Bakalarska_praca/data_files/no_slovak_output.txt

REFERATY.ATLAS.SK  Citatelsky dennik


Citatelsky dennik
Obsah

. ROCNIK
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Antigona
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Bellerofontes
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Trojska vojna
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Teseus
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Filemon a Baucis
JANKO KRAL
Zakliata panna vo Vahu a divny Janko
JANKO KRAL
Moja piesen  vyber basni
JAN BOTTO
Smrť Janošikova
ANDREJ SLADKOVIC
Detvan
VICTOR MARIA HUGO
Chram Matky Bozej v Parizi
JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
Lakomec
JAN KALINCIAK
Reštauracia
. ROCNIK
JAN PALARIKBESKYDOV
Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch
CHARLES DICKENS
Oliver Twist
JANKO JESENSKY
Demokrati
EMILY BRONTEVA
Burlive vyšiny
HONORE DE BALZAC
Otec Goriot
LUDOVIT KUBANI
Valgatha
JONAS ZABORSKY
Dva dni v Chujave
MARTIN KUKUCIN
Dom v strani
IVAN KRASKO
Nox et solitudo
. ROCNIK
ERNEST HEMINGWAY
Starec a more

ROMAIN ROLLAND
Peter a Lucia
ERICH MARIA REMARQUE
Na zapade nic noveho
JOZEF CIGER HRONSKY
Jozef Mak
MILO URBAN
Zivy bic
MARGITA FIGULI
Tri gaštanove kone
DOBROSLAV CHROBAK
Drak sa vracia
IVAN STODOLA
Bacova zena
JULIUS BARCIVAN
Matka
. ROCNIK
JOHN STEINBECK
O myšiach a ludoch
JOHN STEINBECK
Ovocie hnevu
JOHN STEINBECK
Na vychod od raja
JEROME DAVID SALINGER
Kto chyta v zite
JOSEPH HELLER
Hlava XXII
ANTOINE DE SAINT EXUPERY
Maly princ
FRANTISEK HECKO
Cervene vino
ALFONZ BEDNAR
Skleny vrch
VLADIMIR MINAC
Zivy a mrtvi
ANDREJ PLAVKA
Piesen
MIROSLAV VALEK
Dotyky
MILAN RUFUS
Az dozrieme
LADISLAV MNACKO
Ako chuti moc
LADISLAV MNACKO
Smrť sa vola Engelchen
ALBERTO MORAVIA
Vrcharka
ALBERTO MORAVIA
Rimanka







. ROCNIK 
STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Antigona
baj
Hlavne postavy Antigona, Kreon
Vedlajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strazca, prvy posol, druhy posol, nacelnik zboru, zbor
Utvartragedia
Dej sa odohrava pred kralovskym palacom v Tebach

Dej
Antigona je dcera krala Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktora sa skoncila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden den, ked zdvihli ruku jeden na druheho. Ich nastupca Kreon da Eteokla pochovať so všetkymi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakavať. Nepochovaneho ho necha napospas dravcom. Antigona ma v umysle pochovať svojho brata a o pomoc poziada aj sestru Ismenu. Ta jej však odmietne pomocť a radšej sa podda zakonom. Antigona odchadza pochovať brata. Kreon sa rozprava s nacelnikom zboru. V tom prichadza strazca, ktory oznami Kreonovi, ze ktosi pochoval Polyneika so všetkymi postami a vinnik nezanechal za sebou ziadnu stopu. Kral prikaze strazcovi, aby našiel toho opovazlivca, lebo inak mu zaplati zivotom. Strazcovia prichytia Antigonu pri cine a prevedu ku kralovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potresta Antigonu smrťou a chysta sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k cinu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikazal strazcom, aby ich uvaznili a dobre strazili. Hajmon, najmladši syn krala a nacelnik zboru ho marne prehovaraju. Vravia mu, ze ludia v meste chvalia Antigonin cin a skor si zasluzi velkolepe pocty. Kreon neustupi ani vystrahe, ze Hajmon sa zabije, ak jeho snubenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Maju ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaziva pochovaju v skalnej hrobke.
 Sluhovia privadzaju Anitgonu z palaca a vedu ju k skalnej hrobke, ktora jej je svadobnou sienou a vazenim zaroven. Antigona prosi ludi, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbozny skutok sposobuju strasť ti, co ju vedu k hrobke. Do Teb prichadza veštec Teiresias vedeny chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zle rozhodnutie. Vystriha ho, ze ak neustupi, zomrie niekto z jeho najblizšich. Az teraz sa Kreon zlakne a zmeni svoje rozhodnutie. Sam pochova Polyneika a ponahla sa oslobodiť Antigonu z podzemneho vazenia, ale je uz neskoro, pretoze sa obesila. Do Teb prichadza prvy posol, ktory oznamuje, ze sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sam v hneve, pokladajuc otca za vraha. Z palaca prichadza Eurydika, zena krala Kreona. zacula cosi, ze rodinu postihlo nestastie. Prvy posol jej všetko vyrozpraval. Kralovna odišla do palaca. Nacelnik zboru a posol vchadzaju do palaca. V tom prichadza Kreon a v naruci nesie svojho syna mrtveho. Pochopil, ze vrahom je on. Z palaca vychadza druhy posol a nesie zlu spravu Tvoja manzelka sa zavrazdila. Kreon vola svoj osud, aby ukoncil jeho zivot, lebo nema preco ziť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a zena. Nacelnik zboru Clovek, ktory si mnoho o sebe mysli a pouziva velke slova, neminie velky trest a konať s rozvahou sa nauci az na stare kolena.


Charakteristika
Antigona mlada, pekna, rozumna, mila, šlachetna, smela, odvazna, nebojucna

Hlavna myšlienka
Jednoducha zena sa postavi proti spolocnosti a sama sa rozhodne.

STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Bellerofontes
baj
Hlavna postavaBellerofontes  vnuk Sizyfa
Vedlajšie postavyProit, Iolat
NetvorChimaira
BohoviaAtena, Zeus, Poseidon

Dej
Nestastny bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel ujsť z vlasti. podozrievali ho z vrazdy. Bellerofontes sa na uteku dostal ku kralovi Proitovi, ten ho prijal a ponukol pohostinstvo. Jeho spravanie prezradilo, ze pochadza zo vznešeneho rodu. Zapacil sa mladej kralovnej, ktora ho vyznamenavala pred šlachticmi. Ten si tieto pocty nevšimal. Kralovna sa nahnevala a uvazovala, ako by ho ociernila, Kralovi vravela, ze je pyšny a nevšima si pocty. Iste bude zly. Kral si to nevšimal. Proites zaobchadzal s Bellerofontesom ako s priatelom. Kralovna sa zleho umyslu nevzdala. Podplatila sluzobnika a zašla za kralom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriatelmi a chce sa zmocniť tronu a ak sa ho nezbaviš, zabije ťa. Sluha vypocul rozhovor a moze ti to dosvedciť. Zavolala sluhu a ten to dosvedcil. Kral jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto nacrtol na tabulku tajne znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kralovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devať dni. Potom sa ho spytal na dovod a ucel cesty. Bellerofontes mu podal tabulku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kral si hosť oblubil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpecnu cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda zila v rokline. Bellerofontes na ceste za nou uvazoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okridleneho kona Pegasa. Prišlo mu na mysel, ked bude mať kona bude rychlejši a na Chimairu zautoci zo vzduchu. Priblizil sa k Pegasovi, no ten ho zacitil a utekal. Bellerofontes si lahol do travy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyna Atena a podala mu zlatu uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi byka a uzdou lahko skroti kona. Bellerofontes sa prebudil a vskutku lezala v trave uzda. Od radosti, ze su mu bohovia nakloneny, ponahlal sa obetovať byka a bohyne Atene zasvatil oltar. Schoval sa k pramenu a cakal, kedy prileti Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikazal mu, kam ma letietť. zakruzil okolo mracien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vynal luk a šipy. Napol tetivu a z vyšky  obludu trafil. šipy ju zasahovali, kym jej nezhasli tri zivoty. Potom z nej stiahol kozu a vratil sa k Iobatovi. Kral ucasol na okridlenym konom a kozou z obludy. Dal mu za zenu svoju dceru a stal sa kralom. Po case sa zacal nazdavať, ze prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom lstiveho Sizyfa. myslel si, ze ked ma okridleneho kona moze navštiviť nesmrtelnych bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblacnych vyšok. Pegas sa vzoprel umyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do mociara. Zachranil si zivot, no nikdy sa neukazal pred ludmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ludmi. Zil v pustinach, kde našil aj svoju smrť. Kon doletel na Olymp a vstupil do sluzieb vladcu bohov Dia. Charakteristika
Bellerofontes nebojacny, lstivy, prešibany, smely, odvazny

STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Trojska vojna
baj
Trojski hrdinovia Paris, Hektor
Grecky hrdinoviaMenelaos, Agamemnon, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet
Bohovia Hera, Atena, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis

Dej
V Malej Uzii stalo v davnych casoch mesto Troja. Vladol mu Kral Priamos s kralovnou Hebabe. Raz v noci sa kralovnej snival zly sen, ktory veštil, ze sa jej narodi syn, ktory prinesie skazu celemu mestu. Preto syna hned po narodeni odniesli do hor. V horach sa ho ujala medvedica, ktora ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medvedoch sa naucil ludskej reci. V tychto koncinach no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrce, kde ho naucil hovoriť. Vyrastol z neho mocny mladik. Nazyvali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred nim zjavili tri bohyne. Hera, Atena a Afrodita. Hera ho poziadala, aby rozhodol, ktora z nich je najkrajšia a ma dostať zlate jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktora mu slubila najkrajšiu zenu na svete. Tym rozhneval bohynu Heru a Atenu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Troje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slavnosti a velke preteky. Paris sa ich zucastnil. Porazil všetkych svojich bratov. Kral si dal zavolať viťaza. V rozhovore snim zistil, ze je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Coskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, ze najkrajšia zena je Helena, manzelka krala Menelaa. Paris zacal stavať lod na cestu za Helenou. Všetci ho odhovarali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kral Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zakony a uniesol Helenu na svoju lod, ktora sa vydala na spiatocnu cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovu vypravu proti Troji. Do vojny zatiahli aj krala Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priatelom Patroklesom. Achilles bol najsmelši hrdina vypravy, ktory bol nezranitelny okrem paty. V Aulide sa zišli všetci bojovnici. Zeus im zoslal znamenie, ze vojna potrva devať rokov a na desiaty Troja padne. Lode nemohli vyplavať kvoli bezvetriu. Kral Agamemnon podla veštby obetoval svoju dceru Ifigeniu, ktora sa stala knaznou bohyne Artimes. Vojsko vyplavalo z pristavu. Greci sa dostali k Troji. Trojskych bojovnikov viedol Hektor. Greci ich zahnali za hradby. Postavili si tabor a kazdy den chodili na vojnove vypravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnomom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porazku greckych vojsk. Trojania sa stali odvaznejšimi. Patrokles si pozical od Achilla vyzbroj. Ked ho videli Trojania dali sa na ustup. Hektor ho smrtelne zranil a ukoristil si Achillovu vyzbroj. Achilles bol smutny zo smrti svojho priatela a chcel sa pomstiť. Opať sa vrhol do boja proti Trojanom. Zabil Hektora, ktoreho povlacil pod hradbami. Vecer bol Priamos vypytať od Achilla mrtvolu svojho syna. Neskor padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho vyzbroj sa uchadzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabijať všetkych vojvodcov. Atena nanho zostala šialenstvo. Napadol stado oviec. Ked to rano uvidel sam si vzal zivot. zajali trojskeho veštca, od ktoreho sa dozvedeli, ze treba priviesť ešte dvoch greckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktoremu dal Herakles luk a smrtiace šipy.
Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za zobraka a presliedil cele mesto, kde sa stretol s Helenou. Po navrate dal postaviť dreveneho kona, kde sa skryl s hrdinami. Ostatni spalili tabor a odplavali za nedaleky ostrov. Trojania sa tešili z odchodu Grekov. Pred hradbami mesta stal velky kon, ktoremu sa potešili, ale netušili, ze je to pasca. Knaz Laokaon tušil, ze kon prinesie mestu skazu. Preto ho kazal zniciť. Knaza zabili dva hadi. Trojania vtiahli kona za hradby. Mesto si lahlo pokojne spať. Vecer vyšla Helena na hradby a dala Grekom znamenie, aby sa vratili. Z utrob kona vystupili hrdinovia a otvorili brany vojsku. Vojsko znicilo cele mesto. Zeny a deti zobrali do otroctva. Kral Menelaos si odviedol Helenu na lod. Vojna nepriniesla nic dobre pre obe strany. Vojnovu korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vratili domov ako cudzinci. Vojna sa skoncila a zlo, ktore zrodila kracalo dalej. Pricina vzniku vojny
Paris  syn kral Priama, uniesol Helenu, zenu sparskeho krala Menelaa

STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Teseus
povesť
Hlavna postavaTeseus  syn krala Aigeusa
Vedlajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna
NetvorMinotaursu

Dej
Syn atenskeho krala Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atenam hrozila vojna a preto vyslal krala poslov, aby hladali syna. Poslovia prišli do cudzieho kralovstva, kde sa Aigeus ozenil s kralovskou dcerou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozveda od poslov preco prišli. Vyda sa s nimi do Aten, aby branil vlasť. Prv nez vstupil na lod, zodvihol balvan a ukryl pod nim svoj mec a crievice. Manzelke povedal Ked sa nebudem vracať a naš syn dorastie, zaved ho k balvanu. Ak zodvihne kamen, nech si zoberie mec a crievice a poberie sa za mnou do Aten. Aigeus odišiel. Ked syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kamen, obul si crievice, opasal mec a vydal sa na cestu za otcom. Do Aten sa vybral cez vrchy. Tuzil po hrdinskych cinoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohi lupeznici, ale dokazal ich premocť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred atenske brany. Vošiel do Aten a prezeral si nadherne stavby. Pred palacom bolo zivo. Nadišli den, kedy mali Atencania poslať na Kretu netvorovi Minotaurovi sedem mladencov a sedem dievcat. Bola to dan kretskemu kralovi. Kedysi sa konali v Atenach hry a zapasy. Kretsky kral Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkych superov. Aigeus dal kralovskeho syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Kretou a Atenami. Atencania vojnu prehrali a museli kretskemu kralovi platiť dan. Kazdy deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatvaral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlasiť u krala, ktory ho prijal ako hosťa  nepoznaval ho. Teseus povedal kralovi, ze chce odplavať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splniš toto zelanie, poviem ti kto som. Aigus suhlasil. Teseus mu ukazal crievice a meca. Ale kral uz nemohol porušiť slub. Dav odprevadzal obete a Aigus sa so synom ťazko lucil a povedal mu Na lod som dal uloziť aj biele plachty. Vyplavate s ciernou, ale ak sa ti podari zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidim z dialky, ci sa mam radovať. na Krete uz cakali lod. Teseus povedal Minasovi, ze prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapacil sa kralovnej dcere Ariadne, ktora vedela, ze bez jej pomoci netvora nepremoze. Vecer prišla Ariadna za Teseusom do vazenia. Povedala mu Tu maš klbko niti a mec. Rano vyhnali Atencanov k bludisku. Ked vstupili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stlp a pobral sa za Minotaurom. Ostatni ostali pri vychode. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ludske telo a velku byciu hlavu. Netvor ho chcel rozmliazdiť. Teseus uskocil a obratne sa rozohnal carovnym mecom a zasiahol ho do srdca. Ked Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tapal temnymi chodbami k vychodu. Starostlivo sa pridrziaval nite az sa dostal k svojim. Ked ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, ze musia rychlo odisť, lebo otec sa dozvedel, ze im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastupili na atensku lod. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zasoby. Ariadna tam zaspala a mala zivy sen. Podla toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dioneza. Ked lodnici nastupili do lode, Ariadna odmietla isť s nimi. Bolo im to luto. V zarmutku zabudli vymeniť plachty  ciernu za bielu.
Kral Aigeus netrpezlivo ocakaval prichod lode. Ked uvidel cierne plachty, vrhol sa v zufalstve do mora. Mladenci a dievcata sa zvitali s rodicmi, ale sam Teseus sa s otcom uz nezvital. Krala dal slavnostne pochovať a od tych cias sa nazyva more po nom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastupil na tron. Nevladol iba mecom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevne zaklady slobode a pravu. Charakteristika
Teseus silny, odvazny, nebojacny, smely, mudry a spravodlivy

STARE GRECKE BAJE A POVESTI
Filemon a Baucis
baj
Hlavne postavy Filemon, Baucis
BohoviaZeus, Hermes

Dej
Za starych cias braval na seba Zeus podobu pozemstana a skumal, ci su ludia dobri alebo zli. Na cestach ho sprevadzal Hermes, posol bohov.
Raz sa zastavili vo sviezom udoli. V tomto udoli sa nachadzalo vela bohatych gazdovskych dvorov. Kedze sa uz schylovalo k veceru Hermes chodil po gazdovstvach a prosil o noclah. No však všade ho vyhnali. Ked sa vratil za Zeusom, vyrozpraval ako sa mu vodilo. Povedal mu, ze tu ziju iba sami zli ludia, ktori nemaju zlutovanie s pocestnymi a nepoznaju pohostinstvo. Zeus sa ho hned spytal ci bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalupky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skusil stastie aj tam. V tejto chalupke byval starcek Filemon a starenka Baucis. Zili tu od mladosti a v svornosti a laske tu aj zostarli.
Hermes zbadal starceka na dvorci a spytal sa ho, ci by im neposkytol noclah. Filemon suhlasil, aj ked bol velmi chudobny a vela toho nemal. Hermes podakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlavku kapusty, kusok udeniny a priniesol to starenke, ktora pripravila z toho jedlo pre hosti. Filemon miešal v cistom hlinenom miesidle vino s vodou a nalieval ho do drevenych bukovych caši. Ospravedlnoval sa, ze vino nie je take dobre ako v mestach. Zeus povedal, ze vino je sladke a dobre vtedy, ked je aj hostitel mily. Starcek nalieval po druhy a treti raz, ale vino neubudalo. Ked to Baucis zistila s basnou vzdychla a povedala Bohovia navštivili našu chalupku. Filemon a Baucis sa poklonili vzacnym hosťom a zacali sa ospravedlnovať za skromne pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinu hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, ze su jedini, ktori ich privitali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystupte s nami na ubocie vrchu. Filemon a Baucis pocuvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stran nad udolim. Zeus zalial cele udolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stala chalupka Filemona a Baucis, ktora sa zmenila na nadherny chram. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splni zelanie. Filemon povedal, aby ich nechal straziť krasny chram a ked sa ich zivot naplni, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ked prišiel ten osudny den, Filemon a Baucis sa zacali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.
Aj po smrti su si nablizku a ked zavanie vietor, nezne sa dotykaju jeden druhe konarmi.


Charakteristika
Filemon, Baucis skromni, mili, pohostinny, dobrosrdecni

JANKO KRAL
Zakliata panna vo Vahu a divny Janko
balada

Strucny zivotopis
Janko Kral sa narodil v Liptovskom Mikulaši dna . aprila . Bol zo synov najmladši. Sprvu študoval v Kezmarku a neskoršie na lyceu v Bratislave, kde bol profesorom Ludovit Stur. Po zosadeni Ludovita Stura z profesorskej katedry bol medzi prvymi, ktori podpisal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia su zname jeho basne Duma Bratislavska a Zverbovany.
J. Kral sa snazil poznať ťazky zivot poddaneho ludu a jeho revolucne zmyšlanie. Osobitne si všimal janošikovske tradicie. Dokazal skutkami to, co hlasal basnami. V revolucnom roku  spolu so svojim priatelom, ucitelom v Honte, burcoval narod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vazenia do Siah. Ohlasom revolucnych udalosti su jeho basne Krajinska piesen, Jarna piesen, Duna dvoch bratov, Sahy
J. Kral vacšinu svojich basni neuverejnil, pretoze obsahovali kritiku spolocnosti. Vyber jeho poezie vyšiel pod nazvom Verše Janka Krala.
Jeho poezia je z tvorby Sturovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenskeho revolucneho romantizmu. Bol najsubjektivnejšim a najrevolucnejšim basniko Sturovskej školy.
Najvyznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Vahu a divny Janko.

Dej
Janko Kral v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smutok a rozpory ale aj lasku k ludu a odhodlanie priniesť  mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktoreho nikto nemal rad. Dokonca aj vlastny otec ho od malicka bijaval. Janko nenachadza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezyvku divny, pretoze sa s nikym nekamaratil. Casto chodil sedavať a plakavať na brehy Vahu.
K Vahu sa viazala aj povera, ktora rozpravala o zakliatej panne, ktora vzdy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktory si oblecie šaty naopak a skoci do Vahu, moze ju odkliať. Panna mu za odmenu da všetko o co si len poziada.
Jedneho dna pri vecery, ked všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Vahu. Zrazu zbadal nieco vo vode. neskor zistil, ze je to ta panna. Klakol si, pomodlil sa k Bohu a skocil za nou do vody. Zabudol si však obratiť košelu a preto mu bolo sudene zomrieť. Rano pastieri našli mrtveho Janka na brehu Vahu. Idyla viťazi nad tragikou. Autor dava na povrch spolocenske dovody, ktore sposobuju osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolim v ktorom zil. Balada hovori o obeti za blizneho. Balada ma pochmurny dej, tragicky a zobrazenim zivota je realisticka a citovo romanticka.

JANKO KRAL
Moja piesen  vyber basni
balady
Remeselnik

V tejto basni autor poukazuje na chudobu remeselnika, ktory velmi ťazko pracuje, aby si horkoťazko zarobil na zivobytie. Jedneho dna sa rozhodne skusiť stastie vo svete. Tu mu tiez stastie nepraje. Niekedy nema co jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnu. Ked sa po ťazkej ceste vrati domov, je cely natešeny, ze je uz zase doma. Pri pomysleni, naco mu bolo vidieť mesta a dediny vo svete, ved iny clovek z neho nie je. Remeselnik bol, bude a remeselnikom aj zomrie.
Basnik tu poukazuje na clivy udel remeselnickych pomocnikov, ktori sa dlhe roky potuluju za pracou, všade rovnako majitelmi dielni vydierany a na koniec sa vracaju domov ako zobraci.

Ovciar

Autor tu opisuje prostredie okolo Polany, krasne lesy, ciste potocky a štebo vtakov. tu opisuje stareho bacu, ktory ma velmi rad svoje velke stado oviec. Vzdy ked valasi mali isť pasť ovce, baca im hovoril, aby s nich oci nespustali a aby ich chranili ako oko v hlave. Valasi sa však v horach na vlkov zmenili a ovce biť a zabijať zacali. Baca vecer smutno hladel na hory a cakal valachov a svoje ovecky. Cakal marne. Svitlo rano a ovecky nikde. Az ked mesiacik zacal vychodiť spoza mrakov, ovecky špinave, doranane a skrvavene sa bez valachov vracali domov. Baca pri paseni oviec smutno hral a spieval, pretoze ťazko znašal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval.

Zverbovany

Basnik tu vystihuje zivot ludu cez vojnu, ked chodili vojaci a verbovali mladych junakov. Takymto junakom bol aj Janik. Janik sa zamyšlal nad tym, ze by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovara a frajerka mu je neverna. Hoci i doma moze prisť o zivot napriklad pri koseni pšenicky na vršku  moze spadnuť, alebo tiez kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janika oplakava, ťazko ho vychovala a teraz ho straca. Janik podnapity, mocnou pasťou o šablicku sa oprie a povie Ci to ma vzdy tak byť, ako dosial bolo

Zabity

Autor tu piše o silnej laske Janka a jeho dievciny. Javor pod ktorym spolu sedavali, vyschne skor ako ich laska zanikne. Ich laska je tvrdšia ako kremen.
Janika raz pri paseni oviec zastihol silny vietor a mraz. Janik hovori, aby neznicil všetko, aby nechal aspon par kvietkov. Na druhy den sa vratili ovce bez Janika. Dievcina po horach, lukach behala na Janika volala. Uz aj trava vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorym sedavali uz vyrubali az potom ho na nabrezi našli. V ruke mal fujaru, na tvari laliu a na srdci pivoniu.
Teda jeho myšlienka, ze ich laska bude trvať dlhšie ako javor bude stať, sa splnila.

