13 lines
13 KiB
Plaintext
13 lines
13 KiB
Plaintext
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
REFERATY.ATLAS.SK - Školy ľudských vzťahov
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
Školy ľudských vzťahov
|
|||
|
Škola ľudských vzťahov – Elton Mayo a jeho pokračovatelia (Follettová, Barnard, Likert, Lorsch, Lorenz, Homans)Výskum medziľudských vzťahov kládol dôraz na neformálne vzťahy. Táto skutočnosť mala veľký vplyv na empíriu a rozvoj mnohých spoločenskovedných disciplín. Je to obdobie, ktoré je výrazne spojené s rozvojom americkej sociálnej a kultúrnej antropoloógie (výskum malých uzavretých systémov).Škola ľudských vzťahov, tzv. human relations sa zaoberá vytváraním zdravej sociálnej a psychologickej klímy na pracoviskách. Vznikla ako hnutie proti taylorizmu. Obsahom školy je orientácia na motívy, priania, záujmy a hodnoty pracovníkov, zvyšovanie produktivity práce dobrými vzťahmi, priaznivou sociálnou klímou, zlepšením pracovných podmienok a uvoľnením priestoru pre vlastnú aktivitu pracovníkov. ELTON MAYOJe hlavným predstaviteľom školy ľudských vzťahov. Poukázal na skutočnosť, že pracovný výkon je významne ovplyvňovaný prelínaním formálnych a neformálnych prvkov prestupujúcimi organizáciami. Skúmal vplyv psychologických faktorov na výsledky ľudskej práce.Základom jeho práce je to, že sama práca, podmienky výrobného procesu a fyzické potreby ľudí majú obvykle menší vplyv na výsledky práce než sociálne a psychologické faktory. V popredí jeho záujmu sú aj tieto otázky:- psychologické motívy správania sa človeka v pracovnom procese (človeka stimlujú nielen ekonomické, ale hlavne citové a sociálne faktory);- produktivita práce závisí od spokojnosti pracovníkov;- vzťahy a normy správania sa človeka v pracovnej skupine;- spolupráca a konflikty;- komunikácia ľudí (vytvorenie racionálnych komunikačných kanálov);- štýl vedenia ľudí (namiesto autoritatívneho štýlu uplatňovať participatívny, demokratický štýl vedenia),- vzťah formálnej a neformálnej organizácie (významnú úlohu hrajú neformálne vzťahy).Skrátená verzia: Od roku 1925 robil experimenty v Chicagu. Spočiatku boli vedené podľa Taylorovských schémat. Skúmali reakcie zamestnancov na technické úpravy pracovného prostredia, konkrétne vplyv intenzity osvetlenia na pracovný výkon robotníkov. Nezrovnalosti vo výsledkoch experimentu ho viedli k myšlienke zaoberať sa sociálnym kontextom pracovného výkonu. Pracovný výkon skupiny je ovplyvňovaný skutočnosťou, že v priebehu pokusov dochádzalo vo vnútri experimentálnych skupín k vytváraniu neformálnych vzťahov. Záujem o udržanie sa v tejto skupine prevládol nad čisto ekonomickou odmenou. Rozsiahlejšia verzia:Hlavný Mayov vklad do sociológie práce, priemyslu a priemyselného podniku spočíva v metodologickom význame ním realizovaných rozsiahlych sociologických výskumov priemyslu, označovaných ako Hawthornské pokusy, ktoré trvali od roku 1927 do 1939 a ktoré sú považované za jedny z hlavných empirických zdrojov poznatkov priemyselnej sociológie. Zo začiatku boli vedené podľa Taylorovských schém. Pokusy sa robili v elektrotechnických závodoch Western Electric v Chicagu (oblasť Hawthorn), 30 000 robotníkov, typický paternalizmus, bez odborov, bez stávok. Od polovice dvadsiatych rokov nastala u pôvodne veľmi úspešného podniku stagnácia, dokonca došlo ku znižovaniu výkonu, pričom sa progresívne zvýšila fluktuácia. Po niekoľkých neúspešných výskumov vplyvu fyzikálnych faktorov, sa vedenie podniku obrátilo na profesora psychológie Harvardskej univerzity Eltona Maya, ktorý pripravil veľkorysý projekt výskumov v podniku. Mayo spočiatku pokračoval v pôvodnom trende výskumov (zameral sa na technické podmienky práce – osvetlenie, dĺžka prestávok, pracovné doby, odmeňovanie a pod.), ale výsledky jeho skúmania sa nelíšili od tých predchádzajúcich. Nezrovnalosti vo výsledkoch experimentu ho viedli k myšlienke zaoberať sa socálnym kontextom pracovného výkonu.Pripravil experiment: šesť pracovníčok bolo vyčlenených do oddelenej miestnosti s meranými podmienkami práce,
|
|||
|
|
|||
|
|
|||
|
|