1246 lines
365 KiB
Plaintext
1246 lines
365 KiB
Plaintext
|
correct,incorrect
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Referaty.atlas.sk Čitateľský denník,Referaty.atlas.sk Citatelsky dennik
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Čitateľský denník,Citatelsky dennik
|
||
|
|
Obsah,Obsah
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Antigona,Antigona
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Bellerofontes,Bellerofontes
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Trójska vojna,Trojska vojna
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Teseus,Teseus
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Filemon a Baucis,Filemon a Baucis
|
||
|
|
Janko Kráľ,Janko Kral
|
||
|
|
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,Zakliata panna vo Vahu a divny Janko
|
||
|
|
Janko Kráľ,Janko Kral
|
||
|
|
Moja pieseň výber básni,Moja piesen vyber basni
|
||
|
|
Ján Botto,Jan Botto
|
||
|
|
Smrť Jánošíkova,Smrť Janošikova
|
||
|
|
Andrej Sládkovič,Andrej Sladkovic
|
||
|
|
Detvan,Detvan
|
||
|
|
Victor Maria Hugo,Victor Maria Hugo
|
||
|
|
Chrám Matky Božej v Paríži,Chram Matky Bozej v Parizi
|
||
|
|
Jean Baptiste Poquelin Moliere,Jean Baptiste Poquelin Moliere
|
||
|
|
Lakomec,Lakomec
|
||
|
|
Ján Kalinčiak,Jan Kalinciak
|
||
|
|
Reštaurácia,Reštauracia
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
Ján Palárikbeskydov,Jan Palarikbeskydov
|
||
|
|
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch,Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch
|
||
|
|
Charles Dickens,Charles Dickens
|
||
|
|
Oliver Twist,Oliver Twist
|
||
|
|
Janko Jesenský,Janko Jesensky
|
||
|
|
Demokrati,Demokrati
|
||
|
|
Emily Brontevá,Emily Bronteva
|
||
|
|
Búrlivé výšiny,Burlive vyšiny
|
||
|
|
Honore De Balzac,Honore De Balzac
|
||
|
|
Otec Goriot,Otec Goriot
|
||
|
|
Ľudovít Kubáni,Ludovit Kubani
|
||
|
|
Valgatha,Valgatha
|
||
|
|
Jonáš Záborský,Jonas Zaborsky
|
||
|
|
Dva dni v Chujave,Dva dni v Chujave
|
||
|
|
Martin Kukučin,Martin Kukucin
|
||
|
|
Dom v stráni,Dom v strani
|
||
|
|
Ivan Krasko,Ivan Krasko
|
||
|
|
Nox et solitudo,Nox et solitudo
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
Ernest Hemingway,Ernest Hemingway
|
||
|
|
Starec a more,Starec a more
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Romain Rolland,Romain Rolland
|
||
|
|
Peter a Lucia,Peter a Lucia
|
||
|
|
Erich Maria Remarque,Erich Maria Remarque
|
||
|
|
Na západe nič nového,Na zapade nic noveho
|
||
|
|
Jozef Cíger Hronský,Jozef Ciger Hronsky
|
||
|
|
Jozef Mak,Jozef Mak
|
||
|
|
Milo Urban,Milo Urban
|
||
|
|
Živý bič,Zivy bic
|
||
|
|
Margita Figuli,Margita Figuli
|
||
|
|
Tri gaštanové kone,Tri gaštanove kone
|
||
|
|
Dobroslav Chrobák,Dobroslav Chrobak
|
||
|
|
Drak sa vracia,Drak sa vracia
|
||
|
|
Ivan Stodola,Ivan Stodola
|
||
|
|
Bačova žena,Bacova zena
|
||
|
|
Július Barčivan,Julius Barcivan
|
||
|
|
Matka,Matka
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
O myšiach a ľuďoch,O myšiach a ludoch
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
Ovocie hnevu,Ovocie hnevu
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
Na východ od raja,Na vychod od raja
|
||
|
|
Jerome David Salinger,Jerome David Salinger
|
||
|
|
Kto chytá v žite,Kto chyta v zite
|
||
|
|
Joseph Heller,Joseph Heller
|
||
|
|
Hlava Xxii,Hlava Xxii
|
||
|
|
Antoine De Saint Exupery,Antoine De Saint Exupery
|
||
|
|
Malý princ,Maly princ
|
||
|
|
František Hečko,Frantisek Hecko
|
||
|
|
Červené víno,Cervene vino
|
||
|
|
Alfonz Bednár,Alfonz Bednar
|
||
|
|
Sklený vrch,Skleny vrch
|
||
|
|
Vladimír Mináč,Vladimir Minac
|
||
|
|
Živý a mŕtvi,Zivy a mrtvi
|
||
|
|
Andrej Plávka,Andrej Plavka
|
||
|
|
Pieseň,Piesen
|
||
|
|
Miroslav Válek,Miroslav Valek
|
||
|
|
Dotyky,Dotyky
|
||
|
|
Milan Rúfus,Milan Rufus
|
||
|
|
Až dozrieme,Az dozrieme
|
||
|
|
Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko
|
||
|
|
Ako chutí moc,Ako chuti moc
|
||
|
|
Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko
|
||
|
|
Smrť sa volá Engelchen,Smrť sa vola Engelchen
|
||
|
|
Alberto Moravia,Alberto Moravia
|
||
|
|
Vrchárka,Vrcharka
|
||
|
|
Alberto Moravia,Alberto Moravia
|
||
|
|
Rimanka,Rimanka
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Antigona,Antigona
|
||
|
|
báj,baj
|
||
|
|
"Hlavné postavy Antigona, Kreon","Hlavne postavy Antigona, Kreon"
|
||
|
|
"Vedľajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strážca, prvý posol, druhý posol, náčelník zboru, zbor","Vedlajšie postavyIsmena, Eurydika, Hajmon, Teiresias, strazca, prvy posol, druhy posol, nacelnik zboru, zbor"
|
||
|
|
Útvartragédia,Utvartragedia
|
||
|
|
Dej sa odohráva pred kráľovským palácom v Tébach,Dej sa odohrava pred kralovskym palacom v Tebach
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Antigona je dcéra kráľa Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktorá sa skončila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden deň, keď zdvihli ruku jeden na druhého. Ich nástupca Kreon dá Eteokla pochovať so všetkými postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakávať. Nepochovaného ho nechá napospas dravcom. Antigona má v úmysle pochovať svojho brata a o pomoc požiada aj sestru Ismenu. Tá jej však odmietne pomôcť a radšej sa poddá zákonom. Antigona odchádza pochovať brata. Kreon sa rozpráva s náčelníkom zboru. V tom prichádza strážca, ktorý oznámi Kreonovi, že ktosi pochoval Polyneika so všetkými postami a vinník nezanechal za sebou žiadnu stopu. Kráľ prikáže strážcovi, aby našiel toho opovážlivca, lebo inak mu zaplatí životom. Strážcovia prichytia Antigonu pri čine a prevedú ku kráľovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potrestá Antigonu smrťou a chystá sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k činu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikázal strážcom, aby ich uväznili a dobre strážili. Hajmon, najmladší syn kráľa a náčelník zboru ho márne prehovárajú. Vravia mu, že ľudia v meste chvália Antigonin čin a skôr si zaslúži veľkolepé pocty. Kreon neustúpi ani výstrahe, že Hajmon sa zabije, ak jeho snúbenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Majú ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaživa pochovajú v skalnej hrobke.","Antigona je dcera krala Oidipa a sestra Ismeny a dvoch bratov Eteokla a Polyneika. Jej bratia viedli medzi sebou vojnu, ktora sa skoncila smrťou obidvoch. zahynuli v jeden den, ked zdvihli ruku jeden na druheho. Ich nastupca Kreon da Eteokla pochovať so všetkymi postami, ale jeho brata Polyneika zakazuje postiť a oplakavať. Nepochovaneho ho necha napospas dravcom. Antigona ma v umysle pochovať svojho brata a o pomoc poziada aj sestru Ismenu. Ta jej však odmietne pomocť a radšej sa podda zakonom. Antigona odchadza pochovať brata. Kreon sa rozprava s nacelnikom zboru. V tom prichadza strazca, ktory oznami Kreonovi, ze ktosi pochoval Polyneika so všetkymi postami a vinnik nezanechal za sebou ziadnu stopu. Kral prikaze strazcovi, aby našiel toho opovazlivca, lebo inak mu zaplati zivotom. Strazcovia prichytia Antigonu pri cine a prevedu ku kralovi. Antigona si tvrdo obhajuje svoj skutok. Kreon v hneve potresta Antigonu smrťou a chysta sa potrestať aj jej sestru. Ismena sa takisto priznala k cinu a chce zomrieť spolu so sestrou. Kreon prikazal strazcom, aby ich uvaznili a dobre strazili. Hajmon, najmladši syn krala a nacelnik zboru ho marne prehovaraju. Vravia mu, ze ludia v meste chvalia Antigonin cin a skor si zasluzi velkolepe pocty. Kreon neustupi ani vystrahe, ze Hajmon sa zabije, ak jeho snubenica zomrie. Kreon chce poslať na smrť obidve sestry, no nakoniec sa rozhodne zabiť iba Antigonu. Maju ju vyviesť do pustatiny, kde ju zaziva pochovaju v skalnej hrobke."
|
||
|
|
"Sluhovia privádzajú Anitgonu z paláca a vedú ju k skalnej hrobke, ktorá jej je svadobnou sieňou a väzením zároveň. Antigona prosí ľudí, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbožný skutok spôsobujú strasť tí, čo ju vedú k hrobke. Do Téb prichádza veštec Teiresias vedený chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zlé rozhodnutie. Vystríha ho, že ak neustúpi, zomrie niekto z jeho najbližších. Až teraz sa Kreon zľakne a zmení svoje rozhodnutie. Sám pochová Polyneika a ponáhľa sa oslobodiť Antigonu z podzemného väzenia, ale je už neskoro, pretože sa obesila. Do Téb prichádza prvý posol, ktorý oznamuje, že sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sám v hneve, pokladajúc otca za vraha. Z paláca prichádza Eurydika, žena kráľa Kreona. začula čosi, že rodinu postihlo nešťastie. Prvý posol jej všetko vyrozprával. Kráľovná odišla do paláca. Náčelník zboru a posol vchádzajú do paláca. V tom prichádza Kreon a v náručí nesie svojho syna mŕtveho. Pochopil, že vrahom je on. Z paláca vychádza druhý posol a nesie zlú správu Tvoja manželka sa zavraždila. Kreon volá svoj osud, aby ukončil jeho život, lebo nemá prečo žiť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a žena. Náčelník zboru Človek, ktorý si mnoho o sebe myslí a používa veľké slová, neminie veľký trest a konať s rozvahou sa naučí až na staré kolená.","Sluhovia privadzaju Anitgonu z palaca a vedu ju k skalnej hrobke, ktora jej je svadobnou sienou a vazenim zaroven. Antigona prosi ludi, aby boli svedkami, ako jej poslednej z rodu za zbozny skutok sposobuju strasť ti, co ju vedu k hrobke. Do Teb prichadza veštec Teiresias vedeny chlapcom. Teiresias ho prišiel upozorniť na jeho zle rozhodnutie. Vystriha ho, ze ak neustupi, zomrie niekto z jeho najblizšich. Az teraz sa Kreon zlakne a zmeni svoje rozhodnutie. Sam pochova Polyneika a ponahla sa oslobodiť Antigonu z podzemneho vazenia, ale je uz neskoro, pretoze sa obesila. Do Teb prichadza prvy posol, ktory oznamuje, ze sa zabil aj Hajmon. Zabil sa sam v hneve, pokladajuc otca za vraha. Z palaca prichadza Eurydika, zena krala Kreona. zacula cosi, ze rodinu postihlo nestastie. Prvy posol jej všetko vyrozpraval. Kralovna odišla do palaca. Nacelnik zboru a posol vchadzaju do palaca. V tom prichadza Kreon a v naruci nesie svojho syna mrtveho. Pochopil, ze vrahom je on. Z palaca vychadza druhy posol a nesie zlu spravu Tvoja manzelka sa zavrazdila. Kreon vola svoj osud, aby ukoncil jeho zivot, lebo nema preco ziť. Hoci nechcel, jeho vinnou zomrela Antigona, jeho syn a zena. Nacelnik zboru Clovek, ktory si mnoho o sebe mysli a pouziva velke slova, neminie velky trest a konať s rozvahou sa nauci az na stare kolena."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Antigona mladá, pekná, rozumná, milá, šľachetná, smelá, odvážna, nebojúcna","Antigona mlada, pekna, rozumna, mila, šlachetna, smela, odvazna, nebojucna"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka
|
||
|
|
Jednoduchá žena sa postaví proti spoločnosti a sama sa rozhodne.,Jednoducha zena sa postavi proti spolocnosti a sama sa rozhodne.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Bellerofontes,Bellerofontes
|
||
|
|
báj,baj
|
||
|
|
Hlavná postavaBellerofontes vnuk Sizyfa,Hlavna postavaBellerofontes vnuk Sizyfa
|
||
|
|
"Vedľajšie postavyProit, Iolat","Vedlajšie postavyProit, Iolat"
|
||
|
|
NetvorChimaira,NetvorChimaira
|
||
|
|
"BohoviaAténa, Zeus, Poseidon","BohoviaAtena, Zeus, Poseidon"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Nešťastný bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel újsť z vlasti. podozrievali ho z vraždy. Bellerofontes sa na úteku dostal ku kráľovi Proitovi, ten ho prijal a ponúkol pohostinstvo. Jeho správanie prezradilo, že pochádza zo vznešeného rodu. Zapáčil sa mladej kráľovnej, ktorá ho vyznamenávala pred šľachticmi. Ten si tieto pocty nevšímal. Kráľovná sa nahnevala a uvažovala, ako by ho očiernila, Kráľovi vravela, že je pyšný a nevšíma si pocty. Iste bude zlý. Kráľ si to nevšímal. Proites zaobchádzal s Bellerofontesom ako s priateľom. Kráľovná sa zlého úmyslu nevzdala. Podplatila služobníka a zašla za kráľom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriateľmi a chce sa zmocniť trónu a ak sa ho nezbavíš, zabije ťa. Sluha vypočul rozhovor a môže ti to dosvedčiť. Zavolala sluhu a ten to dosvedčil. Kráľ jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto načrtol na tabuľku tajné znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kráľovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho deväť dní. Potom sa ho spýtal na dôvod a účel cesty. Bellerofontes mu podal tabuľku, na ktorej spoznal znamenia smrti. Kráľ si hosť obľúbil a nechcel ho zabiť, preto ho poslal na nebezpečnú cestu. Mal zabiť obludu Chimairu. Obluda žila v rokline. Bellerofontes na ceste za ňou uvažoval ako ju zabije. V tom pri prameni zbadal okrídleného koňa Pegasa. Prišlo mu na myseľ, keď bude mať koňa bude rýchlejší a na Chimairu zaútočí zo vzduchu. Priblížil sa k Pegasovi, no ten ho zacítil a utekal. Bellerofontes si ľahol do trávy a zaspal. V sne sa mu zjavila bohyňa Aténa a podala mu zlatú uzdu. Vyzvala ho, aby sa prebudil a povedala mu, nech obetuje bohu Poseidonovi býka a uzdou ľahko skrotí koňa. Bellerofontes sa prebudil a vskutku ležala v tráve uzda. Od radosti, že sú mu bohovia naklonený, ponáhľal sa obetovať býka a bohyne Aténe zasvätil oltár. Schoval sa k prameňu a čakal, kedy priletí Pegas. Tentoraz sa dal pokojne osedlať. Prikázal mu, kam ma letietť. zakrúžil okolo mračien dymu, ktorej obluda vydychovala. Vyňal luk a šípy. Napol tetivu a z výšky obludu trafil. šípy ju zasahovali, kým jej nezhasli tri životy. Potom z nej stiahol kožu a vrátil sa k Iobatovi. Kráľ účasol na okrídleným koňom a kožou z obludy. Dal mu za ženu svoju dcéru a stal sa kráľom. Po čase sa začal nazdávať, že prejde bohom cez rozum. Nie nadarmo bol vnukom ľstivého Sizyfa. myslel si, že keď má okrídleného koňa môže navštíviť nesmrteľných bohov na Olympe. Nasadol na Pegasa a hnal sa do nadoblačných výšok. Pegas sa vzoprel úmyslu a jazdca zhodil z chrbta. Bellerofontes dopadol do močiara. Zachránil si život, no nikdy sa neukázal pred ľuďmi. Hanbil sa pred bohmi a aj pred ľuďmi. Žil v pustinách, kde našil aj svoju smrť. Kôň doletel na Olymp a vstúpil do služieb vládcu bohov Dia. Charakteristika","Nestastny bol Sizyfov rod. Sizyfovho syna roztrhali kone a vnuk Bellerofontes musel ujsť z vlasti. podozrievali ho z vrazdy. Bellerofontes sa na uteku dostal ku kralovi Proitovi, ten ho prijal a ponukol pohostinstvo. Jeho spravanie prezradilo, ze pochadza zo vznešeneho rodu. Zapacil sa mladej kralovnej, ktora ho vyznamenavala pred šlachticmi. Ten si tieto pocty nevšimal. Kralovna sa nahnevala a uvazovala, ako by ho ociernila, Kralovi vravela, ze je pyšny a nevšima si pocty. Iste bude zly. Kral si to nevšimal. Proites zaobchadzal s Bellerofontesom ako s priatelom. Kralovna sa zleho umyslu nevzdala. Podplatila sluzobnika a zašla za kralom. Povedala mu Bellerofontes sa spojil s nepriatelmi a chce sa zmocniť tronu a ak sa ho nezbaviš, zabije ťa. Sluha vypocul rozhovor a moze ti to dosvedciť. Zavolala sluhu a ten to dosvedcil. Kral jej nechcel veriť, no napokom jej uveril. Hosťa nechcel zabiť, preto nacrtol na tabulku tajne znamenia a vyslal Bellerofontesa ku kralovi Iobatovi. Vydal sa na cestu. Iobat ho prijal. Hostil ho devať dni. Poto
|
||
|
|
"Bellerofontes nebojácny, ľstivý, prešibaný, smelý, odvážny","Bellerofontes nebojacny, lstivy, prešibany, smely, odvazny"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Trójska vojna,Trojska vojna
|
||
|
|
báj,baj
|
||
|
|
"Trójski hrdinovia Paris, Hektor","Trojski hrdinovia Paris, Hektor"
|
||
|
|
"Grécky hrdinoviaMenelaos, Agamemnón, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet","Grecky hrdinoviaMenelaos, Agamemnon, Odyseus, Achilles, Patrokles, Aias, Neoptolem, Filoklet"
|
||
|
|
"Bohovia Héra, Aténa, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis","Bohovia Hera, Atena, Afrodita, Thetis, zeus, Artemis"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"V Malej Úzii stálo v dávnych časoch mesto Trója. Vládol mu Kráľ Priamos s kráľovnou Hebabe. Raz v noci sa kráľovnej sníval zlý sen, ktorý veštil, že sa jej narodí syn, ktorý prinesie skazu celému mestu. Preto syna hneď po narodení odniesli do hôr. V horách sa ho ujala medvedica, ktorá ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medveďoch sa naučil ľudskej reči. V týchto končinách no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrče, kde ho naučil hovoriť. Vyrástol z neho mocný mladík. Nazývali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred ním zjavili tri bohyne. Héra, Aténa a Afrodita. Héra ho požiadala, aby rozhodol, ktorá z nich je najkrajšia a má dostať zlaté jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktorá mu sľúbila najkrajšiu ženu na svete. Tým rozhneval bohyňu Héru a Aténu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Tróje. Pastieri poslali Parisa do mesta, kde sa konali slávnosti a veľké preteky. Paris sa ich zúčastnil. Porazil všetkých svojich bratov. Kráľ si dal zavolať víťaza. V rozhovore sním zistil, že je to jeho syn. Prijal ho na hrad. Čoskoro sa mu zjavila Afrodita a povedala mu, že najkrajšia žena je Helena, manželka kráľa Menelaa. Paris začal stavať loď na cestu za Helenou. Všetci ho odhovárali, ale aj tak sa vydal na cestu. Kráľ Menelaos prijal Parisa ako hosťa. Paris a Helena si padli do oka. Paris odvrhol zákony a uniesol Helenu na svoju loď, ktorá sa vydala na spiatočnú cestu. Menelaos so svojim bratom sa chystali na vojnovú výpravu proti Tróji. Do vojny zatiahli aj kráľa Odysea. Išiel aj Achilles so svojim priateľom Patroklesom. Achilles bol najsmelší hrdina výpravy, ktorý bol nezraniteľný okrem päty. V Aulide sa zišli všetci bojovníci. Zeus im zoslal znamenie, že vojna potrvá deväť rokov a na desiaty Trója padne. Lode nemohli vyplávať kvôli bezvetriu. Kráľ Agamemnón podľa veštby obetoval svoju dcéru Ifigéniu, ktorá sa stala kňažnou bohyne Artimes. Vojsko vyplávalo z prístavu. Gréci sa dostali k Tróji. Trójskych bojovníkov viedol Hektor. Gréci ich zahnali za hradby. Postavili si tábor a každý deň chodili na vojnové výpravy. Na desiaty rok vypukol spor medzi Achillom a Agamemnómom o korisť. Achilles poprosil matku, aby sa prihovorila u Dia za porážku gréckych vojsk. Trójania sa stali odvážnejšími. Patrokles si požičal od Achilla výzbroj. Keď ho videli Trójania dali sa na ústup. Hektor ho smrteľne zranil a ukoristil si Achillovu výzbroj. Achilles bol smutný zo smrti svojho priateľa a chcel sa pomstiť. Opäť sa vrhol do boja proti Trójanom. Zabil Hektora, ktorého povláčil pod hradbami. Večer bol Priamos vypýtať od Achilla mŕtvolu svojho syna. Neskôr padol aj Achilles. Zabil ho Paris. O jeho výzbroj sa uchádzali Odyseus a Aias. Dostal ju Odyseus. Preto chcel Aias pozabíjať všetkých vojvodcov. Aténa naňho zostala šialenstvo. Napadol stádo oviec. Keď to ráno uvidel sám si vzal život. zajali trójskeho veštca, od ktorého sa dozvedeli, že treba priviesť ešte dvoch gréckych hrdinov. Achillovho syna Neoptolema a Filokleta, ktorému dal Herakles luk a smrtiace šípy.","V Malej Uzii stalo v davnych casoch mesto Troja. Vladol mu Kral Priamos s kralovnou Hebabe. Raz v noci sa kralovnej snival zly sen, ktory veštil, ze sa jej narodi syn, ktory prinesie skazu celemu mestu. Preto syna hned po narodeni odniesli do hor. V horach sa ho ujala medvedica, ktora ho vychovala so svojimi deťmi. Pri medvedoch sa naucil ludskej reci. V tychto koncinach no našiel pastier. Zobral ho k sebe do chatrce, kde ho naucil hovoriť. Vyrastol z neho mocny mladik. Nazyvali ho Paris. Stal sa pastierom a všetci ho mali radi. Raz sa pred nim zjavili tri bohyne. Hera, Atena a Afrodita. Hera ho poziadala, aby rozhodol, ktora z nich je najkrajšia a ma dostať zlate jablko. Paris sa rozhodol pre Afroditu, ktora mu slubila najkrajšiu zenu na svete. Tym rozhneval bohynu Heru a Atenu a rozhodol o svojom osude i osude mesta Troje. Pastieri poslali Parisa
|
||
|
|
"Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za žobráka a presliedil celé mesto, kde sa stretol s Helenou. Po návrate dal postaviť dreveného koňa, kde sa skryl s hrdinami. Ostatní spálili tábor a odplávali za neďaleký ostrov. Trójania sa tešili z odchodu Grékov. Pred hradbami mesta stál veľký kôň, ktorému sa potešili, ale netušili, že je to pasca. Kňaz Laokaon tušil, že kôň prinesie mestu skazu. Preto ho kázal zničiť. Kňaza zabili dva hadi. Trójania vtiahli koňa za hradby. Mesto si ľahlo pokojne spať. Večer vyšla Helena na hradby a dala Grékom znamenie, aby sa vrátili. Z útrob koňa vystúpili hrdinovia a otvorili brány vojsku. Vojsko zničilo celé mesto. Ženy a deti zobrali do otroctva. Kráľ Menelaos si odviedol Helenu na loď. Vojna nepriniesla nič dobré pre obe strany. Vojnovú korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vrátili domov ako cudzinci. Vojna sa skončila a zlo, ktoré zrodila kráčalo ďalej. Príčina vzniku vojny","Filokletes zabil Parisa. Odyseovi prišla na um lesť. Preobliekol sa za zobraka a presliedil cele mesto, kde sa stretol s Helenou. Po navrate dal postaviť dreveneho kona, kde sa skryl s hrdinami. Ostatni spalili tabor a odplavali za nedaleky ostrov. Trojania sa tešili z odchodu Grekov. Pred hradbami mesta stal velky kon, ktoremu sa potešili, ale netušili, ze je to pasca. Knaz Laokaon tušil, ze kon prinesie mestu skazu. Preto ho kazal zniciť. Knaza zabili dva hadi. Trojania vtiahli kona za hradby. Mesto si lahlo pokojne spať. Vecer vyšla Helena na hradby a dala Grekom znamenie, aby sa vratili. Z utrob kona vystupili hrdinovia a otvorili brany vojsku. Vojsko znicilo cele mesto. Zeny a deti zobrali do otroctva. Kral Menelaos si odviedol Helenu na lod. Vojna nepriniesla nic dobre pre obe strany. Vojnovu korisť a plavcov pohltilo more. Po dlhej dobe sa vratili domov ako cudzinci. Vojna sa skoncila a zlo, ktore zrodila kracalo dalej. Pricina vzniku vojny"
|
||
|
|
"Paris syn kráľ Priama, uniesol Helenu, ženu sparského kráľa Menelaa","Paris syn kral Priama, uniesol Helenu, zenu sparskeho krala Menelaa"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Teseus,Teseus
|
||
|
|
povesť,povesť
|
||
|
|
Hlavná postavaTeseus syn kráľa Aigeusa,Hlavna postavaTeseus syn krala Aigeusa
|
||
|
|
"Vedľajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna","Vedlajšie postavyAigeus, Minos, Ariadna"
|
||
|
|
NetvorMinotaursu,NetvorMinotaursu
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Syn aténskeho kráľa Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Aténam hrozila vojna a preto vyslal kráľa poslov, aby hľadali syna. Poslovia prišli do cudzieho kráľovstva, kde sa Aigeus oženil s kráľovskou dcérou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozvedá od poslov prečo prišli. Vydá sa s nimi do Atén, aby bránil vlasť. Prv než vstúpil na loď, zodvihol balvan a ukryl pod ním svoj meč a črievice. Manželke povedal Keď sa nebudem vracať a náš syn dorastie, zaveď ho k balvanu. Ak zodvihne kameň, nech si zoberie meč a črievice a poberie sa za mnou do Atén. Aigeus odišiel. Keď syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kameň, obul si črievice, opásal meč a vydal sa na cestu za otcom. Do Atén sa vybral cez vrchy. Túžil po hrdinských činoch. Po tejto ceste ho prepadli mnohí lúpežníci, ale dokázal ich premôcť. Premohol aj obra Prokrustesia. Teseus onedlho prišiel pred aténske brány. Vošiel do Atén a prezeral si nádherné stavby. Pred palácom bolo živo. Nadišli deň, kedy mali Aténčania poslať na Krétu netvorovi Minotaurovi sedem mládencov a sedem dievčat. Bola to daň krétskemu kráľovi. Kedysi sa konali v Aténach hry a zápasy. Krétsky kráľ Minos vyslal na ne aj svojho syna. Jeho syn porazil všetkých súperov. Aigeus dal kráľovského syna zabiť. Tak vypukla vojna medzi Krétou a Aténami. Aténčania vojnu prehrali a museli krétskemu kráľovi platiť daň. Každý deviaty rok mu posielali obete. Minos ich zatváral do bludiska, kde ich Minotaurus pohlcoval. Teseus sa dal ohlásiť u kráľa, ktorý ho prijal ako hosťa nepoznával ho. Teseus povedal kráľovi, že chce odplávať s obeťami ako jeden z nich. Povedal mu Ak mi splníš toto želanie, poviem ti kto som. Aigus súhlasil. Teseus mu ukázal črievice a meča. Ale kráľ už nemohol porušiť sľub. Dav odprevádzal obete a Aigus sa so synom ťažko lúčil a povedal mu Na loď som dal uložiť aj biele plachty. Vyplávate s čiernou, ale ak sa ti podarí zabiť Minotaura, vyveste bielu. Tak uvidím z diaľky, či sa mám radovať. na Kréte už čakali loď. Teseus povedal Minasovi, že prišiel zabiť netvora a oslobodiť vlasť od dane. Zapáčil sa kráľovnej dcére Ariadne, ktorá vedela, že bez jej pomoci netvora nepremôže. Večer prišla Ariadna za Teseusom do väzenia. Povedala mu Tu máš klbko niti a meč. Ráno vyhnali Aténčanov k bludisku. Keď vstúpili do bludiska, Teseus si priviazal niť o stĺp a pobral sa za Minotaurom. Ostatní ostali pri východe. Teseus sa stretol s Minotaurom. Mal ľudské telo a veľkú býčiu hlavu. Netvor ho chcel rozmliaždiť. Teseus uskočil a obratne sa rozohnal čarovným mečom a zasiahol ho do srdca. Keď Minotaurus spadol, zem zadunela. Teseus sa tápal temnými chodbami k východu. Starostlivo sa pridržiaval nite až sa dostal k svojim. Keď ho uvideli, všetci sa objali od radosti. V tom sa pred nimi zjavila Ariadna. Povedala im, že musia rýchlo odísť, lebo otec sa dozvedel, že im pomohla. Vyviedla ich z bludiska a nastúpili na aténsku loď. Plavbu prerušili len na ostrove Naxe, kde si urobili zásoby. Ariadna tam zaspala a mala živý sen. Podľa toho sna, mala ostať na ostrove a vydať sa za boha Dionéza. Keď lodníci nastúpili do lode, Ariadna odmietla ísť s nimi. Bolo im to ľúto. V zármutku zabudli vymeniť plachty čiernu za bielu.","Syn atenskeho krala Aigeusa, vydal sa do sveta a nevracal sa. Atenam hrozila vojna a preto vyslal krala poslov, aby hladali syna. Poslovia prišli do cudzieho kralovstva, kde sa Aigeus ozenil s kralovskou dcerou. Narodil sa im syn Teseus. Aigeus sa dozveda od poslov preco prišli. Vyda sa s nimi do Aten, aby branil vlasť. Prv nez vstupil na lod, zodvihol balvan a ukryl pod nim svoj mec a crievice. Manzelke povedal Ked sa nebudem vracať a naš syn dorastie, zaved ho k balvanu. Ak zodvihne kamen, nech si zoberie mec a crievice a poberie sa za mnou do Aten. Aigeus odišiel. Ked syn zosilnel a dospel, zaviedla ho matka k balvanu. Teseus zodvihol kamen,
|
||
|
|
"Kráľ Aigeus netrpezlivo očakával príchod lode. Keď uvidel čierne plachty, vrhol sa v zúfalstve do mora. Mládenci a dievčatá sa zvítali s rodičmi, ale sám Teseus sa s otcom už nezvítal. Kráľa dal slávnostne pochovať a od tých čias sa nazýva more po ňom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastúpil na trón. Nevládol iba mečom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevné základy slobode a právu. Charakteristika","Kral Aigeus netrpezlivo ocakaval prichod lode. Ked uvidel cierne plachty, vrhol sa v zufalstve do mora. Mladenci a dievcata sa zvitali s rodicmi, ale sam Teseus sa s otcom uz nezvital. Krala dal slavnostne pochovať a od tych cias sa nazyva more po nom. Aigeiskym, Egejskym. Teseus nastupil na tron. Nevladol iba mecom, ale aj rozumom. Tak oslobodil Teseus vlasť a postavil pevne zaklady slobode a pravu. Charakteristika"
|
||
|
|
"Teseus silný, odvážny, nebojácny, smelý, múdry a spravodlivý","Teseus silny, odvazny, nebojacny, smely, mudry a spravodlivy"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Staré Grécke Báje A Povesti,Stare Grecke Baje A Povesti
|
||
|
|
Filemon a Baucis,Filemon a Baucis
|
||
|
|
báj,baj
|
||
|
|
"Hlavné postavy Filemon, Baucis","Hlavne postavy Filemon, Baucis"
|
||
|
|
"BohoviaZeus, Hermes","BohoviaZeus, Hermes"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Za starých čias brával na seba Zeus podobu pozemšťana a skúmal, či sú ľudia dobrí alebo zlí. Na cestách ho sprevádzal Hermes, posol bohov.","Za starych cias braval na seba Zeus podobu pozemstana a skumal, ci su ludia dobri alebo zli. Na cestach ho sprevadzal Hermes, posol bohov."
|
||
|
|
"Raz sa zastavili vo sviežom údolí. V tomto údolí sa nachádzalo veľa bohatých gazdovských dvorov. Keďže sa už schyľovalo k večeru Hermes chodil po gazdovstvách a prosil o nocľah. No však všade ho vyhnali. Keď sa vrátil za Zeusom, vyrozprával ako sa mu vodilo. Povedal mu, že tu žijú iba samí zlí ľudia, ktorí nemajú zľutovanie s pocestnými a nepoznajú pohostinstvo. Zeus sa ho hneď spýtal či bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalúpky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skúsil šťastie aj tam. V tejto chalúpke býval starček Filemon a starenka Baucis. Žili tu od mladosti a v svornosti a láske tu aj zostarli.","Raz sa zastavili vo sviezom udoli. V tomto udoli sa nachadzalo vela bohatych gazdovskych dvorov. Kedze sa uz schylovalo k veceru Hermes chodil po gazdovstvach a prosil o noclah. No však všade ho vyhnali. Ked sa vratil za Zeusom, vyrozpraval ako sa mu vodilo. Povedal mu, ze tu ziju iba sami zli ludia, ktori nemaju zlutovanie s pocestnymi a nepoznaju pohostinstvo. Zeus sa ho hned spytal ci bol všade. Hermes odpovedal Všade, okrem biednej chalupky na kraji lesa. Zeus mu povedal, aby skusil stastie aj tam. V tejto chalupke byval starcek Filemon a starenka Baucis. Zili tu od mladosti a v svornosti a laske tu aj zostarli."
|
||
|
|
"Hermes zbadal starčeka na dvorci a spýtal sa ho, či by im neposkytol nocľah. Filemon súhlasil, aj keď bol veľmi chudobný a veľa toho nemal. Hermes poďakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlávku kapusty, kúsok údeniny a priniesol to starenke, ktorá pripravila z toho jedlo pre hostí. Filemon miešal v čistom hlinenom miesidle víno s vodou a nalieval ho do drevených bukových čaši. Ospravedlňoval sa, že víno nie je také dobré ako v mestách. Zeus povedal, že víno je sladké a dobré vtedy, keď je aj hostiteľ milý. Starček nalieval po druhý a tretí raz, ale víno neubúdalo. Keď to Baucis zistila s básňou vzdychla a povedala Bohovia navštívili našu chalúpku. Filemon a Baucis sa poklonili vzácnym hosťom a začali sa ospravedlňovať za skromné pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinú hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, že sú jediní, ktorí ich privítali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystúpte s nami na úbočie vrchu. Filemon a Baucis počúvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stráň nad údolím. Zeus zalial celé údolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stála chalúpka Filemona a Baucis, ktorá sa zmenila na nádherný chrám. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splní želanie. Filemon povedal, aby ich nechal strážiť krásny chrám a keď sa ich život naplní, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Keď prišiel ten osudný deň, Filemon a Baucis sa začali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu.","Hermes zbadal starceka na dvorci a spytal sa ho, ci by im neposkytol noclah. Filemon suhlasil, aj ked bol velmi chudobny a vela toho nemal. Hermes podakoval a priviedol Dia. Filemon odrezal hlavku kapusty, kusok udeniny a priniesol to starenke, ktora pripravila z toho jedlo pre hosti. Filemon miešal v cistom hlinenom miesidle vino s vodou a nalieval ho do drevenych bukovych caši. Ospravedlnoval sa, ze vino nie je take dobre ako v mestach. Zeus povedal, ze vino je sladke a dobre vtedy, ked je aj hostitel mily. Starcek nalieval po druhy a treti raz, ale vino neubudalo. Ked to Baucis zistila s basnou vzdychla a povedala Bohovia navštivili našu chalupku. Filemon a Baucis sa poklonili vzacnym hosťom a zacali sa ospravedlnovať za skromne pohostenie. Vybehli na dvor, kde chceli chytiť a upiecť svoju jedinu hus, ale Zaus ich zastavil a povedal, ze su jedini, ktori ich privitali a pohostili. Zeus riekol Nechajte všetko tak a vystupte s nami na ubocie vrchu. Filemon a Baucis pocuvli bohov a o paliciach sa vliekli za nimi na stran nad udolim. Zeus zalial cele udolie vodou a vzniklo tu jazero. Len na brehu jazera stala chalupka Filemona a Baucis, ktora sa zmenila na nadherny chram. Zeus im za pohostinstvo a dobrotu splni zelanie. Filemon povedal, aby ich nechal straziť krasny chram a ked sa ich zivot naplni, aby zomreli naraz. A tak sa aj stalo. Ked prišiel ten osudny den, Filemon a Baucis sa zacali meniť na strom. A tak sa Filemon premenil na dub a Baucis na lipu."