Kvet

V tejto balade autor opisuje, zial dcery, ktoru chce matka vydať. Ona však s tym nesuhlasi, ze ma ešte cas na taketo rozhodnutie a ze radšej bude chodiť kusky pasť a priedom upratovať, ako by sa mala za fuzateho chlapa vydať. Lenze jej mať nehladi na to, ze jej dcera bude nestastna, ale na to, ake bohatstvo bude mať.
Autor to prirovnava ku kvietku, ktory presadili zo slnka do tiena. Kvietok tu smutne hladi na zelenu horu a pri tom pomaly vyschyna.

JAN BOTTO
Smrť Janošikova
balada
Strucny zivotopis
Jan Botto sa narodil vo Vyšnom Skalniku dna . januara . Mal staršieho brta. Do ludovej školy chodil Botto na Nizny Skalnik. Nadanie i postavenie v rodine predurcovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapisal na evanjelicke gymnazium do Ozdian. Literarne zacal tvoriť pocas študii v Levoci pod menom Janko Maginhradsky. Hlavnym zdrojom jeho poezie bola ludova slovesnosť. Vyvrcholenim jeho basnickej tvorby bola basen K mladosti. Vznikla vtedy, ked cinnosť mladeze ochabovala. V podobnom duchu je napisana i povstalecka piesen Pochod, v ktorej vola mladez k revolucnym cinom. Okrem toho napisal i Vojenske piesne a Prisaha Slovaka.
Jeho najvacšie dielo je Smrť Janošikova. Jan Botto neskladal svoj spev o Janošikovi podla historickych dokladov, ale vzorom mu bola ludova skladba. Janošika predstavil ako bojovnika za narodnu slobodu. Tuto skladbu nazval romancou.
Jan Botto najlepšie precitil z našich basnikov ludovu tradiciu o Janošikovi.


Dej
Obsahuje uvod a  spevov. V uvode, ako predspev smrti Janošikovej je obranou hornych chlapcov a oslava slobodneho zivota.
I. spev oslavuje vodcu Janošika a jeho druzinu. Krasa a sila Janošikovej druziny je u Bottu symbolom velkosti, hrdosti a sily ludu. II. spev v dojemnej piesni placuceho pastierika zvyraznuje zial ludu a nad osudom Janošika a kresli jeho obraz zlapania
III. spev Janošik je vo vazeni a prichadza k nemu v podobe dievciny duša ludu a neznym tonom sa s nim luci, ako mila s milym
IV. spev Janošik vo vazeni sniva krasny sen volnosti a slobody
V. spev precita a uvedomuje si svoje polozenie. Svita novy den, ale jemu prinaša smrť. Pyta sa, kto viac zbijal, ci on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chranil spravodlivosť. Odsudili ho, no on veri, ze pride odplata
VI. spev Janošika vedu k šibenici. Knaz ho vyzyva k modlitbe, ale on kaze modliť sa za ubohy poddani lud
VII. spev v den popravy mu naposledy myslou prebiehaju obrazy jeho mladosti a slobodneho zivota. Luci sa s krajom
VIII. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no lud veri, ze Janošik nezomrel
IX. spev ukazuje sa v nom buduce viťazstvo oslobodenej krajiny a ludu

ANDREJ SLADKOVIC
Detvan
lyrickoepicka basen
Strucny zivotopis
A. Sladkovic, vlastnym menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine ucitela a literata. Studoval na lyceu v Banskej Stiavnici, kde sa zapojil do cinnosti literarneho kruzku. Rok bol vychovavatelom, aby si zarobil na študium v Nemesku. Od roku  posobil ako evanjelicky farar v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.
A. Sladkovic je jednym z hlavnych tvorcvo novodobej slovenskej poezie.
Sladkovicova tvorba nie je rozsiahla. Prve vacšie dielo je filozofickoreflexivna basen Sovety v rodine Dušanovej.
S vlastnym lubostnym zazitkom sa vyrovnal v basnickej skladbe Marina. Skladba ma dve velke casti. Bezprostredne po Marine napisal Sladkovic dalšiu skladbu Detvan a ine.

Dej
Detvan je lyrickoepicka basen. Ma pať spevov Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohlady a Lapacka.

Martin Na luke pod Polanou pri zapadajucom slnku tancovali dievcata. Medzi dievcatami bol aj Martin, pekny mladenec, obleceny v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Ked zacal novy tanec, prišiel k švarnej Elene a vytocil ju v tanci. Po skonceni tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranneho zajaca. Jedinym uderom valašky sokola zabil. Ked ho zdvihol, videl ze ma na nohe znak, aky mal sokol krala Mateja. Rozhodol sa, ze ho osobne odovzda kralovi Matejovi na jarmoku.
Druzina Elena sa neskor po tanci vybrala hladať Martina do hory. Bola uz tma. Cestou v hore stretla zbojnikov, ktory ju chytili a poviazali. Elena kricala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom pocul z dialky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ked ju našiel zobral zbojnikov a Elenu so sebou.
Slatinsky jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zamku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Krala stretol na ceste, kde smelo pred nim ospravedlnujuci sa, odovzdal zabiteho sokola. Kralovi sa jeho postava a ešte viac jeho smele pocinanie pacilo a preto mu odpustil.
Vohlady Vecer Elena sedela pod oknom na lavicke a hrala peknu piesen. Prišiel k nej vojak a zacal sa jej zaliecať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vzdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabat a ona mu na prsiach uvidela kralovsky znak.
Lapacka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kral odkazal Martinovi, aby prišiel na zamok. Martin prišiel. Kral sa ho spytal, ci by nešiel za vojaka. Martin suhlasil, ale pod podmienkou, ze si ponecha dlhe vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobaša s Elenou. Kral Martinovi vyhovel a zaradil ho do Cierneho pluku.


Charakteristika
Martin detviansky mladenec, spravodlivy, smely, odvazny silny

 VICTOR MARIA HUGO
Chram Matky Bozej v Parizi
historicky roman
Strucny zivotopis
V. Hugo zacal pisať velmi mlady a jeho basne dosiahli velke uspechy. Stal sa clenom Francuzskej akademie a ziskal šlachticky titul  pair. Po prevrate a nastupe Napoleona III. odišiel do exilu. Po navrate sa mu dostalo uznanie. Pochovany je v Pantheone.
V. Hugo je autorom mnohych basnickych zbierok, z ktorych najvyznamnejšie su Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drame Cromwll sa stal manifestom romanizmu.
Dalšie zname Hugove diela Bedari, Robotnici mora, Devaťdesiattri, Hernani, Muz, ktory sa smeje.
Najvyznamnejšim dielom V. Huga je roman Chram Matky Bozej v Parizi.
Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zasluzil o uplatnenie principov romantizmu a humanistickych tradicii vo Francuzskej proze a drame.

Hlavne postavy 
Quasimodo  zvonar v Chrame Matky Bozej
Frollo  knaz, parizsky biskup a vychovavatel Quasimoda
Esmeralda  ciganka, ktora tancovala na namesti
Phoebus  velitel kralovskej straze, do ktoreho sa zalubila Esmeralda
Pierre Gringoire  basnik a cigankin manzel na štyri roky.

Dej
Pribeh sa zacina na parizskom namesti pred chramom Matky Bozej. Tam sa ma odohrať mysterium, hra o Panne Marii na pocesť  prichodu bourbonskeho arcibiskupa. Hru napisal basnik Pierre Gringoire. Kedze obecenstvo je velmi nedockave a arcibiskup nie a nie prisť, hra sa zacina.
Zopar minut ju všetci napato sleduju, no zrazu všetkych preruši hrozny vreskot a krik. Reakcia je necakana, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokracovali dalej za veselym davom. To prave volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvar v meste. Po velkom predstavovani sa napokon vyhral Quasimodo, velky, zhrbeny a škulavy clovek. Toho chudaka ovešali mnohymi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za krala blaznov. Hrbac nic nechapal, ale akoby aj mohol, ked bol hluchy. Vreštiaci dav napredoval parizskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulicky vynoril akysi mnich. No len co novy kral blaznov zbadal jeho nahnevanu tvar, ako zhypnotizovany poslušne odišiel s cudesnym mnichom. To bol Frollo.
Ti, co sa pridali k davu, sa opať vratili, aby si pozreli mysterium. Pierre Gringoire horel od stastia, no dlho tak nevydrzal, lebo znovu nieco uputalo divakov. Tentoraz to bolo cosi, co všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veze v chrame Matky Bozej  na to v kruhu vzdy pozeral akosi zvlaštne, az zalubene. Bola to ciganka Esmeralda, ktora tancovala spolu so svojou kozou Dzali.
Uz spominany Pierre Gringoire po neuspechu svojej hry, ktora mu nevyniesla ani halier, pustil sa isť poloprazdnymi ulickami Pariza, lebo stratil domov. Zatulany a v zamysleni zacul vykrik. Rychlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulicke, uvidel, ako cosi hrbate a obludne za pomoci nejakeho mnicha sa pokuša uniesť kriciacu ciganku Esmeraldu, ktorej skrachovany basnik stihol pre jej krasu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajuc na seba, sa Pierre holymi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len basnika, ale aj kralovsku straz. Len co Frollo uvidel straze na konoch, cosi rozkazal Quasimodovi a ten ako šibnutim carovneho prutika všetko nechal tak a pobral sa za ponahlajucim sa mnichom.
Medzi straze patril aj mlady Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho kona a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa ciganka do Phoeba zalubila.
Po neprijemnej roztrzke pokracoval beznadejny spisovatel Pierre vo svojom bludeni. V hlbokej tme sa dostal na nezname miesto, medzi zobrakov a cudne vyzerajucich ludi. Ti ho nasilne odviedli do najvacšieho brlohu zlodejov, zobrakov a inych podobnych ludi. Ich vodca  chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsudenca zachraniť iba sobaš so zenou. Kedze ani jedna nemala zaujem, Pierre sa uz rozlucil so zivotom. Vtom zacul hlas Ja sa za neho vydam. Tento spasny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristupil. Pierra snali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dzban, ktory sa rozbil na štyri kusky. To znamenalo, ze obaja budu manzelia štyri roky.
Zatial, co sa basnik Pierre snazil uz ako manzel ziskať priazen Esmeraldy, Quasimodo rozmyšlal vo svojej vezicke v chrame Matky Bozej. Tento tvor tu bol zvonar. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, ze nenavidel všetkych ludi, boli tu dvaja, ktorych zboznoval Frollo, povyšeny na biskupa, vychovavajuci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktoru zvonar miloval. lenze co Quasimodo netušil bolo, ze jeho ciganku miloval aj Frollo.
hned rano zvonara odviedli pred sud za minulo vecerny utok na ciganku. A kedze Quasimodo nerozumel sudcom polozenym otazkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takze zvonar bol odsudeny na dve hodiny verejneho bicovania na namesti De Greve
Na tomto namesti stala asi tristorocna veza  cela. V nej zila stara zena menom Chudobka. Ta sa tu zatvorila a zivorila uz  rokov len z milodarov. Dovod jej utrpenia bol znamy všetkym Parizanom. Prave pred timi rokmi sa jej narodila dcera. Ked malo ciernovlase dievcatko par mesiacov, uniesli ju cigani. Po dcere ostala Chudobke len jej ruzova topanocka, ktoru nosila na krku. Taku istu ruzovu topanocku vidali mnohi na krku tancujucej Esmeraldy, ktoru všetci, ako inak povazovali za ciganku.
Uz par tyzdnov prešlo odo dna, co Phoebus zachranil Esmeraldu a ta ho odvtedy milovala, ale Phoebus na ciganku zabudol a mal sa ozeniť s bohatou slecnou de Gondelaurier. Pri jeho navšteve u slecny  snubenice sa zhodou okolnosti stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s nou dohodol na stretnuti u Falourdelky. O tomto stretnuti sa však dozvedel Frollo, ktory ciganku stale miloval. Dohodol sa s Phoebom, ze ich oboch moze tajne sledovať. Ked Phoebus prišiel na dohodnute miesto a vošiel, v izbe ho cakala Esmeralda. No len co ju chcel velitel straze pobozkať, Frollo vyskocil zo svojho ukrytu a prebodol Phoeba nozom. Esmeralda kriciac zostala nehybne stať. Privolana straz ju okamzite zatkla za vrazdu. Esmeralda sa však ani nebranila. Ešte stale nemohla uveriť, ze jej milovany Phoebus je mrtvy. Ten však v skutocnosti ani mrtvy nebol. O par hodin sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liecili.
Zamilovanu Esmeraldu odviedli a zatvorili do vazenia. Pobytom v temnici uz uverila, ze zabila Phoeba. Frollo bol za nou vo vazeni a prehovaral ju, aby ostala s nim, ze ju z tohoto hrozneho miesta dostane. Ale Esmeralda sa knaza bala a hnusil sa jej, takze ho zakazdym odmietala.
Pocas sudneho pojednavania usvedcili tanecnicu  ciganku nielen za vrazdu, ale za pomoci mucenia sa priznala, ze je bosorka. Tak Esmeraldu odsudili na trest smrti obesenim.
Na druhy den uz pred chramom na namesti stala pripravena šibenica. Ked ciganku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrcil velky dav ludi. Toto divadlo sledoval aj odmietnuty Frollo a nic nechapajuci Quasimodo. Ten pochopil len to, ze jeho milovana zomrie. A preto sa hrbac spustil na dlhom lane prichytenom o vezu a zachytil uz takmer visiacu Esmeraldu a opať sa na lane dostal az do svojej vezicky. Polomrtvu odsudenkynu ulozil do postele a vytrvalo sa o nu staral, az kym sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vzdy Quasimodovej tvare zlakla, no postupom casu si na nho zvykla. Aj ked si uz ciganka   tanecnica vytrpela viac nez dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, co sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokusil sa ju uniesť z izby v chrame, kde ju starostlivo ukryval zvonar. No mnichovi sa to znova nepodarilo.
Sudneho pojednavania pred par tyzdnami rozhodujuceho o Esmeralde sa zucastnil aj Pierre Gringoire, manzel. Hned po nevydarenej a nedokoncenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitanovi zlodejov a zobrakov. Bol to ten isty vodca, ktory ho chcel obesiť. Len co sa o tom dozvedel kapitan, rozhodol, ze svoju sestru, ciganku oslobodia z chramu Matky Bozej. Tato skupina parizskeho podsvetia sa uz zacala pripravovať na utok na chram a oslobodenie Esmeraldy. Tito zloduchovia nemysleli len na zachranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrale.
Pocas tychto priprav uz vyhlasili znovu rozsudok smrti pre ukryvajucu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanim rozsudku vyvrcholili pripravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na namestie pred chram. Cestou zo svojho ukrytu šli tak potichu, ze ani jeden Parizan ich nepocul. Pri pokuse otvoriť velke a ťazke dvere katedraly sa zobudil Quasimodo a všemozne sa braniaci, mysliac si, ze su to ludia, ktori chcu jeho Esmeraldu obesiť. No sprška kamenov, ci olova utocnikov neodradila. A Quasimodo braniaci chram, ani nezistil, ze ciganka zo svojej izby zmizla. Pocas utoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajnych dveri von z chramu. Obaja sa mali dostať na druhu stranu mesta preplavanim v lodke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ze pri lodke ich cakal tajomny clovek v ciernom plašti. Po preplavani na druhy breh sa zachranca Pierre odpojil a nechal ciganku s tajomnym clovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol daleko od brehu. Po zdlhavom bludeni v uliciach zastal a odhrnul si plast z tvare. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nim ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrutila hlavou.
Aj napriek vyhrazkam Esmeralda stale odmietala. Frollo však svoje slovo dodrzal a viedol ciganku krivolakymi ulickami naspať na namestie pred chramom. Po prichode priviedol Esmeraldu k vezi  cele, kde bola Chudobka neznašajuca ciganov, kvoli unosu jej dcery. Prikazal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokial neprivedie straze. Ked Frollo odišiel, ciganka zacala upenlivo prosiť, aby ju Chudobka pustila. Ta však zovrela ruku dievcaťa ešte mocnejšie a stale cosi rozpravala o svojej dcere, ktora by mala tolko, kolko Esmeralda a o svojej crievicke. Prekvapena ciganka vytiahla svoju crievicku a ukazala ju Chudobke. Ta len v uzase na nu pozerala a konecne pochopila, ze našla svoju dceru a Esmeralda svoju matku. No ked znovu najdena matka zistila, preco ma straziť svoju dceru, rychlo ju vtiahla do veze a skryla pod seno.
Len co straz zastala pred vezou, zena tvrdila, ze jej ta prekliata ciganka utiekla. Po zdlhavom presviedcani sa chystali straze na odchod, ked sa vtom ozval uz  zdravy Phoebus. Ked Esmeralda zacula tento hlas, rychlo vyskocila a nieco zakricala. Velitelovi nebolo treba dvakrat hovoriť. Ale Chudobka sa nechcela najdenej dcery vzdať a tak museli vojaci rozobrať vezu a vybrať z nej ciganku. Ked sa im to nakoniec podarilo, Chudobka sa svojej dcery drzala celou cestou na vedlajšie popravisko. Tam  zomrela po surovom odtrhnuti od odsudenej ciganky. Esmeraldu uz nikto nezachranil a zomrela na smrť obesenim.
Hned, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnikovi, nedbal na to, kto to je. V zurivosti strcil Frolla zo strechy chramu. Ten sa po pade zabil.
Zvonar zmizol a nik o nom dlho nepocul. Az raz sa niektori dozvedeli, ze v priestore, kde hadzali mrtvoly odsudencov, našli dve kostry, ktore akoby do seba zapadli. Jedna bola utla a druha zakvacena do utlej bola velka a mala zvlaštny hrb na chrbtici.


Charakteristika
Quasimodo mrzak, nemy, krivy, škaredy. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce uprimne milovať
Esmeralda pekne, nezne bojazlive ciganske stvorenie, ktore miluje Phoeba
Phoebus vojensky velitel, ktory sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu

JEAN BAPTISTE POQUELIN MOLIERE
Lakomec
komedia
Strucny zivotopis
Moliere bol najvacšim komediografom. Cely zivot zasvatil divadlu ako autor, herec, reziser, riaditel. Na javisku aj zomrel po predstaveni svojej poslednej hry Zdravy nemocny. Ako dramatik sa pridrzal dvoch vzorov domacej frašky a talianskej komedie.
napisal  komedii, z ktorych vyše polovica tvori dodnes zaklad komedialneho repertoara všetkych divadiel.
K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mestana, ktory sa stane pre peniaze bezohladny voci vlastnej rodine, no zaroven tym sposobuje starosti aj druhym.

Hlavne postavy
Harpagon Kleantov a Elizin otec zazubeny do Mariany.
Kleant Harpagonov syn Marianin mily
Eliza Harpagonova dcera Valerova mila
Valer Anzelmov syn Elizin mily
Mariana Kleantova mila Harpagonova vyvolena
Anzelm Valerov a Marianin otec
Frozina dohadzovacka
Jakub Harpagonov kuchar a kociš

Dej
Dej sa odohrava v Parizi. Bohaty lakomy vdovec Harpagon, ktory rozmnozuje svoj majetok prepoziciavanim penazi na vysoky urok, je posadnuty peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko vzťah k vlastnym deťom, k sluzobnictvu i osobny vzťah k citovemu zivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnubi so šlachticom Valerom. Jej brat Kleant je však odkazany na otca. Musi sa podrobiť jeho voli, no miluje chudobnu dievcinu Marianu. Tu si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktory všetkych podozrieva a neveri dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce ozeniť s bohatou vdovou a Elizu hodla vydať bez vena a jej suhlasu za starnuceho bohaca Anzelma, ktoreho jej otec vychvaluje aky je mudry a bohaty. Harpagon poziada o pomoc Anzelmovho syna Valera, aby ich rozsudil, kto ma pravdu. Valer s nim suhlasi, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoji ciez v ceste Kleantovi, je mu sokom v laske. Kleant si chce však od otca pozicať peniaze. Dohadzovacka Frozina presvedci Harpagona, ze sobaš s Marianou bude prenho vyhodny. Prezradi mu, ze sa jej vraj pacia len starši muzi. Frozina presviedca takisto Marianu, ze jej stary zenich coskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosi Harpagona o peniaze, ale zbytocne. Harpagon pozve hosti na veceru do svojho domu. Chce sa druhykrat ozeniť, a tak rozkaze svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahneva. Nakoniec sa Kleant otcovi prizna, co citi k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaju. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zisteni chce nestastny Harpagon všetkych obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnute peniaze nenajde. Harpagon je taky lakomy, ze dokonca odmieta zaplatiť aj policajnemu komisarovi, vyšetrujucemu kradez jeho vlastnych penazi.
Po ubezpeceni Harpagona, ze skrinka s jeho priatelmi  peniazmi sa mu vrati a po zisteni, ze Mariana a Valer su Anzelmovymi deťmi, Harpagon dava suhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, ze všetky svadobne naklady uhradi pan Anzelm. Charakteristika
Harpagon  za cenu zivota, co je drahi na svete, sa nechce vzdať svojich penazi a svojho bohatstva. Stava sa bezmocnym i voci vlastnym deťom
Eliza a Kleant  nevzdavaju sa svojich lasok i napiek otcovho tvrdeho srdca. Dufaju v kutiku srdca, ze sa najde den, kedy sa zacne zamyšlať na osude svojich deti a ich stastneho zivota.
Anzelm  sa zamyšla nad svojou minulosťou a nechava mladych spolu. Dobrovolne sa vzdava svojej buducej zeny



JAN KALINCIAK
Reštauracia
novela
Strucny zivotopis
J. Kalinciak sa narodil v Hornom Zaturci v rodine evanjelickeho farara. Bol najvyznamnejšim a najkritickejšim šturovskym prozaikom.
Po študiach v Gemeri a Levoci prichadza na lyceum do Bratislavy, kde sa stal aktivnym clenom Spolocnosti ceskoslovanskej. Patril k romantikom. Je to šturovec, ktory ako jeden z mala šturovskej generacie pisal prozu. Kalinciakove literarne zaciatky su zanrovo pestre. Pisal poeziu, prozu, zaoberal sa literarnou kritikou i prekladmi. Uz pocas študii si ziskal meno najlepšieho poviedkara. Z tohto obdobia je znama historicka povesť Bozkovci.
J. Kalinciak mal velke tvorive plany, ale nestacil ich uskutocniť. Na jeho nahrobku je napis Hranica zivota, ale nie lasky.
Najkrajšou romantickou povesťou je Puť lasky. Dalšie zname Kalinciakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mladenec slovensky, Knieza liptovske.
Zivot zemanov, ich spory a charakter, Kalinciak naplno vykreslil v svojej vrcholnej proze Reštauracia. Je to jedina humoristicka proza so stastnym koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minuleho storocia, tesne pred jeho neodvratnym padom, ale predsa ešte v case, ked z casu na cas ozivala jeho slava, najma pri reštauraciach.
Reštauraciou sa nazyvali volby uradnikov. Pravo voliť mala len šlachta. Slovenski zemani  drobna šlachta sa skoro nicim neodlišovala od ludu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predavali svoje volebne hlasy tej strane, ktora ich viac podplacala, krmila, opijala.

Dej
V Zahorskej stolici je pred volbami. O miesto prveho vicišpana sa uchadza strana Bešenovskych a strana Potockych. Na dva tabory bolo rozdelene aj zemianstvo stolice. Obidve strany castuju svojich privrzencov a snazia sa podplacanim privabiť jednotlivcov i cele rodiny do svojho tabora. Adam Bešenovsky, uz  rokov stale prvy vicišpan pred volbami urazi rodinu Levickych tym, ze nechce dať svoju dceru Anicku Stefanovi Levickemu, hoci sa mladi maju radi. Bešenovsky zamyšla vydať svoju dceru za grofa, aby však nestratil hlasy Levickych slubil, ze ju da Stefanovi vtedy, ak bude vicišpanom. Bol si isty, ze sa to nejako nemoze stať, lebo je chudobny. Stefanov stryc, ktoreho onen grof bol aj osobne urazil, vyhuta plan, akoby sa Stefan stal vicišpanom. Dohodne sa s Potockym, ze ak vyhra volby, urobi Steva vicišpanom. Aby viťazstvo Potockeho bolo iste, bolo treba nepripustiť k volbe nejakym sposobom niekolkych volicov Bešenovskeho. Plan sa podaril, tak ze jednu skupinu volicov poopijali do nemoty a dali zaviezť daleko do hory na opacnu stranu od miesta volby, inu skupinu podplateny mytnik nepustil cez most, inych zvabili do cirkusu, aby zmeškali volby.
Všetci tito na volby nemohli prisť vcas a tak prve miesto ziskal Potocky a tak Stefan Levicky sa stal vicišpanom a mohol si tak zobrať Anicku.


