12 lines
12 KiB
Plaintext
12 lines
12 KiB
Plaintext
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
|
||
|
Referaty.atlas.sk Skoly ludskych vzťahov
|
||
|
|
||
|
|
||
|
Skoly ludskych vzťahov
|
||
|
Skola ludskych vzťahov Elton Mayo a jeho pokracovatelia Follettova, Barnard, Likert, Lorsch, Lorenz, HomansVyskum medziludskych vzťahov kladol doraz na neformalne vzťahy. Tato skutocnosť mala velky vplyv na empiriu a rozvoj mnohych spolocenskovednych disciplin. Je to obdobie, ktore je vyrazne spojene s rozvojom americkej socialnej a kulturnej antropoloogie vyskum malych uzavretych systemov.Skola ludskych vzťahov, tzv. human relations sa zaobera vytvaranim zdravej socialnej a psychologickej klimy na pracoviskach. Vznikla ako hnutie proti taylorizmu. Obsahom školy je orientacia na motivy, priania, zaujmy a hodnoty pracovnikov, zvyšovanie produktivity prace dobrymi vzťahmi, priaznivou socialnou klimou, zlepšenim pracovnych podmienok a uvolnenim priestoru pre vlastnu aktivitu pracovnikov. Elton MAYOJe hlavnym predstavitelom školy ludskych vzťahov. Poukazal na skutocnosť, ze pracovny vykon je vyznamne ovplyvnovany prelinanim formalnych a neformalnych prvkov prestupujucimi organizaciami. Skumal vplyv psychologickych faktorov na vysledky ludskej prace.Zakladom jeho prace je to, ze sama praca, podmienky vyrobneho procesu a fyzicke potreby ludi maju obvykle menši vplyv na vysledky prace nez socialne a psychologicke faktory. V popredi jeho zaujmu su aj tieto otazky psychologicke motivy spravania sa cloveka v pracovnom procese cloveka stimluju nielen ekonomicke, ale hlavne citove a socialne faktory produktivita prace zavisi od spokojnosti pracovnikov vzťahy a normy spravania sa cloveka v pracovnej skupine spolupraca a konflikty komunikacia ludi vytvorenie racionalnych komunikacnych kanalov štyl vedenia ludi namiesto autoritativneho štylu uplatnovať participativny, demokraticky štyl vedenia, vzťah formalnej a neformalnej organizacie vyznamnu ulohu hraju neformalne vzťahy.Skratena verzia Od roku robil experimenty v Chicagu. Spociatku boli vedene podla Taylorovskych schemat. Skumali reakcie zamestnancov na technicke upravy pracovneho prostredia, konkretne vplyv intenzity osvetlenia na pracovny vykon robotnikov. Nezrovnalosti vo vysledkoch experimentu ho viedli k myšlienke zaoberať sa socialnym kontextom pracovneho vykonu. Pracovny vykon skupiny je ovplyvnovany skutocnosťou, ze v priebehu pokusov dochadzalo vo vnutri experimentalnych skupin k vytvaraniu neformalnych vzťahov. Zaujem o udrzanie sa v tejto skupine prevladol nad cisto ekonomickou odmenou. Rozsiahlejšia verziaHlavny Mayov vklad do sociologie prace, priemyslu a priemyselneho podniku spociva v metodologickom vyzname nim realizovanych rozsiahlych sociologickych vyskumov priemyslu, oznacovanych ako Hawthornske pokusy, ktore trvali od roku do a ktore su povazovane za jedny z hlavnych empirickych zdrojov poznatkov priemyselnej sociologie. Zo zaciatku boli vedene podla Taylorovskych schem. Pokusy sa robili v elektrotechnickych zavodoch Western Electric v Chicagu oblasť Hawthorn, robotnikov, typicky paternalizmus, bez odborov, bez stavok. Od polovice dvadsiatych rokov nastala u povodne velmi uspešneho podniku stagnacia, dokonca došlo ku znizovaniu vykonu, pricom sa progresivne zvyšila fluktuacia. Po niekolkych neuspešnych vyskumov vplyvu fyzikalnych faktorov, sa vedenie podniku obratilo na profesora psychologie Harvardskej univerzity Eltona Maya, ktory pripravil velkorysy projekt vyskumov v podniku. Mayo spociatku pokracoval v povodnom trende vyskumov zameral sa na technicke podmienky prace osvetlenie, dlzka prestavok, pracovne doby, odmenovanie a pod., ale vysledky jeho skumania sa nelišili od tych predchadzajucich. Nezrovnalosti vo vysledkoch experimentu ho viedli k myšlienke zaoberať sa socalnym kontextom pracovneho vykonu.Pripravil experiment šesť pracovnicok bolo vyclenenych do oddelenej miestnosti s meranymi podmienkami prace, pred zahajenim pokusu boli pracovnicky inštruovane o zmysle pokusu, motivovane vyznamom pokusov, prešli lekarskou kontrolou. Niekolko rokov sa menili technicke podmienky prace, menil sa sposob odmenovania. Celu dobu boli na pracovisku pritomni pozorovatelia, ktori viedli presne zaznamy nielen o technickych podmienka
|
||
|
|
||
|
|