|
||
|
|
"Aj po smrti sú si nablízku a keď zavanie vietor, nežne sa dotýkajú jeden druhé konármi.","Aj po smrti su si nablizku a ked zavanie vietor, nezne sa dotykaju jeden druhe konarmi."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Filemon, Baucis skromní, milí, pohostinný, dobrosrdeční","Filemon, Baucis skromni, mili, pohostinny, dobrosrdecni"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Janko Kráľ,Janko Kral
|
||
|
|
Zakliata panna vo Váhu a divný Janko,Zakliata panna vo Vahu a divny Janko
|
||
|
|
balada,balada
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Janko Kráľ sa narodil v Liptovskom Mikuláši dňa . apríla . Bol zo synov najmladší. Sprvu študoval v Kežmarku a neskoršie na lýceu v Bratislave, kde bol profesorom Ľudovít Štúr. Po zosadení Ľudovíta Štúra z profesorskej katedry bol medzi prvými, ktorí podpísal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia sú známe jeho básne Duma Bratislavská a Zverbovaný.","Janko Kral sa narodil v Liptovskom Mikulaši dna . aprila . Bol zo synov najmladši. Sprvu študoval v Kezmarku a neskoršie na lyceu v Bratislave, kde bol profesorom Ludovit Stur. Po zosadeni Ludovita Stura z profesorskej katedry bol medzi prvymi, ktori podpisal svoj protest a odišiel z Bratislavy. Z tohto obdobia su zname jeho basne Duma Bratislavska a Zverbovany."
|
||
|
|
"J. Kráľ sa snažil poznať ťažký život poddaného ľudu a jeho revolučné zmýšľanie. Osobitne si všímal jánošíkovské tradície. Dokázal skutkami to, čo hlásal básňami. V revolučnom roku spolu so svojim priateľom, učiteľom v Honte, burcoval národ do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do väzenia do Šiah. Ohlasom revolučných udalostí sú jeho básne Krajinská pieseň, Jarná pieseň, Duna dvoch bratov, Šahy","J. Kral sa snazil poznať ťazky zivot poddaneho ludu a jeho revolucne zmyšlanie. Osobitne si všimal janošikovske tradicie. Dokazal skutkami to, co hlasal basnami. V revolucnom roku spolu so svojim priatelom, ucitelom v Honte, burcoval narod do povstania. Tam ho zlapali a odvliekli do vazenia do Siah. Ohlasom revolucnych udalosti su jeho basne Krajinska piesen, Jarna piesen, Duna dvoch bratov, Sahy"
|
||
|
|
"J. Kráľ väčšinu svojich básni neuverejnil, pretože obsahovali kritiku spoločnosti. Výber jeho poézie vyšiel pod názvom Verše Janka Kráľa.","J. Kral vacšinu svojich basni neuverejnil, pretoze obsahovali kritiku spolocnosti. Vyber jeho poezie vyšiel pod nazvom Verše Janka Krala."
|
||
|
|
"Jeho poézia je z tvorby Štúrovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenského revolučného romantizmu. Bol najsubjektivnejším a najrevolučnejším básniko Štúrovskej školy.","Jeho poezia je z tvorby Sturovcov najosobitnejšia, predstavuje vrchol slovenskeho revolucneho romantizmu. Bol najsubjektivnejšim a najrevolucnejšim basniko Sturovskej školy."
|
||
|
|
Najvýznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Váhu a divný Janko.,Najvyznamnejšou baladou je Zakliata panna vo Vahu a divny Janko.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Janko Kráľ v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smútok a rozpory ale aj lásku k ľudu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktorého nikto nemal rád. Dokonca aj vlastný otec ho od malička bíjaval. Janko nenachádza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezývku divný, pretože sa s nikým nekamarátil. Často chodil sedávať a plakávať na brehy Váhu.","Janko Kral v tejto balade vyjadril svoju nespokojnosť so svetom, smutok a rozpory ale aj lasku k ludu a odhodlanie priniesť mu slobodu. V balade opisuje chlapca menom Janko, ktoreho nikto nemal rad. Dokonca aj vlastny otec ho od malicka bijaval. Janko nenachadza nikde porozumenie a preto sa uťahuje do samoty, kde je mu najlepšie. Dostal prezyvku divny, pretoze sa s nikym nekamaratil. Casto chodil sedavať a plakavať na brehy Vahu."
|
||
|
|
"K Váhu sa viazala aj povera, ktorá rozprávala o zakliatej panne, ktorá vždy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktorý si oblečie šaty naopak a skočí do Váhu, môže ju odkliať. Panna mu za odmenu dá všetko o čo si len požiada.","K Vahu sa viazala aj povera, ktora rozpravala o zakliatej panne, ktora vzdy o polnoci chodila tancovať a šuhaj, ktory si oblecie šaty naopak a skoci do Vahu, moze ju odkliať. Panna mu za odmenu da všetko o co si len poziada."
|
||
|
|
"Jedného dňa pri večery, keď všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Váhu. Zrazu zbadal niečo vo vode. neskôr zistil, že je to tá panna. Kľakol si, pomodlil sa k Bohu a skočil za ňou do vody. Zabudol si však obrátiť košeľu a preto mu bolo súdené zomrieť. Ráno pastieri našli mŕtveho Janka na brehu Váhu. Idyla víťazi nad tragikou. Autor dáva na povrch spoločenské dôvody, ktoré spôsobujú osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolím v ktorom žil. Balada hovorí o obeti za blížneho. Balada má pochmúrny dej, tragický a zobrazením života je realistická a citovo romantická.","Jedneho dna pri vecery, ked všetci povstali, Janko odišiel z domu. Prišiel na skalu pri brehu Vahu. Zrazu zbadal nieco vo vode. neskor zistil, ze je to ta panna. Klakol si, pomodlil sa k Bohu a skocil za nou do vody. Zabudol si však obratiť košelu a preto mu bolo sudene zomrieť. Rano pastieri našli mrtveho Janka na brehu Vahu. Idyla viťazi nad tragikou. Autor dava na povrch spolocenske dovody, ktore sposobuju osamelosť, nespokojnosť hrdinu s okolim v ktorom zil. Balada hovori o obeti za blizneho. Balada ma pochmurny dej, tragicky a zobrazenim zivota je realisticka a citovo romanticka."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Janko Kráľ,Janko Kral
|
||
|
|
Moja pieseň výber básni,Moja piesen vyber basni
|
||
|
|
balady,balady
|
||
|
|
Remeselník,Remeselnik
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"V tejto básni autor poukazuje na chudobu remeselníka, ktorý veľmi ťažko pracuje, aby si horkoťažko zarobil na živobytie. Jedného dňa sa rozhodne skúsiť šťastie vo svete. Tu mu tiež šťastie nepraje. Niekedy nemá čo jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnú. Keď sa po ťažkej ceste vráti domov, je celý natešený, že je už zase doma. Pri pomyslení, načo mu bolo vidieť mestá a dediny vo svete, veď iný človek z neho nie je. Remeselník bol, bude a remeselníkom aj zomrie.","V tejto basni autor poukazuje na chudobu remeselnika, ktory velmi ťazko pracuje, aby si horkoťazko zarobil na zivobytie. Jedneho dna sa rozhodne skusiť stastie vo svete. Tu mu tiez stastie nepraje. Niekedy nema co jesť, piť a semtam ho aj tovariši okradnu. Ked sa po ťazkej ceste vrati domov, je cely natešeny, ze je uz zase doma. Pri pomysleni, naco mu bolo vidieť mesta a dediny vo svete, ved iny clovek z neho nie je. Remeselnik bol, bude a remeselnikom aj zomrie."
|
||
|
|
"Básnik tu poukazuje na clivý údel remeselníckych pomocníkov, ktorí sa dlhé roky potulujú za prácou, všade rovnako majiteľmi dielni vydieraný a na koniec sa vracajú domov ako žobráci.","Basnik tu poukazuje na clivy udel remeselnickych pomocnikov, ktori sa dlhe roky potuluju za pracou, všade rovnako majitelmi dielni vydierany a na koniec sa vracaju domov ako zobraci."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ovčiar,Ovciar
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Autor tu opisuje prostredie okolo Poľany, krásne lesy, čisté potôčky a štebo vtákov. tu opisuje starého baču, ktorý má veľmi rád svoje veľké stádo oviec. Vždy keď valasi mali ísť pásť ovce, bača im hovoril, aby s nich oči nespúšťali a aby ich chránili ako oko v hlave. Valasi sa však v horách na vlkov zmenili a ovce biť a zabíjať začali. Bača večer smutno hľadel na hory a čakal valachov a svoje ovečky. Čakal márne. Svitlo ráno a ovečky nikde. Až keď mesiačik začal vychodiť spoza mrakov, ovečky špinavé, doráňané a skrvavené sa bez valachov vracali domov. Bača pri pasení oviec smutno hral a spieval, pretože ťažko znášal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval.","Autor tu opisuje prostredie okolo Polany, krasne lesy, ciste potocky a štebo vtakov. tu opisuje stareho bacu, ktory ma velmi rad svoje velke stado oviec. Vzdy ked valasi mali isť pasť ovce, baca im hovoril, aby s nich oci nespustali a aby ich chranili ako oko v hlave. Valasi sa však v horach na vlkov zmenili a ovce biť a zabijať zacali. Baca vecer smutno hladel na hory a cakal valachov a svoje ovecky. Cakal marne. Svitlo rano a ovecky nikde. Az ked mesiacik zacal vychodiť spoza mrakov, ovecky špinave, doranane a skrvavene sa bez valachov vracali domov. Baca pri paseni oviec smutno hral a spieval, pretoze ťazko znašal stratu svojich oviec. Keby všetky ovce mal, veselo by hral a spieval."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Zverbovaný,Zverbovany
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Básnik tu vystihuje život ľudu cez vojnu, keď chodili vojaci a verbovali mladých junákov. Takýmto junákom bol aj Janík. Janík sa zamýšľal nad tým, že by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovára a frajerka mu je neverná. Hoci i doma môže prísť o život napríklad pri kosení pšeničky na vŕšku môže spadnúť, alebo tiež kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janíka oplakáva, ťažko ho vychovala a teraz ho stráca. Janík podnapitý, mocnou päsťou o šabličku sa oprie a povie Či to má vždy tak byť, ako dosiaľ bolo","Basnik tu vystihuje zivot ludu cez vojnu, ked chodili vojaci a verbovali mladych junakov. Takymto junakom bol aj Janik. Janik sa zamyšlal nad tym, ze by radšej doma ostal. Radšej nech ho otec bije, sestra ohovara a frajerka mu je neverna. Hoci i doma moze prisť o zivot napriklad pri koseni pšenicky na vršku moze spadnuť, alebo tiez kosou sa zraniť, presto by radšej zostal doma. Mať Janika oplakava, ťazko ho vychovala a teraz ho straca. Janik podnapity, mocnou pasťou o šablicku sa oprie a povie Ci to ma vzdy tak byť, ako dosial bolo"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Zabitý,Zabity
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Autor tu píše o silnej láske Janka a jeho dievčiny. Javor pod ktorým spolu sedávali, vyschne skôr ako ich láska zanikne. Ich láska je tvrdšia ako kremeň.","Autor tu piše o silnej laske Janka a jeho dievciny. Javor pod ktorym spolu sedavali, vyschne skor ako ich laska zanikne. Ich laska je tvrdšia ako kremen."
|
||
|
|
"Janíka raz pri pasení oviec zastihol silný vietor a mráz. Janík hovorí, aby nezničil všetko, aby nechal aspoň pár kvietkov. Na druhý deň sa vrátili ovce bez Janíka. Dievčina po horách, lúkách behala na Janíka volala. Už aj tráva vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorým sedávali už vyrúbali až potom ho na nábreží našli. V ruke mal fujaru, na tvári ľaliu a na srdci pivóniu.","Janika raz pri paseni oviec zastihol silny vietor a mraz. Janik hovori, aby neznicil všetko, aby nechal aspon par kvietkov. Na druhy den sa vratili ovce bez Janika. Dievcina po horach, lukach behala na Janika volala. Uz aj trava vyschla, po ktorej chodili i javor, pod ktorym sedavali uz vyrubali az potom ho na nabrezi našli. V ruke mal fujaru, na tvari laliu a na srdci pivoniu."
|
||
|
|
"Teda jeho myšlienka, že ich láska bude trvať dlhšie ako javor bude stáť, sa splnila.","Teda jeho myšlienka, ze ich laska bude trvať dlhšie ako javor bude stať, sa splnila."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Kvet,Kvet
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"V tejto balade autor opisuje, žiaľ dcéry, ktorú chce matka vydať. Ona však s tým nesúhlasí, že má ešte čas na takéto rozhodnutie a že radšej bude chodiť kúsky pásť a priedom upratovať, ako by sa mala za fúzatého chlapa vydať. Lenže jej mať nehľadí na to, že jej dcéra bude nešťastná, ale na to, aké bohatstvo bude mať.","V tejto balade autor opisuje, zial dcery, ktoru chce matka vydať. Ona však s tym nesuhlasi, ze ma ešte cas na taketo rozhodnutie a ze radšej bude chodiť kusky pasť a priedom upratovať, ako by sa mala za fuzateho chlapa vydať. Lenze jej mať nehladi na to, ze jej dcera bude nestastna, ale na to, ake bohatstvo bude mať."
|
||
|
|
"Autor to prirovnáva ku kvietku, ktorý presadili zo slnka do tieňa. Kvietok tu smutne hľadí na zelenú horu a pri tom pomaly vyschýňa.","Autor to prirovnava ku kvietku, ktory presadili zo slnka do tiena. Kvietok tu smutne hladi na zelenu horu a pri tom pomaly vyschyna."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ján Botto,Jan Botto
|
||
|
|
Smrť Jánošíkova,Smrť Janošikova
|
||
|
|
balada,balada
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Ján Botto sa narodil vo Vyšnom Skalníku dňa . januára . Mal staršieho brta. Do ľudovej školy chodil Botto na Nižný Skalník. Nadanie i postavenie v rodine predurčovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapísal na evanjelické gymnázium do Oždian. Literárne začal tvoriť počas štúdii v Levoči pod menom Janko Maginhradský. Hlavným zdrojom jeho poézie bola ľudová slovesnosť. Vyvrcholením jeho básnickej tvorby bola báseň K mladosti. Vznikla vtedy, keď činnosť mládeže ochabovala. V podobnom duchu je napísaná i povstalecká pieseň Pochod, v ktorej volá mládež k revolučným činom. Okrem toho napísal i Vojenské piesne a Prísaha Slováka.","Jan Botto sa narodil vo Vyšnom Skalniku dna . januara . Mal staršieho brta. Do ludovej školy chodil Botto na Nizny Skalnik. Nadanie i postavenie v rodine predurcovali Bottu na odchod z domu a tak sa zapisal na evanjelicke gymnazium do Ozdian. Literarne zacal tvoriť pocas študii v Levoci pod menom Janko Maginhradsky. Hlavnym zdrojom jeho poezie bola ludova slovesnosť. Vyvrcholenim jeho basnickej tvorby bola basen K mladosti. Vznikla vtedy, ked cinnosť mladeze ochabovala. V podobnom duchu je napisana i povstalecka piesen Pochod, v ktorej vola mladez k revolucnym cinom. Okrem toho napisal i Vojenske piesne a Prisaha Slovaka."
|
||
|
|
"Jeho najväčšie dielo je Smrť Jánošíkova. Ján Botto neskladal svoj spev o Jánošíkovi podľa historických dokladov, ale vzorom mu bola ľudová skladba. Jánošíka predstavil ako bojovníka za národnú slobodu. Túto skladbu nazval romancou.","Jeho najvacšie dielo je Smrť Janošikova. Jan Botto neskladal svoj spev o Janošikovi podla historickych dokladov, ale vzorom mu bola ludova skladba. Janošika predstavil ako bojovnika za narodnu slobodu. Tuto skladbu nazval romancou."
|
||
|
|
Ján Botto najlepšie precítil z našich básnikov ľudovú tradíciu o Jánošíkovi.,Jan Botto najlepšie precitil z našich basnikov ludovu tradiciu o Janošikovi.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Obsahuje úvod a spevov. V úvode, ako predspev smrti Jánošíkovej je obranou hôrnych chlapcov a oslava slobodného života.","Obsahuje uvod a spevov. V uvode, ako predspev smrti Janošikovej je obranou hornych chlapcov a oslava slobodneho zivota."
|
||
|
|
"I. spev oslavuje vodcu Jánošíka a jeho družinu. Krása a sila Jánošíkovej družiny je u Bottu symbolom veľkosti, hrdosti a sily ľudu. Ii. spev v dojemnej piesni plačúceho pastierika zvýrazňuje žiaľ ľudu a nad osudom Jánošíka a kreslí jeho obraz zlapania","I. spev oslavuje vodcu Janošika a jeho druzinu. Krasa a sila Janošikovej druziny je u Bottu symbolom velkosti, hrdosti a sily ludu. Ii. spev v dojemnej piesni placuceho pastierika zvyraznuje zial ludu a nad osudom Janošika a kresli jeho obraz zlapania"
|
||
|
|
"Iii. spev Jánošík je vo väzení a prichádza k nemu v podobe dievčiny duša ľudu a nežným tónom sa s ním lúči, ako milá s milým","Iii. spev Janošik je vo vazeni a prichadza k nemu v podobe dievciny duša ludu a neznym tonom sa s nim luci, ako mila s milym"
|
||
|
|
Iv. spev Jánošík vo väzení sníva krásny sen voľnosti a slobody,Iv. spev Janošik vo vazeni sniva krasny sen volnosti a slobody
|
||
|
|
"V. spev precitá a uvedomuje si svoje položenie. Svitá nový deň, ale jemu prináša smrť. Pýta sa, kto viac zbíjal, či on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chránil spravodlivosť. Odsúdili ho, no on verí, že príde odplata","V. spev precita a uvedomuje si svoje polozenie. Svita novy den, ale jemu prinaša smrť. Pyta sa, kto viac zbijal, ci on alebo jeho kati On chodil po zboji preto, lebo chranil spravodlivosť. Odsudili ho, no on veri, ze pride odplata"
|
||
|
|
"Vi. spev Jánošíka vedú k šibenici. Kňaz ho vyzýva k modlitbe, ale on káže modliť sa za úbohý poddaní ľud","Vi. spev Janošika vedu k šibenici. Knaz ho vyzyva k modlitbe, ale on kaze modliť sa za ubohy poddani lud"
|
||
|
|
Vii. spev v deň popravy mu naposledy mysľou prebiehajú obrazy jeho mladosti a slobodného života. Lúči sa s krajom,Vii. spev v den popravy mu naposledy myslou prebiehaju obrazy jeho mladosti a slobodneho zivota. Luci sa s krajom
|
||
|
|
"Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no ľud verí, že Jánošík nezomrel","Viii. spev predstavuje Slovensko po jeho smrti. Všade je smutno, no lud veri, ze Janošik nezomrel"
|
||
|
|
Ix. spev ukazuje sa v ňom budúce víťazstvo oslobodenej krajiny a ľudu,Ix. spev ukazuje sa v nom buduce viťazstvo oslobodenej krajiny a ludu
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Andrej Sládkovič,Andrej Sladkovic
|
||
|
|
Detvan,Detvan
|
||
|
|
lyrickoepická báseň,lyrickoepicka basen
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"A. Sládkovič, vlastným menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine učiteľa a literáta. Študoval na lýceu v Banskej Štiavnici, kde sa zapojil do činnosti literárneho krúžku. Rok bol vychovávateľom, aby si zarobil na štúdium v Nemesku. Od roku pôsobil ako evanjelický farár v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel.","A. Sladkovic, vlastnym menom Braxatoris, sa narodil v Krupine, v rodine ucitela a literata. Studoval na lyceu v Banskej Stiavnici, kde sa zapojil do cinnosti literarneho kruzku. Rok bol vychovavatelom, aby si zarobil na študium v Nemesku. Od roku posobil ako evanjelicky farar v Hrochoti a v Radvani, kde aj zomrel."
|
||
|
|
A. Sládkovič je jedným z hlavných tvorcvo novodobej slovenskej poézie.,A. Sladkovic je jednym z hlavnych tvorcvo novodobej slovenskej poezie.
|
||
|
|
Sládkovičova tvorba nie je rozsiahla. Prvé väčšie dielo je filozofickoreflexívna báseň Sôvety v rodine Dušanovej.,Sladkovicova tvorba nie je rozsiahla. Prve vacšie dielo je filozofickoreflexivna basen Sovety v rodine Dušanovej.
|
||
|
|
S vlastným ľúbostným zážitkom sa vyrovnal v básnickej skladbe Marína. Skladba má dve veľké časti. Bezprostredne po Maríne napísal Sládkovič ďalšiu skladbu Detvan a iné.,S vlastnym lubostnym zazitkom sa vyrovnal v basnickej skladbe Marina. Skladba ma dve velke casti. Bezprostredne po Marine napisal Sladkovic dalšiu skladbu Detvan a ine.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Detvan je lyrickoepická báseň. Má päť spevov Martin, Družina, Slatinský jarmok, Vohľady a Lapačka.","Detvan je lyrickoepicka basen. Ma pať spevov Martin, Druzina, Slatinsky jarmok, Vohlady a Lapacka."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Martin Na lúke pod Poľanou pri zapadajúcom slnku tancovali dievčatá. Medzi dievčatami bol aj Martin, pekný mládenec, oblečený v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Keď začal nový tanec, prišiel k švárnej Elene a vytočil ju v tanci. Po skončení tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranného zajaca. Jediným úderom valašky sokola zabil. Keď ho zdvihol, videl že má na nohe znak, aký mal sokol kráľa Mateja. Rozhodol sa, že ho osobne odovzdá kráľovi Matejovi na jarmoku.","Martin Na luke pod Polanou pri zapadajucom slnku tancovali dievcata. Medzi dievcatami bol aj Martin, pekny mladenec, obleceny v detvianskom kroji s valaškou v ruke. Ked zacal novy tanec, prišiel k švarnej Elene a vytocil ju v tanci. Po skonceni tanca odišiel do hory, kde videl sokola ako zletel na bezbranneho zajaca. Jedinym uderom valašky sokola zabil. Ked ho zdvihol, videl ze ma na nohe znak, aky mal sokol krala Mateja. Rozhodol sa, ze ho osobne odovzda kralovi Matejovi na jarmoku."
|
||
|
|
"Družina Elena sa neskôr po tanci vybrala hľadať Martina do hory. Bola už tma. Cestou v hore stretla zbojníkov, ktorý ju chytili a poviazali. Elena kričala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom počul z diaľky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Keď ju našiel zobral zbojníkov a Elenu so sebou.","Druzina Elena sa neskor po tanci vybrala hladať Martina do hory. Bola uz tma. Cestou v hore stretla zbojnikov, ktory ju chytili a poviazali. Elena kricala o pomoc. Martin sa vracal zo salaša zamieril k lesu. V tom pocul z dialky volanie Eleny. Rozbehol sa za hlasom. Ked ju našiel zobral zbojnikov a Elenu so sebou."
|
||
|
|
"Slatinský jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zámku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Kráľa stretol na ceste, kde smelo pred ním ospravedlňujúci sa, odovzdal zabitého sokola. Kráľovi sa jeho postava a ešte viac jeho smelé počínanie páčilo a preto mu odpustil.","Slatinsky jarmok Martin sa vybral na jarmok do Slatiny. Cestou sa zastavil na zvolenskom zamku, kde chcel sokola odovzdať. Martin Krala stretol na ceste, kde smelo pred nim ospravedlnujuci sa, odovzdal zabiteho sokola. Kralovi sa jeho postava a ešte viac jeho smele pocinanie pacilo a preto mu odpustil."
|
||
|
|
"Vohľady Večer Elena sedela pod oknom na lavičke a hrala peknú pieseň. Prišiel k nej vojak a začal sa jej zaliečať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vždy odbila. Vojakovi sa odklopil kabát a ona mu na prsiach uvidela kráľovský znak.","Vohlady Vecer Elena sedela pod oknom na lavicke a hrala peknu piesen. Prišiel k nej vojak a zacal sa jej zaliecať. Spytoval sa aj na Martina, ale Elena ho vzdy odbila. Vojakovi sa odklopil kabat a ona mu na prsiach uvidela kralovsky znak."
|
||
|
|
"Lapačka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kráľ odkázal Martinovi, aby prišiel na zámok. Martin prišiel. Kráľ sa ho spýtal, či by nešiel za vojaka. Martin súhlasil, ale pod podmienkou, že si ponechá dlhé vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobáša s Elenou. Kráľ Martinovi vyhovel a zaradil ho do Čierneho pluku.","Lapacka Do Detvy prišli verbovanci. Chodili po dedine a prišli aj do Hudcov. Kral odkazal Martinovi, aby prišiel na zamok. Martin prišiel. Kral sa ho spytal, ci by nešiel za vojaka. Martin suhlasil, ale pod podmienkou, ze si ponecha dlhe vlasy, svoj kroj, valašku a dovolenie sobaša s Elenou. Kral Martinovi vyhovel a zaradil ho do Cierneho pluku."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Martin detviansky mládenec, spravodlivý, smelý, odvážny silný","Martin detviansky mladenec, spravodlivy, smely, odvazny silny"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Victor Maria Hugo,Victor Maria Hugo
|
||
|
|
Chrám Matky Božej v Paríži,Chram Matky Bozej v Parizi
|
||
|
|
historický román,historicky roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
V. Hugo začal písať veľmi mladý a jeho básne dosiahli veľké úspechy. Stal sa členom Francúzskej akadémie a získal šľachtický titul pair. Po prevrate a nástupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po návrate sa mu dostalo uznanie. Pochovaný je v Pantheone.,V. Hugo zacal pisať velmi mlady a jeho basne dosiahli velke uspechy. Stal sa clenom Francuzskej akademie a ziskal šlachticky titul pair. Po prevrate a nastupe Napoleona Iii. odišiel do exilu. Po navrate sa mu dostalo uznanie. Pochovany je v Pantheone.
|
||
|
|
"V. Hugo je autorom mnohých básnických zbierok, z ktorých najvýznamnejšie sú Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k dráme Cromwll sa stal manifestom romanizmu.","V. Hugo je autorom mnohych basnickych zbierok, z ktorych najvyznamnejšie su Kontemplacie a Legenda vekov. Predhovor k drame Cromwll sa stal manifestom romanizmu."
|
||
|
|
"Ďalšie známe Hugove diela Bedári, Robotníci mora, Deväťdesiattri, Hernani, Muž, ktorý sa smeje.","Dalšie zname Hugove diela Bedari, Robotnici mora, Devaťdesiattri, Hernani, Muz, ktory sa smeje."
|
||
|
|
Najvýznamnejším dielom V. Huga je román Chrám Matky Božej v Paríži.,Najvyznamnejšim dielom V. Huga je roman Chram Matky Bozej v Parizi.
|
||
|
|
Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zaslúžil o uplatnenie princípov romantizmu a humanistických tradícií vo Francúzskej próze a dráme.,Victor Hugo sa svojou rozsiahlou tvorbou zasluzil o uplatnenie principov romantizmu a humanistickych tradicii vo Francuzskej proze a drame.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
Quasimodo zvonár v Chráme Matky Božej,Quasimodo zvonar v Chrame Matky Bozej
|
||
|
|
"Frollo kňaz, parížsky biskup a vychovávateľ Quasimoda","Frollo knaz, parizsky biskup a vychovavatel Quasimoda"
|
||
|
|
"Esmeralda cigánka, ktorá tancovala na námestí","Esmeralda ciganka, ktora tancovala na namesti"
|
||
|
|
"Phoebus veliteľ kráľovskej stráže, do ktorého sa zaľúbila Esmeralda","Phoebus velitel kralovskej straze, do ktoreho sa zalubila Esmeralda"
|
||
|
|
Pierre Gringoire básnik a cigánkin manžel na štyri roky.,Pierre Gringoire basnik a cigankin manzel na štyri roky.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Príbeh sa začína na parížskom námestí pred chrámom Matky Božej. Tam sa má odohrať mystérium, hra o Panne Márii na počesť príchodu bourbonského arcibiskupa. Hru napísal básnik Pierre Gringoire. Keďže obecenstvo je veľmi nedočkavé a arcibiskup nie a nie prísť, hra sa začína.","Pribeh sa zacina na parizskom namesti pred chramom Matky Bozej. Tam sa ma odohrať mysterium, hra o Panne Marii na pocesť prichodu bourbonskeho arcibiskupa. Hru napisal basnik Pierre Gringoire. Kedze obecenstvo je velmi nedockave a arcibiskup nie a nie prisť, hra sa zacina."
|
||
|
|
"Zopár minút ju všetci napäto sledujú, no zrazu všetkých preruší hrozný vreskot a krik. Reakcia je nečakaná, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokračovali ďalej za veselým davom. To práve volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvár v meste. Po veľkom predstavovaní sa napokon vyhral Quasimodo, veľký, zhrbený a škuľavý človek. Toho chudáka ovešali mnohými handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za kráľa bláznov. Hrbáč nič nechápal, ale akoby aj mohol, keď bol hluchý. Vreštiaci dav napredoval parížskymi ulicami. Vtom sa z jednej uličky vynoril akýsi mních. No len čo nový kráľ bláznov zbadal jeho nahnevanú tvár, ako zhypnotizovaný poslušne odišiel s čudesným mníchom. To bol Frollo.","Zopar minut ju všetci napato sleduju, no zrazu všetkych preruši hrozny vreskot a krik. Reakcia je necakana, lebo temer všetci sa vyhrnuli a pokracovali dalej za veselym davom. To prave volili najškaredšiu a najodpornejšiu tvar v meste. Po velkom predstavovani sa napokon vyhral Quasimodo, velky, zhrbeny a škulavy clovek. Toho chudaka ovešali mnohymi handrami, vyzdvihli ho vysoko nad seba a korunovali za krala blaznov. Hrbac nic nechapal, ale akoby aj mohol, ked bol hluchy. Vreštiaci dav napredoval parizskymi ulicami. Vtom sa z jednej ulicky vynoril akysi mnich. No len co novy kral blaznov zbadal jeho nahnevanu tvar, ako zhypnotizovany poslušne odišiel s cudesnym mnichom. To bol Frollo."
|
||
|
|
"Tí, čo sa pridali k davu, sa opäť vrátili, aby si pozreli mystérium. Pierre Gringoire horel od šťastia, no dlho tak nevydržal, lebo znovu niečo upútalo divákov. Tentoraz to bolo čosi, čo všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veže v chráme Matky Božej na to v kruhu vždy pozeral akosi zvláštne, až zaľúbene. Bola to cigánka Esmeralda, ktorá tancovala spolu so svojou kozou Džali.","Ti, co sa pridali k davu, sa opať vratili, aby si pozreli mysterium. Pierre Gringoire horel od stastia, no dlho tak nevydrzal, lebo znovu nieco uputalo divakov. Tentoraz to bolo cosi, co všetci obkolesili a nedalo sa k tomu dostať. Iba Frollo sa zo svojej veze v chrame Matky Bozej na to v kruhu vzdy pozeral akosi zvlaštne, az zalubene. Bola to ciganka Esmeralda, ktora tancovala spolu so svojou kozou Dzali."
|
||
|
|
"Už spomínaný Pierre Gringoire po neúspechu svojej hry, ktorá mu nevyniesla ani halier, pustil sa ísť poloprázdnymi uličkami Paríža, lebo stratil domov. Zatúlaný a v zamyslení začul výkrik. Rýchlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej uličke, uvidel, ako čosi hrbaté a obludné za pomoci nejakého mnícha sa pokúša uniesť kričiacu cigánku Esmeraldu, ktorej skrachovaný básnik stihol pre jej krásu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajúc na seba, sa Pierre holými rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len básnika, ale aj kráľovskú stráž. Len čo Frollo uvidel stráže na koňoch, čosi rozkázal Quasimodovi a ten ako šibnutím čarovného prútika všetko nechal tak a pobral sa za ponáhľajúcim sa mníchom.","Uz spominany Pierre Gringoire po neuspechu svojej hry, ktora mu nevyniesla ani halier, pustil sa isť poloprazdnymi ulickami Pariza, lebo stratil domov. Zatulany a v zamysleni zacul vykrik. Rychlo sa rozbehol na toto miesto. Tam, v slepej ulicke, uvidel, ako cosi hrbate a obludne za pomoci nejakeho mnicha sa pokuša uniesť kriciacu ciganku Esmeraldu, ktorej skrachovany basnik stihol pre jej krasu aj odpustiť. Tak ako bol, nedbajuc na seba, sa Pierre holymi rukami pustil do tej ohavy menom Quasimodo. No Esmeraldin krik neprivolal len basnika, ale aj kralovsku straz. Len co Frollo uvidel straze na konoch, cosi rozkazal Quasimodovi a ten ako šibnutim carovneho prutika všetko nechal tak a pobral sa za ponahlajucim sa mnichom."
|
||
|
|
Medzi stráže patril aj mladý Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho koňa a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa cigánka do Phoeba zaľúbila.,Medzi straze patril aj mlady Phoebus. Ten Esmeraldu vysadil na svojho kona a odviedol ju z tohoto miesta. Vtedy sa ciganka do Phoeba zalubila.
|
||
|
|
"Po nepríjemnej roztržke pokračoval beznádejný spisovateľ Pierre vo svojom blúdení. V hlbokej tme sa dostal na neznáme miesto, medzi žobrákov a čudne vyzerajúcich ľudí. Tí ho násilne odviedli do najväčšieho brlohu zlodejov, žobrákov a iných podobných ľudí. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsúdenca zachrániť iba sobáš so ženou. Keďže ani jedna nemala záujem, Pierre sa už rozlúčil so životom. Vtom začul hlas Ja sa za neho vydám. Tento spásny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristúpil. Pierra sňali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi džbán, ktorý sa rozbil na štyri kúsky. To znamenalo, že obaja budú manželia štyri roky.","Po neprijemnej roztrzke pokracoval beznadejny spisovatel Pierre vo svojom bludeni. V hlbokej tme sa dostal na nezname miesto, medzi zobrakov a cudne vyzerajucich ludi. Ti ho nasilne odviedli do najvacšieho brlohu zlodejov, zobrakov a inych podobnych ludi. Ich vodca chcel Pierra obesiť. Pred smrťou mohol odsudenca zachraniť iba sobaš so zenou. Kedze ani jedna nemala zaujem, Pierre sa uz rozlucil so zivotom. Vtom zacul hlas Ja sa za neho vydam. Tento spasny hlas patril Esmeralde. Vodca na to pristupil. Pierra snali, postavili pred Esmeraldu, rozbili pred nimi dzban, ktory sa rozbil na štyri kusky. To znamenalo, ze obaja budu manzelia štyri roky."
|
||
|
|
"Zatiaľ, čo sa básnik Pierre snažil už ako manžel získať priazeň Esmeraldy, Quasimodo rozmýšľal vo svojej vežičke v chráme Matky Božej. Tento tvor tu bol zvonár. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, že nenávidel všetkých ľudí, boli tu dvaja, ktorých zbožňoval Frollo, povýšený na biskupa, vychovávajúci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktorú zvonár miloval. lenže čo Quasimodo netušil bolo, že jeho cigánku miloval aj Frollo.","Zatial, co sa basnik Pierre snazil uz ako manzel ziskať priazen Esmeraldy, Quasimodo rozmyšlal vo svojej vezicke v chrame Matky Bozej. Tento tvor tu bol zvonar. Mal dušu dieťaťa. Aj napriek tomu, ze nenavidel všetkych ludi, boli tu dvaja, ktorych zboznoval Frollo, povyšeny na biskupa, vychovavajuci Quasimoda takmer ako syna a Esmeralda, ktoru zvonar miloval. lenze co Quasimodo netušil bolo, ze jeho ciganku miloval aj Frollo."
|
||
|
|
"hneď ráno zvonára odviedli pred súd za minulo večerný útok na cigánku. A keďže Quasimodo nerozumel sudcom položeným otázkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takže zvonár bol odsúdený na dve hodiny verejného bičovania na námestí De Gréve","hned rano zvonara odviedli pred sud za minulo vecerny utok na ciganku. A kedze Quasimodo nerozumel sudcom polozenym otazkam, pridali mu ešte o hodinu trestu viac. Takze zvonar bol odsudeny na dve hodiny verejneho bicovania na namesti De Greve"
|
||
|
|
"Na tomto námestí stála asi tristoročná veža cela. V nej žila stará žena menom Chudôbka. Tá sa tu zatvorila a živorila už rokov len z milodarov. Dôvod jej utrpenia bol známy všetkým Parížanom. Práve pred timi rokmi sa jej narodila dcéra. Keď malo čiernovlasé dievčatko pár mesiacov, uniesli ju cigáni. Po dcére ostala Chudôbke len jej ružová topánočka, ktorú nosila na krku. Takú istú ružovú topánočku vídali mnohí na krku tancujúcej Esmeraldy, ktorú všetci, ako inak považovali za cigánku.","Na tomto namesti stala asi tristorocna veza cela. V nej zila stara zena menom Chudobka. Ta sa tu zatvorila a zivorila uz rokov len z milodarov. Dovod jej utrpenia bol znamy všetkym Parizanom. Prave pred timi rokmi sa jej narodila dcera. Ked malo ciernovlase dievcatko par mesiacov, uniesli ju cigani. Po dcere ostala Chudobke len jej ruzova topanocka, ktoru nosila na krku. Taku istu ruzovu topanocku vidali mnohi na krku tancujucej Esmeraldy, ktoru všetci, ako inak povazovali za ciganku."