Charakteristika
Adam Bešenovsky predstavuje bohatu vrstvu zemepanov. Je pyšny, vypocitavy, prefikany
Stefan Levicky mlady, urasteny švarny chlapec uchadzajuci sa o dceru Adama Bešenovskeho
Matiaš Bešenovsky Vyborny vabnik na volbach

Prislovia a porekadla 
Rozumie sa tomu ako hus pivu
Co sa vlecie, neutecie
Vola lapaju za rohy a cloveka za slovo
Ja o vlku a vlk za humny
Nie je všetko zlato, co sa blyšti
Ja o voze, ty o koze
Ked sa raz zobrak na kona dostane, ani cert ho nedohoni
Blazon dava a mudry berie
Kto poctuje, ten gazduje






. ROCNIK 
JAN PALARIKBESKYDOV
Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch
veselohra
Strucny zivotopis
Pochadzal s Kysuc. Vyštudoval za farara. Redigoval casopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štate, ale aj v cirkvi, bol proti velkym cirkevnym majetkom, poburil si proti sebe cirkevnu vrchnosť, tato stale sledovala, podozrievala. Dali ho na nemecku faru a neskor dozil svoj zivot na fare v Majcichove pri Trnave.
Pisal veselohry v ktorych rozvija myšlienku prirodzeneho prava narodov zijucich v Uhorsku.
Tvorba Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. Autor sa snazil vysloviť svoj nazor na spolocenske a narodne zmierenie 
Dalšou veselohrou je Inkognito a divadelna hra Drotar. Hlavne postavy
Grofka Eliza Hrabovska
Oriešok  školsky ucitel
Miluša  jeho dcera, grofkina spolocnicka
Ludovit Kostrovicky
Rohon  zememerac, Kostrovickeho priatel

Dej
Oriešok prichadza na zamok za dcerou Milušov. Streta sa aj s grofkou, ktoru prosil o podporu pri oprave školy. Grofka pomoze Orieškovi a dohodne sa s nim o priprave privitania mladeho barona Kostrovickeho, ktory sa ma stať jej manzelom. Uradnik Suchay prichadza oznamiť, ze je koniec zatvy a znice a zenci chcu oslaviť radostne obzinky. Grofka sa rozhodne spojiť oslavy s privitanim mladeho barona.
Baron Kostrovicky piše list, ze syn pride s priatelom Rohonom, s ktorym študuje v Pešti. Grofka chce dobre spoznať barona a rozhodne sa preobliecť za kralovnu plesu a Milušu za grofku. Tento napad však dostane aj baron, ktory sa preoblecie za inziniera Rohona a jeho priatel za barona. Rohon sa po stretnuti s Milušou preoblecenou za grofku hned zamiluje. Grofovi sa nepaci jej vystupovanie a rozhodne sa odisť. Svoje rozhodnutie však zmeni, ked ho ocari krasa kralovnej obziniek, za ktoru sa prezliekla grofka. Nic netušiaci baron sa do nej na prvy pohlad zamiluje.
Inzinier nemoze viac skryvať lasku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, ze nie je grofka, ale jej spolocnicka. Neskor sa Miluša spolu s grofkou dozveda, ze Rohon nie je baron a ziada grofku o Milušinu ruku. Po otvoreni obziniek sa baron priznava, ze je inzinier. Nutia ho, aby si zobral za zenu kralovnu plesu, aby zachranil jej cesť. Deva je však podla spravania nevzdelana a baron ju odmieta. Ked sa od Orieška dozveda, ze Miluša je jeho dcera a ma dobre vychovanie, chce si ju vziať. No stale netuši, ze za devu je prezlecena grofka. To sa dozvie, az ked poziada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasneni nedorozumeni si Miluša berie Rohona a baron grofku.


Hlavna myšlienka
Vzajomna ucta a porozumenie medzi slovenskym a madarskym narodom. Touto hrou chce autor ukazať, ako by mohli ziť vo vzajomnej ucte a porozumeni narody v Uhorsku.

CHARLES DICKENS
Oliver Twist

Strucny zivotopis
Pochadzal s rodiny zle plateneho uradnika, ktoreho pre dlhy zavreli do vazenia. Uz ako . rocny mlady Dickens si zarabal na zivobytie v tovarni krem na topanky. Neskor pracoval na sude ako zapisovatel a bol aj reporterom. Mal velmi blizky vzťah k ludom, ktory trpeli a podrobil kritike aj krute a nemilosrdne školstvo. anglicky prozaik, predstavitel kritickeho realizmu. Jeho diela sa vyznacuju kritikou spolocenskych nedostatkov a nespravodlivosti, sucitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Su to volne pospajane pribehy s anglickej spolocnosti. Z dalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianocna koleda, Mala Doritka, Velke nadeje, Starozitnikov sklep David Copperfield  nacrtol tu obraz zlej školskej vychovy a neradostneho detstva a vychovu na anglickych školach.

Hlavne postavy
Oliver Twist  chlapec, sirota, ktora zije v ťazkych pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovava svoju moralnu cistotu
Charles Bates, John Dawkins  mladi vreckari
Losberne  doktor
Sowerberry  vyrobca rakiev, odkupil Olivera z utulku
Pani Maylieova  tiez dobrosrdecna a hlavne ludska dama, ktora sa ujme Olivera
Bumble
Bumblova  rodena Corneyova
Nancy  Oliverova priatelka, zlodejka
Noah Claypole  pomocnik u pana Soweberryho, ktory Olivera bil
Monks  Faginov priatel a nakoniec aj Oliverov zly brat
Bill Sikes  surovec, zlodej, vykradac bytov
Fagin  stary zid, prechovavac zlodejov a kradnucich predmetov
Pan Brownlow  Oliverov opatrovatel, dobrosrdecny, poctivy stary pan
Rose Maylieova  adoptovana dcera pani Maylieovej, laskava, dobra

Dej
Po narodeni mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kedze tam nebolo zeny ktora by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktora sa starala o  ci  takychto deti. Pri pani Mannovej bol az do svojich  rokov. Potom ho dali jednemu hrobarovi a pridali mu  libier. Hrobar ho zaucil. Mal ešte druheho ucna ktory do Olivera stale rypal. Az raz zarypal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlatil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rano si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londyn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezyvaneho Lišiak.
Lišiak ho zaviedol do Londyna ku staremu Zidovi  Faginovi. Zid mu dal jesť a ostal u neho aj s inymi deťmi. Ked sa zobudil boli uz všetci prec okrem Zida ktory chystal ranajky. O chvilu prišiel Lišiak aj s Charley Bates.
Zidovi ukazali co šlohli. Hravali sa hru na vyťahovanie veci Zidovi z vreciek. Oliver tomu nechapal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedneho pana o vreckovku. Oliver ked to zbadal tak zistil cim sa zivia. Zacal bezať za nimi a vtedy okradnuty zistil ze je okradnuty a zacal kricať zlodej. Ked sa obzrel uvidel bezať Olivera a myslel si ze to bol on. Olivera zacalo nahanať kopec ludi a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sudu. Ked skoro uz Olivera obvinili a davali mu trest  mesiace nutenych prac vbehol do sudnej siene knihkupec pri ktorom vtedy stal a vyberal si okradnuty a povedal ze to Oliver nebol ale iny dvaja chlapci. Oliver medzi tym odpadol. Ked vonku vychadzal okradnuty pan Brownlov uvidel ako sa policajti pokušaju prebrať Olivera. Pan Brownlov sa Olivera ujal lebo uz od zaciatku mu ho bolo luto. A nalozil si ho do koca.
Ked Oliver vyzdravel velmi dakoval panovi Brownlowi ,ze si ho nechal pri sebe a pan mu veril. Raz ked ho poslal za knihkupcom o ktorom sme uz hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes  priatel Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho vela dni zavreteho v dome. A hravali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnuty kšeft do ktoreho potrebovali maleho chlapca. A aby k sebe Olivera priputali aby na neho nieco mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a kedze ich nahanali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Ked sa Oliver prebral bol uplne vycerpany a bola mu zima a ešte bol aj poraneny. Dotackal sa ku prvemu domu bol to ten ktory mali vykradnuť zazvonil na branku a omdlel. Sluhovia co ho našli si mysleli ze je to ten ktoreho v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skor ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Ked ta zistila ze to nieje zlodej akeho si predstavovala ozvala sa v nej lutosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver ked sa prebral bol im vdacny a dakoval co všetko pre neho urobili. Ked vyzdravel išli s pani domu a slecnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slecne Rosy pohoršilo a dostala vysoke horucky. Preto poslala pani Olivera do krcmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s neprijemnym chlapom. Ked Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktory Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju lubi ale ona odmietla kvoli svojej minulosti aby kvoli nej potom netrpel vo svojej kariere. Oliver raz vecer ked bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorym mal v krcme neprijemny zazitok. Medzi tym v Londyne pan Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho zenou pricom sa Monks zaujimal o zenu ktora v chudobinci asi pred  rokmi porodila syna. Jeho zena o tom nieco vedela lebo jej to povedala umierajuca Sally a dala jej listok zo zalozne. Na šperku ktory bol ulozeny v tejto zalozni bolo vyryte meno Agnes a rok predtym ako sa narodil Oliver. Monks potom navštivil Fagina a všetko mu povedal ze Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypocula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopocula a povedala Rose ze Monks chce do niecoho namociť Olivera aby zhrabol cele dedicstvo. Po tomto rozhovore ked Nancy odišla sa vratil Oliver. Povedal ze videl pana Brownlowa. Rose napadlo ze toho moze vyuziť a šli do domu pana Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v pritomnosti Fagina a Monksa zacala divne spravať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom byvalym ucnom u hrobara. Sledoval ako sa stretla s Rose a panom Brownlowom na Londynskom moste a rozhovor vypocul a Faginovi ho zopakoval. Neskor prišiel za Faginom aj Sikes ked mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bezal domov a Nancy zavrazdil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tien a hovorilo sa o tej vrazde všade. Vratil sa do Londyna. Jeho pes ktory mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ludia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a ked si upevnoval lano o komin a chcel si slucku dať okolo pasa nad nim zbadal Nancyne oci prizrak a spadol do zadu pricom slucku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skociť na plecia ale minul a spadol z velkej vyšky na hlavu a bol na mieste mrtvy. Policia pochyta aj jeho spolocnikov aj Fagina. Tej je popraveny. Medzi tym pan Brownlow priviedol do svojho domu nasilim Monksa pomocou svojich sluhov a prinutil ho sa priznať. Oliver sa konecne dozveda svoju minulosť. Jeho otec mal syna  Monksa. Od manzelky odišiel a zalubil sa do Agnes Flemingovej  matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkazal mu casť dedicstva. Monks chcel jeho casť ziskať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dceru  Rozu  ju si neskor adoptovala pani Maylieova. Nakoniec sa Monks dostal do basy. Oliver nakoniec zdedil svojich  libier Harry Maylie poziada Rozu o ruku a ona prijala. Zili na dedine. Pan Brownl

JANKO JESENSKY
Demokrati
roman
Strucny zivotopis
Narodil sa v Martine. Pochadzal s tej istej rodovej linie ako Jan Jesenius. Studoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kezmarku, Prešove, Kluzove. Povolanim bol pravnik. Posobil v slovenskom malom mestecku Banovce nad Bebravou. Bolo to typicke slovenske malomesto so všetkymi znakmi malomeštiakov faloš, pretvarka, zavisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Posobil aj v štatnych sluzbach. Svojim politickym presvedcenim bol demokrat a mal silne protifašisticke citenie. zomrel v Bratislave a pochovany je v Martine.
Jesensky pisal aj poeziu aj prozu. Jeho prvou basnickou zbierkou su Verše v r. . Su to basne s lubostnou tematikou, ale aj basne prilezitostne. Basnik chape lasku ako prirodzeny cit. Dalšou basnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia  su tu basne socialnopoliticke, narodnovlastenecke, ale aj basne lubostne a su tu aj myšlienky z ktorych je jasne, ze basnik zaujal kriticky postoj carizmu, ale vazili si rusku klasicku literaturu a je veduce osobnosti.
V medzivojnovom obdobi basnik spracovava scasti romanticku a scasti impresionisticku motivaciu a je u neho viditelny posun k realizmu.
Dalšou basnickou zbierkou su Verše II. Su tu basne osobneho aj spolocenskeho charakteru.
Dalšia zbierka ma nazov Po burkach  a autor tu vyjadril trpke sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v basni Mistriky zobrazil biedu ludovych vrstiev.
Dalši pol Jesenskeho poezie tvoria prilezitostne basne odbojovej poezie a basnik tu odcudzuje fašizmus, neludske poriadky, nadej, ze vojna skonci a teši sa, ze sa vytvoria nove vzťahy medzi narodmi. Basnik tu pouzil inotaje, symboly, ale aj realisticke vyrazove prostriedky. Su to Proti noci, Cierne dni, N zlobu dna II, Reflexie, Jesenny kvet, Piesen poddanych.
Proza Malomestske rozpravky, Demokrati

Hlavne postavy Jan Landik, Hanka, Dubec

Dej
Autor sa pozera kritickymi ocami na malomestske pomery a zacieluje svoju pozornosť na viacere postavy z uradnickych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politicku moc. Pekne tu opisal volby, lebo sam dobre poznal toto prostredie ako pravnik. Satiricky opisuje vysoke uradnictvo. V tomto romane vrcholi vyvin Janka Jesenskeho ako prozaika. Jan Landik  komisar v starom meste spolu s masiarom Tolkošom chcu zaloziť spolok Rovnosť. Chcu, aby si boli všetci rovni a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otazku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktora k nemu chodi po maso a velmi sa mu paci. On by s nou aj chodil, ale hanbi sa, lebo Hana je obycajna kucharka. Landik sa rozhodne, ze on bude tyzden vyprevadzať Hanku domov, ked pojde od masiara a Tolkoš mu prislubi, ze nebude ziarliť. Zo zaciatku sa Landik hanbi chodiť s kucharkou a to preto, ze sa bude smiať cele mesto. Raz ich stretne aj Landikov šef. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapaci, pozicia jej knihy a ostava ju odprevadzať i nadalej. Tolkoš napriek slubu, ktory dal Landikovi, zacina ziarliť a širiť klebety. Landik sa tym dostava do neprijemnej situacie. Ani jeho matke sa Hanka nevidi vhodnou zenou pre syna. Aby zabudol na svoju lasku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zalubi a nakoniec sa dostava do konfliktu so sesternicou Zofkou a jej napadnikom statkarom Dubcom. Kvoli tomu sa vracia domov. Jeho laska k Hanke sa však upevnila. Okresny nacelnik Brigantik si da predvolať Landika a vycita mu, ze chodi so sluzkami. Landik mu však taktne pripomenie povod jeho manzelky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Sucasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom ziada o prelozenie komisara Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnciarikom rozhodne preloziť Landika az vtedy, ked dostane list od Rozvalida, u ktoreho Hanka pracovala. Landik odchadza do Bratislavy, kde nahodou dostane za ulohu privitať maharadzu. Landik za pomoci Zelky všetko pripravi, no privitanie sa neuskutocni. Kedze však dali spravu do novin uz predtym, 
Landik ziskal velky uspech a tym sa dostava sa do prezidia. Po prichode sa stretava s advokatom Petrovicom. Ako vyznamny funkcionar v organe strany ma nadej na miesto vyslanca. Petrovic si ziskava popularitu roznymi peknymi recami, chodi po dedinach 
aby ziskal hlasy pre svoju stranu. V zavere nakoniec vysvitne, ze Hanka je dedicom otcovho majetku. Tym sa dostava spolocensky vyššie. Stava sa Landikovou manzelkou, 
ktory jej dava prednosť pred Zelkou. Zelka sa ma stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika
Jan Landik nebol bohaty ani šikovny, je predstavitelom narodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idealy, ostava verny Hanke, je protipolom Petrovica 
Hanka nie je nahoda, ze autor vybral za manzelku hl. hrdinku sluzku  chce tym presadiť novy vzťah panov k obycajnemu ludu. Petrovic protipolom Landika, je nositelom chyb charakteru jeho triedy, poklada sa za vzorneho, rodinny zivot ma rozvrateny, nahana sa za postavenim 
Dubec predstavitel velkostatkarov, vedie nemravny zivot, nestara sa o dceru, stara sa o svoje pohodlie 






EMILY BRONTEVA
Burlive vyšiny

Dej
Do najomneho domu v Drozdove sa nasťahoval novy najomnik pan Lockwood. Po navšteve majitela drozdova na Burlivych Vyšinach , a po neslušnom prijati a neprijemnej prihode ze ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so sluzkou Ellen Deanovou ktora bola jeho sluzkou v Drozdove nech mu porozprava o tejto zaujimavej rodine.
Hindley Earnshaw byval aj so svojou zenou na Burlivych Vyšinach mal syna Hindleya a dceru Katku. Ked raz pan Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spytal sa deti co im ma priniesť Hindley chcel husle a Katka bic na kone.
Ked sa pan vratil o tri dni priniesol so sebou maleho chlapca ciganca rozbite husle a bic stratil. Jeho zena ho chcela vyhodiť ale pan Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mali syncek ktory umrel ešte malicky. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slecna Katka sa s nim velmi skamaratila ale Hindley ho neznašal.
Sotva dva roky potom mu zena umrela. Pan Earnshaw mal Heatcliffa velmi rad. Potom zacal pan Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pan Earnshaw umrel. Pan Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si zenu.
Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa divali na Edgara a Izabellu Lintonovych. Lenze ich pristihli a Katku pohryzol pes. Ked zistili kto su Katku si tam nechali a Heatcliff bezal na burlive vyšiny a povedal o mne sluzke Ellen. Od vtedy Katka udrzovala styky s Lintonovcami. Mlady Edgar Linton poziadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ked o tom hovorila s Ellen nahodou to pocul Heatcliff ako Katka povedala ,ze si nemoze vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemoznila. Ked toto Heatcliff pocul ušiel a neukazal  sa tri roky.
Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovu aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dceru Katku.
Prešli tri roky a vratil sa Heatcliff. Vyhral v kartach Burlive Vyšiny od Hindleyho. Heatcliff bez suhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manzelka Edgara umiera. O nejaky cas sa vratili a nasťahovali sa na Burlive Vyšiny. Hindleyho zena umrela a za cas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Burlive Vyšiny. Dcera Edgara Lintona Katka sa s nim skamaratila a chodievala za nim na Burlive Vyšiny. Jej otec s tym ale nesuhlasil. Heatcliff potom prinutil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel ze ten dlho nepozije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakolko ju drzali zavretu aj so sluzkou Ellen na Burlivych Vyšinach. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však kratko po svadbe umrel tiez. Katka musela byvať na Burlivych Vyšinach. Postupom casu sa Katka zalubila do Haretona a po necakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.

HONORE DE BALZAC
Otec Goriot
roman
Strucny zivotopis
Je to francuzsky autor, ktory dokonale nacrtol stranky duchovneho , mravneho i socialneho zivota francuzskej spolocnosti v polovici . storocia.
Narodil sa v mestecku Tours. Studoval pravo. Cely zivot tuzil byť bohaty a patriť k najvyššej francuzskej spolocnosti. Dal sa na špekulacie, kupil zlatu banu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zacal sa venovať literarnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhladavanym citanim pre francuzsku vyššiu spolocnosť. Podava nam kritiku kapitalistickej spolocnosti. Neustale prenasledovany veritelmi, na sklonku zivota sa ozenil s polskou šlachticnou Evelinou Hanskou.
K najvyznamnejšim dielam autora patria Sagremova Koza, Louis Lambert, Eugenia Grandetova
Spisovatel vytvoril romanovi cyklus   romanov  jednotlive romany aj na seba nadvazuju a postavy prechadzaju s jedneho diela do druheho. Zakladnymi dielami cyklu  Ludska komedie su Otec Goriot, Stratene iluzie, Lesk a buda kurtizan.

Dej
Otec Goriot bol byvaly cestovinar, ktory zbohatol v porevolucnej krize, velmi zboznoval svoju zenu, malo dve dcery, staršiu Anastazie a mladšiu Delphine. Po  rokoch neskaleneho stastia stratil Goriot svoju zenu a tak sa u neho az do nerozumnosti rozvinul otcovsky cit.
Ubytuje sa v penzione Vaugnes. Najima si najdrahšiu izbu. Nema peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde su izby lacnejšie, niekedy ho navštevuju dve dievcata, co sa obyvatelom penzionu nepozdava. Az sa však po case dozvedia, ze su to jeho dve dcery, hned im je všetko jasne. Goriot svoje dcery vychovaval ako vedel. Chcel, aby boli stastne, a tak im daval všetko na co si pomysleli. Dcery rozmaznaval, daval im všetko, co mal, len aby im zabezpecil stastnu buducnosť. Kedze na seba neminal skoro nic, mohol z penazi, ktore mal, našetriť na dosť bohate vena pre svoje dcery. To im umoznilo vydať sa za muzov z vyššich spolocenskych vrstiev. Anastazie sa chcela dostať do najvyššich kruhov v Parizi, preto si zobrala grofa de Restanda, ale popri com si vydrziavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankara nemeckeho povodu Nucigena, ktory sa neskor stal baronom svatej riše rimskej. Pokial im mohol davať Goriot dostatocne mnozstvo penazi, bol milacikom oboch dcer, no ked uz nemal skoro nic, dcery sa k nemu nepriznavali a odmietali ho prijimať do svojich domovov.
Goriot opovrhnutie dcer prijal velmi ťazko a utiahol sa do penzionu pani Vaupucrovej.
V penzione zil s dalšimi  spolubyvajucimi, ktori sa z roznych pricin dostali skoro na spodok spolocnosti. V penzione o com nemali dobru mienku. Jeho zivot zacal pozorovať študent Rastignac, ktory bol velmi ctiziadostivy a tiez tuzil dostať sa na špicku spolocnosti, co sa mu zacalo dariť pomocou udajnej sesternice, ktora ho uviedla a zoznamila s jednou z Goriotovych dcer s Delphine. Vzajomne sa zalubili a zacali udrziavať milenecky pomer.
Vdaka tomu si ho otec Goriot oblubil a stal sa mu najblizšim clovekom v penzione. Jeden z ludi v penzione, Vautrin, prehovaral Rastignaca, aby si zobral jedno dievca z penzionu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, ze by zariadil, aby dievca tie peniaze dostalo. Rastignac vahal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na   frankov. Rastignac ho odlozil do svojej izby. Velmi si s Goriotom zacal rozumieť, Goriot dokonca pomahal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu zacali všetci z penzionu odchadzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli.
Goriot s Rastignacom chceli odisť na druhy den. Podvecer prišli za Goriotom dcery. Najprv Delphine, ktora sa chcela s otcom len porozpravať a neskor Anastazie, ktora potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zachranu. Rastignac, ktory bol vo vedlajšej izbe, ale oni o com nevedeli, sa rozhodol, ze jej pomoze šekom od Vautrina. Sestry sa medzitym pohadali a ich otec z toho prezival nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcery odišli a Rastignac sa zacal chystať na ples, kam chceli všetci traja isť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri nom zostala. Delphine to odmietla a donutila ho, aby šiel s nou na ples. Po navrate sa ponahlal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, ked prišiel Rastignac, uz mlel z posledneho, ale stale dufal v prichod dcer. Skoro uplne na konci vyriekne tieto strašne slova Ach, priatel moj, nezente sa, nemajte deti Vy im date zivot, ony vam daju smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vas z neho vyzenu.
Goriot zomrel opusteny a sam. Anastazie dobehla neskoro, bol uz mrtvy a ona všetky svoje zle ciny voci otcovi olutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho velmi smutny a rozhodol sa, ze sa za to grofkam pomsti. na nahrobny kamen dal napisať Tu odpociva pan Goriot, otec grofky de Restand a baronky de Nuncigen, pochovany na trovy dvoch študentov.
Na koniec sa Rastignac vyhraza celej parizskej spolocnosti a ide odvazne v ustrety svojim cielom.


