele mesto, kde sa stretol s Helenou. Po navrate dal postaviť dreveneho kona, kde sa skryl s hrdinami. Ostatni spalili tabor a odplavali za nedaleky ostrov. Trojania sa tešili z odchodu Grekov. Pred hradbami mesta stal velky kon, ktoremu sa potešili, ale netušili, ze je to pasca. Knaz Laokaon tušil, ze kon prinesie mestu skazu. Preto ho kazal zniciť. Knaza zabili dva hadi. Trojania vtiahli kona za hradby. Mesto si lahlo pokojne spať. Vecer vyšla Helena na hradby a dala Grekom znamenie, aby sa vratili. Z utrob kona vystupili hrdinovia a otvorili brany vojsku. Vojsko znicilo cele mesto. Zeny a deti zobrali do otroctva. Kral Menelaos si odviedol Helenu na lod. Vojna nepriniesla nic dobre pre obe strany. Vojnovu korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vratili domov ako cudzinci. Vojna sa skoncila a zlo, ktore zrodila kracalo dalej. Pricina vzniku vojny +Paris syn kral Priama, uniesol Helenu, zenu sparskeho krala Menelaa + +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Teseus +povesť +Hlavna postavaTeseus syn krala Aigeusa +Vedlajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna +NetvorMinotaursu + +Dej +Syn atenskeho krala Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atenam hrozila vojna a preto vyslal krala poslov, aby hladali syna. Poslovia prišli do cudzieho kralovstva, kde sa Aigeus ozenil s kralovskou dcerou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozveda od poslov preco prišli. Vyda sa s nimi do Aten, aby branil vlasť. Prv nez vstupil na lod, zodvihol balvan a ukryl pod nim svoj mec a crievice. Manzelke povedal Ked sa nebudem vracať a naš syn dorastie, zaved ho k balvanu. Ak zodvihne kamen, nech si zoberie mec a crievice a poberie sa za mnou do Aten. Aigeus odišiel. Ked syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kamen, obul si crievice, opasal mec a vydal sa na cestu za otcom. Do Aten sa vybral cez vrchy. Tuzil po hrdinskych cinoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohi lupeznici, ale dokazal ich premocť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred atenske brany. Vošiel do Aten a prezeral si nadherne stavby. Pred palacom bolo zivo. Nadišli den, kedy mali Atencania poslať na Kretu netvorovi Minotaurovi sedem mladencov a sedem dievcat. Bola to dan kretskemu kralovi. Kedysi sa konali v Atenach hry a zapasy. Kretsky kral Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkych superov. Aigeus dal kralovskeho syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Kretou a Atenami. Atencania vojnu prehrali a museli kretskemu kralovi platiť dan. Kazdy deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatvaral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlasiť u krala, ktory ho prijal ako hosťa nepoznaval ho. Teseus povedal kralovi, ze chce odplavať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splniš toto zelanie, poviem ti kto som. Aigus suhlasil. Teseus mu ukazal crievice a meca. Ale kral uz nemohol porušiť slub. Dav odprevadzal obete a Aigus sa so synom ťazko lucil a povedal mu Na lod som dal uloziť aj biele plachty. Vyplavate s ciernou, ale ak sa ti podari zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidim z dialky, ci sa mam radovať. na Krete uz cakali lod. Teseus povedal Minasovi, ze prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapacil sa kralovnej dcere Ariadne, ktora vedela, ze bez jej pomoci netvora nepremoze. Vecer prišla Ariadna za Teseusom do vazenia. Povedala mu Tu maš klbko niti a mec. Rano vyhnali Atencanov k bludisku. Ked vstupili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stlp a pobral sa za Minotaurom. Ostatni ostali pri vychode. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ludske telo a velku byciu hlavu. Netvor ho chcel rozmliazdiť. Teseus uskocil a obratne sa rozohnal carovnym mecom a zasiahol ho do srdca. Ked Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tapal temnymi chodbami k vychodu. Starostlivo sa pridrziaval nite az sa dostal k svojim. Ked ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, ze musia rychlo odisť, lebo otec sa dozvedel, ze im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastupili na atensku lod. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zasoby. Ariadna tam zaspala a mala zivy sen. Podla toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dioneza. Ked lodnici nastupili do lode, Ariadna odmietla isť s nimi. Bolo im to luto. V zarmutku zabudli vymeniť plachty ciernu za bielu. +Kral Aigeus netrpezlivo ocakaval prichod lode. Ked uvidel cierne plachty, vrhol sa v zufalstve do mora. Mladenci a dievcata sa zvitali s rodicmi, ale sam Teseus sa s otcom uz nezvital. Krala dal slavnostne pochovať a od tych cias sa nazyva more po nom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastupil na tron. Nevladol iba mecom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevne zaklady slobode a pravu. Charakteristika +Teseus silny, odvazny, nebojacny, smely, mudry a spravodlivy + +STARE GRECKE BAJE A POVESTI +Filemon a Baucis +baj +Hlavne postavy Filemon, Baucis +BohoviaZeus, Hermes + +Dej +Za starych cias braval na seba Zeus podobu pozemstana a skumal, ci su ludia dobri alebo zli. Na cestach ho sprevadzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviezom udoli. V tomto udoli sa nachadzalo vela bohatych gazdovskych dvorov. Kedze sa uz schylovalo k veceru Hermes chodil po gazdovstvach a prosil o noclah. No však všade ho vyhnali. Ked sa vratil za Zeusom, vyrozpraval ako sa mu vodilo. Povedal mu, ze tu ziju iba sami zli ludia, ktori nemaju zlutovanie s pocestnymi a nepoznaju pohostinstvo. Zeus sa ho hned spytal ci bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalupky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skusil stastie aj tam. V tejto chalupke byval starcek Filemon a starenka Baucis. Zili tu od mladosti a v svornosti a laske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starceka na dvorci a spytal sa ho, ci by im neposkytol noclah. Filemon suhlasil, aj ked bol velmi chudobny a vela toho nemal. Hermes podakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlavku kapusty, kusok udeniny a priniesol to starenke, ktora pripravila z toho jedlo pre hosti. Filemon miešal v cistom hlinenom miesidle vino s vodou a nalieval ho do drevenych bukovych caši. Ospravedlnoval sa, ze vino nie je take dobre ako v mestach. Zeus povedal, ze vino je sladke a dobre vtedy, ked je aj hostitel mily. Starcek nalieval po druhy a treti raz, ale vino neubudalo. Ked to Baucis zistila s basnou vzdychla a povedala Bohovia navštivili našu chalupku. Filemon a Baucis sa poklonili vzacnym hosťom a zacali sa ospravedlnovať za skromne pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinu hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, ze su jedini, ktori ich privitali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystupte s nami na ubocie vrchu. Filemon a Baucis pocuvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stran nad udolim. Zeus zalial cele udolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stala chalupka Filemona a Baucis, ktora sa zmenila na nadherny chram. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splni zelanie. Filemon povedal, aby ich nechal straziť krasny chram a ked sa ich zivot naplni, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ked prišiel ten osudny den, Filemon a Baucis sa zacali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti su si nablizku a ked zavanie vietor, nezne sa dotykaju jeden druhe konarmi. + + +Charakteristika +Filemon, Baucis skromni, mili, pohostinny, dobrosrdecni + +JANKO KRAL +Zakliata panna vo Vahu a divny Janko +balada + +Strucny zivotopis +Janko Kral sa narodil v Liptovskom Mikulaši dna . aprila . Bol zo synov najmladši. Sprvu študoval v Kezmarku a neskoršie na lyceu v Bratislave, kde bol profesorom Ludovit Stur. Po zosadeni Ludovita Stura z profesorskej katedry bol medzi prvymi, ktori podpisal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia su zname jeho basne Duma Bratislavska a Zverbovany. +J. Kral sa snazil poznať ťazky zivot poddaneho ludu a jeho revolucne zmyšlanie. Osobitne si všimal janošikovske tradicie. Dokazal skutkami to, co hlasal basnami. V revolucnom roku spolu so svojim priatelom, ucitelom v Honte, burcoval narod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vazenia do Siah. Ohlasom revolucnych udalosti su jeho basne Krajinska piesen, Jarna piesen, Duna dvoch bratov, Sahy +J. Kral vacšinu svojich basni neuverejnil, pretoze obsahovali kritiku spolocnosti. Vyber jeho poezie vyšiel pod nazvom Verše Janka Krala. +Jeho poezia je z tvorby Sturovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenskeho revolucneho romantizmu. Bol najsubjektivnejšim a najrevolucnejšim basniko Sturovskej školy. +Najvyznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Vahu a divny Janko. + +Dej +Janko Kral v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smutok a rozpory ale aj lasku k ludu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktoreho nikto nemal rad. Dokonca aj vlastny otec ho od malicka bijaval. Janko nenachadza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezyvku divny, pretoze sa s nikym nekamaratil. Casto chodil sedavať a plakavať na brehy Vahu. +K Vahu sa viazala aj povera, ktora rozpravala o zakliatej panne, ktora vzdy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktory si oblecie šaty naopak a skoci do Vahu, moze ju odkliať. Panna mu za odmenu da všetko o co si len poziada. +Jedneho dna pri vecery, ked všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Vahu. Zrazu zbadal nieco vo vode. neskor zistil, ze je to ta panna. Klakol si, pomodlil sa k Bohu a skocil za nou do vody. Zabudol si však obratiť košelu a preto mu bolo sudene zomrieť. Rano pastieri našli mrtveho Janka na brehu Vahu. Idyla viťazi nad tragikou. Autor dava na povrch spolocenske dovody, ktore sposobuju osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolim v ktorom zil. Balada hovori o obeti za blizneho. Balada ma pochmurny dej, tragicky a zobrazenim zivota je realisticka a citovo romanticka. + +JANKO KRAL +Moja piesen vyber basni +balady +Remeselnik + +V tejto basni autor poukazuje na chudobu remeselnika, ktory velmi ťazko pracuje, aby si horkoťazko zarobil na zivobytie. Jedneho dna sa rozhodne skusiť stastie vo svete. Tu mu tiez stastie nepraje. Niekedy nema co jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnu. Ked sa po ťazkej ceste vrati domov, je cely natešeny, ze je uz zase doma. Pri pomysleni, naco mu bolo vidieť mesta a dediny vo svete, ved iny clovek z neho nie je. Remeselnik bol, bude a remeselnikom aj zomrie. +Basnik tu poukazuje na clivy udel remeselnickych pomocnikov, ktori sa dlhe roky potuluju za pracou, všade rovnako majitelmi dielni vydierany a na koniec sa vracaju domov ako zobraci. + +Ovciar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Polany, krasne lesy, ciste potocky a štebo vtakov. tu opisuje stareho bacu, ktory ma velmi rad svoje velke stado oviec. Vzdy ked valasi mali isť pasť ovce, baca im hovoril, aby s nich oci nespustali a aby ich chranili ako oko v hlave. Valasi sa však v horach na vlkov zmenili a ovce biť a zabijať zacali. Baca vecer smutno hladel na hory a cakal valachov a svoje ovecky. Cakal marne. Svitlo rano a ovecky nikde. Az ked mesiacik zacal vychodiť spoza mrakov, ovecky špinave, doranane a skrvavene sa bez valachov vracali domov. Baca pri paseni oviec smutno hral a spieval, pretoze ťazko znašal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovany + +Basnik tu vystihuje zivot ludu cez vojnu, ked chodili vojaci a verbovali mladych junakov. Takymto junakom bol aj Janik. Janik sa zamyšlal nad tym, ze by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovara a frajerka mu je neverna. Hoci i doma moze prisť o zivot napriklad pri koseni pšenicky na vršku moze spadnuť, alebo tiez kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janika oplakava, ťazko ho vychovala a teraz ho straca. Janik podnapity, mocnou pasťou o šablicku sa oprie a povie Ci to ma vzdy tak byť, ako dosial bolo + +Zabity + +Autor tu piše o silnej laske Janka a jeho dievciny. Javor pod ktorym spolu sedavali, vyschne skor ako ich laska zanikne. Ich laska je tvrdšia ako kremen. +Janika raz pri paseni oviec zastihol silny vietor a mraz. Janik hovori, aby neznicil všetko, aby nechal aspon par kvietkov. Na druhy den sa vratili ovce bez Janika. Dievcina po horach, lukach behala na Janika volala. Uz aj trava vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorym sedavali uz vyrubali az potom ho na nabrezi našli. V ruke mal fujaru, na tvari laliu a na srdci pivoniu. +Teda jeho myšlienka, ze ich laska bude trvať dlhšie ako javor bude stať, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, zial dcery, ktoru chce matka vydať. Ona však s tym nesuhlasi, ze ma ešte cas na taketo rozhodnutie a ze radšej bude chodiť kusky pasť a priedom upratovať, ako by sa mala za fuzateho chlapa vydať. Lenze jej mať nehladi na to, ze jej dcera bude nestastna, ale na to, ake bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnava ku kvietku, ktory presadili zo slnka do tiena. Kvietok tu smutne hladi na zelenu horu a pri tom pomaly vyschyna. + +JAN BOTTO +Smrť Janošikova +balada +Strucny zivotopis +Jan Botto sa narodil vo Vyšnom Skalniku dna . januara . Mal staršieho brta. Do ludovej školy chodil Botto na Nizny Skalnik. Nadanie i postavenie v rodine predurcovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapisal na evanjelicke gymnazium do Ozdian. Literarne zacal tvoriť pocas študii v Levoci pod menom Janko Maginhradsky. Hlavnym zdrojom jeho poezie bola ludova slovesnosť. Vyvrcholenim jeho basnickej tvorby bola basen K mladosti. Vznikla vtedy, ked cinnosť mladeze ochabovala. V podobnom duchu je napisana i povstalecka piesen Pochod, v ktorej vola mladez k revolucnym cinom. Okrem toho napisal i Vojenske piesne a Prisaha Slovaka. +Jeho najvacšie dielo je Smrť Janošikova. Jan Botto neskladal svoj spev o Janošikovi podla historickych dokladov, ale vzorom mu bola ludova skladba. Janošika predstavil ako bojovnika za narodnu slobodu. Tuto skladbu nazval romancou. +Jan Botto najlepšie precitil z našich basnikov ludovu tradiciu o Janošikovi. + + +Dej +Obsahuje uvod a spevov. V uvode, ako predspev smrti Janošikovej je obranou hornych chlapcov a oslava slobodneho zivota. +I. spev oslavuje vodcu Janošika a jeho druzinu. Krasa a sila Janošikovej druziny je u Bottu symbolom velkosti, hrdosti a sily ludu. II. spev v dojemnej piesni placuceho pastierika zvyraznuje zial ludu a nad osudom Janošika a kresli jeho obraz zlapania +III. spev Janošik je vo vazeni a prichadza k nemu v podobe dievciny duša ludu a neznym tonom sa s nim luci, ako mila s milym +IV. spev Janošik vo vazeni sniva krasny sen volnosti a slobody +V. spev precita a uvedomuje si svoje polozenie. Svita novy den, ale jemu prinaša smrť. Pyta sa, kto viac zbijal, ci on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chranil spravodlivosť. Odsudili ho, no on veri, ze pride odplata +VI. spev Janošika vedu k šibenici. Knaz ho vyzyva k modlitbe, ale on kaze modliť sa za ubohy poddani lud +VII. spev v den popravy mu naposledy myslou prebiehaju obrazy jeho mladosti a slobodneho zivota. Luci sa s krajom +VIII. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no lud veri, ze Janošik nezomrel +IX. spev ukazuje sa v nom buduce viťazstvo oslobodenej krajiny a ludu + +ANDREJ SLADKOVIC +Detvan +lyrickoepicka basen +Strucny zivotopis +A. Sladkovic, vlastnym menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine ucitela a literata. Studoval na lyceu v Banskej Stiavnici, kde sa zapojil do cinnosti literarneho kruzku. Rok bol vychovavatelom, aby si zarobil na študium v Nemesku. Od roku posobil ako evanjelicky farar v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sladkovic je jednym z hlavnych tvorcvo novodobej slovenskej poezie. +Sladkovicova tvorba nie je rozsiahla. Prve vacšie dielo je filozofickoreflexivna basen Sovety v rodine Dušanovej. +S vlastnym lubostnym zazitkom sa vyrovnal v basnickej skladbe Marina. Skladba ma dve velke casti. Bezprostredne po Marine napisal Sladkovic dalšiu skladbu Detvan a ine. + +Dej +Detvan je lyrickoepicka basen. Ma pať spevov Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohlady a Lapacka. + +Martin Na luke pod Polanou pri zapadajucom slnku tancovali dievcata. Medzi dievcatami bol aj Martin, pekny mladenec, obleceny v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Ked zacal novy tanec, prišiel k švarnej Elene a vytocil ju v tanci. Po skonceni tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranneho zajaca. Jedinym uderom valašky sokola zabil. Ked ho zdvihol, videl ze ma na nohe znak, aky mal sokol krala Mateja. Rozhodol sa, ze ho osobne odovzda kralovi Matejovi na jarmoku. +Druzina Elena sa neskor po tanci vybrala hladať Martina do hory. Bola uz tma. Cestou v hore stretla zbojnikov, ktory ju chytili a poviazali. Elena kricala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom pocul z dialky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ked ju našiel zobral zbojnikov a Elenu so sebou. +Slatinsky jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zamku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Krala stretol na ceste, kde smelo pred nim ospravedlnujuci sa, odovzdal zabiteho sokola. Kralovi sa jeho postava a ešte viac jeho smele pocinanie pacilo a preto mu odpustil. +Vohlady Vecer Elena sedela pod oknom na lavicke a hrala peknu piesen. Prišiel k nej vojak a zacal sa jej zaliecať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vzdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabat a ona mu na prsiach uvidela kralovsky znak. +Lapacka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kral odkazal Martinovi, aby prišiel na zamok. Martin prišiel. Kral sa ho spytal, ci by nešiel za vojaka. Martin suhlasil, ale pod podmienkou, ze si ponecha dlhe vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobaša s Elenou. Kral Martinovi vyhovel a zaradil ho do Cierneho pluku. + + +Charakteristika +Martin detviansky mladenec, spravodlivy, smely, odvazny silny + + VICTOR MARIA HUGO +Chram Matky Bozej v Parizi +historicky roman +Strucny zivotopis +V. Hugo zacal pisať velmi mlady a jeho basne dosiahli velke uspechy. Stal sa clenom Francuzskej akademie a ziskal šlachticky titul pair. Po prevrate a nastupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po navrate sa mu dostalo uznanie. Pochovany je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohych basnickych zbierok, z ktorych najvyznamnejšie su Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drame Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Dalšie zname Hugove diela Bedari, Robotnici mora, Devaťdesiattri, Hernani, Muz, ktory sa smeje. +Najvyznamnejšim dielom V. Huga je roman Chram Matky Bozej v Parizi. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zasluzil o uplatnenie principov romantizmu a humanistickych tradicii vo Francuzskej proze a drame. + +Hlavne postavy +Quasimodo zvonar v Chrame Matky Bozej +Frollo knaz, parizsky biskup a vychovavatel Quasimoda +Esmeralda ciganka, ktora tancovala na namesti +Phoebus velitel kralovskej straze, do ktoreho sa zalubila Esmeralda +Pierre Gringoire basnik a cigankin manzel na štyri roky. + +Dej +Pribeh sa zacina na parizskom namesti pred chramom Matky Bozej. Tam sa ma odohrať mysterium, hra o Panne Marii na pocesť prichodu bourbonskeho arcibiskupa. Hru napisal basnik Pierre Gringoire. Kedze obecenstvo je velmi nedockave a arcibiskup nie a nie prisť, hra sa zacina. +Zopar minut ju všetci napato sleduju, no zrazu všetkych preruši hrozny vreskot a krik. Reakcia je necakana, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokracovali dalej za veselym davom. To prave volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvar v meste. Po velkom predstavovani sa napokon vyhral Quasimodo, velky, zhrbeny a škulavy clovek. Toho chudaka ovešali mnohymi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za krala blaznov. Hrbac nic nechapal, ale akoby aj mohol, ked bol hluchy. Vreštiaci dav napredoval parizskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulicky vynoril akysi mnich. No len co novy kral blaznov zbadal jeho nahnevanu tvar, ako zhypnotizovany poslušne odišiel s cudesnym mnichom. To bol Frollo. +Ti, co sa pridali k davu, sa opať vratili, aby si pozreli mysterium. Pierre Gringoire horel od stastia, no dlho tak nevydrzal, lebo znovu nieco uputalo divakov. Tentoraz to bolo cosi, co všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veze v chrame Matky Bozej na to v kruhu vzdy pozeral akosi zvlaštne, az zalubene. Bola to ciganka Esmeralda, ktora tancovala spolu so svojou kozou Dzali. +Uz spominany Pierre Gringoire po neuspechu svojej hry, ktora mu nevyniesla ani halier, pustil sa isť poloprazdnymi ulickami Pariza, lebo stratil domov. Zatulany a v zamysleni zacul vykrik. Rychlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulicke, uvidel, ako cosi hrbate a obludne za pomoci nejakeho mnicha sa pokuša uniesť kriciacu ciganku Esmeraldu, ktorej skrachovany basnik stihol pre jej krasu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajuc na seba, sa Pierre holymi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len basnika, ale aj kralovsku straz. Len co Frollo uvidel straze na konoch, cosi rozkazal Quasimodovi a ten ako šibnutim carovneho prutika všetko nechal tak a pobral sa za ponahlajucim sa mnichom. +Medzi straze patril aj mlady Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho kona a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa ciganka do Phoeba zalubila. +Po neprijemnej roztrzke pokracoval beznadejny spisovatel Pierre vo svojom bludeni. V hlbokej tme sa dostal na nezname miesto, medzi zobrakov a cudne vyzerajucich ludi. Ti ho nasilne odviedli do najvacšieho brlohu zlodejov, zobrakov a inych podobnych ludi. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsudenca zachraniť iba sobaš so zenou. Kedze ani jedna nemala zaujem, Pierre sa uz rozlucil so zivotom. Vtom zacul hlas Ja sa za neho vydam. Tento spasny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristupil. Pierra snali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dzban, ktory sa rozbil na štyri kusky. To znamenalo, ze obaja budu manzelia štyri roky. +Zatial, co sa basnik Pierre snazil uz ako manzel ziskať priazen Esmeraldy, Quasimodo rozmyšlal vo svojej vezicke v chrame Matky Bozej. Tento tvor tu bol zvonar. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, ze nenavidel všetkych ludi, boli tu dvaja, ktorych zboznoval Frollo, povyšeny na biskupa, vychovavajuci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktoru zvonar miloval. lenze co Quasimodo netušil bolo, ze jeho ciganku miloval aj Frollo. +hned rano zvonara odviedli pred sud za minulo vecerny utok na ciganku. A kedze Quasimodo nerozumel sudcom polozenym otazkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takze zvonar bol odsudeny na dve hodiny verejneho bicovania na namesti De Greve +Na tomto namesti stala asi tristorocna veza cela. V nej zila stara zena menom Chudobka. Ta sa tu zatvorila a zivorila uz rokov len z milodarov. Dovod jej utrpenia bol znamy všetkym Parizanom. Prave pred timi rokmi sa jej narodila dcera. Ked malo ciernovlase dievcatko par mesiacov, uniesli ju cigani. Po dcere ostala Chudobke len jej ruzova topanocka, ktoru nosila na krku. Taku istu ruzovu topanocku vidali mnohi na krku tancujucej Esmeraldy, ktoru všetci, ako inak povazovali za ciganku. +Uz par tyzdnov prešlo odo dna, co Phoebus zachranil Esmeraldu a ta ho odvtedy milovala, ale Phoebus na ciganku zabudol a mal sa ozeniť s bohatou slecnou de Gondelaurier. Pri jeho navšteve u slecny snubenice sa zhodou okolnosti stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s nou dohodol na stretnuti u Falourdelky. O tomto stretnuti sa však dozvedel Frollo, ktory ciganku stale miloval. Dohodol sa s Phoebom, ze ich oboch moze tajne sledovať. Ked Phoebus prišiel na dohodnute miesto a vošiel, v izbe ho cakala Esmeralda. No len co ju chcel velitel straze pobozkať, Frollo vyskocil zo svojho ukrytu a prebodol Phoeba nozom. Esmeralda kriciac zostala nehybne stať. Privolana straz ju okamzite zatkla za vrazdu. Esmeralda sa však ani nebranila. Ešte stale nemohla uveriť, ze jej milovany Phoebus je mrtvy. Ten však v skutocnosti ani mrtvy nebol. O par hodin sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liecili. +Zamilovanu Esmeraldu odviedli a zatvorili do vazenia. Pobytom v temnici uz uverila, ze zabila Phoeba. Frollo bol za nou vo vazeni a prehovaral ju, aby ostala s nim, ze ju z tohoto hrozneho miesta dostane. Ale Esmeralda sa knaza bala a hnusil sa jej, takze ho zakazdym odmietala. +Pocas sudneho pojednavania usvedcili tanecnicu ciganku nielen za vrazdu, ale za pomoci mucenia sa priznala, ze je bosorka. Tak Esmeraldu odsudili na trest smrti obesenim. +Na druhy den uz pred chramom na namesti stala pripravena šibenica. Ked ciganku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrcil velky dav ludi. Toto divadlo sledoval aj odmietnuty Frollo a nic nechapajuci Quasimodo. Ten pochopil len to, ze jeho milovana zomrie. A preto sa hrbac spustil na dlhom lane prichytenom o vezu a zachytil uz takmer visiacu Esmeraldu a opať sa na lane dostal az do svojej vezicky. Polomrtvu odsudenkynu ulozil do postele a vytrvalo sa o nu staral, az kym sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vzdy Quasimodovej tvare zlakla, no postupom casu si na nho zvykla. Aj ked si uz ciganka tanecnica vytrpela viac nez dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, co sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokusil sa ju uniesť z izby v chrame, kde ju starostlivo ukryval zvonar. No mnichovi sa to znova nepodarilo. +Sudneho pojednavania pred par tyzdnami rozhodujuceho o Esmeralde sa zucastnil aj Pierre Gringoire, manzel. Hned po nevydarenej a nedokoncenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitanovi zlodejov a zobrakov. Bol to ten isty vodca, ktory ho chcel obesiť. Len co sa o tom dozvedel kapitan, rozhodol, ze svoju sestru, ciganku oslobodia z chramu Matky Bozej. Tato skupina parizskeho podsvetia sa uz zacala pripravovať na utok na chram a oslobodenie Esmeraldy. Tito zloduchovia nemysleli len na zachranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrale. +Pocas tychto priprav uz vyhlasili znovu rozsudok smrti pre ukryvajucu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanim rozsudku vyvrcholili pripravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na namestie pred chram. Cestou zo svojho ukrytu šli tak potichu, ze ani jeden Parizan ich nepocul. Pri pokuse otvoriť velke a ťazke dvere katedraly sa zobudil Quasimodo a všemozne sa braniaci, mysliac si, ze su to ludia, ktori chcu jeho Esmeraldu obesiť. No sprška kamenov, ci olova utocnikov neodradila. A Quasimodo braniaci chram, ani nezistil, ze ciganka zo svojej izby zmizla. Pocas utoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajnych dveri von z chramu. Obaja sa mali dostať na druhu stranu mesta preplavanim v lodke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ze pri lodke ich cakal tajomny clovek v ciernom plašti. Po preplavani na druhy breh sa zachranca Pierre odpojil a nechal ciganku s tajomnym clovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol daleko od brehu. Po zdlhavom bludeni v uliciach zastal a odhrnul si plast z tvare. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nim ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrutila hlavou. +Aj napriek vyhrazkam Esmeralda stale odmietala. Frollo však svoje slovo dodrzal a viedol ciganku krivolakymi ulickami naspať na namestie pred chramom. Po prichode priviedol Esmeraldu k vezi cele, kde bola Chudobka neznašajuca ciganov, kvoli unosu jej dcery. Prikazal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokial neprivedie straze. Ked Frollo odišiel, ciganka zacala upenlivo prosiť, aby ju Chudobka pustila. Ta však zovrela ruku dievcaťa ešte mocnejšie a stale cosi rozpravala o svojej dcere, ktora by mala tolko, kolko Esmeralda a o svojej crievicke. Prekvapena ciganka vytiahla svoju crievicku a ukazala ju Chudobke. Ta len v uzase na nu pozerala a konecne pochopila, ze našla svoju dceru a Esmeralda svoju matku. No ked znovu najdena matka zistila, preco ma straziť svoju dceru, rychlo ju vtiahla do veze a skryla pod seno. +Len co straz zastala pred vezou, zena tvrdila, ze jej ta prekliata ciganka utiekla. Po zdlhavom presviedcani sa chystali straze na odchod, ked sa vtom ozval uz zdravy Phoebus. Ked Esmeralda zacula tento hlas, rychlo vyskocila a nieco zakricala. Velitelovi nebolo treba dvakrat hovoriť. Ale Chudobka sa nechcela najdenej dcery vzdať a tak museli vojaci rozobrať vezu a vybrať z nej ciganku. Ked sa im to nakoniec podarilo, Chudobka sa svojej dcery drzala celou cestou na vedlajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnuti od odsudenej ciganky. Esmeraldu uz nikto nezachranil a zomrela na smrť obesenim. +Hned, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnikovi, nedbal na to, kto to je. V zurivosti strcil Frolla zo strechy chramu. Ten sa po pade zabil. +Zvonar zmizol a nik o nom dlho nepocul. Az raz sa niektori dozvedeli, ze v priestore, kde hadzali mrtvoly odsudencov, našli dve kostry, ktore akoby do seba zapadli. Jedna bola utla a druha zakvacena do utlej bola velka a mala zvlaštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika +Quasimodo mrzak, nemy, krivy, škaredy. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce uprimne milovať +Esmeralda pekne, nezne bojazlive ciganske stvorenie, ktore miluje Phoeba +Phoebus vojensky velitel, ktory sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +komedia +Strucny zivotopis +Moliere bol najvacšim komediografom. Cely zivot zasvatil divadlu ako autor, herec, reziser, riaditel. Na javisku aj zomrel po predstaveni svojej poslednej hry Zdravy nemocny. Ako dramatik sa pridrzal dvoch vzorov domacej frašky a talianskej komedie. +napisal komedii, z ktorych vyše polovica tvori dodnes zaklad komedialneho repertoara všetkych divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mestana, ktory sa stane pre peniaze bezohladny voci vlastnej rodine, no zaroven tym sposobuje starosti aj druhym. + +Hlavne postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zazubeny do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin mily +Eliza Harpagonova dcera Valerova mila +Valer Anzelmov syn Elizin mily +Mariana Kleantova mila Harpagonova vyvolena +Anzelm Valerov a Marianin otec +Frozina dohadzovacka +Jakub Harpagonov kuchar a kociš + +Dej +Dej sa odohrava v Parizi. Bohaty lakomy vdovec Harpagon, ktory rozmnozuje svoj majetok prepoziciavanim penazi na vysoky urok, je posadnuty peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko vzťah k vlastnym deťom, k sluzobnictvu i osobny vzťah k citovemu zivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnubi so šlachticom Valerom. Jej brat Kleant je však odkazany na otca. Musi sa podrobiť jeho voli, no miluje chudobnu dievcinu Marianu. Tu si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktory všetkych podozrieva a neveri dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce ozeniť s bohatou vdovou a Elizu hodla vydať bez vena a jej suhlasu za starnuceho bohaca Anzelma, ktoreho jej otec vychvaluje aky je mudry a bohaty. Harpagon poziada o pomoc Anzelmovho syna Valera, aby ich rozsudil, kto ma pravdu. Valer s nim suhlasi, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoji ciez v ceste Kleantovi, je mu sokom v laske. Kleant si chce však od otca pozicať peniaze. Dohadzovacka Frozina presvedci Harpagona, ze sobaš s Marianou bude prenho vyhodny. Prezradi mu, ze sa jej vraj pacia len starši muzi. Frozina presviedca takisto Marianu, ze jej stary zenich coskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosi Harpagona o peniaze, ale zbytocne. Harpagon pozve hosti na veceru do svojho domu. Chce sa druhykrat ozeniť, a tak rozkaze svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahneva. Nakoniec sa Kleant otcovi prizna, co citi k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaju. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zisteni chce nestastny Harpagon všetkych obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnute peniaze nenajde. Harpagon je taky lakomy, ze dokonca odmieta zaplatiť aj policajnemu komisarovi, vyšetrujucemu kradez jeho vlastnych penazi. +Po ubezpeceni Harpagona, ze skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vrati a po zisteni, ze Mariana a Valer su Anzelmovymi deťmi, Harpagon dava suhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, ze všetky svadobne naklady uhradi pan Anzelm. Charakteristika +Harpagon za cenu zivota, co je drahi na svete, sa nechce vzdať svojich penazi a svojho bohatstva. Stava sa bezmocnym i voci vlastnym deťom +Eliza a Kleant nevzdavaju sa svojich lasok i napiek otcovho tvrdeho srdca. Dufaju v kutiku srdca, ze sa najde den, kedy sa zacne zamyšlať na osude svojich deti a ich stastneho zivota. +Anzelm sa zamyšla nad svojou minulosťou a nechava mladych spolu. Dobrovolne sa vzdava svojej buducej zeny + + + +JAN KALINCIAK +Reštauracia +novela +Strucny zivotopis +J. Kalinciak sa narodil v Hornom Zaturci v rodine evanjelickeho farara. Bol najvyznamnejšim a najkritickejšim šturovskym prozaikom. +Po študiach v Gemeri a Levoci prichadza na lyceum do Bratislavy, kde sa stal aktivnym clenom Spolocnosti ceskoslovanskej. Patril k romantikom. Je to šturovec, ktory ako jeden z mala šturovskej generacie pisal prozu. Kalinciakove literarne zaciatky su zanrovo pestre. Pisal poeziu, prozu, zaoberal sa literarnou kritikou i prekladmi. Uz pocas študii si ziskal meno najlepšieho poviedkara. Z tohto obdobia je znama historicka povesť Bozkovci. +J. Kalinciak mal velke tvorive plany, ale nestacil ich uskutocniť. Na jeho nahrobku je napis Hranica zivota, ale nie lasky. +Najkrajšou romantickou povesťou je Puť lasky. Dalšie zname Kalinciakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mladenec slovensky, Knieza liptovske. +Zivot zemanov, ich spory a charakter, Kalinciak naplno vykreslil v svojej vrcholnej proze Reštauracia. Je to jedina humoristicka proza so stastnym koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minuleho storocia, tesne pred jeho neodvratnym padom, ale predsa ešte v case, ked z casu na cas ozivala jeho slava, najma pri reštauraciach. +Reštauraciou sa nazyvali volby uradnikov. Pravo voliť mala len šlachta. Slovenski zemani drobna šlachta sa skoro nicim neodlišovala od ludu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predavali svoje volebne hlasy tej strane, ktora ich viac podplacala, krmila, opijala. + +Dej +V Zahorskej stolici je pred volbami. O miesto prveho vicišpana sa uchadza strana Bešenovskych a strana Potockych. Na dva tabory bolo rozdelene aj zemianstvo stolice. Obidve strany castuju svojich privrzencov a snazia sa podplacanim privabiť jednotlivcov i cele rodiny do svojho tabora. Adam Bešenovsky, uz rokov stale prvy vicišpan pred volbami urazi rodinu Levickych tym, ze nechce dať svoju dceru Anicku Stefanovi Levickemu, hoci sa mladi maju radi. Bešenovsky zamyšla vydať svoju dceru za grofa, aby však nestratil hlasy Levickych slubil, ze ju da Stefanovi vtedy, ak bude vicišpanom. Bol si isty, ze sa to nejako nemoze stať, lebo je chudobny. Stefanov stryc, ktoreho onen grof bol aj osobne urazil, vyhuta plan, akoby sa Stefan stal vicišpanom. Dohodne sa s Potockym, ze ak vyhra volby, urobi Steva vicišpanom. Aby viťazstvo Potockeho bolo iste, bolo treba nepripustiť k volbe nejakym sposobom niekolkych volicov Bešenovskeho. Plan sa podaril, tak ze jednu skupinu volicov poopijali do nemoty a dali zaviezť daleko do hory na opacnu stranu od miesta volby, inu skupinu podplateny mytnik nepustil cez most, inych zvabili do cirkusu, aby zmeškali volby. +Všetci tito na volby nemohli prisť vcas a tak prve miesto ziskal Potocky a tak Stefan Levicky sa stal vicišpanom a mohol si tak zobrať Anicku. + + +Charakteristika +Adam Bešenovsky predstavuje bohatu vrstvu zemepanov. Je pyšny, vypocitavy, prefikany +Stefan Levicky mlady, urasteny švarny chlapec uchadzajuci sa o dceru Adama Bešenovskeho +Matiaš Bešenovsky Vyborny vabnik na volbach + +Prislovia a porekadla +Rozumie sa tomu ako hus pivu +Co sa vlecie, neutecie +Vola lapaju za rohy a cloveka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny +Nie je všetko zlato, co sa blyšti +Ja o voze, ty o koze +Ked sa raz zobrak na kona dostane, ani cert ho nedohoni +Blazon dava a mudry berie +Kto poctuje, ten gazduje + + + + + + +. ROCNIK +JAN PALARIKBESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch +veselohra +Strucny zivotopis +Pochadzal s Kysuc. Vyštudoval za farara. Redigoval casopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štate, ale aj v cirkvi, bol proti velkym cirkevnym majetkom, poburil si proti sebe cirkevnu vrchnosť, tato stale sledovala, podozrievala. Dali ho na nemecku faru a neskor dozil svoj zivot na fare v Majcichove pri Trnave. +Pisal veselohry v ktorych rozvija myšlienku prirodzeneho prava narodov zijucich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. Autor sa snazil vysloviť svoj nazor na spolocenske a narodne zmierenie +Dalšou veselohrou je Inkognito a divadelna hra Drotar. Hlavne postavy +Grofka Eliza Hrabovska +Oriešok školsky ucitel +Miluša jeho dcera, grofkina spolocnicka +Ludovit Kostrovicky +Rohon zememerac, Kostrovickeho priatel + +Dej +Oriešok prichadza na zamok za dcerou Milušov. Streta sa aj s grofkou, ktoru prosil o podporu pri oprave školy. Grofka pomoze Orieškovi a dohodne sa s nim o priprave privitania mladeho barona Kostrovickeho, ktory sa ma stať jej manzelom. Uradnik Suchay prichadza oznamiť, ze je koniec zatvy a znice a zenci chcu oslaviť radostne obzinky. Grofka sa rozhodne spojiť oslavy s privitanim mladeho barona. +Baron Kostrovicky piše list, ze syn pride s priatelom Rohonom, s ktorym študuje v Pešti. Grofka chce dobre spoznať barona a rozhodne sa preobliecť za kralovnu plesu a Milušu za grofku. Tento napad však dostane aj baron, ktory sa preoblecie za inziniera Rohona a jeho priatel za barona. Rohon sa po stretnuti s Milušou preoblecenou za grofku hned zamiluje. Grofovi sa nepaci jej vystupovanie a rozhodne sa odisť. Svoje rozhodnutie však zmeni, ked ho ocari krasa kralovnej obziniek, za ktoru sa prezliekla grofka. Nic netušiaci baron sa do nej na prvy pohlad zamiluje. +Inzinier nemoze viac skryvať lasku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, ze nie je grofka, ale jej spolocnicka. Neskor sa Miluša spolu s grofkou dozveda, ze Rohon nie je baron a ziada grofku o Milušinu ruku. Po otvoreni obziniek sa baron priznava, ze je inzinier. Nutia ho, aby si zobral za zenu kralovnu plesu, aby zachranil jej cesť. Deva je však podla spravania nevzdelana a baron ju odmieta. Ked sa od Orieška dozveda, ze Miluša je jeho dcera a ma dobre vychovanie, chce si ju vziať. No stale netuši, ze za devu je prezlecena grofka. To sa dozvie, az ked poziada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasneni nedorozumeni si Miluša berie Rohona a baron grofku. + + +Hlavna myšlienka +Vzajomna ucta a porozumenie medzi slovenskym a madarskym narodom. Touto hrou chce autor ukazať, ako by mohli ziť vo vzajomnej ucte a porozumeni narody v Uhorsku. + +CHARLES DICKENS +Oliver Twist + +Strucny zivotopis +Pochadzal s rodiny zle plateneho uradnika, ktoreho pre dlhy zavreli do vazenia. Uz ako . rocny mlady Dickens si zarabal na zivobytie v tovarni krem na topanky. Neskor pracoval na sude ako zapisovatel a bol aj reporterom. Mal velmi blizky vzťah k ludom, ktory trpeli a podrobil kritike aj krute a nemilosrdne školstvo. anglicky prozaik, predstavitel kritickeho realizmu. Jeho diela sa vyznacuju kritikou spolocenskych nedostatkov a nespravodlivosti, sucitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Su to volne pospajane pribehy s anglickej spolocnosti. Z dalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianocna koleda, Mala Doritka, Velke nadeje, Starozitnikov sklep David Copperfield nacrtol tu obraz zlej školskej vychovy a neradostneho detstva a vychovu na anglickych školach. + +Hlavne postavy +Oliver Twist chlapec, sirota, ktora zije v ťazkych pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovava svoju moralnu cistotu +Charles Bates, John Dawkins mladi vreckari +Losberne doktor +Sowerberry vyrobca rakiev, odkupil Olivera z utulku +Pani Maylieova tiez dobrosrdecna a hlavne ludska dama, ktora sa ujme Olivera +Bumble +Bumblova rodena Corneyova +Nancy Oliverova priatelka, zlodejka +Noah Claypole pomocnik u pana Soweberryho, ktory Olivera bil +Monks Faginov priatel a nakoniec aj Oliverov zly brat +Bill Sikes surovec, zlodej, vykradac bytov +Fagin stary zid, prechovavac zlodejov a kradnucich predmetov +Pan Brownlow Oliverov opatrovatel, dobrosrdecny, poctivy stary pan +Rose Maylieova adoptovana dcera pani Maylieovej, laskava, dobra + +Dej +Po narodeni mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kedze tam nebolo zeny ktora by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktora sa starala o ci takychto deti. Pri pani Mannovej bol az do svojich rokov. Potom ho dali jednemu hrobarovi a pridali mu libier. Hrobar ho zaucil. Mal ešte druheho ucna ktory do Olivera stale rypal. Az raz zarypal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlatil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rano si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londyn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezyvaneho Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londyna ku staremu Zidovi Faginovi. Zid mu dal jesť a ostal u neho aj s inymi deťmi. Ked sa zobudil boli uz všetci prec okrem Zida ktory chystal ranajky. O chvilu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Zidovi ukazali co šlohli. Hravali sa hru na vyťahovanie veci Zidovi z vreciek. Oliver tomu nechapal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedneho pana o vreckovku. Oliver ked to zbadal tak zistil cim sa zivia. Zacal bezať za nimi a vtedy okradnuty zistil ze je okradnuty a zacal kricať zlodej. Ked sa obzrel uvidel bezať Olivera a myslel si ze to bol on. Olivera zacalo nahanať kopec ludi a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sudu. Ked skoro uz Olivera obvinili a davali mu trest mesiace nutenych prac vbehol do sudnej siene knihkupec pri ktorom vtedy stal a vyberal si okradnuty a povedal ze to Oliver nebol ale iny dvaja chlapci. Oliver medzi tym odpadol. Ked vonku vychadzal okradnuty pan Brownlov uvidel ako sa policajti pokušaju prebrať Olivera. Pan Brownlov sa Olivera ujal lebo uz od zaciatku mu ho bolo luto. A nalozil si ho do koca. +Ked Oliver vyzdravel velmi dakoval panovi Brownlowi ,ze si ho nechal pri sebe a pan mu veril. Raz ked ho poslal za knihkupcom o ktorom sme uz hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priatel Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho vela dni zavreteho v dome. A hravali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnuty kšeft do ktoreho potrebovali maleho chlapca. A aby k sebe Olivera priputali aby na neho nieco mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a kedze ich nahanali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Ked sa Oliver prebral bol uplne vycerpany a bola mu zima a ešte bol aj poraneny. Dotackal sa ku prvemu domu bol to ten ktory mali vykradnuť zazvonil na branku a omdlel. Sluhovia co ho našli si mysleli ze je to ten ktoreho v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skor ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Ked ta zistila ze to nieje zlodej akeho si predstavovala ozvala sa v nej lutosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver ked sa prebral bol im vdacny a dakoval co všetko pre neho urobili. Ked vyzdravel išli s pani domu a slecnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slecne Rosy pohoršilo a dostala vysoke horucky. Preto poslala pani Olivera do krcmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s neprijemnym chlapom. Ked Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktory Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju lubi ale ona odmietla kvoli svojej minulosti aby kvoli nej potom netrpel vo svojej kariere. Oliver raz vecer ked bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorym mal v krcme neprijemny zazitok. Medzi tym v Londyne pan Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho zenou pricom sa Monks zaujimal o zenu ktora v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho zena o tom nieco vedela lebo jej to povedala umierajuca Sally a dala jej listok zo zalozne. Na šperku ktory bol ulozeny v tejto zalozni bolo vyryte meno Agnes a rok predtym ako sa narodil Oliver. Monks potom navštivil Fagina a všetko mu povedal ze Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypocula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopocula a povedala Rose ze Monks chce do niecoho namociť Olivera aby zhrabol cele dedicstvo. Po tomto rozhovore ked Nancy odišla sa vratil Oliver. Povedal ze videl pana Brownlowa. Rose napadlo ze toho moze vyuziť a šli do domu pana Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v pritomnosti Fagina a Monksa zacala divne spravať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom byvalym ucnom u hrobara. Sledoval ako sa stretla s Rose a panom Brownlowom na Londynskom moste a rozhovor vypocul a Faginovi ho zopakoval. Neskor prišiel za Faginom aj Sikes ked mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bezal domov a Nancy zavrazdil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tien a hovorilo sa o tej vrazde všade. Vratil sa do Londyna. Jeho pes ktory mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ludia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a ked si upevnoval lano o komin a chcel si slucku dať okolo pasa nad nim zbadal Nancyne oci prizrak a spadol do zadu pricom slucku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skociť na plecia ale minul a spadol z velkej vyšky na hlavu a bol na mieste mrtvy. Policia pochyta aj jeho spolocnikov aj Fagina. Tej je popraveny. Medzi tym pan Brownlow priviedol do svojho domu nasilim Monksa pomocou svojich sluhov a prinutil ho sa priznať. Oliver sa konecne dozveda svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manzelky odišiel a zalubil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkazal mu casť dedicstva. Monks chcel jeho casť ziskať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dceru Rozu ju si neskor adoptovala pani Maylieova. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie poziada Rozu o ruku a ona prijala. Zili na dedine. Pan Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci zili stastne v jednej dedine a stale sa navštevovali. + +JANKO JESENSKY +Demokrati +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa v Martine. Pochadzal s tej istej rodovej linie ako Jan Jesenius. Studoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kezmarku, Prešove, Kluzove. Povolanim bol pravnik. Posobil v slovenskom malom mestecku Banovce nad Bebravou. Bolo to typicke slovenske malomesto so všetkymi znakmi malomeštiakov faloš, pretvarka, zavisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Posobil aj v štatnych sluzbach. Svojim politickym presvedcenim bol demokrat a mal silne protifašisticke citenie. zomrel v Bratislave a pochovany je v Martine. +Jesensky pisal aj poeziu aj prozu. Jeho prvou basnickou zbierkou su Verše v r. . Su to basne s lubostnou tematikou, ale aj basne prilezitostne. Basnik chape lasku ako prirodzeny cit. Dalšou basnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia su tu basne socialnopoliticke, narodnovlastenecke, ale aj basne lubostne a su tu aj myšlienky z ktorych je jasne, ze basnik zaujal kriticky postoj carizmu, ale vazili si rusku klasicku literaturu a je veduce osobnosti. +V medzivojnovom obdobi basnik spracovava scasti romanticku a scasti impresionisticku motivaciu a je u neho viditelny posun k realizmu. +Dalšou basnickou zbierkou su Verše II. Su tu basne osobneho aj spolocenskeho charakteru. +Dalšia zbierka ma nazov Po burkach a autor tu vyjadril trpke sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v basni Mistriky zobrazil biedu ludovych vrstiev. +Dalši pol Jesenskeho poezie tvoria prilezitostne basne odbojovej poezie a basnik tu odcudzuje fašizmus, neludske poriadky, nadej, ze vojna skonci a teši sa, ze sa vytvoria nove vzťahy medzi narodmi. Basnik tu pouzil inotaje, symboly, ale aj realisticke vyrazove prostriedky. Su to Proti noci, Cierne dni, N zlobu dna II, Reflexie, Jesenny kvet, Piesen poddanych. +Proza Malomestske rozpravky, Demokrati + +Hlavne postavy Jan Landik, Hanka, Dubec + +Dej +Autor sa pozera kritickymi ocami na malomestske pomery a zacieluje svoju pozornosť na viacere postavy z uradnickych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politicku moc. Pekne tu opisal volby, lebo sam dobre poznal toto prostredie ako pravnik. Satiricky opisuje vysoke uradnictvo. V tomto romane vrcholi vyvin Janka Jesenskeho ako prozaika. Jan Landik komisar v starom meste spolu s masiarom Tolkošom chcu zaloziť spolok Rovnosť. Chcu, aby si boli všetci rovni a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otazku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktora k nemu chodi po maso a velmi sa mu paci. On by s nou aj chodil, ale hanbi sa, lebo Hana je obycajna kucharka. Landik sa rozhodne, ze on bude tyzden vyprevadzať Hanku domov, ked pojde od masiara a Tolkoš mu prislubi, ze nebude ziarliť. Zo zaciatku sa Landik hanbi chodiť s kucharkou a to preto, ze sa bude smiať cele mesto. Raz ich stretne aj Landikov šef. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapaci, pozicia jej knihy a ostava ju odprevadzať i nadalej. Tolkoš napriek slubu, ktory dal Landikovi, zacina ziarliť a širiť klebety. Landik sa tym dostava do neprijemnej situacie. Ani jeho matke sa Hanka nevidi vhodnou zenou pre syna. Aby zabudol na svoju lasku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zalubi a nakoniec sa dostava do konfliktu so sesternicou Zofkou a jej napadnikom statkarom Dubcom. Kvoli tomu sa vracia domov. Jeho laska k Hanke sa však upevnila. Okresny nacelnik Brigantik si da predvolať Landika a vycita mu, ze chodi so sluzkami. Landik mu však taktne pripomenie povod jeho manzelky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Sucasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom ziada o prelozenie komisara Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnciarikom rozhodne preloziť Landika az vtedy, ked dostane list od Rozvalida, u ktoreho Hanka pracovala. Landik odchadza do Bratislavy, kde nahodou dostane za ulohu privitať maharadzu. Landik za pomoci Zelky všetko pripravi, no privitanie sa neuskutocni. Kedze však dali spravu do novin uz predtym, +Landik ziskal velky uspech a tym sa dostava sa do prezidia. Po prichode sa stretava s advokatom Petrovicom. Ako vyznamny funkcionar v organe strany ma nadej na miesto vyslanca. Petrovic si ziskava popularitu roznymi peknymi recami, chodi po dedinach +aby ziskal hlasy pre svoju stranu. V zavere nakoniec vysvitne, ze Hanka je dedicom otcovho majetku. Tym sa dostava spolocensky vyššie. Stava sa Landikovou manzelkou, +ktory jej dava prednosť pred Zelkou. Zelka sa ma stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika +Jan Landik nebol bohaty ani šikovny, je predstavitelom narodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idealy, ostava verny Hanke, je protipolom Petrovica +Hanka nie je nahoda, ze autor vybral za manzelku hl. hrdinku sluzku chce tym presadiť novy vzťah panov k obycajnemu ludu. Petrovic protipolom Landika, je nositelom chyb charakteru jeho triedy, poklada sa za vzorneho, rodinny zivot ma rozvrateny, nahana sa za postavenim +Dubec predstavitel velkostatkarov, vedie nemravny zivot, nestara sa o dceru, stara sa o svoje pohodlie + + + + + + +EMILY BRONTEVA +Burlive vyšiny + +Dej +Do najomneho domu v Drozdove sa nasťahoval novy najomnik pan Lockwood. Po navšteve majitela drozdova na Burlivych Vyšinach , a po neslušnom prijati a neprijemnej prihode ze ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so sluzkou Ellen Deanovou ktora bola jeho sluzkou v Drozdove nech mu porozprava o tejto zaujimavej rodine. +Hindley Earnshaw byval aj so svojou zenou na Burlivych Vyšinach mal syna Hindleya a dceru Katku. Ked raz pan Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spytal sa deti co im ma priniesť Hindley chcel husle a Katka bic na kone. +Ked sa pan vratil o tri dni priniesol so sebou maleho chlapca ciganca rozbite husle a bic stratil. Jeho zena ho chcela vyhodiť ale pan Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mali syncek ktory umrel ešte malicky. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slecna Katka sa s nim velmi skamaratila ale Hindley ho neznašal. +Sotva dva roky potom mu zena umrela. Pan Earnshaw mal Heatcliffa velmi rad. Potom zacal pan Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pan Earnshaw umrel. Pan Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si zenu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa divali na Edgara a Izabellu Lintonovych. Lenze ich pristihli a Katku pohryzol pes. Ked zistili kto su Katku si tam nechali a Heatcliff bezal na burlive vyšiny a povedal o mne sluzke Ellen. Od vtedy Katka udrzovala styky s Lintonovcami. Mlady Edgar Linton poziadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ked o tom hovorila s Ellen nahodou to pocul Heatcliff ako Katka povedala ,ze si nemoze vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemoznila. Ked toto Heatcliff pocul ušiel a neukazal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovu aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dceru Katku. +Prešli tri roky a vratil sa Heatcliff. Vyhral v kartach Burlive Vyšiny od Hindleyho. Heatcliff bez suhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manzelka Edgara umiera. O nejaky cas sa vratili a nasťahovali sa na Burlive Vyšiny. Hindleyho zena umrela a za cas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Burlive Vyšiny. Dcera Edgara Lintona Katka sa s nim skamaratila a chodievala za nim na Burlive Vyšiny. Jej otec s tym ale nesuhlasil. Heatcliff potom prinutil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel ze ten dlho nepozije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakolko ju drzali zavretu aj so sluzkou Ellen na Burlivych Vyšinach. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však kratko po svadbe umrel tiez. Katka musela byvať na Burlivych Vyšinach. Postupom casu sa Katka zalubila do Haretona a po necakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +roman +Strucny zivotopis +Je to francuzsky autor, ktory dokonale nacrtol stranky duchovneho , mravneho i socialneho zivota francuzskej spolocnosti v polovici . storocia. +Narodil sa v mestecku Tours. Studoval pravo. Cely zivot tuzil byť bohaty a patriť k najvyššej francuzskej spolocnosti. Dal sa na špekulacie, kupil zlatu banu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zacal sa venovať literarnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhladavanym citanim pre francuzsku vyššiu spolocnosť. Podava nam kritiku kapitalistickej spolocnosti. Neustale prenasledovany veritelmi, na sklonku zivota sa ozenil s polskou šlachticnou Evelinou Hanskou. +K najvyznamnejšim dielam autora patria Sagremova Koza, Louis Lambert, Eugenia Grandetova +Spisovatel vytvoril romanovi cyklus romanov jednotlive romany aj na seba nadvazuju a postavy prechadzaju s jedneho diela do druheho. Zakladnymi dielami cyklu Ludska komedie su Otec Goriot, Stratene iluzie, Lesk a buda kurtizan. + +Dej +Otec Goriot bol byvaly cestovinar, ktory zbohatol v porevolucnej krize, velmi zboznoval svoju zenu, malo dve dcery, staršiu Anastazie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleneho stastia stratil Goriot svoju zenu a tak sa u neho az do nerozumnosti rozvinul otcovsky cit. +Ubytuje sa v penzione Vaugnes. Najima si najdrahšiu izbu. Nema peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde su izby lacnejšie, niekedy ho navštevuju dve dievcata, co sa obyvatelom penzionu nepozdava. Az sa však po case dozvedia, ze su to jeho dve dcery, hned im je všetko jasne. Goriot svoje dcery vychovaval ako vedel. Chcel, aby boli stastne, a tak im daval všetko na co si pomysleli. Dcery rozmaznaval, daval im všetko, co mal, len aby im zabezpecil stastnu buducnosť. Kedze na seba neminal skoro nic, mohol z penazi, ktore mal, našetriť na dosť bohate vena pre svoje dcery. To im umoznilo vydať sa za muzov z vyššich spolocenskych vrstiev. Anastazie sa chcela dostať do najvyššich kruhov v Parizi, preto si zobrala grofa de Restanda, ale popri com si vydrziavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankara nemeckeho povodu Nucigena, ktory sa neskor stal baronom svatej riše rimskej. Pokial im mohol davať Goriot dostatocne mnozstvo penazi, bol milacikom oboch dcer, no ked uz nemal skoro nic, dcery sa k nemu nepriznavali a odmietali ho prijimať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcer prijal velmi ťazko a utiahol sa do penzionu pani Vaupucrovej. +V penzione zil s dalšimi spolubyvajucimi, ktori sa z roznych pricin dostali skoro na spodok spolocnosti. V penzione o com nemali dobru mienku. Jeho zivot zacal pozorovať študent Rastignac, ktory bol velmi ctiziadostivy a tiez tuzil dostať sa na špicku spolocnosti, co sa mu zacalo dariť pomocou udajnej sesternice, ktora ho uviedla a zoznamila s jednou z Goriotovych dcer s Delphine. Vzajomne sa zalubili a zacali udrziavať milenecky pomer. +Vdaka tomu si ho otec Goriot oblubil a stal sa mu najblizšim clovekom v penzione. Jeden z ludi v penzione, Vautrin, prehovaral Rastignaca, aby si zobral jedno dievca z penzionu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, ze by zariadil, aby dievca tie peniaze dostalo. Rastignac vahal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odlozil do svojej izby. Velmi si s Goriotom zacal rozumieť, Goriot dokonca pomahal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu zacali všetci z penzionu odchadzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odisť na druhy den. Podvecer prišli za Goriotom dcery. Najprv Delphine, ktora sa chcela s otcom len porozpravať a neskor Anastazie, ktora potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zachranu. Rastignac, ktory bol vo vedlajšej izbe, ale oni o com nevedeli, sa rozhodol, ze jej pomoze šekom od Vautrina. Sestry sa medzitym pohadali a ich otec z toho prezival nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcery odišli a Rastignac sa zacal chystať na ples, kam chceli všetci traja isť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri nom zostala. Delphine to odmietla a donutila ho, aby šiel s nou na ples. Po navrate sa ponahlal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, ked prišiel Rastignac, uz mlel z posledneho, ale stale dufal v prichod dcer. Skoro uplne na konci vyriekne tieto strašne slova Ach, priatel moj, nezente sa, nemajte deti Vy im date zivot, ony vam daju smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vas z neho vyzenu. +Goriot zomrel opusteny a sam. Anastazie dobehla neskoro, bol uz mrtvy a ona všetky svoje zle ciny voci otcovi olutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho velmi smutny a rozhodol sa, ze sa za to grofkam pomsti. na nahrobny kamen dal napisať Tu odpociva pan Goriot, otec grofky de Restand a baronky de Nuncigen, pochovany na trovy dvoch študentov. +Na koniec sa Rastignac vyhraza celej parizskej spolocnosti a ide odvazne v ustrety svojim cielom. + + +Charakteristika +Otec Goriot obchodnik s cestovinami, ktory skrachoval, pre svoje dcery by obetoval aj svoj zivot +Rastignac študuje pravo, chce dosahovať uspech, ma svoje ciele +Anastasie a Delphine po vydaji sa z nich stavaju vznešene damy, otca potrebuju len pre peniaze, nevdacne, sebecke, namyslene + + + +LUDOVIT KUBANI +Valgatha +roman +Strucny zivotopis +Patri k predstavitelom slovenskej literatury maticneho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kralovna polska pisal aj kratke prozy a to su Mendik, Hlad a laska, Cierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej +Kubaniho roman Valgatha je z cias posobenia Jana Jiskru z Brandysa na Slovensku. Je na cele boja bratrickych vojsk proti Hunadymu. zamerany je na spoluzitie slovenskeho a madarskeho naroda. V tomto romane je zobrazeny zivot na slovenskych hradoch, sceny z vojnovych bitiek a gemerska priroda. Zobrazuje v nom zbytocnosť boja ceskych a slovenskych bratrickych vojsk proti Hunadymu. Prirovnava ich k bludiacim kometam, ktore sa jedna druhej nemozu vyhnuť, preto do seba narazaju. Blizi sa aj zmierenie Slovakov a Madarov. Predstavitelom je knaz Broško. chce zmieriť tieto bojujuce sily, preto umoznuje tajne schodzky medzi Valgathovou dcerou Milicou a Lackom Hunadym, synom spravcu Uhorska. Milica ma Lacka rada, ale je slubena Kraskovi a toto rieši Kubani vo svojom diele. +Konflikt medzi zavisťou a slobodou. Krasko sa s tym zmieri hoci ma Milicu rad a stava sa Lackovym priatelom. Medzi tym vystupuje grof Cilly, ktory chce zabraniť sobašu tychto dvoch mladych ludi a tym sucasne vyvolava medzi nimi rozpory. +V romane vystupuje rytier Valgatha, ktory sa da ovplyvniť nepriatelom, vacšmi doveruje jemu nez vlastnemu okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktory nie je statocny a cestny nielen v boji, ale aj v sukromnom zivote. Hunady a jeho syn predstavuju sily, ktore by mali spojiť zaujmy Uhorska a zabezpeciť jeho rozvoj. JONAS ZABORSKY +Dva dni v Chujave +novoveka povesť +Strucny zivotopis +Narodil sa v Zabori nedaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol fararom. Dosť vystupoval proti Sturovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestupil na katolicku. Kratky cas posobil aj vo Viedni, ale nesuhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dozil na biednej fare v Zupcanoch nedaleko Prešova. Tvorba pisal basne zbierky Bajky, Zehry +Zaborsky vo svojich prozach reagoval na všetky udalosti s porevolucneho obdobia. v pracach Kulifaj, Sofrankovci, Frndolina, Hlosik medzi vzburenym ludom, Panslavisticky farar, Dva dni v Chujave. Autor cerpal namet so svojich skusenosti v Zupcanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snazi aj najsť vychodisko zo zleho socialneho a duchovneho postavenia Slovakov. +Dalšia tvorbaFaustiadia kritika na socialne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najduch. + +Dej +Novoveka povesť Dva dni v Chujave, rozdelena autorom na dve casti, Den škaredy a Den pekny, nacrtava obraz zaostalej feudalnej dediny Chujavy Zaborskeho posobiska Zubcian, ako ju poznal z vlastnej skusenosti, i jeho predstavu viziu o socialnej a duchovnej premene Chujavy v buducnosti. + +. casť Den škaredy +Autor tu zobrazuje zivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichadzaju predstavitelia vladnej moci, zastupca sluzneho pan s velkym nosom a cestmajster. Najprv odoberaju kopky štrku pri ceste a hoci su primale iba tie, ktore navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisudia obci. V tomto prisudzovani panskej spravodlivosti pokracuju aj v kaštieli Kobzayho. Svojvola predstavitelov mocenskeho aparatu i uzernikov, posobi na socialny, duchovny i mravny zivot sedliackeho ludu zhubne upadok gazdovstiev, pijanstvo, duševna zaostalosť, narodna neuvedomelosť. Autor s vnutornym rozhorcenim zachytava satiricky obraz utlacatelov zeman Kobzay, farar Culik, zidovski krcmari, uradnici, ale nic nezlavuje ani pri kritickom zobrazeni postva z ludu Lipnicky, Humensky, Kozuch, Bucak a dalši. + +. casť Den pekny +Stretavame sa tu s oslavou narodenim farara Rastica. Farar Rastic rozprava svojim hosťom o tom, ako v spolupraci s uradnikom Rozumovskym, pravotarom Stupnickym a ucitelom Semenakom premenil zaostalu Chujavu na modernu, kulturnu obec. Zasluhou ucitela Semenaka sa zmenila vychova v škole, zriadila sa opatrovna pre male deti, spolocnymi silami zriadili spolocnu sypku, odkupili Kobzayho majetok a na nom spolocne hospodarili. Po vyhoreni Chujavy spojenymi silami stavali novu, uhladnu obec. Lud v nej zije kulturnejšie a dostojnejšie. MARTIN KUKUCIN +Dom v strani +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencur Vyštudoval za ucitela. Tato praca ho velmi neuspokojovala. Odchadza do Prahy študovať medicinu. Tu sa zapaja do študentskej cinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovakmi, ktory su v Prahe. Zoznamil sa s juhoslovanskym kupcom Didolicom. Odchadza s nim na ostrov Brac. Ozenil sa s jeho dcerou Pericou. Vykonaval lekarsku prax, venoval sa literarnej cinnosti. Kratky cas pobudol v Punta Arenas v Juznej Amerike. Po vzniku Ceskoslovenska sa vratil, ale znechuteny pomermi znova odchadza do Juhoslavie a tam aj zomiera. pochovany je v Martine. +Jeho literarnu tvorbu mozno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentskych cias, s pobytu v Juhoslavii a v Juznej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudeny, Ked bacik z Choholovia zomrie +Dalšou poviedkou su Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viazuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skuškou +Studentska tematika Ked bol Matej maly, Velkou lyzicou, Vakacie, Mlade leta +Z pobytu na Braci Dom v strani +Z pobytu v Juznej Amerike Mať vola +S historickou tematikou Lukaš Blahošej Krason, Bohumil Valizlosť Zabor, Klbka, Košutky +Divadelne hry Komasacia, Bacuckovie dvor +Roman Prechadzky po Patagonii + +Dej +V zivote su dve veci Laska a smrť. Roman ziskal aj primenie Roman o zivote. Rieši tu problemy kazdodenneho zivota. V tom case sa k moci dostava burzoazia, ktora odsuva zemianstvo, ktore aj tak spelo k zahube. Jeho zahubou bolo lipnutie na starych tradiciach a zasadach. +Kniha dom v strani opisuje zivot obycajnych ludi vtedajšej doby v Juhoslavii. Dej sa toci okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate ma dobru, pracovitu zenu Jeru a deti. Syn Ivan je uz zenaty s Baricou a maju dvoch chlapcov. Dcery Matija s Katicou su v sluzbe v meste. Matija uz ma svojho mileho, ale Katica na svoju lasku ešte len caka. A dockala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinsku zabavu. Lenze Katici sa tam nepacilo. Prišiel za nou aj jej byvaly priatel, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na pansku zabavu. Tam ich vzal dovnutra Niko Dubcic, bohaty mlady statkar. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvilu prišiel po ne otec Mate. Museli odisť, ale Niko aj tak zacal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvijalo, neskor sa aj zasnubili. Nikova matka bola sice proti, jednak preto, ze boli bohatši, jednak preto, ze dala pre Nika do klaštora vychovať mlade dievca, Doricu. Ale nic nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katicinym otcom Matem, ktory je takisto proti sobašu, aby sa zobrali az po roku. Mladi suhlasili. Lenze, nanestastie, Nikov krstny, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z klaštora navzdy domov. Niko ju šiel cakať. Spociatku si ju moc nevšimal, ale postupne ju zacal porovnavať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zalubil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Ta nebola doma a Nika zastavila na kus reci jej matka, Jera. Stale vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, ze aj Katica bude taka o par rokov a nad tym sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskor uz normalne daval najavo, ze lubi Doricu. Katica bola z toho velmi nestastna, ale uz nic nezmenila Chcela robiť Dorici vystupy, ale Niko jej v tom zabranil, ze Dorica za nic nemoze. Sora Anzula bola velmi rada, ze Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozpraval s Paškom Bobicom, ktory Katicu ešte stale lubil a povedal, ze ma za nou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubcicovych ho boli pozrieť. Niko sa tam porozpraval s Katicou. Ta sa vratila ku Paškovi. Stary Mate, ked zistil, ze ma uz všetky deti na pokoji, bol velmi stastny, no z choroby ho to nevyliecilo a skonal. + +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +Noc a samota +zbierka basni +Strucny zivotopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Studoval v Brašove a v Prahe chemicky inzinier. Posobil ako chemicky inzinier v Kloboukach a mestecku Slany. Pocas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Zil aj v Piestanoch po skonceni vojny. Pochovany je v rodnych Lukovištiach. Krasko bol aj stupencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznamejšou zbierkou je Nox et solitudo. Tato poezia vznikla v obdobi, ked bol Krasko daleko od domova, svojich blizkych a preto su basne spomienkami na rodny kraj, na matku, pricom Krasko neopisuje fakty objektivnej skutocnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnu dušu. Všetko podrobuje osobnemu pohladu. Napr. Vesper dominice Nedelny vecer. +V Kraskovej poezii najdeme aj lubostne motivy Plachy akord, motivy prirody Topole, Zmraka sa, nad vlastnym zivotom a svojimi problemami sa zamyšla v basni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politicku pasivitu v slovenskom predvojnovom zivote v basni Jehovah. +Dalšia basnicka zbierka su Verše v tejto basnickej zbierke je v popredi lubostny zazitok, su tam viacere poly, je to lutosť za davnymi laskami, ale aj pocit akeho si vyrovnania. Basnik si coraz viac uvedomoval nadosobne hodnoty zivota a preto sa jeho osobne smutky menia na smutky celonarodnej a socialnej povahy. Su to basne Otcova rola, Banici, Otrok, Topole. +Krasko pisal aj poviedky, napr. Sentimentalne prihody, List mrtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatury. + +Sesť hodin je + +V basni dava autor do protikladu obycajneho robotnika a seba sameho. Robotnika po praci cakaju doma blizni, rodina. Naproti tomu, autor sa citi osamely, opusteny, silu cerpa z viery v Boha. + +Chladny dazdik + +Zaciatok basne je opis jesennej prirody. Pochmurnu atmosferu prirody prenaša na svoje pocity pociťuje smutok a bol, z ktoreho sa snazi najsť vychodisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyricke postavy do vecerneho prostredia. V basni je na symbolickom jednom dni vykreslene odlucenie dvoch ludi za cielom najdenia stratenej dovery, lasky. Autor hovori, ze clovek si druheho cloveka zacne vaziť az vtedy, ked ho dlhšiu dobu nevidi. Zaroven prechadza do smutku, pretoze v jeho pripade odlucenie nepomohlo. + + + + + + + + +. rocnik + +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more +novela +Strucny zivotopis +Bol americkym spisovatelom. Bol synom lekara a spevacky. Pocas . svetovej vojny sa prihlasil ako dobrovolnik talianskeho cerveneho kriza. Bol tam aj raneny. Po skonceni . svetovej vojny nedokazal najsť zmysel zivota a pohyboval sa v bohemskej spolocnosti. +Pocas obcianskej vojny bol aj v Spanielsku a cez . svetovu vojnu posobil ako vojnovy korešpondent. Hemingway bol niekolkokrat zenaty, ale zvyšok zivota stravil na Kube a zivot ukoncil pravdepodobne samovrazdou. Autor je nositelom Nobelovej ceny. +Tvorba +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napisal dielo Zbojom zbraniam, ktore je odsudenim vojny a všetkych jej krutych nasledkov. Zo Spanielskej vojny napisal roman Komu zvonia do hrobu. Na Kube napisal novelu Starec a more. Dej +Dej sa zacina v rybarskej osade. Starec Santiago uz . den na mori nic nechytil. Predtym s nim chodil Manolin, ale po dnoch neuspešneho lovu mu rodicia povedali, aby chodil s inou barkou, stastnejšou. Ale chlapec mal starca velmi rad. Ten ho braval na more uz od tich rokov a chlapec sa od neho vela naucil. +. den vychadzal starec na more s istotou, ze nieco chyti. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrce do barky. Chatrc zhlobil ktosi z tuhych listov kralovskej palmy. Bola v nej postel, stol, jedina stolicka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevene uhlie. + +Vybral sa daleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovskeho mecuna. Ryba ho ťahala za sebou dni, ked uz bola unavena, vtedy sa mu aj po prvy krat ukazala. Na slnku cela ziarila, hlavu a chrbat mala tmavofialovu a pruhy na bokoch boli v slnecnom svite široke a svetlolevandulove. Rypak mala dlha, ani baseballova palka a zuzeny ako rapir. Cela sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potapa jej velikansky kosovity chvost a lano sa rychlo zacalo odvijať + +Starec bol uz velmi slaby a vycerpany, pretoze skoro nic nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinymi kamaratkami na mori boli lietajuce ryby. Podvecer zacala ryba kruziť, a to bol pre starca znak o tom, ze je uz unavena. Musel zacať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabijaš. Ved maš na to pravo. Nikdy v zivote som nevidel vacšieho, krasnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mna za mna, zabi si ma. Certa sa staram, kto koho zabije. + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spať, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoducha. Cestou narazil na zralokov, ktory mu skoro celu rybu zazrali, i ked im ju starec nedal lahko. Piatich z nich dokonca vlastnorucne zabil. +Ked prišiel domov, z ryby ostala uz len hlava a chvost. Bol velmi unaveny a preto ked išiel do chatrce, musel si cestou pať krat oddychnuť. Rano, ked sa zobudil, bol pri nom uz maly chlapec Manolin, ktory mu doniesol kavu. +Všetci boli prekvapeny, aku velku rybu dokazal starec ešte chytiť. Manolin mu slubil, ze uz bude chodiť na more len s nim. Hlavna myšlienka +Cloveka mozno poraziť, nie však zniciť. + +Charakteristika +Santiago Starec bol chudy a vyziabnuty, šiju mu zbrazdili hlboke vrasky. Tvar mu pokryvali hnede škvrny koznej rakoviny. Po oboch licach sa mu škvrny širili az na krk. Ruky mal posiate hlbokymi jazvami od lan, ktorymi vyťahoval ťazke ryby. Jazvy neboli cerstve. Boli stare ako trhliny na pušti, kde po vode a rybach uz davno niet ani chyru, ani slychu. + + + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +novela +Strucny zivotopis +Vo francuzskej literature sa v medzivojnovom obdobi okrem realizmu vytvorili aj ine umelecke avangardne smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval historiu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobne vzdelanie a venoval sa literarnej tvorbe. +Tvorba Divadlo revolucie, Hra o laske a smrti, Jan Krištof roman Rieka +Kratko po . svetovej vojne vydava autor roman Dobry clovek ešte zije. Z dalšej tvorby je to roman Ocarena duša. Velmi znama je aj jeho psychologicka novela Peter Lucia. Autor tu dava symbolicky pochovať rozvijajuci sa lubostny cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaneho chramu. +Dielo je akousi obmenou hry lasky, zivota a smrti. V diele sa prelinaju tieto temy s patetickou strohosťou a velkym rozpravacskym umenim. Je to urcity prejav Rollandovho bytostneho odporu proti vojne. Laska je pre Rollanda jednou zo zbrani, ktorymi najlepšie mozno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej +Roman sa odohrava v kratkom casovom obdobi, co zvyraznuje sam autor, od stredy . januara do . marca . Jeho hrdinami su dvaja mladi ludia Peter a Lucia, ktory sa spoznaju vecer . januara vo vagone podzemnej zeleznice. Stretavaju sa prave v den, ked padnu prve civilne obete vojny. Uz pri prvom stretnuti sa do seba zalubia, spoznavaju, ze su si sudeni. Niekolko dni neskor, ked sa opať stretnu sa zacina ich spolocny vzťah. Ziju svojim vlastnym, zalubenym a egoistickym svetom, ziju vo vojnovom Parizi, ale vojna pre nich neexistuje. Ziju len sami sebou, nevšimaju si tragediu a smrť okolo seba. Nevelmi sa zamyšlaju nad vojnou a nad tym co prinaša. Pre nich je akymsi nezelanym doplnkom ich zivota. A kedze nad nimi visi ako Damoklov mec hrozba Petrovho odchodu na front, snazia sa, co najlepšie preziť svoje kratke stastie. Kazdy den im ako zakruta odokryva nove obrazy a perspektivy, ale kazdym dnom silnie aj volanie smrti, ktore však prehlušuje ich lubostny vzťah. + Ked . marca vstupili do kostola, aj ked neboli nabozne zalozeny, ich stastny zivot sa uzatvoril. V kostole na nich cakala smrť. Prave v okamihu, ked sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktory zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika +Peter mlady, dospievajuci clovek, ktory ma plno otazok, na ktore mu jeho rodicia do zakonzervovanym myslenim nevedia odpovedať. Do jeho zivota vstupuje vojna i laska. Preziva stastnu ale tragicku lasku. Je vnimavy, laskavy a jemny. Svoje zivotne stastie našiel v tom, ze miloval a bol milovany. +Lucia polosirota, jej otec zomrel zodraty pracou. Je maliarkou z nutnosti, jej zivot bol poznaceny malomeštiackou hrdosťou jej starych rodicov. Je hrda, srdecna, vnimava. Koniec jej kratkeho zivota bol naplneny stastim a laskou, avšak poznamenany vojnou. + +ERICH MARIA REMARQUE +Na zapade nic noveho +roman +Strucny zivotopis +Bol velkym odporcom vojny a patril do generacie, ktora priamo zo školskych lavic musela odisť na front. Bol nemeckym spisovatelom. Narodil sa v rodine knihviazaca. Bol ucitelom, obchodnikom, novinarom. pred nemeckym fašizmom r. utiekol do Svajciarska a tam aj zomrel. Od r. prezil dva roky v zakopoch. +Svetovy ohlas ziskal prvym dielom Na zapade nic noveho. Nazov je odvodeny z novinovej lakonickej spravy. Roman je pribehom autorovej generacie, ked skupina študentov sa dostava do zakopov a zisťuje, ze predstavy o zivote, o slušnosti, o ucte k predstavenym, ktore ich naucili v škole su im na nic, pretoze vo vojne platia ine pravidla, ktore mnohych poznacili, alebo umlcali. Dalšim autorovym dielom je Cesta spať, kde autor cerpa namet z povojnoveho Nemecka. Podobny namet je aj v romane Traja kamarati. Je to pribeh o priatelstve, laske a osamelosti. +Problemy emigrantov zobrazil autor v knihe Viťazny obluk. Dalšim dielom je Noc v Lisabone. +Z dalšej tvorby je to roman Cas zitia a cas, roman Nebo nepozna oblubencov. Hlavne postavy Paul Baumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek + +Dej +Roman sa sklada z kapitol, nema silnu hlavnu dejovu liniu, pretoze je casto prerušovany rozhovormi a vela priestoru tu dostavaju aj rozne uvahy. Dejiskom je nemeckoanglicky front. + +Jednotka ma neobycajne vela fajciva a jedla. Kedze obvykle boli vyhladovani, mohlo sa nieco take stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnastimi dnami totiz jednotka zlozena zo stopaťdesiatich vojakov musela isť dopredu a ubytovatel dostal plnu davku potravin. V posledny den necakane zautocilo anglicke delostrelectvo a tak sa vratili len osemdesiati. +Cela chlapcenska, velmi mlada, dvadsaťclenna, gymnazialna trieda pod vplyvom ucitela Kantorka sa dobrovolne prihlasila na front. Trieda bola rozhadzana do niekolkych cvicnych jednotiek, ale Paul Baumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odveleni do deviateho druzstva a zostali spolu. Ako velitela tohoto druzstva bol priveleny Himmelstoss, maly a zly chlapik, ktory bol v civile poštar a teraz ako velitel druzstva sa citil naramne dolezito. +Nechaval s plnou polnou a so zbranou na holej, mokrej oranici cviciť priskokom vpred a k zemi, pokial sa vojak nezrutil obaleny od blata. Po odveleni na front bol z tohoto neobvykle silneho kolektivu prvy raneny Franz Kammerich, ktori po niekolkych Paulovych navštevach po amputaci nohy a ťazkych psychickych mukach zomiera. Po case prichadzaju novacikovia, ktori su dokonca ešte mladši. Katczinsky je pre nich nepostradatelny, neustale prekvapuje dobrou naladou a zlodejskymi kuskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho pockali pred miestnou krcmou a vyplatili ho za všetko, co si museli v prijimacom oddieli vytrpieť. +Druzstvo sa dostalo na opevnovacie prace, kde preziva ťazku strelbu nepriatela. Paul sa ukryva v krateri po granate, zakryva sa mrtvym telom, ktore ho ochranilo od crepin. Nepriatel nasadzuje aj bojovy plyn. Po dlhom case boj prestava a ti chpalci, ktori prezili, zabijaju vši. Maju ich tolko, ze ich uz prestalo baviť zabijať medzi nechtami a rovno ich hadzu do ohna. Medzi sebou rozvijaju diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skoncila a nastal mier. Uz nevedia co bude pre nich buducnosť. Nevedia, co mozno ocakavať od zivota. +Prichadza Anglicka ofenziva, prinašaju mnozstvo rakiev. Chlieb nemozno ubraniť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabijaju a oni su take vyhladovene, ze dokonca napadnu a zabiju psa. Po dalšich naletoch prichadza pekny den. Nebo je modre, bez oblakov a tela ranenych, ktorych uz nevedia, kam ich maju davať sa rychlo rozkladaju. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať novy utvar. Rota potrebuje viac ako sto muzov. Himmelstoss sa po zazitkoch z prednej linie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostava dovolenku. Bolo to štrnasť a tri dni na cestu. Jeho mama je chora a on sa nezdrziava neustaleho placu. Oznamuje pani Kemmerichovej, ze jej syn je mrtvy. Navštivi ho aj otec. Matku, ktora je v nemocnici s rakovinou, budu operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, ze jeho rota je nasadzovana všade tam, kde je to nebezpecne, no jeho kamarati ešte stale ziju. Zavrazdi nepriatela, ale ked vidi muky, ktore mu sposobil bodakom, pokuša sa mu v poslednej chvili pomocť. No po niekolkych hodinach sa prestane zaujimať o cloveka, ktoreho ako prveho na fronte zavrazdil, ale zachranuje si vlastny zivot. +Nove Nemecke zbrane neprichadzaju, stare su uz nepresne, doktori robia aj z mrzakov zdravych bojovnikov. Vojna ale pokracuje. Všetci su fyzicky, ale hlavne psychicky vycerpani. Paulovi priatelia po jednom zomieraju, az zostane ako jediny z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostava dva tyzdne volno. Neustale veri, ze bude primerie a skonci sa vojna. On tento koniec ale uz nezazil. +Padol v oktobri , jedneho dna, co bol na celom fronte taky pokojny a tichy, ze sprava z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na zapade nic nove + + +Motto +Tato kniha nechce byť ani obzalobou, ani vyznanim, chce sa iba pokusiť vydať svedectvo o generacii, ktoru poznacila vojna I ked unikla jej granatom. + + + +JOZEF CIGER HRONSKY +Jozef Mak +socialnopsychologicky roman +Strucny zivotopis +Pochadzal zo Zvolena. Vyštudoval ucitelsky ustav. Zucastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnova cinnosť je spata s Maticou. Po r. emigroval do Rakuska, Talianska a do Argentiny. Venoval sa spolkovej cinnosti. Pochovany je v Martine. +Tvorba U nas, Domov, Medove srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisar Grac, Svet na trasovisku, Podpolianske rozpravky, Chlieb, Sokoliar Tomaš, Zlate hodinky, Kremnicke povesti. Najvyznamnejšim jeho dielom je roman Jozef Mak. +Pisal aj diela pre deti ako su Smely zajko, Smely zajko v Afrike, Budkacik a Dubkacik + +Dej +Jozef Mak sa narodil ako nemanzelske dieťa vdove po Janovi Makovi. Nikto mu nechcel isť za krstnu mať, az napokon šla Hana Melošova, ktora bola ich susedka. Jozef mal nevlastneho brata Jana, ktory sa onho staral. No nespraval sa k nemu dobre, vycital mu, ze ho musi ziviť. Matka chcela zabraniť nesvarom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hor k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navzdy. Zišiel z hor do dediny a zacal pracovať ako drevorubac. Bol pracovity a ludia si ho za to vazili. Jozef sa zalubil do Maruše Melošovie, dcery svojej drsnej matky a chcel sa s nou ozeniť. S ťazkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastny dom na Janovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odisť na front. Tulal sa dlho po svete, bol aj zatvoreny pre svoje nazory. Dozvedel sa, ze Maruša sa vydala za jeho nevlastneho brata Jana. No napriek tomu sa vratil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom byvali v jeho novom dome. Tymto velmi utrpel citovy zivot Jozefa Maka. Ťazko mu bolo ziť vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnutri a navonok sa neburil. Napokon sa ozenil s Julou Petriskovie, ktoru ale nemal rad. Jula mala jednu ruku nevladnu a jej rodina si myslela, ze sa nikdy nevyda, a tak si z nej urobili sluzku. Doma všetky tri vydate sestry drzali ju len tak na milosti, kedze mala lavu ruku suchu od pleca po lakeť, a ešte bola mala, ked vyriekli nad nou sud, ze sa vydavať nikdy nebude a treba ju trom uziviť nejako do smrti. + +Jula však porodila zdraveho syna. Spociatku si myslela, ze ked ju Jozef nebil, nemal ju rad, lebo bola cely zivot zvyknuta, ze ju bili. Medzitym Jano odišiel do Ameriky hladať stastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stať ako stlp, ustrašila sa Janova tvar, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvy sa spamatal Jan. Pozrel sa na všetky strany, potom zazmurkal, ponapraval si tvar a spustil ruky. Coze tu robiš, Jozo Lala, akoby si z neba spadol. + + Maruša zacala piť. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horucou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvarky ako prehodena handra, spodna casť tela vonku na vzduchu a horna casť v teplej vode. +Jula s Jozefom nedavali najavo, ze sa maju radi. Az na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jozko, ved ja za nic nemozem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skor bola tušila, ze ma budeš raz i navidieť, ved by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drzala zivota tak huzevnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zozralo ... + + Jula zomrela po porode druheho dieťaťa. Jozef sa musel dalej prebijať zivotom sam. Radosť umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najma nie tam, kde jej bolo velmi malo. + +Zivotnou filozofiou Maka je +Trp Jozef Mak Clovek milion si, nuz vydrziš všetko, kedze nie je pravda, ze najtvrdši je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, ze najviac vydrzi na svete Jozef Mak. + + + +MILO URBAN +Zivy bic +unimalisticky roman +Strucny zivotopis +Narodil sa na Orave v Rabciciach. Studium nedokoncil z financnych dovodov. Stal sa pomocnym redaktorom v denniku Slovak. +V r. posobil ako redaktor dennika Gardista. Po r. emigroval do Rakuska. Potom sa vratil, ale nesmel vykonavať publikacnu cinnosť. Zil v Chorvatskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prve literarne diela su poznacene tradiciami slovenskych realistov. Jeho znamejšim dielom je novela Jašek Putliak spod Buciny, zbierka noviel Vykriky bez ozveny, novela Za vyšnym mlynom, Z ticheho frontu. +Najvacši uspech však autor dosiahol romanom Zivy bic. Je to roman s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohrava priamo na bojisku, ale podava nepriame svedectvo o krutosti a neludskosti vojny pomocou opisu udalosti v hornooravskej dedinke Raztoky, ktora je vzdialena od civilizacie, Panu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohe ludske osudy. +Z dalšej tvorby Hmly na usvite, V osidlach, Zhasnute svetla volne nadvazuju na Zivy bic, Spomienky hajnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špas. + +Hlavne postavy +Stara Ilcicka vdova, ktora zila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovita, ktora sa na konci pomiatla. +Stefan Ilcik smely a usilovny mladenec, ktory sa nebal vojny, ale bal sa nechať matku samu, aby nezahynula od hladu. Bol silny a odvazny. Mal rokov. +Ondrej Koren byvaly vojak, statocny, priamy a rozhodny. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notar Okolicky vrchnosť, velmoz, ktory vyuzival svoje postavenie a tryznil ludi. Pocas vojny, bol panom a vyciciaval pracujucich ludi. Povazoval sa za nadradeneho. Richtar Vorciak zvoleny ludom z Raztok. Ked chcel spraviť po voli vrchnosti, ukrivdil dedincanom. Bol velky zbabelec. +Dekan Mrva Nabozensky hodnostar, ktory chapal pospolity lud a snazil sa mu pomocť a povzbudiť ho v casoch vojnu. +Jano Kurnava Jonaš Tvar mal pošinutu dolava, male zle oci. Donašal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramar rocny, statny muz, ktory si branil to malo, co mal, branil slobodu ludi, kvoli comu aj niekolkokrat sedel vo Vranove. +Eva Hlavajova podstiva dedincanka, ktoru zviedol Okolicky. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa. +Adam Hlavaj dezerter zbeh, muz Evy, odvazny, prešibany, spravodlivy. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka Starala sa o Evine nemanzelske dieťa. +Anqyal zandar, nadbiehal Kriste. +Trncik brat Evy Hlavajovej. Skryval Adama. +Gyri velitel vojska + +Dej +Dej sa odohrava na severnom Slovensku, v Trencine a vo Vranove, pocas . svetovej vojny. Dielo sa kompozicne deli na dve casti, ktorych dejova vystavba je odlišna. . casti Stratene ruky je vytvorena kompozicne samostatnymi, kratkymi pribehmi, ktore sa viazu k jednotlivym postavam. Je neucelena, tvoria ju kratke pribehy, navzajom kontrastne, zobrazujuce osudy obyvatelov dediny a to ako vojna zasiahla do ich zivotov. . casť Adam Hlavaj je uz ucelena, ma reťazovity dej, udalosti nasleduju jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epicke rozpravnie sa strieda s lyrizovanym opisom, najma prirody, ktorej mal Urban velmi blizko, opis je uz hlbšim ponorom do individualneho a spolocenskeho bytia. Pouziva dialog i vnutorny monolog, postavy su jednotlive, ale aj skupinove, dedina kona a reaguje ako jeden clovek, z toho dostal roman pomenovanie unimalisticky. Jazyk je spisovny aj hovorovy, najma v dialogoch dedincanov. + +. casť Stratene ruky +Raztochy je mala dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozpravania stareho Komara, a mysleli si, ze zli su v nej trestany a dobri vzdy vyhravaju. Az ked zacali prichadzať zmrzaceny vojaci Ondrej Koren prišiel o pravu ruku, o jazyk, bol vychudnuty a na tvari mal jazvu a tvrdy odvod, ich skresleny pohlad na vojnu sa zmenil a odsudili ju. Hlavny motiv Eva Hlavajova, ktorej muz je na vojne, caka dieťa s notarom Okolickym. Eva za nim chodila, aby notar vyslobodil, vyreklamoval jej manzela z vojny. Odvod bol kruty, hlavne pre dedincanov, ktory nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramar nechcel pustiť bozenika Krunavu do stajne. Skoncilo to vymenou nazorov a Krunavu sotil Kramar do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komar odprosiť Kurnavu a ohovoril Kramara. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilcika odvezu do Trencina, kde si privyka vojenskemu zivotu. Dostal sa do caty, ktorej velil Rona stroj na zabijanie, bez srdca. Mal tam velmi ťazke a krute podmienky. Rota si oblubila maleho krajcira, ktoreho volali Panca. Všetci v rote ho mali radi a chranili ho pred Ronom, ktory Panca neznašal. Raz ho našiel Stefan Ilcik obeseneho. Odvtedy sa zmenil, neposluchal a po incidente s Ronom chytil ryl a zabil ho. Stefan sa spamatal az vo vezeni. Nakoniec ho odsudili na trest smrti zastrelenim. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na pridel na karticky od bohateho Zida a Arona, ktori cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťazke, na všetko bola sama, nemala co jesť a onedlho porodila nemanzelskeho syna. Telesne postihnuty Kurnava vie jediny, kto je otcom Evinho dieťaťa. Ked odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopi. . casť Adam Hlavaj +Adam Hlavaj sa rozhodol, ze ujde z vojny. Nahanali ho zandari, ale neuspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej zeny, tuzi po pomste. Pohybuje sa v okoli dediny a patra po vinnikovi. Okolicky sa snazil odstraniť Adama skor ako sa dozvie celu pravdu. +Adam sa skryval v stajni u Kramara, ktory ho raz pozval do domu na veceru. Zrazu prišiel Kurnava a aj zandari, ktory Adama chytili. Kurnava dostal svoje peniaze, ale ked mu Komar vynadal, zistil, ze urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickemu. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kurnava povie Adamovi celu pravdu, o tom, ze Okolicky je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokazal Okolickeho zabiť +Cela dedina sa proti notarovi Okolickemu vzburi. Notar si zavola na pomoc pluk. Okolicky ochorie, dostane mrtvicu a nemanzelske Evino dieťa pri epidemii cervienke zomrie. Vojna sa skoncila. Dedincania sa chceli pomstiť Madarom a krvavo im všetko vyuctuju. Okolickeho utopia. Besnenie v dedine vyvrcholi u Arona, kde sa všetci opiju a zacnu ho vykradať. Aron s manzelkou utecu a svoj dom podpalia. Adam nebrani besneniu v dedine, usmieva sa, pretoze je slobodny. + + +Charakteristika +Adama Hlavaj rozvazny, inteligentny, nezlomny, hrdy a tvrdy clovek, ktoremu do zivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tym, ktori ju maju na svedomi a tiez proti tym, ktori maju vinu na jeho nestasti, tymto bojom chce pre seba ziskať slobodu. Je ako jeho zena Eva, ktora bola v jadre cisty clovek, obeťou vojny, ale nevzdava sa a bojuje proti tomu. +Ilcicka matka, ktoru vojna obrala o syna, nevie sa s tym zmieriť, nenavidi panov a podnecuje proti nim ludi, aby sa pomstila. +notar Okolicky pan, ktory vladne dedine, pohrda a vykorisťuje nevzdelanych dedinskym ludom. Je to slaboch a tyran. +Stefan Ilcik, Ondrej Koren obete vojny + +MARGITA FIGULI +Tri gaštanove kone +novela +Strucny zivotopis +Narodila sa vo Vyšnom Kubine. Po gymnazialnych študiach v Dolnom Kubine navštevovala obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako uradnicka v Tatra banke v Bratislave az do r. , ked z politicky motivovanych dovodov musela odisť. Pisať a publikovať zacala poeziu a prozu. Svojou prozou prenikla do znamych literarnych casopisov, napr. Elan, Slovenske pohlady, Zivena. +Tvorba Uzlik tepla, Pokušenie tymto dielom prenikla do sveta umeleckej literatury a do tohto diela zaclenila aj prve dielo, Haluzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Vichor v nas. +Velmi znamym dielom je zbierka proz Tri gaštanove kone. + +Hlavne postavy +Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koni, pracovity, cestny, uprimny +Magdalena Maliarikova ciste, smele, nepoškvrnene dievca, verne svojej laske, mile a pracovite +Maliarik otec Magdy, laskavy, prisposobivy, cestny +Maliaricka matka Magdy, namyslena, hašteriva, panovacna +Jano Zapotocny bohaty gazda, manzel Magdy, nasilnicky, neverny, pijan +sestra Zapotocneho mila, pracovita, bohabojna +Vedlajšie postavy farar, ujec a ujcina Petra, mlady pan s furikmi, krcmar a krcmarka + +Dej +Dielo nesie stopy lyrizovanej prozy, avantgard a experimentovania. Rozpravac je v prvej osobe, je nim Peter, tento postup blizšie priblizuje vnutro hlavnych postav, neznamena však len subjektivny pohlad, opis a rozpravanie je otvorene. V diele sa uplatnuju scasti idealne, scasti realne postavy, su subjektivnym obrazom ludu, uplatnuju sa aj prvky realizmu, rec ma ornamentalny charakter, je priama, prirodzena, monolog splyva s rozpravanim. Vyskytuju sa tu basnicke figury, metafory, expresionizmus vo vyrazoch. Su tu nadherne lyricke opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu nevelke mnozstvo postav, niektore su rozpoltene sen a skutocnosť, dej ma oslabenu epicku a zosilnenu lyricku zlozku a vyznacuje sa zvratmi. Jadro diela tvori boj o urcite ponatie lasky, prejavujuce sa v dvoch podobach lasky, lasky ako strhujucej bytostnej sily, ako vašne a naruzivosti, ktora vedie az k zlocinu a na druhej strane lasky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknute laskou, odpustanim, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v nom zaznievaju myšlienky humanity a harmonie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom case do dediny, kde zanechal milovanu Magdalenu. Vysluzil si povesť tulaka, lebo jeho praca skupuvanie dreva od sedliakov po dedinach, vyzadovala neustale cestovanie. V noci, pri prichode, stretne pašerakov koni Jana Zapotocneho a Jozka Greguša. Od Jozka sa dozvie, ze matka Magdaleny ju nuti vydať sa za Jana, velkeho bohaca. Peter si zaumieni zaumieni ziskať Magdaleninu ruku skor ako Jano. Vie, ze Magdalena Joza nemiluje a caka len na Petrov navrat. Stretava sa s nou, ale kvoli matke, ktora ich skoro objavi, si dohodnu stretnutie na vecer. Magdalena neprichadza, Peter ju ide pozrieť, ked zacuje vykriky. Splašene kone Magdalenu skoro zohavili. Ta zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtial ho Jano vyhodi. Peter tuši, ze prepasol šancu, Jano poziada Magdaleninych rodicov o dcerinu ruku. Ti, hlavne chamtiva matka, suhlasia. +Na svateho Jana idu mladi paliť ohne. Jano Magdalenu zosmiešni zoberie na kona ine dievca. Je to však len uskok, ked Peter zoberie Magdalenu, Jano naschval na koni zaosta. Peter si s Magdalenou slubia, ze raz budu svoji, ked Peter postavi dom a pride si po Magdalenu na troch gaštanovych konoch. Vtedy z huštiny vyskoci Jano, ktory všetko pocul a chce zabiť Petra nozom. Ten ho však priškrti, a kym sa preberie, odcvalaju spolu s Magdalenou k ostatnym. Rozlucia sa. +Peter pracuje do umoru na pile a stavbe domu. Pomahaju mu ujcek s ujcinou a ludia s dediny. Jedno dievca si ho chce ziskať, ostava však Magdalene verny. Pracuje pre jedneho juzana, kupca s konmi, zarobi si par grošov a kupi si gaštanoveho kona, s ktorym prišiel pozrieť Magdalenu, ked ju chcel poziadať o ruku. Stavbu domu kvoli financnym ťazkostiam dokonci az o dva roky. Pozicia si dva gaštanove kone a ide pre svoju milu. V dedine, kde spolu s Janom byva sa dozveda, ze Jano ju v onu svatojansku noc znasilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktore su cim viac tym neposlušnejšie. Magdalenu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachadza ztyranu manzelom, ako prave orie na poli. Jano tyra kona, ktory sa splaši. Magdalena poden spadne a Peter ju v poslednej chvili zachrani. Jano sa ho pokusi zabiť, no netrafi balvanom. Ludom, co privolala Magdalena na pomoc navravi, ze splašeny kon Petra zhodil. +Magdalena nasledkom zraneni ťazko ochorie, zda sa, ze zomrie. Peter sa k nej dostava len pomocou farara, ktory jej udeluje posledne pomazanie. Zazrakom Magdalena prezije. Janovi sa splaši kon, co ho na poli tyral a utecie. Chyti ho zandar a dovedie spať. Jano, zmameny ziarlivosťou, vycita Magdalene, ze to mal byť signal pre Petra. +O niekolko dni Peter odchadza, kedze je pricinou Magdaleninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, uz šialeny ziarlivosťou, vypaluje na bok kona, co mu ušiel slovo Tulak, Magdalena, ešte stale slaba a vycerpana, ho musi drzať. Ked Jano chce konovi vypaliť oko, co sa mu aj podari, ten sa splaši a oslepeny kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mrtvy. O tri dni ho pochovaju. Magdalenina matka, ktora chce, aby Magdalena ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobaš s Petrom. Ti sa tajne zoberu a cez noc odchadzaju na troch gaštanovych konoch do Petrovho domu. + +Charakteristika +Peter mal rad Magdalenu, mlady clovek, sirota, odvazny, uprimny, laskavy, mal rad prirodu a zvierata, pracovity +Magdalena vnutorne cista, krehka a citova, citliva, ma rada Petra, +Zapotocny bohaty sedliak, prilezitostny pašerak koni, je sebavedomy, pomstychtivy, kruty, egoista, bezcitny, opovrhoval Magdalenou +Magdalenina matka chamtiva, bola za peniazmi, pokazila stastie svojej dcere +Kone su symbolom sily, cistoty a vašne, su obrazom pevnych mravnych zasad prosteho dedinske ludu, no su aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hraju ulohu prirody, ukazuju jej nepostradatelnosť v zivote ludi. + + +DOBROSLAV CHROBAK +Drak sa vracia +novela +Strucny zivotopis +Pochadza z Liptova. Bol elektrotechnicky inzinier. Pracoval v rozhlase a ucil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pisal poviedky, zaoberal sa aj o teoriu literatury. +Bol spoluautorom diela Rukovať dejin slovenskej literatury. Z jeho prvotin je najznamejšia zbierka osmich noviel Kamarat Jašek. Tieto poviedky nesu prvky reality a davnych mytov vidieckeho sveta prirody. Autor sa ponoril do vnutorneho sveta postavy a jej vzťah k okolitemu svetu. Dalšim dielom je Navrat Ondreja Balaza. +Najlepšim Chrobakovim dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestsku tematiku spracoval v dielach Silueta, Ucenliva Marta a starostliva Maria. + +Hlavne postavy Martin Lepiš drak, Simon Jariabka, Eva + +Dej +Podtitul tejto novely ja rozpravka moze byť nieco zle o drakovi, ale aj rozpravka od slova rozpravanie hlavnej hrdinky Evy, ktora rozprava o svojom zivote a o drakovi. Toto rozpravanie ma zvlaštnu formu, kde ide o vyuzivanie autorskej reci. Drak je postava tajomna, zahadna, nik nevie odkial prichadza, je velmi svojsky, povazuju ho za symbol zla, za vraha, je sam, clovek prirody, povazuju ho za carodejnika. Drak stelesnuje v kolektivnom ponati dediny zlo, a nestastie + +Dej sa odohrava v Polsku, okolo Pribiliny. Za kolektivnych hrdinov mozeme povazovať dedincanov. Drak ma ťazky osud preto, ze bol najdenec. Našiel ho hrnciar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol malovravny, mal cierne oci, je nespratnik individualista, nema rad ludi, ani ludia nemaju radi jeho. +Rozpravanie zacina, ze Simon sa vrati k Eve a povie jej, ze Drak sa vratil. Eva spomina na to co bola, ako sa pravala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zaroven hlad. Drak sa vratil neskor domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedincania si mysleli, ze preniesol muku. Chceli tie vrecia, ale to bola špecialna hlina na riad. Ludia si brali hlinu, ale nevedeli, ze to nebola muka. Potom bola na Draka, ze on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odisť z dediny. +Po rokoch sa vratil. Eva bola ešte jeho mila. Mal s nim dieťa, ked Drak zmizol, vydala sa za Simona Jariabeka, no nemala ho rada a stale myslela na Draka. Dedina cakala, co Simon urobi, ked sa Drak vrati. Dedincania potrebovali zahnať kravy dolu z holi, pretoze zacal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, ze pojde Drak a ako dozor pojde Simon. Drak s tym suhlasil. Premysleli si to tak, ze Simon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nim. Simon nema odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k criede. Simon sam na chvilu zmizne. Simon uvidi Draka sedieť okolo ohna s cudzincami. Jeden Poliak Simona ovali. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Simon sa potom prebudil a vratil sa do dediny. V dedine vytaral, ze Drak predal dobytok a z pomsty mu podpalili dom. Drak sa však nakoniec vratil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milu. Richtar mu prvy krat povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinskeho kolektivu. Drak zachranil dedinu a stal sa jednym z nich, no aj napriek tomu z dediny odchadza. + +IVAN STODOLA +Bacova zena +dramatragedia + +Strucny zivotopis +Narodil sa v Liptovskom Mikulaši. Absolvoval lekarsku fakultu, posobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neopravnene obvinili z nezodpovedneho narabania s verejnym majetkom a odsudili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovany je v Bratislave. +Tvorba +komedie Naš pan minister, Ked jubilant place, Mravci a svrckovia +tragedie Bacova zena +hra Caj u pana senatora +drama Kral Svatopluk, Marina Havranova, Basnik a smrť +veselohra Jozko pucik a jeho kariera +prozaicke prace Naš stryko Aurel, Smutne casy, smutny dom + +Hlavne postavy +Ondrej Muranica baca +Eva +baca Mišo + +Dej +Baca Ondrej Muranica odchadza do Ameriky za pracou. Doma nechava svoju matku a zenu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nestasti strati pamať. Urady ho vyhlasia za mrtveho. Eva sa znovu vyda za bacu Miša. Je jej velmi dobrym muzom. Jediny, kto veri, ze Ondrej je nazive je jeho matka. Ona ma Eve za zle, ze sa vydala. Ondrej so stratou pamati si zaraba tak, ze chodi s reklamou po meste a predava cigarety. Pri jednom z nestasti, ktorym je svedkom sa mu opať vrati pamať. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stava zenou dvoch muzov. Ondrej v Amerike zbohatol, kupil si kaštiel a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale ma ju rad aj Mišo. Tragedia vrcholi, ked Eva nechce ubliziť ani jednemu, a tak sa rozhodne. Odchadza do lesa, lahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nozom. Posledna jej veta Teraz ma uz mate obaja. +V hre autor rieši moralny konflikt a uzko suvisi so socialnym otazka vysťahovalectva, financie. Moralne ked Ondrej je bohaty, ma kaštiel, peniaze, ale nie je stastny. JULIUS BARCIVAN +Matka +divadelna hra +Strucny zivotopis +Narodil sa v Krompachoch na vychodnom Slovensku v rodine ucitela. Mal široky literarny obzor. Ovladal niekolko jazykov nemcinu, madarcinu, francuzštinu. Studoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a posobil ako knaz. Nametmi jeho diel je malomestske prostredie a jeho obyvatelia, ktori su karieristi, ziju v pretvarke, faloši,... +Pisal dramaticku tvorbu. Prva hra ludi cerpal namet zo slovenskeho prostredia v obdobi hospodarskej krizy. +Satiricka hra Mastny hrniec +K vrcholom Barcovej tvorby patri drama Matka. +Expresionizmus drama Neznamy +Prvky absurdnej dramy hra Dvaja otazky medziludskych vzťahov Veza +Prozaicke dielo Huslicky z javora kniha pre mladez. + +Dej +Drama sa zacina tak, ze jedneho rana sa matke zjavi vidina. Vidi Pala, ktory prichadza z Ameriky domov a prinaša Janovi darcek noz. Matka sa tejto vidiny zlakne. Jano zobral Palovi ciastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lasku. Zacal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ludia ho nemaju radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nema kamaratov. matkina predtucha sa plni. Palo prichadza domov a podava Janovi noz. Prejde rok. Palo je nestastny a zacina piť, lebo majetok mu zobral Jano. Palo odchadza ku Katke, kde robi paholka. Nebyva uz v dome. Pride den, ked sa matke prisnije dalši sen. V nom vidi ako Jano zabije nozom Pala. Matka chce tomu zabraniť. Raz ked Palo pride navštiviť matku Jano sa schova do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zacinaju hadať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, ked vidi, ako sa Jano zahana na Pala nozom, zhasne svetlo a postavi sa pred Pala. A tak Jano prebodne matku. V chovani postav nastal zlom, ked vidia matkine mrtve telo na zemi. Vtedy Jano zacne plakať. V tom všetko pochopia a nenavisť sa strati. Napokon sa ide priznať susede. Drama konci Janovym monologom Teba ucili trpieť, mnou mohol otriasť len vichor. Mamka ja idem hladať niekoho, kto moju dušu oslobodi. + + + + + + + + +. rocnik + +JOHN STEINBECK +O myšiach a ludoch + +Strucny zivotopis +Pochadzal z Kalifornie a zivot ludi v Kalifornii a samotna krajina ho inšpirovali k dielam ako roman Zlaty kalich, Nebeske pastviny, O myšiach a ludoch. +Dalšia tvorba Zhodte bomby, Tulavy autobus, Na vychod od raja zobrazuje osudy troch generacii od obcianskej vojny az po . svetovu vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovatela je realisticka aj svojim pristupom ku skutocnosti. + +Hlavne postavy +Lenie Small velke dieťa, mohutny, rad sa hra s myšami, ktore však vzdy nechtiac zabije, ma dobre srdce +George Milton Lennieho anjel strazny, chytri, menšej postavy + +Dej +Obidvaja su nadennici a cestuju za pracou od farmy k farme. Maju svoj sen, o tom, ze si raz zarobia dosť penazi, kupia si male hospodarstvo a budu si chovať kraliky. +Jeden piatok prišli na dalšiu farmu za pracou. Spravcovi sa Lennie najprv nepozdaval, ale George ho obhajil, je silna ako byk, nech mu da šancu. Na farme ostatnym chlapom Lennie vobec nevadil. Prekazal len spravcovmu synovi Cyrlymu, ktory bol povyšenecky, agresivny, no may. Mal zenu, ktora bola krasna, ale pokukovala po inych chlapoch, co Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zacal vybijať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašeny, len tak stal a znašal udery. Az na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho pasť, stlacil az mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, ze mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary stareho Candyho, ktory uz mal našetrenu velku ciastku a tiez tuzil po vlastnej farmicke. V nedelu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skryval male štena, ktore pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho zena a zacala sa mu liškať. Najprv ju odhanal, no za chvilu mu vzala ruku a polozila si ju na vlasy, aby skusil ake su makke. On ich zacal hladkať, no ked mu ju uz chcela dať prec, zlakol sa a nechcel ju pustiť. zacala kricať, tak jej chytil usta a dohovaral jej nech je ticho. Ona sa metala, co ho postupne coraz viac znervoznovalo. Ako sa ju snazil udrzať, nešikovnym silnym pohybom jej zlomil vazy. Vydeseny ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hladať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvy. Radšej ho z milosrdenstva zastreli, ako by ho vydal neodvratnemu lyncovaniu. Tym sa aj jem rozplynie vizia vlastneho hospodarstva a naviac vie, ze jeho cin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu + +Hlavne postavy +Tom Joud, Roza Saran, Connie muz Rozy, Noe brat Rozy a Toma, matka, Al brat Toma + +Dej +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vazenia, kde sedel roky za zabitie cloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spominali na minule casy. Ked prišli k Tomovmu domu všetko bolo puste a prazdne. Tom nevedel, co sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, ze cela ich rodina išla ku strykovi Johnovi. zarabaju si tam cesanim vlny. Chcu isť na zapad, kde sa zije lepšie. Pripravili si všetko potrebne a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel stary otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznamili sa s Wilsonom a Sarou, ktori im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktori im vyrozpravali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudu mať radi a budu dostavať malu mzdu. + +Oni cloveka nenavidia preto, ze sa boja. + +Oni vedia, ze hladny clovek musi zohnať nejake jedlo, aj keby ho mal ukradnuť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskušať. Najťazšiu cestu mali na pušti, kde im ochorela stara mama a Tomov brat Noe, zostal ziť pri rieke. Ked prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zahrad, vinic a obrovskych udoli. Kochala sa tou nadherou cela rodina, okrem starej mamy, ktora zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplyvali, ked sa usadili pri Tabore. +Ludia im rozpravali, ze nemaju pracu a su hladni. Tu tiez jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho zena Rosa bola smutna, lebo cakala dieťa. Niekto im povedal, ze v meste je tabor pre chudobnych, ale je plny. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali stastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali stastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odisť z Tabora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprijemnosti, zabil policajta. Musel sa schovavať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odisť, aby nedostal rodinu do neprijemnosti. Mama mu dala dolarov, rodina tiez odchadza. V ten den oznamil Al, ze sa ide zeniť. Mama bola rada, ze sa ide zeniť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na cesani bavlny. Rosa Saron bola tiez robiť jeden den a porodila mrtve dieťa. Ich auto sa zacalo naplnať vodou a tak museli odisť. Našli staru maštal a tam sa uchylili. Bol tam chlapec s otcom, ktory umieral od hladu, potreboval mlieko. Rosa mu dala svoje materske mlieko. + +JOHN STEINBECK +Na vychod od raja +roman +Dej +Roman sa zacina opisom Salinanskeho udolia, kde prichadza z Irska Samuel Hamilton zo zenou Lizou. Prišiel uz však neskoro, pretoze najlepšie pozemky sa uz rozobrali a jemu ostali hole kopce. Napriek zrucnym a pilnym rukam a bystrej hlave vynalezov a technickych zlepšeni, zostaval stale chudobny. Napriek tomu mali deti. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa coskoro vratil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybniku a Cyrus sa znovu ozenil a mal dalšieho syna Charlesa. Adam bol vzdy poslušne dieťa a neznašal nasilie. Na rozdiel od Charlesa, ktory bol rodeny silak a vyhraval nad Adamom vo všetkom. ci išlo o silu, zrucnosť alebo bystrosť. Cyrus bol kruty a despoticky clovek, ktory si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz ked sa schylovalo k veceri zobral Cyrus Adama na prechadzku a rozpraval mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na vyber. Po veceri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s nim. Vyzvedal o com sa rozpravali. Zavidel mu, ze sa mu otec viac venuje. Rozzuril sa a zacal Adama mlatiť, kym neostal bezvladne lezať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, ze sa vracia so sekerou. Po chvili to Charles vzdal a išiel do krcmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica ulozila do postele. dni sa nemohol ani pohnuť. Ked sa zotavil, odviedli ho do armady k jazde, kde sa stal ostrelovacom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal velky pan. Charles ostal sam, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohych rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitym zomrel a zanechal im vyše dolarov. Adam stale niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kupili farmu v Kalifornii, pricom Kalifornia ma byť tym rajom. On nesuhlasil. Zrazu poculi pri dverach buchot. našli tam polomrtvu zenu. Mala zlomenu ruku, rebra, celusť a prerazenu lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zazrak nevinnosti. Mala povabne zlatiste vlasy a orechovohnede oci a jej tvaricka sa ponašala na srdiecko. No skryval sa v nej diabol. Bola stelesnenim zla. Uz ako rocna dohnala profesora k samovrazde. A ked dospela, upalila svojich rodicov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hned zavolal doktora. Rychlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama uplne poblaznila z si ju napokon zobral za zenu. Odišli do Salinanskeho udolia, kde kupil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojcata, ale nechcela ich. Rozhodla sa odisť a ked jej v tom chcel Adam zabraniť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majitelka si ju oblubila a odkazala jej cely majetok a ona ju otravila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamatať a farmu nechal chatrať. O Arona a Cala sa staral Cinan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na nu mohol zabudnuť. +Farmu prenajal a kupil si maly domcek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Aron svojou krasnou a jednoduchosťou si bez namahy ziskal ludi. Cal tuzil po naklonnosti ludi, tak sa snazil napodobnovať brata. Kde Arona s radosťou prijimali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tulal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozveda, ze Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, ze zomrela. Pred Aronom mlci, lebo vie, ze by ho to polozilo. Aron študoval na univerzite. Otec bol na neho velmi hrdy. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolarov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER +Kto chyta v zite +psychologicky roman +Strucny zivotopis +Je americky prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnickej rodine. Studoval na niekolkych vysokych školach, absolvoval vojensku akademiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armady na europskom zapadnom fronte. V povojnovom obdobi sa venuje literarnej cinnosti. +Pisal poviedky aj romany a venoval sa hlavne problematike deti a mladeze. Znamy sa stal psychologickym romanom Kto chyta v zite. +Z dalšej tvorby Devať poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalovy tram, tesari, Seymour Uvod, Hapworth , + +Dej +Sklada sa z kapitol oznacenych cislami. Roman je rozpravanim Holdena v . osobe, ktory lekarom odkryva svoje vnutro. +Trikrat je pouzity motiv kacic na zamrznutom jazere, nad osudom ktorych sa Holden zamyšla. Pyta sa na ich osud taxikarov. Opakovanim dostava problem kaciciek na zamrznutom jazere a ich zachrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohrava pocas troch dni. + +Holden v sanatoriu zacina rozpravať o svojom citovom kolapse pred rokom. Zacal od toho dna, ked odchadzal z Pencey. Je to sukromna stredna škola v Agerstowne v štate Pennsylvania. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt velmi narocna škola. + Po prazdninach sa uz do školy nevrati a stary profesor Spencer ho pozval, aby sa s nim prišiel rozluciť. Ma chripku, lezi, Holden musi isť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnuť z dejepisu, prešiel iba z anglictiny. Spencer sa ho pytal, ci ho vobec nemrzi, ze dosiahol take vysledky a ze toto je uz v poradi štvrti škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takato debata po voli, slubil staremu profesorovi všetko, co chcel, len aby uz vypadol. + V internatnej izbe ho navštivi spoluziak Robert Ackley, ktory byval v susednej izbe. Neda sa mu slušne naznaciť, ze vyrušuje. Holden mu z kufra musi vybrať uz zbalene noznicky a on si striha nechty a striasa ich na podlahu. Odchadza, az ked prišiel Stradlater. Ten sa chysta na rande a poziada Holdena, aby mu napisal kompoziciu opis z anglictiny. Holden sa opyta, s kym ide na rande. Stradlater odpovedal, ze s Jane Gallaghersovou. Holden si spomina, ze predvlani byvala prakticky hned vedla ich domu. Stradlater odide a Holden musi stale myslieť na Jane. + Vecer Holden napisal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ked sa Stradlater vratil, Holden si nevšima, ci je spokojny alebo nespokojny s napisanym opisom a vyzveda sa, ci ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opytal, ci sa s nou vyspal, naco mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zacal nadavať, nasledkom coho sa pobili. + Holden sa rozhodol, ze ešte toho dna odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtial vlakom do New Yorku. Sadol si do prazdneho kupe a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel isť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. + Bol vecer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnolety. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vratil do hotela. + Rano sa išiel naranajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mnišky ucitelky. Rozprava sa s nimi o škole, knihach.. Prijemne sa mu s nimi diskutovalo. + Po ranajkach si zmyslel, ze kupi sestricke Phoebe platnu. Pozoruje ludi na prechadzke, hlavne jednu rodinku s malym synom, ktory vyspevuje ,,Ked raz clovek niekde v zite chyti cloveka. + Divadelne predstavenie, na ktore po tulackach po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju povodne pozval do kina, nebolo az take zle. Potom išli na klzisko, ale kedze korculovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnuť a obcerstviť sa. Pri tej prilezitosti sa ho Sally spytala, ci jej pride pomocť ozdobiť stromcek. Slubil jej to uz v liste. Naraz Holdena napadlo, ze by od všetkeho najradšej utiekol. Mal pocit, ze to s nim všetko pojde dolu kopcom. Vtom dostal napad. Ponukol Sally, aby s nim niekde odišla do hor, kde budu sami. Normalne ho ta myšlienka nadchla. Ujsť od všetkeho daleko, prec, kde nie su ludia. Sally však jeho napad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohadali sa a ona odišla domov sama. + Onedlho zavolal Jane, aby si s nim išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednemu znamemu chalanovi, ktory študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvilu sa rozpravali, ale potom musel odisť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal dalej a pil, az bol potom spity namol. Zaplatil a po motani v Central parku sa rozhodol, ze pojde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vklzol potichu a zobudil Phoebe. Ta mu povedala, ze rodicia su na navšteve. Bola prekvapena, ze Holden je doma a hned tušila, ze ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozpravali. Vtom prišli rodicia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichylil ho priatel Antolini, ktory bol profesorom a nadranom odišiel. + Tulal sa po meste. Rozhodol sa, ze odide na Zapad a zacne novy zivot, ale musi sa ešte rozluciť s Phoebe. Napisal jej kratky odkaz, ze ju bude cakať v muzeu a poprosil jednu zamestnankynu školy, aby jej ho dorucila. + Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou velky kufor a bola rozhodnuta, ze ide s Holdenom. Po kratkej hadke povedal, ze nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoce. + To bolo všetko. Ked prišiel domov, bol chory a na jesen šiel do dalšej školy. + + +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +roman +Strucny zivotopis +Patri k protivojnovym spisovatelom. +Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zaverecna. + +Hlavne postavy +Yossarian kapitan, Catheart plukovnik, Milo obchodnik + +Dej +Nazov Hlava XXII je symbolickym stelesnenim systemu, v ktorom prevladaju nezmyselne nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohrava na vymyslenej leteckej zakladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takato zakladna nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny. +Prinaša novy pohlad ocami americkeho vojaka, ktory bojuje proti nadriadenym a nezmyselnym rozkazom. Vojnu povazoval za hnusnu. Vojne nepripisoval ziadny vyznam. Predpis Hlava XXII dovoluje odisť z frontu všetkym, ktori absolvovali naletov. Yossarian zostal na fronte, pretoze plukovnik vyuziva dalšiu formu Hlavy XXII, musi uposluchnuť rozkaz. Yossarian ma problemy zvladnuť zaťaz naletov. predstiera, ze ho boli pecen a robi sa blaznom. V nemocnici nastal problem. Ako dostojnik musi cenzurovať listy, ktore posielaju vojaci domov. Podpiše iba tie, ktore necital. Tie, ktore cital podpiše falošnym menom. Boji sa o svoj zivot, snazi sa aby ho doktor, poslal domov ako blazna. + +Kazdy, kto sa chce vyhnuť bojovemu nasadeniu, nie je ozajstny blazon. +Podla Hlavy XXII voja, ktory je psychicky na dne natolko, ze sam o sebe vyhlasuje, ze je blazon, nemoze byť blaznom. + +Dalšia tvar armady bola zastupena obchodnikom s armadnymi zasobami vo velkom Milo dokazal bez problemov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na cierny trh, do ktoreho su zamiešani aj dostojnici. Milo sa stava nenahraditelnym. Nemoze absolvovať nalety, musi ho niekto zastupovať. Musi sa zvyšiť pocet naletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velitel si myslel, ze tu casť uz dobili Americania. Yossarian chodil nahy po tabore, je raneny na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekar mu slubuje, ze pojde domov, ale pomylil si meno a Yossarian tam zostava. +Lekar ho pošle domov, ale pod podmienkou, ze bude vychvalovať tabor jednotku. Dostava sa do Rima, prechadza rozbitym mestom. Zisti, ze jeho spolubojovnik znasilnil nepriťazlive dievca a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknu Yossariana, lebo nema priepustku. Yossarian ma všetkeho dosť. Nechce uz od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sam a dezertuje a uteka do Svedska stastny. +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Maly princ +rozpravka pre dospelych +Strucny zivotopis +Francuzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šlachtickej rodine. Studoval v Parizi. Do jeho zivota zasiahla . svetova vojna proti ktorej bojoval cely narod aj jednotlivco. Pocas vojenskej sluzby sa naucil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v roznych spolocnostiach, lietal na africkych i transatlantickych linkach v Severnej i Juznej Amerike, niekolkokrat havaroval. Zucastnil sa obcianskej vojny v Spanielsku. Ako vojensky letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecka stihacka. Od . rokov sa venoval literarnej a publicistickej cinnosti. +Patri do francuzskej medzivojnovej literatury, jeho diela sa v našich podmienkach rozširili az po roku . +Reprezentuje filozofujuci prud francuzskej prozy. S existencializmom ho spaja tema samoty a uzkosti, ale jeho riešenie otazok bytia cloveka je optimistickejšie. +Jeho osobite literarne dielo, naplnene hlbokym humanizmom, tvoria romanove prozy s leteckou tematikou, v ktorych sa opiera o vlastne zazitky roman Juzna pošta, Nocny let, roman Zem ludi, Vojnovy pilot, svetoznama rozpravka Maly princ a nedokoncena posmrtne vydana esejisticka kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denniky a kniha publicistickych textov Dať zmysel zivotu. + +Dej +Autor si raz spomenul na kresbu velhada kralovskeho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktory prehltol slona. +Napriek tomu, ze na druhej kresbe urobil priesvitneho hada, aby kazdy videl slona v jeho vnutornostiach, dospeli to nepochopili + +,,Dospeli sami nikdy nic nechapu a deti to unavuje, ked im treba stale a stale nieco vysvetlovať. + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prezil vela rokov medzi vaznymi dospelymi ludmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej pušti. Bol tam sam, aspon tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu maly chlapec a poziadal ho, aby mu nakreslil ovecku. Pilot musel niekolkokrat prerabať ovecku, az nakoniec nakreslil debnicku a povedal, ze tam je jeho ovecka. Chlapec, maly princ, sa jej velmi potešil. Bola presne taka, aku chcel. +Maly princ nechcel povedať, odkial prišiel. Pilot sa dozvedel len to, ze princova planeta nie je vacšia ako dom. Maly princ si robi starosti s tym, ci ovecky obhryzaju male sadenicky baobabov. Maly princ ich musi vytrhavať, lebo by roztrhli jeho planetku. +Maly princ mal smutny zivot. Na svojej malej planetke nemal nikoho, s kym by pozoroval zapad slnka, niekedy videl slnko zapadať az raz za sebou, taky kratky den bol v jeho vlasti. +Piaty den sa pilot dozvedel, ze maly princ sa velmi boji, ze ovecka zozerie ruzu, ktoru pestuje doma. Pilot ho ubezpecil, ze tej jeho ovecke nakresli ešte nahubok. +Maly princ pred odchodom zo svojej planety pekne vymietol dve cinne a jednu vyhasnutu sopku, vytrhal baobaby a rozlucil sa so svojou kvetinou. +Zil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hladal zamestnanie a poucenie. +Na prvom prebyval kral. Ten prikazuje, ci ma maly princ zivať, alebo nezivať, ci ma, alebo nema sedieť a vo všetkych vidi svojich poddanych. Vladne nad všetkym a ponuka malemu princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhu planetu obyval marnivec. Ten zasa videl vo všetkych svojich obdivovatelov. +Na dalšej planete bol pijan, ktory pije preto, ze sa hanbi, a hanbi sa preto, ze pije. Presne tak to chodi aj v našom svete. +Na štvrtej planete bol businessman, nezdvihol hlavu od ratania ani na chvilku, ked ho navštivil maly princ. Vyhlasil, ze vlastni hviezdy. Maly princ mu povedal, ze ale pre tie hviezdy nie je nijak osozny. +Piata planeta bola najmenšia. Bolo na nej tolko miesta, ze sa tam zmestila poulicna lampa a lampar. Kedysi zapalil lampu vecer a rano zhasol. Ale planeta sa zacala tak rychlo tociť, ze medzi nocou a ranom bol velmi maly cas, nema cas si odpocinuť. Jeden den trva minutu. Napriek tomu všetkemu sa mu lampar nezdal taki smiešni ako ti predchadzajuci. Mozno aj preto, ze sa zaobera niecim inym ako samym sebou. +Na šiestej planete zije zemepisec, ktory ani nevie, ci jeho planeta ma alebo nema rieky. On nie je cestovatel, aby skumal, on len zaznaci, co iny vidi. Skutocny vedec. Poradi princovi, aby zašiel na planetu Zem, lebo ma dobru povesť. +Zem je teda siedmou planetou, ktoru maly princ navštivi. Z vyšky pozoruje, ako sa zazinaju svetla na celom svete. +Maly princ padol na Zem, rovno na pust, kde sa mu prihovori had. Ten mu povie, ze staci, aby sa ho dotkol a vrati sa na svoju planetu. Maly princ putuje sam, vyjde na vysoke vrchy, pozdravi ich a ziada ich, aby sa stali jeho priatelmi. Nejde mu do hlavy, ze hovoria zasadne po nom a opakuju niekolkokrat to iste, co povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k zahrade plnej rozkvitnutych ruzi, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, ze je bohaty, ze ma jedinecnu kvetinu, a ma len obycajnu ruzu. Lahol si do travy a plakal. +Vtom sa zjavila liška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s nim bude hrať, bude jeho priatelom. + +,,Spozname len tie veci, ktore si skrotime, povedala liška. + +Maly princ sa potom zastavi u vyhybkara a nevie pochopiť, preco ludia nastupuju do vlakov a vystupuju z vlakov, kto za kym ide alebo odkial sa vracia. +Maly princ oslovi obchodnika, ktory predava pilulky proti smadu, cim ludom ušetri denne az minut, ktore mozu vyuziť na nicnerobenie, lebo nemusia isť piť. +Nastal osmy den pilotovho pobytu na pušti. Ked mu maly princ rozpraval o obchodnikovi, dopijal prave posledny hlt vody. Maly princ chce, aby hladali studnu, aj ked to pilot povazuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky maleho princa a kracal pustou. Na usvite objavili studnu. Napili sa. +Maly princ ho prosi, aby nakreslil nahubok pre malu ovecku, boji sa, ze by ovecka mohla ubliziť jeho ruzi. +Na nasledujuci den pripada vyrocie padu maleho princa na Zem. +Maly princ ma strach pred odchodom, bude to bolieť, mysli si, ze bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnu škrupinku na Zemi. +Dohovara sa s hadom, ze pride v noci na miesto, kde dopadol pred casom na Zem. Pilot sa zlakol, ze had chce maleho princa pohryzť a odplaši ho. +Pilot opravil stroj a maly princ vie, ze jeho velky priatel sa bude mocť vratiť domov. Maly princ pripravuje pilota na to, ze odide a nebude si mocť zobrať na cestu telo, lebo je velmi ťazke. V noci odišiel na dohodnute miesto + +,,Pri jeho clenku sa iba mihol zlty zablesk. Chvilu nehybne stal. Nevykrikol. Padal pomaly, ako pada strom. Dokonca to na piesku nesposobilo hluk. +,,Odvtedy uz prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten pribeh nikomu nerozpraval. Ked som sa znova stretol s priatelmi, boli velmi radi, ze ma vidia ziveho. Bol som smutny, ale vravel som im + To je z unavy... + +Pilot si zmyslel, ze na nahubok, ktory nakreslil ovecke, aby nezozrala ruzu, zabudol prikresliť kozeny remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahladte sa na nebo. Pytajte sa zozrala ovecka ruzu ano alebo nie A uvidite, ako sa všetko zmeni... + A nijaky dospely nepochopi, ze je to take dolezite + + +Hlavna myšlienka +Dospeli nikdy nevedia pochopiť sny a nalady deti. FRANTISEK HECKO +Cervene vino +generacny roman +Strucny zivotopis +Pochadzal z vinohradnickej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval polnohospodarsku školu a stal sa druzstevnym revizorom. +Do literatury vstupil ako basnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektivne, rodinne a socialne namety. +Podobne je aj ladena zbierka Na prave poludnie a oslavny charakter ma zbierka Slovanske verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskym narodom, ktore bojovali proti fašizmu. +Jeho najznamejšim dielom je generacny roman Cervene vino. +Z dalšej tvorby to je Drevena dedina, kde rozobera problematiku zdruzstevnovania a kolektivizacie. + +Hlavne postavy Michal Habdza, Veronika, Mikulaš, Jozefka, Kristina, Marek + +Dej +V diele František Hecko podava obraz zapadoslovenskej vinohradnickej dediny Vlcindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoze tu vyrastol, dobre poznal osudy ludi, ktorych v diele opisal, pretoze za vzor mu sluzila jeho vlastna rodina a za postavou Marka sa skryva sam autor. Urban Habdza sa na zaciatku prvej casti knihy Zivly, sťahuje so zenou Kristinou a synom Markom z rodicovskeho domu. Bohatym starym Habdzovcom nevyhovovala chudobna nevesta, ale kedze bola Kristina uz v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristina sa tam mala velmi zle, preto Urban kupil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tym si starych ešte viac pohneval. Mladym sa viedlo dobre. Narodili sa im dalšie deti Magdalenka, Cyril a Metod. Prva casť konci tym, ze je zavrazdeny F. Ferdinand, vyhlasena vojna a mobilizacia. Druha casť ma nazov Hrdinka a hrdinca a zacina sa tym, ze Urban odchadza na vojnu. Kristina sa stara o domacnosť, ale všetka praca okolo vinohradu je na Markovych mladych pleciach. Pracu si však zastava velmi dobre. je šikovny a od otca sa vela naucil. Spociatku sa im dari dobre, ale ako pokracuje vojna, su coraz chudobnejši a hladnejši. Raz na Vianoce, ked uz skutocne nemali co do ust, vybrala sa Kristina k starym Habdzovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale ti jej nedali vobec nic. Len prababicka Alojzia Kristova im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristinu sa vali jedno nestastie za druhym. Magdalenka, Cyril a Metod dostanu zaškrt. Magdalenka to prezije, ale dvojicky zomru, a to prave v noci, ked sa Kristinke narodi syn Adam bohuzial mrtvy. Kristina sa z toho nevie dlho spamatať a ťazko ochorie. Vylieci ju len Urbanov navrat z vojny. Tato casť konci smrťou stareho Habzu, ktory sa chce napokon s Kristinou zmieriť. Tretia casť ma nazov Marek a Lucia. Zacina sa tym, ze Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchadza študovať do vinohradnickej školy. Je vinikajucim ziakom, najlepšim zo všetkych. Velmi mu pomahaju zrucnosti, ktorym sa naucil, ked sa cez vojnu sam staral o otcov vinohrad. Marek sa stretava so svojou priatelkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne meni na lasku. Marek casto navštevuje rodicov ale tym sa vedie velmi zle. Kristina ťazko ochorela a po case zomrela. Urban, ktory uz zacal piť aj predtym, sa teraz utapa v alkohole. Raz spadne z rebrika a zabije sa. Kedze bol majetok zadlzeny dom aj s vinohradom išiel do drazby. Kupil ho Luckin otec Silvester davny nepriatel Habdzovskej rodiny. To mladych ludi nacas rozdeli, ale nie nadlho. Napokon sa opať stretnu a zosobašia sa. Hecko tu zobrazil osudy troch generacii patriarchalne zalozenych starych Habdzovcov Michala a Verony, ich deti najma však syna Urbana a jeho deti Marka a Magalenky. Všima si nazory jednotlivych generacii, ich spravanie, postoj k blizkemu i vzdialenemu okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzajomne vzťahy, postoje k urcitym problemom.. ALFONZ BEDNAR +Skleny vrch +roman +Strucny zivotopis +Pochadzal z Roznovej Neporadzi. Vyštudoval latincinu, slovencinu a ceštinu. Posobil ako stredoškolsky profesor. Prekladal z agloamerickej prozy. Venoval sa literarnej tvorbe. +Jeho najznamejši roman je Skleny vrch. +Z dalšej tvorby mozeme spomenuť zbierku noviel Hodiny a minuty, roman Balkon bol privysoko. +Dalšia tvorba Za hrsť drobnych, Ako sme sušili bielizen, Vypoved, Osamely havran, Koliska, Role, Susedia. +Autor napisal aj scenare k filmom Slnko v sieti, Organ, Tri dcery. Pre televiziu Rano pod mesiacom a Moje kone vrane. + +Hlavne postavy +Ema Klasova mlada zena, ktora v minulosti milovala Milana, potom bola zasnubena so Zolom a vydala sa za Joza Solana, pracovala na Useku ako veduca zavodneho klubu a knihovnicka, ucastnicka vojny +Jozo Solan Emin manzel, pracoval na Useku , mal rad Tichu dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ priatel Emy, cakali spolu dieťa, ale Ema si to dala prec, znackoval turistom trasu a mal rad Emu, ucastnik vojny + +Dej +Dielo je napisane formou dennikovych zapiskov uradnicky Emy Klasovej a prelina sa v nom minulosť s pritomnosťou. V tomto romane Alfonz Bednar prišiel s netradicnym novym pohladom na povojnovu problematiku, na SNP, na budovanie novej spolocnosti, ale predovšetkym na ludske vzťahy. Bednarovi sa SNP stava pramenom ustavicnej retrospektivy a konfrontacie minulosti so sucasnosťou. deje sucasny Emin zivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok + +Ema Klasova nebola doma. Jozo Solan manzel zasvietil v obyvacke a na posteli mal novy sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennik. Jozo si sadol a zacal citať ... +Ema sa rozprava s muzom o praci. Opytal sa jej, ci pojdu do Tichej doliny. Dohodli sa, ze pojdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyzovať so Zolom vtedajši snubenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretoze sa Zolo vratil domov. Bol u nich Tretina a rozpravali sa o praci, o stavbach. Tretina chcel, aby sa Ema stala veducou zavodneho klubu. Na druhy den sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spominala ako znackovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hladeli do Tichej doliny a Milan jej rozpraval rozpravku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, ze sa presne o roky stretnu na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestny. Ema sa bola rozluciť s Tichou dolinou, pretoze mala odisť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyziari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozpravku o sklenom vrchu. Vzdy, ked pocuje tuto rozpravku, tak si spomenie na Milana a v poslednom case mysli na neho stale. Vidi ho všade, ci uz na skalach, alebo v pribehoch, ktore rozprava Mišo Pogan jeden z lyziarov. Ema sa s nimi spoznala blizšie a tak sa stretavali a rozpravali si kadejake pribehy. Ema zistila, ze Mišo naozaj rozprava o Milanovi a okonca sa aj poznaju. Zolo jej napisal list, aby sa vratila domov, ale ona sa ešte vratiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyziari domov a Jozo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muza premiestnili na Usek a pacilo sa mu tam. Konecne budu mať pokoj od Tretinu, ktory mal stale nico proti nim. +Jozo a Ema chodili po dolinach. Raz vecer ako tak sedeli, prišiel k nim chatar Kuna aj s pomocnikom. Rozpravali sa o kadecom a v tom si chatar spomenul, ze mu prišlo oznamenie. Zolo sa zenil a Eme prišlo nevolno a tak vybehla pred chatu. Ked sa vratila, Jozo sa jej opytal, ci jej nieco nie je. Ona povedala, ze to je v poriadku. Dalej chodli po turach, rozpravali sa a pritom myslela stale na Milana. No uz nie tak velmi, ako ked prišla do Tichej doliny. +Ema sa vyda za Solana, odidu na stavbu. Ema nestastne zahynie stane na spadnute elektricke droty, Solana prave docital jej dennik. Autor podava obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom muzom naznacuje vzťah k SNP + + + +VLADIMIR MINAC +Zivy a mrtvi +roman +Strucny zivotopis +Narodil sa v Klenovci. Minac sa vo svojej literarnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny polnohospodarstva na socialisticke a všimal si aj osudy ludi ako s tym suviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhrani a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Minacovej tvorby predstavuje dielo Generacia Dlhy cas cakania, Zivi a mrtvi, Zvony zvonia na den +Z dalšej tvorby Smrť chodi po horach, Nikdy nie si sama, Tu zije narod, Duchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavne postavy +. Ludia, ktori nechcu mať nic spolocne s fašizmom, chrania si vnutornu slobodu a ziju v ocakavani zmien, svojimi cinmi otvorene vystupuju proti fašizmu, organizuju SNP +kapitan Labuda silny, energicky, vitalny, robi mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap velitel partizanov, vzdy vie co chce, energicky, odvazny, velmi narocny voci sebe aj inym +Marek Uhrin študent, telesne slaby, obdivuje druhych o všetkom premyšla a filozofuje, ma prezyvku profesor +catar Koza +Hanka Krapova +Olina Ferkodicova +lekarka Ema +. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky velitel gardistov +Filip Hracho nadzbrojnik +Vincent Ulrich gardista +Ignac August Kolenaty +. Ludia, stojaci na spravnej strane z vypocitavosti, vahajuci ludia, ktori sa ešte len rozhoduju, ku ktorej strane sa pridaju + +Dej +Trilogia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to utek do historie, hlavnym cielom bolo pomocť vyznať sa v sucasnosti. Sam autor povedal Pomocť svojej generacii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa preco sme taki, aki sme. Neosvetlovať tie casy faktograficky to sa uz stalo, ale moralne a psychologicky preco a ako sa menil pocit zivota. Pochopiť poriadok v mravnych hodnotach, rozpliesť uzlove body našej spolocnosti. +Dej sa odohrava pocas SNP, v Makove a Priehybach + +Roman nema ustrednu postavu. Je to pribeh autorovej generacie i autora sameho. Hoci je roman o vojne, boje ani dej nie su najpodstatnejšim aspektom, zameriava sa skor na to, ako sa jednotlive typy prejavuju v rozlicnych situaciach., snazi sa zobraziť zlocinny charakter doby a postav, analyzuje ich moralne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalosti. Je to autenticka vypoved o SNP, roman nie je zidealizovany, ale pravdivo zachytava skutocnosť. SNP sa stava opornym bodom, je nadejou pre jeho ucastnikov. +Nedaleko Makova sa snazia preraziť Nemci oddiely kapitana Labudu a partizansky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrin pracuje ako telefonista a odovzdava rozkazy oddielom. Vstupil medzi vojakov catara Kozu, ktorym velil kapitan Labuda. Aj Marek bol hrdy, bol dojaty, lebo po prvy raz pocitil zodpovednosť za mnohych, za všetkych, za cely svoju vlasť, nebolo to nijake abstraktne vedomie, bol to velmi skutocny, skoro telesny pocit blizkosti k všetkym ohrozovanym, a po prvy raz v zivote nebol zocivoci velkemu pocitu zahanbujuco bezbranny mal pušku a šiel do boja. + +Marek bol v bitke s Nemcami zraneny a lieci sa v nemocnici, neskor sa vracia spať k oddielu. Miluje Olinu Ferkodicovu, ktora však s kapitanom Labudom caka dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorych pochadzal aj Labuda. Raneny Janko Krap velitel partizanov sa v nemocnici zamiluje do lekarky Emy. Jeho matka i sestry odchadzaju do Ulrichovej horarne. Partizani zabiju nemecku hliadku, preto Nemci zatknu všetkych obyvatelov Ulrichovej horarne a uvaznia ich vo vazeni v Priehybach. Olina Ferkodicova sa za pomoci svojho bratanca Valera Ferkodica nemeckeho gardistu dostane z vazenia a vracia sa domov. Hanku Krapovu, ktora bola tiez vo vazeni, Nemci znasilnia a zabiju. Kapitan Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybach straca vela vojakov. Nemci obklucia tabor partizanov a oddiel kapitana Labudu. Nevedel, co v tejto chvili treba urobiť, prave tak, ako to nevedeli stovky inych velitelov a tisicky povstalcov. Ale bol rozhodnuty nestratiť hlavu, nevzdať sa, a ked nebude moznosť viťazstva, hladať aspon moznosť pomsty. + + Janko Krap, lekarka Ema, catar Koza, kapitan Labuda a Marek Uhrin utekaju a dostanu sa ku Sovietskym oddielom. Tym sa zachrania. Janko Krap poziada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnubi s Olinou. Kapitan Labuda sa lieci v Moskve, pretoze pri uteku si poškodi miechu. Zavial studenejši vietor a priniesol mnoho voni, vonu orgovanu, vonu mladej travy a vonu kvitnucich sliviek. V mieste pod nimi doverne a pritulne blikalo niekolko svetiel. Boli mladi a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetla, mesto, moc, vone, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvoli nim, mali dosť sil, aby objali cely vesmir a aby objali svoju buducnosť, o ktorej nepochybovali. + +ANDREJ PLAVKA + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venovane Alexandrovi Matuškovi +Piesen +basen +Strucny zivotopis +Pochadzal z Liptova. Po skonceni gymnazia študoval pravo, ale študium nedokoncil, venoval sa literarnej tvorbe a prve basne napisal uz ako gymnazista. +V basnickej zbierke Z noci rana sa hlasi k odkazu staršej generacie a k ludovym tradiciam a k ludovym utvarom. +V basnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamyšla nad sebou, nad zmyslom svojho zivota. +V basnickej zbierke Tri prudy Liptova sa basnik prejavil uz z vlastnou poetikou a pretvoril tuto zbierku do konecnej podoby s nazvom Liptovska pistala. +Basnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašisticky odboj, povstanie. V tom duchu napisal zbierky Ohne na horach, kde okrem spolocenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znicenej krajiny. +Obraz SNP vytvoril v basnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z dalšej tvorby Zelena ratolesť, Domovina moja, Slava zivota + +Dej +Basnik v basni Piesen, v prvej casti opisuje svoju ponuru minulosť vo svojom rodnom kraji. Velmi rad sniva. +V druhej casti basne opisuje svoju tuzbu ziť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unašať vetrom ponad svoj rodny kraj. Je to oslavna basen Liptova. Oslavuje všetky zakutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Basnik s radosťou v duši opisuje tento prekrasny kut Zeme, ktory je jeho srdcu velmi blizky. V zavere hovori o mladosti a zaroven o starobe, o novej dobe, ktora meni jeho Liptov, v dedinach len same novoty. Hovori tiez o mladej generacii, ktora je neskusena a odkazana na pomoc tych, ktori uz nieco zazili, hoci dnes uz nemaju tolko sil. V uplnom zavere poukazuje i na smrť, ktoru prinaša staroba, no veri, ze bude ziť dalej vo svojej basni ako ti pred nim, co s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lasku rodnej Zemi a zostali v pamati ludu. + +MIROSLAV VALEK +Dotyky +zbierka basni +Strucny zivotopis +Spolu s Rufusom patria do poezie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnazium a Obchodnu akademiu. Neskor študoval Vysoku školu obchodnu v Bratislave a bol redaktorom viacerych literarnych casopisov. Posobil ako predseda Zvazu slovenskych spisovatelov a od r. bol ministrom kultury. Zomrel v Bratislave. +Literarna tvorba +poezia pre deti Velka cestovna horucka pre malych a velkych, Do Tramtarie +poezia pre dospelych zbierka Dotyka. Vyvolala velky ohlas kritiky, pretoze bola jeho debutom. +Dalšia je zbierka Priťazlivosť. Autor porovnava vnutro cloveka s vonkajšou skutocnosťou. +Z dalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej kozi, Zapalky + +Sachy + +Basnik prirovnava šachovu partiu k zivotu, kde je osud tiez casto vrtkavy. Iluziu šachovnice zlozenej z ciernych a bielych policok dosahuje antonymami + +Ak sadnete si z dlhej chvile k šachu, +pre stastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabudajte, ze je problem, na kom +zavisi vaše viťazstvo ci pad. + +S hlavou v ohni + +Basnik sa snazi vyjadriť cit k zene tym, ze by chce aby sa stala hlavnou naplnou jeho myšlienok + +Rad by som bol, keby si bola rano iskrou, +aby si mi vzdy, ked svita, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť moj upal. +Aby o mne hovorili Cely hori. +. +. +O pol osmej vecer +aby ťa bol cely vesmir plny. +. +. +A rad by som bol, keby si raz v zivote bola ano. +Ano na srdci a ano na ustach. + + +Jablko + +Jablko v basni symbolizuje vzťah dvoch ludi, ktory ostal zeleny nedozrel. On ju navonok vyhana z domu, no vo vnutri nechce aby odišla. Ked však udalosti dostanu rychly spad, nie je schopny tomu zabraniť + +Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a mozeš isť. +. +. +Neprestavala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som Zostan +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotulalo na zem. + + + +MILAN RUFUS +Az dozrieme +zbierka basni +Strucny zivotopis +Narodil sa v Zavaznej Porube. Jeho diela su prekladane do mnohych europskych jazykov. Je to sucasny autor. Vyštudoval na vysokej škole slovencinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolsky ucitel a venoval sa poezii. +Debutoval zbierkou Az dozrieme. +Dalšia zbierka ma nazov Chlapec maluje duhu, su tu basne, ktore naznacuju pominutelnosť cloveka v case. +Dalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu cloveka prace, ktory zapasi s kazdodennym udelom. +V Knihe rozpravok sa epicke casti prelinaju s lyrickymi pasazami. +Z dalšej tvorby Sobotne vecery, Ludia v horach, Stol chudobnych, Hudba tvarov +Rufus pisal aj eseje, ktore vyšli v knihach Clovek, cas a tvorba, epištoly k ludom, O literature. +S velkym majstrovstvom spracoval aj ludove rozpravky a to Mechurik kosturik, Medovnikovi domcek, Modlitbicky, Lupienky, Zvieratnicek + +Všeobecna charakteristika + +Zbierka prinaša basne roznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, basnach, v ktorych autor vyznava svoj vzťah k domovu, su tu aj verše s motivmi . svetovej vojny, verše reagujuce na aktualne politicke problemy sveta, ale aj basne, v ktorych chce autor vyjadriť iste zovšeobecnene posolstvo o zivote cloveka, o osude ludstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vdaku zenam, vyzdvihuje ich nad muzov. Hovori o nich, ako o vernych bytostiach, ktore urcuju ludsky zivot na zemi. + +Neskora jesen + +Opisuje tu koniec jesene a prichod zimy. Zachytava typicku jesennu prirodu a jej vzhlad zosypala listy, padajuci dazd, sedi hmla. Koniec basne je vykreslenim prirody, cakajucej na prichod zimy. + +Rozlucenie + +Je to monolog mrtveho muza. Dufa, ze mu zena odpusti to, ze musi spominať pri jeho hrobe. Muz veri, ze si jeho zena uz nenajde druheho, zaroven s tym však racionalne rata. Mysli si, ze casom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnu. + +LADISLAV MNACKO +Ako chuti moc +roman +Strucny zivotopis +Prezil ťazky zivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukach. Mladosť prezil v Martine. Po vyhlaseni Slovenskej republiky sa pokusil o utek do Sovietskeho zvazu. Potom utekal cez nemeckoholandsku hranicu, prezil koncentracny tabor. Odtial utiekol a stal sa clenom partizanskej skupiny. Bol ťazko zraneny. Po obsadeni Ceskoslovenskymi vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakuska. Mal zakazane v Ceskoslovensku publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskemu literarnemu zivotu. +Jeho prvym dielom je roman Smrť sa vola Engelchen. Autor sa tu pokusil podať pravdivu vypoved o nasilnom zaniku obce Pleštin. +Dalšim dielom je novela Nocny rozhovor. Dej sa odohrava v povojnovom Nemecku. +Dalšim dielom je roman Ako chuti moc. +Z dalšej tvorby Oneskorene reportaze, Agresori, Siedma noc, Sudruh Mnchhausen, Jeden prezije, Slavnostny prejav, Gigant, Na vychod + +Hlavne postavy +Frank banketovy, prominentny fotoreporter uz rokov, mal i bohatu zbierku zenskych aktov, jeho zalubou bola sukromna zbierka fotografii, ktore odrazaju druhu tvar vyznamnych ludi +Paulina jeho zena, ktoru zanedbaval +mrtvy šef kabinetu . muz v krajine, zomrel ako rocny, Frankov dobry priatel uz zo školskych lavic, kedysi nerad nosil kravatu, postupne urobil velku karieru, zmenil sa i vyzorovo stucnel i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita . zena, pokojna, vzdy zhovievava, ktoru zanedbal, lebo nebola reprezentativnym typom, byvale dievca Franka +Martin syn Margity, otec ho vydedil kvoli afere na moskovskej univerzite +vdova . zena, byvala sekretarka, štihla, vysoka, pekna, nezili spolu dobre, kazdy z nich mal znamosti +Galovic jeho politicky sok a super, bol na cele bezpecnostneho aparatu +Muklik prevracac kabatov a udavac, bol dosadeny na miesto prednostu Hacoveho odboru +prof. Fonda Frankov znamy +Judita partizanska zena +Licka zena v bare, Frankova znama + +Dej +Rozpravacom celeho pribehu je prominentny novinar a fotograf politickeho diania v spolocnosti Frank. Dej sa odohrava v priebehu troch dni pocas pohrebu byvaleho predsedu vlady a byvaleho Frankovho priatela. Nepomenovany Mrtvy sa vlastne stava hlavnou postavou. Kniha zacina opisom pripravy rozlucky s Mrtvym. Frank ma za ulohu zasobovať svoju redakciu fotografiami z rozlucky. Dej v realnom case však nie je takmer ziadny, vacšinu tvoria uvahy novinara nad jeho vzťahom k Mrtvemu a nad Mrtvym samotnym. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomina si chvile, ktore spolu prezili. Zo zaciatku boli velmi dobri kamarati, bojovali spolu v povstani, bok po boku znašali utrapy. On bol vzdy vodcovsky typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kupať, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa dalej. Ano, v tych casoch to bol ozajstny chlap. Lenze po vojne sa dostaval vyššie. Stale vyššie a vyššie. Zabudal na starych priatelov a novych nenachadzal, lebo všetci sa bali jeho moci a on sa zase bal ich. Posledny krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu neskor za nou vyhodil aj syna Martina a ozenil sa so svojou byvalou sekretarkou. Zacali sa stykaš uz len oficialne. Obcas sice spolu posedeli, ale boli to uz iba škrobene stretnutia. Mocny muz uz zabudol na všetko, za cim kedysi pevne stal. Ludi, ktori ho skryvali cez vojnu, dal kvoli vlastnej vytrznosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorych sa niektore ukazali chybne a vzdy za to vinil druhych. Nikomu naokolo uz nedoveroval. A potom nastal upadok. Clovek v pozadi, mocnejši ako najvyšši Galovic rozhodol, ze nastala jeho spolocenska smrť. Zakazal uverejnovať jeho fotky v novinach. Potom prišla ozajstna smrť. Ešte i jej pricina sa zdala Galovicovi malo dostojna uremia moc v krvi a lekari ju museli zmeniť na leukemiu. Frank fotografuje ludi, ktori sa s nim prišli rozluciť. Ludi, ktorym bol povacšinou uplne lahostajny. Alebo ludi, ktori sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenavideli. Aj Galovicovo rozluckovy prejav bol falošny a plny pretvarky. V zavere Frank rozmyšla, co vlastne moc je a co je jej dosledkom. + +Naco ti bola všetka ta moc, ktoru si ziskal Ako ti chutila V com ti pomohla, co ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si byval zdravy, mocny, plny elanu. A stastny. Zintenzivnilo sa tvoje stastie Priniesla ti moc dalšie stastie, alebo nahradila byvale nejakym inym ... Mozno je take stastie, cudne, ale pripustam, ze moze byť take stastie z moci. Ukazovať, ze si viac ako ini, ze mozeš rozhodovať o ludskych osudoch, suverenne rozhodovať, ty sam, bez zodpovedania, bez skladania uctov. Mozno aj to je stastie, niekoho vyzdvihnuť a potom ho zašliapnuť. Chuti to Dava to cloveku uspokojenie Ukaja to jeho vašne, jeho pudy + + +Charakteristika moci +Ako s nou vie zaobchadzať Cim bola moc v tvojich rukach Bola dobrom Bola zlom Ci bola iba samoucelom Hrackou, s ktorou si sa pohraval, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohi by ťa dnes chvalili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola byvala zlom, dnes by ťa mnohi preklinali a tešili by sa z tvojho neslavneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrť. + + + +LADISLAV MNACKO +Smrť sa vola Engelchen +roman +Dej +Cely roman je rozpravanim partizana Volodu, ktory sa aj po skonceni vojny nedokaze vyrovnať so stratami, ktore pocas nej utrpel. +Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Volodu gulka do chrbta a sposobi, ze ma ochrnute nohy. Je koniec vojny a on chape svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ked mu nohy precitnu. Tu nastava v jeho spravani akysi zlom kym si bol isty svojou nevladnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No ked zistil, ze bude ziť, snazi sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zazitky z vojny rozprava mladej sestricke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavnym podnetom na spominanie je navšteva Marty zidovky, ktora pomahala partizanom tym, ze spavala s Nemcami, aby ziskala dolezite informacie. Marta sa prišla s Volodom rozluciť odchadza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti volaco povedať, viem, cim ti bola Ploština. Ostatni sa opili mocou, maju ine starosti. Nemam to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa vola Engelchen. +Voloda rozprava, ako bol prvykrat nasadeny na dolezitu ulohu predať dolezity dokument. Vtedy prvykrat videl Martu a zamiloval sa do nej. Pocas plnenia dalšej ulohy zistil meno zradcu byval Voloda s Martou v jednom byte a Marta mu opatovala city. +Marta však zila zivoty jeden zivot zalubenej zeny s Volodom a druhy zivot v šlapajach Matahari. Na jednej z akcii Marta zabije nemeckeho generala, s ktorym spavala a ktory ju bijal a odchadza do Zlina. +Dalšou akciou, ktora na Volodu zaposobila, bolo zabitie nemeckych dostojnikov k miestu, kde partizani sidlili sa blizili Nemci. Povodne si vyšli na prechadzku, ale partizani ich zabili. Jedneho namieste zabili a druhemu po vypocuvani ponukli navrh, ze jeho muzov odzbroja a oslobodia a jeho samotneho zabiju po vojne by ho aj tak zabila nemecka armada za to, ze stratil svoju jednotku. Tesne pred tym, ako ho zastrelili, sa Voloda dozveda, ze dostojnik dr. Armin Weiss bol zid a vojna sa mu zda ešte nepochopitelnejšia, ked vidi, ze zid zabija zidov. +Partizani planuju odchod z Ploštiny, ktora sa pre nich stava nebezpecna. Medzitym na akcii v Zline Voloda spoznava hlavnych dostojnikov SS Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizanov prichadzaju mladi muzi Baťa a Machu. Aj napriek podozreniu, ze ich nasadilo Zlinske komando, prijimaju ich partizani medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozrivi utekaju a partizani opustaju Ploštinu. Sprevadza ich však pocit strachu oblubili si ludi, ktori tam ziju, ktori im pomahali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcery. +Do partizanskeho oddielu prichadzaju nemecki zbehovia. +Myšlienky všetkym stale smeruju k Ploštine a rozhodnu sa vratiť. Dedinu nachadzaju vypalenu a partizani to pokladaju za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubranili. Dedinu, ktora im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchadzaju splniť svoje ulohy v priesmykoch, su však prenasledovani Nemcami. Vdaka nemeckym dezerterom sa im podari uniknuť a všetci sa rozlucia. +Dej sa vracia do sucasnosti. Volodu navštivi Martin brat, aby mu oznamil, ze Marta zobrala morfium a zomrela. Voloda odchadza z nemocnice aby našiel muza, ktory zapricinil smrť Ploštiny a ktory partizanom sposobil neustale vycitky svedomia. + +ALBERTO MORAVIA +Vrcharka +roman +Strucny zivotopis +Prozaik, dramatik, publicista, hlavny predstavitel talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rime v rodine architekta. Vlastnym menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvoli kostnej tuberkuloze a ustavicnym liecebnym pobytom v mnohych sanatoriach. Pracoval ako novinar, bol zahranicnym korešpondentom talianskeho casopisu La Stampa v Londyne a v Parizi. Pre svoj zidovsky povod mal pocas vojny obmedzene publikacne moznosti a musel sa ukryvať. V povojnovom obdobi sa pre nekonformne nazory dostal do sporu s cirkvou. Dockal sa však i slavy a poct. Zomrel v Rime. +Rozsiahle literarne dielo zo zaciatku ovplyvnoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktoreho bol veducim predstavitelom. Vynikol ako romanopisec Sklamane nadeje, Pochybena ctiziadosť, Lahostajni, Maškarada, Manzelska laska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrcharka, Nestastna milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Rima, Leopardia zena a ine. Vyznamne su i jeho poviedky a novely Epidemia, Rimske poviedky, Nove rimske poviedky, Agostino, Automat a ine. Pisal aj divadelne hry Beatrice Cenci, Zivot je hra a ine a publicisticke knihy napr. Clovek ako ciel, Predstava Indie. + +Dej +Dej sa odohrava v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blizi k Rimu, preto sa ludia z obavy, ze Rim bude bombardovany, hufne sťahuju na vidiek. Tak robi aj hlavna hrdinka romanu Cesira. Obchod, ktory viedla po smrti muza, zanechava do najmu priatelovi Givannimu, a s osemnasťrocnou dcerou Rosettou odchadza k svojim rodicom do Vallecorsy. Vlak však nejde az k cielu ich cesty a preto ostavaju vo Fondi u manzelov Concetty a Vincenza. U nich ziju dlhy cas v biednych pomeroch. Concetta ma dvoch synov, ktori su vojenski zbehovia. Aby ich zachranila pred nemeckymi fašistami, ktori uz nieco tušia, ponukne im Rosettu ako dievca do kychyne. Cesira sa o dceru pravom boji, pretoze pocula, co robia nemecki vojaci s dievcatami, preto obidve v noci ujdu. K rodicom Cesira nemoze isť, pretoze Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia su v zbernom tabore vo Fronsinone. +Pretoze ma Cesira peniaze, nejako sa pretlcie a obidve zeny sa dostanu do horskej osady Sv. Eufemia k rolnikovi Paridovi. Nie su sami, u Parida je viac uprchlickych rodin. V protiklade s Paridom, ktory vidi zmysel zivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nim sa obe zeny spriatelia. Rosette sa s nim nezhodne v nabozenskej otazke, pretoze Michelo neveri v Boha, ale zisti, ze ma tiez rad prostych rolnikov a ma tiez taku jemnu a šlachetnu dušu ako ona. Cele dni travia s nim a ked sa Michelo musi skryvať pred Nemcami, ktori verbuju mladencov na front, skryvaju sa s nim. Obcas sa stretnu aj s vojakmi inych narodnosti a od nich sa dozvedia, ze došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, ze pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne ukryt dvom Anglicanom, ktori im daju nejaku spravu pre anglicke jednotky. +Raz pride do osady skupina Nemcov a odvedu Michela, aby im v horach ukazal cestu. Michelo sa uz nevrati. Cesira si uvedomuje, ze ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpecne miesto a preto s Rosettou odchadzaju od Parida a jeho rodiny. So zasobami jedla su uz tiez na konci. +Dolne dediny su uz oslobodene. Vdaka listku od Anglicanov dostanu Cesira a Rosetta potraviny, oblecenie a tiez auto, ktore ich odvezie do Vallecorsy. Ked tam pridu, v dedine nik nie je a zeny odpocivaju v kaplnke. Ked uz chcu odisť, pridu tam vojaci z Maroka a chcu ich znasilniť. Cesira sa ubrani, ale neskusena Rosetta nie. Toto na nu zaposobi ta, ze sa stane lahkou zenou. Najprv s vodicom, ktory ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodic Chorindo ju necha, pretoze ma zenu. Neskor sa Rosetta miluje aj s Concettinym synom Rosariom. +Cesira sa o jej buducnosť obava. Chce sa vratiť do Rima. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabiju zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrozou rozmyšla, co všetko z nich vojna spravila. Ked uvidi Rim, spomenie si na Michela, do ktoreho vkladala všetky nadeje, ktoreho si oblubila ako vlastneho syna a ktoreho Nemci zastrelili. + + + +ALBERTO MORAVIA +Rimanka +psychologicky roman +Dej +. casť +Adriana bola velkou krasavicou. Ovalna tvar, sladke oci, rovny nos, usta s cervenymi plnymi perami. Mala rovne, dlhe nohy, gulate boky, dlhy trup s uzkym pasom, široke ramena, plne brucho a jej prsia boli tiez plne, vysoke a pevne. +Jej matka sa rozhodla, ze v ich chudobe moze pomocť Adrianino telo a navrhla maliarovi, ze mu posluzi ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pozovala viacerym maliarom. +Matka si však myslela, ze ako modelka zaraba malo, a preto sa rozhodla, ze z Adriany sa stane tanecnica. Adriana však na skuške neuspela, takze tanecnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepacilo a davala to najavo. Adriana všetky zarobene peniaze davala matke. +Pre Adrianu jej sen stastne sa vydať a mať deti zmocnel, ked sa stretne s mladym šoferom Ginom, s ktorym sa aj zasnubila. Jedneho dna odišli Ginovi zamestnavatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštiviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobi na nu silny dojem. Potom sa s Ginom vyspi. +Matka sa naoko hneva, dovedie Adrianu pred lekara, ked sa jej nechce zdoveriť s tym, co sa medzi nou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoji, ked sa presvedci, ze vzťah sa naplnil. Je presvedcena, ze vydaj Adriane uz nehrozi Gino dosiahol, co chcel. +Adrianinou najvacšou tuzbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktora jej ich odkladala, kupuje skromnu vybavu a nabytok do spalne na pozicku. +Napriek tomu, ze je Gino šofer a nie pan, ma pripomienky k tomu, ze pracuje ako modelka a nesuhlasi s tym, aby sa stykala s priatelkou Gisellou, ktoru si vydrziava bohaty pan. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na vylet za mesto, ma robiť spolocnosť solventnemu panovi Astaritovi, ktory od prvej chvile nemohol oci od nej odtrhnuť. Spolocnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prazdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrcil do ruky papierik. Neskor zistila, ze su to peniaze tri tisicky. Doma sa nemohla na ne vynadivať. Na chvilu bola stastna. Zaplati splatky a ešte jej nieco ostane. +Pred Ginom mala vycitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poucenie knaza a peniaze si nechala. Trapi ju to, ze Gino odlozil termin svatby. Matka neveri, ze sa svatba vobec uskutocni. +Astarita pozval Adrianu k sebe do uradu. Na stretnuti hovori o svojej laske k nej, ponuka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dolezitu informaciu o jej snubencovi. Jej snubenec Gino Molinari, je roky zenaty s Antoniettou Partiniovou, dcerou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maju dievcatko menom Maria. +Ked sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, ze sa uz nebude ziviť ako modelka, ale ako prostitutka. +Jej prvym klientom bol Gisellin znamy obchodnik Giacinti, ktory neustale hovori o sebe, ale je štedrejši nez obvykle. Adriana sa obava reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastavi a Adriana sa stane prostitutkou. +S Ginom sa stretla az po odchode jeho panov v ich dome. Gino sa jej pacil, prezije s nim krasne poludnie a nakoniec mu povie, ze vie o jeho manzelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muzi sa striedaju, Adriana si dava zavazok, ze jej budu lahostajni, ze sa nepriputa k ziadnemu z nich. Po case zlenivie, v truhlici na peniaze maju casto prazdno a az to ju opať vyzenie do ulic. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechadzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho zivota opať naruši Gino, ktory jej prišiel oznamiť,ze panej zmizla vzacna pudrenka a teraz ich vyšetruje policia. Prizna sa, ze ju ukradla a vrati mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, ze je ochotny rozisť sa svojou rozlucenou manzelkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, moze byť len klientom ako kazdy iny. + +. casť +Jedneho dna Gisellu a Adrianu sleduju dvaja mladi muzi v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladši z muzov, Giacomino neskor ho bude volať Mino a stane sa jej zivotnou laskou, odmietne Adrianine sluzby, hoci jej zaplatil. Je jemny, plachy, kultivovany. Prezili prijemny vecer na prechadzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrastla. Mino odmieta dovernosti a priam sa hrozi, ak su na verejnosti. Je zahladeny sam do seba, nevidi, ze sa Adriana ponuka, ze ho hladi, pretoze sa zalubila. +Boli ju Giacomovo odmietnutie a nezaujem, vezme matku na prechadzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvabnu šatku, aby nezabudla, do ktorej socialnej vrstvy patri. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu nez je, je pobehlica, a tak sa aj sprava. Gino ju zoznami s muzom, Sonzogno, Z ktoreho aj on sam ma poriadny strach. Adriana o nom nic nevie, a predsa tuši, ze by sa ho mala bať. Ked odišiel, Gino jej prezradil, ze ho kvoli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu sluzku, ktora je teraz vo vyšetrovacej vazbe. Adriana sa nevie zmieriť s tym, ze nevinne dievca pyka za kradez, ktoru spravila ona. +Sonzogno sa k nej vrati ako klient. Spolu sa pomiluju. On jej prezradi, ze je vrahom klenotnika a zlodejom. Obchodnik mu ponukol priliš malu cenu za vec, ktoru mu priniesol na predaj. Sonzogno ma temnu povahu a nezvycajnu silu v ramenach, hoci na to nevypada. Namiesto penazi, ktore Adriana od neho nechcela, jej necha Ginovu pudrenku, ktoru ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom case sa stretne s Gisellou a nenapadne sa vypytuje na mladeho študenta, ktory odvtedy nebol u nej ani raz. Po navšteve Giselly ju na pozvanie navštivi Astarita. Zdoveri sa mu, ze ukradla pudrenku a ze jej je luto tej nevinnej sluzky. Astarita jej poradi, aby pudrenku dala knazovi a nech ho poziada, aby ju dorucil policii, tak najlepšie nepoznana pomoze sluzke, ktoru na zaklade Ginovych ukladov obvinili z kradeze. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretoze v kuchyni cakal pocerny mladik Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizna, ze nema so sebou ani groša, ocakava, ze ho Adriana pošle prec. Nakoniec sa jej prizna, ze cely mesiac myslel len na to, aby sa s nou stretol. +Je o dva roky mladši ako ona, ma rokov, študoval a byval v Rime v podnajme. Je nesmely a uzkostlivy, nevie prejaviť ani tuzbu ani cit. Poziada ju, aby schovala u seba balik, po ktory si po case pride. Prezradi jej, ze je v nom mnozstvo tajne vytlacenych letakov, v +ktorych sa ludom vysvetluje, preco sucasna vlada nie je dobrou vladou a akym sposobom by sa mala odstraniť. Lichoti mu, ze jeho cinnosť povazuje Adriana za nebezpecnu, ma aj revolver. +Po niekolkych dnoch Adriana nevie vydrzať bez Minovej pritomnosti a rozhodne sa ho navštiviť v jeho podnajme. Mino ju pozve do jedalne, kde jeho pani domaca pripravila prenho veceru. +Adriana odchadza stastna, Mino jej slubil, ze na druhy den po veceri za nou pride. Giacomo nemal dosť penazi na zivot v Rime, ale nechcel nic prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, ze s nou zaobchadza ako s menejcennym tvorom. +Jedneho dna, ked išla s Minom elektrickou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala prec. Sonzogno sa jej zdoveril, ze ma pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ludia Gino a ona. Nechce s nim isť do bytu, ale rana do tvare ju presvedci, aby posluchala. Chce, aby s nim ušla do Milana, ma vraj dosť penazi a oni dvaja su pre seba ako stvoreni. Uviedla ho do izby a pod zamienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domaca pani jej povedala, ze Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, ze agenti išli zatknuť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktory pri zatykani postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zasahu ho prepustili. +Adriana sa bala isť domov po Sonzognovej strelbe, ale cakal ju tam zufaly Mino. Ten jej vyrozpraval, ze ho vypocuvali a on zradil. Povedal všetko o svojej cinnosti, ba aj mena svojich kamaratov. +Adriana musi isť na policiu, kvoli vypovedi o Sonzognovi. Neprezradi ani jeho meno, povie, ze išlo o bezneho neznameho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekara a ten potvrdi jej tušenie, ze caka dieťa. Su tomu presne dva mesiace. Adriana si vypocitala, ze to moze od Sonzogna a tato predstava ju desi. +Mino sa nevie zbaviť smutku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradi, ze caka ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa poziadať Astaritu, aby vymazal jeho vypoved. +Prave vtedy, ked prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretoze bol nasilnicky ako vzdy, Astarita ho fackami vyhodi z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveneho pana. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeci Adrianu, ze o vypovedi Mina sa na policii nerobil ziaden zaznam. +Adriana vie, ze Sonzogno sa pomsti za urazku,chce Astaritu varovať, ale pride neskoro. Od jedneho mladika sa dozvie, ze niekto bol zhodeny zo schodista. Adriana si je ista, ze ten mrtvy je Astarita. Straznici išli na strechu a hladaju vraha, Sonzogna, ktoreho nakoniec pri nahanacke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani dalšie dni. Na treti den prišiel list, v ktorom Mino piše, ze ked dostane tento list, on nebude uz medzi zivymi. Nezniesol pocit viny, ze zradil. Postaral sa aj o dieťa, napisal rodine i advokatovi, aby bolo onho postarane. +Ak to bude chlapcek, bude sa volať Giacomo, ak dievcatko, Adriana jej da meno Letizia Radosť, pretoze chce, aby mala iny zivot ako ona, stastny a vesely. + + diff --git a/output.txt b/output.txt new file mode 100644 index 0000000..91dec1f --- /dev/null +++ b/output.txt @@ -0,0 +1,1245 @@ + + + + +REFERATY.ATLAS.SK - Čitateľský denník + + +Čitateľský denník +Obsah + +1. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona 5 +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes 7 +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna 9 +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus 11 +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis 13 +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko 15 +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň – výber básni 17 +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova 19 +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan 21 +VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži 23 +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec 29 +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia 33 +2. ROČNÍK +JÁN PALÁRIK-BESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch 37 +CHARLES DICKENS +Oliver Twist 39 +JANKO JESENSKÝ +Demokrati 43 +EMILY BRONTEÖVÁ +Búrlivé výšiny 47 +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot 49 +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha 53 +JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave 55 +MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni 57 +IVAN KRASKO +Nox et solitudo 59 +3. ROČNÍK +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more 63 + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia 67 +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového 69 +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak 73 +MILO URBAN +Živý bič 77 +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone 81 +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia 85 +IVAN STODOLA +Bačova žena 87 +JÚLIUS BARČ-IVAN +Matka 89 +4. ROČNÍK +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch 93 +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu 95 +JOHN STEINBECK +Na východ od raja 97 +JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite 99 +JOSEPH HELLER +Hlava XXII 103 +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ 105 +FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno 109 +ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch 113 +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi 117 +ANDREJ PLÁVKA +Pieseň 121 +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky 123 +MILAN RÚFUS +Až dozrieme 127 +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc 129 +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen 133 +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka 135 +ALBERTO MORAVIA +Rimanka 139 + + + + + + + +1. ROČNÍK +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Antigona +(báj) +Hlavné postavy: Antigona, Kreon +Vedľajšie postavy: Ismena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor +Útvar: tragédia +Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach + +Dej: +Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke. + Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu: „Tvoja manželka sa zavraždila.“ Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru: „Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.“ + + +Charakteristika: +Antigona: mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna + +Hlavná myšlienka: +Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne. + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Bellerofontes +(báj) +Hlavná postava: Bellerofontes – vnuk Sizyfa +Vedľajšie postavy: Proit, Iolat +Netvor: Chimaira +Bohovia: Aténa, Zeus, Poseidon + +Dej: +Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu: „Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť.“ Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika: +Bellerofontes: nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Trójska vojna +(báj) +Trójski hrdinovia: Paris, Hektor +Grécky hrdinovia: Menelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia: Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej: +V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny: +Paris – syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Teseus +(povesť) +Hlavná postava: Teseus – syn kráľa Aigeusa +Vedľajšie postavy: Aigeus, Minos, Ariadna +Netvor: Minotaursu + +Dej: +Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal: „Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén.“ Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa – nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu: „Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som.“ Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu: „Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať.“ na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu: „Tu máš klbko niti a meč.“ Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty – čiernu za bielu. +Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika: +Teseus: silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý + +STARÉ GRÉCKE BÁJE A POVESTI +Filemon a Baucis +(báj) +Hlavné postavy: Filemon, Baucis +Bohovia: Zeus, Hermes + +Dej: +Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal: „Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa.“ Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala: „Bohovia navštívili našu chalúpku.“ Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol: „Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu.“ Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi. + + +Charakteristika: +Filemon, Baucis: skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční + +JANKO KRÁĽ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +(balada) + +Stručný životopis: +Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa 24. apríla 1822. Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne: Duma Bratislavská a Zverbovaný. +J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku 1848 spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne: Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy +J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa. +Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy. +Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. + +Dej: +Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku „divný“, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu. +K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada. +Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická. + +JANKO KRÁĽ +Moja pieseň – výber básni +(balady) +Remeselník + +V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horko-ťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a sem-tam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie. +Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci. + +Ovčiar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovaný + +Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život; napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku – môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie: „Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo?“ + +Zabitý + +Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň. +Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu. +Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa. + +JÁN BOTTO +Smrť Jánošíkova +(balada) +Stručný životopis: +Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa 27. januára 1829. Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka. +Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou. +Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi. + + +Dej: +Obsahuje úvod a 9 spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života. +I. spev - oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. II. spev - v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania +III. spev - Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým +IV. spev - Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody +V. spev - precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati? On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata +VI. spev - Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud +VII. spev - v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom +VIII. spev - predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel +IX. spev - ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu + +ANDREJ SLÁDKOVIČ +Detvan +(lyrickoepická báseň) +Stručný životopis: +A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku 1847 pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie. +Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozoficko-reflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej. +S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné. + +Dej: +Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov: Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. + +Martin: Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku. +Družina: Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou. +Slatinský jarmok: Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil. +Vohľady: Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak. +Lapačka: Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku. + + +Charakteristika: +Martin: detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný + + VICTOR MARIA HUGO +Chrám Matky Božej v Paríži +(historický román) +Stručný životopis: +V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul – pair. Po prevrate a nástupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú: Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Ďalšie známe Hugove diela: Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje. +Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme. + +Hlavné postavy: +Quasimodo - zvonár v Chráme Matky Božej +Frollo - kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda +Esmeralda - cigánka, ktorá tancovala na námestí +Phoebus - veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda +Pierre Gringoire - básnik a cigánkin „manžel na štyri roky“. + +Dej: +Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína. +Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za „kráľa bláznov.“ Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový „kráľ bláznov“ zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo. +Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na „to“ v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali. +Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej „ohavy“ menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom. +Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila. +Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho „brlohu“ zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas: „Ja sa za neho vydám.“ Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky. +Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval: Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že „jeho cigánku“ miloval aj Frollo. +hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve +Na tomto námestí stála asi tristoročná veža - cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už 16 rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred 16-timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku. +Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny - snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u „Falourdelky“. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili. +Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala. +Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu - cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa „priznala“, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením. +Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto „divadlo“ sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka - tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo. +Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále. +Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou. +Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži - cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno. +Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením. +Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil. +Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika: +Quasimodo: mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať +Esmeralda: pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba +Phoebus: vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE +Lakomec +(komédia) +Stručný životopis: +Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov: domácej frašky a talianskej komédie. +napísal 33 komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým. + +Hlavné postavy: +Harpagon - Kleantov a Elizin otec; zažúbený do Mariany. +Kleant - Harpagonov syn; Marianin milý +Eliza - Harpagonova dcéra; Valérova milá +Valér - Anzelmov syn; Elizin milý +Mariana - Kleantova milá; Harpagonova vyvolená +Anzelm - Valérov a Marianin otec +Frozína - dohadzovačka +Jakub - Harpagonov kuchár a kočiš + +Dej: +Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko: vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí. +Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi - peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika: +Harpagon – za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom +Eliza a Kleant – nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života. +Anzelm – sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy + + + +JÁN KALINČIAK +Reštaurácia +(novela) +Stručný životopis: +J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom. +Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti česko-slovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci. +J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis: „Hranica života, ale nie lásky.“ +Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti: Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské. +Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v 30-tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách. +Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani - drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala. + +Dej: +V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už 15 rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. +Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku. + + +Charakteristika: +Adam Bešeňovský: predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný +Štefan Levický: mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského +Matiáš Bešeňovský: Výborný vábnik na voľbách + +Príslovia a porekadlá : +„Rozumie sa tomu ako hus pivu“ +„Čo sa vlečie, neutečie“ +„Vola lapajú za rohy a človeka za slovo“ +„Ja o vlku a vlk za humny“ +„Nie je všetko zlato, čo sa blyští“ +„Ja o voze, ty o koze“ +„Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní“ +„Blázon dáva a múdry berie“ +„Kto počtuje, ten gazduje“ + + + + + + +2. ROČNÍK +JÁN PALÁRIK-BESKYDOV +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +(veselohra) +Stručný životopis: +Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave. +Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku. +Tvorba: Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie +Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy: +Grófka Eliza Hrabovská +Oriešok - školský učiteľ +Miluša - jeho dcéra, grófkina spoločníčka +Ľudovít Kostrovický +Rohon - zememerač, Kostrovického priateľ + +Dej: + Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna. +Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje. +Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku. + + +Hlavná myšlienka: +Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku. + +CHARLES DICKENS +Oliver Twist + +Stručný životopis: +Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako 10. ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba: Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby: Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield – načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách. + +Hlavné postavy: +Oliver Twist – chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu +Charles Bates, John Dawkins - mladí vreckári +Losberne – doktor +Sowerberry - výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku +Pani Maylieová – tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera +Bumble +Bumblová – rodená Corneyová +Nancy – Oliverova priateľka, zlodejka +Noah Claypole – pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil +Monks – Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat +Bill Sikes – surovec, zlodej, vykrádač bytov +Fagin – starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov +Pán Brownlow – Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán +Rose Maylieová – adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá + +Dej: +Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o 20 či 30 takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich 9 rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu 5 libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi – Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest 3 mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča. +Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes – priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali (aby na neho niečo mali) zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu (bol to ten ktorý mali vykradnúť) zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred 12 rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom- bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna – Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej – matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru – Rózu – ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich 3000 libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili šťastne v jednej dedine a stále sa navštevovali. + +JANKO JESENSKÝ +Demokrati +(román) +Stručný životopis: +Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov (faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, ...). Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine. +Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. 1905. Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia – sú tu básne sociálno-politické, národno-vlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti. +V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu. +Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše II. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru. +Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev. +Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to: Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa II, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných. +Próza: Malomestské rozprávky, Demokrati + +Hlavné postavy: Ján Landík, Hanka, Dubec + +Dej: +Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik - komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok „Rovnosť". Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým, +Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách +aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou, +ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika: +Jan Landik: nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča +Hanka: nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku - chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič: protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením +Dubec: predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie + + + + + + +EMILY BRONTEÖVÁ +Búrlivé výšiny + +Dej: +Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine. +Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone. +Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal. +Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku. +Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +HONORE DE BALZAC +Otec Goriot +(román) +Stručný životopis: +Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici 19. storočia. +Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou. +K najvýznamnejším dielam autora patria: Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová +Spisovateľ vytvoril románoví cyklus – 97 románov – jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu – Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán. + +Dej: +Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po 7 rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit. +Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej. +V penzióne žil s ďalšími 18 spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer. +Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na 12 000 frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová: „Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti! Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú.“ +Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať: „Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov.“ +Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom. + + +Charakteristika: +Otec Goriot: obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život +Rastignac: študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele +Anastasie a Delphine: po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené + + + +ĽUDOVÍT KUBÁNI +Valgatha +(román) +Stručný životopis: +Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú: Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej: +Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. +Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. +V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. JONÁŠ ZÁBORSKÝ +Dva dni v Chujave +(novoveká povesť) +Stručný životopis: +Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba: písal básne – zbierky Bájky, Žehry +Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov. +Ďalšia tvorba: Faustiádia - kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch. + +Dej: +Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, „Deň škaredý“ a „Deň pekný“, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy (Záborského pôsobiska Žubčian), ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu – víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti. + +1. časť: „Deň škaredý“ +Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho „pán s veľkým nosom“ a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní „panskej“ spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne (úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť). Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov (zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci), ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu (Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší). + +2. časť: „Deň pekný“ +Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. MARTIN KUKUČIN +Dom v stráni +(román) +Stručný životopis: +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine. +Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel: s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie +Ďalšou poviedkou sú Dies Irae (Dni hnevu). V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe: Na obecnom salaši, Pred skúškou +Študentská tematika: Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá +Z pobytu na Brači: Dom v stráni +Z pobytu v Južnej Amerike: Mať volá +S historickou tematikou: Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky +Divadelné hry: Komasácia, Bacúckovie dvor +Román: Prechádzky po Patagónií + +Dej: +V živote sú dve veci: Láska a smrť. Román získal aj prímenie „Román o živote". Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. +Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a 3 deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala 1 podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal. + +IVAN KRASKO +Nox et solitudo +(Noc a samota) +(zbierka básni) +Stručný životopis: +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe – chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas 1. svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice – Nedeľný večer. +V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah. +Ďalšia básnická zbierka sú Verše – v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole. +Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry. + +Šesť hodín je + +V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha. + +Chladný dáždik + +Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity – pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo. + + + + + + + + +3. ročník + +ERNEST HEMINGWAY +Starec a more +(novela) +Stručný životopis: +Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas 1. svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení 1. svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti. +Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez 2. svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny. +Tvorba: +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej: +Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už 84. deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po 10-dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od 5-tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil. +85. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. „Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.“ + +Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou 3 dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. „Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať“ + +Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. „Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije.“ + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. +Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu. +Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka: +"Človeka možno poraziť, nie však zničiť." + +Charakteristika: +Santiago: „Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.“ + + + +ROMAIN ROLLAND +Peter a Lucia +(novela) +Stručný životopis: +Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe. +Tvorba: Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof (román Rieka) +Krátko po 1. svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu. +Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej: +Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy 30. januára do 29. marca 1918. Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia - Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer 30. januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah. + Keď 29. marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika: +Peter: mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný. +Lucia: polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou. + +ERICH MARIA REMARQUE +Na západe nič nového +(román) +Stručný životopis: +Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. 1932 utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. 1916 prežil dva roky v zákopoch. +Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti. +Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone. +Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy: Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Müller, Detering, Kantorek + +Dej: +Román sa skladá z 12 kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemecko-anglický front. + +Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. +Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Müller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. +Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť. +Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života. +Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život. +Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil. +Padol v októbri 1918, jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu: Na západe nič nové… + + +Motto: +„Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú – poznačila vojna – I keď unikla jej granátom.“ + + + +JOZEF CÍGER HRONSKÝ +Jozef Mak +(sociálno-psychologický román) +Stručný životopis: +Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa 1. svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. 1945 emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine. +Tvorba: U nás, Domov, Medové srdce – poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak. +Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik + +Dej: +Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. „Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti.“ + +Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. „Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo? Ľaľa, akoby si z neba spadol.“ + + Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. „Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode.“ +Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. „Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ...“ + + Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. „Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.“ + +Životnou filozofiou Maka je: +"Trp Jozef Mak - Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak." + + + +MILO URBAN +Živý bič +(unimalistický román) +Stručný životopis: +Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák. +V r. 1940-1945 pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. 1945 emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu. +Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou 1. svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, "Pánu Bohu za chrbtom", ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy. +Z ďalšej tvorby: Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá – voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás. + +Hlavné postavy: +Stará Ilčička – vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla. +Štefan Ilčík – smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal 19 rokov. +Ondrej Koreň – bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notár Okolický – vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak – zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec. +Dekan Mrva – Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu. +Jano Kurňava – Jonáš – Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár – 50 ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove. +Eva Hlavajová – podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru – utopila sa. +Adam Hlavaj – dezertér (zbeh), muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka – Starala sa o Evine nemanželské dieťa. +Anqyal – žandár, nadbiehal Kriste. +Trnčík – brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama. +Györi – veliteľ vojska + +Dej: +Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas 1. svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. 1. časti "Stratené ruky" je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. 2. časť „Adam Hlavaj“ je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov. + +1. časť: „Stratené ruky“ +Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci (Ondrej Koreň – prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu) a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív: Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna – stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali „Pánča“. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. 2. časť: „Adam Hlavaj“ +Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu. +Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť +Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný. + + +Charakteristika: +Adama Hlavaj - rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu. +Ilčíčka - matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila. +notár Okolický - pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran. +Štefan Ilčík, Ondrej Koreň - obete vojny + +MARGITA FIGULI +Tri gaštanové kone +(novela) +Stručný životopis: +Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. 1941, keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena. +Tvorba: Uzlík tepla, Pokušenie – týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. +Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone. + +Hlavné postavy: +Peter – chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný +Magdaléna Maliariková – čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité +Maliarik – otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný +Maliarička – matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná +Jano Zápotočný – bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan +sestra Zápotočného – milá, pracovitá, bohabojná +Vedľajšie postavy: farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka + +Dej: +Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené - sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca – skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. +Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni – zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa. +Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v 6. mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. +Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. +O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo „Tulák“, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu. + +Charakteristika: +Peter – mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý +Magdaléna - vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra, +Zápotočný - bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou +Magdalénina matka – chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére +Kone - sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí. + + +DOBROSLAV CHROBÁK +Drak sa vracia +(novela) +Stručný životopis: +Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry. +Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža. +Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária. + +Hlavné postavy: Martin Lepiš – drak, Šimon Jariabka, Eva + +Dej: +Podtitul tejto novely ja „rozprávka“ (môže byť niečo zlé o drakovi), ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie + +Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník – individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho. +Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny. +Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden (Poliak) Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza. + +IVAN STODOLA +Bačova žena +(dráma-tragédia) + +Stručný životopis: +Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku 1451 ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave. +Tvorba: +komédie: Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia +tragédie: Bačova žena +hra: Čaj u pána senátora +dráma: Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť +veselohra: Jožko púčik a jeho kariéra +prozaické práce: Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom + +Hlavné postavy: +Ondrej Muranica – bača +Eva +bača Mišo + +Dej: +Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta: „Teraz má už máte obaja.“ +V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym (otázka vysťahovalectva, financie). Morálne – keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. JÚLIUS BARČ-IVAN +Matka +(divadelná hra) +Stručný životopis: +Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov: nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,... +Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra: 3000 ľudí – čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy. +Satirická hra: Mastný hrniec +K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka. +Expresionizmus: dráma Neznámy +Prvky absurdnej drámy: hra Dvaja – otázky medziľudských vzťahov; Veža +Prozaické dielo: Husličky z javora – kniha pre mládež. + +Dej: +Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček „nôž“. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom: „Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.“ + + + + + + + + +4. ročník + +JOHN STEINBECK +O myšiach a ľuďoch + +Stručný životopis: +Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako: román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch. +Ďalšia tvorba: Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja – zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po 1. svetovú vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti. + +Hlavné postavy: +Lenie Small – veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce +George Milton – Lennieho „anjel strážny“, chytrí, menšej postavy + +Dej: +Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky. +Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je „silná ako býk“, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +JOHN STEINBECK +Ovocie hnevu + +Hlavné postavy: +Tom Joud, Róza Šaran, Connie (muž Rózy), Noe (brat Rózy a Toma), matka, Al (brat Toma) + +Dej: +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel 4 roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu. + +„Oni človeka nenávidia preto, že sa boja.“ + +Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore. +Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie – zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala 7 dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko. + +JOHN STEINBECK +Na východ od raja +(román) +Dej: +Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali 9 detí. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. 4 dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše 100 000 dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako 14-ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť. +Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil 15 000 dolárov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER +Kto chytá v žite +(psychologický román) +Stručný životopis: +Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. +Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite. +Z ďalšej tvorby: Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour: Úvod, Hapworth 16, 1924 + +Dej: +Skladá sa z 26 kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v 1. osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro. +Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohráva počas troch dní. + +Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola. + Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol. + V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu - opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane. + Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili. + Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. + Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na coca-colu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. + Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. + Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje: ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka.'' + Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama. + Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. + Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila. + Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. + To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy. + + +JOSEPH HELLER +Hlava XXII +(román) +Stručný životopis: +Patrí k protivojnovým spisovateľom. +Tvorba: Hlava 22, Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná. + +Hlavné postavy: +Yossarian – kapitán, Catheart – plukovník, Milo – obchodník + +Dej: +Názov Hlava XXII je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom 2. svetovej vojny. +Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava XXII dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali 30 náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy XXII, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna. + +„Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.