|
||
|
|
"Už pár týždňov prešlo odo dňa, čo Phoebus zachránil Esmeraldu a tá ho odvtedy milovala, ale Phoebus na cigánku zabudol a mal sa oženiť s bohatou slečnou de Gondelaurier. Pri jeho návšteve u slečny snúbenice sa zhodou okolností stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s ňou dohodol na stretnutí u Falourdelky. O tomto stretnutí sa však dozvedel Frollo, ktorý cigánku stále miloval. Dohodol sa s Phoebom, že ich oboch môže tajne sledovať. Keď Phoebus prišiel na dohodnuté miesto a vošiel, v izbe ho čakala Esmeralda. No len čo ju chcel veliteľ stráže pobozkať, Frollo vyskočil zo svojho úkrytu a prebodol Phoeba nožom. Esmeralda kričiac zostala nehybne stáť. Privolaná stráž ju okamžite zatkla za vraždu. Esmeralda sa však ani nebránila. Ešte stále nemohla uveriť, že jej milovaný Phoebus je mŕtvy. Ten však v skutočnosti ani mŕtvy nebol. O pár hodín sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liečili.","Uz par tyzdnov prešlo odo dna, co Phoebus zachranil Esmeraldu a ta ho odvtedy milovala, ale Phoebus na ciganku zabudol a mal sa ozeniť s bohatou slecnou de Gondelaurier. Pri jeho navšteve u slecny snubenice sa zhodou okolnosti stretol s Esmeraldou. Vtedy sa s nou dohodol na stretnuti u Falourdelky. O tomto stretnuti sa však dozvedel Frollo, ktory ciganku stale miloval. Dohodol sa s Phoebom, ze ich oboch moze tajne sledovať. Ked Phoebus prišiel na dohodnute miesto a vošiel, v izbe ho cakala Esmeralda. No len co ju chcel velitel straze pobozkať, Frollo vyskocil zo svojho ukrytu a prebodol Phoeba nozom. Esmeralda kriciac zostala nehybne stať. Privolana straz ju okamzite zatkla za vrazdu. Esmeralda sa však ani nebranila. Ešte stale nemohla uveriť, ze jej milovany Phoebus je mrtvy. Ten však v skutocnosti ani mrtvy nebol. O par hodin sa prebral v nemocnici, kde ho dlho liecili."
|
||
|
|
"Zamilovanú Esmeraldu odviedli a zatvorili do väzenia. Pobytom v temnici už uverila, že zabila Phoeba. Frollo bol za ňou vo väzení a prehováral ju, aby ostala s ním, že ju z tohoto hrozného miesta dostane. Ale Esmeralda sa kňaza bála a hnusil sa jej, takže ho zakaždým odmietala.","Zamilovanu Esmeraldu odviedli a zatvorili do vazenia. Pobytom v temnici uz uverila, ze zabila Phoeba. Frollo bol za nou vo vazeni a prehovaral ju, aby ostala s nim, ze ju z tohoto hrozneho miesta dostane. Ale Esmeralda sa knaza bala a hnusil sa jej, takze ho zakazdym odmietala."
|
||
|
|
"Počas súdneho pojednávania usvedčili tanečnicu cigánku nielen za vraždu, ale za pomoci mučenia sa priznala, že je bosorka. Tak Esmeraldu odsúdili na trest smrti obesením.","Pocas sudneho pojednavania usvedcili tanecnicu ciganku nielen za vrazdu, ale za pomoci mucenia sa priznala, ze je bosorka. Tak Esmeraldu odsudili na trest smrti obesenim."
|
||
|
|
"Na druhý deň už pred chrámom na námestí stála pripravená šibenica. Keď cigánku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrčil veľký dav ľudí. Toto divadlo sledoval aj odmietnutý Frollo a nič nechápajúci Quasimodo. Ten pochopil len to, že jeho milovaná zomrie. A preto sa hrbáč spustil na dlhom lane prichytenom o vežu a zachytil už takmer visiacu Esmeraldu a opäť sa na lane dostal až do svojej vežičky. Polomŕtvu odsúdenkyňu uložil do postele a vytrvalo sa o ňu staral, až kým sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vždy Quasimodovej tváre zľakla, no postupom času si na ňho zvykla. Aj keď si už cigánka tanečnica vytrpela viac než dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, čo sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokúsil sa ju uniesť z izby v chráme, kde ju starostlivo ukrýval zvonár. No mníchovi sa to znova nepodarilo.","Na druhy den uz pred chramom na namesti stala pripravena šibenica. Ked ciganku vyviedli pred popravisko, okolo sa zhrcil velky dav ludi. Toto divadlo sledoval aj odmietnuty Frollo a nic nechapajuci Quasimodo. Ten pochopil len to, ze jeho milovana zomrie. A preto sa hrbac spustil na dlhom lane prichytenom o vezu a zachytil uz takmer visiacu Esmeraldu a opať sa na lane dostal az do svojej vezicky. Polomrtvu odsudenkynu ulozil do postele a vytrvalo sa o nu staral, az kym sa neprebrala a neuzdravila sa. Esmeralda sa najprv vzdy Quasimodovej tvare zlakla, no postupom casu si na nho zvykla. Aj ked si uz ciganka tanecnica vytrpela viac nez dosť, nikdy nezabudla na Phoeba. Po tom, co sa Frollo dozvedel o Esmeralde, pokusil sa ju uniesť z izby v chrame, kde ju starostlivo ukryval zvonar. No mnichovi sa to znova nepodarilo."
|
||
|
|
"Súdneho pojednávania pred pár týždňami rozhodujúceho o Esmeralde sa zúčastnil aj Pierre Gringoire, manžel. Hneď po nevydarenej a nedokončenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitánovi zlodejov a žobrákov. Bol to ten istý vodca, ktorý ho chcel obesiť. Len čo sa o tom dozvedel kapitán, rozhodol, že svoju sestru, cigánku oslobodia z chrámu Matky Božej. Táto skupina parížskeho podsvetia sa už začala pripravovať na útok na chrám a oslobodenie Esmeraldy. Títo zloduchovia nemysleli len na záchranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrále.","Sudneho pojednavania pred par tyzdnami rozhodujuceho o Esmeralde sa zucastnil aj Pierre Gringoire, manzel. Hned po nevydarenej a nedokoncenej poprave Pierre všetko rozpovedal kapitanovi zlodejov a zobrakov. Bol to ten isty vodca, ktory ho chcel obesiť. Len co sa o tom dozvedel kapitan, rozhodol, ze svoju sestru, ciganku oslobodia z chramu Matky Bozej. Tato skupina parizskeho podsvetia sa uz zacala pripravovať na utok na chram a oslobodenie Esmeraldy. Tito zloduchovia nemysleli len na zachranu, ale aj na všetky drahocennosti v katedrale."
|
||
|
|
"Počas týchto príprav už vyhlásili znovu rozsudok smrti pre ukrývajúcu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonaním rozsudku vyvrcholili prípravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na námestie pred chrám. Cestou zo svojho úkrytu šli tak potichu, že ani jeden Parížan ich nepočul. Pri pokuse otvoriť veľké a ťažké dvere katedrály sa zobudil Quasimodo a všemožne sa brániaci, mysliac si, že sú to ľudia, ktorí chcú jeho Esmeraldu obesiť. No spŕška kameňov, či olova útočníkov neodradila. A Quasimodo brániaci chrám, ani nezistil, že cigánka zo svojej izby zmizla. Počas útoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajných dverí von z chrámu. Obaja sa mali dostať na druhú stranu mesta preplávaním v loďke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, že pri loďke ich čakal tajomný človek v čiernom plášti. Po preplávaní na druhý breh sa záchranca Pierre odpojil a nechal cigánku s tajomným človekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol ďaleko od brehu. Po zdĺhavom blúdení v uliciach zastal a odhrnul si plášť z tváre. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s ním ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrútila hlavou.","Pocas tychto priprav uz vyhlasili znovu rozsudok smrti pre ukryvajucu sa Esmeraldu. Noc pred znovu vykonanim rozsudku vyvrcholili pripravy podsvetia a všetci zloduchovia sa vybrali na namestie pred chram. Cestou zo svojho ukrytu šli tak potichu, ze ani jeden Parizan ich nepocul. Pri pokuse otvoriť velke a ťazke dvere katedraly sa zobudil Quasimodo a všemozne sa braniaci, mysliac si, ze su to ludia, ktori chcu jeho Esmeraldu obesiť. No sprška kamenov, ci olova utocnikov neodradila. A Quasimodo braniaci chram, ani nezistil, ze ciganka zo svojej izby zmizla. Pocas utoku pomohol vystrašenej Esmeralde Pierre Gringoire dostať sa pomocou tajnych dveri von z chramu. Obaja sa mali dostať na druhu stranu mesta preplavanim v lodke cez rieku. Esmeraldu zarazilo to, ze pri lodke ich cakal tajomny clovek v ciernom plašti. Po preplavani na druhy breh sa zachranca Pierre odpojil a nechal ciganku s tajomnym clovekom osamote. On ju zrazu chytil za ruku a viedol daleko od brehu. Po zdlhavom bludeni v uliciach zastal a odhrnul si plast z tvare. Esmeralda zbledla a temer onemela, bol to Frollo. Ten ju zas prosil, aby s nim ostala, ale ona znovu odmietavo a neoblomne pokrutila hlavou."
|
||
|
|
"Aj napriek vyhrážkam Esmeralda stále odmietala. Frollo však svoje slovo dodržal a viedol cigánku krivolakými uličkami naspäť na námestie pred chrámom. Po príchode priviedol Esmeraldu k veži cele, kde bola Chudôbka neznášajúca cigánov, kvôli únosu jej dcéry. Prikázal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokiaľ neprivedie stráže. Keď Frollo odišiel, cigánka začala úpenlivo prosiť, aby ju Chudôbka pustila. Tá však zovrela ruku dievčaťa ešte mocnejšie a stále čosi rozprávala o svojej dcére, ktorá by mala toľko, koľko Esmeralda a o svojej črievičke. Prekvapená cigánka vytiahla svoju črievičku a ukázala ju Chudôbke. Tá len v úžase na ňu pozerala a konečne pochopila, že našla svoju dcéru a Esmeralda svoju matku. No keď znovu nájdená matka zistila, prečo má strážiť svoju dcéru, rýchlo ju vtiahla do veže a skryla pod seno.","Aj napriek vyhrazkam Esmeralda stale odmietala. Frollo však svoje slovo dodrzal a viedol ciganku krivolakymi ulickami naspať na namestie pred chramom. Po prichode priviedol Esmeraldu k vezi cele, kde bola Chudobka neznašajuca ciganov, kvoli unosu jej dcery. Prikazal jej, aby Esmeraldu nepustila, dokial neprivedie straze. Ked Frollo odišiel, ciganka zacala upenlivo prosiť, aby ju Chudobka pustila. Ta však zovrela ruku dievcaťa ešte mocnejšie a stale cosi rozpravala o svojej dcere, ktora by mala tolko, kolko Esmeralda a o svojej crievicke. Prekvapena ciganka vytiahla svoju crievicku a ukazala ju Chudobke. Ta len v uzase na nu pozerala a konecne pochopila, ze našla svoju dceru a Esmeralda svoju matku. No ked znovu najdena matka zistila, preco ma straziť svoju dceru, rychlo ju vtiahla do veze a skryla pod seno."
|
||
|
|
"Len čo stráž zastala pred vežou, žena tvrdila, že jej tá prekliata cigánka utiekla. Po zdĺhavom presviedčaní sa chystali stráže na odchod, keď sa vtom ozval už zdravý Phoebus. Keď Esmeralda začula tento hlas, rýchlo vyskočila a niečo zakričala. Veliteľovi nebolo treba dvakrát hovoriť. Ale Chudôbka sa nechcela nájdenej dcéry vzdať a tak museli vojaci rozobrať vežu a vybrať z nej cigánku. Keď sa im to nakoniec podarilo, Chudôbka sa svojej dcéry držala celou cestou na vedľajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnutí od odsúdenej cigánky. Esmeraldu už nikto nezachránil a zomrela na smrť obesením.","Len co straz zastala pred vezou, zena tvrdila, ze jej ta prekliata ciganka utiekla. Po zdlhavom presviedcani sa chystali straze na odchod, ked sa vtom ozval uz zdravy Phoebus. Ked Esmeralda zacula tento hlas, rychlo vyskocila a nieco zakricala. Velitelovi nebolo treba dvakrat hovoriť. Ale Chudobka sa nechcela najdenej dcery vzdať a tak museli vojaci rozobrať vezu a vybrať z nej ciganku. Ked sa im to nakoniec podarilo, Chudobka sa svojej dcery drzala celou cestou na vedlajšie popravisko. Tam zomrela po surovom odtrhnuti od odsudenej ciganky. Esmeraldu uz nikto nezachranil a zomrela na smrť obesenim."
|
||
|
|
"Hneď, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinníkovi, nedbal na to, kto to je. V zúrivosti strčil Frolla zo strechy chrámu. Ten sa po páde zabil.","Hned, ako sa Quasimodo dozvedel o Esmeraldinej smrti a o jej vinnikovi, nedbal na to, kto to je. V zurivosti strcil Frolla zo strechy chramu. Ten sa po pade zabil."
|
||
|
|
"Zvonár zmizol a nik o ňom dlho nepočul. Až raz sa niektorí dozvedeli, že v priestore, kde hádzali mŕtvoly odsúdencov, našli dve kostry, ktoré akoby do seba zapadli. Jedna bola útla a druhá zakvačená do útlej bola veľká a mala zvláštny hrb na chrbtici.","Zvonar zmizol a nik o nom dlho nepocul. Az raz sa niektori dozvedeli, ze v priestore, kde hadzali mrtvoly odsudencov, našli dve kostry, ktore akoby do seba zapadli. Jedna bola utla a druha zakvacena do utlej bola velka a mala zvlaštny hrb na chrbtici."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Quasimodo mrzák, nemý, krivý, škaredý. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce úprimne milovať","Quasimodo mrzak, nemy, krivy, škaredy. Aj napriek svojej nepeknosti vie jeho srdce uprimne milovať"
|
||
|
|
"Esmeralda pekné, nežné bojazlivé cigánske stvorenie, ktoré miluje Phoeba","Esmeralda pekne, nezne bojazlive ciganske stvorenie, ktore miluje Phoeba"
|
||
|
|
"Phoebus vojenský veliteľ, ktorý sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu","Phoebus vojensky velitel, ktory sa pretvaruje, aby utešil Esmeraldu"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Jean Baptiste Poquelin Moliere,Jean Baptiste Poquelin Moliere
|
||
|
|
Lakomec,Lakomec
|
||
|
|
komédia,komedia
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Moliere bol najväčším komediografom. Celý život zasvätil divadlu ako autor, herec, režisér, riaditeľ. Na javisku aj zomrel po predstavení svojej poslednej hry Zdravý nemocný. Ako dramatik sa pridŕžal dvoch vzorov domácej frašky a talianskej komédie.","Moliere bol najvacšim komediografom. Cely zivot zasvatil divadlu ako autor, herec, reziser, riaditel. Na javisku aj zomrel po predstaveni svojej poslednej hry Zdravy nemocny. Ako dramatik sa pridrzal dvoch vzorov domacej frašky a talianskej komedie."
|
||
|
|
"napísal komédií, z ktorých vyše polovica tvorí dodnes základ komediálneho repertoára všetkých divadiel.","napisal komedii, z ktorych vyše polovica tvori dodnes zaklad komedialneho repertoara všetkych divadiel."
|
||
|
|
"K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mešťana, ktorý sa stane pre peniaze bezohľadný voči vlastnej rodine, no zároveň tým spôsobuje starosti aj druhým.","K vrcholom Molierovej tvorby patria Misantrop a Lakomec. Hlavnou myšlienkou v knihe Lakomec je obraz mestana, ktory sa stane pre peniaze bezohladny voci vlastnej rodine, no zaroven tym sposobuje starosti aj druhym."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
Harpagon Kleantov a Elizin otec zažúbený do Mariany.,Harpagon Kleantov a Elizin otec zazubeny do Mariany.
|
||
|
|
Kleant Harpagonov syn Marianin milý,Kleant Harpagonov syn Marianin mily
|
||
|
|
Eliza Harpagonova dcéra Valérova milá,Eliza Harpagonova dcera Valerova mila
|
||
|
|
Valér Anzelmov syn Elizin milý,Valer Anzelmov syn Elizin mily
|
||
|
|
Mariana Kleantova milá Harpagonova vyvolená,Mariana Kleantova mila Harpagonova vyvolena
|
||
|
|
Anzelm Valérov a Marianin otec,Anzelm Valerov a Marianin otec
|
||
|
|
Frozína dohadzovačka,Frozina dohadzovacka
|
||
|
|
Jakub Harpagonov kuchár a kočiš,Jakub Harpagonov kuchar a kociš
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dej sa odohráva v Paríži. Bohatý lakomý vdovec Harpagon, ktorý rozmnožuje svoj majetok prepožičiavaním peňazí na vysoký úrok, je posadnutý peniazmi a bohatstvom. Podriaďuje tomu všetko vzťah k vlastným deťom, k služobníctvu i osobný vzťah k citovému životu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnúbi so šľachticom Valérom. Jej brat Kleant je však odkázaný na otca. Musí sa podrobiť jeho vôli, no miluje chudobnú dievčinu Marianu. Tú si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktorý všetkých podozrieva a neverí dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce oženiť s bohatou vdovou a Elizu hodlá vydať bez vena a jej súhlasu za starnúceho boháča Anzelma, ktorého jej otec vychvaľuje aký je múdry a bohatý. Harpagon požiada o pomoc Anzelmovho syna Valéra, aby ich rozsúdil, kto má pravdu. Valér s ním súhlasí, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stojí ciež v ceste Kleantovi, je mu sokom v láske. Kleant si chce však od otca požičať peniaze. Dohadzovačka Frozína presvedčí Harpagona, že sobáš s Marianou bude preňho výhodný. Prezradí mu, že sa jej vraj páčia len starší muži. Frozína presviedča takisto Marianu, že jej starý ženích čoskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosí Harpagona o peniaze, ale zbytočne. Harpagon pozve hostí na večeru do svojho domu. Chce sa druhýkrát oženiť, a tak rozkáže svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsteň, za čo sa Harpagon na syna veľmi nahnevá. Nakoniec sa Kleant otcovi prizná, čo cíti k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovým sluhom Jakubom sa veci nevyrovnajú. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zistení chce nešťastný Harpagon všetkých obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnuté peniaze nenájde. Harpagon je taký lakomý, že dokonca odmieta zaplatiť aj policajnému komisárovi, vyšetrujúcemu krádež jeho vlastných peňazí.","Dej sa odohrava v Parizi. Bohaty lakomy vdovec Harpagon, ktory rozmnozuje svoj majetok prepoziciavanim penazi na vysoky urok, je posadnuty peniazmi a bohatstvom. Podriaduje tomu všetko vzťah k vlastnym deťom, k sluzobnictvu i osobny vzťah k citovemu zivotu. Jeho dcera Eliza sa tajne zasnubi so šlachticom Valerom. Jej brat Kleant je však odkazany na otca. Musi sa podrobiť jeho voli, no miluje chudobnu dievcinu Marianu. Tu si však chce vziať jeho otec Harpagon, ktory všetkych podozrieva a neveri dokonca ani svojim deťom. Svojho syna Kleanta chce ozeniť s bohatou vdovou a Elizu hodla vydať bez vena a jej suhlasu za starnuceho bohaca Anzelma, ktoreho jej otec vychvaluje aky je mudry a bohaty. Harpagon poziada o pomoc Anzelmovho syna Valera, aby ich rozsudil, kto ma pravdu. Valer s nim suhlasi, ale len preto, aby si Harpagona nerozhneval. Harpagon stoji ciez v ceste Kleantovi, je mu sokom v laske. Kleant si chce však od otca pozicať peniaze. Dohadzovacka Frozina presvedci Harpagona, ze sobaš s Marianou bude prenho vyhodny. Prezradi mu, ze sa jej vraj pacia len starši muzi. Frozina presviedca takisto Marianu, ze jej stary zenich coskoro zomrie a ona ostane bohatou vdovou. Poprosi Harpagona o peniaze, ale zbytocne. Harpagon pozve hosti na veceru do svojho domu. Chce sa druhykrat ozeniť, a tak rozkaze svojim sluhom pripraviť hostinu. Na nej daruje Kleant Mariane otcov prsten, za co sa Harpagon na syna velmi nahneva. Nakoniec sa Kleant otcovi prizna, co citi k Mariane. Ten však chce, aby sa Kleant Mariany vzdal a prenechal ju jemu. Ale ani po rozhovore s Harpagonovym sluhom Jakubom sa veci nevyrovnaju. Harpagonovi ktosi ukradne peniaze. Po tomto zisteni chce nestastny Harpagon všetkych obesiť, dokonca aj seba, ak ukradnute peniaze nenajde. Harpagon je taky lakomy, ze dokonca odmieta zaplatiť aj policajnemu komisarovi, vyšetrujucemu kradez jeho vlastnych penazi."
|
||
|
|
"Po ubezpečení Harpagona, že skrinka s jeho priateľmi peniazmi sa mu vráti a po zistení, že Mariana a Valér sú Anzelmovými deťmi, Harpagon dáva súhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, že všetky svadobné náklady uhradí pán Anzelm. Charakteristika","Po ubezpeceni Harpagona, ze skrinka s jeho priatelmi peniazmi sa mu vrati a po zisteni, ze Mariana a Valer su Anzelmovymi deťmi, Harpagon dava suhlas na ich svadbu s Kleantom a Elizou. Aj preto, ze všetky svadobne naklady uhradi pan Anzelm. Charakteristika"
|
||
|
|
"Harpagon za cenu života, čo je drahí na svete, sa nechce vzdať svojich peňazí a svojho bohatstva. Stáva sa bezmocným i voči vlastným deťom","Harpagon za cenu zivota, co je drahi na svete, sa nechce vzdať svojich penazi a svojho bohatstva. Stava sa bezmocnym i voci vlastnym deťom"
|
||
|
|
"Eliza a Kleant nevzdávajú sa svojich lások i napiek otcovho tvrdého srdca. Dúfajú v kútiku srdca, že sa nájde deň, kedy sa začne zamýšľať na osude svojich detí a ich šťastného života.","Eliza a Kleant nevzdavaju sa svojich lasok i napiek otcovho tvrdeho srdca. Dufaju v kutiku srdca, ze sa najde den, kedy sa zacne zamyšlať na osude svojich deti a ich stastneho zivota."
|
||
|
|
Anzelm sa zamýšľa nad svojou minulosťou a necháva mladých spolu. Dobrovoľne sa vzdáva svojej budúcej ženy,Anzelm sa zamyšla nad svojou minulosťou a nechava mladych spolu. Dobrovolne sa vzdava svojej buducej zeny
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ján Kalinčiak,Jan Kalinciak
|
||
|
|
Reštaurácia,Reštauracia
|
||
|
|
novela,novela
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
J. Kalinčiak sa narodil v Hornom Záturčí v rodine evanjelického farára. Bol najvýznamnejším a najkritickejším štúrovským prozaikom.,J. Kalinciak sa narodil v Hornom Zaturci v rodine evanjelickeho farara. Bol najvyznamnejšim a najkritickejšim šturovskym prozaikom.
|
||
|
|
"Po štúdiách v Gemeri a Levoči prichádza na lýceum do Bratislavy, kde sa stal aktívnym členom Spoločnosti českoslovanskej. Patril k romantikom. Je to štúrovec, ktorý ako jeden z mala štúrovskej generácie písal prózu. Kalinčiakove literárne začiatky sú žánrovo pestré. Písal poéziu, prózu, zaoberal sa literárnou kritikou i prekladmi. Už počas štúdii si získal meno najlepšieho poviedkára. Z tohto obdobia je známa historická povesť Bozkovci.","Po študiach v Gemeri a Levoci prichadza na lyceum do Bratislavy, kde sa stal aktivnym clenom Spolocnosti ceskoslovanskej. Patril k romantikom. Je to šturovec, ktory ako jeden z mala šturovskej generacie pisal prozu. Kalinciakove literarne zaciatky su zanrovo pestre. Pisal poeziu, prozu, zaoberal sa literarnou kritikou i prekladmi. Uz pocas študii si ziskal meno najlepšieho poviedkara. Z tohto obdobia je znama historicka povesť Bozkovci."
|
||
|
|
"J. Kalinčiak mal veľké tvorivé plány, ale nestačil ich uskutočniť. Na jeho náhrobku je nápis Hranica života, ale nie lásky.","J. Kalinciak mal velke tvorive plany, ale nestacil ich uskutocniť. Na jeho nahrobku je napis Hranica zivota, ale nie lasky."
|
||
|
|
"Najkrajšou romantickou povesťou je Púť lásky. Ďalšie známe Kalinčiakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mládenec slovenský, Knieža liptovské.","Najkrajšou romantickou povesťou je Puť lasky. Dalšie zname Kalinciakove povesti Milkov hrob, Bratova ruka, Mladenec slovensky, Knieza liptovske."
|
||
|
|
"Život zemanov, ich spory a charakter, Kalinčiak naplno vykreslil v svojej vrcholnej próze Reštaurácia. Je to jediná humoristická próza so šťastným koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minulého storočia, tesne pred jeho neodvratným pádom, ale predsa ešte v čase, keď z času na čas ožívala jeho sláva, najmä pri reštauráciách.","Zivot zemanov, ich spory a charakter, Kalinciak naplno vykreslil v svojej vrcholnej proze Reštauracia. Je to jedina humoristicka proza so stastnym koncom. V tomto diele zachytil zemianstvo na Slovensku v tych rokoch minuleho storocia, tesne pred jeho neodvratnym padom, ale predsa ešte v case, ked z casu na cas ozivala jeho slava, najma pri reštauraciach."
|
||
|
|
"Reštauráciou sa nazývali voľby úradníkov. Právo voliť mala len šľachta. Slovenskí zemani drobná šľachta sa skoro ničím neodlišovala od ľudu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predávali svoje volebné hlasy tej strane, ktorá ich viac podplácala, kŕmila, opíjala.","Reštauraciou sa nazyvali volby uradnikov. Pravo voliť mala len šlachta. Slovenski zemani drobna šlachta sa skoro nicim neodlišovala od ludu, lebo boli na mizine, no mohli voliť. Pri svojej biede predavali svoje volebne hlasy tej strane, ktora ich viac podplacala, krmila, opijala."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"V Záhorskej stolici je pred voľbami. O miesto prvého vicišpána sa uchádza strana Bešeňovských a strana Potockých. Na dva tábory bolo rozdelené aj zemianstvo stolice. Obidve strany častujú svojich prívržencov a snažia sa podplácaním privábiť jednotlivcov i celé rodiny do svojho tábora. Adam Bešeňovský, už rokov stále prvý vicišpán pred voľbami urazí rodinu Levických tým, že nechce dať svoju dcéru Aničku Štefanovi Levickému, hoci sa mladí majú radi. Bešeňovský zamýšľa vydať svoju dcéru za grófa, aby však nestratil hlasy Levických sľúbil, že ju dá Štefanovi vtedy, ak bude vicišpánom. Bol si istý, že sa to nejako nemôže stať, lebo je chudobný. Štefanov strýc, ktorého onen gróf bol aj osobne urazil, vyhúta plán, akoby sa Štefan stal vicišpánom. Dohodne sa s Potockým, že ak vyhrá voľby, urobí Števa vicišpánom. Aby víťazstvo Potockého bolo isté, bolo treba nepripustiť k voľbe nejakým spôsobom niekoľkých voličov Bešeňovského. Plán sa podaril, tak že jednu skupinu voličov poopíjali do nemoty a dali zaviezť ďaleko do hory na opačnú stranu od miesta voľby, inú skupinu podplatený mýtnik nepustil cez most, iných zvábili do cirkusu, aby zmeškali voľby.","V Zahorskej stolici je pred volbami. O miesto prveho vicišpana sa uchadza strana Bešenovskych a strana Potockych. Na dva tabory bolo rozdelene aj zemianstvo stolice. Obidve strany castuju svojich privrzencov a snazia sa podplacanim privabiť jednotlivcov i cele rodiny do svojho tabora. Adam Bešenovsky, uz rokov stale prvy vicišpan pred volbami urazi rodinu Levickych tym, ze nechce dať svoju dceru Anicku Stefanovi Levickemu, hoci sa mladi maju radi. Bešenovsky zamyšla vydať svoju dceru za grofa, aby však nestratil hlasy Levickych slubil, ze ju da Stefanovi vtedy, ak bude vicišpanom. Bol si isty, ze sa to nejako nemoze stať, lebo je chudobny. Stefanov stryc, ktoreho onen grof bol aj osobne urazil, vyhuta plan, akoby sa Stefan stal vicišpanom. Dohodne sa s Potockym, ze ak vyhra volby, urobi Steva vicišpanom. Aby viťazstvo Potockeho bolo iste, bolo treba nepripustiť k volbe nejakym sposobom niekolkych volicov Bešenovskeho. Plan sa podaril, tak ze jednu skupinu volicov poopijali do nemoty a dali zaviezť daleko do hory na opacnu stranu od miesta volby, inu skupinu podplateny mytnik nepustil cez most, inych zvabili do cirkusu, aby zmeškali volby."
|
||
|
|
Všetci títo na voľby nemohli prísť včas a tak prvé miesto získal Potocký a tak Štefan Levický sa stal vicišpánom a mohol si tak zobrať Aničku.,Všetci tito na volby nemohli prisť vcas a tak prve miesto ziskal Potocky a tak Stefan Levicky sa stal vicišpanom a mohol si tak zobrať Anicku.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Adam Bešeňovský predstavuje bohatú vrstvu zemepánov. Je pyšný, vypočítavý, prefíkaný","Adam Bešenovsky predstavuje bohatu vrstvu zemepanov. Je pyšny, vypocitavy, prefikany"
|
||
|
|
"Štefan Levický mladý, urastený švárny chlapec uchádzajúci sa o dcéru Adama Bešeňovského","Stefan Levicky mlady, urasteny švarny chlapec uchadzajuci sa o dceru Adama Bešenovskeho"
|
||
|
|
Matiáš Bešeňovský Výborný vábnik na voľbách,Matiaš Bešenovsky Vyborny vabnik na volbach
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Príslovia a porekadlá,Prislovia a porekadla
|
||
|
|
Rozumie sa tomu ako hus pivu,Rozumie sa tomu ako hus pivu
|
||
|
|
"Čo sa vlečie, neutečie","Co sa vlecie, neutecie"
|
||
|
|
Vola lapajú za rohy a človeka za slovo,Vola lapaju za rohy a cloveka za slovo
|
||
|
|
Ja o vlku a vlk za humny,Ja o vlku a vlk za humny
|
||
|
|
"Nie je všetko zlato, čo sa blyští","Nie je všetko zlato, co sa blyšti"
|
||
|
|
"Ja o voze, ty o koze","Ja o voze, ty o koze"
|
||
|
|
"Keď sa raz žobrák na koňa dostane, ani čert ho nedohoní","Ked sa raz zobrak na kona dostane, ani cert ho nedohoni"
|
||
|
|
Blázon dáva a múdry berie,Blazon dava a mudry berie
|
||
|
|
"Kto počtuje, ten gazduje","Kto poctuje, ten gazduje"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. Ročník,. Rocnik
|
||
|
|
Ján Palárikbeskydov,Jan Palarikbeskydov
|
||
|
|
Zmierenie alebo dobrodružstvo pri obžinkoch,Zmierenie alebo dobrodruzstvo pri obzinkoch
|
||
|
|
veselohra,veselohra
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal s Kysúc. Vyštudoval za farára. Redigoval časopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štáte, ale aj v cirkvi, bol proti veľkým cirkevným majetkom, pobúril si proti sebe cirkevnú vrchnosť, táto stále sledovala, podozrievala. Dali ho na nemeckú faru a neskôr dožil svoj život na fare v Majcichove pri Trnave.","Pochadzal s Kysuc. Vyštudoval za farara. Redigoval casopis Cyril a Metod a propagoval myšlienku demokracie v štate, ale aj v cirkvi, bol proti velkym cirkevnym majetkom, poburil si proti sebe cirkevnu vrchnosť, tato stale sledovala, podozrievala. Dali ho na nemecku faru a neskor dozil svoj zivot na fare v Majcichove pri Trnave."
|
||
|
|
Písal veselohry v ktorých rozvíja myšlienku prirodzeného práva národov žijúcich v Uhorsku.,Pisal veselohry v ktorych rozvija myšlienku prirodzeneho prava narodov zijucich v Uhorsku.
|
||
|
|
Tvorba Zmierenie alebo Dobrodružstvo pri obžinkoch. Autor sa snažil vysloviť svoj názor na spoločenské a národné zmierenie,Tvorba Zmierenie alebo Dobrodruzstvo pri obzinkoch. Autor sa snazil vysloviť svoj nazor na spolocenske a narodne zmierenie
|
||
|
|
Ďalšou veselohrou je Inkognito a divadelná hra Drotár. Hlavné postavy,Dalšou veselohrou je Inkognito a divadelna hra Drotar. Hlavne postavy
|
||
|
|
Grófka Eliza Hrabovská,Grofka Eliza Hrabovska
|
||
|
|
Oriešok školský učiteľ,Oriešok školsky ucitel
|
||
|
|
"Miluša jeho dcéra, grófkina spoločníčka","Miluša jeho dcera, grofkina spolocnicka"
|
||
|
|
Ľudovít Kostrovický,Ludovit Kostrovicky
|
||
|
|
"Rohon zememerač, Kostrovického priateľ","Rohon zememerac, Kostrovickeho priatel"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Oriešok prichádza na zámok za dcérou Milušov. Stretá sa aj s grófkou, ktorú prosil o podporu pri oprave školy. Grófka pomôže Orieškovi a dohodne sa s ním o príprave privítania mladého baróna Kostrovického, ktorý sa má stať jej manželom. Úradník Suchay prichádza oznámiť, že je koniec žatvy a žnice a ženci chcú osláviť radostné obžinky. Grófka sa rozhodne spojiť oslavy s privítaním mladého baróna.","Oriešok prichadza na zamok za dcerou Milušov. Streta sa aj s grofkou, ktoru prosil o podporu pri oprave školy. Grofka pomoze Orieškovi a dohodne sa s nim o priprave privitania mladeho barona Kostrovickeho, ktory sa ma stať jej manzelom. Uradnik Suchay prichadza oznamiť, ze je koniec zatvy a znice a zenci chcu oslaviť radostne obzinky. Grofka sa rozhodne spojiť oslavy s privitanim mladeho barona."
|
||
|
|
"Barón Kostrovický píše list, že syn príde s priateľom Rohonom, s ktorým študuje v Pešti. Grófka chce dobre spoznať baróna a rozhodne sa preobliecť za kráľovnú plesu a Milušu za grófku. Tento nápad však dostane aj barón, ktorý sa preoblečie za inžiniera Rohona a jeho priateľ za baróna. Rohon sa po stretnutí s Milušou preoblečenou za grófku hneď zamiluje. Grófovi sa nepáči jej vystupovanie a rozhodne sa odísť. Svoje rozhodnutie však zmení, keď ho očarí krása kráľovnej obžiniek, za ktorú sa prezliekla grófka. Nič netušiaci barón sa do nej na prvý pohľad zamiluje.","Baron Kostrovicky piše list, ze syn pride s priatelom Rohonom, s ktorym študuje v Pešti. Grofka chce dobre spoznať barona a rozhodne sa preobliecť za kralovnu plesu a Milušu za grofku. Tento napad však dostane aj baron, ktory sa preoblecie za inziniera Rohona a jeho priatel za barona. Rohon sa po stretnuti s Milušou preoblecenou za grofku hned zamiluje. Grofovi sa nepaci jej vystupovanie a rozhodne sa odisť. Svoje rozhodnutie však zmeni, ked ho ocari krasa kralovnej obziniek, za ktoru sa prezliekla grofka. Nic netušiaci baron sa do nej na prvy pohlad zamiluje."