Charakteristika
Otec Goriot obchodnik s cestovinami, ktory skrachoval, pre svoje dcery by obetoval aj svoj zivot 
Rastignac študuje pravo, chce dosahovať uspech, ma svoje ciele
Anastasie a Delphine po vydaji sa z nich stavaju vznešene damy, otca potrebuju len pre peniaze, nevdacne, sebecke, namyslene



LUDOVIT KUBANI 
Valgatha
roman
Strucny zivotopis
Patri k predstavitelom slovenskej literatury maticneho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kralovna polska pisal aj kratke prozy a to su Mendik, Hlad a laska, Cierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha

Dej
Kubaniho roman Valgatha je z cias posobenia Jana Jiskru z Brandysa na Slovensku. Je na cele boja bratrickych vojsk proti Hunadymu. zamerany je na spoluzitie slovenskeho a madarskeho naroda. V tomto romane je zobrazeny zivot na slovenskych hradoch, sceny z vojnovych bitiek a gemerska priroda. Zobrazuje v nom zbytocnosť boja ceskych a slovenskych bratrickych vojsk proti Hunadymu. Prirovnava ich k bludiacim kometam, ktore sa jedna druhej nemozu vyhnuť, preto do seba narazaju. Blizi sa aj zmierenie Slovakov a Madarov. Predstavitelom je knaz Broško. chce zmieriť tieto bojujuce sily, preto umoznuje tajne schodzky medzi Valgathovou dcerou Milicou a Lackom Hunadym, synom spravcu Uhorska. Milica ma Lacka rada, ale je slubena Kraskovi a toto rieši Kubani vo svojom diele.
Konflikt medzi zavisťou a slobodou. Krasko sa s tym zmieri hoci ma Milicu rad a stava sa Lackovym priatelom. Medzi tym vystupuje grof Cilly, ktory chce zabraniť sobašu tychto dvoch mladych ludi a tym sucasne vyvolava medzi nimi rozpory.
V romane vystupuje rytier Valgatha, ktory sa da ovplyvniť nepriatelom, vacšmi doveruje jemu nez vlastnemu okoliu.
Naproti tomu je hrdina Krasko, ktory nie je statocny a cestny nielen v boji, ale aj v sukromnom zivote. Hunady a jeho syn predstavuju sily, ktore by mali spojiť zaujmy Uhorska a zabezpeciť jeho rozvoj. JONAS ZABORSKY
Dva dni v Chujave
novoveka povesť
Strucny zivotopis
Narodil sa v Zabori nedaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol fararom. Dosť vystupoval proti Sturovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestupil na katolicku. Kratky cas posobil aj vo Viedni, ale nesuhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dozil na biednej fare v Zupcanoch nedaleko Prešova. Tvorba pisal basne  zbierky Bajky, Zehry
Zaborsky vo svojich prozach reagoval na všetky udalosti s porevolucneho obdobia. v pracach Kulifaj, Sofrankovci, Frndolina, Hlosik medzi vzburenym ludom, Panslavisticky farar, Dva dni v Chujave. Autor cerpal namet so svojich skusenosti v Zupcanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snazi aj najsť vychodisko zo zleho socialneho a duchovneho postavenia Slovakov.
Dalšia tvorbaFaustiadia  kritika na socialne pomery vo vtedajšom Uhorsku,         veselohra Najduch.

Dej
Novoveka povesť Dva dni v Chujave, rozdelena autorom na dve casti, Den škaredy a Den pekny, nacrtava obraz zaostalej feudalnej dediny Chujavy Zaborskeho posobiska Zubcian, ako ju poznal z vlastnej skusenosti, i jeho predstavu  viziu o socialnej a duchovnej premene Chujavy v buducnosti.

. casť Den škaredy
Autor tu zobrazuje zivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichadzaju predstavitelia vladnej moci, zastupca sluzneho pan s velkym nosom a cestmajster. Najprv odoberaju kopky štrku pri ceste a hoci su primale iba tie, ktore navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisudia obci. V tomto prisudzovani panskej spravodlivosti pokracuju aj v kaštieli Kobzayho. Svojvola predstavitelov mocenskeho aparatu i uzernikov, posobi na socialny, duchovny i mravny zivot sedliackeho ludu zhubne upadok gazdovstiev, pijanstvo, duševna zaostalosť, narodna neuvedomelosť. Autor s vnutornym rozhorcenim zachytava satiricky obraz utlacatelov zeman Kobzay, farar Culik, zidovski krcmari, uradnici, ale nic nezlavuje ani pri kritickom zobrazeni postva z ludu Lipnicky, Humensky, Kozuch, Bucak a dalši.

. casť Den pekny
Stretavame sa tu s oslavou narodenim farara Rastica. Farar Rastic rozprava svojim hosťom o tom, ako v spolupraci s uradnikom Rozumovskym, pravotarom Stupnickym a ucitelom Semenakom premenil zaostalu Chujavu na modernu, kulturnu obec. Zasluhou ucitela Semenaka sa zmenila vychova v škole, zriadila sa opatrovna pre male deti, spolocnymi silami zriadili spolocnu sypku, odkupili Kobzayho majetok a na nom spolocne hospodarili. Po vyhoreni Chujavy spojenymi silami stavali novu, uhladnu obec. Lud v nej zije kulturnejšie a dostojnejšie. MARTIN KUKUCIN
Dom v strani
roman
Strucny zivotopis
Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencur Vyštudoval za ucitela. Tato praca ho velmi neuspokojovala. Odchadza do Prahy študovať medicinu. Tu sa zapaja do študentskej cinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovakmi, ktory su v Prahe. Zoznamil sa s juhoslovanskym kupcom Didolicom. Odchadza s nim na ostrov Brac. Ozenil sa s jeho dcerou Pericou. Vykonaval lekarsku prax, venoval sa literarnej cinnosti. Kratky cas pobudol v Punta Arenas v Juznej Amerike. Po vzniku Ceskoslovenska sa vratil, ale znechuteny pomermi znova odchadza do Juhoslavie a tam aj zomiera. pochovany je v Martine.
Jeho literarnu tvorbu mozno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentskych cias, s pobytu v Juhoslavii a v Juznej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudeny, Ked bacik z Choholovia zomrie
Dalšou poviedkou su Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viazuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skuškou
Studentska tematika Ked bol Matej maly, Velkou lyzicou, Vakacie, Mlade leta
Z pobytu na Braci Dom v strani 
Z pobytu v Juznej Amerike Mať vola
S historickou tematikou Lukaš Blahošej Krason, Bohumil Valizlosť Zabor, Klbka, Košutky
Divadelne hry Komasacia, Bacuckovie dvor
Roman Prechadzky po Patagonii

Dej
V zivote su dve veci Laska a smrť. Roman ziskal aj primenie Roman o zivote. Rieši tu problemy kazdodenneho zivota. V tom case sa k moci dostava burzoazia, ktora odsuva zemianstvo, ktore aj tak spelo k zahube. Jeho zahubou bolo lipnutie na starych tradiciach a zasadach.
Kniha dom v strani opisuje zivot obycajnych ludi vtedajšej doby v Juhoslavii. Dej sa toci okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.

Mate ma dobru, pracovitu zenu Jeru a  deti. Syn Ivan je uz zenaty s Baricou a maju dvoch chlapcov. Dcery Matija s Katicou su v sluzbe v meste. Matija uz ma svojho mileho, ale Katica na svoju lasku ešte len caka. A dockala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinsku zabavu. Lenze Katici sa tam nepacilo. Prišiel za nou aj jej byvaly priatel, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na pansku zabavu. Tam ich vzal dovnutra Niko Dubcic, bohaty mlady statkar. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvilu prišiel po ne otec Mate. Museli odisť, ale Niko aj tak zacal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvijalo, neskor sa aj zasnubili. Nikova matka bola sice proti, jednak preto, ze boli bohatši, jednak preto, ze dala pre Nika do klaštora vychovať mlade dievca, Doricu. Ale nic nedala najavo. Iba mala  podmienku, aj s Katicinym otcom Matem, ktory je takisto proti sobašu, aby sa zobrali az po roku. Mladi suhlasili. Lenze, nanestastie, Nikov krstny, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z klaštora navzdy domov. Niko ju šiel cakať. Spociatku si ju moc nevšimal, ale postupne ju zacal porovnavať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zalubil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Ta nebola doma a Nika zastavila na kus reci jej matka, Jera. Stale vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, ze aj Katica bude taka o par rokov a nad tym sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskor uz normalne daval najavo, ze lubi Doricu. Katica bola z toho velmi nestastna, ale uz nic nezmenila Chcela robiť Dorici vystupy, ale Niko jej v tom zabranil, ze Dorica za nic nemoze. Sora Anzula bola velmi rada, ze Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozpraval s Paškom Bobicom, ktory Katicu ešte stale lubil a povedal, ze ma za nou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubcicovych ho boli pozrieť. Niko sa tam porozpraval s Katicou. Ta sa vratila ku Paškovi. Stary Mate, ked zistil, ze ma uz všetky deti na pokoji, bol velmi stastny, no z choroby ho to nevyliecilo a skonal.

IVAN KRASKO
Nox et solitudo
Noc a samota
zbierka basni
Strucny zivotopis
Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Studoval v Brašove a v Prahe  chemicky inzinier. Posobil ako chemicky inzinier v Kloboukach a mestecku Slany. Pocas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Zil aj v Piestanoch po skonceni vojny. Pochovany je v rodnych Lukovištiach. Krasko bol aj stupencom impresionizmu a symoblizmu.
Jeho najznamejšou zbierkou je Nox et solitudo. Tato poezia vznikla v obdobi, ked bol Krasko daleko od domova, svojich blizkych a preto su basne spomienkami na rodny kraj, na matku, pricom Krasko neopisuje fakty objektivnej skutocnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnu dušu. Všetko podrobuje osobnemu pohladu. Napr. Vesper dominice  Nedelny vecer.
V Kraskovej poezii najdeme aj lubostne motivy Plachy akord, motivy prirody Topole, Zmraka sa, nad vlastnym zivotom a svojimi problemami sa zamyšla v basni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politicku pasivitu v slovenskom predvojnovom zivote v basni Jehovah.
Dalšia basnicka zbierka su Verše  v tejto basnickej zbierke je v popredi lubostny zazitok, su tam viacere poly, je to lutosť za davnymi laskami, ale aj pocit akeho si vyrovnania. Basnik si coraz viac uvedomoval nadosobne hodnoty zivota a preto sa jeho osobne smutky menia na smutky celonarodnej a socialnej povahy. Su to basne Otcova rola, Banici, Otrok, Topole.
Krasko pisal aj poviedky, napr. Sentimentalne prihody, List mrtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatury.

Sesť hodin je

V basni dava autor do protikladu obycajneho robotnika a seba sameho. Robotnika po praci cakaju doma blizni, rodina. Naproti tomu, autor sa citi osamely, opusteny, silu cerpa z viery v Boha.

Chladny dazdik

Zaciatok basne je opis jesennej prirody. Pochmurnu atmosferu prirody prenaša na svoje pocity  pociťuje smutok a bol, z ktoreho sa snazi najsť vychodisko.

Balada

Autor umiestnil dve lyricke postavy do vecerneho prostredia. V basni je na symbolickom jednom dni vykreslene odlucenie dvoch ludi za cielom najdenia stratenej dovery, lasky. Autor hovori, ze clovek si druheho cloveka zacne vaziť az vtedy, ked ho dlhšiu dobu nevidi. Zaroven prechadza do smutku, pretoze v jeho pripade odlucenie nepomohlo.








. rocnik

ERNEST HEMINGWAY
Starec a more
novela
Strucny zivotopis
Bol americkym spisovatelom. Bol synom lekara a spevacky. Pocas . svetovej vojny sa prihlasil ako dobrovolnik talianskeho cerveneho kriza. Bol tam aj raneny. Po skonceni . svetovej vojny nedokazal najsť zmysel zivota a pohyboval sa v bohemskej spolocnosti.
Pocas obcianskej vojny bol aj v Spanielsku a cez . svetovu vojnu posobil ako vojnovy korešpondent. Hemingway bol niekolkokrat zenaty, ale zvyšok zivota stravil na Kube a zivot ukoncil pravdepodobne samovrazdou. Autor je nositelom Nobelovej ceny.
Tvorba
Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napisal dielo Zbojom zbraniam, ktore je odsudenim vojny a všetkych jej krutych nasledkov. Zo Spanielskej vojny napisal roman Komu zvonia do hrobu. Na Kube napisal novelu Starec a more. Dej
Dej sa zacina v rybarskej osade. Starec Santiago uz . den na mori nic nechytil. Predtym s nim chodil Manolin, ale po dnoch neuspešneho lovu mu rodicia povedali, aby chodil s inou barkou, stastnejšou. Ale chlapec mal starca velmi rad. Ten ho braval na more uz od tich rokov a chlapec sa od neho vela naucil.
. den vychadzal starec na more s istotou, ze nieco chyti. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrce do barky. Chatrc zhlobil ktosi z tuhych listov kralovskej palmy. Bola v nej postel, stol, jedina stolicka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevene uhlie.

Vybral sa daleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovskeho mecuna. Ryba ho ťahala za sebou  dni, ked uz bola unavena, vtedy sa mu aj po prvy krat ukazala. Na slnku cela ziarila, hlavu a chrbat mala tmavofialovu a pruhy na bokoch boli v slnecnom svite široke a svetlolevandulove. Rypak mala dlha, ani baseballova palka a zuzeny ako rapir. Cela sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potapa jej velikansky kosovity chvost a lano sa rychlo zacalo odvijať

Starec bol uz velmi slaby a vycerpany, pretoze skoro nic nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinymi kamaratkami na mori boli lietajuce ryby. Podvecer zacala ryba kruziť, a to bol pre starca znak o tom, ze je uz unavena. Musel zacať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabijaš. Ved maš na to pravo. Nikdy v zivote som nevidel vacšieho, krasnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mna za mna, zabi si ma. Certa sa staram, kto koho zabije.

Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spať, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoducha. Cestou narazil na zralokov, ktory mu skoro celu rybu zazrali, i ked im ju starec nedal lahko. Piatich z nich dokonca vlastnorucne zabil.
Ked prišiel domov, z ryby ostala uz len hlava a chvost. Bol velmi unaveny a preto ked išiel do chatrce, musel si cestou pať krat oddychnuť. Rano, ked sa zobudil, bol pri nom uz maly chlapec Manolin, ktory mu doniesol kavu.
Všetci boli prekvapeny, aku velku rybu dokazal starec ešte chytiť. Manolin mu slubil, ze uz bude chodiť na more len s nim. Hlavna myšlienka 
Cloveka mozno poraziť, nie však zniciť.

Charakteristika
Santiago Starec bol chudy a vyziabnuty, šiju mu zbrazdili hlboke vrasky. Tvar mu pokryvali hnede škvrny koznej rakoviny. Po oboch licach sa mu škvrny širili az na krk. Ruky mal posiate hlbokymi jazvami od lan, ktorymi vyťahoval ťazke ryby. Jazvy neboli cerstve. Boli stare ako trhliny na pušti, kde po vode a rybach uz davno niet ani chyru, ani slychu.



ROMAIN ROLLAND
Peter a Lucia
novela
Strucny zivotopis
Vo francuzskej literature sa v medzivojnovom obdobi okrem realizmu vytvorili aj ine umelecke avangardne smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval historiu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobne vzdelanie a venoval sa literarnej tvorbe.
Tvorba Divadlo revolucie, Hra o laske a smrti, Jan Krištof roman Rieka 
Kratko po . svetovej vojne vydava autor roman Dobry clovek ešte zije. Z dalšej tvorby je to roman Ocarena duša. Velmi znama je aj jeho psychologicka novela Peter Lucia. Autor tu dava symbolicky pochovať rozvijajuci sa lubostny cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaneho chramu.
Dielo je akousi obmenou hry lasky, zivota a smrti. V diele sa prelinaju tieto temy s patetickou strohosťou a velkym rozpravacskym umenim. Je to  urcity prejav Rollandovho bytostneho odporu proti vojne. Laska je pre Rollanda jednou zo zbrani, ktorymi najlepšie mozno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti.

Dej
Roman sa odohrava v kratkom casovom obdobi, co zvyraznuje sam autor, od stredy . januara do . marca . Jeho hrdinami su dvaja mladi ludia  Peter a Lucia, ktory sa spoznaju vecer . januara vo vagone podzemnej zeleznice. Stretavaju sa prave v den, ked padnu prve civilne obete vojny. Uz pri prvom stretnuti sa do seba zalubia, spoznavaju, ze su si sudeni. Niekolko dni neskor, ked sa opať stretnu sa zacina ich spolocny vzťah. Ziju svojim vlastnym, zalubenym a egoistickym svetom, ziju vo vojnovom Parizi, ale vojna pre nich neexistuje. Ziju len sami sebou, nevšimaju si tragediu a smrť okolo seba. Nevelmi sa zamyšlaju nad vojnou a nad tym co prinaša. Pre nich je akymsi nezelanym doplnkom ich zivota. A kedze nad nimi visi ako Damoklov mec hrozba Petrovho odchodu na front, snazia sa, co najlepšie preziť svoje kratke stastie. Kazdy den im ako zakruta odokryva nove obrazy a perspektivy, ale kazdym dnom silnie aj volanie smrti, ktore však prehlušuje ich lubostny vzťah.
 Ked . marca vstupili do kostola, aj ked neboli nabozne zalozeny, ich stastny zivot sa uzatvoril. V kostole na nich cakala smrť. Prave v okamihu, ked sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktory zhodilo bombardovanie kostola.


Charakteristika
Peter mlady, dospievajuci clovek, ktory ma plno otazok, na ktore mu jeho rodicia do zakonzervovanym myslenim nevedia odpovedať. Do jeho zivota vstupuje vojna i laska. Preziva stastnu ale  tragicku lasku. Je vnimavy, laskavy a jemny. Svoje zivotne stastie našiel v tom, ze miloval a bol milovany.
Lucia polosirota, jej otec zomrel zodraty pracou. Je maliarkou z nutnosti, jej zivot bol poznaceny malomeštiackou hrdosťou jej starych rodicov. Je hrda, srdecna, vnimava. Koniec jej kratkeho zivota bol naplneny stastim a laskou, avšak poznamenany vojnou.

ERICH MARIA REMARQUE
Na zapade nic noveho
roman
Strucny zivotopis
Bol velkym odporcom vojny a patril do generacie, ktora priamo zo školskych lavic musela odisť na front. Bol nemeckym spisovatelom. Narodil sa v rodine knihviazaca. Bol ucitelom, obchodnikom, novinarom. pred nemeckym fašizmom r.  utiekol do Svajciarska a tam aj zomrel. Od r.  prezil dva roky v zakopoch.
Svetovy ohlas ziskal prvym dielom  Na zapade nic noveho. Nazov je odvodeny z novinovej lakonickej spravy. Roman je pribehom autorovej generacie, ked skupina študentov sa dostava do zakopov a zisťuje, ze predstavy o zivote, o slušnosti, o ucte k predstavenym, ktore ich naucili v škole su im na nic, pretoze vo vojne platia ine pravidla, ktore mnohych poznacili, alebo umlcali. Dalšim autorovym dielom je Cesta spať, kde autor cerpa namet z povojnoveho Nemecka. Podobny namet je aj v romane Traja kamarati. Je to pribeh o priatelstve, laske a osamelosti.
Problemy emigrantov zobrazil autor v knihe Viťazny obluk. Dalšim dielom je Noc v Lisabone.
Z dalšej tvorby je to roman Cas zitia a cas,  roman Nebo nepozna oblubencov. Hlavne postavy Paul Baumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek 

Dej
Roman sa sklada z  kapitol, nema silnu hlavnu dejovu liniu, pretoze je casto prerušovany rozhovormi a vela priestoru tu dostavaju aj rozne uvahy. Dejiskom je nemeckoanglicky front.

Jednotka ma neobycajne vela fajciva a jedla. Kedze obvykle boli vyhladovani, mohlo sa nieco take stať len omylom. Ale nebolo to tak.
Pred štrnastimi dnami totiz jednotka zlozena zo stopaťdesiatich vojakov musela isť dopredu a ubytovatel dostal plnu davku potravin. V posledny den necakane zautocilo anglicke delostrelectvo a tak sa vratili len osemdesiati.
Cela chlapcenska, velmi mlada, dvadsaťclenna, gymnazialna trieda pod vplyvom ucitela Kantorka sa dobrovolne prihlasila na front. Trieda bola rozhadzana do niekolkych cvicnych jednotiek, ale Paul Baumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odveleni do deviateho druzstva a zostali spolu. Ako velitela tohoto druzstva bol priveleny Himmelstoss, maly a zly chlapik, ktory bol v civile poštar a teraz ako velitel druzstva sa citil naramne dolezito.
Nechaval s plnou polnou a so zbranou na holej, mokrej oranici cviciť priskokom vpred a k zemi, pokial sa vojak nezrutil obaleny od blata. Po odveleni na front bol z tohoto neobvykle silneho kolektivu prvy raneny Franz Kammerich, ktori po niekolkych Paulovych navštevach po amputaci nohy a ťazkych psychickych mukach zomiera. Po case prichadzaju novacikovia, ktori su dokonca ešte mladši. Katczinsky je pre nich nepostradatelny, neustale prekvapuje dobrou naladou a zlodejskymi kuskami.
Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho pockali pred miestnou krcmou a vyplatili ho za všetko, co si museli v prijimacom oddieli vytrpieť.
Druzstvo sa dostalo na opevnovacie prace, kde preziva ťazku strelbu nepriatela. Paul sa ukryva v krateri po granate, zakryva sa mrtvym telom, ktore ho ochranilo od crepin. Nepriatel nasadzuje aj bojovy plyn. Po dlhom case boj prestava a ti chpalci, ktori prezili, zabijaju vši. Maju ich tolko, ze ich uz prestalo baviť zabijať medzi nechtami a rovno ich hadzu do ohna. Medzi sebou rozvijaju diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skoncila a nastal mier. Uz nevedia co bude pre nich buducnosť. Nevedia, co mozno ocakavať od zivota.
Prichadza Anglicka ofenziva, prinašaju mnozstvo rakiev. Chlieb nemozno ubraniť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabijaju a oni su take vyhladovene, ze dokonca napadnu a zabiju psa. Po dalšich naletoch prichadza pekny den. Nebo je modre, bez oblakov a tela ranenych, ktorych uz nevedia, kam ich maju davať sa rychlo rozkladaju. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať novy utvar. Rota potrebuje viac ako sto muzov. Himmelstoss sa po zazitkoch z prednej linie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostava dovolenku. Bolo to štrnasť a tri dni na cestu. Jeho mama je chora a on sa nezdrziava neustaleho placu. Oznamuje pani Kemmerichovej, ze jej syn je mrtvy. Navštivi ho aj otec. Matku, ktora je v nemocnici s rakovinou, budu operovať.
Vracia sa na front a zisťuje, ze jeho rota je nasadzovana všade tam, kde je to nebezpecne, no jeho kamarati ešte stale ziju. Zavrazdi nepriatela, ale ked vidi muky, ktore mu sposobil bodakom, pokuša sa mu v poslednej chvili pomocť. No po niekolkych hodinach sa prestane zaujimať o cloveka, ktoreho ako prveho na fronte zavrazdil, ale zachranuje si vlastny zivot.
Nove Nemecke zbrane neprichadzaju, stare su uz nepresne, doktori robia aj z mrzakov zdravych bojovnikov. Vojna ale pokracuje. Všetci su fyzicky, ale hlavne psychicky vycerpani. Paulovi priatelia po jednom zomieraju, az zostane ako jediny z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostava dva tyzdne volno. Neustale veri, ze bude primerie a skonci sa vojna. On tento koniec ale uz nezazil.
Padol v oktobri , jedneho dna, co bol na celom fronte taky pokojny a tichy, ze sprava z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na zapade nic nove


Motto
Tato kniha nechce byť ani obzalobou, ani vyznanim, chce sa iba pokusiť vydať svedectvo o generacii, ktoru  poznacila vojna  I ked unikla jej granatom.