“ +„Podľa Hlavy XXII voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom.“ + +Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom – Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva. +Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor – jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný. +ANTOINE DE SAINT EXUPERY +Malý princ +(rozprávka pre dospelých) +Stručný životopis: +Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla 2. svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od 20. rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti. +Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku 1945. +Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. +Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky: román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu. + +Dej: +Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona. +Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili: + +,,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať.'' + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel. +Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku. +Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až 43 ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti. +Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok. +Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou. +Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie. +Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov. +Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete. +Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný. +Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou. +Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť. +Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete. +Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal. +Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom. + +,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, - povedala líška.'' + +Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia. +Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až 53 minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť. +Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa. +Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži. +Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem. +Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo - ako nepotrebnú škrupinku - na Zemi. +Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho. +Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto: + +,,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk.'' +,,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im: + - To je z únavy...'' + +Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa: zožrala ovečka ružu - áno alebo nie? A uvidíte, ako sa všetko zmení... + A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité! + + +Hlavná myšlienka: +Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. FRANTIŠEK HEČKO +Červené víno +(generačný román) +Stručný životopis: +Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom. +Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety. +Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu. +Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno. +Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie. + +Hlavné postavy: Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek + +Dej: +V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy – „Živly“, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti: Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov „Hrdinka a hrdinča“ a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam - bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov „Marek a Lucia“. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester - dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií - patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí - najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. ALFONZ BEDNÁR +Sklený vrch +(román) +Stručný životopis: +Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe. +Jeho najznámejší román je Sklený vrch. +Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko. +Ďalšia tvorba: Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia. +Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané. + +Hlavné postavy: +Ema Klasová – mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku 5 ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny +Jožo Solan – Emin manžel, pracoval na Úseku 5, mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ – priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny + +Dej: +Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na SNP, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa SNP stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. 3 deje - súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok 1947 + +Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan (manžel) zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ... +Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom (vtedajší snúbenec) a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o 4 roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli 4 lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň (jeden z lyžiarov). Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muža premiestnili na Úsek 4 a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim. +Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny. +Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie (stane na spadnuté elektrické dróty), Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k SNP + + + +VLADIMÍR MINÁČ +Živý a mŕtvi +(román) +Stručný životopis: +Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia (Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň) +Z ďalšej tvorby: Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavné postavy: +1.) Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú SNP: +kapitán Labuda - silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap - veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným +Marek Uhrín - študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku „profesor“ +čatár Koza +Hanka Krapová +Olina Ferkodičová +lekárka Ema +2.) Nemci - fašisti a gardisti +Lemnitzky - veliteľ gardistov +Filip Hracho - nadzbrojník +Vincent Ulrich - gardista +Ignác August Kolenatý +3.) Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú + +Dej: +Trilógia vznikla v 2. polovici 50-tych rokov, ale nebol to „útek do histórie“, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal: „Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa - prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky - to sa už stalo, ale morálne a psychologicky - prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti.“ +Dej sa odohráva počas SNP, v Makove a Priehybách + +Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o SNP, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. SNP sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov. +Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. „Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zoči-voči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný: mal pušku a šiel do boja.“ + +Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap (veliteľ partizánov) sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča (nemeckého gardistu) dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. „Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty.“ + + Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. „Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.“ + +ANDREJ PLÁVKA + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch – venované Alexandrovi Matuškovi +Pieseň +(báseň) +Stručný životopis: +Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista. +V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom. +V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života. +V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala. +Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny. +Obraz SNP vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z ďalšej tvorby: Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života + +Dej: +Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva. +V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, „v dedinách len samé novoty“. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu. + +MIROSLAV VÁLEK +Dotyky +(zbierka básní) +Stručný životopis: +Spolu s Rúfusom patria do poézie 60-tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. 1969-1988 bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave. +Literárna tvorba: +poézia pre deti: Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie +poézia pre dospelých: zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom. +Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou. +Z ďalšej tvorby: Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky + +Šachy + + Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami: + +Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu, +pre šťastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabúdajte, že je problém, na kom +závisí vaše víťazstvo či pád. + +S hlavou v ohni + + Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok: + +Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou, +aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť môj úpal. +Aby o mne hovorili: Celý horí. +. +. +O pol ôsmej večer: +aby ťa bol celý vesmír plný. +. +. +A rád by som bol, keby si raz v živote bola: áno. +Áno na srdci a áno na ústach. + + +Jablko + + Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený - nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť: + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť. +. +. +Neprestávala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som: Zostaň! +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. + + + +MILAN RÚFUS +Až dozrieme +(zbierka básní) +Stručný životopis: +Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii. +Debutoval zbierkou Až dozrieme. +Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase. +Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom. +V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami. +Z ďalšej tvorby: Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov +Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách: Človek, čas a tvorba, 4 epištoly k ľuďom, O literatúre. +S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to: Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček + +Všeobecná charakteristika: + + Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi 2. svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi. + +Neskorá jeseň + + Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad (zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla). Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy. + +Rozlúčenie + + Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú. + +LADISLAV MŇAČKO +Ako chutí moc +(román) +Stručný životopis: +Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemecko-holandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. 1968 emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. 1989 sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu. +Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín. +Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku. +Ďalším dielom je román Ako chutí moc. +Z ďalšej tvorby: Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Münchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ + +Hlavné postavy: +Frank - banketový, prominentný fotoreportér už 20 rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí +Paulína - jeho žena, ktorú zanedbával +mŕtvy šéf kabinetu - 1. muž v krajine, zomrel ako 52 ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo (stučnel) i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita - 1. žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka +Martin - syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite +vdova - 2. žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti +Galovič - jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu +Muklík - prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru +prof. Fonda - Frankov známy +Judita - partizánska žena +Licka - žena v bare, Frankova známa + +Dej: +Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný „Mŕtvy“ sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu (neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina) a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší (Galovič) rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná (urémia - moč v krvi) a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. + +„Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal? Ako ti chutila? V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla? Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie? Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným? (...) Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také: šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to? Dáva to človeku uspokojenie? Ukája to jeho vášne, jeho pudy?“ + + +Charakteristika moci: +„Ako s ňou vie zaobchádzať? Čím bola moc v tvojich rukách? Bola dobrom? Bola zlom? Či bola iba samoúčelom? Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal? Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.“ + + + +LADISLAV MŇAČKO +Smrť sa volá Engelchen +(román) +Dej: +Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. +Pred koncom 2. svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom - kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty - židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť (odchádza do Kanady) a pred odchodom mu povie: „Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.“ +Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu - predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy - zistil meno zradcu - býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city. +Marta však žila 2 životy - jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína. +Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie 2 nemeckých dôstojníkov: k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili 2 Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú (po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku). Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov. +Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva 2 hlavných dôstojníkov SS - Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizánov prichádzajú 2 mladí muži - Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, 2 podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu - obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. +Do partizánskeho oddielu prichádzajú 2 nemeckí zbehovia. +Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu - keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka 2 nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. +Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia. + +ALBERTO MORAVIA +Vrchárka +(román) +Stručný životopis: +Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme. +Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v 40. a 50. rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec (Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné). Významné sú i jeho poviedky a novely (Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné). Písal aj divadelné hry (Beatrice Cenci, Život je hra a iné) a publicistické knihy (napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie). + +Dej: +Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch 1943 a 1944. Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone. +Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky. +Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci. +Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom. +Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili. + + + +ALBERTO MORAVIA +Rimanka +(psychologický román) +Dej: +1. časť +Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné. +Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom. +Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke. +Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí. +Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí - Gino dosiahol, čo chcel. +Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku. +Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze - tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane. +Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si - nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční. +Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. - Jej snúbenec Gino Molinari, je 4 roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária. +Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka. +Jej prvým klientom bol Gisellin známy - obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou. +S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, sem-tam prechádzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný. + +2. časť +Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino (neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou), odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila. +Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona. +Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík - Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol. +Je o dva roky mladší ako ona, má 19 rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v +ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver. +Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru. +Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom. +Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia - Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili. +Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov. +Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí. +Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho'' dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď. +Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam. +Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané. +Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia - Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý. + + diff --git a/remove_caps.py b/remove_caps.py new file mode 100644 index 0000000..fdd5912 --- /dev/null +++ b/remove_caps.py @@ -0,0 +1,33 @@ +import re + +# Открываем файл и читаем его содержимое +with open('cleaned.txt', 'r', encoding='utf-8', errors='replace') as file: + text_content = file.read() + +# Функция для преобразования слов +def normalize_caps(text): + # Разделяем текст на строки + lines = text.splitlines() + # Обрабатываем каждую строку + normalized_lines = [] + for line in lines: + # Разделяем строку на слова + words = line.split() + # Проверяем каждое слово + for i, word in enumerate(words): + if word.isupper(): # Если слово написано полностью заглавными буквами + words[i] = word.capitalize() # Меняем на первое заглавное и остальные строчные + # Собираем слова обратно в строку и добавляем в список + normalized_lines.append(' '.join(words)) + # Собираем строки обратно в текст + return '\n'.join(normalized_lines) + +# Применяем нормализацию +normalized_text = normalize_caps(text_content) + +# Записываем изменённый текст в новый файл +with open('slovak_no_caps.txt', 'w', encoding='utf-8') as output_file: + output_file.write(normalized_text) + +print("Текст успешно нормализован!") + diff --git a/remove_slovak_letters.py b/remove_slovak_letters.py new file mode 100644 index 0000000..c7060ae --- /dev/null +++ b/remove_slovak_letters.py @@ -0,0 +1,24 @@ +# Словарь для замены словацких символов на обычные буквы +replacement_dict = { + 'á': 'a', 'ä': 'a', 'č': 'c', 'ď': 'd', 'é': 'e', 'í': 'i', + 'ĺ': 'l', 'ľ': 'l', 'ň': 'n', 'ó': 'o', 'ô': 'o', 'ŕ': 'r', + 'šť': 'st', 'ú': 'u', 'ý': 'y', 'ž': 'z', + 'Á': 'A', 'Ä': 'A', 'Č': 'C', 'Ď': 'D', 'É': 'E', 'Í': 'I', + 'Ĺ': 'L', 'Ľ': 'L', 'Ň': 'N', 'Ó': 'O', 'Ô': 'O', 'Ŕ': 'R', + 'Š': 'S', 'Ú': 'U', 'Ý': 'Y', 'Ž': 'Z' +} + +# Открываем файл и читаем его содержимое +with open('no_slovak_letters.txt', 'r', encoding='utf-8', errors='replace') as file: + text_content = file.read() + +# Заменяем словацкие символы на обычные буквы +for slovak_char, english_char in replacement_dict.items(): + text_content = text_content.replace(slovak_char, english_char) + +# Записываем изменённый текст в новый файл +with open('no_slovak_output.txt', 'w', encoding='utf-8') as output_file: + output_file.write(text_content) + +print("Текст успешно нормализован!") + diff --git a/slovak_no_caps.txt b/slovak_no_caps.txt new file mode 100644 index 0000000..adf3b9f --- /dev/null +++ b/slovak_no_caps.txt @@ -0,0 +1,1244 @@ + + + + +Referaty.atlas.sk Čitateľský denník + + +Čitateľský denník +Obsah + +. Ročník +Staré Grécke Báje A Povesti +Antigona +Staré Grécke Báje A Povesti +Bellerofontes +Staré Grécke Báje A Povesti +Trójska vojna +Staré Grécke Báje A Povesti +Teseus +Staré Grécke Báje A Povesti +Filemon a Baucis +Janko Kráľ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +Janko Kráľ +Moja pieseň výber básni +Ján Botto +Smrť Jánošíkova +Andrej Sládkovič +Detvan +Victor Maria Hugo +Chrám Matky Božej v Paríži +Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec +Ján Kalinčiak +Reštaurácia +. Ročník +Ján Palárikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +Charles Dickens +Oliver Twist +Janko Jesenský +Demokrati +Emily Brontevá +Búrlivé výšiny +Honore De Balzac +Otec Goriot +Ľudovít Kubáni +Valgatha +Jonáš Záborský +Dva dni v Chujave +Martin Kukučin +Dom v stráni +Ivan Krasko +Nox et solitudo +. Ročník +Ernest Hemingway +Starec a more + +Romain Rolland +Peter a Lucia +Erich Maria Remarque +Na západe nič nového +Jozef Cíger Hronský +Jozef Mak +Milo Urban +Živý bič +Margita Figuli +Tri gaštanové kone +Dobroslav Chrobák +Drak sa vracia +Ivan Stodola +Bačova žena +Július Barčivan +Matka +. Ročník +John Steinbeck +O myšiach a ľuďoch +John Steinbeck +Ovocie hnevu +John Steinbeck +Na východ od raja +Jerome David Salinger +Kto chytá v žite +Joseph Heller +Hlava Xxii +Antoine De Saint Exupery +Malý princ +František Hečko +Červené víno +Alfonz Bednár +Sklený vrch +Vladimír Mináč +Živý a mŕtvi +Andrej Plávka +Pieseň +Miroslav Válek +Dotyky +Milan Rúfus +Až dozrieme +Ladislav Mňačko +Ako chutí moc +Ladislav Mňačko +Smrť sa volá Engelchen +Alberto Moravia +Vrchárka +Alberto Moravia +Rimanka + + + + + + + +. Ročník +Staré Grécke Báje A Povesti +Antigona +báj +Hlavné postavy Antigona, Kreon +Vedľajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor +Útvartragédia +Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach + +Dej +Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke. +Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu Tvoja manželka sa zavraždila. Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená. + + +Charakteristika +Antigona mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna + +Hlavná myšlienka +Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne. + +Staré Grécke Báje A Povesti +Bellerofontes +báj +Hlavná postavaBellerofontes vnuk Sizyfa +Vedľajšie postavyProit, Iolat +NetvorChimaira +BohoviaAténa, Zeus, Poseidon + +Dej +Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť. Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika +Bellerofontes nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny + +Staré Grécke Báje A Povesti +Trójska vojna +báj +Trójski hrdinovia Paris, Hektor +Grécky hrdinoviaMenelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet +Bohovia Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis + +Dej +V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy. +Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny +Paris syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa + +Staré Grécke Báje A Povesti +Teseus +povesť +Hlavná postavaTeseus syn kráľa Aigeusa +Vedľajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna +NetvorMinotaursu + +Dej +Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén. Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som. Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať. na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu Tu máš klbko niti a meč. Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty čiernu za bielu. +Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika +Teseus silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý + +Staré Grécke Báje A Povesti +Filemon a Baucis +báj +Hlavné postavy Filemon, Baucis +BohoviaZeus, Hermes + +Dej +Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov. +Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli. +Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala Bohovia navštívili našu chalúpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu. Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu. +Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi. + + +Charakteristika +Filemon, Baucis skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční + +Janko Kráľ +Zakliata panna vo Váhu a divný Janko +balada + +Stručný životopis +Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa . apríla . Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne Duma Bratislavská a Zverbovaný. +J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy +J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa. +Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy. +Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko. + +Dej +Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku divný, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu. +K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada. +Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická. + +Janko Kráľ +Moja pieseň výber básni +balady +Remeselník + +V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horkoťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie. +Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci. + +Ovčiar + +Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval. + +Zverbovaný + +Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo + +Zabitý + +Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň. +Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu. +Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila. + +Kvet + +V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať. +Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa. + +Ján Botto +Smrť Jánošíkova +balada +Stručný životopis +Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa . januára . Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka. +Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou. +Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi. + + +Dej +Obsahuje úvod a spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života. +I. spev oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. Ii. spev v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania +Iii. spev Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým +Iv. spev Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody +V. spev precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata +Vi. spev Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud +Vii. spev v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom +Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel +Ix. spev ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu + +Andrej Sládkovič +Detvan +lyrickoepická báseň +Stručný životopis +A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel. +A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie. +Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozofickoreflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej. +S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné. + +Dej +Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka. + +Martin Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku. +Družina Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou. +Slatinský jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil. +Vohľady Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak. +Lapačka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku. + + +Charakteristika +Martin detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný + +Victor Maria Hugo +Chrám Matky Božej v Paríži +historický román +Stručný životopis +V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul pair. Po prevrate a nástupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone. +V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu. +Ďalšie známe Hugove diela Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje. +Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži. +Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme. + +Hlavné postavy +Quasimodo zvonár v Chráme Matky Božej +Frollo kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda +Esmeralda cigánka, ktorá tancovala na námestí +Phoebus veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda +Pierre Gringoire básnik a cigánkin manžel na štyri roky. + +Dej +Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína. +Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kráľa bláznov. Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový kráľ bláznov zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo. +Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na to v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali. +Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom. +Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila. +Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho brlohu zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas Ja sa za neho vydám. Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky. +Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že jeho cigánku miloval aj Frollo. +hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve +Na tomto námestí stála asi tristoročná veža cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku. +Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u Falourdelky. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili. +Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala. +Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa priznala, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením. +Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto divadlo sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo. +Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále. +Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou. +Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno. +Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením. +Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil. +Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici. + + +Charakteristika +Quasimodo mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať +Esmeralda pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba +Phoebus vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu + +Jean Baptiste Poquelin Moliere +Lakomec +komédia +Stručný životopis +Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov domácej frašky a talianskej komédie. +napísal komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel. +K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým. + +Hlavné postavy +Harpagon Kleantov a Elizin otec zažúbený do Mariany. +Kleant Harpagonov syn Marianin milý +Eliza Harpagonova dcéra Valérova milá +Valér Anzelmov syn Elizin milý +Mariana Kleantova milá Harpagonova vyvolená +Anzelm Valérov a Marianin otec +Frozína dohadzovačka +Jakub Harpagonov kuchár a kočiš + +Dej +Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí. +Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika +Harpagon za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom +Eliza a Kleant nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života. +Anzelm sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy + + + +Ján Kalinčiak +Reštaurácia +novela +Stručný životopis +J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom. +Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti českoslovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci. +J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis Hranica života, ale nie lásky. +Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské. +Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách. +Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala. + +Dej +V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby. +Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku. + + +Charakteristika +Adam Bešeňovský predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný +Štefan Levický mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského +Matiáš Bešeňovský Výborný vábnik na voľbách + +Príslovia a porekadlá +Rozumie sa tomu ako hus pivu +Čo sa vlečie, neutečie +Vola lapajú za rohy a človeka za slovo +Ja o vlku a vlk za humny +Nie je všetko zlato, čo sa blyští +Ja o voze, ty o koze +Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní +Blázon dáva a múdry berie +Kto počtuje, ten gazduje + + + + + + +. Ročník +Ján Palárikbeskydov +Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch +veselohra +Stručný životopis +Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave. +Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku. +Tvorba Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie +Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy +Grófka Eliza Hrabovská +Oriešok školský učiteľ +Miluša jeho dcéra, grófkina spoločníčka +Ľudovít Kostrovický +Rohon zememerač, Kostrovického priateľ + +Dej +Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna. +Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje. +Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku. + + +Hlavná myšlienka +Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku. + +Charles Dickens +Oliver Twist + +Stručný životopis +Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako . ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách. + +Hlavné postavy +Oliver Twist chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu +Charles Bates, John Dawkins mladí vreckári +Losberne doktor +Sowerberry výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku +Pani Maylieová tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera +Bumble +Bumblová rodená Corneyová +Nancy Oliverova priateľka, zlodejka +Noah Claypole pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil +Monks Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat +Bill Sikes surovec, zlodej, vykrádač bytov +Fagin starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov +Pán Brownlow Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán +Rose Maylieová adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá + +Dej +Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o či takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak. +Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates. +Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča. +Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali aby na neho niečo mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu bol to ten ktorý mali vykradnúť zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru Rózu ju si neskôr adoptovala pani Maylieová. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich libier Harry Maylie požiada Rózu o ruku a ona prijala. Žili na dedine. Pán Brownlow si zobral Olivera za svojho syna. Všetci žili šťastne v jednej dedine a stále sa navštevovali. + +Janko Jesenský +Demokrati +román +Stručný životopis +Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine. +Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. . Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia sú tu básne sociálnopolitické, národnovlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti. +V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu. +Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše Ii. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru. +Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev. +Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa Ii, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných. +Próza Malomestské rozprávky, Demokrati + +Hlavné postavy Ján Landík, Hanka, Dubec + +Dej +Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok Rovnosť. Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým, +Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách +aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou, +ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika +Jan Landik nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča +Hanka nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením +Dubec predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie + + + + + + +Emily Brontevá +Búrlivé výšiny + +Dej +Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine. +Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone. +Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal. +Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu. +Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky. +Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku. +Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali. + +Honore De Balzac +Otec Goriot +román +Stručný životopis +Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici . storočia. +Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou. +K najvýznamnejším dielam autora patria Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová +Spisovateľ vytvoril románoví cyklus románov jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán. + +Dej +Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit. +Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov. +Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej. +V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer. +Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli. +Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú. +Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov. +Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom. + + +Charakteristika +Otec Goriot obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život +Rastignac študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele +Anastasie a Delphine po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené + + + +Ľudovít Kubáni +Valgatha +román +Stručný životopis +Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha + +Dej +Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele. +Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory. +V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu. +Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. Jonáš Záborský +Dva dni v Chujave +novoveká povesť +Stručný životopis +Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba písal básne zbierky Bájky, Žehry +Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov. +Ďalšia tvorbaFaustiádia kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch. + +Dej +Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy Záborského pôsobiska Žubčian, ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti. + +. časť Deň škaredý +Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho pán s veľkým nosom a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní panskej spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť. Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci, ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší. + +. časť Deň pekný +Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. Martin Kukučin +Dom v stráni +román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine. +Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie +Ďalšou poviedkou sú Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skúškou +Študentská tematika Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá +Z pobytu na Brači Dom v stráni +Z pobytu v Južnej Amerike Mať volá +S historickou tematikou Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky +Divadelné hry Komasácia, Bacúckovie dvor +Román Prechádzky po Patagónií + +Dej +V živote sú dve veci Láska a smrť. Román získal aj prímenie Román o živote. Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách. +Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny. + +Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal. + +Ivan Krasko +Nox et solitudo +Noc a samota +zbierka básni +Stručný životopis +Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu. +Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice Nedeľný večer. +V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah. +Ďalšia básnická zbierka sú Verše v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole. +Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry. + +Šesť hodín je + +V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha. + +Chladný dáždik + +Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko. + +Balada + +Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo. + + + + + + + + +. ročník + +Ernest Hemingway +Starec a more +novela +Stručný životopis +Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas . svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení . svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti. +Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez . svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny. +Tvorba +Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej +Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už . deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil. +. deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie. + +Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať + +Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije. + +Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil. +Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu. +Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka +Človeka možno poraziť, nie však zničiť. + +Charakteristika +Santiago Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu. + + + +Romain Rolland +Peter a Lucia +novela +Stručný životopis +Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe. +Tvorba Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof román Rieka +Krátko po . svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu. +Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti. + +Dej +Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy . januára do . marca . Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer . januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah. +Keď . marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola. + + +Charakteristika +Peter mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný. +Lucia polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou. + +Erich Maria Remarque +Na západe nič nového +román +Stručný životopis +Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. prežil dva roky v zákopoch. +Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti. +Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone. +Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek + +Dej +Román sa skladá z kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemeckoanglický front. + +Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak. +Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati. +Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito. +Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami. +Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť. +Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života. +Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať. +Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život. +Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil. +Padol v októbri , jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na západe nič nové + + +Motto +Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna I keď unikla jej granátom. + + + +Jozef Cíger Hronský +Jozef Mak +sociálnopsychologický román +Stručný životopis +Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine. +Tvorba U nás, Domov, Medové srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak. +Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik + +Dej +Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti. + +Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo Ľaľa, akoby si z neba spadol. + +Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode. +Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ... + +Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo. + +Životnou filozofiou Maka je +Trp Jozef Mak Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak. + + + +Milo Urban +Živý bič +unimalistický román +Stručný životopis +Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák. +V r. pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel. +Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu. +Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, Pánu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy. +Z ďalšej tvorby Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás. + +Hlavné postavy +Stará Ilčička vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla. +Štefan Ilčík smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal rokov. +Ondrej Koreň bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku. +Notár Okolický vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec. +Dekan Mrva Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu. +Jano Kurňava Jonáš Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove. +Eva Hlavajová podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa. +Adam Hlavaj dezertér zbeh, muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera. +Sivonka Starala sa o Evine nemanželské dieťa. +Anqyal žandár, nadbiehal Kriste. +Trnčík brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama. +Gyri veliteľ vojska + +Dej +Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas . svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. . časti Stratené ruky je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. . časť Adam Hlavaj je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov. + +. časť Stratené ruky +Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci Ondrej Koreň prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie. +Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali Pánča. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením. +V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. . časť Adam Hlavaj +Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu. +Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť +Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný. + + +Charakteristika +Adama Hlavaj rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu. +Ilčíčka matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila. +notár Okolický pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran. +Štefan Ilčík, Ondrej Koreň obete vojny + +Margita Figuli +Tri gaštanové kone +novela +Stručný životopis +Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. , keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena. +Tvorba Uzlík tepla, Pokušenie týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás. +Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone. + +Hlavné postavy +Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný +Magdaléna Maliariková čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité +Maliarik otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný +Maliarička matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná +Jano Zápotočný bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan +sestra Zápotočného milá, pracovitá, bohabojná +Vedľajšie postavy farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka + +Dej +Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie. + +Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia. +Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa. +Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil. +Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra. +O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo Tulák, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu. + +Charakteristika +Peter mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý +Magdaléna vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra, +Zápotočný bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou +Magdalénina matka chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére +Kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí. + + +Dobroslav Chrobák +Drak sa vracia +novela +Stručný životopis +Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry. +Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža. +Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária. + +Hlavné postavy Martin Lepiš drak, Šimon Jariabka, Eva + +Dej +Podtitul tejto novely ja rozprávka môže byť niečo zlé o drakovi, ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie + +Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho. +Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny. +Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden Poliak Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza. + +Ivan Stodola +Bačova žena +drámatragédia + +Stručný životopis +Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave. +Tvorba +komédie Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia +tragédie Bačova žena +hra Čaj u pána senátora +dráma Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť +veselohra Jožko púčik a jeho kariéra +prozaické práce Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom + +Hlavné postavy +Ondrej Muranica bača +Eva +bača Mišo + +Dej +Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta Teraz má už máte obaja. +V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym otázka vysťahovalectva, financie. Morálne keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. Július Barčivan +Matka +divadelná hra +Stručný životopis +Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,... +Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra ľudí čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy. +Satirická hra Mastný hrniec +K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka. +Expresionizmus dráma Neznámy +Prvky absurdnej drámy hra Dvaja otázky medziľudských vzťahov Veža +Prozaické dielo Husličky z javora kniha pre mládež. + +Dej +Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček nôž. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí. + + + + + + + + +. ročník + +John Steinbeck +O myšiach a ľuďoch + +Stručný životopis +Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch. +Ďalšia tvorba Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po . svetovú vojnu, Potulky s Charleym +Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti. + +Hlavné postavy +Lenie Small veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce +George Milton Lennieho anjel strážny, chytrí, menšej postavy + +Dej +Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky. +Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je silná ako býk, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať. + +John Steinbeck +Ovocie hnevu + +Hlavné postavy +Tom Joud, Róza Šaran, Connie muž Rózy, Noe brat Rózy a Toma, matka, Al brat Toma + +Dej +Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu. + +Oni človeka nenávidia preto, že sa boja. + +Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore. +Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko. + +John Steinbeck +Na východ od raja +román +Dej +Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali detí. +Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta. +Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť. +Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolárov na fazuli. Jerome David Salinger +Kto chytá v žite +psychologický román +Stručný životopis +Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti. +Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite. +Z ďalšej tvorby Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour Úvod, Hapworth , + +Dej +Skladá sa z kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v . osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro. +Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu. +Dej sa odohráva počas troch dní. + +Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola. +Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol. +V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane. +Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili. +Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont. +Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela. +Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo. +Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka. +Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama. +Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe +Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel. +Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila. +Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče. +To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy. + + +Joseph Heller +Hlava Xxii +román +Stručný životopis +Patrí k protivojnovým spisovateľom. +Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná. + +Hlavné postavy +Yossarian kapitán, Catheart plukovník, Milo obchodník + +Dej +Názov Hlava Xxii je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy + +Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny. +Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava Xxii dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy Xxii, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna. + +Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon. +Podľa Hlavy Xxii voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom. + +Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov. +Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva. +Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna. +Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný. +Antoine De Saint Exupery +Malý princ +rozprávka pre dospelých +Stručný životopis +Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla . svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od . rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti. +Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku . +Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie. +Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu. + +Dej +Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona. +Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili + +,,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať. + +Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi. +Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel. +Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku. +Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti. +Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok. +Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou. +Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie. +Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti. +Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov. +Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete. +Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný. +Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou. +Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť. +Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete. +Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on. +Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal. +Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom. + +,,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, povedala líška. + +Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia. +Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť. +Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa. +Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži. +Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem. +Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnú škrupinku na Zemi. +Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho. +Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto + +,,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk. +,,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im +To je z únavy... + +Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať. + +,,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa zožrala ovečka ružu áno alebo nie A uvidíte, ako sa všetko zmení... +A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité + + +Hlavná myšlienka +Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. František Hečko +Červené víno +generačný román +Stručný životopis +Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom. +Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety. +Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu. +Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno. +Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie. + +Hlavné postavy Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek + +Dej +V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. Alfonz Bednár +Sklený vrch +román +Stručný životopis +Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe. +Jeho najznámejší román je Sklený vrch. +Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko. +Ďalšia tvorba Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia. +Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané. + +Hlavné postavy +Ema Klasová mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny +Jožo Solan Emin manžel, pracoval na Úseku , mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou +Milan Kališ priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny + +Dej +Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na Snp, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa Snp stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. deje súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok + +Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan manžel zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ... +Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom vtedajší snúbenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň jeden z lyžiarov. Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline. +Jej muža premiestnili na Úsek a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim. +Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny. +Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie stane na spadnuté elektrické dróty, Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k Snp + + + +Vladimír Mináč +Živý a mŕtvi +román +Stručný životopis +Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili. +Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny. +Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň +Z ďalšej tvorby Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M + +Hlavné postavy +. Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú Snp +kapitán Labuda silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu +Janko Krap veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným +Marek Uhrín študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku profesor +čatár Koza +Hanka Krapová +Olina Ferkodičová +lekárka Ema +. Nemci fašisti a gardisti +Lemnitzky veliteľ gardistov +Filip Hracho nadzbrojník +Vincent Ulrich gardista +Ignác August Kolenatý +. Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú + +Dej +Trilógia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to útek do histórie, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky to sa už stalo, ale morálne a psychologicky prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti. +Dej sa odohráva počas Snp, v Makove a Priehybách + +Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o Snp, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. Snp sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov. +Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zočivoči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný mal pušku a šiel do boja. + +Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap veliteľ partizánov sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča nemeckého gardistu dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty. + +Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali. + +Andrej Plávka + +zbierka Moje najmilšie +Po rokoch venované Alexandrovi Matuškovi +Pieseň +báseň +Stručný životopis +Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista. +V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom. +V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života. +V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala. +Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny. +Obraz Snp vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni. +Z ďalšej tvorby Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života + +Dej +Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva. +V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, v dedinách len samé novoty. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu. + +Miroslav Válek +Dotyky +zbierka básní +Stručný životopis +Spolu s Rúfusom patria do poézie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave. +Literárna tvorba +poézia pre deti Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie +poézia pre dospelých zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom. +Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou. +Z ďalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky + +Šachy + +Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami + +Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu, +pre šťastie lebo pre sklamanie hrať, +nezabúdajte, že je problém, na kom +závisí vaše víťazstvo či pád. + +S hlavou v ohni + +Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok + +Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou, +aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka. +. +. +Napoludnie by si mohla byť môj úpal. +Aby o mne hovorili Celý horí. +. +. +O pol ôsmej večer +aby ťa bol celý vesmír plný. +. +. +A rád by som bol, keby si raz v živote bola áno. +Áno na srdci a áno na ústach. + + +Jablko + +Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. +Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť. +. +. +Neprestávala prosiť, prišla k stolu, +plakala. +. +. +Otvorila dvere, +zbledol som a povedal som Zostaň +Ale ona si zbalila svoje veci a odišla. + +Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem. + + + +Milan Rúfus +Až dozrieme +zbierka básní +Stručný životopis +Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii. +Debutoval zbierkou Až dozrieme. +Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase. +Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom. +V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami. +Z ďalšej tvorby Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov +Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách Človek, čas a tvorba, epištoly k ľuďom, O literatúre. +S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček + +Všeobecná charakteristika + +Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi . svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva. + +Materstvo + +Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi. + +Neskorá jeseň + +Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla. Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy. + +Rozlúčenie + +Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú. + +Ladislav Mňačko +Ako chutí moc +román +Stručný životopis +Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemeckoholandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu. +Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín. +Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku. +Ďalším dielom je román Ako chutí moc. +Z ďalšej tvorby Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Mnchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ + +Hlavné postavy +Frank banketový, prominentný fotoreportér už rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí +Paulína jeho žena, ktorú zanedbával +mŕtvy šéf kabinetu . muž v krajine, zomrel ako ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo stučnel i charakterovo, postupne sa odcudzil +Margita . žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka +Martin syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite +vdova . žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti +Galovič jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu +Muklík prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru +prof. Fonda Frankov známy +Judita partizánska žena +Licka žena v bare, Frankova známa + +Dej +Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný Mŕtvy sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší Galovič rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná urémia moč v krvi a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom. + +Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal Ako ti chutila V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným ... Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to Dáva to človeku uspokojenie Ukája to jeho vášne, jeho pudy + + +Charakteristika moci +Ako s ňou vie zaobchádzať Čím bola moc v tvojich rukách Bola dobrom Bola zlom Či bola iba samoúčelom Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť. + + + +Ladislav Mňačko +Smrť sa volá Engelchen +román +Dej +Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel. +Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval. +Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť odchádza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen. +Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy zistil meno zradcu býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city. +Marta však žila životy jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína. +Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie nemeckých dôstojníkov k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku. Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov. +Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva hlavných dôstojníkov Ss Skorzenyho a Engelchena. +Medzi partizánov prichádzajú mladí muži Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry. +Do partizánskeho oddielu prichádzajú nemeckí zbehovia. +Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia. +Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia. + +Alberto Moravia +Vrchárka +román +Stručný životopis +Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme. +Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné. Významné sú i jeho poviedky a novely Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné. Písal aj divadelné hry Beatrice Cenci, Život je hra a iné a publicistické knihy napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie. + +Dej +Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone. +Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky. +Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci. +Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom. +Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili. + + + +Alberto Moravia +Rimanka +psychologický román +Dej +. časť +Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné. +Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom. +Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke. +Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí. +Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí Gino dosiahol, čo chcel. +Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku. +Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje. +Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane. +Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční. +Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. Jej snúbenec Gino Molinari, je roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária. +Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka. +Jej prvým klientom bol Gisellin známy obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou. +S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej. +Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc. +Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechádzku po obchodnej štvrti. +Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju. +Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný. + +. časť +Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou, odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila. +Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí. +Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona. +Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej. +Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík Giacomo. +Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol. +Je o dva roky mladší ako ona, má rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v +ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver. +Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru. +Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom. +Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi. +Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili. +Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov. +Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí. +Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď. +Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam. +Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané. +Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý. +