|
||
|
|
"Inžinier nemôže viac skrývať lásku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, že nie je grófka, ale jej spoločníčka. Neskôr sa Miluša spolu s grófkou dozvedá, že Rohon nie je barón a žiada grófku o Milušinu ruku. Po otvorení obžiniek sa barón priznáva, že je inžinier. Nútia ho, aby si zobral za ženu kráľovnú plesu, aby zachránil jej česť. Deva je však podľa správania nevzdelaná a barón ju odmieta. Keď sa od Orieška dozvedá, že Miluša je jeho dcéra a má dobré vychovanie, chce si ju vziať. No stále netuší, že za devu je prezlečená grófka. To sa dozvie, až keď požiada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasnení nedorozumení si Miluša berie Rohona a barón grófku.","Inzinier nemoze viac skryvať lasku k Miluši a rozhodne sa priznať. Miluša ho však predbehne a povie, ze nie je grofka, ale jej spolocnicka. Neskor sa Miluša spolu s grofkou dozveda, ze Rohon nie je baron a ziada grofku o Milušinu ruku. Po otvoreni obziniek sa baron priznava, ze je inzinier. Nutia ho, aby si zobral za zenu kralovnu plesu, aby zachranil jej cesť. Deva je však podla spravania nevzdelana a baron ju odmieta. Ked sa od Orieška dozveda, ze Miluša je jeho dcera a ma dobre vychovanie, chce si ju vziať. No stale netuši, ze za devu je prezlecena grofka. To sa dozvie, az ked poziada Oriešku o Milušinu ruku. Po vyjasneni nedorozumeni si Miluša berie Rohona a baron grofku."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka
|
||
|
|
"Vzájomná úcta a porozumenie medzi slovenským a maďarským národom. Touto hrou chce autor ukázať, ako by mohli žiť vo vzájomnej úcte a porozumení národy v Uhorsku.","Vzajomna ucta a porozumenie medzi slovenskym a madarskym narodom. Touto hrou chce autor ukazať, ako by mohli ziť vo vzajomnej ucte a porozumeni narody v Uhorsku."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charles Dickens,Charles Dickens
|
||
|
|
Oliver Twist,Oliver Twist
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal s rodiny zle plateného úradníka, ktorého pre dlhy zavreli do väzenia. Už ako . ročný mladý Dickens si zarábal na živobytie v továrni krém na topánky. Neskôr pracoval na súde ako zapisovateľ a bol aj reportérom. Mal veľmi blízky vzťah k ľuďom, ktorý trpeli a podrobil kritike aj kruté a nemilosrdné školstvo. anglický prozaik, predstaviteľ kritického realizmu. Jeho diela sa vyznačujú kritikou spoločenských nedostatkov a nespravodlivosti, súcitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Sú to voľne pospájané príbehy s anglickej spoločnosti. Z ďalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianočná koleda, Malá Doritka, Veľké nádeje, Starožitníkov sklep David Copperfield načrtol tu obraz zlej školskej výchovy a neradostného detstva a výchovu na anglických školách.","Pochadzal s rodiny zle plateneho uradnika, ktoreho pre dlhy zavreli do vazenia. Uz ako . rocny mlady Dickens si zarabal na zivobytie v tovarni krem na topanky. Neskor pracoval na sude ako zapisovatel a bol aj reporterom. Mal velmi blizky vzťah k ludom, ktory trpeli a podrobil kritike aj krute a nemilosrdne školstvo. anglicky prozaik, predstavitel kritickeho realizmu. Jeho diela sa vyznacuju kritikou spolocenskych nedostatkov a nespravodlivosti, sucitom s biednymi. Tvorba Klub Pickwickovcov. Su to volne pospajane pribehy s anglickej spolocnosti. Z dalšej tvorby Oliver Twist, Nicholas Nichleby, Vianocna koleda, Mala Doritka, Velke nadeje, Starozitnikov sklep David Copperfield nacrtol tu obraz zlej školskej vychovy a neradostneho detstva a vychovu na anglickych školach."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Oliver Twist chlapec, sirota, ktorá žije v ťažkých pomeroch, ale aj napriek tomu si zachováva svoju morálnu čistotu","Oliver Twist chlapec, sirota, ktora zije v ťazkych pomeroch, ale aj napriek tomu si zachovava svoju moralnu cistotu"
|
||
|
|
"Charles Bates, John Dawkins mladí vreckári","Charles Bates, John Dawkins mladi vreckari"
|
||
|
|
Losberne doktor,Losberne doktor
|
||
|
|
"Sowerberry výrobca rakiev, odkúpil Olivera z útulku","Sowerberry vyrobca rakiev, odkupil Olivera z utulku"
|
||
|
|
"Pani Maylieová tiež dobrosrdečná a hlavne ľudská dáma, ktorá sa ujme Olivera","Pani Maylieova tiez dobrosrdecna a hlavne ludska dama, ktora sa ujme Olivera"
|
||
|
|
Bumble,Bumble
|
||
|
|
Bumblová rodená Corneyová,Bumblova rodena Corneyova
|
||
|
|
"Nancy Oliverova priateľka, zlodejka","Nancy Oliverova priatelka, zlodejka"
|
||
|
|
"Noah Claypole pomocník u pána Soweberryho, ktorý Olivera bil","Noah Claypole pomocnik u pana Soweberryho, ktory Olivera bil"
|
||
|
|
Monks Faginov priateľ a nakoniec aj Oliverov zlý brat,Monks Faginov priatel a nakoniec aj Oliverov zly brat
|
||
|
|
"Bill Sikes surovec, zlodej, vykrádač bytov","Bill Sikes surovec, zlodej, vykradac bytov"
|
||
|
|
"Fagin starý žid, prechovávač zlodejov a kradnúcich predmetov","Fagin stary zid, prechovavac zlodejov a kradnucich predmetov"
|
||
|
|
"Pán Brownlow Oliverov opatrovateľ, dobrosrdečný, poctivý starý pán","Pan Brownlow Oliverov opatrovatel, dobrosrdecny, poctivy stary pan"
|
||
|
|
"Rose Maylieová adoptovaná dcéra pani Maylieovej, láskavá, dobrá","Rose Maylieova adoptovana dcera pani Maylieovej, laskava, dobra"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
Po narodení mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale keďže tam nebolo ženy ktorá by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktorá sa starala o či takýchto detí. Pri pani Mannovej bol až do svojich rokov. Potom ho dali jednému hrobárovi a pridali mu libier. Hrobár ho zaučil. Mal ešte druhého učňa ktorý do Olivera stále rýpal. Až raz zarýpal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlátil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Ráno si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londýn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezývaného Lišiak.,Po narodeni mu matka zomrela. Dali ho do sirotinca ale kedze tam nebolo zeny ktora by sa o neho mohla staraťdali ho ku pani Mannovej ktora sa starala o ci takychto deti. Pri pani Mannovej bol az do svojich rokov. Potom ho dali jednemu hrobarovi a pridali mu libier. Hrobar ho zaucil. Mal ešte druheho ucna ktory do Olivera stale rypal. Az raz zarypal do Oliverovej matky a Oliver ho zmlatil. Potom Olivera zavreli do pivnice. Rano si zbalil veci a ušiel. Vydal sa smerom na Londyn. Po ceste stretol Jacka Dawkinsa prezyvaneho Lišiak.
|
||
|
|
Lišiak ho zaviedol do Londýna ku starému Židovi Faginovi. Žid mu dal jesť a ostal u neho aj s inými deťmi. Keď sa zobudil boli už všetci preč okrem Žida ktorý chystal raňajky. O chvíľu prišiel Lišiak aj s Charley Bates.,Lišiak ho zaviedol do Londyna ku staremu Zidovi Faginovi. Zid mu dal jesť a ostal u neho aj s inymi deťmi. Ked sa zobudil boli uz všetci prec okrem Zida ktory chystal ranajky. O chvilu prišiel Lišiak aj s Charley Bates.
|
||
|
|
Židovi ukázali čo šlohli. Hrávali sa hru na vyťahovanie vecí Židovi z vreciek. Oliver tomu nechápal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedného pána o vreckovku. Oliver keď to zbadal tak zistil čím sa živia. Začal bežať za nimi a vtedy okradnutý zistil že je okradnutý a začal kričať zlodej. Keď sa obzrel uvidel bežať Olivera a myslel si že to bol on. Olivera začalo naháňať kopec ľudí a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k súdu. Keď skoro už Olivera obvinili a dávali mu trest mesiace nútených prác vbehol do súdnej siene kníhkupec pri ktorom vtedy stál a vyberal si okradnutý a povedal že to Oliver nebol ale iný dvaja chlapci. Oliver medzi tým odpadol. Keď vonku vychádzal okradnutý pán Brownlov uvidel ako sa policajti pokúšajú prebrať Olivera. Pán Brownlov sa Olivera ujal lebo už od začiatku mu ho bolo ľúto. A naložil si ho do koča.,Zidovi ukazali co šlohli. Hravali sa hru na vyťahovanie veci Zidovi z vreciek. Oliver tomu nechapal. Raz sa s Lišiakom a Charlim vybral von aj Oliver. Okradli jedneho pana o vreckovku. Oliver ked to zbadal tak zistil cim sa zivia. Zacal bezať za nimi a vtedy okradnuty zistil ze je okradnuty a zacal kricať zlodej. Ked sa obzrel uvidel bezať Olivera a myslel si ze to bol on. Olivera zacalo nahanať kopec ludi a nakoniec ho chytili. Policajt ho odviedol rovno k sudu. Ked skoro uz Olivera obvinili a davali mu trest mesiace nutenych prac vbehol do sudnej siene knihkupec pri ktorom vtedy stal a vyberal si okradnuty a povedal ze to Oliver nebol ale iny dvaja chlapci. Oliver medzi tym odpadol. Ked vonku vychadzal okradnuty pan Brownlov uvidel ako sa policajti pokušaju prebrať Olivera. Pan Brownlov sa Olivera ujal lebo uz od zaciatku mu ho bolo luto. A nalozil si ho do koca.
|
||
|
|
"Keď Oliver vyzdravel veľmi ďakoval pánovi Brownlowi ,že si ho nechal pri sebe a pán mu veril. Raz keď ho poslal za kníhkupcom o ktorom sme už hovorili dal mu knihy a peniaze. Po ceste ho ale zbadala Nancy a Sikes priateľ Fagina a Olivera uniesli. Nechali ho veľa dní zavretého v dome. A hrávali sa hru na kradnutie. Sikes s Faginom mali dohodnutý kšeft do ktorého potrebovali malého chlapca. A aby k sebe Olivera pripútali aby na neho niečo mali zobrali do akcie Olivera. Akcia nevyšla a Olivera postrelili a keďže ich naháňali sluhovia a psy Olivera nechali v priekope a ušli. Keď sa Oliver prebral bol úplne vyčerpaný a bola mu zima a ešte bol aj poranený. Dotackal sa ku prvému domu bol to ten ktorý mali vykradnúť zazvonil na bránku a omdlel. Sluhovia čo ho našli si mysleli že je to ten ktorého v noci postrelili. A tak zavolali doktora a policajtov. Doktor prišiel skôr ošetril Olivera a zavolal ku nemu pani domu. Keď tá zistila že to nieje zlodej akého si predstavovala ozvala sa v nej ľútosť a Olivera zbavili viny pred policajtmi. Oliver keď sa prebral bol im vďačný a ďakoval čo všetko pre neho urobili. Keď vyzdravel išli s pani domu a slečnou Rose na vidiek aby si zdravie posilnil. Tu sa však slečne Rosy pohoršilo a dostala vysoké horúčky. Preto poslala pani Olivera do krčmy aby poslal list. Tu sa Oliver stretol s nepríjemným chlapom. Keď Rosy vyzdravela prišiel za nimi na vidiek sluha ktorý Olivera postrelil aj s Harrym Maylem. Harry Mayle povedal Rose ako ju ľúbi ale ona odmietla kvôli svojej minulosti aby kvôli nej potom netrpel vo svojej kariére. Oliver raz večer keď bol pri okne zbadal za oknom Fagina s chlapom ktorým mal v krčme nepríjemný zážitok. Medzi tým v Londýne pán Bubble sa stretol z Monksom a za peniaze mu Bumble dohovoril stretnutie s jeho ženou pričom sa Monks zaujímal o ženu ktorá v chudobinci asi pred rokmi porodila syna. Jeho žena o tom niečo vedela lebo jej to povedala umierajúca Sally a dala jej lístok zo záložne. Na šperku ktorý bol uložený v tejto záložni bolo vyryté meno Agnes a rok predtým ako sa narodil Oliver. Monks potom navštívil Fagina a všetko mu povedal že Oliver je jeho brat. Tento rozhovor si Nancy vypočula a šla za Rose o ktorej sa v tomto rozhovore dopočula a povedala Rose že Monks chce do niečoho namočiť Olivera aby zhrabol celé dedičstvo. Po tomto rozhovore keď Nancy odišla sa vrátil Oliver. Povedal že videl pána Brownlowa. Rose napadlo že toho môže využiť a šli do domu pána Brownlowa. Rose mu všetko rozpovedala aj o Monksovi. Nancy sa v prítomnosti Fagina a Monksa začala divne správať a preto ju dal Fagin sledovať Noahom Claypolom bývalým učňom u hrobára. Sledoval ako sa stretla s Rose a pánom Brownlowom na Londýnskom moste a rozhovor vypočul a Faginovi ho zopakoval. Neskôr prišiel za Faginom aj Sikes keď mu o tom Noah na podnet Fagina povedal. Sikes bežal domov a Nancy zavraždil. Ušiel na vidiek ale všade ho prenasledoval Nancyn tieň a hovorilo sa o tej vražde všade. Vrátil sa do Londýna. Jeho pes ktorý mu na vidieku ušiel lebo ho chcel Sikes utopiť ho v meste prezradil. Ľudia sa vrhli na dom v ktorom bol. Sikes chcel ujsť. Vyšiel na strechu a keď si upevňoval lano o komín a chcel si slučku dať okolo pása nad ním zbadal Nancyne oči prízrak a spadol do zadu pričom slučku mal ešte len na krku a tak sa obesil. Pes mu chcel skočiť na plecia ale minul a spadol z veľkej výšky na hlavu a bol na mieste mŕtvy. Polícia pochytá aj jeho spoločníkov aj Fagina. Tej je popravený. Medzi tým pán Brownlow priviedol do svojho domu násilím Monksa pomocou svojich sluhov a prinútil ho sa priznať. Oliver sa konečne dozvedá svoju minulosť. Jeho otec mal syna Monksa. Od manželky odišiel a zaľúbil sa do Agnes Flemingovej matky Olivera. Jeho otec zomrel a odkázal mu časť dedičstva. Monks chcel jeho časť získať, a tak prenasledoval Olivera Agnesim. Otec mal ešte jednu dcéru Rózu ju si neskôr adoptovala
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Janko Jesenský,Janko Jesensky
|
||
|
|
Demokrati,Demokrati
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa v Martine. Pochádzal s tej istej rodovej línie ako Ján Jesenius. Študoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kežmarku, Prešove, Klužove. Povolaním bol právnik. Pôsobil v slovenskom malom mestečku Bánovce nad Bebravou. Bolo to typické slovenské malomesto so všetkými znakmi malomeštiakov faloš, pretvárka, závisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Pôsobil aj v štátnych službách. Svojim politickým presvedčením bol demokrat a mal silné protifašistické cítenie. zomrel v Bratislave a pochovaný je v Martine.","Narodil sa v Martine. Pochadzal s tej istej rodovej linie ako Jan Jesenius. Studoval v Banskej Bystrici, Rimavskej Sobote, Kezmarku, Prešove, Kluzove. Povolanim bol pravnik. Posobil v slovenskom malom mestecku Banovce nad Bebravou. Bolo to typicke slovenske malomesto so všetkymi znakmi malomeštiakov faloš, pretvarka, zavisť, klebetenie, honba za majetkom, .... Posobil aj v štatnych sluzbach. Svojim politickym presvedcenim bol demokrat a mal silne protifašisticke citenie. zomrel v Bratislave a pochovany je v Martine."
|
||
|
|
"Jesenský písal aj poéziu aj prózu. Jeho prvou básnickou zbierkou sú Verše v r. . Sú to básne s ľúbostnou tematikou, ale aj básne príležitostné. Básnik chápe lásku ako prirodzený cit. Ďalšou básnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia sú tu básne sociálnopolitické, národnovlastenecké, ale aj básne ľúbostné a sú tu aj myšlienky z ktorých je jasné, že básnik zaujal kritický postoj cárizmu, ale vážili si ruskú klasickú literatúru a je vedúce osobnosti.","Jesensky pisal aj poeziu aj prozu. Jeho prvou basnickou zbierkou su Verše v r. . Su to basne s lubostnou tematikou, ale aj basne prilezitostne. Basnik chape lasku ako prirodzeny cit. Dalšou basnickou zbierkou je zbierka Zo zajatia su tu basne socialnopoliticke, narodnovlastenecke, ale aj basne lubostne a su tu aj myšlienky z ktorych je jasne, ze basnik zaujal kriticky postoj carizmu, ale vazili si rusku klasicku literaturu a je veduce osobnosti."
|
||
|
|
V medzivojnovom období básnik spracováva sčasti romantickú a sčasti impresionistickú motiváciu a je u neho viditeľný posun k realizmu.,V medzivojnovom obdobi basnik spracovava scasti romanticku a scasti impresionisticku motivaciu a je u neho viditelny posun k realizmu.
|
||
|
|
Ďalšou básnickou zbierkou sú Verše Ii. Sú tu básne osobného aj spoločenského charakteru.,Dalšou basnickou zbierkou su Verše Ii. Su tu basne osobneho aj spolocenskeho charakteru.
|
||
|
|
Ďalšia zbierka má názov Po búrkach a autor tu vyjadril trpké sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v básni Mistríky zobrazil biedu ľudových vrstiev.,Dalšia zbierka ma nazov Po burkach a autor tu vyjadril trpke sklamanie z pomerov v prvej republike. Napr. v basni Mistriky zobrazil biedu ludovych vrstiev.
|
||
|
|
"Ďalší pól Jesenského poézie tvoria príležitostné básne odbojovej poézie a básnik tu odcudzuje fašizmus, neľudské poriadky, nádej, že vojna skončí a teší sa, že sa vytvoria nové vzťahy medzi národmi. Básnik tu použil inotaje, symboly, ale aj realistické výrazové prostriedky. Sú to Proti noci, Čierne dni, N zlobu dňa Ii, Reflexie, Jesenný kvet, Pieseň poddaných.","Dalši pol Jesenskeho poezie tvoria prilezitostne basne odbojovej poezie a basnik tu odcudzuje fašizmus, neludske poriadky, nadej, ze vojna skonci a teši sa, ze sa vytvoria nove vzťahy medzi narodmi. Basnik tu pouzil inotaje, symboly, ale aj realisticke vyrazove prostriedky. Su to Proti noci, Cierne dni, N zlobu dna Ii, Reflexie, Jesenny kvet, Piesen poddanych."
|
||
|
|
"Próza Malomestské rozprávky, Demokrati","Proza Malomestske rozpravky, Demokrati"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Hlavné postavy Ján Landík, Hanka, Dubec","Hlavne postavy Jan Landik, Hanka, Dubec"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Autor sa pozerá kritickými očami na malomestské pomery a zacieľuje svoju pozornosť na viaceré postavy z úradníckych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politickú moc. Pekne tu opísal voľby, lebo sám dobre poznal toto prostredie ako právnik. Satiricky opisuje vysoké úradníctvo. V tomto románe vrcholí vývin Janka Jesenského ako prozaika. Ján Landik komisár v starom meste spolu s mäsiarom Tolkošom chcú založiť spolok Rovnosť. Chcú, aby si boli všetci rovní a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otázku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktorá k nemu chodí po mäso a veľmi sa mu páči. On by s ňou aj chodil, ale hanbí sa, lebo Hana je obyčajná kuchárka. Landik sa rozhodne, že on bude týždeň vyprevádzať Hanku domov, keď pôjde od mäsiara a Tolkoš mu prisľúbi, že nebude žiarliť. Zo začiatku sa Landik hanbí chodiť s kuchárkou a to preto, že sa bude smiať celé mesto. Raz ich stretne aj Landikov šéf. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapáči, požičia jej knihy a ostáva ju odprevádzať i naďalej. Tolkoš napriek sľubu, ktorý dal Landikovi, začína žiarliť a šíriť klebety. Landik sa tým dostáva do nepríjemnej situácie. Ani jeho matke sa Hanka nevidí vhodnou ženou pre syna. Aby zabudol na svoju lásku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zaľúbi a nakoniec sa dostáva do konfliktu so sesternicou Žofkou a jej nápadníkom statkárom Dubcom. Kvôli tomu sa vracia domov. Jeho láska k Hanke sa však upevnila. Okresný náčelník Brigantík si dá predvolať Landika a vyčíta mu, že chodí so slúžkami. Landik mu však taktne pripomenie pôvod jeho manželky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Súčasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom žiada o preloženie komisára Landika. Prezident sa však po porade so svojim radcom Hrnčiarikom rozhodne preložiť Landika až vtedy, keď dostane list od Rozvalida, u ktorého Hanka pracovala. Landik odchádza do Bratislavy, kde náhodou dostane za úlohu privítať maharadžu. Landik za pomoci Želky všetko pripraví, no privítanie sa neuskutoční. Keďže však dali správu do novín už predtým,","Autor sa pozera kritickymi ocami na malomestske pomery a zacieluje svoju pozornosť na viacere postavy z uradnickych a meštianskych vrstiev. Sleduje tu aj boj o politicku moc. Pekne tu opisal volby, lebo sam dobre poznal toto prostredie ako pravnik. Satiricky opisuje vysoke uradnictvo. V tomto romane vrcholi vyvin Janka Jesenskeho ako prozaika. Jan Landik komisar v starom meste spolu s masiarom Tolkošom chcu zaloziť spolok Rovnosť. Chcu, aby si boli všetci rovni a nerobili sa triedne rozdiely. Dlho tuto otazku riešia, ale nijako im to nejde. Nakoniec Landik rozhodne, aby Tolkoš chodil vyprevadiť Hanu, ktora k nemu chodi po maso a velmi sa mu paci. On by s nou aj chodil, ale hanbi sa, lebo Hana je obycajna kucharka. Landik sa rozhodne, ze on bude tyzden vyprevadzať Hanku domov, ked pojde od masiara a Tolkoš mu prislubi, ze nebude ziarliť. Zo zaciatku sa Landik hanbi chodiť s kucharkou a to preto, ze sa bude smiať cele mesto. Raz ich stretne aj Landikov šef. Nakoniec sa Landikovi Hanka zapaci, pozicia jej knihy a ostava ju odprevadzať i nadalej. Tolkoš napriek slubu, ktory dal Landikovi, zacina ziarliť a širiť klebety. Landik sa tym dostava do neprijemnej situacie. Ani jeho matke sa Hanka nevidi vhodnou zenou pre syna. Aby zabudol na svoju lasku matka ho posiela na vidiek k tetke. Tu sa najprv zalubi a nakoniec sa dostava do konfliktu so sesternicou Zofkou a jej napadnikom statkarom Dubcom. Kvoli tomu sa vracia domov. Jeho laska k Hanke sa však upevnila. Okresny nacelnik Brigantik si da predvolať Landika a vycita mu, ze chodi so sluzkami. Landik mu však taktne pripomenie povod jeho manzelky a ten sa ho radšej rozhodne prepustiť. Sucasne však pošle po Tolkošovi a Dubcovi list prezidentovi, v ktorom ziada o prelozenie komisara Landika. Prezident sa však po porade so svojim
|
||
|
|
"Landik získal veľký úspech a tým sa dostáva sa do prezídia. Po príchode sa stretáva s advokátom Petrovičom. Ako významný funkcionár v orgáne strany má nadej na miesto vyslanca. Petrovič si získava popularitu rôznymi peknými rečami, chodí po dedinách","Landik ziskal velky uspech a tym sa dostava sa do prezidia. Po prichode sa stretava s advokatom Petrovicom. Ako vyznamny funkcionar v organe strany ma nadej na miesto vyslanca. Petrovic si ziskava popularitu roznymi peknymi recami, chodi po dedinach"
|
||
|
|
"aby získal hlasy pre svoju stranu. V závere nakoniec vysvitne, že Hanka je dedičom otcovho majetku. Tým sa dostáva spoločensky vyššie. Stáva sa Landikovou manželkou,","aby ziskal hlasy pre svoju stranu. V zavere nakoniec vysvitne, ze Hanka je dedicom otcovho majetku. Tym sa dostava spolocensky vyššie. Stava sa Landikovou manzelkou,"
|
||
|
|
"ktorý jej dáva prednosť pred Želkou. Želka sa má stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika","ktory jej dava prednosť pred Zelkou. Zelka sa ma stať Hankinou macochou, lebo si ju chce zobrať Hankin otec. Charakteristika"
|
||
|
|
"Jan Landik nebol bohatý ani šikovný, je predstaviteľom národne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne ideály, ostáva verný Hanke, je protipólom Petroviča","Jan Landik nebol bohaty ani šikovny, je predstavitelom narodne uvedomelej slovenskej inteligencie, predstavuje mravne idealy, ostava verny Hanke, je protipolom Petrovica"
|
||
|
|
"Hanka nie je náhoda, že autor vybral za manželku hl. hrdinku slúžku chce tým presadiť novy vzťah pánov k obyčajnému ľudu. Petrovič protipólom Landika, je nositeľom chyb charakteru jeho triedy, pokladá sa za vzorného, rodinný život ma rozvrátený, naháňa sa za postavením","Hanka nie je nahoda, ze autor vybral za manzelku hl. hrdinku sluzku chce tym presadiť novy vzťah panov k obycajnemu ludu. Petrovic protipolom Landika, je nositelom chyb charakteru jeho triedy, poklada sa za vzorneho, rodinny zivot ma rozvrateny, nahana sa za postavenim"
|
||
|
|
"Dubec predstaviteľ veľkostatkárov, vedie nemravný život, nestará sa o dcéru, stará sa o svoje pohodlie","Dubec predstavitel velkostatkarov, vedie nemravny zivot, nestara sa o dceru, stara sa o svoje pohodlie"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Emily Brontevá,Emily Bronteva
|
||
|
|
Búrlivé výšiny,Burlive vyšiny
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Do nájomného domu v Drozdove sa nasťahoval nový nájomník pán Lockwood. Po návšteve majiteľa drozdova na Búrlivých Výšinách , a po neslušnom prijatí a nepríjemnej príhode že ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so slúžkou Ellen Deanovou ktorá bola jeho slúžkou v Drozdove nech mu porozpráva o tejto zaujímavej rodine.","Do najomneho domu v Drozdove sa nasťahoval novy najomnik pan Lockwood. Po navšteve majitela drozdova na Burlivych Vyšinach , a po neslušnom prijati a neprijemnej prihode ze ho nikto nechcel odprevadiť ani sluhovia do Drozdova sa dohodol so sluzkou Ellen Deanovou ktora bola jeho sluzkou v Drozdove nech mu porozprava o tejto zaujimavej rodine."
|
||
|
|
Hindley Earnshaw býval aj so svojou ženou na Búrlivých Výšinách mal syna Hindleya a dcéru Katku. Keď raz pán Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spýtal sa detí čo im má priniesť Hindley chcel husle a Katka bič na kone.,Hindley Earnshaw byval aj so svojou zenou na Burlivych Vyšinach mal syna Hindleya a dceru Katku. Ked raz pan Earnshaw šiel do Liverpoolu. Spytal sa deti co im ma priniesť Hindley chcel husle a Katka bic na kone.
|
||
|
|
Keď sa pán vrátil o tri dni priniesol so sebou malého chlapca cigánča rozbité husle a bič stratil. Jeho žena ho chcela vyhodiť ale pán Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich malí synček ktorý umrel ešte maličký. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slečna Katka sa s ním veľmi skamarátila ale Hindley ho neznášal.,Ked sa pan vratil o tri dni priniesol so sebou maleho chlapca ciganca rozbite husle a bic stratil. Jeho zena ho chcela vyhodiť ale pan Earnshaw to nedovolil. Volali ho Heatcliff ako sa volal ich mali syncek ktory umrel ešte malicky. Takto sa Heatcliff dostal do rodiny. Slecna Katka sa s nim velmi skamaratila ale Hindley ho neznašal.
|
||
|
|
Sotva dva roky potom mu žena umrela. Pán Earnshaw mal Heatcliffa veľmi rád. Potom začal pán Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pán Earnshaw umrel. Pán Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si ženu.,Sotva dva roky potom mu zena umrela. Pan Earnshaw mal Heatcliffa velmi rad. Potom zacal pan Earnshaw zdravotne upadať. Nakoniec pan Earnshaw umrel. Pan Hindley prišiel domov na pohreb a priviedol si zenu.
|
||
|
|
"Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa dívali na Edgara a Izabellu Lintonových. Lenže ich pristihli a Katku pohrýzol pes. Keď zistili kto sú Katku si tam nechali a Heatcliff bežal na búrlivé výšiny a povedal o mne slúžke Ellen. Od vtedy Katka udržovala styky s Lintonovcami. Mladý Edgar Linton požiadal o ruku Katku. Ona to prijala. Keď o tom hovorila s Ellen náhodou to počul Heatcliff ako Katka povedala ,že si nemôže vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemožnila. Keď toto Heatcliff počul ušiel a neukázal sa tri roky.","Raz sa Hetcliff s Katkou vydal do Drozdova. Cez okno sa divali na Edgara a Izabellu Lintonovych. Lenze ich pristihli a Katku pohryzol pes. Ked zistili kto su Katku si tam nechali a Heatcliff bezal na burlive vyšiny a povedal o mne sluzke Ellen. Od vtedy Katka udrzovala styky s Lintonovcami. Mlady Edgar Linton poziadal o ruku Katku. Ona to prijala. Ked o tom hovorila s Ellen nahodou to pocul Heatcliff ako Katka povedala ,ze si nemoze vziať Heatcliffa lebo by sa celkom znemoznila. Ked toto Heatcliff pocul ušiel a neukazal sa tri roky."
|
||
|
|
Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovú aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dcéru Katku.,Katka po svadbe s Edgarom prehovorila Ellen Deanovu aby šla s nimi do drozdova. Mali spolu dceru Katku.
|
||
|
|
Prešli tri roky a vrátil sa Heatcliff. Vyhral v kartách Búrlivé Výšiny od Hindleyho. Heatcliff bez súhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manželka Edgara umiera. O nejaký čas sa vrátili a nasťahovali sa na Búrlivé Výšiny. Hindleyho žena umrela a za čas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Búrlivé Výšiny. Dcéra Edgara Lintona Katka sa s ním skamarátila a chodievala za ním na Búrlivé Výšiny. Jej otec s tým ale nesúhlasil. Heatcliff potom prinútil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel že ten dlho nepožije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakoľko ju držali zavretú aj so slúžkou Ellen na Búrlivých Výšinách. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však krátko po svadbe umrel tiež. Katka musela bývať na Búrlivých Výšinách. Postupom času sa Katka zaľúbila do Haretona a po nečakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.,Prešli tri roky a vratil sa Heatcliff. Vyhral v kartach Burlive Vyšiny od Hindleyho. Heatcliff bez suhlasu Edgara si zobral jeho sestru Izabellu a spolu ušli. Manzelka Edgara umiera. O nejaky cas sa vratili a nasťahovali sa na Burlive Vyšiny. Hindleyho zena umrela a za cas aj on. Izabella ušla od Heatcliffa. Narodil sa im syn Linton. Po smrti Izabelly si ho zobral Heatcliff na Burlive Vyšiny. Dcera Edgara Lintona Katka sa s nim skamaratila a chodievala za nim na Burlive Vyšiny. Jej otec s tym ale nesuhlasil. Heatcliff potom prinutil Katku zobrať si jeho syna lebo vedel ze ten dlho nepozije a jej otec takisto nie. Na silu si ho musela vziať nakolko ju drzali zavretu aj so sluzkou Ellen na Burlivych Vyšinach. Po svadbe jej otec Edgar Linton zomrel. A majetok tak pripadol na syna Heatcliffa. Ten však kratko po svadbe umrel tiez. Katka musela byvať na Burlivych Vyšinach. Postupom casu sa Katka zalubila do Haretona a po necakanej smrti Heatcliffa sa zobrali.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Honore De Balzac,Honore De Balzac
|
||
|
|
Otec Goriot,Otec Goriot
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Je to francúzsky autor, ktorý dokonale načrtol stránky duchovného , mravného i sociálneho života francúzskej spoločnosti v polovici . storočia.","Je to francuzsky autor, ktory dokonale nacrtol stranky duchovneho , mravneho i socialneho zivota francuzskej spolocnosti v polovici . storocia."
|
||
|
|
"Narodil sa v mestečku Tours. Študoval právo. Celý život túžil byť bohatý a patriť k najvyššej francúzskej spoločnosti. Dal sa na špekulácie, kúpil zlatú baňu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. začal sa venovať literárnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhľadávaným čítaním pre francúzsku vyššiu spoločnosť. Podáva nám kritiku kapitalistickej spoločnosti. Neustále prenasledovaný veriteľmi, na sklonku života sa oženil s poľskou šľachtičnou Evelínou Hanskou.","Narodil sa v mestecku Tours. Studoval pravo. Cely zivot tuzil byť bohaty a patriť k najvyššej francuzskej spolocnosti. Dal sa na špekulacie, kupil zlatu banu, ale zlato nenašiel a tak skrachoval. zacal sa venovať literarnej tvorbe a jeho diela sa stali vyhladavanym citanim pre francuzsku vyššiu spolocnosť. Podava nam kritiku kapitalistickej spolocnosti. Neustale prenasledovany veritelmi, na sklonku zivota sa ozenil s polskou šlachticnou Evelinou Hanskou."
|
||
|
|
"K najvýznamnejším dielam autora patria Šagrémova Koža, Louis Lambert, Eugenia Grandetová","K najvyznamnejšim dielam autora patria Sagremova Koza, Louis Lambert, Eugenia Grandetova"
|
||
|
|
"Spisovateľ vytvoril románoví cyklus románov jednotlivé romány aj na seba nadväzujú a postavy prechádzajú s jedného diela do druhého. Základnými dielami cyklu Ľudská komédie sú Otec Goriot, Stratené ilúzie, Lesk a buda kurtizán.","Spisovatel vytvoril romanovi cyklus romanov jednotlive romany aj na seba nadvazuju a postavy prechadzaju s jedneho diela do druheho. Zakladnymi dielami cyklu Ludska komedie su Otec Goriot, Stratene iluzie, Lesk a buda kurtizan."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Otec Goriot bol bývalý cestovinár, ktorý zbohatol v porevolučnej kríze, veľmi zbožňoval svoju ženu, malo dve dcéry, staršiu Anastázie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleného šťastia stratil Goriot svoju ženu a tak sa u neho až do nerozumnosti rozvinul otcovský cit.","Otec Goriot bol byvaly cestovinar, ktory zbohatol v porevolucnej krize, velmi zboznoval svoju zenu, malo dve dcery, staršiu Anastazie a mladšiu Delphine. Po rokoch neskaleneho stastia stratil Goriot svoju zenu a tak sa u neho az do nerozumnosti rozvinul otcovsky cit."
|
||
|
|
"Ubytuje sa v penzióne Vaugnes. Najíma si najdrahšiu izbu. Nemá peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde sú izby lacnejšie, niekedy ho navštevujú dve dievčatá, čo sa obyvateľom penziónu nepozdáva. Až sa však po čase dozvedia, že sú to jeho dve dcéry, hneď im je všetko jasné. Goriot svoje dcéry vychovával ako vedel. Chcel, aby boli šťastné, a tak im dával všetko na čo si pomysleli. Dcéry rozmaznával, dával im všetko, čo mal, len aby im zabezpečil šťastnú budúcnosť. Keďže na seba nemíňal skoro nič, mohol z peňazí, ktoré mal, našetriť na dosť bohaté vená pre svoje dcéry. To im umožnilo vydať sa za mužov z vyšších spoločenských vrstiev. Anastázie sa chcela dostať do najvyšších kruhov v Paríži, preto si zobrala grófa de Restanda, ale popri čom si vydržiavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankára nemeckého pôvodu Nucigena, ktorý sa neskôr stal barónom svätej ríše rímskej. Pokiaľ im mohol dávať Goriot dostatočné množstvo peňazí, bol miláčikom oboch dcér, no keď už nemal skoro nič, dcéry sa k nemu nepriznávali a odmietali ho prijímať do svojich domovov.","Ubytuje sa v penzione Vaugnes. Najima si najdrahšiu izbu. Nema peniaze a tak sa sťahuje na vyššie poschodia, kde su izby lacnejšie, niekedy ho navštevuju dve dievcata, co sa obyvatelom penzionu nepozdava. Az sa však po case dozvedia, ze su to jeho dve dcery, hned im je všetko jasne. Goriot svoje dcery vychovaval ako vedel. Chcel, aby boli stastne, a tak im daval všetko na co si pomysleli. Dcery rozmaznaval, daval im všetko, co mal, len aby im zabezpecil stastnu buducnosť. Kedze na seba neminal skoro nic, mohol z penazi, ktore mal, našetriť na dosť bohate vena pre svoje dcery. To im umoznilo vydať sa za muzov z vyššich spolocenskych vrstiev. Anastazie sa chcela dostať do najvyššich kruhov v Parizi, preto si zobrala grofa de Restanda, ale popri com si vydrziavala milenca Maxima. Delphine mala rada peniaze, preto sa vydala za bankara nemeckeho povodu Nucigena, ktory sa neskor stal baronom svatej riše rimskej. Pokial im mohol davať Goriot dostatocne mnozstvo penazi, bol milacikom oboch dcer, no ked uz nemal skoro nic, dcery sa k nemu nepriznavali a odmietali ho prijimať do svojich domovov."
|
||
|
|
Goriot opovrhnutie dcér prijal veľmi ťažko a utiahol sa do penziónu pani Vaupucrovej.,Goriot opovrhnutie dcer prijal velmi ťazko a utiahol sa do penzionu pani Vaupucrovej.
|
||
|
|
"V penzióne žil s ďalšími spolubývajúcimi, ktorí sa z rôznych príčin dostali skoro na spodok spoločnosti. V penzióne o čom nemali dobrú mienku. Jeho život začal pozorovať študent Rastignac, ktorý bol veľmi ctižiadostivý a tiež túžil dostať sa na špičku spoločnosti, čo sa mu začalo dariť pomocou údajnej sesternice, ktorá ho uviedla a zoznámila s jednou z Goriotových dcér s Delphine. Vzájomne sa zaľúbili a začali udržiavať milenecký pomer.","V penzione zil s dalšimi spolubyvajucimi, ktori sa z roznych pricin dostali skoro na spodok spolocnosti. V penzione o com nemali dobru mienku. Jeho zivot zacal pozorovať študent Rastignac, ktory bol velmi ctiziadostivy a tiez tuzil dostať sa na špicku spolocnosti, co sa mu zacalo dariť pomocou udajnej sesternice, ktora ho uviedla a zoznamila s jednou z Goriotovych dcer s Delphine. Vzajomne sa zalubili a zacali udrziavať milenecky pomer."
|
||
|
|
"Vďaka tomu si ho otec Goriot obľúbil a stal sa mu najbližším človekom v penzióne. Jeden z ľudí v penzióne, Vautrin, prehováral Rastignaca, aby si zobral jedno dievča z penziónu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, že by zariadil, aby dievča tie peniaze dostalo. Rastignac váhal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odložil do svojej izby. Veľmi si s Goriotom začal rozumieť, Goriot dokonca pomáhal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu začali všetci z penziónu odchádzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli.","Vdaka tomu si ho otec Goriot oblubil a stal sa mu najblizšim clovekom v penzione. Jeden z ludi v penzione, Vautrin, prehovaral Rastignaca, aby si zobral jedno dievca z penzionu, ktorej nechcel dať otec jej peniaze, ale Vautrin povedal, ze by zariadil, aby dievca tie peniaze dostalo. Rastignac vahal, ale nakoniec sa rozhodol pre Delphine. Vautrin mu napriek tomu, ak by si to rozmyslel, dal šek na frankov. Rastignac ho odlozil do svojej izby. Velmi si s Goriotom zacal rozumieť, Goriot dokonca pomahal Delphine zariadiť pre Rastignaca byt. Ku koncu zacali všetci z penzionu odchadzať, Vautrina na udanie pani Michonneauovej zatkli."