JOZEF CIGER HRONSKY
Jozef Mak
socialnopsychologicky roman
Strucny zivotopis
Pochadzal zo Zvolena. Vyštudoval ucitelsky ustav. Zucastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnova cinnosť je spata s Maticou. Po r.  emigroval do Rakuska, Talianska a do Argentiny. Venoval sa spolkovej cinnosti. Pochovany je v Martine.
Tvorba U nas, Domov, Medove srdce  poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisar Grac, Svet na trasovisku, Podpolianske rozpravky, Chlieb, Sokoliar Tomaš, Zlate hodinky, Kremnicke povesti. Najvyznamnejšim jeho dielom je roman Jozef Mak.
Pisal aj diela pre deti ako su Smely zajko, Smely zajko v Afrike, Budkacik a Dubkacik

Dej
Jozef Mak sa narodil ako nemanzelske dieťa vdove po Janovi Makovi. Nikto mu nechcel isť za krstnu mať, az napokon šla Hana Melošova, ktora bola ich susedka. Jozef mal nevlastneho brata Jana, ktory sa onho staral. No nespraval sa k nemu dobre, vycital mu, ze ho musi ziviť. Matka chcela zabraniť nesvarom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hor k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navzdy. Zišiel z hor do dediny a zacal pracovať ako drevorubac. Bol pracovity a ludia si ho za to vazili. Jozef sa zalubil do Maruše Melošovie, dcery svojej drsnej matky a chcel sa s nou ozeniť. S ťazkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastny dom na Janovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odisť na front. Tulal sa dlho po svete, bol aj zatvoreny pre svoje nazory. Dozvedel sa, ze Maruša sa vydala za jeho nevlastneho brata Jana. No napriek tomu sa vratil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom byvali v jeho novom dome. Tymto velmi utrpel citovy zivot Jozefa Maka. Ťazko mu bolo ziť vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnutri a navonok sa neburil. Napokon sa ozenil s Julou Petriskovie, ktoru ale nemal rad. Jula mala jednu ruku nevladnu a jej rodina si myslela, ze sa nikdy nevyda, a tak si z nej urobili sluzku. Doma všetky tri vydate sestry drzali ju len tak na milosti, kedze mala lavu ruku suchu od pleca po lakeť, a ešte bola mala, ked vyriekli nad nou sud, ze sa vydavať nikdy nebude a treba ju trom uziviť nejako do smrti.

Jula však porodila zdraveho syna. Spociatku si myslela, ze ked ju Jozef nebil, nemal ju rad, lebo bola cely zivot zvyknuta, ze ju bili. Medzitym Jano odišiel do Ameriky hladať stastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stať ako stlp, ustrašila sa Janova tvar, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvy sa spamatal Jan. Pozrel sa na všetky strany, potom zazmurkal, ponapraval si tvar a spustil ruky. Coze tu robiš, Jozo Lala, akoby si z neba spadol.

 Maruša zacala piť. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horucou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvarky ako prehodena handra, spodna casť tela vonku na vzduchu a horna casť v teplej vode.
Jula s Jozefom nedavali najavo, ze sa maju radi. Az na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jozko, ved ja za nic nemozem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skor bola tušila, ze ma budeš raz i navidieť, ved by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drzala zivota tak huzevnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zozralo ...

 Jula zomrela po porode druheho dieťaťa. Jozef sa musel dalej prebijať zivotom sam. Radosť umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najma nie tam, kde jej bolo velmi malo.

Zivotnou filozofiou Maka je
Trp Jozef Mak  Clovek milion si, nuz vydrziš všetko, kedze nie je pravda, ze najtvrdši je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, ze najviac vydrzi na svete Jozef Mak.



MILO URBAN
Zivy bic
unimalisticky roman
Strucny zivotopis
Narodil sa na Orave v Rabciciach. Studium nedokoncil z financnych dovodov. Stal sa pomocnym redaktorom v denniku Slovak.
V r.  posobil ako redaktor dennika Gardista. Po r.  emigroval do Rakuska. Potom sa vratil, ale nesmel vykonavať publikacnu cinnosť. Zil v Chorvatskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.
Jeho prve literarne diela su poznacene tradiciami slovenskych realistov. Jeho znamejšim dielom je novela Jašek Putliak spod Buciny, zbierka noviel Vykriky bez ozveny, novela Za vyšnym mlynom, Z ticheho frontu.
Najvacši uspech však autor dosiahol romanom Zivy bic. Je to roman s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohrava priamo na bojisku, ale podava nepriame svedectvo o krutosti a neludskosti vojny pomocou opisu udalosti v hornooravskej dedinke Raztoky, ktora je vzdialena od civilizacie, Panu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohe ludske osudy.
Z dalšej tvorby Hmly na usvite, V osidlach, Zhasnute svetla  volne nadvazuju na Zivy bic, Spomienky hajnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špas.

Hlavne postavy
Stara Ilcicka  vdova, ktora zila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovita, ktora sa na konci pomiatla.
Stefan Ilcik  smely a usilovny mladenec, ktory sa nebal vojny, ale bal sa nechať matku samu, aby nezahynula od hladu. Bol silny a odvazny. Mal  rokov.
Ondrej Koren  byvaly vojak, statocny, priamy a rozhodny. Na vojne prišiel o hlas a ruku.
Notar Okolicky  vrchnosť, velmoz, ktory vyuzival svoje postavenie a tryznil ludi. Pocas vojny, bol panom a vyciciaval pracujucich ludi. Povazoval sa za nadradeneho. Richtar Vorciak  zvoleny ludom z Raztok. Ked chcel spraviť po voli vrchnosti, ukrivdil dedincanom. Bol velky zbabelec.
Dekan Mrva  Nabozensky hodnostar, ktory chapal pospolity lud a snazil sa mu pomocť a povzbudiť ho v casoch vojnu.
Jano Kurnava  Jonaš  Tvar mal pošinutu dolava, male zle oci. Donašal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramar   rocny, statny muz, ktory si branil to malo, co mal, branil slobodu ludi, kvoli comu aj niekolkokrat sedel vo Vranove.
Eva Hlavajova  podstiva dedincanka, ktoru zviedol Okolicky. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru  utopila sa.
Adam Hlavaj  dezerter zbeh, muz Evy, odvazny, prešibany, spravodlivy. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.
Sivonka  Starala sa o Evine nemanzelske dieťa.
Anqyal  zandar, nadbiehal Kriste.
Trncik  brat Evy Hlavajovej. Skryval Adama.
Gyri  velitel vojska

Dej
Dej sa odohrava na severnom Slovensku, v Trencine a vo Vranove, pocas . svetovej vojny. Dielo sa kompozicne deli na dve casti, ktorych dejova vystavba je odlišna. . casti Stratene ruky je vytvorena kompozicne samostatnymi, kratkymi pribehmi, ktore sa viazu k jednotlivym postavam. Je neucelena, tvoria ju kratke pribehy,  navzajom kontrastne, zobrazujuce osudy obyvatelov dediny a to ako vojna zasiahla do ich zivotov. . casť Adam Hlavaj je uz ucelena, ma reťazovity dej, udalosti nasleduju jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epicke rozpravnie sa strieda s lyrizovanym opisom, najma prirody, ktorej mal Urban velmi blizko, opis je uz hlbšim ponorom do individualneho a spolocenskeho bytia. Pouziva dialog i vnutorny monolog, postavy su jednotlive, ale aj skupinove, dedina kona a reaguje ako jeden clovek, z toho dostal roman pomenovanie unimalisticky. Jazyk je spisovny aj hovorovy, najma v dialogoch dedincanov.

. casť Stratene ruky
Raztochy je mala dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozpravania stareho Komara, a mysleli si, ze zli su v nej trestany a dobri vzdy vyhravaju. Az ked zacali prichadzať zmrzaceny vojaci Ondrej Koren  prišiel o pravu ruku, o jazyk, bol vychudnuty a na tvari mal jazvu a tvrdy odvod, ich skresleny pohlad na vojnu sa zmenil a odsudili ju. Hlavny motiv Eva Hlavajova, ktorej muz je na vojne, caka dieťa s notarom Okolickym. Eva za nim chodila, aby notar vyslobodil, vyreklamoval jej manzela z vojny. Odvod bol kruty, hlavne pre dedincanov, ktory nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramar nechcel pustiť bozenika Krunavu do stajne. Skoncilo to vymenou nazorov a Krunavu sotil Kramar do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komar odprosiť Kurnavu a ohovoril Kramara. Potom sa konalo vyšetrovanie.
Ilcika odvezu do Trencina, kde si privyka vojenskemu zivotu. Dostal sa do caty, ktorej velil Rona  stroj na zabijanie, bez srdca. Mal tam velmi ťazke a krute podmienky. Rota si oblubila maleho krajcira, ktoreho volali Panca. Všetci v rote ho mali radi a chranili ho pred Ronom, ktory Panca neznašal. Raz ho našiel Stefan Ilcik obeseneho. Odvtedy sa zmenil, neposluchal a po incidente s Ronom chytil ryl a zabil ho. Stefan sa spamatal az vo vezeni. Nakoniec ho odsudili na trest smrti zastrelenim.
V dedine panoval hlad. Potrava bola na pridel na karticky od bohateho Zida a Arona, ktori cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťazke, na všetko bola sama, nemala co jesť a onedlho porodila nemanzelskeho syna. Telesne postihnuty Kurnava vie jediny, kto je otcom Evinho dieťaťa. Ked odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopi. . casť Adam Hlavaj
Adam Hlavaj sa rozhodol, ze ujde z vojny. Nahanali ho zandari, ale neuspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej zeny, tuzi po pomste. Pohybuje sa v okoli dediny a patra po vinnikovi. Okolicky sa snazil odstraniť Adama skor ako sa dozvie celu pravdu.
Adam sa skryval v stajni u Kramara, ktory ho raz pozval do domu na veceru. Zrazu prišiel Kurnava a aj zandari, ktory Adama chytili. Kurnava dostal svoje peniaze, ale ked mu Komar vynadal, zistil, ze urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickemu. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kurnava povie Adamovi celu pravdu, o tom, ze Okolicky je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokazal Okolickeho zabiť
Cela dedina sa proti notarovi Okolickemu vzburi. Notar si zavola na pomoc pluk. Okolicky ochorie, dostane mrtvicu a nemanzelske Evino dieťa pri epidemii cervienke zomrie. Vojna sa skoncila. Dedincania sa chceli pomstiť Madarom a krvavo im všetko vyuctuju. Okolickeho utopia. Besnenie v dedine vyvrcholi u Arona, kde sa všetci opiju a zacnu ho vykradať. Aron s manzelkou utecu a svoj dom podpalia. Adam nebrani besneniu v dedine, usmieva sa, pretoze je slobodny.


Charakteristika
Adama Hlavaj  rozvazny, inteligentny, nezlomny, hrdy a tvrdy clovek, ktoremu do zivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tym, ktori ju maju na svedomi a tiez proti tym, ktori maju vinu na jeho nestasti, tymto bojom chce pre seba ziskať slobodu. Je ako jeho zena Eva, ktora bola v jadre cisty clovek, obeťou vojny, ale nevzdava sa a bojuje proti tomu.
Ilcicka  matka, ktoru vojna obrala o syna, nevie sa s tym zmieriť, nenavidi panov a podnecuje proti nim ludi, aby sa pomstila.
notar Okolicky  pan, ktory vladne dedine, pohrda a vykorisťuje nevzdelanych dedinskym ludom. Je to slaboch a tyran.
Stefan Ilcik, Ondrej Koren  obete vojny

MARGITA FIGULI
Tri gaštanove kone
novela
Strucny zivotopis
Narodila sa vo Vyšnom Kubine. Po gymnazialnych študiach v Dolnom Kubine navštevovala obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako uradnicka v Tatra banke v Bratislave az do r. , ked z politicky motivovanych dovodov musela odisť. Pisať a publikovať zacala poeziu a prozu. Svojou prozou prenikla do znamych literarnych casopisov, napr. Elan, Slovenske pohlady, Zivena.
Tvorba Uzlik tepla, Pokušenie  tymto dielom prenikla do sveta umeleckej literatury a do tohto diela zaclenila aj prve dielo, Haluzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie,  Mladosť, Ariadnina niť, Vichor v nas.
Velmi znamym dielom je zbierka proz Tri gaštanove kone.

Hlavne postavy
Peter  chlapec z Turcak, kupec dreva a koni, pracovity, cestny, uprimny
Magdalena Maliarikova  ciste, smele, nepoškvrnene dievca, verne svojej laske, mile a pracovite
Maliarik  otec Magdy, laskavy, prisposobivy, cestny
Maliaricka  matka Magdy, namyslena, hašteriva, panovacna
Jano Zapotocny  bohaty gazda, manzel Magdy, nasilnicky, neverny, pijan
sestra Zapotocneho  mila, pracovita, bohabojna
Vedlajšie postavy farar, ujec a ujcina Petra, mlady pan s furikmi, krcmar a krcmarka

Dej
Dielo nesie stopy lyrizovanej prozy, avantgard a experimentovania. Rozpravac je v prvej osobe, je nim Peter, tento postup blizšie priblizuje vnutro hlavnych postav, neznamena však len subjektivny pohlad, opis a rozpravanie je otvorene. V diele sa uplatnuju scasti idealne, scasti realne postavy, su subjektivnym obrazom ludu, uplatnuju sa aj prvky realizmu, rec ma ornamentalny charakter, je priama, prirodzena, monolog splyva s rozpravanim. Vyskytuju sa tu basnicke figury, metafory, expresionizmus vo vyrazoch. Su tu nadherne lyricke opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu nevelke mnozstvo postav, niektore su rozpoltene  sen a skutocnosť, dej ma oslabenu epicku a zosilnenu lyricku zlozku a vyznacuje sa zvratmi. Jadro diela tvori boj o urcite ponatie lasky, prejavujuce sa v dvoch podobach lasky, lasky ako strhujucej bytostnej sily, ako vašne a naruzivosti, ktora vedie az k zlocinu a na druhej strane lasky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknute laskou, odpustanim, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v nom zaznievaju myšlienky humanity a harmonie.

Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom case do dediny, kde zanechal milovanu Magdalenu. Vysluzil si povesť tulaka, lebo jeho praca  skupuvanie dreva od sedliakov po dedinach, vyzadovala neustale cestovanie. V noci, pri prichode, stretne pašerakov koni Jana Zapotocneho a Jozka Greguša. Od Jozka sa dozvie, ze matka Magdaleny ju nuti vydať sa za Jana, velkeho bohaca. Peter si zaumieni zaumieni ziskať Magdaleninu ruku skor ako Jano. Vie, ze Magdalena Joza nemiluje a caka len na Petrov navrat. Stretava sa s nou, ale kvoli matke, ktora ich skoro objavi, si dohodnu stretnutie na vecer. Magdalena neprichadza, Peter ju ide pozrieť, ked zacuje vykriky. Splašene kone Magdalenu skoro zohavili. Ta zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtial ho Jano vyhodi. Peter tuši, ze prepasol šancu, Jano poziada Magdaleninych rodicov o dcerinu ruku. Ti, hlavne chamtiva matka, suhlasia.
Na svateho Jana idu mladi paliť ohne. Jano Magdalenu zosmiešni  zoberie na kona ine dievca. Je to však len uskok, ked Peter zoberie Magdalenu, Jano naschval na koni zaosta. Peter si s Magdalenou slubia, ze raz budu svoji, ked Peter postavi dom a pride si po Magdalenu na troch gaštanovych konoch. Vtedy z huštiny vyskoci Jano, ktory všetko pocul a chce zabiť Petra nozom. Ten ho však priškrti, a kym sa preberie, odcvalaju spolu s Magdalenou k ostatnym. Rozlucia sa.
Peter pracuje do umoru na pile a stavbe domu. Pomahaju mu ujcek s ujcinou a ludia s dediny. Jedno dievca si ho chce ziskať, ostava však Magdalene verny. Pracuje pre jedneho juzana, kupca s konmi, zarobi si par grošov a kupi si gaštanoveho kona, s ktorym prišiel pozrieť Magdalenu, ked ju chcel poziadať o ruku. Stavbu domu kvoli financnym ťazkostiam dokonci az o dva roky. Pozicia si dva gaštanove kone a ide pre svoju milu. V dedine, kde spolu s Janom byva sa dozveda, ze Jano ju v onu svatojansku noc znasilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktore su cim viac tym neposlušnejšie. Magdalenu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachadza ztyranu manzelom, ako prave orie na poli. Jano tyra kona, ktory sa splaši. Magdalena poden spadne a Peter ju v poslednej chvili zachrani. Jano sa ho pokusi zabiť, no netrafi balvanom. Ludom, co privolala Magdalena na pomoc navravi, ze splašeny kon Petra zhodil.
Magdalena nasledkom zraneni ťazko ochorie, zda sa, ze zomrie. Peter sa k nej dostava len pomocou farara, ktory jej udeluje posledne pomazanie. Zazrakom Magdalena prezije. Janovi sa splaši kon, co ho na poli tyral a utecie. Chyti ho zandar a dovedie spať. Jano, zmameny ziarlivosťou, vycita Magdalene, ze to mal byť signal pre Petra.
O niekolko dni Peter odchadza, kedze je pricinou Magdaleninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, uz šialeny ziarlivosťou, vypaluje na bok kona, co mu ušiel slovo Tulak, Magdalena, ešte stale slaba a vycerpana, ho musi drzať. Ked Jano chce konovi vypaliť oko, co sa mu aj podari, ten sa splaši a oslepeny kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mrtvy. O tri dni ho pochovaju. Magdalenina matka, ktora chce, aby Magdalena ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobaš s Petrom. Ti sa tajne zoberu a cez noc odchadzaju na troch gaštanovych konoch do Petrovho domu.

Charakteristika
Peter  mal rad Magdalenu, mlady clovek, sirota, odvazny, uprimny, laskavy, mal rad prirodu a zvierata, pracovity
Magdalena  vnutorne cista, krehka a citova, citliva, ma rada Petra, 
Zapotocny  bohaty sedliak, prilezitostny pašerak koni, je sebavedomy, pomstychtivy, kruty, egoista, bezcitny, opovrhoval Magdalenou
Magdalenina matka  chamtiva, bola za peniazmi, pokazila stastie svojej dcere
Kone  su symbolom sily, cistoty a vašne, su obrazom pevnych mravnych zasad prosteho dedinske ludu, no su aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hraju ulohu prirody, ukazuju jej nepostradatelnosť v zivote ludi.


DOBROSLAV CHROBAK
Drak sa vracia
novela
Strucny zivotopis
Pochadza z Liptova. Bol elektrotechnicky inzinier. Pracoval v rozhlase a ucil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pisal poviedky, zaoberal sa aj o teoriu literatury.
Bol spoluautorom diela Rukovať dejin slovenskej literatury. Z jeho prvotin je najznamejšia zbierka osmich noviel Kamarat Jašek. Tieto poviedky nesu prvky reality a davnych mytov vidieckeho sveta prirody. Autor sa ponoril do vnutorneho sveta postavy a jej vzťah k okolitemu svetu. Dalšim dielom je Navrat Ondreja Balaza.
Najlepšim Chrobakovim dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestsku tematiku spracoval v dielach Silueta, Ucenliva Marta a starostliva Maria.

Hlavne postavy Martin Lepiš  drak, Simon Jariabka, Eva

Dej
Podtitul tejto novely ja rozpravka moze byť nieco zle o drakovi, ale aj rozpravka od slova rozpravanie hlavnej hrdinky Evy, ktora rozprava o svojom zivote a o drakovi. Toto rozpravanie ma zvlaštnu formu, kde ide o vyuzivanie autorskej reci. Drak je postava tajomna, zahadna, nik nevie odkial prichadza, je velmi svojsky, povazuju ho za symbol zla, za vraha, je sam, clovek prirody, povazuju ho za carodejnika. Drak stelesnuje v kolektivnom ponati dediny zlo, a nestastie

Dej sa odohrava v Polsku, okolo Pribiliny. Za kolektivnych hrdinov mozeme povazovať dedincanov. Drak ma ťazky osud preto, ze bol najdenec. Našiel ho hrnciar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol malovravny, mal cierne oci, je nespratnik  individualista, nema rad ludi, ani ludia nemaju radi jeho.
Rozpravanie zacina, ze Simon sa vrati k Eve a povie jej, ze Drak sa vratil. Eva spomina na to co bola, ako sa pravala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zaroven hlad. Drak sa vratil neskor domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedincania si mysleli, ze preniesol muku. Chceli tie vrecia, ale to bola špecialna hlina na riad. Ludia si brali hlinu, ale nevedeli, ze to nebola muka. Potom bola na Draka, ze on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odisť z dediny.
Po rokoch sa vratil. Eva bola ešte jeho mila. Mal s nim dieťa, ked Drak zmizol, vydala sa za Simona Jariabeka, no nemala ho rada a stale myslela na Draka. Dedina cakala, co Simon urobi, ked sa Drak vrati. Dedincania potrebovali zahnať kravy dolu z holi, pretoze zacal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, ze pojde Drak a ako dozor pojde Simon. Drak s tym suhlasil. Premysleli si to tak, ze Simon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nim. Simon nema odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k criede. Simon sam na chvilu zmizne. Simon uvidi Draka sedieť okolo ohna s cudzincami. Jeden Poliak Simona ovali. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Simon sa potom prebudil a vratil sa do dediny. V dedine vytaral, ze Drak predal dobytok a z pomsty mu podpalili dom. Drak sa však nakoniec vratil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milu. Richtar mu prvy krat povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinskeho kolektivu. Drak zachranil dedinu a stal sa jednym z nich, no aj napriek tomu z dediny odchadza.

IVAN STODOLA
Bacova zena
dramatragedia

Strucny zivotopis
Narodil sa v Liptovskom Mikulaši. Absolvoval lekarsku fakultu, posobil b Prahe a Bratislave. Roku  ho neopravnene obvinili z nezodpovedneho narabania s verejnym majetkom a odsudili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovany je v Bratislave.
Tvorba
komedie Naš pan minister, Ked jubilant place, Mravci a svrckovia
tragedie Bacova zena
hra Caj u pana senatora
drama Kral Svatopluk, Marina Havranova, Basnik a smrť
veselohra Jozko pucik a jeho kariera
prozaicke prace Naš stryko Aurel, Smutne casy, smutny dom

Hlavne postavy
Ondrej Muranica  baca
Eva
baca Mišo

Dej
Baca Ondrej Muranica odchadza do Ameriky za pracou. Doma nechava svoju matku a zenu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nestasti strati pamať. Urady ho vyhlasia za mrtveho. Eva sa znovu vyda za bacu Miša. Je jej velmi dobrym muzom. Jediny, kto veri, ze Ondrej je nazive je jeho matka. Ona ma Eve za zle, ze sa vydala. Ondrej so stratou pamati si zaraba tak, ze chodi s reklamou po meste a predava cigarety. Pri jednom z nestasti, ktorym je svedkom sa mu opať vrati pamať. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stava zenou dvoch muzov. Ondrej v Amerike zbohatol, kupil si kaštiel a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale ma ju rad aj Mišo. Tragedia vrcholi, ked Eva nechce ubliziť ani jednemu, a tak sa rozhodne. Odchadza do lesa, lahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nozom. Posledna jej veta Teraz ma uz mate obaja.
V hre autor rieši moralny konflikt a uzko suvisi so socialnym otazka vysťahovalectva, financie. Moralne  ked Ondrej je bohaty, ma kaštiel, peniaze, ale nie je stastny. JULIUS BARCIVAN
Matka
divadelna hra
Strucny zivotopis
Narodil sa v Krompachoch na vychodnom Slovensku v rodine ucitela. Mal široky literarny obzor. Ovladal niekolko jazykov nemcinu, madarcinu, francuzštinu. Studoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a posobil ako knaz. Nametmi jeho diel je malomestske prostredie a jeho obyvatelia, ktori su karieristi, ziju v pretvarke, faloši,...
Pisal dramaticku tvorbu. Prva hra  ludi  cerpal namet zo slovenskeho prostredia v obdobi hospodarskej krizy.
Satiricka hra Mastny hrniec
K vrcholom Barcovej tvorby patri drama Matka.
Expresionizmus drama Neznamy 
Prvky absurdnej dramy hra Dvaja  otazky medziludskych vzťahov Veza
Prozaicke dielo Huslicky z javora  kniha pre mladez.