|
||
|
|
"Goriot s Rastignacom chceli odísť na druhý deň. Podvečer prišli za Goriotom dcéry. Najprv Delphine, ktorá sa chcela s otcom len porozprávať a neskôr Anastázie, ktorá potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho záchranu. Rastignac, ktorý bol vo vedľajšej izbe, ale oni o čom nevedeli, sa rozhodol, že jej pomôže šekom od Vautrina. Sestry sa medzitým pohádali a ich otec z toho prežíval nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcéry odišli a Rastignac sa začal chystať na ples, kam chceli všetci traja ísť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri ňom zostala. Delphine to odmietla a donútila ho, aby šiel s ňou na ples. Po návrate sa ponáhľal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, keď prišiel Rastignac, už mlel z posledného, ale stále dúfal v príchod dcér. Skoro úplne na konci vyriekne tieto strašné slová Ach, priateľ môj, nežeňte sa, nemajte deti Vy im dáte život, ony vám dajú smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vás z neho vyženú.","Goriot s Rastignacom chceli odisť na druhy den. Podvecer prišli za Goriotom dcery. Najprv Delphine, ktora sa chcela s otcom len porozpravať a neskor Anastazie, ktora potrebovala peniaze pre svojho milenca, na jeho zachranu. Rastignac, ktory bol vo vedlajšej izbe, ale oni o com nevedeli, sa rozhodol, ze jej pomoze šekom od Vautrina. Sestry sa medzitym pohadali a ich otec z toho prezival nesmierne muky. Do toho prišiel Rastignac a dal jej ten šek. Dcery odišli a Rastignac sa zacal chystať na ples, kam chceli všetci traja isť. Otcovi Goriotovi sa pohoršilo, a tak išiel Rastignac za Delphine, aby pri nom zostala. Delphine to odmietla a donutila ho, aby šiel s nou na ples. Po navrate sa ponahlal za otcom Goriotom, ale Delphine išla domov spať. Goriot, ked prišiel Rastignac, uz mlel z posledneho, ale stale dufal v prichod dcer. Skoro uplne na konci vyriekne tieto strašne slova Ach, priatel moj, nezente sa, nemajte deti Vy im date zivot, ony vam daju smrť. Vy ich uvediete do sveta, ony vas z neho vyzenu."
|
||
|
|
"Goriot zomrel opustený a sám. Anastázie dobehla neskoro, bol už mŕtvy a ona všetky svoje zlé činy voči otcovi oľutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho veľmi smutný a rozhodol sa, že sa za to grófkam pomstí. na náhrobný kameň dal napísať Tu odpočíva pán Goriot, otec grófky de Restand a barónky de Nuncigen, pochovaný na trovy dvoch študentov.","Goriot zomrel opusteny a sam. Anastazie dobehla neskoro, bol uz mrtvy a ona všetky svoje zle ciny voci otcovi olutovala. na pohrebe Goriotovi nebol nikto okrem Rastignaca. Bol z toho velmi smutny a rozhodol sa, ze sa za to grofkam pomsti. na nahrobny kamen dal napisať Tu odpociva pan Goriot, otec grofky de Restand a baronky de Nuncigen, pochovany na trovy dvoch študentov."
|
||
|
|
Na koniec sa Rastignac vyhráža celej parížskej spoločnosti a ide odvážne v ústrety svojim cieľom.,Na koniec sa Rastignac vyhraza celej parizskej spolocnosti a ide odvazne v ustrety svojim cielom.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Otec Goriot obchodník s cestovinami, ktorý skrachoval, pre svoje dcéry by obetoval aj svoj život","Otec Goriot obchodnik s cestovinami, ktory skrachoval, pre svoje dcery by obetoval aj svoj zivot"
|
||
|
|
"Rastignac študuje právo, chce dosahovať úspech, má svoje ciele","Rastignac študuje pravo, chce dosahovať uspech, ma svoje ciele"
|
||
|
|
"Anastasie a Delphine po výdaji sa z nich stávajú vznešené dámy, otca potrebujú len pre peniaze, nevďačné, sebecké, namyslené","Anastasie a Delphine po vydaji sa z nich stavaju vznešene damy, otca potrebuju len pre peniaze, nevdacne, sebecke, namyslene"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ľudovít Kubáni,Ludovit Kubani
|
||
|
|
Valgatha,Valgatha
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Patrí k predstaviteľom slovenskej literatúry matičného obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kráľovná poľská písal aj krátke prózy a to sú Mendík, Hlad a láska, Čierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha","Patri k predstavitelom slovenskej literatury maticneho obdobia. Okrem eposu Radziwilovna kralovna polska pisal aj kratke prozy a to su Mendik, Hlad a laska, Cierne a biele šaty, Emigranti, Suplikant, Valgatha"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Kubániho román Valgatha je z čias pôsobenia Jána Jiskru z Brandýsa na Slovensku. Je na čele boja bratríckych vojsk proti Huňadymu. zameraný je na spolužitie slovenského a maďarského národa. V tomto románe je zobrazený život na slovenských hradoch, scény z vojnových bitiek a gemerská príroda. Zobrazuje v ňom zbytočnosť boja českých a slovenských bratríckych vojsk proti Huňadymu. Prirovnáva ich k blúdiacim kométam, ktoré sa jedna druhej nemôžu vyhnúť, preto do seba narážajú. Blíži sa aj zmierenie Slovákov a Maďarov. Predstaviteľom je kňaz Broško. chce zmieriť tieto bojujúce sily, preto umožňuje tajné schôdzky medzi Valgathovou dcérou Milicou a Lackom Huňadym, synom správcu Uhorska. Milica má Lacka rada, ale je sľúbená Kraskovi a toto rieši Kubáni vo svojom diele.","Kubaniho roman Valgatha je z cias posobenia Jana Jiskru z Brandysa na Slovensku. Je na cele boja bratrickych vojsk proti Hunadymu. zamerany je na spoluzitie slovenskeho a madarskeho naroda. V tomto romane je zobrazeny zivot na slovenskych hradoch, sceny z vojnovych bitiek a gemerska priroda. Zobrazuje v nom zbytocnosť boja ceskych a slovenskych bratrickych vojsk proti Hunadymu. Prirovnava ich k bludiacim kometam, ktore sa jedna druhej nemozu vyhnuť, preto do seba narazaju. Blizi sa aj zmierenie Slovakov a Madarov. Predstavitelom je knaz Broško. chce zmieriť tieto bojujuce sily, preto umoznuje tajne schodzky medzi Valgathovou dcerou Milicou a Lackom Hunadym, synom spravcu Uhorska. Milica ma Lacka rada, ale je slubena Kraskovi a toto rieši Kubani vo svojom diele."
|
||
|
|
"Konflikt medzi závisťou a slobodou. Krasko sa s tým zmieri hoci má Milicu rád a stáva sa Lackovým priateľom. Medzi tým vystupuje gróf Cilly, ktorý chce zabrániť sobášu týchto dvoch mladých ľudí a tým súčasne vyvoláva medzi nimi rozpory.","Konflikt medzi zavisťou a slobodou. Krasko sa s tym zmieri hoci ma Milicu rad a stava sa Lackovym priatelom. Medzi tym vystupuje grof Cilly, ktory chce zabraniť sobašu tychto dvoch mladych ludi a tym sucasne vyvolava medzi nimi rozpory."
|
||
|
|
"V románe vystupuje rytier Valgatha, ktorý sa dá ovplyvniť nepriateľom, väčšmi dôveruje jemu než vlastnému okoliu.","V romane vystupuje rytier Valgatha, ktory sa da ovplyvniť nepriatelom, vacšmi doveruje jemu nez vlastnemu okoliu."
|
||
|
|
"Naproti tomu je hrdina Krasko, ktorý nie je statočný a čestný nielen v boji, ale aj v súkromnom živote. Huňady a jeho syn predstavujú sily, ktoré by mali spojiť záujmy Uhorska a zabezpečiť jeho rozvoj. Jonáš Záborský","Naproti tomu je hrdina Krasko, ktory nie je statocny a cestny nielen v boji, ale aj v sukromnom zivote. Hunady a jeho syn predstavuju sily, ktore by mali spojiť zaujmy Uhorska a zabezpeciť jeho rozvoj. Jonas Zaborsky"
|
||
|
|
Dva dni v Chujave,Dva dni v Chujave
|
||
|
|
novoveká povesť,novoveka povesť
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa v Záborí neďaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol farárom. Dosť vystupoval proti Štúrovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestúpil na katolícku. Krátky čas pôsobil aj vo Viedni, ale nesúhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dožil na biednej fare v Župčanoch neďaleko Prešova. Tvorba písal básne zbierky Bájky, Žehry","Narodil sa v Zabori nedaleko Martina v chudobnej zemianskej rodine. Bol fararom. Dosť vystupoval proti Sturovi. Dostal sa do nemilosti slovenskej inteligencie. Mal spory aj s vrchnosťou. S evanjelickej viery prestupil na katolicku. Kratky cas posobil aj vo Viedni, ale nesuhlasil s Bachovim absolutizmom a nakoniec dozil na biednej fare v Zupcanoch nedaleko Prešova. Tvorba pisal basne zbierky Bajky, Zehry"
|
||
|
|
"Záborský vo svojich prózach reagoval na všetky udalosti s porevolučného obdobia. v prácach Kulifaj, Šofránkovci, Frndolina, Hlosík medzi vzbúreným ľudom, Panslavistický farár, Dva dni v Chujave. Autor čerpal námet so svojich skúseností v Župčanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snaží aj nájsť východisko zo zlého sociálneho a duchovného postavenia Slovákov.","Zaborsky vo svojich prozach reagoval na všetky udalosti s porevolucneho obdobia. v pracach Kulifaj, Sofrankovci, Frndolina, Hlosik medzi vzburenym ludom, Panslavisticky farar, Dva dni v Chujave. Autor cerpal namet so svojich skusenosti v Zupcanoch a je to kritika na byrokraciu a zemianstvo, ale autor sa snazi aj najsť vychodisko zo zleho socialneho a duchovneho postavenia Slovakov."
|
||
|
|
"Ďalšia tvorbaFaustiádia kritika na sociálne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najdúch.","Dalšia tvorbaFaustiadia kritika na socialne pomery vo vtedajšom Uhorsku, veselohra Najduch."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Novoveká povesť Dva dni v Chujave, rozdelená autorom na dve časti, Deň škaredý a Deň pekný, načrtáva obraz zaostalej feudálnej dediny Chujavy Záborského pôsobiska Žubčian, ako ju poznal z vlastnej skúsenosti, i jeho predstavu víziu o sociálnej a duchovnej premene Chujavy v budúcnosti.","Novoveka povesť Dva dni v Chujave, rozdelena autorom na dve casti, Den škaredy a Den pekny, nacrtava obraz zaostalej feudalnej dediny Chujavy Zaborskeho posobiska Zubcian, ako ju poznal z vlastnej skusenosti, i jeho predstavu viziu o socialnej a duchovnej premene Chujavy v buducnosti."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. časť Deň škaredý,. casť Den škaredy
|
||
|
|
"Autor tu zobrazuje život v zaostalej Chujave, do ktorej prichádzajú predstavitelia vládnej moci, zástupca slúžneho pán s veľkým nosom a cestmajster. Najprv odoberajú kôpky štrku pri ceste a hoci sú primalé iba tie, ktoré navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisúdia obci. V tomto prisudzovaní panskej spravodlivosti pokračujú aj v kaštieli Kobzayho. Svojvôľa predstaviteľov mocenského aparátu i úžerníkov, pôsobí na sociálny, duchovný i mravný život sedliackeho ľudu zhubne úpadok gazdovstiev, pijanstvo, duševná zaostalosť, národná neuvedomelosť. Autor s vnútorným rozhorčením zachytáva satirický obraz utláčateľov zeman Kobzay, farár Čulík, židovskí krčmári, úradníci, ale nič nezľavuje ani pri kritickom zobrazení postvá z ľudu Lipnický, Humenský, Kožuch, Bučák a ďalší.","Autor tu zobrazuje zivot v zaostalej Chujave, do ktorej prichadzaju predstavitelia vladnej moci, zastupca sluzneho pan s velkym nosom a cestmajster. Najprv odoberaju kopky štrku pri ceste a hoci su primale iba tie, ktore navozil zeman Kobzay, predsa pokutu prisudia obci. V tomto prisudzovani panskej spravodlivosti pokracuju aj v kaštieli Kobzayho. Svojvola predstavitelov mocenskeho aparatu i uzernikov, posobi na socialny, duchovny i mravny zivot sedliackeho ludu zhubne upadok gazdovstiev, pijanstvo, duševna zaostalosť, narodna neuvedomelosť. Autor s vnutornym rozhorcenim zachytava satiricky obraz utlacatelov zeman Kobzay, farar Culik, zidovski krcmari, uradnici, ale nic nezlavuje ani pri kritickom zobrazeni postva z ludu Lipnicky, Humensky, Kozuch, Bucak a dalši."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. časť Deň pekný,. casť Den pekny
|
||
|
|
"Stretávame sa tu s oslavou narodením farára Rastica. Farár Rastic rozpráva svojim hosťom o tom, ako v spolupráci s úradníkom Rozumovským, pravotárom Stupnickým a učiteľom Semenákom premenil zaostalú Chujavu na modernú, kultúrnu obec. Zásluhou učiteľa Semenáka sa zmenila výchova v škole, zriadila sa opatrovňa pre malé deti, spoločnými silami zriadili spoločnú sýpku, odkúpili Kobzayho majetok a na ňom spoločne hospodárili. Po vyhorení Chujavy spojenými silami stavali novú, úhľadnú obec. Ľud v nej žije kultúrnejšie a dôstojnejšie. Martin Kukučin","Stretavame sa tu s oslavou narodenim farara Rastica. Farar Rastic rozprava svojim hosťom o tom, ako v spolupraci s uradnikom Rozumovskym, pravotarom Stupnickym a ucitelom Semenakom premenil zaostalu Chujavu na modernu, kulturnu obec. Zasluhou ucitela Semenaka sa zmenila vychova v škole, zriadila sa opatrovna pre male deti, spolocnymi silami zriadili spolocnu sypku, odkupili Kobzayho majetok a na nom spolocne hospodarili. Po vyhoreni Chujavy spojenymi silami stavali novu, uhladnu obec. Lud v nej zije kulturnejšie a dostojnejšie. Martin Kukucin"
|
||
|
|
Dom v stráni,Dom v strani
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencúr Vyštudoval za učiteľa. Táto práca ho veľmi neuspokojovala. Odchádza do Prahy študovať medicínu. Tu sa zapája do študentskej činnosti. Spolupracuje so študentmi Slovákmi, ktorý sú v Prahe. Zoznámil sa s juhoslovanským kupcom Didoličom. Odchádza s nim na ostrov Brač. Oženil sa s jeho dcérou Pericou. Vykonával lekársku prax, venoval sa literárnej činnosti. Krátky čas pobudol v Punta Arenas v Južnej Amerike. Po vzniku Československa sa vrátil, ale znechutený pomermi znova odchádza do Juhoslávie a tam aj zomiera. pochovaný je v Martine.","Narodil sa na Orave v Jasenovej. Vl. menom sa volal Matej Bencur Vyštudoval za ucitela. Tato praca ho velmi neuspokojovala. Odchadza do Prahy študovať medicinu. Tu sa zapaja do študentskej cinnosti. Spolupracuje so študentmi Slovakmi, ktory su v Prahe. Zoznamil sa s juhoslovanskym kupcom Didolicom. Odchadza s nim na ostrov Brac. Ozenil sa s jeho dcerou Pericou. Vykonaval lekarsku prax, venoval sa literarnej cinnosti. Kratky cas pobudol v Punta Arenas v Juznej Amerike. Po vzniku Ceskoslovenska sa vratil, ale znechuteny pomermi znova odchadza do Juhoslavie a tam aj zomiera. pochovany je v Martine."
|
||
|
|
"Jeho literárnu tvorbu možno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentských čias, s pobytu v Juhoslávii a v Južnej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudený, Keď báčik z Chohoľovia zomrie","Jeho literarnu tvorbu mozno rozdeliť na diel s dedinskou tematikou, so študentskych cias, s pobytu v Juhoslavii a v Juznej Amerike. Jednou z poviedok s dedinskou tematikou je aj poviedka Neprebudeny, Ked bacik z Choholovia zomrie"
|
||
|
|
"Ďalšou poviedkou sú Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viažuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skúškou","Dalšou poviedkou su Dies Irae Dni hnevu. V tomto diele autor zobrazil prenikanie kapitalizmu na Slovensku dedinu. Tematika viazuca sa k pobytu v Prahe Na obecnom salaši, Pred skuškou"
|
||
|
|
"Študentská tematika Keď bol Matej malý, Veľkou lyžicou, Vakácie, Mladé letá","Studentska tematika Ked bol Matej maly, Velkou lyzicou, Vakacie, Mlade leta"
|
||
|
|
Z pobytu na Brači Dom v stráni,Z pobytu na Braci Dom v strani
|
||
|
|
Z pobytu v Južnej Amerike Mať volá,Z pobytu v Juznej Amerike Mať vola
|
||
|
|
"S historickou tematikou Lukáš Blahošej Krasoň, Bohumil Valizlosť Zábor, Klbká, Košútky","S historickou tematikou Lukaš Blahošej Krason, Bohumil Valizlosť Zabor, Klbka, Košutky"
|
||
|
|
"Divadelné hry Komasácia, Bacúckovie dvor","Divadelne hry Komasacia, Bacuckovie dvor"
|
||
|
|
Román Prechádzky po Patagónií,Roman Prechadzky po Patagonii
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"V živote sú dve veci Láska a smrť. Román získal aj prímenie Román o živote. Rieši tu problémy každodenného života. V tom čase sa k moci dostáva buržoázia, ktorá odsúva zemianstvo, ktoré aj tak spelo k záhube. Jeho záhubou bolo lipnutie na starých tradíciách a zásadách.","V zivote su dve veci Laska a smrť. Roman ziskal aj primenie Roman o zivote. Rieši tu problemy kazdodenneho zivota. V tom case sa k moci dostava burzoazia, ktora odsuva zemianstvo, ktore aj tak spelo k zahube. Jeho zahubou bolo lipnutie na starych tradiciach a zasadach."
|
||
|
|
Kniha dom v stráni opisuje život obyčajných ľudí vtedajšej doby v Juhoslávii. Dej sa točí okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.,Kniha dom v strani opisuje zivot obycajnych ludi vtedajšej doby v Juhoslavii. Dej sa toci okolo Mateho Beraca a jeho rodiny.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Mate má dobrú, pracovitú ženu Jeru a deti. Syn Ivan je už ženatý s Baricou a majú dvoch chlapcov. Dcéry Matija s Katicou sú v službe v meste. Matija už má svojho milého, ale Katica na svoju lásku ešte len čaká. A dočkala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinskú zábavu. Lenže Katici sa tam nepáčilo. Prišiel za ňou aj jej bývalý priateľ, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na panskú zábavu. Tam ich vzal dovnútra Niko Dubčic, bohatý mladý statkár. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvíľu prišiel po ne otec Mate. Museli odísť, ale Niko aj tak začal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvíjalo, neskôr sa aj zasnúbili. Nikova matka bola síce proti, jednak preto, že boli bohatší, jednak preto, že dala pre Nika do kláštora vychovať mladé dievča, Doricu. Ale nič nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katiciným otcom Matem, ktorý je takisto proti sobášu, aby sa zobrali až po roku. Mladí súhlasili. Lenže, nanešťastie, Nikov krstný, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z kláštora navždy domov. Niko ju šiel čakať. Spočiatku si ju moc nevšímal, ale postupne ju začal porovnávať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zaľúbil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Tá nebola doma a Nika zastavila na kus reči jej matka, Jera. Stále vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, že aj Katica bude taká o pár rokov a nad tým sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskôr už normálne dával najavo, že ľúbi Doricu. Katica bola z toho veľmi nešťastná, ale už nič nezmenila Chcela robiť Dorici výstupy, ale Niko jej v tom zabránil, že Dorica za nič nemôže. Šora Anzula bola veľmi rada, že Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozprával s Paškom Bobicom, ktorý Katicu ešte stále ľúbil a povedal, že má za ňou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubčicových ho boli pozrieť. Niko sa tam porozprával s Katicou. Tá sa vrátila ku Paškovi. Starý Mate, keď zistil, že má už všetky deti na pokoji, bol veľmi šťastný, no z choroby ho to nevyliečilo a skonal.","Mate ma dobru, pracovitu zenu Jeru a deti. Syn Ivan je uz zenaty s Baricou a maju dvoch chlapcov. Dcery Matija s Katicou su v sluzbe v meste. Matija uz ma svojho mileho, ale Katica na svoju lasku ešte len caka. A dockala sa. Raz bola aj s Matijou na fiere a šli na dedinsku zabavu. Lenze Katici sa tam nepacilo. Prišiel za nou aj jej byvaly priatel, Raško Bobica, ale ona ho odmietla. Potom sa šli pozrieť na pansku zabavu. Tam ich vzal dovnutra Niko Dubcic, bohaty mlady statkar. Aj si s Katicou zatancoval, ale za chvilu prišiel po ne otec Mate. Museli odisť, ale Niko aj tak zacal za Katicou chodiť. Všetko sa dobre vyvijalo, neskor sa aj zasnubili. Nikova matka bola sice proti, jednak preto, ze boli bohatši, jednak preto, ze dala pre Nika do klaštora vychovať mlade dievca, Doricu. Ale nic nedala najavo. Iba mala podmienku, aj s Katicinym otcom Matem, ktory je takisto proti sobašu, aby sa zobrali az po roku. Mladi suhlasili. Lenze, nanestastie, Nikov krstny, Doricin otec, ochorel. Preto povolali Doricu z klaštora navzdy domov. Niko ju šiel cakať. Spociatku si ju moc nevšimal, ale postupne ju zacal porovnavať s Katicou. Tak ju sledoval dlhšiu dobu a, ani nevedel ako, zalubil sa do nej. Ale nechcel si to priznať a šiel za Katicou. Ta nebola doma a Nika zastavila na kus reci jej matka, Jera. Stale vravela len o peniazoch a daroch. Nikovi sa strašne protivila. Predstavil si, ze aj Katica bude taka o par rokov a nad tym sa zhrozil. Radšej odišiel. Neskor uz normalne daval najavo, ze lubi Doricu. Katica bola z toho velmi nestastna, ale uz nic nezmenila Chcela robiť Dorici vystupy, ale Niko jej v tom zabranil, ze Dorica za nic nemoze. Sora Anzula bola velmi rada, ze Niko si predsa zoberie Doricu. Niko sa rozpraval s Paškom Bobicom, ktory Katicu ešte stale lubil a povedal, ze ma za nou znovu chodiť. Mate ochorel, všetci z Dubcicovych ho boli p
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ivan Krasko,Ivan Krasko
|
||
|
|
Nox et solitudo,Nox et solitudo
|
||
|
|
Noc a samota,Noc a samota
|
||
|
|
zbierka básni,zbierka basni
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Študoval v Brašove a v Prahe chemický inžinier. Pôsobil ako chemický inžinier v Kloboukach a mestečku Slaný. Počas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Žil aj v Piešťanoch po skončení vojny. Pochovaný je v rodných Lukovištiach. Krasko bol aj stúpencom impresionizmu a symoblizmu.,Narodil sa v Lukovištiach v Gemeri. Studoval v Brašove a v Prahe chemicky inzinier. Posobil ako chemicky inzinier v Kloboukach a mestecku Slany. Pocas . svetovej vojny bol na talianskom aj ruskom fronte. Zil aj v Piestanoch po skonceni vojny. Pochovany je v rodnych Lukovištiach. Krasko bol aj stupencom impresionizmu a symoblizmu.
|
||
|
|
"Jeho najznámejšou zbierkou je Nox et solitudo. Táto poézia vznikla v období, keď bol Krasko ďaleko od domova, svojich blízkych a preto sú básne spomienkami na rodný kraj, na matku, pričom Krasko neopisuje fakty objektívnej skutočnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnú dušu. Všetko podrobuje osobnému pohľadu. Napr. Vesper dominice Nedeľný večer.","Jeho najznamejšou zbierkou je Nox et solitudo. Tato poezia vznikla v obdobi, ked bol Krasko daleko od domova, svojich blizkych a preto su basne spomienkami na rodny kraj, na matku, pricom Krasko neopisuje fakty objektivnej skutocnosti, ale vyjadruje ich cez svoju vlastnu dušu. Všetko podrobuje osobnemu pohladu. Napr. Vesper dominice Nedelny vecer."
|
||
|
|
"V Kraskovej poézii nájdeme aj ľúbostné motívy Plachý akord, motívy prírody Topole, Zmráka sa, nad vlastným životom a svojimi problémami sa zamýšľa v básni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politickú pasivitu v slovenskom predvojnovom živote v básni Jehovah.","V Kraskovej poezii najdeme aj lubostne motivy Plachy akord, motivy prirody Topole, Zmraka sa, nad vlastnym zivotom a svojimi problemami sa zamyšla v basni Quia pulvis sum, Krasko vyjadruje aj kritiku na politicku pasivitu v slovenskom predvojnovom zivote v basni Jehovah."
|
||
|
|
"Ďalšia básnická zbierka sú Verše v tejto básnickej zbierke je v popredí ľúbostný zážitok, sú tam viaceré póly, je to ľútosť za dávnymi láskami, ale aj pocit akého si vyrovnania. Básnik si čoraz viac uvedomoval nadosobné hodnoty života a preto sa jeho osobné smútky menia na smútky celonárodnej a sociálnej povahy. Sú to básne Otcova roľa, Baníci, Otrok, Topole.","Dalšia basnicka zbierka su Verše v tejto basnickej zbierke je v popredi lubostny zazitok, su tam viacere poly, je to lutosť za davnymi laskami, ale aj pocit akeho si vyrovnania. Basnik si coraz viac uvedomoval nadosobne hodnoty zivota a preto sa jeho osobne smutky menia na smutky celonarodnej a socialnej povahy. Su to basne Otcova rola, Banici, Otrok, Topole."
|
||
|
|
"Krasko písal aj poviedky, napr. Sentimentálne príhody, List mŕtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatúry.","Krasko pisal aj poviedky, napr. Sentimentalne prihody, List mrtvemu, Naši, prekladal aj z nemeckej a rumunskej literatury."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Šesť hodín je,Sesť hodin je
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"V básni dáva autor do protikladu obyčajného robotníka a seba samého. Robotníka po práci čakajú doma blížni, rodina. Naproti tomu, autor sa cíti osamelý, opustený, silu čerpá z viery v Boha.","V basni dava autor do protikladu obycajneho robotnika a seba sameho. Robotnika po praci cakaju doma blizni, rodina. Naproti tomu, autor sa citi osamely, opusteny, silu cerpa z viery v Boha."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Chladný dáždik,Chladny dazdik
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Začiatok básne je opis jesennej prírody. Pochmúrnu atmosféru prírody prenáša na svoje pocity pociťuje smútok a bôľ, z ktorého sa snaží nájsť východisko.","Zaciatok basne je opis jesennej prirody. Pochmurnu atmosferu prirody prenaša na svoje pocity pociťuje smutok a bol, z ktoreho sa snazi najsť vychodisko."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Balada,Balada
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Autor umiestnil dve lyrické postavy do večerného prostredia. V básni je na symbolickom jednom dni vykreslené odlúčenie dvoch ľudí za cieľom nájdenia stratenej dôvery, lásky. Autor hovorí, že človek si druhého človeka začne vážiť až vtedy, keď ho dlhšiu dobu nevidí. Zároveň prechádza do smútku, pretože v jeho prípade odlúčenie nepomohlo.","Autor umiestnil dve lyricke postavy do vecerneho prostredia. V basni je na symbolickom jednom dni vykreslene odlucenie dvoch ludi za cielom najdenia stratenej dovery, lasky. Autor hovori, ze clovek si druheho cloveka zacne vaziť az vtedy, ked ho dlhšiu dobu nevidi. Zaroven prechadza do smutku, pretoze v jeho pripade odlucenie nepomohlo."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. ročník,. rocnik
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ernest Hemingway,Ernest Hemingway
|
||
|
|
Starec a more,Starec a more
|
||
|
|
novela,novela
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Bol americkým spisovateľom. Bol synom lekára a speváčky. Počas . svetovej vojny sa prihlásil ako dobrovoľník talianskeho červeného kríža. Bol tam aj ranený. Po skončení . svetovej vojny nedokázal nájsť zmysel života a pohyboval sa v bohémskej spoločnosti.,Bol americkym spisovatelom. Bol synom lekara a spevacky. Pocas . svetovej vojny sa prihlasil ako dobrovolnik talianskeho cerveneho kriza. Bol tam aj raneny. Po skonceni . svetovej vojny nedokazal najsť zmysel zivota a pohyboval sa v bohemskej spolocnosti.
|
||
|
|
"Počas občianskej vojny bol aj v Španielsku a cez . svetovú vojnu pôsobil ako vojnový korešpondent. Hemingway bol niekoľkokrát ženatý, ale zvyšok života strávil na Kube a život ukončil pravdepodobne samovraždou. Autor je nositeľom Nobelovej ceny.","Pocas obcianskej vojny bol aj v Spanielsku a cez . svetovu vojnu posobil ako vojnovy korešpondent. Hemingway bol niekolkokrat zenaty, ale zvyšok zivota stravil na Kube a zivot ukoncil pravdepodobne samovrazdou. Autor je nositelom Nobelovej ceny."
|
||
|
|
Tvorba,Tvorba
|
||
|
|
"Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napísal dielo Zbojom zbraniam, ktoré je odsúdením vojny a všetkých jej krutých následkov. Zo Španielskej vojny napísal román Komu zvonia do hrobu. Na Kube napísal novelu Starec a more. Dej","Z obdobia pobytu na Talianskom fronte napisal dielo Zbojom zbraniam, ktore je odsudenim vojny a všetkych jej krutych nasledkov. Zo Spanielskej vojny napisal roman Komu zvonia do hrobu. Na Kube napisal novelu Starec a more. Dej"
|
||
|
|
"Dej sa začína v rybárskej osade. Starec Santiago už . deň na mori nič nechytil. Predtým s ním chodil Manolin, ale po dňoch neúspešného lovu mu rodičia povedali, aby chodil s inou bárkou, šťastnejšou. Ale chlapec mal starca veľmi rád. Ten ho brával na more už od tich rokov a chlapec sa od neho veľa naučil.","Dej sa zacina v rybarskej osade. Starec Santiago uz . den na mori nic nechytil. Predtym s nim chodil Manolin, ale po dnoch neuspešneho lovu mu rodicia povedali, aby chodil s inou barkou, stastnejšou. Ale chlapec mal starca velmi rad. Ten ho braval na more uz od tich rokov a chlapec sa od neho vela naucil."
|
||
|
|
". deň vychádzal starec na more s istotou, že niečo chytí. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrče do bárky. Chatrč zhlobil ktosi z tuhých listov kráľovskej palmy. Bola v nej posteľ, stôl, jediná stolička a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevené uhlie.",". den vychadzal starec na more s istotou, ze nieco chyti. Všetky svoje veci si odniesol zo svojej starej chatrce do barky. Chatrc zhlobil ktosi z tuhych listov kralovskej palmy. Bola v nej postel, stol, jedina stolicka a na hlinenej podlahe rozprestieralo ohnisko na drevene uhlie."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Vybral sa ďaleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovského mečúňa. Ryba ho ťahala za sebou dni, keď už bola unavená, vtedy sa mu aj po prvý krát ukázala. Na slnku celá žiarila, hlavu a chrbát mala tmavofialovú a pruhy na bokoch boli v slnečnom svite široké a svetlolevanduľové. Rypák mala dlhá, ani baseballová pálka a zúžený ako rapír. Celá sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potápa jej velikánsky kosovitý chvost a lano sa rýchlo začalo odvíjať","Vybral sa daleko na more, kde sa mu podarilo chytiť obrovskeho mecuna. Ryba ho ťahala za sebou dni, ked uz bola unavena, vtedy sa mu aj po prvy krat ukazala. Na slnku cela ziarila, hlavu a chrbat mala tmavofialovu a pruhy na bokoch boli v slnecnom svite široke a svetlolevandulove. Rypak mala dlha, ani baseballova palka a zuzeny ako rapir. Cela sa zdvihla z vody a potom sa do nej hladko vnorila ako skokan. Starec pozoroval, ako sa potapa jej velikansky kosovity chvost a lano sa rychlo zacalo odvijať"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Starec bol už veľmi slabý a vyčerpaný, pretože skoro nič nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinými kamarátkami na mori boli lietajúce ryby. Podvečer začala ryba krúžiť, a to bol pre starca znak o tom, že je už unavená. Musel začať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabíjaš. Veď máš na to právo. Nikdy v živote som nevidel väčšieho, krásnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mňa za mňa, zabi si ma. Čerta sa starám, kto koho zabije.","Starec bol uz velmi slaby a vycerpany, pretoze skoro nic nejedol a nepil. Skoro aj odpadol. Jeho jedinymi kamaratkami na mori boli lietajuce ryby. Podvecer zacala ryba kruziť, a to bol pre starca znak o tom, ze je uz unavena. Musel zacať konať. Pomaly jej skracoval lano, ale nie a nie ju zabiť. Ryba ty ma zabijaš. Ved maš na to pravo. Nikdy v zivote som nevidel vacšieho, krasnejšieho pokojnejšieho tvora, ako si ty, sestra moja. Pre mna za mna, zabi si ma. Certa sa staram, kto koho zabije."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu späť, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoduchá. Cestou narazil na žralokov, ktorý mu skoro celú rybu zažrali, i keď im ju starec nedal ľahko. Piatich z nich dokonca vlastnoručne zabil.","Onedlho ju však predsa chytil. Priviazal ju o bok lode a vydal sa na cestu spať, domov. Ale ani cesta domov nebola nijak jednoducha. Cestou narazil na zralokov, ktory mu skoro celu rybu zazrali, i ked im ju starec nedal lahko. Piatich z nich dokonca vlastnorucne zabil."
|
||
|
|
"Keď prišiel domov, z ryby ostala už len hlava a chvost. Bol veľmi unavený a preto keď išiel do chatrče, musel si cestou päť krát oddýchnuť. Ráno, keď sa zobudil, bol pri ňom už malý chlapec Manolin, ktorý mu doniesol kávu.","Ked prišiel domov, z ryby ostala uz len hlava a chvost. Bol velmi unaveny a preto ked išiel do chatrce, musel si cestou pať krat oddychnuť. Rano, ked sa zobudil, bol pri nom uz maly chlapec Manolin, ktory mu doniesol kavu."
|
||
|
|
"Všetci boli prekvapený, akú veľkú rybu dokázal starec ešte chytiť. Manolin mu sľúbil, že už bude chodiť na more len s ním. Hlavná myšlienka","Všetci boli prekvapeny, aku velku rybu dokazal starec ešte chytiť. Manolin mu slubil, ze uz bude chodiť na more len s nim. Hlavna myšlienka"
|
||
|
|
"Človeka možno poraziť, nie však zničiť.","Cloveka mozno poraziť, nie však zniciť."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Santiago Starec bol chudý a vyziabnutý, šiju mu zbrázdili hlboké vrásky. Tvár mu pokrývali hnedé škvrny kožnej rakoviny. Po oboch lícach sa mu škvrny šírili až na krk. Ruky mal posiate hlbokými jazvami od lán, ktorými vyťahoval ťažké ryby. Jazvy neboli čerstvé. Boli staré ako trhliny na púšti, kde po vode a rybách už dávno niet ani chýru, ani slychu.","Santiago Starec bol chudy a vyziabnuty, šiju mu zbrazdili hlboke vrasky. Tvar mu pokryvali hnede škvrny koznej rakoviny. Po oboch licach sa mu škvrny širili az na krk. Ruky mal posiate hlbokymi jazvami od lan, ktorymi vyťahoval ťazke ryby. Jazvy neboli cerstve. Boli stare ako trhliny na pušti, kde po vode a rybach uz davno niet ani chyru, ani slychu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Romain Rolland,Romain Rolland
|
||
|
|
Peter a Lucia,Peter a Lucia
|
||
|
|
novela,novela
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Vo francúzskej literatúre sa v medzivojnovom období okrem realizmu vytvorili aj iné umelecké avangardné smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval históriu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobné vzdelanie a venoval sa literárnej tvorbe.","Vo francuzskej literature sa v medzivojnovom obdobi okrem realizmu vytvorili aj ine umelecke avangardne smery a toto sa odrazilo aj na tvorbe R. Rollanda. Vyštudoval historiu, bol profesorom na Sorbone. Mal aj hudobne vzdelanie a venoval sa literarnej tvorbe."
|
||
|
|
"Tvorba Divadlo revolúcie, Hra o láske a smrti, Ján Krištof román Rieka","Tvorba Divadlo revolucie, Hra o laske a smrti, Jan Krištof roman Rieka"
|
||
|
|
Krátko po . svetovej vojne vydáva autor román Dobrý človek ešte žije. Z ďalšej tvorby je to román Očarená duša. Veľmi známa je aj jeho psychologická novela Peter Lucia. Autor tu dáva symbolicky pochovať rozvíjajúci sa ľúbostný cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaného chrámu.,Kratko po . svetovej vojne vydava autor roman Dobry clovek ešte zije. Z dalšej tvorby je to roman Ocarena duša. Velmi znama je aj jeho psychologicka novela Peter Lucia. Autor tu dava symbolicky pochovať rozvijajuci sa lubostny cit mileneckej dvojice Petra a Lucie tragickou smrťou pod ruinami zbombardovaneho chramu.
|
||
|
|
"Dielo je akousi obmenou hry lásky, života a smrti. V diele sa prelínajú tieto témy s patetickou strohosťou a veľkým rozprávačským umením. Je to určitý prejav Rollandovho bytostného odporu proti vojne. Láska je pre Rollanda jednou zo zbraní, ktorými najlepšie možno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti.","Dielo je akousi obmenou hry lasky, zivota a smrti. V diele sa prelinaju tieto temy s patetickou strohosťou a velkym rozpravacskym umenim. Je to urcity prejav Rollandovho bytostneho odporu proti vojne. Laska je pre Rollanda jednou zo zbrani, ktorymi najlepšie mozno bojovať proti nezmyselnej vojne a rovnako nezmyselnej smrti."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Román sa odohráva v krátkom časovom období, čo zvýrazňuje sám autor, od stredy . januára do . marca . Jeho hrdinami sú dvaja mladí ľudia Peter a Lucia, ktorý sa spoznajú večer . januára vo vagóne podzemnej železnice. Stretávajú sa práve v deň, keď padnú prvé civilné obete vojny. Už pri prvom stretnutí sa do seba zaľúbia, spoznávajú, že sú si súdení. Niekoľko dní neskôr, keď sa opäť stretnú sa začína ich spoločný vzťah. Žijú svojím vlastným, zaľúbeným a egoistickým svetom, žijú vo vojnovom Paríži, ale vojna pre nich neexistuje. Žijú len sami sebou, nevšímajú si tragédiu a smrť okolo seba. Neveľmi sa zamýšľajú nad vojnou a nad tým čo prináša. Pre nich je akýmsi neželaným doplnkom ich života. A keďže nad nimi visí ako Damoklov meč hrozba Petrovho odchodu na front, snažia sa, čo najlepšie prežiť svoje krátke šťastie. Každý deň im ako zákruta odokrýva nové obrazy a perspektívy, ale každým dňom silnie aj volanie smrti, ktoré však prehlušuje ich ľúbostný vzťah.","Roman sa odohrava v kratkom casovom obdobi, co zvyraznuje sam autor, od stredy . januara do . marca . Jeho hrdinami su dvaja mladi ludia Peter a Lucia, ktory sa spoznaju vecer . januara vo vagone podzemnej zeleznice. Stretavaju sa prave v den, ked padnu prve civilne obete vojny. Uz pri prvom stretnuti sa do seba zalubia, spoznavaju, ze su si sudeni. Niekolko dni neskor, ked sa opať stretnu sa zacina ich spolocny vzťah. Ziju svojim vlastnym, zalubenym a egoistickym svetom, ziju vo vojnovom Parizi, ale vojna pre nich neexistuje. Ziju len sami sebou, nevšimaju si tragediu a smrť okolo seba. Nevelmi sa zamyšlaju nad vojnou a nad tym co prinaša. Pre nich je akymsi nezelanym doplnkom ich zivota. A kedze nad nimi visi ako Damoklov mec hrozba Petrovho odchodu na front, snazia sa, co najlepšie preziť svoje kratke stastie. Kazdy den im ako zakruta odokryva nove obrazy a perspektivy, ale kazdym dnom silnie aj volanie smrti, ktore však prehlušuje ich lubostny vzťah."
|
||
|
|
"Keď . marca vstúpili do kostola, aj keď neboli nábožne založený, ich šťastný život sa uzatvoril. V kostole na nich čakala smrť. Práve v okamihu, keď sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktorý zhodilo bombardovanie kostola.","Ked . marca vstupili do kostola, aj ked neboli nabozne zalozeny, ich stastny zivot sa uzatvoril. V kostole na nich cakala smrť. Prave v okamihu, ked sa spojili pred bohom, pochoval ich pilier, ktory zhodilo bombardovanie kostola."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Peter mladý, dospievajúci človek, ktorý má plno otázok, na ktoré mu jeho rodičia do zakonzervovaným myslením nevedia odpovedať. Do jeho života vstupuje vojna i láska. Prežíva šťastnú ale tragickú lásku. Je vnímavý, láskavý a jemný. Svoje životné šťastie našiel v tom, že miloval a bol milovaný.","Peter mlady, dospievajuci clovek, ktory ma plno otazok, na ktore mu jeho rodicia do zakonzervovanym myslenim nevedia odpovedať. Do jeho zivota vstupuje vojna i laska. Preziva stastnu ale tragicku lasku. Je vnimavy, laskavy a jemny. Svoje zivotne stastie našiel v tom, ze miloval a bol milovany."
|
||
|
|
"Lucia polosirota, jej otec zomrel zodratý prácou. Je maliarkou z nutnosti, jej život bol poznačený malomeštiackou hrdosťou jej starých rodičov. Je hrdá, srdečná, vnímavá. Koniec jej krátkeho života bol naplnený šťastím a láskou, avšak poznamenaný vojnou.","Lucia polosirota, jej otec zomrel zodraty pracou. Je maliarkou z nutnosti, jej zivot bol poznaceny malomeštiackou hrdosťou jej starych rodicov. Je hrda, srdecna, vnimava. Koniec jej kratkeho zivota bol naplneny stastim a laskou, avšak poznamenany vojnou."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Erich Maria Remarque,Erich Maria Remarque
|
||
|
|
Na západe nič nového,Na zapade nic noveho
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Bol veľkým odporcom vojny a patril do generácie, ktorá priamo zo školských lavíc musela odísť na front. Bol nemeckým spisovateľom. Narodil sa v rodine knihviazača. Bol učiteľom, obchodníkom, novinárom. pred nemeckým fašizmom r. utiekol do Švajčiarska a tam aj zomrel. Od r. prežil dva roky v zákopoch.","Bol velkym odporcom vojny a patril do generacie, ktora priamo zo školskych lavic musela odisť na front. Bol nemeckym spisovatelom. Narodil sa v rodine knihviazaca. Bol ucitelom, obchodnikom, novinarom. pred nemeckym fašizmom r. utiekol do Svajciarska a tam aj zomrel. Od r. prezil dva roky v zakopoch."
|
||
|
|
"Svetový ohlas získal prvým dielom Na západe nič nového. Názov je odvodený z novinovej lakonickej správy. Román je príbehom autorovej generácie, keď skupina študentov sa dostáva do zákopov a zisťuje, že predstavy o živote, o slušnosti, o úcte k predstaveným, ktoré ich naučili v škole sú im na nič, pretože vo vojne platia iné pravidlá, ktoré mnohých poznačili, alebo umlčali. Ďalším autorovým dielom je Cesta späť, kde autor čerpá námet z povojnového Nemecka. Podobný námet je aj v románe Traja kamaráti. Je to príbeh o priateľstve, láske a osamelosti.","Svetovy ohlas ziskal prvym dielom Na zapade nic noveho. Nazov je odvodeny z novinovej lakonickej spravy. Roman je pribehom autorovej generacie, ked skupina študentov sa dostava do zakopov a zisťuje, ze predstavy o zivote, o slušnosti, o ucte k predstavenym, ktore ich naucili v škole su im na nic, pretoze vo vojne platia ine pravidla, ktore mnohych poznacili, alebo umlcali. Dalšim autorovym dielom je Cesta spať, kde autor cerpa namet z povojnoveho Nemecka. Podobny namet je aj v romane Traja kamarati. Je to pribeh o priatelstve, laske a osamelosti."
|
||
|
|
Problémy emigrantov zobrazil autor v knihe Víťazný oblúk. Ďalším dielom je Noc v Lisabone.,Problemy emigrantov zobrazil autor v knihe Viťazny obluk. Dalšim dielom je Noc v Lisabone.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby je to román Čas žitia a čas, román Nebo nepozná obľúbencov. Hlavné postavy Paul Bäumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek","Z dalšej tvorby je to roman Cas zitia a cas, roman Nebo nepozna oblubencov. Hlavne postavy Paul Baumer, Katczinsky, Albert Kropp, Himmelstoss, Kammerich, Mller, Detering, Kantorek"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Román sa skladá z kapitol, nemá silnú hlavnú dejovú líniu, pretože je často prerušovaný rozhovormi a veľa priestoru tu dostávajú aj rôzne úvahy. Dejiskom je nemeckoanglický front.","Roman sa sklada z kapitol, nema silnu hlavnu dejovu liniu, pretoze je casto prerušovany rozhovormi a vela priestoru tu dostavaju aj rozne uvahy. Dejiskom je nemeckoanglicky front."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Jednotka má neobyčajne veľa fajčiva a jedla. Keďže obvykle boli vyhladovaní, mohlo sa niečo také stať len omylom. Ale nebolo to tak.","Jednotka ma neobycajne vela fajciva a jedla. Kedze obvykle boli vyhladovani, mohlo sa nieco take stať len omylom. Ale nebolo to tak."
|
||
|
|
Pred štrnástimi dňami totiž jednotka zložená zo stopäťdesiatich vojakov musela ísť dopredu a ubytovateľ dostal plnú dávku potravín. V posledný deň nečakane zaútočilo anglické delostrelectvo a tak sa vrátili len osemdesiati.,Pred štrnastimi dnami totiz jednotka zlozena zo stopaťdesiatich vojakov musela isť dopredu a ubytovatel dostal plnu davku potravin. V posledny den necakane zautocilo anglicke delostrelectvo a tak sa vratili len osemdesiati.
|
||
|
|
"Celá chlapčenská, veľmi mladá, dvadsaťčlenná, gymnaziálna trieda pod vplyvom učiteľa Kantorka sa dobrovoľne prihlásila na front. Trieda bola rozhádzaná do niekoľkých cvičných jednotiek, ale Paul Bäumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odvelení do deviateho družstva a zostali spolu. Ako veliteľa tohoto družstva bol privelený Himmelstoss, malý a zlý chlapík, ktorý bol v civile poštár a teraz ako veliteľ družstva sa cítil náramne dôležito.","Cela chlapcenska, velmi mlada, dvadsaťclenna, gymnazialna trieda pod vplyvom ucitela Kantorka sa dobrovolne prihlasila na front. Trieda bola rozhadzana do niekolkych cvicnych jednotiek, ale Paul Baumer, Mller, Kammerich a Kropp boli odveleni do deviateho druzstva a zostali spolu. Ako velitela tohoto druzstva bol priveleny Himmelstoss, maly a zly chlapik, ktory bol v civile poštar a teraz ako velitel druzstva sa citil naramne dolezito."
|
||
|
|
"Nechával s plnou poľnou a so zbraňou na holej, mokrej oranici cvičiť prískokom vpred a k zemi, pokiaľ sa vojak nezrútil obalený od blata. Po odvelení na front bol z tohoto neobvykle silného kolektívu prvý ranený Franz Kammerich, ktorí po niekoľkých Paulových návštevách po amputáci nohy a ťažkých psychických mukách zomiera. Po čase prichádzajú nováčikovia, ktorí sú dokonca ešte mladší. Katczinský je pre nich nepostrádateľný, neustále prekvapuje dobrou náladou a zlodejskými kúskami.","Nechaval s plnou polnou a so zbranou na holej, mokrej oranici cviciť priskokom vpred a k zemi, pokial sa vojak nezrutil obaleny od blata. Po odveleni na front bol z tohoto neobvykle silneho kolektivu prvy raneny Franz Kammerich, ktori po niekolkych Paulovych navštevach po amputaci nohy a ťazkych psychickych mukach zomiera. Po case prichadzaju novacikovia, ktori su dokonca ešte mladši. Katczinsky je pre nich nepostradatelny, neustale prekvapuje dobrou naladou a zlodejskymi kuskami."
|
||
|
|
"Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho počkali pred miestnou krčmou a vyplatili ho za všetko, čo si museli v prijímacom oddieli vytrpieť.","Na front prišiel Himmelstoss. Chlapci si ho pockali pred miestnou krcmou a vyplatili ho za všetko, co si museli v prijimacom oddieli vytrpieť."
|
||
|
|
"Družstvo sa dostalo na opevňovacie práce, kde prežíva ťažkú streľbu nepriateľa. Paul sa ukrýva v kráteri po granáte, zakrýva sa mŕtvym telom, ktoré ho ochránilo od črepín. Nepriateľ nasadzuje aj bojový plyn. Po dlhom čase boj prestáva a tí chpalci, ktorí prežili, zabíjajú vši. Majú ich toľko, že ich už prestalo baviť zabíjať medzi nechtami a rovno ich hádžu do ohňa. Medzi sebou rozvíjajú diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skončila a nastal mier. Už nevedia čo bude pre nich budúcnosť. Nevedia, čo možno očakávať od života.","Druzstvo sa dostalo na opevnovacie prace, kde preziva ťazku strelbu nepriatela. Paul sa ukryva v krateri po granate, zakryva sa mrtvym telom, ktore ho ochranilo od crepin. Nepriatel nasadzuje aj bojovy plyn. Po dlhom case boj prestava a ti chpalci, ktori prezili, zabijaju vši. Maju ich tolko, ze ich uz prestalo baviť zabijať medzi nechtami a rovno ich hadzu do ohna. Medzi sebou rozvijaju diskusiu, ako by bolo, keby sa vojna skoncila a nastal mier. Uz nevedia co bude pre nich buducnosť. Nevedia, co mozno ocakavať od zivota."
|
||
|
|
"Prichádza Anglická ofenzíva, prinášajú množstvo rakiev. Chlieb nemožno ubrániť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabíjajú a oni sú také vyhladovené, že dokonca napadnú a zabijú psa. Po ďaľších náletoch prichádza pekný deň. Nebo je modré, bez oblakov a telá ranených, ktorých už nevedia, kam ich majú dávať sa rýchlo rozkladajú. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať nový útvar. Rota potrebuje viac ako sto mužov. Himmelstoss sa po zážitkoch z prednej línie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostáva dovolenku. Bolo to štrnásť a tri dni na cestu. Jeho mama je chorá a on sa nezdržiava neustáleho plaču. Oznamuje pani Kemmerichovej, že jej syn je mŕtvy. Navštívi ho aj otec. Matku, ktorá je v nemocnici s rakovinou, budú operovať.","Prichadza Anglicka ofenziva, prinašaju mnozstvo rakiev. Chlieb nemozno ubraniť od potkanov. Lopatkami ich surovo zabijaju a oni su take vyhladovene, ze dokonca napadnu a zabiju psa. Po dalšich naletoch prichadza pekny den. Nebo je modre, bez oblakov a tela ranenych, ktorych uz nevedia, kam ich maju davať sa rychlo rozkladaju. Jednotku stiahnu do tyla, aby sa mohol vyformovať novy utvar. Rota potrebuje viac ako sto muzov. Himmelstoss sa po zazitkoch z prednej linie sa spriatelil s vojakmi. Paul dostava dovolenku. Bolo to štrnasť a tri dni na cestu. Jeho mama je chora a on sa nezdrziava neustaleho placu. Oznamuje pani Kemmerichovej, ze jej syn je mrtvy. Navštivi ho aj otec. Matku, ktora je v nemocnici s rakovinou, budu operovať."
|
||
|
|
"Vracia sa na front a zisťuje, že jeho rota je nasadzovaná všade tam, kde je to nebezpečné, no jeho kamaráti ešte stále žijú. Zavraždí nepriateľa, ale keď vidí muky, ktoré mu spôsobil bodákom, pokúša sa mu v poslednej chvíli pomôcť. No po niekoľkých hodinách sa prestane zaujímať o človeka, ktorého ako prvého na fronte zavraždil, ale zachraňuje si vlastný život.","Vracia sa na front a zisťuje, ze jeho rota je nasadzovana všade tam, kde je to nebezpecne, no jeho kamarati ešte stale ziju. Zavrazdi nepriatela, ale ked vidi muky, ktore mu sposobil bodakom, pokuša sa mu v poslednej chvili pomocť. No po niekolkych hodinach sa prestane zaujimať o cloveka, ktoreho ako prveho na fronte zavrazdil, ale zachranuje si vlastny zivot."
|
||
|
|
"Nové Nemecké zbrane neprichádzajú, staré sú už nepresné, doktori robia aj z mrzákov zdravých bojovníkov. Vojna ale pokračuje. Všetci sú fyzicky, ale hlavne psychicky vyčerpaní. Paulovi priatelia po jednom zomierajú, až zostane ako jediný z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostáva dva týždne volno. Neustále verí, že bude prímerie a skončí sa vojna. On tento koniec ale už nezažil.","Nove Nemecke zbrane neprichadzaju, stare su uz nepresne, doktori robia aj z mrzakov zdravych bojovnikov. Vojna ale pokracuje. Všetci su fyzicky, ale hlavne psychicky vycerpani. Paulovi priatelia po jednom zomieraju, az zostane ako jediny z jeho triedy. Trochu sa nahltal plynu a tak dostava dva tyzdne volno. Neustale veri, ze bude primerie a skonci sa vojna. On tento koniec ale uz nezazil."
|
||
|
|
"Padol v októbri , jedného dňa, čo bol na celom fronte taký pokojný a tichý, že správa z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na západe nič nové","Padol v oktobri , jedneho dna, co bol na celom fronte taky pokojny a tichy, ze sprava z bojiska sa obmedzila iba na vetu Na zapade nic nove"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Motto,Motto
|
||
|
|
"Táto kniha nechce byť ani obžalobou, ani vyznaním, chce sa iba pokúsiť vydať svedectvo o generácii, ktorú poznačila vojna I keď unikla jej granátom.","Tato kniha nechce byť ani obzalobou, ani vyznanim, chce sa iba pokusiť vydať svedectvo o generacii, ktoru poznacila vojna I ked unikla jej granatom."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Jozef Cíger Hronský,Jozef Ciger Hronsky
|
||
|
|
Jozef Mak,Jozef Mak
|
||
|
|
sociálnopsychologický román,socialnopsychologicky roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal zo Zvolena. Vyštudoval učiteľský ústav. Zúčastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnová činnosť je spätá s Maticou. Po r. emigroval do Rakúska, Talianska a do Argentíny. Venoval sa spolkovej činnosti. Pochovaný je v Martine.","Pochadzal zo Zvolena. Vyštudoval ucitelsky ustav. Zucastnil sa . svetovej vojny na talianskom fronte. Jeho povojnova cinnosť je spata s Maticou. Po r. emigroval do Rakuska, Talianska a do Argentiny. Venoval sa spolkovej cinnosti. Pochovany je v Martine."
|
||
|
|
"Tvorba U nás, Domov, Medové srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisár Gráč, Svet na trasovisku, Podpolianske rozprávky, Chlieb, Sokoliar Tomáš, Zlaté hodinky, Kremnické povesti. Najvýznamnejším jeho dielom je román Jozef Mak.","Tvorba U nas, Domov, Medove srdce poviedky a novely, Na Bukovom dvore, Pisar Grac, Svet na trasovisku, Podpolianske rozpravky, Chlieb, Sokoliar Tomaš, Zlate hodinky, Kremnicke povesti. Najvyznamnejšim jeho dielom je roman Jozef Mak."
|
||
|
|
"Písal aj diela pre deti ako sú Smelý zajko, Smelý zajko v Afrike, Budkáčik a Dubkáčik","Pisal aj diela pre deti ako su Smely zajko, Smely zajko v Afrike, Budkacik a Dubkacik"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Jozef Mak sa narodil ako nemanželské dieťa vdove po Jánovi Makovi. Nikto mu nechcel ísť za krstnú mať, až napokon šla Hana Meľošová, ktorá bola ich susedka. Jozef mal nevlastného brata Jána, ktorý sa oňho staral. No nesprával sa k nemu dobre, vyčítal mu, že ho musí živiť. Matka chcela zabrániť nesvárom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hôr k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navždy. Zišiel z hôr do dediny a začal pracovať ako drevorubač. Bol pracovitý a ľudia si ho za to vážili. Jozef sa zaľúbil do Maruše Meľošovie, dcéry svojej drsnej matky a chcel sa s ňou oženiť. S ťažkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastný dom na Jánovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odísť na front. Túlal sa dlho po svete, bol aj zatvorený pre svoje názory. Dozvedel sa, že Maruša sa vydala za jeho nevlastného brata Jana. No napriek tomu sa vrátil do rodnej dediny. Keď prišiel, Maruša s Janom bývali v jeho novom dome. Týmto veľmi utrpel citový život Jozefa Maka. Ťažko mu bolo žiť vedľa Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnútri a navonok sa nebúril. Napokon sa oženil s Julou Petriskovie, ktorú ale nemal rád. Jula mala jednu ruku nevládnu a jej rodina si myslela, že sa nikdy nevydá, a tak si z nej urobili slúžku. Doma všetky tri vydaté sestry držali ju len tak na milosti, keďže mala ľavú ruku suchú od pleca po lakeť, a ešte bola malá, keď vyriekli nad ňou súd, že sa vydávať nikdy nebude a treba ju trom uživiť nejako do smrti.","Jozef Mak sa narodil ako nemanzelske dieťa vdove po Janovi Makovi. Nikto mu nechcel isť za krstnu mať, az napokon šla Hana Melošova, ktora bola ich susedka. Jozef mal nevlastneho brata Jana, ktory sa onho staral. No nespraval sa k nemu dobre, vycital mu, ze ho musi ziviť. Matka chcela zabraniť nesvarom medzi bratmi, a tak poslala Jozefa do hor k pastierom, kde sa mu vodilo lepšie. No nechcel tam zostať navzdy. Zišiel z hor do dediny a zacal pracovať ako drevorubac. Bol pracovity a ludia si ho za to vazili. Jozef sa zalubil do Maruše Melošovie, dcery svojej drsnej matky a chcel sa s nou ozeniť. S ťazkosťami, ale predsa, si postavil aj vlastny dom na Janovom pozemku. No prišla vojna a Jozef musel odisť na front. Tulal sa dlho po svete, bol aj zatvoreny pre svoje nazory. Dozvedel sa, ze Maruša sa vydala za jeho nevlastneho brata Jana. No napriek tomu sa vratil do rodnej dediny. Ked prišiel, Maruša s Janom byvali v jeho novom dome. Tymto velmi utrpel citovy zivot Jozefa Maka. Ťazko mu bolo ziť vedla Maruše ako svojej švagrinej. No on pretrpel všetko len vo svojom vnutri a navonok sa neburil. Napokon sa ozenil s Julou Petriskovie, ktoru ale nemal rad. Jula mala jednu ruku nevladnu a jej rodina si myslela, ze sa nikdy nevyda, a tak si z nej urobili sluzku. Doma všetky tri vydate sestry drzali ju len tak na milosti, kedze mala lavu ruku suchu od pleca po lakeť, a ešte bola mala, ked vyriekli nad nou sud, ze sa vydavať nikdy nebude a treba ju trom uziviť nejako do smrti."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Jula však porodila zdravého syna. Spočiatku si myslela, že keď ju Jozef nebil, nemal ju rád, lebo bola celý život zvyknutá, že ju bili. Medzitým Jano odišiel do Ameriky hľadať šťastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stáť ako stĺp, ustrašila sa Janova tvár, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvý sa spamätal Ján. Pozrel sa na všetky strany, potom zažmurkal, ponaprával si tvár a spustil ruky. Čože tu robíš, Jožo Ľaľa, akoby si z neba spadol.","Jula však porodila zdraveho syna. Spociatku si myslela, ze ked ju Jozef nebil, nemal ju rad, lebo bola cely zivot zvyknuta, ze ju bili. Medzitym Jano odišiel do Ameriky hladať stastie. No Jozef ho po roku stretol na jarmoku v meste. Jozef ostal stať ako stlp, ustrašila sa Janova tvar, a akoby sa boli dohovorili, obaja zdvihli ruky, chytili sa za košele na prsiach. Prvy sa spamatal Jan. Pozrel sa na všetky strany, potom zazmurkal, ponapraval si tvar a spustil ruky. Coze tu robiš, Jozo Lala, akoby si z neba spadol."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Maruša začala piť. Raz sa veľmi opila, padla do kotla s horúcou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvárky ako prehodená handra, spodná časť tela vonku na vzduchu a horná časť v teplej vode.","Maruša zacala piť. Raz sa velmi opila, padla do kotla s horucou vodou a umrela. Maruša visela na okraji zvarky ako prehodena handra, spodna casť tela vonku na vzduchu a horna casť v teplej vode."
|
||
|
|
"Jula s Jozefom nedávali najavo, že sa majú radi. Až na Julinej smrteľnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mňa, Jožko, veď ja za nič nemôžem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skôr bola tušila, že ma budeš raz i návidieť, veď by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa držala života tak húževnate, tak tvrdo ako pleseň na kameni. Nič by ma nebolo zožralo ...","Jula s Jozefom nedavali najavo, ze sa maju radi. Az na Julinej smrtelnej posteli to vyšlo najavo. Nehnevaj sa na mna, Jozko, ved ja za nic nemozem. Keby som len trochu bola tušila, keby som skor bola tušila, ze ma budeš raz i navidieť, ved by som ja nebola oslabla do truhly. Bola bys som sa drzala zivota tak huzevnate, tak tvrdo ako plesen na kameni. Nic by ma nebolo zozralo ..."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Jula zomrela po pôrode druhého dieťaťa. Jozef sa musel ďalej prebíjať životom sám. Radosť umiera veľmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najmä nie tam, kde jej bolo veľmi málo.","Jula zomrela po porode druheho dieťaťa. Jozef sa musel dalej prebijať zivotom sam. Radosť umiera velmi pomaly, alebo neumrie nikdy, najma nie tam, kde jej bolo velmi malo."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Životnou filozofiou Maka je,Zivotnou filozofiou Maka je
|
||
|
|
"Trp Jozef Mak Človek milión si, nuž vydržíš všetko, keďže nie je pravda, že najtvrdší je kameň, najmocnejšia oceľ, ale pravda je, že najviac vydrží na svete Jozef Mak.","Trp Jozef Mak Clovek milion si, nuz vydrziš všetko, kedze nie je pravda, ze najtvrdši je kamen, najmocnejšia ocel, ale pravda je, ze najviac vydrzi na svete Jozef Mak."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Milo Urban,Milo Urban
|
||
|
|
Živý bič,Zivy bic
|
||
|
|
unimalistický román,unimalisticky roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Narodil sa na Orave v Rabčiciach. Štúdium nedokončil z finančných dôvodov. Stal sa pomocným redaktorom v denníku Slovák.,Narodil sa na Orave v Rabciciach. Studium nedokoncil z financnych dovodov. Stal sa pomocnym redaktorom v denniku Slovak.
|
||
|
|
"V r. pôsobil ako redaktor denníka Gardista. Po r. emigroval do Rakúska. Potom sa vrátil, ale nesmel vykonávať publikačnú činnosť. Žil v Chorvátskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel.","V r. posobil ako redaktor dennika Gardista. Po r. emigroval do Rakuska. Potom sa vratil, ale nesmel vykonavať publikacnu cinnosť. Zil v Chorvatskom Grobe aj v Bratislave a tam aj zomrel."
|
||
|
|
"Jeho prvé literárne diela sú poznačené tradíciami slovenských realistov. Jeho známejším dielom je novela Jašek Putliak spod Bučiny, zbierka noviel Výkriky bez ozveny, novela Za vyšným mlynom, Z tichého frontu.","Jeho prve literarne diela su poznacene tradiciami slovenskych realistov. Jeho znamejšim dielom je novela Jašek Putliak spod Buciny, zbierka noviel Vykriky bez ozveny, novela Za vyšnym mlynom, Z ticheho frontu."
|
||
|
|
"Najväčší úspech však autor dosiahol románom Živý bič. Je to román s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohráva priamo na bojisku, ale podáva nepriame svedectvo o krutosti a neľudskosti vojny pomocou opisu udalostí v hornooravskej dedinke Ráztoky, ktorá je vzdialená od civilizácie, Pánu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohé ľudské osudy.","Najvacši uspech však autor dosiahol romanom Zivy bic. Je to roman s tematikou . svetovej vojny, avšak sa neodohrava priamo na bojisku, ale podava nepriame svedectvo o krutosti a neludskosti vojny pomocou opisu udalosti v hornooravskej dedinke Raztoky, ktora je vzdialena od civilizacie, Panu Bohu za chrbtom, ale vojna ju neminula a pod jej vplyvom sa menia mnohe ludske osudy."
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Hmly na úsvite, V osídlach, Zhasnuté svetlá voľne nadväzujú na Živý bič, Spomienky hájnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špás.","Z dalšej tvorby Hmly na usvite, V osidlach, Zhasnute svetla volne nadvazuju na Zivy bic, Spomienky hajnikovho syna, Na brehu krvavej rieky, Sloboda nie je špas."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Stará Ilčička vdova, ktorá žila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovitá, ktorá sa na konci pomiatla.","Stara Ilcicka vdova, ktora zila iba pre svojho syna. Bola priama, pracovita, ktora sa na konci pomiatla."
|
||
|
|
"Štefan Ilčík smelý a usilovný mládenec, ktorý sa nebál vojny, ale bál sa nechať matku samú, aby nezahynula od hladu. Bol silný a odvážny. Mal rokov.","Stefan Ilcik smely a usilovny mladenec, ktory sa nebal vojny, ale bal sa nechať matku samu, aby nezahynula od hladu. Bol silny a odvazny. Mal rokov."
|
||
|
|
"Ondrej Koreň bývalý vojak, statočný, priamy a rozhodný. Na vojne prišiel o hlas a ruku.","Ondrej Koren byvaly vojak, statocny, priamy a rozhodny. Na vojne prišiel o hlas a ruku."
|
||
|
|
"Notár Okolický vrchnosť, veľmož, ktorý využíval svoje postavenie a trýznil ľudí. Počas vojny, bol pánom a vyciciaval pracujúcich ľudí. Považoval sa za nadradeného. Richtár Vorčiak zvolený ľudom z Ráztok. Keď chcel spraviť po vôli vrchnosti, ukrivdil dedinčanom. Bol veľký zbabelec.","Notar Okolicky vrchnosť, velmoz, ktory vyuzival svoje postavenie a tryznil ludi. Pocas vojny, bol panom a vyciciaval pracujucich ludi. Povazoval sa za nadradeneho. Richtar Vorciak zvoleny ludom z Raztok. Ked chcel spraviť po voli vrchnosti, ukrivdil dedincanom. Bol velky zbabelec."
|
||
|
|
"Dekan Mrva Náboženský hodnostár, ktorý chápal pospolitý ľud a snažil sa mu pomôcť a povzbudiť ho v časoch vojnu.","Dekan Mrva Nabozensky hodnostar, ktory chapal pospolity lud a snazil sa mu pomocť a povzbudiť ho v casoch vojnu."
|
||
|
|
"Jano Kurňava Jonáš Tvár mal pošinutú doľava, malé zlé oči. Donášal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramár ročný, statný muž, ktorý si bránil to málo, čo mal, bránil slobodu ľudí, kvôli čomu aj niekoľkokrát sedel vo Vranove.","Jano Kurnava Jonaš Tvar mal pošinutu dolava, male zle oci. Donašal vrchnosti pre peniaze, ale uvedomil si svoj omyl a zmenil sa. Matej Kramar rocny, statny muz, ktory si branil to malo, co mal, branil slobodu ludi, kvoli comu aj niekolkokrat sedel vo Vranove."
|
||
|
|
"Eva Hlavajová podstivá dedinčanka, ktorú zviedol Okolický. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa.","Eva Hlavajova podstiva dedincanka, ktoru zviedol Okolicky. Narodil sa jej syn. Zaplatila za neveru utopila sa."
|
||
|
|
"Adam Hlavaj dezertér zbeh, muž Evy, odvážny, prešibaný, spravodlivý. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera.","Adam Hlavaj dezerter zbeh, muz Evy, odvazny, prešibany, spravodlivy. Mal syna Adama. Ranila ho Evina nevera."
|
||
|
|
Sivonka Starala sa o Evine nemanželské dieťa.,Sivonka Starala sa o Evine nemanzelske dieťa.
|
||
|
|
"Anqyal žandár, nadbiehal Kriste.","Anqyal zandar, nadbiehal Kriste."
|
||
|
|
Trnčík brat Evy Hlavajovej. Skrýval Adama.,Trncik brat Evy Hlavajovej. Skryval Adama.
|
||
|
|
Gyri veliteľ vojska,Gyri velitel vojska
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dej sa odohráva na severnom Slovensku, v Trenčíne a vo Vranove, počas . svetovej vojny. Dielo sa kompozične delí na dve časti, ktorých dejová výstavba je odlišná. . časti Stratené ruky je vytvorená kompozične samostatnými, krátkymi príbehmi, ktoré sa viažu k jednotlivým postavám. Je neucelená, tvoria ju krátke príbehy, navzájom kontrastné, zobrazujúce osudy obyvateľov dediny a to ako vojna zasiahla do ich životov. . časť Adam Hlavaj je už ucelená, má reťazovitý dej, udalosti nasledujú jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epické rozprávnie sa strieda s lyrizovaným opisom, najmä prírody, ktorej mal Urban veľmi blízko, opis je už hlbším ponorom do individuálneho a spoločenského bytia. Používa dialóg i vnútorný monológ, postavy sú jednotlivé, ale aj skupinové, dedina koná a reaguje ako jeden človek, z toho dostal román pomenovanie unimalistický. Jazyk je spisovný aj hovorový, najmä v dialógoch dedinčanov.","Dej sa odohrava na severnom Slovensku, v Trencine a vo Vranove, pocas . svetovej vojny. Dielo sa kompozicne deli na dve casti, ktorych dejova vystavba je odlišna. . casti Stratene ruky je vytvorena kompozicne samostatnymi, kratkymi pribehmi, ktore sa viazu k jednotlivym postavam. Je neucelena, tvoria ju kratke pribehy, navzajom kontrastne, zobrazujuce osudy obyvatelov dediny a to ako vojna zasiahla do ich zivotov. . casť Adam Hlavaj je uz ucelena, ma reťazovity dej, udalosti nasleduju jedna za druhou a jednotiacim prvkom je postava Adama Hlavaja. Epicke rozpravnie sa strieda s lyrizovanym opisom, najma prirody, ktorej mal Urban velmi blizko, opis je uz hlbšim ponorom do individualneho a spolocenskeho bytia. Pouziva dialog i vnutorny monolog, postavy su jednotlive, ale aj skupinove, dedina kona a reaguje ako jeden clovek, z toho dostal roman pomenovanie unimalisticky. Jazyk je spisovny aj hovorovy, najma v dialogoch dedincanov."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. časť Stratené ruky,. casť Stratene ruky
|
||
|
|
"Ráztochy je malá dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozprávania starého Komára, a mysleli si, že zlí sú v nej trestaný a dobrí vždy vyhrávajú. Až keď začali prichádzať zmrzačený vojaci Ondrej Koreň prišiel o pravú ruku, o jazyk, bol vychudnutý a na tvári mal jazvu a tvrdý odvod, ich skreslený pohľad na vojnu sa zmenil a odsúdili ju. Hlavný motív Eva Hlavajová, ktorej muž je na vojne, čaká dieťa s notárom Okolickým. Eva za ním chodila, aby notár vyslobodil, vyreklamoval jej manžela z vojny. Odvod bol krutý, hlavne pre dedinčanov, ktorý nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramár nechcel pustiť boženíka Krúňavu do stajne. Skončilo to výmenou názorov a Krúňavu sotil Kramár do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komár odprosiť Kúrňavu a ohovoril Kramára. Potom sa konalo vyšetrovanie.","Raztochy je mala dedina na severnom Slovensku. Vojnu poznali v dedine len z rozpravania stareho Komara, a mysleli si, ze zli su v nej trestany a dobri vzdy vyhravaju. Az ked zacali prichadzať zmrzaceny vojaci Ondrej Koren prišiel o pravu ruku, o jazyk, bol vychudnuty a na tvari mal jazvu a tvrdy odvod, ich skresleny pohlad na vojnu sa zmenil a odsudili ju. Hlavny motiv Eva Hlavajova, ktorej muz je na vojne, caka dieťa s notarom Okolickym. Eva za nim chodila, aby notar vyslobodil, vyreklamoval jej manzela z vojny. Odvod bol kruty, hlavne pre dedincanov, ktory nepoznali vojnu. Museli odviesť na front aj dobytok, aby mohli vojaci jesť. Matej Kramar nechcel pustiť bozenika Krunavu do stajne. Skoncilo to vymenou nazorov a Krunavu sotil Kramar do hnoja. Po tejto udalosti išiel Komar odprosiť Kurnavu a ohovoril Kramara. Potom sa konalo vyšetrovanie."
|
||
|
|
"Ilčíka odvezú do Trenčína, kde si privyká vojenskému životu. Dostal sa do čaty, ktorej velil Róna stroj na zabíjanie, bez srdca. Mal tam veľmi ťažké a kruté podmienky. Rota si obľúbila malého krajčíra, ktorého volali Pánča. Všetci v rote ho mali radi a chránili ho pred Rónom, ktorý Pánča neznášal. Raz ho našiel Štefan Ilčík obeseného. Odvtedy sa zmenil, neposlúchal a po incidente s Rónom chytil rýľ a zabil ho. Štefan sa spamätal až vo vezení. Nakoniec ho odsúdili na trest smrti zastrelením.","Ilcika odvezu do Trencina, kde si privyka vojenskemu zivotu. Dostal sa do caty, ktorej velil Rona stroj na zabijanie, bez srdca. Mal tam velmi ťazke a krute podmienky. Rota si oblubila maleho krajcira, ktoreho volali Panca. Všetci v rote ho mali radi a chranili ho pred Ronom, ktory Panca neznašal. Raz ho našiel Stefan Ilcik obeseneho. Odvtedy sa zmenil, neposluchal a po incidente s Ronom chytil ryl a zabil ho. Stefan sa spamatal az vo vezeni. Nakoniec ho odsudili na trest smrti zastrelenim."