Dej
Drama sa zacina tak, ze jedneho rana sa matke zjavi vidina. Vidi Pala, ktory prichadza z Ameriky domov a prinaša Janovi darcek noz. Matka sa tejto vidiny zlakne. Jano zobral Palovi ciastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lasku. Zacal chodiť s  atkou. jano pracuje v bani. Ludia ho nemaju radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nema kamaratov. matkina predtucha sa plni. Palo prichadza domov a podava Janovi noz. Prejde rok. Palo je nestastny a zacina piť, lebo majetok mu zobral Jano. Palo odchadza ku Katke, kde robi paholka. Nebyva uz v dome. Pride den, ked sa matke prisnije dalši sen. V nom vidi ako Jano zabije nozom Pala. Matka chce tomu zabraniť. Raz ked Palo pride navštiviť matku Jano sa schova do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zacinaju hadať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, ked vidi, ako sa Jano zahana na Pala nozom, zhasne svetlo a postavi sa pred Pala. A tak Jano prebodne matku. V chovani postav nastal zlom, ked vidia matkine mrtve telo na zemi. Vtedy Jano zacne plakať. V tom všetko pochopia a nenavisť sa strati. Napokon sa ide priznať susede. Drama konci Janovym monologom Teba ucili trpieť, mnou mohol otriasť len vichor. Mamka ja idem hladať niekoho, kto moju dušu oslobodi.








. rocnik

JOHN STEINBECK
O myšiach a ludoch

Strucny zivotopis
Pochadzal z Kalifornie a zivot ludi v Kalifornii a samotna krajina ho inšpirovali k dielam ako  roman Zlaty kalich, Nebeske pastviny, O myšiach a ludoch.
Dalšia tvorba Zhodte bomby, Tulavy autobus, Na vychod od raja  zobrazuje osudy troch generacii od obcianskej vojny az po . svetovu vojnu, Potulky s Charleym
Tvorba tohto spisovatela je realisticka aj svojim pristupom ku skutocnosti.

Hlavne postavy
Lenie Small  velke dieťa, mohutny, rad sa hra s myšami, ktore však vzdy nechtiac zabije, ma dobre srdce
George Milton  Lennieho anjel strazny, chytri, menšej postavy

Dej
Obidvaja su nadennici a cestuju za pracou od farmy k farme. Maju svoj sen, o tom, ze si raz zarobia dosť penazi, kupia si male hospodarstvo a budu si chovať kraliky.
Jeden piatok prišli na dalšiu farmu za pracou. Spravcovi sa Lennie najprv nepozdaval, ale George ho obhajil, je silna ako byk, nech mu da šancu. Na farme ostatnym chlapom Lennie vobec nevadil. Prekazal len spravcovmu synovi Cyrlymu, ktory bol povyšenecky, agresivny, no may. Mal zenu, ktora bola krasna, ale pokukovala po inych chlapoch, co Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zacal vybijať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašeny, len tak stal a znašal udery. Az na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho pasť, stlacil az mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, ze mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary stareho Candyho, ktory uz mal našetrenu velku ciastku a tiez tuzil po vlastnej farmicke. V nedelu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skryval male štena, ktore pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho zena a zacala sa mu liškať. Najprv ju odhanal, no za chvilu mu vzala ruku a polozila si ju na vlasy, aby skusil ake su makke. On ich zacal hladkať, no ked mu ju uz chcela dať prec, zlakol sa a nechcel ju pustiť. zacala kricať, tak jej chytil usta a dohovaral jej nech je ticho. Ona sa metala, co ho postupne coraz viac znervoznovalo. Ako sa ju snazil udrzať, nešikovnym silnym pohybom jej zlomil vazy. Vydeseny ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hladať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvy. Radšej ho z milosrdenstva zastreli, ako by ho vydal neodvratnemu lyncovaniu. Tym sa aj jem rozplynie vizia vlastneho hospodarstva a naviac vie, ze jeho cin ho nikdy neprestane prenasledovať.

JOHN STEINBECK
Ovocie hnevu

Hlavne postavy
Tom Joud, Roza Saran, Connie muz Rozy, Noe brat Rozy a Toma, matka, Al brat Toma

Dej
Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vazenia, kde sedel  roky za zabitie cloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spominali na minule casy. Ked prišli k Tomovmu domu všetko bolo puste a prazdne. Tom nevedel, co sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, ze cela ich rodina išla ku strykovi Johnovi. zarabaju si tam cesanim vlny. Chcu isť na zapad, kde sa zije lepšie. Pripravili si všetko potrebne a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel stary otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznamili sa s Wilsonom a Sarou, ktori im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktori im vyrozpravali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudu mať radi a budu dostavať malu mzdu.

Oni cloveka nenavidia preto, ze sa boja.

Oni vedia, ze hladny clovek musi zohnať nejake jedlo, aj keby ho mal ukradnuť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskušať. Najťazšiu cestu mali na pušti, kde im ochorela stara mama a Tomov brat Noe, zostal ziť pri rieke. Ked prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zahrad, vinic a obrovskych udoli. Kochala sa tou nadherou cela rodina, okrem starej mamy, ktora zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplyvali, ked sa usadili pri Tabore.
Ludia im rozpravali, ze nemaju pracu a su hladni. Tu tiez jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho zena Rosa bola smutna, lebo cakala dieťa. Niekto im povedal, ze v meste je tabor pre chudobnych, ale je plny. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali stastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali stastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odisť z Tabora. Dostali zamestnanie  zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprijemnosti, zabil policajta. Musel sa schovavať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odisť, aby nedostal rodinu do neprijemnosti. Mama mu dala  dolarov, rodina tiez odchadza. V ten den oznamil Al, ze sa ide zeniť. Mama bola rada, ze sa ide zeniť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na cesani bavlny. Rosa Saron bola tiez robiť jeden den a porodila mrtve dieťa. Ich auto sa zacalo naplnať vodou a tak museli odisť. Našli staru maštal a tam sa uchylili. Bol tam chlapec s otcom, ktory umieral od hladu, potreboval mlieko. Rosa mu dala svoje materske mlieko.

JOHN STEINBECK
Na vychod od raja
roman
Dej
Roman sa zacina opisom Salinanskeho udolia, kde prichadza z Irska Samuel Hamilton zo zenou Lizou. Prišiel uz však neskoro, pretoze najlepšie pozemky sa uz rozobrali a jemu ostali hole kopce. Napriek zrucnym a pilnym rukam a bystrej hlave vynalezov a technickych zlepšeni, zostaval stale chudobny. Napriek tomu mali  deti.
Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa coskoro vratil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybniku a Cyrus sa znovu ozenil a mal dalšieho syna Charlesa. Adam bol vzdy poslušne dieťa a neznašal nasilie. Na rozdiel od Charlesa, ktory bol rodeny silak a vyhraval nad Adamom vo všetkom. ci išlo o silu, zrucnosť alebo bystrosť. Cyrus bol kruty a despoticky clovek, ktory si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz ked sa schylovalo k veceri zobral Cyrus Adama na prechadzku a rozpraval mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na vyber. Po veceri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s nim. Vyzvedal o com sa rozpravali. Zavidel mu, ze sa mu otec viac venuje. Rozzuril sa a zacal Adama mlatiť, kym neostal bezvladne lezať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, ze sa vracia so sekerou. Po chvili to Charles vzdal a išiel do krcmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica ulozila do postele.  dni sa nemohol ani pohnuť. Ked sa zotavil, odviedli ho do armady k jazde, kde sa stal ostrelovacom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal velky pan. Charles ostal sam, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohych rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitym zomrel a zanechal im vyše   dolarov. Adam stale niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kupili farmu v Kalifornii, pricom Kalifornia ma byť tym rajom. On nesuhlasil. Zrazu poculi pri dverach buchot. našli tam polomrtvu zenu. Mala zlomenu ruku, rebra, celusť a prerazenu lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zazrak nevinnosti. Mala povabne zlatiste vlasy a orechovohnede oci a jej tvaricka sa ponašala na srdiecko. No skryval sa v nej diabol. Bola stelesnenim zla. Uz ako rocna dohnala profesora k samovrazde. A ked dospela, upalila svojich rodicov a s peniazmi ušla do mesta.
Adam hned zavolal doktora. Rychlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama uplne poblaznila z si ju napokon zobral za zenu. Odišli do Salinanskeho udolia, kde kupil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojcata, ale nechcela ich. Rozhodla sa odisť a ked jej v tom chcel Adam zabraniť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majitelka si ju oblubila a odkazala jej cely majetok a ona ju otravila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamatať a farmu nechal chatrať. O Arona a Cala sa staral Cinan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na nu mohol zabudnuť.
Farmu prenajal a kupil si maly domcek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Aron svojou krasnou a jednoduchosťou si bez namahy ziskal ludi. Cal tuzil po naklonnosti ludi, tak sa snazil napodobnovať brata. Kde Arona s radosťou prijimali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tulal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozveda, ze Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, ze zomrela. Pred Aronom mlci, lebo vie, ze by ho to polozilo. Aron študoval na univerzite. Otec bol na neho velmi hrdy. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil   dolarov na fazuli. JEROME DAVID SALINGER
Kto chyta v zite
psychologicky roman
Strucny zivotopis
Je americky prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnickej rodine. Studoval na niekolkych vysokych školach, absolvoval vojensku akademiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armady na europskom zapadnom fronte. V povojnovom obdobi sa venuje literarnej cinnosti.
Pisal poviedky aj romany a venoval sa hlavne problematike deti a mladeze. Znamy sa stal psychologickym romanom Kto chyta v zite.
Z dalšej tvorby Devať poviedok,  Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalovy tram, tesari, Seymour Uvod, Hapworth , 

Dej
Sklada  sa z   kapitol  oznacenych cislami. Roman je rozpravanim Holdena v . osobe, ktory lekarom odkryva svoje vnutro.
Trikrat  je pouzity  motiv kacic  na zamrznutom  jazere, nad osudom ktorych sa Holden  zamyšla. Pyta sa na ich  osud taxikarov. Opakovanim dostava problem  kaciciek na zamrznutom jazere  a ich zachrany hodnotu symbolu.
Dej sa odohrava pocas troch dni.

Holden v  sanatoriu zacina rozpravať o  svojom citovom kolapse pred rokom. Zacal od  toho dna,  ked odchadzal  z Pencey. Je to  sukromna stredna  škola v  Agerstowne v  štate Pennsylvania. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt velmi narocna škola.
  Po prazdninach sa  uz do školy nevrati a  stary profesor Spencer ho pozval, aby sa  s nim prišiel rozluciť. Ma  chripku, lezi, Holden musi isť k  nemu do bytu. Spencer  ho nechal prepadnuť z  dejepisu, prešiel iba z anglictiny. Spencer sa ho pytal, ci ho vobec nemrzi, ze dosiahol take vysledky a ze toto je uz v poradi štvrti škola, do ktorej chodil. Holdenovi  nebola takato  debata po  voli, slubil  staremu profesorovi všetko, co chcel, len aby uz vypadol.
  V internatnej izbe ho navštivi spoluziak Robert Ackley, ktory byval v susednej izbe. Neda sa mu slušne  naznaciť, ze vyrušuje. Holden mu z kufra musi vybrať uz zbalene noznicky  a on si striha nechty a striasa ich na podlahu. Odchadza, az ked  prišiel Stradlater. Ten sa chysta na rande a poziada Holdena, aby mu napisal kompoziciu  opis z anglictiny. Holden sa opyta,  s kym ide na rande. Stradlater  odpovedal, ze s Jane Gallaghersovou. Holden si spomina,  ze predvlani byvala prakticky hned vedla ich domu. Stradlater odide a Holden musi stale myslieť na Jane.
  Vecer Holden napisal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ked sa  Stradlater  vratil,  Holden  si  nevšima,  ci  je  spokojny  alebo nespokojny  s  napisanym  opisom  a  vyzveda  sa,  ci  ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho  opytal, ci sa s nou vyspal, naco mu Stradlater  neodpovedal. Potom mu  Holden zacal nadavať,  nasledkom coho sa pobili.
 Holden  sa rozhodol,  ze ešte   toho dna  odcestuje. Pešo  išiel na stanicu a  odtial vlakom do  New Yorku. Sadol  si do prazdneho  kupe a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel  isť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.
 Bol vecer, ale  spať sa mu ešte nechcelo,  preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol  mu nenaliali, lebo ešte nie  je plnolety. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vratil do hotela.
  Rano  sa išiel  naranajkovať do  bufetu, kam  prišli aj  dve mnišky ucitelky. Rozprava sa s nimi o škole, knihach.. Prijemne sa mu s nimi diskutovalo.
 Po ranajkach si zmyslel, ze  kupi sestricke Phoebe platnu. Pozoruje ludi  na  prechadzke,  hlavne  jednu  rodinku  s  malym  synom,  ktory vyspevuje ,,Ked raz clovek niekde v zite chyti cloveka.
 Divadelne  predstavenie, na  ktore po  tulackach po  meste šiel  so Sally Hayesovou, hoci  ju povodne pozval do kina,  nebolo az take zle. Potom išli na  klzisko, ale kedze korculovanie im  nešlo dobre, šli si radšej  sadnuť  a  obcerstviť  sa. Pri  tej  prilezitosti sa ho Sally spytala,  ci jej  pride pomocť  ozdobiť stromcek. Slubil jej  to uz v liste. Naraz Holdena napadlo, ze by od všetkeho najradšej utiekol. Mal pocit,  ze to  s nim  všetko  pojde  dolu kopcom. Vtom dostal  napad. Ponukol Sally, aby s nim niekde odišla do hor, kde budu sami. Normalne ho ta  myšlienka nadchla. Ujsť  od všetkeho daleko,  prec, kde nie  su ludia. Sally však  jeho napad  rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohadali sa a ona odišla domov sama.
 Onedlho zavolal Jane, aby si s  nim išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednemu znamemu  chalanovi, ktory študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvilu sa rozpravali, ale potom musel odisť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal dalej a pil, az bol potom spity namol. Zaplatil a po motani v  Central parku sa rozhodol, ze pojde pozrieť svoju sestru Phoebe
Domov  sa  vklzol  potichu  a  zobudil  Phoebe. Ta mu povedala, ze rodicia  su na  navšteve. Bola  prekvapena, ze  Holden je  doma a hned tušila, ze ho  vyhodili zo školy. Holden jej  všetko vysvetlil a potom sa  ešte dlho  rozpravali. Vtom  prišli rodicia. Holden sa schoval do skrine  a  potom  sa  ticho  vytratil  z  domu. Prichylil  ho priatel Antolini, ktory bol profesorom a nadranom odišiel.
   Tulal  sa po  meste. Rozhodol  sa, ze  odide na  Zapad a zacne novy zivot, ale musi  sa ešte rozluciť s Phoebe. Napisal jej kratky odkaz, ze ju bude cakať v muzeu a poprosil jednu zamestnankynu školy, aby jej ho dorucila.
   Phoebe prišla neskoršie,  ale dotiahla so sebou velky  kufor a bola rozhodnuta, ze ide s Holdenom. Po kratkej hadke povedal, ze nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoce.
   To bolo  všetko. Ked prišiel  domov, bol chory  a na jesen  šiel do dalšej školy.


JOSEPH HELLER
Hlava XXII
roman
Strucny zivotopis
Patri k protivojnovym spisovatelom.
Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zaverecna.

Hlavne postavy
Yossarian  kapitan, Catheart  plukovnik, Milo  obchodnik

Dej
Nazov Hlava XXII je symbolickym stelesnenim systemu, v ktorom prevladaju nezmyselne nariadenia, predpisy a rozkazy

Dej sa odohrava na vymyslenej leteckej zakladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takato zakladna nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny.
Prinaša novy pohlad ocami americkeho vojaka, ktory bojuje proti nadriadenym a nezmyselnym rozkazom. Vojnu povazoval za hnusnu. Vojne nepripisoval ziadny vyznam. Predpis Hlava XXII dovoluje odisť z frontu všetkym, ktori absolvovali  naletov. Yossarian zostal na fronte, pretoze plukovnik vyuziva dalšiu formu Hlavy XXII, musi uposluchnuť rozkaz. Yossarian ma problemy zvladnuť zaťaz naletov. predstiera, ze ho boli pecen a robi sa blaznom. V nemocnici nastal problem. Ako dostojnik musi cenzurovať listy, ktore posielaju vojaci domov. Podpiše iba tie, ktore necital. Tie, ktore cital podpiše falošnym menom. Boji sa o svoj zivot, snazi sa aby ho doktor, poslal domov ako blazna.

Kazdy, kto sa chce vyhnuť bojovemu nasadeniu, nie je ozajstny blazon.
Podla Hlavy XXII voja, ktory je psychicky na dne natolko, ze sam o sebe vyhlasuje, ze je blazon, nemoze byť blaznom.

Dalšia tvar armady bola zastupena obchodnikom s armadnymi zasobami vo velkom  Milo dokazal bez problemov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na cierny trh, do ktoreho su zamiešani aj dostojnici. Milo sa stava nenahraditelnym. Nemoze absolvovať nalety, musi ho niekto zastupovať. Musi sa zvyšiť pocet naletov.
Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velitel si myslel, ze tu casť uz dobili Americania. Yossarian chodil nahy po tabore, je raneny na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekar mu slubuje, ze pojde domov, ale pomylil si meno a Yossarian tam zostava.
Lekar ho pošle domov, ale pod podmienkou, ze bude vychvalovať tabor  jednotku. Dostava sa do Rima, prechadza rozbitym mestom. Zisti, ze jeho spolubojovnik znasilnil nepriťazlive dievca a vyhodil ju z okna.
Paradoxne zatknu Yossariana, lebo nema priepustku. Yossarian ma všetkeho dosť. Nechce uz od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sam a dezertuje a uteka do Svedska stastny.
ANTOINE DE SAINT EXUPERY
Maly princ
rozpravka pre dospelych
Strucny zivotopis
Francuzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šlachtickej rodine. Studoval v Parizi. Do jeho zivota zasiahla . svetova vojna proti ktorej bojoval cely narod aj jednotlivco. Pocas vojenskej sluzby sa naucil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v roznych spolocnostiach, lietal na africkych i transatlantickych linkach v Severnej i Juznej Amerike, niekolkokrat havaroval. Zucastnil sa obcianskej vojny v Spanielsku. Ako vojensky letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecka stihacka. Od . rokov sa venoval literarnej a publicistickej cinnosti.
Patri  do francuzskej  medzivojnovej  literatury,  jeho diela  sa v našich podmienkach rozširili az po roku .
Reprezentuje filozofujuci prud  francuzskej prozy. S existencializmom ho spaja tema samoty a uzkosti, ale jeho riešenie otazok bytia cloveka je optimistickejšie.
Jeho osobite literarne dielo, naplnene hlbokym humanizmom, tvoria romanove prozy s leteckou tematikou, v ktorych sa opiera o vlastne zazitky roman Juzna pošta, Nocny let,  roman Zem ludi, Vojnovy pilot, svetoznama rozpravka Maly princ a nedokoncena posmrtne vydana esejisticka kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denniky a kniha publicistickych textov Dať zmysel zivotu.

Dej
Autor si  raz spomenul na kresbu  velhada kralovskeho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktory prehltol slona.
Napriek  tomu, ze  na druhej  kresbe urobil  priesvitneho hada, aby kazdy videl slona v jeho vnutornostiach, dospeli to nepochopili

,,Dospeli sami  nikdy nic nechapu a  deti to unavuje, ked  im treba stale a stale nieco vysvetlovať.

Autor sa aj preto nestal maliarom,  ale pilotom a prezil vela rokov medzi vaznymi dospelymi ludmi.
Pred  šiestimi rokmi  havaroval na  saharskej pušti. Bol tam  sam, aspon tak  si to myslel. Vtom  prišiel k nemu maly  chlapec a poziadal ho, aby mu nakreslil ovecku. Pilot musel niekolkokrat prerabať ovecku, az  nakoniec nakreslil  debnicku a   povedal, ze  tam je  jeho ovecka. Chlapec,  maly princ,  sa jej   velmi potešil. Bola presne  taka, aku chcel.
Maly princ  nechcel povedať, odkial prišiel. Pilot sa dozvedel len to,  ze princova  planeta nie  je vacšia  ako dom. Maly princ si robi starosti  s tym,  ci ovecky  obhryzaju male  sadenicky baobabov. Maly princ ich musi vytrhavať, lebo by roztrhli jeho planetku.
Maly princ mal smutny zivot. Na svojej malej planetke nemal nikoho, s kym by pozoroval zapad slnka, niekedy  videl slnko zapadať az  raz za sebou, taky kratky den bol v jeho vlasti.
Piaty den sa pilot dozvedel, ze maly princ sa velmi boji, ze ovecka zozerie  ruzu, ktoru  pestuje doma. Pilot ho  ubezpecil, ze  tej jeho ovecke nakresli ešte nahubok.
Maly  princ pred  odchodom zo  svojej planety  pekne vymietol  dve cinne a jednu vyhasnutu sopku, vytrhal baobaby a rozlucil sa so svojou kvetinou.
Zil v oblasti šiestich asteroidov,  najprv tam hladal zamestnanie a poucenie.
Na  prvom prebyval  kral. Ten  prikazuje, ci  ma maly  princ zivať, alebo nezivať,  ci ma, alebo  nema sedieť a  vo všetkych vidi  svojich poddanych. Vladne nad všetkym a ponuka malemu princovi kreslo ministra spravodlivosti.
Druhu planetu  obyval marnivec. Ten zasa  videl vo všetkych svojich obdivovatelov.
Na dalšej planete bol pijan, ktory pije preto, ze sa hanbi, a hanbi sa preto, ze pije. Presne tak to chodi aj v našom svete.
Na štvrtej planete bol businessman, nezdvihol hlavu od ratania ani na chvilku, ked  ho navštivil maly  princ. Vyhlasil, ze  vlastni hviezdy. Maly princ mu povedal, ze ale pre tie hviezdy nie je nijak osozny.
Piata planeta bola  najmenšia. Bolo na nej tolko  miesta, ze sa tam zmestila poulicna  lampa a lampar. Kedysi zapalil lampu  vecer a rano zhasol. Ale planeta sa zacala tak rychlo tociť, ze medzi nocou a ranom bol  velmi maly  cas, nema  cas si  odpocinuť. Jeden  den trva minutu. Napriek  tomu  všetkemu  sa  mu  lampar  nezdal  taki  smiešni  ako ti predchadzajuci. Mozno  aj preto, ze  sa zaobera niecim  inym ako samym sebou.
Na šiestej planete zije zemepisec, ktory ani nevie, ci jeho planeta ma alebo nema rieky. On nie je cestovatel, aby skumal, on len zaznaci, co iny  vidi. Skutocny vedec. Poradi princovi, aby  zašiel na planetu Zem, lebo ma dobru povesť.
Zem je  teda siedmou planetou,  ktoru maly princ  navštivi. Z vyšky pozoruje, ako sa zazinaju  svetla na celom svete.
Maly princ  padol na Zem, rovno  na pust, kde sa  mu prihovori had. Ten mu povie, ze staci, aby sa ho dotkol a vrati sa na svoju planetu. Maly princ putuje sam, vyjde na  vysoke vrchy, pozdravi ich a ziada ich,  aby sa  stali jeho  priatelmi. Nejde  mu do  hlavy, ze  hovoria zasadne po nom a opakuju niekolkokrat to iste, co povedal on.
Nakoniec našiel cestu. Prišiel  k zahrade plnej rozkvitnutych ruzi, všetky  sa podobali  jeho kvetine. Myslel  si,  ze je  bohaty, ze  ma jedinecnu kvetinu, a ma len obycajnu ruzu. Lahol si do travy a plakal.
Vtom sa zjavila liška. Navrhla mu, aby  si ju skrotil, a potom sa s nim bude hrať, bude jeho priatelom.