|
||
|
|
"V dedine panoval hlad. Potrava bola na prídel na kartičky od bohatého Žida a Árona, ktorí cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťažké, na všetko bola sama, nemala čo jesť a onedlho porodila nemanželského syna. Telesne postihnutý Kúrňava vie jediný, kto je otcom Evinho dieťaťa. Keď odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopí. . časť Adam Hlavaj","V dedine panoval hlad. Potrava bola na pridel na karticky od bohateho Zida a Arona, ktori cez vojnu zbohatli ešte viac. Eva to mala ťazke, na všetko bola sama, nemala co jesť a onedlho porodila nemanzelskeho syna. Telesne postihnuty Kurnava vie jediny, kto je otcom Evinho dieťaťa. Ked odmietnu pokrstiť Evinho syna, Eva sa utopi. . casť Adam Hlavaj"
|
||
|
|
"Adam Hlavaj sa rozhodol, že ujde z vojny. Naháňali ho žandári, ale neúspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej ženy, túži po pomste. Pohybuje sa v okolí dediny a pátra po vinníkovi. Okolický sa snažil odstrániť Adama skôr ako sa dozvie celú pravdu.","Adam Hlavaj sa rozhodol, ze ujde z vojny. Nahanali ho zandari, ale neuspešne. Adam sa dozvedel o smrti svojej zeny, tuzi po pomste. Pohybuje sa v okoli dediny a patra po vinnikovi. Okolicky sa snazil odstraniť Adama skor ako sa dozvie celu pravdu."
|
||
|
|
"Adam sa skrýval v stajni u Kramára, ktorý ho raz pozval do domu na večeru. Zrazu prišiel Kúrňava a aj žandári, ktorý Adama chytili. Kúrňava dostal svoje peniaze, ale keď mu Komár vynadal, zistil, že urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickému. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kúrňava povie Adamovi celú pravdu, o tom, že Okolický je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokázal Okolického zabiť","Adam sa skryval v stajni u Kramara, ktory ho raz pozval do domu na veceru. Zrazu prišiel Kurnava a aj zandari, ktory Adama chytili. Kurnava dostal svoje peniaze, ale ked mu Komar vynadal, zistil, ze urobil chybu a rozhodol sa pomstiť sa Okolickemu. Pomohol teda utiecť Adamovi. Kurnava povie Adamovi celu pravdu, o tom, ze Okolicky je otcom Evinho dieťaťa. Adam pri konflikte nedokazal Okolickeho zabiť"
|
||
|
|
"Celá dedina sa proti notárovi Okolickému vzbúri. Notár si zavolá na pomoc pluk. Okolický ochorie, dostane mrtvicu a nemanželské Evino dieťa pri epidémii červienke zomrie. Vojna sa skončila. Dedinčania sa chceli pomstiť Maďarom a krvavo im všetko vyúčtujú. Okolického utopia. Besnenie v dedine vyvrcholí u Árona, kde sa všetci opijú a začnú ho vykrádať. Áron s manželkou utečú a svoj dom podpália. Adam nebráni besneniu v dedine, usmieva sa, pretože je slobodný.","Cela dedina sa proti notarovi Okolickemu vzburi. Notar si zavola na pomoc pluk. Okolicky ochorie, dostane mrtvicu a nemanzelske Evino dieťa pri epidemii cervienke zomrie. Vojna sa skoncila. Dedincania sa chceli pomstiť Madarom a krvavo im všetko vyuctuju. Okolickeho utopia. Besnenie v dedine vyvrcholi u Arona, kde sa všetci opiju a zacnu ho vykradať. Aron s manzelkou utecu a svoj dom podpalia. Adam nebrani besneniu v dedine, usmieva sa, pretoze je slobodny."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Adama Hlavaj rozvážny, inteligentný, nezlomný, hrdý a tvrdý človek, ktorému do života tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tým, ktorí ju majú na svedomí a tiež proti tým, ktorí majú vinu na jeho nešťastí, týmto bojom chce pre seba získať slobodu. Je ako jeho žena Eva, ktorá bola v jadre čistý človek, obeťou vojny, ale nevzdáva sa a bojuje proti tomu.","Adama Hlavaj rozvazny, inteligentny, nezlomny, hrdy a tvrdy clovek, ktoremu do zivota tvrdo zasiahla vojna. Bojuje proti nej a proti tym, ktori ju maju na svedomi a tiez proti tym, ktori maju vinu na jeho nestasti, tymto bojom chce pre seba ziskať slobodu. Je ako jeho zena Eva, ktora bola v jadre cisty clovek, obeťou vojny, ale nevzdava sa a bojuje proti tomu."
|
||
|
|
"Ilčíčka matka, ktorú vojna obrala o syna, nevie sa s tým zmieriť, nenávidí pánov a podnecuje proti ním ľudí, aby sa pomstila.","Ilcicka matka, ktoru vojna obrala o syna, nevie sa s tym zmieriť, nenavidi panov a podnecuje proti nim ludi, aby sa pomstila."
|
||
|
|
"notár Okolický pán, ktorý vládne dedine, pohŕda a vykorisťuje nevzdelaných dedinským ľudom. Je to slaboch a tyran.","notar Okolicky pan, ktory vladne dedine, pohrda a vykorisťuje nevzdelanych dedinskym ludom. Je to slaboch a tyran."
|
||
|
|
"Štefan Ilčík, Ondrej Koreň obete vojny","Stefan Ilcik, Ondrej Koren obete vojny"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Margita Figuli,Margita Figuli
|
||
|
|
Tri gaštanové kone,Tri gaštanove kone
|
||
|
|
novela,novela
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodila sa vo Vyšnom Kubíne. Po gymnaziálnych štúdiách v Dolnom Kubíne navštevovala obchodnú akadémiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako úradníčka v Tatra banke v Bratislave až do r. , keď z politicky motivovaných dôvodov musela odísť. Písať a publikovať začala poéziu a prózu. Svojou prózou prenikla do známych literárnych časopisov, napr. Elán, Slovenské pohľady, Živena.","Narodila sa vo Vyšnom Kubine. Po gymnazialnych študiach v Dolnom Kubine navštevovala obchodnu akademiu v Banskej Bystrici. Pracovala ako uradnicka v Tatra banke v Bratislave az do r. , ked z politicky motivovanych dovodov musela odisť. Pisať a publikovať zacala poeziu a prozu. Svojou prozou prenikla do znamych literarnych casopisov, napr. Elan, Slovenske pohlady, Zivena."
|
||
|
|
"Tvorba Uzlík tepla, Pokušenie týmto dielom prenikla do sveta umeleckej literatúry a do tohto diela začlenila aj prvé dielo, Halúzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Víchor v nás.","Tvorba Uzlik tepla, Pokušenie tymto dielom prenikla do sveta umeleckej literatury a do tohto diela zaclenila aj prve dielo, Haluzky, Zem, Arvensisove husle, Babylon, Pokušenie, Mladosť, Ariadnina niť, Vichor v nas."
|
||
|
|
Veľmi známym dielom je zbierka próz Tri gaštanové kone.,Velmi znamym dielom je zbierka proz Tri gaštanove kone.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koní, pracovitý, čestný, úprimný","Peter chlapec z Turcak, kupec dreva a koni, pracovity, cestny, uprimny"
|
||
|
|
"Magdaléna Maliariková čisté, smelé, nepoškvrnené dievča, verné svojej láske, milé a pracovité","Magdalena Maliarikova ciste, smele, nepoškvrnene dievca, verne svojej laske, mile a pracovite"
|
||
|
|
"Maliarik otec Magdy, láskavý, prispôsobivý, čestný","Maliarik otec Magdy, laskavy, prisposobivy, cestny"
|
||
|
|
"Maliarička matka Magdy, namyslená, hašterivá, panovačná","Maliaricka matka Magdy, namyslena, hašteriva, panovacna"
|
||
|
|
"Jano Zápotočný bohatý gazda, manžel Magdy, násilnícky, neverný, pijan","Jano Zapotocny bohaty gazda, manzel Magdy, nasilnicky, neverny, pijan"
|
||
|
|
"sestra Zápotočného milá, pracovitá, bohabojná","sestra Zapotocneho mila, pracovita, bohabojna"
|
||
|
|
"Vedľajšie postavy farár, ujec a ujčiná Petra, mladý pán s fúrikmi, krčmár a krčmárka","Vedlajšie postavy farar, ujec a ujcina Petra, mlady pan s furikmi, krcmar a krcmarka"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dielo nesie stopy lyrizovanej prózy, avantgárd a experimentovania. Rozprávač je v prvej osobe, je ním Peter, tento postup bližšie približuje vnútro hlavných postáv, neznamená však len subjektívny pohľad, opis a rozprávanie je otvorené. V diele sa uplatňujú sčasti ideálne, sčasti reálne postavy, sú subjektívnym obrazom ľudu, uplatňujú sa aj prvky realizmu, reč má ornamentálny charakter, je priama, prirodzená, monológ splýva s rozprávaním. Vyskytujú sa tu básnické figúry, metafory, expresionizmus vo výrazoch. Sú tu nádherné lyrické opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu neveľké množstvo postáv, niektoré sú rozpoltené sen a skutočnosť, dej má oslabenú epickú a zosilnenú lyrickú zložku a vyznačuje sa zvratmi. Jadro diela tvorí boj o určité poňatie lásky, prejavujúce sa v dvoch podobách lásky, lásky ako strhujúcej bytostnej sily, ako vášne a náruživosti, ktorá vedie až k zločinu a na druhej strane lásky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknuté láskou, odpúšťaním, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v ňom zaznievajú myšlienky humanity a harmónie.","Dielo nesie stopy lyrizovanej prozy, avantgard a experimentovania. Rozpravac je v prvej osobe, je nim Peter, tento postup blizšie priblizuje vnutro hlavnych postav, neznamena však len subjektivny pohlad, opis a rozpravanie je otvorene. V diele sa uplatnuju scasti idealne, scasti realne postavy, su subjektivnym obrazom ludu, uplatnuju sa aj prvky realizmu, rec ma ornamentalny charakter, je priama, prirodzena, monolog splyva s rozpravanim. Vyskytuju sa tu basnicke figury, metafory, expresionizmus vo vyrazoch. Su tu nadherne lyricke opisy prostredia a charakterov. Vystupuje tu nevelke mnozstvo postav, niektore su rozpoltene sen a skutocnosť, dej ma oslabenu epicku a zosilnenu lyricku zlozku a vyznacuje sa zvratmi. Jadro diela tvori boj o urcite ponatie lasky, prejavujuce sa v dvoch podobach lasky, lasky ako strhujucej bytostnej sily, ako vašne a naruzivosti, ktora vedie az k zlocinu a na druhej strane lasky ako etickej sily, plnej sebazapierania. Dielo je preniknute laskou, odpustanim, no i pomstou a spravodlivosťou, silne v nom zaznievaju myšlienky humanity a harmonie."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom čase do dediny, kde zanechal milovanú Magdalénu. Vyslúžil si povesť tuláka, lebo jeho práca skupúvanie dreva od sedliakov po dedinách, vyžadovala neustále cestovanie. V noci, pri príchode, stretne pašerákov koní Jána Zápotočného a Jožka Greguša. Od Jožka sa dozvie, že matka Magdalény ju núti vydať sa za Jana, veľkého boháča. Peter si zaumieni zaumieni získať Magdaléninu ruku skôr ako Jano. Vie, že Magdaléna Joža nemiluje a čaká len na Petrov návrat. Stretáva sa s ňou, ale kvôli matke, ktorá ich skoro objaví, si dohodnú stretnutie na večer. Magdaléna neprichádza, Peter ju ide pozrieť, keď začuje výkriky. Splašené kone Magdalénu skoro zohavili. Tá zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtiaľ ho Jano vyhodí. Peter tuší, že prepásol šancu, Jano požiada Magdaléniných rodičov o dcérinu ruku. Tí, hlavne chamtivá matka, súhlasia.","Peter, od detstva sirota, vracia sa po dlhom case do dediny, kde zanechal milovanu Magdalenu. Vysluzil si povesť tulaka, lebo jeho praca skupuvanie dreva od sedliakov po dedinach, vyzadovala neustale cestovanie. V noci, pri prichode, stretne pašerakov koni Jana Zapotocneho a Jozka Greguša. Od Jozka sa dozvie, ze matka Magdaleny ju nuti vydať sa za Jana, velkeho bohaca. Peter si zaumieni zaumieni ziskať Magdaleninu ruku skor ako Jano. Vie, ze Magdalena Joza nemiluje a caka len na Petrov navrat. Stretava sa s nou, ale kvoli matke, ktora ich skoro objavi, si dohodnu stretnutie na vecer. Magdalena neprichadza, Peter ju ide pozrieť, ked zacuje vykriky. Splašene kone Magdalenu skoro zohavili. Ta zamdlela. Peter ju donesie do domu, odtial ho Jano vyhodi. Peter tuši, ze prepasol šancu, Jano poziada Magdaleninych rodicov o dcerinu ruku. Ti, hlavne chamtiva matka, suhlasia."
|
||
|
|
"Na svätého Jána idú mladí páliť ohne. Jano Magdalénu zosmiešni zoberie na koňa iné dievča. Je to však len úskok, keď Peter zoberie Magdalénu, Jano naschvál na koni zaostá. Peter si s Magdalénou sľúbia, že raz budú svoji, keď Peter postaví dom a príde si po Magdalénu na troch gaštanových koňoch. Vtedy z húštiny vyskočí Jano, ktorý všetko počul a chce zabiť Petra nožom. Ten ho však priškrtí, a kým sa preberie, odcválajú spolu s Magdalénou k ostatným. Rozlúčia sa.","Na svateho Jana idu mladi paliť ohne. Jano Magdalenu zosmiešni zoberie na kona ine dievca. Je to však len uskok, ked Peter zoberie Magdalenu, Jano naschval na koni zaosta. Peter si s Magdalenou slubia, ze raz budu svoji, ked Peter postavi dom a pride si po Magdalenu na troch gaštanovych konoch. Vtedy z huštiny vyskoci Jano, ktory všetko pocul a chce zabiť Petra nozom. Ten ho však priškrti, a kym sa preberie, odcvalaju spolu s Magdalenou k ostatnym. Rozlucia sa."
|
||
|
|
"Peter pracuje do úmoru na píle a stavbe domu. Pomáhajú mu ujček s ujčinou a ľudia s dediny. Jedno dievča si ho chce získať, ostáva však Magdaléne verný. Pracuje pre jedného južana, kupca s koňmi, zarobí si pár grošov a kúpi si gaštanového koňa, s ktorým prišiel pozrieť Magdalénu, keď ju chcel požiadať o ruku. Stavbu domu kvôli finančným ťažkostiam dokončí až o dva roky. Požičia si dva gaštanové kone a ide pre svoju milú. V dedine, kde spolu s Janom býva sa dozvedá, že Jano ju v onú svätojánsku noc znásilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktoré sú čím viac tým neposlušnejšie. Magdalénu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachádza ztýranú manželom, ako práve orie na poli. Jano týra koňa, ktorý sa splaší. Magdaléna podeň spadne a Peter ju v poslednej chvíli zachráni. Jano sa ho pokúsi zabiť, no netrafí balvanom. Ľuďom, čo privolala Magdaléna na pomoc navraví, že splašený kôň Petra zhodil.","Peter pracuje do umoru na pile a stavbe domu. Pomahaju mu ujcek s ujcinou a ludia s dediny. Jedno dievca si ho chce ziskať, ostava však Magdalene verny. Pracuje pre jedneho juzana, kupca s konmi, zarobi si par grošov a kupi si gaštanoveho kona, s ktorym prišiel pozrieť Magdalenu, ked ju chcel poziadať o ruku. Stavbu domu kvoli financnym ťazkostiam dokonci az o dva roky. Pozicia si dva gaštanove kone a ide pre svoju milu. V dedine, kde spolu s Janom byva sa dozveda, ze Jano ju v onu svatojansku noc znasilnil a museli sa vziať. Jano je pijan, bije kone, ktore su cim viac tym neposlušnejšie. Magdalenu jeden z nich kopne, preto v . mesiaci potratila. Peter ju teda nachadza ztyranu manzelom, ako prave orie na poli. Jano tyra kona, ktory sa splaši. Magdalena poden spadne a Peter ju v poslednej chvili zachrani. Jano sa ho pokusi zabiť, no netrafi balvanom. Ludom, co privolala Magdalena na pomoc navravi, ze splašeny kon Petra zhodil."
|
||
|
|
"Magdaléna následkom zranení ťažko ochorie, zdá sa, že zomrie. Peter sa k nej dostáva len pomocou farára, ktorý jej udeľuje posledné pomazanie. Zázrakom Magdaléna prežije. Janovi sa splaší kôň, čo ho na poli týral a utečie. Chytí ho žandár a dovedie späť. Jano, zmámený žiarlivosťou, vyčíta Magdaléne, že to mal byť signál pre Petra.","Magdalena nasledkom zraneni ťazko ochorie, zda sa, ze zomrie. Peter sa k nej dostava len pomocou farara, ktory jej udeluje posledne pomazanie. Zazrakom Magdalena prezije. Janovi sa splaši kon, co ho na poli tyral a utecie. Chyti ho zandar a dovedie spať. Jano, zmameny ziarlivosťou, vycita Magdalene, ze to mal byť signal pre Petra."
|
||
|
|
"O niekoľko dní Peter odchádza, keďže je príčinou Magdaléninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, už šialený žiarlivosťou, vypaľuje na bok koňa, čo mu ušiel slovo Tulák, Magdaléna, ešte stále slabá a vyčerpaná, ho musí držať. Keď Jano chce koňovi vypáliť oko, čo sa mu aj podarí, ten sa splaší a oslepený kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mŕtvy. O tri dni ho pochovajú. Magdalénina matka, ktorá chce, aby Magdaléna ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobáš s Petrom. Tí sa tajne zoberú a cez noc odchádzajú na troch gaštanových koňoch do Petrovho domu.","O niekolko dni Peter odchadza, kedze je pricinou Magdaleninho utrpenia. Naraz sa v dedine strhne krik. Jano, uz šialeny ziarlivosťou, vypaluje na bok kona, co mu ušiel slovo Tulak, Magdalena, ešte stale slaba a vycerpana, ho musi drzať. Ked Jano chce konovi vypaliť oko, co sa mu aj podari, ten sa splaši a oslepeny kopne Jana do hrude a do hlavy. Jano je na mieste mrtvy. O tri dni ho pochovaju. Magdalenina matka, ktora chce, aby Magdalena ostala na Janovom majetku, nechce povoliť sobaš s Petrom. Ti sa tajne zoberu a cez noc odchadzaju na troch gaštanovych konoch do Petrovho domu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika,Charakteristika
|
||
|
|
"Peter mal rád Magdalénu, mladý človek, sirota, odvážny, úprimný, láskavý, mal rád prírodu a zvieratá, pracovitý","Peter mal rad Magdalenu, mlady clovek, sirota, odvazny, uprimny, laskavy, mal rad prirodu a zvierata, pracovity"
|
||
|
|
"Magdaléna vnútorne čistá, krehká a citová, citlivá, ma rada Petra,","Magdalena vnutorne cista, krehka a citova, citliva, ma rada Petra,"
|
||
|
|
"Zápotočný bohatý sedliak, príležitostný pašerák koni, je sebavedomý, pomstychtivý, krutý, egoista, bezcitný, opovrhoval Magdalénou","Zapotocny bohaty sedliak, prilezitostny pašerak koni, je sebavedomy, pomstychtivy, kruty, egoista, bezcitny, opovrhoval Magdalenou"
|
||
|
|
"Magdalénina matka chamtivá, bola za peniazmi, pokazila šťastie svojej dcére","Magdalenina matka chamtiva, bola za peniazmi, pokazila stastie svojej dcere"
|
||
|
|
"Kone sú symbolom sily, čistoty a vášne, sú obrazom pevných mravných zásad prostého dedinské ľudu, no sú aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hrajú úlohu prírody, ukazujú jej nepostrádateľnosť v živote ľudí.","Kone su symbolom sily, cistoty a vašne, su obrazom pevnych mravnych zasad prosteho dedinske ludu, no su aj symbolom pre smrť, pomstu a spravodlivosť. Kone hraju ulohu prirody, ukazuju jej nepostradatelnosť v zivote ludi."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dobroslav Chrobák,Dobroslav Chrobak
|
||
|
|
Drak sa vracia,Drak sa vracia
|
||
|
|
novela,novela
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádza z Liptova. Bol elektrotechnický inžinier. Pracoval v rozhlase a učil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Písal poviedky, zaoberal sa aj o teóriu literatúry.","Pochadza z Liptova. Bol elektrotechnicky inzinier. Pracoval v rozhlase a ucil na Vysokej škole technickej v Bratislave. Pisal poviedky, zaoberal sa aj o teoriu literatury."
|
||
|
|
Bol spoluautorom diela Rukoväť dejín slovenskej literatúry. Z jeho prvotín je najznámejšia zbierka ôsmich noviel Kamarát Jašek. Tieto poviedky nesú prvky reality a dávnych mýtov vidieckeho sveta prírody. Autor sa ponoril do vnútorného sveta postavy a jej vzťah k okolitému svetu. Ďalším dielom je Návrat Ondreja Baláža.,Bol spoluautorom diela Rukovať dejin slovenskej literatury. Z jeho prvotin je najznamejšia zbierka osmich noviel Kamarat Jašek. Tieto poviedky nesu prvky reality a davnych mytov vidieckeho sveta prirody. Autor sa ponoril do vnutorneho sveta postavy a jej vzťah k okolitemu svetu. Dalšim dielom je Navrat Ondreja Balaza.
|
||
|
|
"Najlepším Chrobákovím dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestskú tematiku spracoval v dielach Silueta, Učenlivá Marta a starostlivá Mária.","Najlepšim Chrobakovim dielom je rozsiahla novela Drak sa vracia. Mestsku tematiku spracoval v dielach Silueta, Ucenliva Marta a starostliva Maria."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Hlavné postavy Martin Lepiš drak, Šimon Jariabka, Eva","Hlavne postavy Martin Lepiš drak, Simon Jariabka, Eva"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Podtitul tejto novely ja rozprávka môže byť niečo zlé o drakovi, ale aj rozprávka od slova rozprávanie hlavnej hrdinky Evy, ktorá rozpráva o svojom živote a o drakovi. Toto rozprávanie má zvláštnu formu, kde ide o využívanie autorskej reči. Drak je postava tajomná, záhadná, nik nevie odkiaľ prichádza, je veľmi svojský, považujú ho za symbol zla, za vraha, je sám, človek prírody, považujú ho za čarodejníka. Drak stelesňuje v kolektívnom poňatí dediny zlo, a nešťastie","Podtitul tejto novely ja rozpravka moze byť nieco zle o drakovi, ale aj rozpravka od slova rozpravanie hlavnej hrdinky Evy, ktora rozprava o svojom zivote a o drakovi. Toto rozpravanie ma zvlaštnu formu, kde ide o vyuzivanie autorskej reci. Drak je postava tajomna, zahadna, nik nevie odkial prichadza, je velmi svojsky, povazuju ho za symbol zla, za vraha, je sam, clovek prirody, povazuju ho za carodejnika. Drak stelesnuje v kolektivnom ponati dediny zlo, a nestastie"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Dej sa odohráva v Poľsku, okolo Pribiliny. Za kolektívnych hrdinov môžeme považovať dedinčanov. Drak má ťažký osud preto, že bol nájdenec. Našiel ho hrnčiar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol málovravný, mal čierne oči, je nespratník individualista, nemá rád ľudí, ani ľudia nemajú radi jeho.","Dej sa odohrava v Polsku, okolo Pribiliny. Za kolektivnych hrdinov mozeme povazovať dedincanov. Drak ma ťazky osud preto, ze bol najdenec. Našiel ho hrnciar, zobral si ho k sebe a vychoval. Drak bol malovravny, mal cierne oci, je nespratnik individualista, nema rad ludi, ani ludia nemaju radi jeho."
|
||
|
|
"Rozprávanie začína, že Šimon sa vráti k Eve a povie jej, že Drak sa vrátil. Eva spomína na to čo bola, ako sa právala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zároveň hlad. Drak sa vrátil neskôr domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedinčania si mysleli, že preniesol múku. Chceli tie vrecia, ale to bola špeciálna hlina na riad. Ľudia si brali hlinu, ale nevedeli, že to nebola múka. Potom bola na Draka, že on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odísť z dediny.","Rozpravanie zacina, ze Simon sa vrati k Eve a povie jej, ze Drak sa vratil. Eva spomina na to co bola, ako sa pravala dedina k Drakovi. Prišlo sucho a zaroven hlad. Drak sa vratil neskor domov s vozom na ktorom mal plno vriec. Dedincania si mysleli, ze preniesol muku. Chceli tie vrecia, ale to bola špecialna hlina na riad. Ludia si brali hlinu, ale nevedeli, ze to nebola muka. Potom bola na Draka, ze on ich oklamal. Zbili ho a Drak sa vtedy rozhodol odisť z dediny."
|
||
|
|
"Po rokoch sa vrátil. Eva bola ešte jeho milá. Mal s ním dieťa, keď Drak zmizol, vydala sa za Šimona Jariabeka, no nemala ho rada a stále myslela na Draka. Dedina čakala, čo Šimon urobí, keď sa Drak vráti. Dedinčania potrebovali zahnať kravy dolu z holí, pretože začal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, že pôjde Drak a ako dozor pôjde Šimon. Drak s tým súhlasil. Premysleli si to tak, že Šimon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s ním. Šimon nemá odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k čriede. Šimon sám na chvíľu zmizne. Šimon uvidí Draka sedieť okolo ohňa s cudzincami. Jeden Poliak Šimona ovalí. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Šimon sa potom prebudil a vrátil sa do dediny. V dedine vytáral, že Drak predal dobytok a z pomsty mu podpálili dom. Drak sa však nakoniec vrátil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milú. Richtár mu prvý krát povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinského kolektívu. Drak zachránil dedinu a stal sa jedným z nich, no aj napriek tomu z dediny odchádza.","Po rokoch sa vratil. Eva bola ešte jeho mila. Mal s nim dieťa, ked Drak zmizol, vydala sa za Simona Jariabeka, no nemala ho rada a stale myslela na Draka. Dedina cakala, co Simon urobi, ked sa Drak vrati. Dedincania potrebovali zahnať kravy dolu z holi, pretoze zacal horieť les. Nemali tam koho poslať, tak rozhodli, ze pojde Drak a ako dozor pojde Simon. Drak s tym suhlasil. Premysleli si to tak, ze Simon zoberie sekeru, aby zabil Draka, aby sa ho zbavil. Drak o tom vie, ale ide s nim. Simon nema odvahu, tak ho nezabije. Dostane sa k criede. Simon sam na chvilu zmizne. Simon uvidi Draka sedieť okolo ohna s cudzincami. Jeden Poliak Simona ovali. On stal v stajni a poliaci si vzali dobytok. Simon sa potom prebudil a vratil sa do dediny. V dedine vytaral, ze Drak predal dobytok a z pomsty mu podpalili dom. Drak sa však nakoniec vratil do dediny aj s kravami a na koni si viezol svoju milu. Richtar mu prvy krat povedal Martin Lepiš a dal ho do dedinskeho kolektivu. Drak zachranil dedinu a stal sa jednym z nich, no aj napriek tomu z dediny odchadza."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ivan Stodola,Ivan Stodola
|
||
|
|
Bačova žena,Bacova zena
|
||
|
|
drámatragédia,dramatragedia
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa v Liptovskom Mikuláši. Absolvoval lekársku fakultu, pôsobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neoprávnene obvinili z nezodpovedného narábania s verejným majetkom a odsúdili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovaný je v Bratislave.","Narodil sa v Liptovskom Mikulaši. Absolvoval lekarsku fakultu, posobil b Prahe a Bratislave. Roku ho neopravnene obvinili z nezodpovedneho narabania s verejnym majetkom a odsudili. Po dvoch rokoch ho prepustili. Pochovany je v Bratislave."
|
||
|
|
Tvorba,Tvorba
|
||
|
|
"komédie Náš pán minister, Keď jubilant plače, Mravci a svrčkovia","komedie Naš pan minister, Ked jubilant place, Mravci a svrckovia"
|
||
|
|
tragédie Bačova žena,tragedie Bacova zena
|
||
|
|
hra Čaj u pána senátora,hra Caj u pana senatora
|
||
|
|
"dráma Kráľ Svätopluk, Marína Havranová, Básnik a smrť","drama Kral Svatopluk, Marina Havranova, Basnik a smrť"
|
||
|
|
veselohra Jožko púčik a jeho kariéra,veselohra Jozko pucik a jeho kariera
|
||
|
|
"prozaické práce Náš strýko Aurel, Smutné časy, smutný dom","prozaicke prace Naš stryko Aurel, Smutne casy, smutny dom"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
Ondrej Muranica bača,Ondrej Muranica baca
|
||
|
|
Eva,Eva
|
||
|
|
bača Mišo,baca Mišo
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Bača Ondrej Muranica odchádza do Ameriky za prácou. Doma necháva svoju matku a ženu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nešťastí stratí pamäť. Úrady ho vyhlásia za mŕtveho. Eva sa znovu vydá za baču Miša. Je jej veľmi dobrým mužom. Jediný, kto verí, že Ondrej je nažive je jeho matka. Ona má Eve za zlé, že sa vydala. Ondrej so stratou pamäti si zarába tak, že chodí s reklamou po meste a predáva cigarety. Pri jednom z nešťastí, ktorým je svedkom sa mu opäť vráti pamäť. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stáva ženou dvoch mužov. Ondrej v Amerike zbohatol, kúpil si kaštieľ a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale má ju rád aj Mišo. Tragédia vrcholí, keď Eva nechce ublížiť ani jednému, a tak sa rozhodne. Odchádza do lesa, ľahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nožom. Posledná jej veta Teraz má už máte obaja.","Baca Ondrej Muranica odchadza do Ameriky za pracou. Doma nechava svoju matku a zenu s deťmi. Pracuje v bani a pri jednom nestasti strati pamať. Urady ho vyhlasia za mrtveho. Eva sa znovu vyda za bacu Miša. Je jej velmi dobrym muzom. Jediny, kto veri, ze Ondrej je nazive je jeho matka. Ona ma Eve za zle, ze sa vydala. Ondrej so stratou pamati si zaraba tak, ze chodi s reklamou po meste a predava cigarety. Pri jednom z nestasti, ktorym je svedkom sa mu opať vrati pamať. A tak sa vracia domov. Osudom sa Eva stava zenou dvoch muzov. Ondrej v Amerike zbohatol, kupil si kaštiel a zem. nechce sa Evy vzdať. Ale ma ju rad aj Mišo. Tragedia vrcholi, ked Eva nechce ubliziť ani jednemu, a tak sa rozhodne. Odchadza do lesa, lahne si pod kosodrevinu a prebodne sa nozom. Posledna jej veta Teraz ma uz mate obaja."
|
||
|
|
"V hre autor rieši morálny konflikt a úzko súvisí so sociálnym otázka vysťahovalectva, financie. Morálne keď Ondrej je bohatý, má kaštieľ, peniaze, ale nie je šťastný. Július Barčivan","V hre autor rieši moralny konflikt a uzko suvisi so socialnym otazka vysťahovalectva, financie. Moralne ked Ondrej je bohaty, ma kaštiel, peniaze, ale nie je stastny. Julius Barcivan"
|
||
|
|
Matka,Matka
|
||
|
|
divadelná hra,divadelna hra
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa v Krompachoch na východnom Slovensku v rodine učiteľa. Mal široký literárny obzor. Ovládal niekoľko jazykov nemčinu, maďarčinu, francúzštinu. Študoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a pôsobil ako kňaz. Námetmi jeho diel je malomestské prostredie a jeho obyvatelia, ktorí sú karieristi, žijú v pretvárke, faloši,...","Narodil sa v Krompachoch na vychodnom Slovensku v rodine ucitela. Mal široky literarny obzor. Ovladal niekolko jazykov nemcinu, madarcinu, francuzštinu. Studoval na evanjelickej fakulte v Bratislave a posobil ako knaz. Nametmi jeho diel je malomestske prostredie a jeho obyvatelia, ktori su karieristi, ziju v pretvarke, faloši,..."
|
||
|
|
Písal dramatickú tvorbu. Prvá hra ľudí čerpal námet zo slovenského prostredia v období hospodárskej krízy.,Pisal dramaticku tvorbu. Prva hra ludi cerpal namet zo slovenskeho prostredia v obdobi hospodarskej krizy.
|
||
|
|
Satirická hra Mastný hrniec,Satiricka hra Mastny hrniec
|
||
|
|
K vrcholom Barčovej tvorby patrí dráma Matka.,K vrcholom Barcovej tvorby patri drama Matka.
|
||
|
|
Expresionizmus dráma Neznámy,Expresionizmus drama Neznamy
|
||
|
|
Prvky absurdnej drámy hra Dvaja otázky medziľudských vzťahov Veža,Prvky absurdnej dramy hra Dvaja otazky medziludskych vzťahov Veza
|
||
|
|
Prozaické dielo Husličky z javora kniha pre mládež.,Prozaicke dielo Huslicky z javora kniha pre mladez.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dráma sa začína tak, že jedného rána sa matke zjaví vidina. Vidí Paľa, ktorý prichádza z Ameriky domov a prináša Janovi darček nôž. Matka sa tejto vidiny zľakne. Jano zobral Paľovi čiastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lásku. Začal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ľudia ho nemajú radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nemá kamarátov. matkina predtucha sa plní. Paľo prichádza domov a podáva Janovi nôž. Prejde rok. Paľo je nešťastný a začína piť, lebo majetok mu zobral Jano. Paľo odchádza ku Katke, kde robí paholka. Nebýva už v dome. Príde deň, keď sa matke prisnije ďalší sen. V ňom vidí ako Jano zabije nožom Paľa. Matka chce tomu zabrániť. Raz keď Paľo príde navštíviť matku Jano sa schová do komory a vstupuje do izby. Bratia sa začínajú hádať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, keď vidí, ako sa Jano zaháňa na Paľa nožom, zhasne svetlo a postaví sa pred Paľa. A tak Jano prebodne matku. V chovaní postáv nastal zlom, keď vidia matkine mŕtve telo na zemi. Vtedy Jano začne plakať. V tom všetko pochopia a nenávisť sa stratí. Napokon sa ide priznať susede. Dráma končí Janovým monológom Teba učili trpieť, mnou mohol otriasť len víchor. Mamka ja idem hľadať niekoho, kto moju dušu oslobodí.","Drama sa zacina tak, ze jedneho rana sa matke zjavi vidina. Vidi Pala, ktory prichadza z Ameriky domov a prinaša Janovi darcek noz. Matka sa tejto vidiny zlakne. Jano zobral Palovi ciastku majetku po nebohom otcovi, dokonca ho oberie o lasku. Zacal chodiť s atkou. jano pracuje v bani. Ludia ho nemaju radi pre jeho egoizmus a pokrytectvo. Nema kamaratov. matkina predtucha sa plni. Palo prichadza domov a podava Janovi noz. Prejde rok. Palo je nestastny a zacina piť, lebo majetok mu zobral Jano. Palo odchadza ku Katke, kde robi paholka. Nebyva uz v dome. Pride den, ked sa matke prisnije dalši sen. V nom vidi ako Jano zabije nozom Pala. Matka chce tomu zabraniť. Raz ked Palo pride navštiviť matku Jano sa schova do komory a vstupuje do izby. Bratia sa zacinaju hadať a biť. Vtedy matka vojde do miestnosti, ked vidi, ako sa Jano zahana na Pala nozom, zhasne svetlo a postavi sa pred Pala. A tak Jano prebodne matku. V chovani postav nastal zlom, ked vidia matkine mrtve telo na zemi. Vtedy Jano zacne plakať. V tom všetko pochopia a nenavisť sa strati. Napokon sa ide priznať susede. Drama konci Janovym monologom Teba ucili trpieť, mnou mohol otriasť len vichor. Mamka ja idem hladať niekoho, kto moju dušu oslobodi."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. ročník,. rocnik
|
||
|
|
,
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
O myšiach a ľuďoch,O myšiach a ludoch
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal z Kalifornie a život ľudí v Kalifornii a samotná krajina ho inšpirovali k dielam ako román Zlatý kalich, Nebeské pastviny, O myšiach a ľuďoch.","Pochadzal z Kalifornie a zivot ludi v Kalifornii a samotna krajina ho inšpirovali k dielam ako roman Zlaty kalich, Nebeske pastviny, O myšiach a ludoch."
|
||
|
|
"Ďalšia tvorba Zhoďte bomby, Túlavý autobus, Na východ od raja zobrazuje osudy troch generácií od občianskej vojny až po . svetovú vojnu, Potulky s Charleym","Dalšia tvorba Zhodte bomby, Tulavy autobus, Na vychod od raja zobrazuje osudy troch generacii od obcianskej vojny az po . svetovu vojnu, Potulky s Charleym"
|
||
|
|
Tvorba tohto spisovateľa je realistická aj svojím prístupom ku skutočnosti.,Tvorba tohto spisovatela je realisticka aj svojim pristupom ku skutocnosti.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Lenie Small veľké dieťa, mohutný, rád sa hrá s myšami, ktoré však vždy nechtiac zabije, má dobré srdce","Lenie Small velke dieťa, mohutny, rad sa hra s myšami, ktore však vzdy nechtiac zabije, ma dobre srdce"
|
||
|
|
"George Milton Lennieho anjel strážny, chytrí, menšej postavy","George Milton Lennieho anjel strazny, chytri, menšej postavy"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Obidvaja sú nádenníci a cestujú za prácou od farmy k farme. Majú svoj sen, o tom, že si raz zarobia dosť peňazí, kúpia si malé hospodárstvo a budú si chovať králiky.","Obidvaja su nadennici a cestuju za pracou od farmy k farme. Maju svoj sen, o tom, ze si raz zarobia dosť penazi, kupia si male hospodarstvo a budu si chovať kraliky."