,,Spozname len tie veci, ktore si skrotime,  povedala liška.

Maly  princ sa  potom zastavi  u vyhybkara  a nevie pochopiť, preco ludia nastupuju do  vlakov a vystupuju z vlakov, kto  za kym ide alebo odkial sa vracia.
Maly princ  oslovi obchodnika, ktory  predava pilulky proti  smadu, cim ludom ušetri denne az  minut, ktore mozu vyuziť na nicnerobenie, lebo nemusia isť piť.
Nastal  osmy  den  pilotovho  pobytu  na  pušti. Ked mu maly princ rozpraval o obchodnikovi, dopijal prave  posledny hlt vody. Maly princ chce, aby hladali studnu, aj ked to pilot povazuje za pochabosť. Pilot zobral  na ruky  maleho princa a kracal pustou. Na  usvite objavili studnu. Napili sa.
Maly princ  ho prosi, aby  nakreslil nahubok pre  malu ovecku, boji sa, ze by ovecka mohla ubliziť jeho ruzi.
Na nasledujuci den pripada vyrocie padu maleho princa na Zem.
Maly princ  ma strach pred odchodom,  bude to bolieť, mysli  si, ze bude musieť nechať svoje telo  ako nepotrebnu škrupinku  na Zemi.
Dohovara sa  s hadom, ze pride  v noci na miesto,  kde dopadol pred casom na Zem. Pilot sa zlakol, ze had chce maleho princa pohryzť a odplaši ho.
Pilot opravil stroj a maly princ vie, ze jeho velky priatel sa bude mocť vratiť domov. Maly  princ pripravuje  pilota na  to, ze  odide a  nebude si  mocť zobrať na cestu telo, lebo je velmi ťazke. V noci odišiel na dohodnute miesto

,,Pri jeho clenku  sa iba mihol zlty zablesk. Chvilu nehybne stal. Nevykrikol. Padal pomaly,  ako  pada  strom. Dokonca  to  na piesku nesposobilo hluk.
,,Odvtedy uz prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten pribeh nikomu nerozpraval. Ked som sa znova stretol s priatelmi, boli velmi radi, ze ma vidia ziveho. Bol som smutny, ale vravel som im
  To je z unavy...

Pilot  si  zmyslel,  ze  na  nahubok,  ktory  nakreslil ovecke, aby nezozrala ruzu, zabudol prikresliť kozeny  remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať.

,,Zahladte sa na nebo. Pytajte sa  zozrala ovecka ruzu  ano alebo nie A uvidite, ako sa všetko zmeni...
   A nijaky dospely nepochopi, ze je to take dolezite


Hlavna myšlienka 
Dospeli nikdy nevedia pochopiť sny a nalady deti. FRANTISEK HECKO
Cervene vino
generacny roman
Strucny zivotopis
Pochadzal z vinohradnickej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval polnohospodarsku školu a stal sa druzstevnym revizorom.
Do literatury vstupil ako basnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektivne, rodinne a socialne namety.
Podobne je aj ladena zbierka Na prave poludnie a oslavny charakter ma zbierka Slovanske verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskym narodom, ktore bojovali proti fašizmu.
Jeho najznamejšim dielom je generacny roman Cervene vino.
Z dalšej tvorby to je Drevena dedina, kde rozobera problematiku zdruzstevnovania a kolektivizacie.

Hlavne postavy Michal Habdza, Veronika, Mikulaš, Jozefka, Kristina, Marek

Dej
V diele František Hecko podava obraz zapadoslovenskej vinohradnickej dediny Vlcindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoze tu vyrastol, dobre poznal osudy ludi, ktorych v diele opisal, pretoze za vzor mu sluzila jeho vlastna rodina a za postavou Marka sa skryva sam autor. Urban Habdza sa na zaciatku prvej casti knihy  Zivly, sťahuje so zenou Kristinou a synom Markom z rodicovskeho domu. Bohatym starym Habdzovcom nevyhovovala chudobna nevesta, ale kedze bola Kristina uz v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristina sa tam mala velmi zle, preto Urban kupil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tym si starych ešte viac pohneval. Mladym sa viedlo dobre. Narodili sa im dalšie deti Magdalenka, Cyril a Metod. Prva casť konci tym, ze je zavrazdeny F. Ferdinand, vyhlasena vojna a mobilizacia. Druha casť ma nazov Hrdinka a hrdinca a zacina sa tym, ze Urban odchadza na vojnu. Kristina sa stara o domacnosť, ale všetka praca okolo vinohradu je na Markovych mladych pleciach. Pracu si však zastava velmi dobre. je šikovny a od otca sa vela naucil. Spociatku sa im dari dobre, ale ako pokracuje vojna, su coraz chudobnejši a hladnejši. Raz na Vianoce, ked uz skutocne nemali co do ust, vybrala sa Kristina k starym Habdzovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale ti jej nedali vobec nic. Len prababicka Alojzia Kristova im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristinu sa vali jedno nestastie za druhym. Magdalenka, Cyril a Metod dostanu zaškrt. Magdalenka to prezije, ale dvojicky zomru, a to prave v noci, ked sa Kristinke narodi syn Adam  bohuzial mrtvy. Kristina sa z toho nevie dlho spamatať a ťazko ochorie. Vylieci ju len Urbanov navrat z vojny. Tato casť konci smrťou stareho Habzu, ktory sa chce napokon s Kristinou zmieriť. Tretia casť ma nazov Marek a Lucia. Zacina sa tym, ze Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchadza študovať do vinohradnickej školy. Je vinikajucim ziakom, najlepšim zo všetkych. Velmi mu pomahaju zrucnosti, ktorym sa naucil, ked sa cez vojnu sam staral o otcov vinohrad. Marek sa stretava so svojou priatelkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne meni na lasku. Marek casto navštevuje rodicov ale tym sa vedie velmi zle. Kristina ťazko ochorela a po case zomrela. Urban, ktory uz zacal piť aj predtym, sa teraz utapa v alkohole. Raz spadne z rebrika a zabije sa. Kedze bol majetok zadlzeny dom aj s vinohradom išiel do drazby. Kupil ho Luckin otec Silvester  davny nepriatel Habdzovskej rodiny. To mladych ludi nacas rozdeli, ale nie nadlho. Napokon sa opať stretnu a zosobašia sa. Hecko tu zobrazil osudy troch generacii  patriarchalne zalozenych starych Habdzovcov Michala a Verony, ich deti  najma však syna Urbana a jeho deti Marka a Magalenky. Všima si nazory jednotlivych generacii, ich spravanie, postoj k blizkemu i vzdialenemu okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzajomne vzťahy, postoje k urcitym problemom.. ALFONZ BEDNAR
Skleny vrch
roman
Strucny zivotopis
Pochadzal z Roznovej Neporadzi. Vyštudoval latincinu, slovencinu a ceštinu. Posobil ako stredoškolsky profesor. Prekladal z agloamerickej prozy. Venoval sa literarnej tvorbe.
Jeho najznamejši roman je Skleny vrch.
Z dalšej tvorby mozeme spomenuť zbierku noviel Hodiny a minuty, roman Balkon bol privysoko.
Dalšia tvorba Za hrsť drobnych, Ako sme sušili bielizen, Vypoved, Osamely havran, Koliska, Role, Susedia.
Autor napisal aj scenare k filmom Slnko v sieti, Organ, Tri dcery. Pre televiziu Rano pod mesiacom a Moje kone vrane.

Hlavne postavy
Ema Klasova  mlada zena, ktora v minulosti milovala Milana, potom bola zasnubena so Zolom a vydala sa za Joza Solana, pracovala na Useku  ako veduca zavodneho klubu a knihovnicka, ucastnicka vojny
Jozo Solan  Emin manzel, pracoval na Useku , mal rad Tichu dolinu a tu sa spoznal s Evou
Milan Kališ  priatel Emy, cakali spolu dieťa, ale Ema si to dala prec, znackoval turistom trasu a mal rad Emu, ucastnik vojny

Dej
Dielo je napisane formou dennikovych zapiskov uradnicky Emy Klasovej a prelina sa v nom minulosť s pritomnosťou. V tomto romane Alfonz Bednar prišiel s netradicnym novym pohladom na povojnovu problematiku, na SNP, na budovanie novej spolocnosti, ale predovšetkym na ludske vzťahy. Bednarovi sa SNP stava pramenom ustavicnej retrospektivy a konfrontacie minulosti so sucasnosťou.  deje  sucasny Emin zivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok 

Ema Klasova nebola doma. Jozo Solan manzel zasvietil v obyvacke a na posteli mal novy sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennik. Jozo si sadol a zacal citať ...
Ema sa rozprava s muzom o praci. Opytal sa jej, ci pojdu do Tichej doliny. Dohodli sa, ze pojdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyzovať so Zolom vtedajši snubenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretoze sa Zolo vratil domov. Bol u nich Tretina a rozpravali sa o praci, o stavbach. Tretina chcel, aby sa Ema stala veducou zavodneho klubu. Na druhy den sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spominala ako znackovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hladeli do Tichej doliny a Milan jej rozpraval rozpravku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, ze sa presne o  roky stretnu na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestny. Ema sa bola rozluciť s Tichou dolinou, pretoze mala odisť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli  lyziari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozpravku o sklenom vrchu. Vzdy, ked pocuje tuto rozpravku, tak si spomenie na Milana a v poslednom case mysli na neho stale. Vidi ho všade, ci uz na skalach, alebo v pribehoch, ktore rozprava Mišo Pogan jeden z lyziarov. Ema sa s nimi spoznala blizšie a tak sa stretavali a rozpravali si kadejake pribehy. Ema zistila, ze Mišo naozaj rozprava o Milanovi a okonca sa aj poznaju. Zolo jej napisal list, aby sa vratila domov, ale ona sa ešte vratiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyziari domov a Jozo ostal aj s Emou v Tichej doline.
Jej muza premiestnili na Usek  a pacilo sa mu tam. Konecne budu mať pokoj od Tretinu, ktory mal stale nico proti nim.
Jozo a Ema chodili po dolinach. Raz vecer ako tak sedeli, prišiel k nim chatar Kuna aj s pomocnikom. Rozpravali sa o kadecom a v tom si chatar spomenul, ze mu prišlo oznamenie. Zolo sa zenil a Eme prišlo nevolno a tak vybehla pred chatu. Ked sa vratila, Jozo sa jej opytal, ci jej nieco nie je. Ona povedala, ze to je v poriadku. Dalej chodli po turach, rozpravali sa a pritom myslela stale na Milana. No uz nie tak velmi, ako ked prišla do Tichej doliny.
Ema sa vyda za Solana, odidu na stavbu. Ema nestastne zahynie stane na spadnute elektricke droty, Solana prave docital jej dennik. Autor podava obraz SNP, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom muzom naznacuje vzťah k SNP 



VLADIMIR MINAC
Zivy a mrtvi
roman
Strucny zivotopis
Narodil sa v Klenovci. Minac sa vo svojej literarnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny polnohospodarstva na socialisticke a všimal si aj osudy ludi ako s tym suviseli a ako sa menili.
Takou je aj zbierka noviel Na rozhrani a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.
Vrchol Minacovej tvorby predstavuje dielo Generacia Dlhy cas cakania, Zivi a mrtvi, Zvony zvonia na den
Z dalšej tvorby Smrť chodi po horach, Nikdy nie si sama, Tu zije narod, Duchanie do pahrieb, Hovory M

Hlavne postavy
. Ludia, ktori nechcu mať nic spolocne s fašizmom, chrania si vnutornu slobodu a ziju v ocakavani zmien, svojimi cinmi otvorene vystupuju proti fašizmu, organizuju SNP
kapitan Labuda  silny, energicky, vitalny, robi mu potešenie ukazovať svoju silu
Janko Krap  velitel partizanov, vzdy vie co chce, energicky, odvazny, velmi narocny voci sebe aj inym
Marek Uhrin  študent, telesne slaby, obdivuje druhych o všetkom premyšla a filozofuje, ma prezyvku profesor
catar Koza
Hanka Krapova
Olina Ferkodicova
lekarka Ema
. Nemci  fašisti a gardisti
Lemnitzky  velitel gardistov
Filip Hracho  nadzbrojnik
Vincent Ulrich  gardista
Ignac August Kolenaty
. Ludia, stojaci na spravnej strane z vypocitavosti, vahajuci ludia, ktori sa ešte len rozhoduju, ku ktorej strane sa pridaju

Dej
Trilogia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to utek do historie, hlavnym cielom bolo pomocť vyznať sa v sucasnosti. Sam autor povedal Pomocť svojej generacii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa  preco sme taki, aki sme. Neosvetlovať tie casy faktograficky  to sa uz stalo, ale moralne a psychologicky  preco a ako sa menil pocit zivota. Pochopiť poriadok v mravnych hodnotach, rozpliesť uzlove body našej spolocnosti. 
Dej sa odohrava pocas SNP, v Makove a Priehybach

Roman nema ustrednu postavu. Je to pribeh autorovej generacie i autora sameho. Hoci je roman o vojne, boje ani dej nie su najpodstatnejšim aspektom, zameriava sa skor na to, ako sa jednotlive typy prejavuju v rozlicnych situaciach., snazi sa zobraziť zlocinny charakter doby a postav, analyzuje ich moralne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalosti. Je to autenticka vypoved o SNP, roman nie je zidealizovany, ale pravdivo zachytava skutocnosť. SNP sa stava opornym bodom, je nadejou pre jeho ucastnikov.
Nedaleko Makova sa snazia preraziť Nemci oddiely kapitana Labudu a partizansky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrin pracuje ako telefonista a odovzdava rozkazy oddielom. Vstupil medzi vojakov catara Kozu, ktorym velil kapitan Labuda. Aj Marek bol hrdy, bol dojaty, lebo po prvy raz pocitil zodpovednosť za mnohych, za všetkych, za cely svoju vlasť, nebolo to nijake abstraktne vedomie, bol to velmi skutocny, skoro telesny pocit blizkosti k všetkym ohrozovanym, a po prvy raz v zivote nebol zocivoci velkemu pocitu zahanbujuco bezbranny mal pušku a šiel do boja. 

Marek bol v bitke s Nemcami zraneny a lieci sa v nemocnici, neskor sa vracia spať k oddielu. Miluje Olinu Ferkodicovu, ktora však s kapitanom Labudom caka dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorych pochadzal aj Labuda. Raneny Janko Krap velitel partizanov sa v nemocnici zamiluje do lekarky Emy. Jeho matka i sestry odchadzaju do Ulrichovej horarne. Partizani zabiju nemecku hliadku, preto Nemci zatknu všetkych obyvatelov Ulrichovej horarne a uvaznia ich vo vazeni v Priehybach. Olina Ferkodicova sa za pomoci svojho bratanca Valera Ferkodica nemeckeho gardistu dostane z vazenia a vracia sa domov. Hanku Krapovu, ktora bola tiez vo vazeni, Nemci znasilnia a zabiju. Kapitan Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybach straca vela vojakov. Nemci obklucia tabor partizanov a oddiel kapitana Labudu. Nevedel, co v tejto chvili treba urobiť, prave tak, ako to nevedeli stovky inych velitelov a tisicky povstalcov. Ale bol rozhodnuty nestratiť hlavu, nevzdať sa, a ked nebude moznosť viťazstva, hladať aspon moznosť pomsty.

 Janko Krap, lekarka Ema, catar Koza, kapitan Labuda a Marek Uhrin utekaju a dostanu sa ku Sovietskym oddielom. Tym sa zachrania. Janko Krap poziada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnubi s Olinou. Kapitan Labuda sa lieci v Moskve, pretoze pri uteku si poškodi miechu. Zavial studenejši vietor a priniesol mnoho voni, vonu orgovanu, vonu mladej travy a vonu kvitnucich sliviek. V mieste pod nimi doverne a pritulne blikalo niekolko svetiel. Boli mladi a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetla, mesto, moc, vone, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvoli nim, mali dosť sil, aby objali cely vesmir a aby objali svoju buducnosť, o ktorej nepochybovali.

ANDREJ PLAVKA

zbierka Moje najmilšie
Po rokoch  venovane Alexandrovi Matuškovi
Piesen
basen
Strucny zivotopis
Pochadzal z Liptova. Po skonceni gymnazia študoval pravo, ale študium nedokoncil, venoval sa literarnej tvorbe a prve basne napisal uz ako gymnazista.
V basnickej zbierke Z noci rana sa hlasi k odkazu staršej generacie a k ludovym tradiciam a k ludovym utvarom.
V basnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamyšla nad sebou, nad zmyslom svojho zivota.
V basnickej zbierke Tri prudy Liptova sa basnik prejavil uz z vlastnou poetikou a pretvoril tuto zbierku do konecnej podoby s nazvom Liptovska pistala.
Basnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašisticky odboj, povstanie. V tom duchu napisal zbierky Ohne na horach, kde okrem spolocenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znicenej krajiny.
Obraz SNP vytvoril v basnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.
Z dalšej tvorby Zelena ratolesť, Domovina moja, Slava zivota

Dej
Basnik v basni Piesen, v prvej casti opisuje svoju ponuru minulosť vo svojom rodnom kraji. Velmi rad sniva.
V druhej casti basne opisuje svoju tuzbu ziť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unašať vetrom ponad svoj rodny kraj. Je to oslavna basen Liptova. Oslavuje všetky zakutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Basnik s radosťou v duši opisuje tento prekrasny kut Zeme, ktory je jeho srdcu velmi blizky. V zavere hovori o mladosti a zaroven o starobe, o novej dobe, ktora meni jeho Liptov, v dedinach len same novoty. Hovori tiez o mladej generacii, ktora je neskusena a odkazana na pomoc tych, ktori uz nieco zazili, hoci dnes uz nemaju tolko sil. V uplnom zavere poukazuje i na smrť, ktoru prinaša staroba, no veri, ze bude ziť dalej vo svojej basni ako ti pred nim, co s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lasku rodnej Zemi a zostali v pamati ludu.

MIROSLAV VALEK
Dotyky
zbierka basni
Strucny zivotopis
Spolu s Rufusom patria do poezie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnazium a Obchodnu akademiu. Neskor študoval Vysoku školu obchodnu v Bratislave a bol redaktorom viacerych literarnych casopisov. Posobil ako predseda Zvazu slovenskych spisovatelov a od r.  bol ministrom kultury. Zomrel v Bratislave.
Literarna tvorba
poezia pre deti Velka cestovna horucka pre malych a velkych, Do Tramtarie
poezia pre dospelych zbierka Dotyka. Vyvolala velky ohlas kritiky, pretoze bola jeho debutom.
Dalšia je zbierka Priťazlivosť. Autor porovnava vnutro cloveka s vonkajšou skutocnosťou.
Z dalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej kozi, Zapalky

Sachy

Basnik prirovnava šachovu partiu k zivotu, kde je osud tiez casto vrtkavy. Iluziu šachovnice zlozenej z ciernych a bielych policok dosahuje antonymami

Ak sadnete si z dlhej chvile k šachu,
pre stastie lebo pre sklamanie hrať,
nezabudajte, ze je problem, na kom
zavisi vaše viťazstvo ci pad.

S hlavou v ohni

Basnik sa snazi vyjadriť cit k zene tym, ze by chce aby sa stala hlavnou naplnou jeho myšlienok

Rad by som bol, keby si bola rano iskrou,
aby si mi vzdy, ked svita, padla do oka.
.
.
Napoludnie by si mohla byť moj upal.
Aby o mne hovorili Cely hori.
.
.
O pol osmej vecer
aby ťa bol cely vesmir plny.
.
.
A rad by som bol, keby si raz v zivote bola ano.
Ano na srdci a ano na ustach.


Jablko

Jablko v basni symbolizuje vzťah dvoch ludi, ktory ostal zeleny  nedozrel. On ju navonok vyhana z domu, no vo vnutri nechce aby odišla. Ked však udalosti dostanu rychly spad, nie je schopny tomu zabraniť

Jablko zo skrine sa skotulalo na zem.
Tak zbal si svoje veci a mozeš isť.
.
.
Neprestavala prosiť, prišla k stolu,
plakala.
.
.
Otvorila dvere,
zbledol som a povedal som Zostan
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.

Jablko zo skrine sa skotulalo na zem.



MILAN RUFUS
Az dozrieme
zbierka basni
Strucny zivotopis
Narodil sa v Zavaznej Porube. Jeho diela su prekladane do mnohych europskych jazykov. Je to sucasny autor. Vyštudoval na vysokej škole slovencinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolsky ucitel a venoval sa poezii.
Debutoval zbierkou Az dozrieme.
Dalšia zbierka ma nazov Chlapec maluje duhu, su tu basne, ktore naznacuju pominutelnosť cloveka v case.
Dalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu cloveka prace, ktory zapasi s kazdodennym udelom.
V Knihe rozpravok sa epicke casti prelinaju s lyrickymi pasazami.
Z dalšej tvorby Sobotne vecery, Ludia v horach, Stol chudobnych,  Hudba tvarov
Rufus pisal aj eseje, ktore vyšli v knihach Clovek, cas a tvorba,  epištoly k ludom, O literature.
S velkym majstrovstvom spracoval aj ludove rozpravky a to Mechurik kosturik, Medovnikovi domcek, Modlitbicky, Lupienky, Zvieratnicek

Všeobecna charakteristika

Zbierka prinaša basne roznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, basnach, v ktorych autor vyznava svoj vzťah k domovu, su tu aj verše s motivmi . svetovej vojny, verše reagujuce na aktualne politicke problemy sveta, ale aj basne, v ktorych chce autor vyjadriť iste zovšeobecnene posolstvo o zivote cloveka, o osude ludstva.

Materstvo

Autor tu vyjadruje vdaku zenam, vyzdvihuje ich nad muzov. Hovori o nich, ako o vernych bytostiach, ktore urcuju ludsky zivot na zemi.

Neskora jesen

Opisuje tu koniec jesene a prichod zimy. Zachytava typicku jesennu prirodu  a jej vzhlad zosypala listy, padajuci dazd, sedi hmla. Koniec basne je vykreslenim prirody, cakajucej na prichod zimy.

Rozlucenie

Je to monolog mrtveho muza. Dufa, ze mu zena odpusti to, ze musi spominať pri jeho hrobe. Muz veri, ze si jeho zena uz nenajde druheho, zaroven s tym však racionalne rata. Mysli si, ze casom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnu.

LADISLAV MNACKO
Ako chuti moc
roman
Strucny zivotopis
Prezil ťazky zivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukach. Mladosť prezil v Martine. Po vyhlaseni Slovenskej republiky sa pokusil o utek do Sovietskeho zvazu. Potom utekal cez nemeckoholandsku hranicu, prezil koncentracny tabor. Odtial utiekol a stal sa clenom partizanskej skupiny. Bol ťazko zraneny. Po obsadeni Ceskoslovenskymi vojskami varšavskej zmluvy r.  emigroval do Rakuska. Mal zakazane v Ceskoslovensku publikovať. Po r.  sa znovu venoval slovenskemu literarnemu zivotu.
Jeho prvym dielom je roman Smrť sa vola Engelchen. Autor sa tu pokusil podať pravdivu vypoved o nasilnom zaniku obce Pleštin.
Dalšim dielom je novela Nocny rozhovor. Dej sa odohrava v povojnovom Nemecku.
Dalšim dielom je roman Ako chuti moc.
Z dalšej tvorby Oneskorene reportaze, Agresori, Siedma noc, Sudruh Mnchhausen, Jeden prezije, Slavnostny prejav, Gigant, Na vychod

Hlavne postavy
Frank  banketovy, prominentny fotoreporter uz  rokov, mal i bohatu zbierku zenskych aktov, jeho zalubou bola sukromna zbierka fotografii, ktore odrazaju druhu tvar vyznamnych ludi
Paulina  jeho zena, ktoru zanedbaval
mrtvy šef kabinetu  . muz v krajine, zomrel ako  rocny, Frankov dobry priatel uz zo školskych lavic, kedysi nerad nosil kravatu, postupne urobil velku karieru, zmenil sa i vyzorovo stucnel i charakterovo, postupne sa odcudzil
Margita  . zena, pokojna, vzdy zhovievava, ktoru zanedbal, lebo nebola reprezentativnym typom, byvale dievca Franka
Martin  syn Margity, otec ho vydedil kvoli afere na moskovskej univerzite
vdova  . zena, byvala sekretarka, štihla, vysoka, pekna, nezili spolu dobre, kazdy z nich mal znamosti
Galovic  jeho politicky sok a super, bol na cele bezpecnostneho aparatu
Muklik  prevracac kabatov a udavac, bol dosadeny na miesto prednostu Hacoveho odboru
prof. Fonda  Frankov znamy
Judita  partizanska zena
Licka  zena v bare, Frankova znama

Dej
Rozpravacom celeho pribehu je prominentny novinar a fotograf politickeho diania v spolocnosti Frank. Dej sa odohrava v priebehu troch dni pocas pohrebu byvaleho predsedu vlady a byvaleho Frankovho priatela. Nepomenovany Mrtvy sa vlastne stava hlavnou postavou. Kniha zacina opisom pripravy rozlucky s Mrtvym. Frank ma za ulohu zasobovať svoju redakciu fotografiami z rozlucky. Dej v realnom case však nie je takmer ziadny, vacšinu tvoria uvahy novinara nad jeho vzťahom k Mrtvemu a nad Mrtvym samotnym. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomina si chvile, ktore spolu prezili. Zo zaciatku boli velmi dobri kamarati, bojovali spolu v povstani, bok po boku znašali utrapy. On bol vzdy vodcovsky typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kupať, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa dalej. Ano, v tych casoch to bol ozajstny chlap. Lenze po vojne sa dostaval vyššie. Stale vyššie a vyššie. Zabudal na starych priatelov a novych nenachadzal, lebo všetci sa bali jeho moci a on sa zase bal ich. Posledny krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu neskor za nou vyhodil aj syna Martina a ozenil sa so svojou byvalou sekretarkou. Zacali sa stykaš uz len oficialne. Obcas sice spolu posedeli, ale boli to uz iba škrobene stretnutia. Mocny muz uz zabudol na všetko, za cim kedysi pevne stal. Ludi, ktori ho skryvali cez vojnu, dal kvoli vlastnej vytrznosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorych sa niektore ukazali chybne a vzdy za to vinil druhych. Nikomu naokolo uz nedoveroval. A potom nastal upadok. Clovek v pozadi, mocnejši ako najvyšši Galovic rozhodol, ze nastala jeho spolocenska smrť. Zakazal uverejnovať jeho fotky v novinach. Potom prišla ozajstna smrť. Ešte i jej pricina sa zdala Galovicovi malo dostojna uremia  moc v krvi a lekari ju museli zmeniť na leukemiu. Frank fotografuje ludi, ktori sa s nim prišli rozluciť. Ludi, ktorym bol povacšinou uplne lahostajny. Alebo ludi, ktori sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenavideli. Aj Galovicovo rozluckovy prejav bol falošny a plny pretvarky. V zavere Frank rozmyšla, co vlastne moc je a co je jej dosledkom.

Naco ti bola všetka ta moc, ktoru si ziskal Ako ti chutila V com ti pomohla, co ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si byval zdravy, mocny, plny elanu. A stastny. Zintenzivnilo sa tvoje stastie Priniesla ti moc dalšie stastie, alebo nahradila byvale nejakym inym ... Mozno je take stastie, cudne, ale pripustam, ze moze byť take stastie z moci. Ukazovať, ze si viac ako ini, ze mozeš rozhodovať o ludskych osudoch, suverenne rozhodovať, ty sam, bez zodpovedania, bez skladania uctov. Mozno aj to je stastie, niekoho vyzdvihnuť a potom ho zašliapnuť. Chuti to Dava to cloveku uspokojenie Ukaja to jeho vašne, jeho pudy


Charakteristika moci
Ako s nou vie zaobchadzať Cim bola moc v tvojich rukach Bola dobrom Bola zlom Ci bola iba samoucelom Hrackou, s ktorou si sa pohraval, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohi by ťa dnes chvalili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola byvala zlom, dnes by ťa mnohi preklinali a tešili by sa z tvojho neslavneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrť.



LADISLAV MNACKO
Smrť sa vola Engelchen
roman
Dej
Cely roman je rozpravanim partizana Volodu, ktory sa aj po skonceni vojny nedokaze vyrovnať so stratami, ktore pocas nej utrpel.
Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Volodu gulka do chrbta a sposobi, ze ma ochrnute nohy. Je koniec vojny a on chape svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ked mu nohy precitnu. Tu nastava v jeho spravani akysi zlom  kym si bol isty svojou nevladnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No ked zistil, ze bude ziť, snazi sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zazitky z vojny rozprava mladej sestricke Eliške, do ktorej sa zamiloval.
Hlavnym podnetom na spominanie je navšteva Marty  zidovky, ktora pomahala partizanom tym, ze spavala s Nemcami, aby ziskala dolezite informacie. Marta sa prišla s Volodom rozluciť odchadza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti volaco povedať, viem, cim ti bola Ploština. Ostatni sa opili mocou, maju ine starosti. Nemam to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa vola Engelchen.
Voloda rozprava, ako bol prvykrat nasadeny na dolezitu ulohu  predať dolezity dokument. Vtedy prvykrat videl Martu a zamiloval sa do nej. Pocas plnenia dalšej ulohy  zistil meno zradcu  byval Voloda s Martou v jednom byte a Marta mu opatovala city.
Marta však zila  zivoty  jeden zivot zalubenej zeny s Volodom a druhy zivot v šlapajach Matahari. Na jednej z akcii Marta zabije nemeckeho generala, s ktorym spavala a ktory ju bijal a odchadza do Zlina.
Dalšou akciou, ktora na Volodu zaposobila, bolo zabitie  nemeckych dostojnikov k miestu, kde partizani sidlili sa blizili  Nemci. Povodne si vyšli na prechadzku, ale partizani ich zabili. Jedneho namieste zabili a druhemu po vypocuvani ponukli navrh, ze jeho muzov odzbroja a oslobodia a jeho samotneho zabiju po vojne by ho aj tak zabila nemecka armada za to, ze stratil svoju jednotku. Tesne pred tym, ako ho zastrelili, sa Voloda dozveda, ze dostojnik dr. Armin Weiss bol zid a vojna sa mu zda ešte nepochopitelnejšia, ked vidi, ze zid zabija zidov.
Partizani planuju odchod z Ploštiny, ktora sa pre nich stava nebezpecna. Medzitym na akcii v Zline Voloda spoznava  hlavnych dostojnikov SS  Skorzenyho a Engelchena.
Medzi partizanov prichadzaju  mladi muzi  Baťa a Machu. Aj napriek podozreniu, ze ich nasadilo Zlinske komando, prijimaju ich partizani medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj,  podozrivi utekaju a partizani opustaju Ploštinu. Sprevadza ich však pocit strachu  oblubili si ludi, ktori tam ziju, ktori im pomahali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcery.
Do partizanskeho oddielu prichadzaju  nemecki zbehovia.
Myšlienky všetkym stale smeruju k Ploštine a rozhodnu sa vratiť. Dedinu nachadzaju vypalenu a partizani to pokladaju za svoju chybu  keby neodišli, boli by dedinu ubranili. Dedinu, ktora im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchadzaju splniť svoje ulohy v priesmykoch, su však prenasledovani Nemcami. Vdaka  nemeckym dezerterom sa im podari uniknuť a všetci sa rozlucia.
Dej sa vracia do sucasnosti. Volodu navštivi Martin brat, aby mu oznamil, ze Marta zobrala morfium a zomrela. Voloda odchadza z nemocnice aby našiel muza, ktory zapricinil smrť Ploštiny a ktory partizanom sposobil neustale vycitky svedomia.

ALBERTO MORAVIA
Vrcharka
roman
Strucny zivotopis
Prozaik, dramatik, publicista, hlavny predstavitel talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rime v rodine architekta. Vlastnym menom sa  volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol  študovať  kvoli  kostnej  tuberkuloze  a ustavicnym liecebnym pobytom v  mnohych sanatoriach. Pracoval ako  novinar, bol zahranicnym korešpondentom talianskeho casopisu La Stampa v Londyne a v Parizi. Pre svoj zidovsky povod mal pocas vojny obmedzene publikacne moznosti a musel sa ukryvať. V povojnovom obdobi sa pre nekonformne nazory dostal do sporu s cirkvou. Dockal sa však i slavy a poct. Zomrel v Rime.
Rozsiahle literarne dielo zo zaciatku ovplyvnoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktoreho bol veducim predstavitelom. Vynikol ako romanopisec Sklamane nadeje, Pochybena ctiziadosť, Lahostajni, Maškarada, Manzelska laska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrcharka, Nestastna milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Rima, Leopardia zena a ine. Vyznamne su i jeho poviedky a novely Epidemia, Rimske poviedky, Nove rimske poviedky, Agostino, Automat a ine. Pisal aj divadelne hry Beatrice Cenci, Zivot je hra a ine a publicisticke knihy napr. Clovek ako ciel, Predstava Indie.

Dej
Dej sa odohrava v Taliansku v rokoch  a . Vojna sa blizi k Rimu, preto sa ludia z obavy, ze Rim bude bombardovany, hufne sťahuju na vidiek. Tak robi aj hlavna hrdinka romanu Cesira. Obchod, ktory viedla po smrti muza, zanechava do najmu priatelovi Givannimu, a s osemnasťrocnou dcerou Rosettou odchadza k svojim rodicom do Vallecorsy. Vlak však nejde az k cielu ich cesty a preto ostavaju vo Fondi u manzelov Concetty a Vincenza. U nich ziju dlhy cas v biednych pomeroch. Concetta ma dvoch synov, ktori su vojenski zbehovia. Aby ich zachranila pred nemeckymi fašistami, ktori uz nieco tušia, ponukne im Rosettu ako dievca do kychyne. Cesira sa o dceru pravom boji, pretoze pocula, co robia nemecki vojaci s dievcatami, preto obidve v noci ujdu. K rodicom Cesira nemoze isť, pretoze Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia su v zbernom tabore vo Fronsinone.
Pretoze ma Cesira peniaze, nejako sa pretlcie a obidve zeny sa dostanu do horskej osady Sv. Eufemia k rolnikovi Paridovi. Nie su sami, u Parida je viac uprchlickych rodin. V protiklade s Paridom, ktory vidi zmysel zivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nim sa obe zeny spriatelia. Rosette sa s nim nezhodne v nabozenskej otazke, pretoze Michelo neveri v Boha, ale zisti, ze ma tiez rad prostych rolnikov a ma tiez taku jemnu a šlachetnu dušu ako ona. Cele dni travia s nim a ked sa Michelo musi skryvať pred Nemcami, ktori verbuju mladencov na front, skryvaju sa s nim. Obcas sa stretnu aj s vojakmi inych narodnosti a od nich sa dozvedia, ze došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, ze pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne ukryt dvom Anglicanom, ktori im daju nejaku spravu pre anglicke jednotky.
Raz pride do osady skupina Nemcov a odvedu Michela, aby im v horach ukazal cestu. Michelo sa uz nevrati. Cesira si uvedomuje, ze ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpecne miesto a preto s Rosettou odchadzaju od Parida a jeho rodiny. So zasobami jedla su uz tiez na konci.
Dolne dediny su uz oslobodene. Vdaka listku od Anglicanov dostanu Cesira a Rosetta potraviny, oblecenie a tiez auto, ktore ich odvezie do Vallecorsy. Ked tam pridu, v dedine nik nie je a zeny odpocivaju v kaplnke. Ked uz chcu odisť, pridu tam vojaci z Maroka a chcu ich znasilniť. Cesira sa ubrani, ale neskusena Rosetta nie. Toto na nu zaposobi ta, ze sa stane lahkou zenou. Najprv s vodicom, ktory ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodic Chorindo ju necha, pretoze ma zenu. Neskor sa Rosetta miluje aj s Concettinym synom Rosariom.
Cesira sa o jej buducnosť obava. Chce sa vratiť do Rima. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabiju zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrozou rozmyšla, co všetko z nich vojna spravila. Ked uvidi Rim, spomenie si na Michela, do ktoreho vkladala všetky nadeje, ktoreho si oblubila ako vlastneho syna a ktoreho Nemci zastrelili.



ALBERTO MORAVIA
Rimanka
psychologicky roman
Dej
. casť
Adriana bola velkou krasavicou. Ovalna tvar, sladke oci, rovny nos, usta s  cervenymi plnymi perami. Mala rovne, dlhe  nohy, gulate boky, dlhy trup s  uzkym pasom, široke ramena, plne brucho  a jej prsia boli tiez plne, vysoke a pevne.
Jej matka sa rozhodla, ze v  ich chudobe moze pomocť Adrianino telo a navrhla maliarovi, ze mu posluzi ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pozovala viacerym maliarom.
Matka  si však  myslela, ze  ako modelka  zaraba malo,  a preto  sa rozhodla,  ze z  Adriany sa  stane tanecnica. Adriana však  na skuške neuspela,  takze  tanecnica  z  nej  zrejme  nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepacilo a davala to najavo. Adriana všetky zarobene peniaze davala matke.
Pre Adrianu  jej sen stastne  sa vydať a  mať deti zmocnel,  ked sa stretne s mladym šoferom Ginom, s ktorym sa aj zasnubila. Jedneho dna odišli Ginovi zamestnavatelia  z domu a Adriana prijala jeho  pozvanie navštiviť  ho v  jeho izbe. Dom a  prepych urobi na nu silny dojem. Potom sa s Ginom vyspi.
Matka  sa naoko  hneva, dovedie   Adrianu pred  lekara, ked  sa jej nechce zdoveriť  s tym, co  sa medzi nou  a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoji,  ked sa  presvedci, ze  vzťah sa  naplnil. Je presvedcena, ze vydaj Adriane uz nehrozi  Gino dosiahol, co chcel.
Adrianinou najvacšou tuzbou  je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky,  ktora jej  ich odkladala,  kupuje skromnu  vybavu a nabytok do spalne na pozicku.
Napriek tomu, ze je Gino šofer a nie pan, ma pripomienky k tomu, ze pracuje ako  modelka a nesuhlasi  s tym, aby  sa stykala s  priatelkou Gisellou,  ktoru  si  vydrziava  bohaty  pan. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje.
Gisella ju vezme na vylet za mesto, ma robiť spolocnosť solventnemu panovi Astaritovi, ktory od prvej  chvile nemohol oci od nej odtrhnuť. Spolocnosť  pila a  bavila sa. Adriana sa  ocitla sama  s Astaritom v prazdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov  jej vstrcil do ruky papierik. Neskor zistila, ze su to peniaze  tri tisicky. Doma sa nemohla  na ne  vynadivať. Na  chvilu bola  stastna. Zaplati splatky a ešte jej nieco ostane.
Pred Ginom mala vycitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poucenie  knaza a peniaze si   nechala. Trapi ju  to, ze Gino odlozil termin svatby. Matka neveri, ze sa svatba vobec uskutocni.
Astarita  pozval Adrianu  k sebe  do uradu. Na stretnuti  hovori o svojej  laske k  nej, ponuka   jej skvosty  a bohatstvo,  Adriana však odmieta, a preto jej povie dolezitu informaciu o jej snubencovi.  Jej snubenec Gino  Molinari, je   roky zenaty s  Antoniettou Partiniovou, dcerou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maju dievcatko menom Maria.
Ked  sa o  tomto dozvedela  Adriana, rozhodla  sa, ze  sa uz nebude ziviť ako modelka, ale ako prostitutka.
Jej prvym  klientom bol Gisellin znamy   obchodnik Giacinti, ktory neustale hovori o sebe, ale je štedrejši nez obvykle. Adriana sa obava reakcie  matky po  jeho odchode  z  izby. Matka ju  však nezastavi  a Adriana sa stane prostitutkou.
S Ginom sa stretla az po odchode jeho panov v ich dome. Gino sa jej pacil, prezije  s nim krasne  poludnie a nakoniec  mu povie, ze  vie o jeho manzelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.
Muzi sa striedaju, Adriana si dava zavazok, ze jej budu lahostajni, ze sa  nepriputa k ziadnemu  z nich. Po  case zlenivie, v  truhlici na peniaze maju casto prazdno a az to ju opať vyzenie do ulic.
Aj Adrianina matka si dopriala  viacej jedla, semtam prechadzku po obchodnej štvrti.
Kolobeh  Adrianinho  zivota  opať  naruši  Gino,  ktory jej prišiel oznamiť,ze panej zmizla vzacna pudrenka a teraz ich vyšetruje policia. Prizna sa, ze ju ukradla a vrati mu ju.
Astarita jej  odkazuje po Giselle,  ze je ochotny  rozisť sa svojou rozlucenou  manzelkou a  zobrať si  ju, Adriana  odmietne jeho ponuku, moze byť len klientom ako kazdy iny.

. casť
Jedneho  dna Gisellu  a Adrianu  sleduju dvaja  mladi muzi  v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich  oboch vezme do svojho bytu. Mladši z muzov, Giacomino  neskor ho bude volať  Mino a stane sa  jej zivotnou laskou,  odmietne  Adrianine  sluzby,  hoci  jej  zaplatil. Je jemny, plachy, kultivovany. Prezili prijemny vecer na prechadzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrastla. Mino odmieta  dovernosti a priam sa hrozi, ak su  na verejnosti. Je zahladeny  sam do  seba, nevidi,  ze sa Adriana ponuka, ze ho hladi, pretoze sa zalubila.
Boli ju Giacomovo odmietnutie a nezaujem, vezme matku na prechadzku po obchodoch a v jednom z  nich ukradne hodvabnu šatku, aby nezabudla, do ktorej socialnej vrstvy patri.
Nechce sa ani  v mysli pred Giacomom pokladať za  lepšiu nez je, je pobehlica, a  tak sa aj sprava. Gino ju zoznami s  muzom, Sonzogno, Z ktoreho  aj on  sam ma  poriadny strach. Adriana o  nom nic  nevie, a predsa tuši, ze by sa ho mala bať. Ked odišiel, Gino jej prezradil, ze ho kvoli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu sluzku, ktora je teraz vo vyšetrovacej vazbe. Adriana sa nevie zmieriť s tym, ze nevinne dievca pyka za kradez, ktoru spravila ona.
Sonzogno  sa k  nej vrati  ako klient. Spolu sa  pomiluju. On  jej prezradi,  ze je  vrahom klenotnika  a zlodejom. Obchodnik mu ponukol priliš malu  cenu za vec,  ktoru mu priniesol  na predaj. Sonzogno  ma temnu  povahu  a  nezvycajnu  silu  v  ramenach,  hoci na to nevypada. Namiesto  penazi, ktore  Adriana od  neho nechcela,  jej necha  Ginovu pudrenku, ktoru ona ukradla Ginovej panej.
Po nejakom  case sa stretne s  Gisellou a nenapadne sa  vypytuje na mladeho  študenta, ktory  odvtedy nebol   u nej  ani raz. Po navšteve Giselly ju  na pozvanie navštivi  Astarita. Zdoveri sa  mu, ze ukradla pudrenku a  ze jej je luto  tej nevinnej sluzky. Astarita  jej poradi, aby pudrenku dala  knazovi a nech ho poziada,  aby ju dorucil policii, tak  najlepšie  nepoznana  pomoze  sluzke,  ktoru  na zaklade Ginovych ukladov  obvinili  z  kradeze. Astaritovi  nedovolila  dlhšie  ostať, pretoze v kuchyni cakal pocerny mladik  Giacomo.
Adriana ho pozve na obed a Giacomo  sa prizna, ze nema so sebou ani groša, ocakava, ze  ho Adriana pošle prec. Nakoniec  sa jej prizna, ze cely mesiac myslel len na to, aby sa s nou stretol.
Je o dva roky mladši ako ona,  ma  rokov, študoval a byval v Rime v podnajme. Je nesmely a uzkostlivy, nevie prejaviť ani tuzbu ani cit. Poziada  ju, aby  schovala u  seba balik,  po ktory  si po case pride. Prezradi  jej,  ze  je  v  nom  mnozstvo  tajne vytlacenych letakov, v
ktorych sa ludom vysvetluje, preco  sucasna vlada nie je dobrou vladou a akym  sposobom by  sa mala  odstraniť. Lichoti  mu, ze  jeho cinnosť povazuje Adriana za nebezpecnu, ma aj revolver.
Po niekolkych dnoch Adriana nevie vydrzať bez Minovej pritomnosti a rozhodne sa  ho navštiviť v jeho  podnajme. Mino ju pozve  do jedalne, kde jeho pani domaca pripravila prenho veceru.
Adriana  odchadza stastna,  Mino jej   slubil, ze  na druhy  den po veceri za  nou pride. Giacomo nemal  dosť penazi na zivot  v Rime, ale nechcel  nic prijať  od Adriany. Unikal  jej,  mala pocit,  ze s  nou zaobchadza ako s menejcennym tvorom.
Jedneho  dna,  ked  išla  s  Minom  elektrickou  z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina  poslala prec. Sonzogno  sa jej zdoveril,  ze ma pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ludia   Gino a ona. Nechce  s  nim  isť  do  bytu,  ale  rana  do  tvare ju presvedci, aby posluchala. Chce, aby s nim ušla do  Milana, ma vraj dosť penazi a oni dvaja su pre  seba ako stvoreni. Uviedla ho do  izby a pod zamienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi.
Domaca  pani  jej  povedala,  ze  Mina  zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi,  pozval ju  na ministerstvo. Povedal jej,  ze agenti išli zatknuť Mina  do jeho, ale aj  jej bytu. Tam objavili  Sonzogna, ktory pri zatykani postrelil  agenta a ušiel. Mina zatkli,  ale po neskoršom Astaritovom zasahu ho prepustili.
Adriana sa bala isť domov po  Sonzognovej strelbe, ale cakal ju tam zufaly  Mino. Ten  jej  vyrozpraval,  ze  ho  vypocuvali a on zradil. Povedal všetko o svojej cinnosti, ba aj mena svojich kamaratov.
Adriana  musi   isť  na  policiu,  kvoli   vypovedi  o  Sonzognovi. Neprezradi ani jeho meno, povie,  ze išlo o bezneho neznameho klienta. Na ceste  domov sa zastavila  u lekara a  ten potvrdi jej  tušenie, ze caka dieťa. Su  tomu presne dva mesiace. Adriana  si vypocitala, ze to moze od Sonzogna a tato predstava ju desi.
Mino  sa  nevie  zbaviť  smutku  zo  svojej  zrady,  a  tak Adriana prezradi,  ze  caka  ,,jeho   dieťa,  navyše  rozhodne  sa  poziadať Astaritu, aby vymazal jeho vypoved.
Prave vtedy, ked prišiel k  Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretoze bol  nasilnicky ako vzdy,  Astarita ho fackami  vyhodi z bytu. Facky od Astaritu prijal ako  facky od vyššie postaveneho pana. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeci  Adrianu, ze o vypovedi Mina sa na policii nerobil ziaden zaznam.
Adriana vie, ze Sonzogno sa pomsti za urazku,chce Astaritu varovať, ale pride neskoro. Od jedneho mladika sa dozvie, ze niekto bol zhodeny zo schodista. Adriana si je ista,  ze ten mrtvy je Astarita. Straznici išli  na  strechu  a  hladaju  vraha,  Sonzogna,  ktoreho nakoniec pri nahanacke zastrelia. Mino  sa Adriane  stratil v  dave, nebol  ani doma  a neprišiel ani dalšie  dni. Na  treti den  prišiel list,  v ktorom  Mino piše, ze ked dostane tento list,  on nebude uz medzi zivymi. Nezniesol pocit viny, ze zradil. Postaral sa aj o  dieťa, napisal rodine i  advokatovi, aby bolo onho postarane.
Ak to bude  chlapcek, bude sa volať Giacomo,  ak dievcatko, Adriana jej da  meno Letizia  Radosť, pretoze chce,  aby mala iny  zivot ako ona, stastny a vesely.