|
||
|
|
"Jeden piatok prišli na ďalšiu farmu za prácou. Správcovi sa Lennie najprv nepozdával, ale George ho obhájil, je silná ako býk, nech mu dá šancu. Na farme ostatným chlapom Lennie vôbec nevadil. Prekážal len správcovmu synovi Cyrlymu, ktorý bol povýšenecký, agresívny, no maý. Mal ženu, ktorá bola krásna, ale pokukovala po iných chlapoch, čo Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly začal vybíjať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašený, len tak stál a znášal údery. Až na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho päsť, stlačil až mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, že mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary starého Candyho, ktorý už mal našetrenú veľkú čiastku a tiež túžil po vlastnej farmičke. V nedeľu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skrýval malé šteňa, ktoré pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho žena a začala sa mu líškať. Najprv ju odháňal, no za chvíľu mu vzala ruku a položila si ju na vlasy, aby skúsil aké sú mäkké. On ich začal hladkať, no keď mu ju už chcela dať preč, zľakol sa a nechcel ju pustiť. začala kričať, tak jej chytil ústa a dohováral jej nech je ticho. Ona sa metala, čo ho postupne čoraz viac znervózňovalo. Ako sa ju snažil udržať, nešikovným silným pohybom jej zlomil väzy. Vydesený ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hľadať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvý. Radšej ho z milosrdenstva zastrelí, ako by ho vydal neodvratnému lynčovaniu. Tým sa aj jem rozplynie vízia vlastného hospodárstva a naviac vie, že jeho čin ho nikdy neprestane prenasledovať.","Jeden piatok prišli na dalšiu farmu za pracou. Spravcovi sa Lennie najprv nepozdaval, ale George ho obhajil, je silna ako byk, nech mu da šancu. Na farme ostatnym chlapom Lennie vobec nevadil. Prekazal len spravcovmu synovi Cyrlymu, ktory bol povyšenecky, agresivny, no may. Mal zenu, ktora bola krasna, ale pokukovala po inych chlapoch, co Cyrlyho hnevalo. Raz si Cyrly zacal vybijať zlosť na Lenniem. Lennie bol vystrašeny, len tak stal a znašal udery. Az na Georgov pokyn, chytil Cyrlyho pasť, stlacil az mu popraskali všetky kosti. chlapy sa dohodli s Cyrlym, ze mu ruku zobralo do stroja. George a Lennie pribrali do pary stareho Candyho, ktory uz mal našetrenu velku ciastku a tiez tuzil po vlastnej farmicke. V nedelu po obede hrali všetci chlapi turnaj s podkovami. Len Lennie bol v maštali a skryval male štena, ktore pri hre zabil Vtedy prišla Cyrlyho zena a zacala sa mu liškať. Najprv ju odhanal, no za chvilu mu vzala ruku a polozila si ju na vlasy, aby skusil ake su makke. On ich zacal hladkať, no ked mu ju uz chcela dať prec, zlakol sa a nechcel ju pustiť. zacala kricať, tak jej chytil usta a dohovaral jej nech je ticho. Ona sa metala, co ho postupne coraz viac znervoznovalo. Ako sa ju snazil udrzať, nešikovnym silnym pohybom jej zlomil vazy. Vydeseny ušiel. Chlapi ju našli, pobrali zbrane a išli ho hladať. Cyrly ho chcel zabiť. George vedel, kde bude, tak ho našiel ako prvy. Radšej ho z milosrdenstva zastreli, ako by ho vydal neodvratnemu lyncovaniu. Tym sa aj jem rozplynie vizia vlastneho hospodarstva a naviac vie, ze jeho cin ho nikdy neprestane prenasledovať."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
Ovocie hnevu,Ovocie hnevu
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Tom Joud, Róza Šaran, Connie muž Rózy, Noe brat Rózy a Toma, matka, Al brat Toma","Tom Joud, Roza Saran, Connie muz Rozy, Noe brat Rozy a Toma, matka, Al brat Toma"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z väzenia, kde sedel roky za zabitie človeka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spomínali na minulé časy. Keď prišli k Tomovmu domu všetko bolo pusté a prázdne. Tom nevedel, čo sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, že celá ich rodina išla ku strýkovi Johnovi. zarábajú si tam česaním vlny. Chcú ísť na západ, kde sa žije lepšie. Pripravili si všetko potrebné a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel starý otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznámili sa s Wilsonom a Sárou, ktorí im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktorí im vyrozprávali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudú mať radi a budú dostávať malú mzdu.","Tom sa vracia domov na farmu k otcovi z vazenia, kde sedel roky za zabitie cloveka. Po ceste stretol reverenda Jima Casyho a spominali na minule casy. Ked prišli k Tomovmu domu všetko bolo puste a prazdne. Tom nevedel, co sa stalo, kde je jeho rodina. Prišiel ich sused Graves a ten im povedal, ze cela ich rodina išla ku strykovi Johnovi. zarabaju si tam cesanim vlny. Chcu isť na zapad, kde sa zije lepšie. Pripravili si všetko potrebne a vyrazili. Na ceste do Kalifornie im zomrel stary otec, zabilo im psa a pokazilo sa auto. Zoznamili sa s Wilsonom a Sarou, ktori im pomohli. Stretli aj dvoch chlapov, ktori im vyrozpravali o Kalifornii ako o krajine kde ich nebudu mať radi a budu dostavať malu mzdu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Oni človeka nenávidia preto, že sa boja.","Oni cloveka nenavidia preto, ze sa boja."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Oni vedia, že hladný človek musí zohnať nejaké jedlo, aj keby ho mal ukradnúť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskúšať. Najťažšiu cestu mali na púšti, kde im ochorela stará mama a Tomov brat Noe, zostal žiť pri rieke. Keď prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a záhrad, viníc a obrovských údolí. Kochala sa tou nádherou celá rodina, okrem starej mamy, ktorá zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplývali, keď sa usadili pri Tábore.","Oni vedia, ze hladny clovek musi zohnať nejake jedlo, aj keby ho mal ukradnuť. Oni sa však nedali odradiť a išli to vyskušať. Najťazšiu cestu mali na pušti, kde im ochorela stara mama a Tomov brat Noe, zostal ziť pri rieke. Ked prišli do Kalifornie, ocitli sa uprostred sadov a zahrad, vinic a obrovskych udoli. Kochala sa tou nadherou cela rodina, okrem starej mamy, ktora zomrela. Ich sny o Kalifornii sa pomaly rozplyvali, ked sa usadili pri Tabore."
|
||
|
|
"Ľudia im rozprávali, že nemajú prácu a sú hladní. Tu tiež jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho žena Rósa bola smutná, lebo čakala dieťa. Niekto im povedal, že v meste je tábor pre chudobných, ale je plný. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali šťastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali šťastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odísť z Tábora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do nepríjemnosti, zabil policajta. Musel sa schovávať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odísť, aby nedostal rodinu do nepríjemností. Mama mu dala dolárov, rodina tiež odchádza. V ten deň oznámil Al, že sa ide ženiť. Mama bola rada, že sa ide ženiť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na česaní bavlny. Rósa Šaron bola tiež robiť jeden deň a porodila mŕtve dieťa. Ich auto sa začalo napĺňať vodou a tak museli odísť. Našli starú maštaľ a tam sa uchýlili. Bol tam chlapec s otcom, ktorý umieral od hladu, potreboval mlieko. Rósa mu dala svoje materské mlieko.","Ludia im rozpravali, ze nemaju pracu a su hladni. Tu tiez jeden z rodiny Connie odišiel. Jeho zena Rosa bola smutna, lebo cakala dieťa. Niekto im povedal, ze v meste je tabor pre chudobnych, ale je plny. Oni sa tam však išli pozrieť. Mali stastie, lebo tam bolo miesto. Tom si našiel robotu, ale jeho otec a brat nemali stastie. Nerobil dlho. Nemali peniaze a preto sa rozhodli odisť z Tabora. Dostali zamestnanie zbierali marhule, ale Tom sa tam dostal do neprijemnosti, zabil policajta. Musel sa schovavať, lebo mal podmienku. Rozhodol sa odisť, aby nedostal rodinu do neprijemnosti. Mama mu dala dolarov, rodina tiez odchadza. V ten den oznamil Al, ze sa ide zeniť. Mama bola rada, ze sa ide zeniť, ale nechcela, aby odišiel. Jeden chlap ich zamestnal na cesani bavlny. Rosa Saron bola tiez robiť jeden den a porodila mrtve dieťa. Ich auto sa zacalo naplnať vodou a tak museli odisť. Našli staru maštal a tam sa uchylili. Bol tam chlapec s otcom, ktory umieral od hladu, potreboval mlieko. Rosa mu dala svoje materske mlieko."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
John Steinbeck,John Steinbeck
|
||
|
|
Na východ od raja,Na vychod od raja
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Román sa začína opisom Salinanského údolia, kde prichádza z Írska Samuel Hamilton zo ženou Lízou. Prišiel už však neskoro, pretože najlepšie pozemky sa už rozobrali a jemu ostali holé kopce. Napriek zručným a pilným rukám a bystrej hlave vynálezov a technických zlepšení, zostával stále chudobný. Napriek tomu mali detí.","Roman sa zacina opisom Salinanskeho udolia, kde prichadza z Irska Samuel Hamilton zo zenou Lizou. Prišiel uz však neskoro, pretoze najlepšie pozemky sa uz rozobrali a jemu ostali hole kopce. Napriek zrucnym a pilnym rukam a bystrej hlave vynalezov a technickych zlepšeni, zostaval stale chudobny. Napriek tomu mali deti."
|
||
|
|
"Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa čoskoro vrátil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybníku a Cyrus sa znovu oženil a mal ďalšieho syna Charlesa. Adam bol vždy poslušné dieťa a neznášal násilie. Na rozdiel od Charlesa, ktorý bol rodený silák a vyhrával nad Adamom vo všetkom. či išlo o silu, zručnosť alebo bystrosť. Cyrus bol krutý a despotický človek, ktorý si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz keď sa schyľovalo k večeri zobral Cyrus Adama na prechádzku a rozprával mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na výber. Po večeri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s ním. Vyzvedal o čom sa rozprávali. Závidel mu, že sa mu otec viac venuje. Rozzúril sa a začal Adama mlátiť, kým neostal bezvládne ležať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, že sa vracia so sekerou. Po chvíli to Charles vzdal a išiel do krčmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica uložila do postele. dni sa nemohol ani pohnúť. Keď sa zotavil, odviedli ho do armády k jazde, kde sa stal ostreľovačom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal veľký pán. Charles ostal sám, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohých rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitým zomrel a zanechal im vyše dolárov. Adam stále niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kúpili farmu v Kalifornii, pričom Kalifornia má byť tým rajom. On nesúhlasil. Zrazu počuli pri dverách buchot. našli tam polomŕtvu ženu. Mala zlomenú ruku, rebrá, čeľusť a prerazenú lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zázrak nevinnosti. Mala pôvabné zlatisté vlasy a orechovohnedé oči a jej tvárička sa ponášala na srdiečko. No skrýval sa v nej diabol. Bola stelesnením zla. Už ako ročná dohnala profesora k samovražde. A keď dospela, upálila svojich rodičov a s peniazmi ušla do mesta.","Adam Trask sa narodil na farme na okraji mesta. Jeho otec sa coskoro vratil z vojny, lebo mu brok rozdrvil nohu a museli mu ju amputovať. Adamova matka sa utopila v rybniku a Cyrus sa znovu ozenil a mal dalšieho syna Charlesa. Adam bol vzdy poslušne dieťa a neznašal nasilie. Na rozdiel od Charlesa, ktory bol rodeny silak a vyhraval nad Adamom vo všetkom. ci išlo o silu, zrucnosť alebo bystrosť. Cyrus bol kruty a despoticky clovek, ktory si zaumienil vychovať z Adama vojaka. Raz ked sa schylovalo k veceri zobral Cyrus Adama na prechadzku a rozpraval mu o vojne. Adam nechcel byť vojakom, no otec mu nedal na vyber. Po veceri sa Adam šiel prejsť a Charles šiel s nim. Vyzvedal o com sa rozpravali. Zavidel mu, ze sa mu otec viac venuje. Rozzuril sa a zacal Adama mlatiť, kym neostal bezvladne lezať. Potom sa vybral k domu. Adam sa chytro schoval, lebo zbadal, ze sa vracia so sekerou. Po chvili to Charles vzdal a išiel do krcmi. Adam sa doplazil domov, kde ho Alica ulozila do postele. dni sa nemohol ani pohnuť. Ked sa zotavil, odviedli ho do armady k jazde, kde sa stal ostrelovacom. Otec sa odsťahoval do Washingtonu, kde sa z neho stal velky pan. Charles ostal sam, aby mu nebolo smutno, tvrdo pracoval. Po mnohych rokoch sa Adam vracia domov. Otec medzitym zomrel a zanechal im vyše dolarov. Adam stale niekam cestoval a navrhol Charlesovi, aby si kupili farmu v Kalifornii, pricom Kalifornia ma byť tym rajom. On nesuhlasil. Zrazu poculi pri dverach buchot. našli tam polomrtvu zenu. Mala zlomenu ruku, rebra, celusť a prerazenu lebku. Bola to Cathy. Vyzerala ani zazrak nevinnosti. Mala povabne zlatiste vlasy a orechovohnede oci a jej tvaricka sa ponašala na srdiecko. No skryval sa v nej diabol. Bola stelesnenim zla. Uz ako rocna dohnala profesora k samovrazde. A ked dospela, upalila svojich rodicov a s peniazmi ušla do mesta."
|
||
|
|
"Adam hneď zavolal doktora. Rýchlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama úplne pobláznila ž si ju napokon zobral za ženu. Odišli do Salinanského údolia, kde kúpil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojčatá, ale nechcela ich. Rozhodla sa odísť a keď jej v tom chcel Adam zabrániť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majiteľka si ju obľúbila a odkázala jej celý majetok a ona ju otrávila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamätať a farmu nechal chátrať. O Árona a Cala sa staral Číňan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na ňu mohol zabudnúť.","Adam hned zavolal doktora. Rychlo sa zotavovala. Charles jej neveril a chcel ju dostať z domu, no Adama uplne poblaznila z si ju napokon zobral za zenu. Odišli do Salinanskeho udolia, kde kupil najkrajšiu farmu. Porodila mu dvojcata, ale nechcela ich. Rozhodla sa odisť a ked jej v tom chcel Adam zabraniť, postrelila ho. Zamestnala sa v jednom bordeli. Majitelka si ju oblubila a odkazala jej cely majetok a ona ju otravila. Adam sa z jej odchodu nevedel spamatať a farmu nechal chatrať. O Arona a Cala sa staral Cinan Lee. Cez zimu Samuel zomrel. Aj Adam šiel na pohreb. Potom zašiel do hostinca a do podniku, v ktorom Samuel videl Cathy. Musel ju ešte raz vidieť, aby na nu mohol zabudnuť."
|
||
|
|
"Farmu prenajal a kúpil si malý domček v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Áron svojou krásnou a jednoduchosťou si bez námahy získal ľudí. Cal túžil po náklonnosti ľudí, tak sa snažil napodobňovať brata. Kde Árona s radosťou prijímali, tam Cala odbili. Tak sa Cal túlal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozvedá, že Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, že zomrela. Pred Áronom mlčí, lebo vie, že by ho to položilo. Áron študoval na univerzite. Otec bol na neho veľmi hrdý. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolárov na fazuli. Jerome David Salinger","Farmu prenajal a kupil si maly domcek v Salinase, aby synovia dostali lepšie vzdelanie. Aron svojou krasnou a jednoduchosťou si bez namahy ziskal ludi. Cal tuzil po naklonnosti ludi, tak sa snazil napodobnovať brata. Kde Arona s radosťou prijimali, tam Cala odbili. Tak sa Cal tulal po nociach. Raz ho Rabbit zobral do Cathynho podniku, kde sa dozveda, ze Cathy je jeho matka, o ktorej im vraveli, ze zomrela. Pred Aronom mlci, lebo vie, ze by ho to polozilo. Aron študoval na univerzite. Otec bol na neho velmi hrdy. Cal chcel otca prekvapiť, tak zašiel za Willom Hamiltonom, aby mu pomohol zarobiť peniaze. Will mu poradil a Cal zarobil dolarov na fazuli. Jerome David Salinger"
|
||
|
|
Kto chytá v žite,Kto chyta v zite
|
||
|
|
psychologický román,psychologicky roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Je americký prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodníckej rodine. Študoval na niekoľkých vysokých školách, absolvoval vojenskú akadémiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armády na európskom západnom fronte. V povojnovom období sa venuje literárnej činnosti.","Je americky prozaik. Narodil sa v New Yorku v obchodnickej rodine. Studoval na niekolkych vysokych školach, absolvoval vojensku akademiu. Za druhej svetovej vojny bojoval v radoch americkej armady na europskom zapadnom fronte. V povojnovom obdobi sa venuje literarnej cinnosti."
|
||
|
|
Písal poviedky aj romány a venoval sa hlavne problematike detí a mládeže. Známy sa stal psychologickým románom Kto chytá v žite.,Pisal poviedky aj romany a venoval sa hlavne problematike deti a mladeze. Znamy sa stal psychologickym romanom Kto chyta v zite.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Deväť poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalový trám, tesári, Seymour Úvod, Hapworth ,","Z dalšej tvorby Devať poviedok, Franny a Zooey, Zdvihnite vysoko povalovy tram, tesari, Seymour Uvod, Hapworth ,"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Skladá sa z kapitol označených číslami. Román je rozprávaním Holdena v . osobe, ktorý lekárom odkrýva svoje vnútro.","Sklada sa z kapitol oznacenych cislami. Roman je rozpravanim Holdena v . osobe, ktory lekarom odkryva svoje vnutro."
|
||
|
|
"Trikrát je použitý motív kačíc na zamrznutom jazere, nad osudom ktorých sa Holden zamýšľa. Pýta sa na ich osud taxikárov. Opakovaním dostáva problém kačičiek na zamrznutom jazere a ich záchrany hodnotu symbolu.","Trikrat je pouzity motiv kacic na zamrznutom jazere, nad osudom ktorych sa Holden zamyšla. Pyta sa na ich osud taxikarov. Opakovanim dostava problem kaciciek na zamrznutom jazere a ich zachrany hodnotu symbolu."
|
||
|
|
Dej sa odohráva počas troch dní.,Dej sa odohrava pocas troch dni.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Holden v sanatóriu začína rozprávať o svojom citovom kolapse pred rokom. Začal od toho dňa, keď odchádzal z Pencey. Je to súkromná stredná škola v Agerstowne v štáte Pennsylvánia. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt veľmi náročná škola.","Holden v sanatoriu zacina rozpravať o svojom citovom kolapse pred rokom. Zacal od toho dna, ked odchadzal z Pencey. Je to sukromna stredna škola v Agerstowne v štate Pennsylvania. Vyhodili ho, lebo prepadal zo štyroch predmetov. Bola to fakt velmi narocna škola."
|
||
|
|
"Po prázdninách sa už do školy nevráti a starý profesor Spencer ho pozval, aby sa s ním prišiel rozlúčiť. Má chrípku, leží, Holden musí ísť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnúť z dejepisu, prešiel iba z angličtiny. Spencer sa ho pýtal, či ho vôbec nemrzí, že dosiahol také výsledky a že toto je už v poradí štvrtí škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takáto debata po vôli, sľúbil starému profesorovi všetko, čo chcel, len aby už vypadol.","Po prazdninach sa uz do školy nevrati a stary profesor Spencer ho pozval, aby sa s nim prišiel rozluciť. Ma chripku, lezi, Holden musi isť k nemu do bytu. Spencer ho nechal prepadnuť z dejepisu, prešiel iba z anglictiny. Spencer sa ho pytal, ci ho vobec nemrzi, ze dosiahol take vysledky a ze toto je uz v poradi štvrti škola, do ktorej chodil. Holdenovi nebola takato debata po voli, slubil staremu profesorovi všetko, co chcel, len aby uz vypadol."
|
||
|
|
"V internátnej izbe ho navštívi spolužiak Robert Ackley, ktorý býval v susednej izbe. Nedá sa mu slušne naznačiť, že vyrušuje. Holden mu z kufra musí vybrať už zbalené nožničky a on si strihá nechty a striasa ich na podlahu. Odchádza, až keď prišiel Stradlater. Ten sa chystá na rande a požiada Holdena, aby mu napísal kompozíciu opis z angličtiny. Holden sa opýta, s kým ide na rande. Stradlater odpovedal, že s Jane Gallaghersovou. Holden si spomína, že predvlani bývala prakticky hneď vedľa ich domu. Stradlater odíde a Holden musí stále myslieť na Jane.","V internatnej izbe ho navštivi spoluziak Robert Ackley, ktory byval v susednej izbe. Neda sa mu slušne naznaciť, ze vyrušuje. Holden mu z kufra musi vybrať uz zbalene noznicky a on si striha nechty a striasa ich na podlahu. Odchadza, az ked prišiel Stradlater. Ten sa chysta na rande a poziada Holdena, aby mu napisal kompoziciu opis z anglictiny. Holden sa opyta, s kym ide na rande. Stradlater odpovedal, ze s Jane Gallaghersovou. Holden si spomina, ze predvlani byvala prakticky hned vedla ich domu. Stradlater odide a Holden musi stale myslieť na Jane."
|
||
|
|
"Večer Holden napísal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Keď sa Stradlater vrátil, Holden si nevšíma, či je spokojný alebo nespokojný s napísaným opisom a vyzvedá sa, či ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opýtal, či sa s ňou vyspal, načo mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden začal nadávať, následkom čoho sa pobili.","Vecer Holden napisal opis o baseballovej rukavici svojho brata. Ked sa Stradlater vratil, Holden si nevšima, ci je spokojny alebo nespokojny s napisanym opisom a vyzveda sa, ci ho Jane nechala pozdraviť a kde boli. Nakoniec sa ho opytal, ci sa s nou vyspal, naco mu Stradlater neodpovedal. Potom mu Holden zacal nadavať, nasledkom coho sa pobili."
|
||
|
|
"Holden sa rozhodol, že ešte toho dňa odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtiaľ vlakom do New Yorku. Sadol si do prázdneho kupé a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel ísť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont.","Holden sa rozhodol, ze ešte toho dna odcestuje. Pešo išiel na stanicu a odtial vlakom do New Yorku. Sadol si do prazdneho kupe a oddychoval. V New Yorku ešte nechcel isť domov, a preto sa ubytoval v hoteli Edmont."
|
||
|
|
"Bol večer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnoletý. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vrátil do hotela.","Bol vecer, ale spať sa mu ešte nechcelo, preto zašiel do kaviarne na cocacolu, alkohol mu nenaliali, lebo ešte nie je plnolety. Potom sa zastavil ešte v jednej kaviarni a pešo sa vratil do hotela."
|
||
|
|
"Ráno sa išiel naraňajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mníšky učiteľky. Rozpráva sa s nimi o škole, knihách.. Príjemne sa mu s nimi diskutovalo.","Rano sa išiel naranajkovať do bufetu, kam prišli aj dve mnišky ucitelky. Rozprava sa s nimi o škole, knihach.. Prijemne sa mu s nimi diskutovalo."
|
||
|
|
"Po raňajkách si zmyslel, že kúpi sestričke Phoebe platňu. Pozoruje ľudí na prechádzke, hlavne jednu rodinku s malým synom, ktorý vyspevuje ,,Keď raz človek niekde v žite chytí človeka.","Po ranajkach si zmyslel, ze kupi sestricke Phoebe platnu. Pozoruje ludi na prechadzke, hlavne jednu rodinku s malym synom, ktory vyspevuje ,,Ked raz clovek niekde v zite chyti cloveka."
|
||
|
|
"Divadelné predstavenie, na ktoré po túlačkách po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju pôvodne pozval do kina, nebolo až také zlé. Potom išli na klzisko, ale keďže korčuľovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnúť a občerstviť sa. Pri tej príležitosti sa ho Sally spýtala, či jej príde pomôcť ozdobiť stromček. Sľúbil jej to už v liste. Naraz Holdena napadlo, že by od všetkého najradšej utiekol. Mal pocit, že to s ním všetko pôjde dolu kopcom. Vtom dostal nápad. Ponúkol Sally, aby s ním niekde odišla do hôr, kde budú sami. Normálne ho tá myšlienka nadchla. Ujsť od všetkého ďaleko, preč, kde nie sú ľudia. Sally však jeho nápad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohádali sa a ona odišla domov sama.","Divadelne predstavenie, na ktore po tulackach po meste šiel so Sally Hayesovou, hoci ju povodne pozval do kina, nebolo az take zle. Potom išli na klzisko, ale kedze korculovanie im nešlo dobre, šli si radšej sadnuť a obcerstviť sa. Pri tej prilezitosti sa ho Sally spytala, ci jej pride pomocť ozdobiť stromcek. Slubil jej to uz v liste. Naraz Holdena napadlo, ze by od všetkeho najradšej utiekol. Mal pocit, ze to s nim všetko pojde dolu kopcom. Vtom dostal napad. Ponukol Sally, aby s nim niekde odišla do hor, kde budu sami. Normalne ho ta myšlienka nadchla. Ujsť od všetkeho daleko, prec, kde nie su ludia. Sally však jeho napad rozhodne odmietla. A to ho nahnevalo. Pohadali sa a ona odišla domov sama."
|
||
|
|
"Onedlho zavolal Jane, aby si s ním išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednému známemu chalanovi, ktorý študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvíľu sa rozprávali, ale potom musel odísť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal ďalej a pil, až bol potom spitý namol. Zaplatil a po motaní v Central parku sa rozhodol, že pôjde pozrieť svoju sestru Phoebe","Onedlho zavolal Jane, aby si s nim išla zatancovať, ale nikto to u nich nebral. Tak zavolal jednemu znamemu chalanovi, ktory študoval v Columbii. Pozval ho na drink. Prišiel, chvilu sa rozpravali, ale potom musel odisť, lebo mal ešte rande. Holden tam ostal dalej a pil, az bol potom spity namol. Zaplatil a po motani v Central parku sa rozhodol, ze pojde pozrieť svoju sestru Phoebe"
|
||
|
|
"Domov sa vkĺzol potichu a zobudil Phoebe. Tá mu povedala, že rodičia sú na návšteve. Bola prekvapená, že Holden je doma a hneď tušila, že ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozprávali. Vtom prišli rodičia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichýlil ho priateľ Antolini, ktorý bol profesorom a nadránom odišiel.","Domov sa vklzol potichu a zobudil Phoebe. Ta mu povedala, ze rodicia su na navšteve. Bola prekvapena, ze Holden je doma a hned tušila, ze ho vyhodili zo školy. Holden jej všetko vysvetlil a potom sa ešte dlho rozpravali. Vtom prišli rodicia. Holden sa schoval do skrine a potom sa ticho vytratil z domu. Prichylil ho priatel Antolini, ktory bol profesorom a nadranom odišiel."
|
||
|
|
"Túlal sa po meste. Rozhodol sa, že odíde na Západ a začne nový život, ale musí sa ešte rozlúčiť s Phoebe. Napísal jej krátky odkaz, že ju bude čakať v múzeu a poprosil jednu zamestnankyňu školy, aby jej ho doručila.","Tulal sa po meste. Rozhodol sa, ze odide na Zapad a zacne novy zivot, ale musi sa ešte rozluciť s Phoebe. Napisal jej kratky odkaz, ze ju bude cakať v muzeu a poprosil jednu zamestnankynu školy, aby jej ho dorucila."
|
||
|
|
"Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou veľký kufor a bola rozhodnutá, že ide s Holdenom. Po krátkej hádke povedal, že nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoče.","Phoebe prišla neskoršie, ale dotiahla so sebou velky kufor a bola rozhodnuta, ze ide s Holdenom. Po kratkej hadke povedal, ze nejde teda nikam. Potom Holden zaviedol Phoebe na kolotoce."
|
||
|
|
"To bolo všetko. Keď prišiel domov, bol chorý a na jeseň šiel do ďalšej školy.","To bolo všetko. Ked prišiel domov, bol chory a na jesen šiel do dalšej školy."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Joseph Heller,Joseph Heller
|
||
|
|
Hlava Xxii,Hlava Xxii
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Patrí k protivojnovým spisovateľom.,Patri k protivojnovym spisovatelom.
|
||
|
|
"Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Záverečná.","Tvorba Hlava , Bombardovali sme New York, Zisk nad zlato, Nebolo mi do smiechu, Zaverecna."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Yossarian kapitán, Catheart plukovník, Milo obchodník","Yossarian kapitan, Catheart plukovnik, Milo obchodnik"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Názov Hlava Xxii je symbolickým stelesnením systému, v ktorom prevládajú nezmyselné nariadenia, predpisy a rozkazy","Nazov Hlava Xxii je symbolickym stelesnenim systemu, v ktorom prevladaju nezmyselne nariadenia, predpisy a rozkazy"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Dej sa odohráva na vymyslenej leteckej základni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takáto základňa nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny.","Dej sa odohrava na vymyslenej leteckej zakladni v Taliansku, na malom ostrove Pianosa, kde by takato zakladna nemohla byť. Bolo to pred koncom . svetovej vojny."
|
||
|
|
"Prináša nový pohľad očami amerického vojaka, ktorý bojuje proti nadriadeným a nezmyselným rozkazom. Vojnu považoval za hnusnú. Vojne nepripisoval žiadny význam. Predpis Hlava Xxii dovoľuje odísť z frontu všetkým, ktorí absolvovali náletov. Yossarian zostal na fronte, pretože plukovník využíva ďalšiu formu Hlavy Xxii, musí uposlúchnuť rozkaz. Yossarian má problémy zvládnuť záťaž náletov. predstiera, že ho boli pečeň a robí sa bláznom. V nemocnici nastal problém. Ako dôstojník musí cenzurovať listy, ktoré posielajú vojaci domov. Podpíše iba tie, ktoré nečítal. Tie, ktoré čítal podpíše falošným menom. Bojí sa o svoj život, snaží sa aby ho doktor, poslal domov ako blázna.","Prinaša novy pohlad ocami americkeho vojaka, ktory bojuje proti nadriadenym a nezmyselnym rozkazom. Vojnu povazoval za hnusnu. Vojne nepripisoval ziadny vyznam. Predpis Hlava Xxii dovoluje odisť z frontu všetkym, ktori absolvovali naletov. Yossarian zostal na fronte, pretoze plukovnik vyuziva dalšiu formu Hlavy Xxii, musi uposluchnuť rozkaz. Yossarian ma problemy zvladnuť zaťaz naletov. predstiera, ze ho boli pecen a robi sa blaznom. V nemocnici nastal problem. Ako dostojnik musi cenzurovať listy, ktore posielaju vojaci domov. Podpiše iba tie, ktore necital. Tie, ktore cital podpiše falošnym menom. Boji sa o svoj zivot, snazi sa aby ho doktor, poslal domov ako blazna."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Každý, kto sa chce vyhnúť bojovému nasadeniu, nie je ozajstný blázon.","Kazdy, kto sa chce vyhnuť bojovemu nasadeniu, nie je ozajstny blazon."
|
||
|
|
"Podľa Hlavy Xxii voja, ktorý je psychicky na dne natoľko, že sám o sebe vyhlasuje, že je blázon, nemôže byť bláznom.","Podla Hlavy Xxii voja, ktory je psychicky na dne natolko, ze sam o sebe vyhlasuje, ze je blazon, nemoze byť blaznom."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Ďalšia tvár armády bola zastúpená obchodníkom s armádnymi zásobami vo veľkom Milo dokázal bez problémov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na čierny trh, do ktorého sú zamiešaní aj dôstojníci. Milo sa stáva nenahraditeľným. Nemôže absolvovať nálety, musí ho niekto zastupovať. Musí sa zvýšiť počet náletov.","Dalšia tvar armady bola zastupena obchodnikom s armadnymi zasobami vo velkom Milo dokazal bez problemov vybudovať obchod. Obchodoval aj s Nemcami. Autor poukazuje aj na cierny trh, do ktoreho su zamiešani aj dostojnici. Milo sa stava nenahraditelnym. Nemoze absolvovať nalety, musi ho niekto zastupovať. Musi sa zvyšiť pocet naletov."
|
||
|
|
"Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho veliteľ si myslel, že tú časť už dobili Američania. Yossarian chodil nahý po tábore, je ranený na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekár mu sľubuje, že pôjde domov, ale pomýlil si meno a Yossarian tam zostáva.","Yossarian posunie hranicu bombardovania na mape a jeho velitel si myslel, ze tu casť uz dobili Americania. Yossarian chodil nahy po tabore, je raneny na nohe, dostal sa do nemocnice. Lekar mu slubuje, ze pojde domov, ale pomylil si meno a Yossarian tam zostava."
|
||
|
|
"Lekár ho pošle domov, ale pod podmienkou, že bude vychvaľovať tábor jednotku. Dostáva sa do Ríma, prechádza rozbitým mestom. Zistí, že jeho spolubojovník znásilnil nepríťažlivé dievča a vyhodil ju z okna.","Lekar ho pošle domov, ale pod podmienkou, ze bude vychvalovať tabor jednotku. Dostava sa do Rima, prechadza rozbitym mestom. Zisti, ze jeho spolubojovnik znasilnil nepriťazlive dievca a vyhodil ju z okna."
|
||
|
|
"Paradoxne zatknú Yossariana, lebo nemá priepustku. Yossarian má všetkého dosť. Nechce už od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sám a dezertuje a uteká do Švédska šťastný.","Paradoxne zatknu Yossariana, lebo nema priepustku. Yossarian ma všetkeho dosť. Nechce uz od nich slobodu ako dar. Rozhodne sa sam a dezertuje a uteka do Svedska stastny."
|
||
|
|
Antoine De Saint Exupery,Antoine De Saint Exupery
|
||
|
|
Malý princ,Maly princ
|
||
|
|
rozprávka pre dospelých,rozpravka pre dospelych
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Francúzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šľachtickej rodine. Študoval v Paríži. Do jeho života zasiahla . svetová vojna proti ktorej bojoval celý národ aj jednotlivco. Počas vojenskej služby sa naučil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v rôznych spoločnostiach, lietal na afrických i transatlantických linkách v Severnej i Južnej Amerike, niekoľkokrát havaroval. Zúčastnil sa občianskej vojny v Španielsku. Ako vojenský letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecká stíhačka. Od . rokov sa venoval literárnej a publicistickej činnosti.","Francuzsky prozaik a dramatik. Narodil sa v Lyone v šlachtickej rodine. Studoval v Parizi. Do jeho zivota zasiahla . svetova vojna proti ktorej bojoval cely narod aj jednotlivco. Pocas vojenskej sluzby sa naucil lietať a trvalo sa venoval letectvu. Bol pilotom v roznych spolocnostiach, lietal na africkych i transatlantickych linkach v Severnej i Juznej Amerike, niekolkokrat havaroval. Zucastnil sa obcianskej vojny v Spanielsku. Ako vojensky letec zahynul pri prieskumnom lete z Korziky, pravdepodobne ho zostrelila nemecka stihacka. Od . rokov sa venoval literarnej a publicistickej cinnosti."
|
||
|
|
"Patrí do francúzskej medzivojnovej literatúry, jeho diela sa v našich podmienkach rozšírili až po roku .","Patri do francuzskej medzivojnovej literatury, jeho diela sa v našich podmienkach rozširili az po roku ."
|
||
|
|
"Reprezentuje filozofujúci prúd francúzskej prózy. S existencializmom ho spája téma samoty a úzkosti, ale jeho riešenie otázok bytia človeka je optimistickejšie.","Reprezentuje filozofujuci prud francuzskej prozy. S existencializmom ho spaja tema samoty a uzkosti, ale jeho riešenie otazok bytia cloveka je optimistickejšie."
|
||
|
|
"Jeho osobité literárne dielo, naplnené hlbokým humanizmom, tvoria románové prózy s leteckou tematikou, v ktorých sa opiera o vlastné zážitky román Južná pošta, Nočný let, román Zem ľudí, Vojnový pilot, svetoznáma rozprávka Malý princ a nedokončená posmrtné vydaná esejistická kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denníky a kniha publicistických textov Dať zmysel životu.","Jeho osobite literarne dielo, naplnene hlbokym humanizmom, tvoria romanove prozy s leteckou tematikou, v ktorych sa opiera o vlastne zazitky roman Juzna pošta, Nocny let, roman Zem ludi, Vojnovy pilot, svetoznama rozpravka Maly princ a nedokoncena posmrtne vydana esejisticka kniha Citadela. Posmrtne vyšli i jeho Denniky a kniha publicistickych textov Dať zmysel zivotu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Autor si raz spomenul na kresbu veľhada kráľovského, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktorý prehltol slona.","Autor si raz spomenul na kresbu velhada kralovskeho, ako prehltol dravca, preto nakreslil hada, ktory prehltol slona."
|
||
|
|
"Napriek tomu, že na druhej kresbe urobil priesvitného hada, aby každý videl slona v jeho vnútornostiach, dospelí to nepochopili","Napriek tomu, ze na druhej kresbe urobil priesvitneho hada, aby kazdy videl slona v jeho vnutornostiach, dospeli to nepochopili"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
",,Dospelí sami nikdy nič nechápu a deti to unavuje, keď im treba stále a stále niečo vysvetľovať.",",,Dospeli sami nikdy nic nechapu a deti to unavuje, ked im treba stale a stale nieco vysvetlovať."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prežil veľa rokov medzi vážnymi dospelými ľuďmi.","Autor sa aj preto nestal maliarom, ale pilotom a prezil vela rokov medzi vaznymi dospelymi ludmi."
|
||
|
|
"Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej púšti. Bol tam sám, aspoň tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu malý chlapec a požiadal ho, aby mu nakreslil ovečku. Pilot musel niekoľkokrát prerábať ovečku, až nakoniec nakreslil debničku a povedal, že tam je jeho ovečka. Chlapec, malý princ, sa jej veľmi potešil. Bola presne taká, akú chcel.","Pred šiestimi rokmi havaroval na saharskej pušti. Bol tam sam, aspon tak si to myslel. Vtom prišiel k nemu maly chlapec a poziadal ho, aby mu nakreslil ovecku. Pilot musel niekolkokrat prerabať ovecku, az nakoniec nakreslil debnicku a povedal, ze tam je jeho ovecka. Chlapec, maly princ, sa jej velmi potešil. Bola presne taka, aku chcel."
|
||
|
|
"Malý princ nechcel povedať, odkiaľ prišiel. Pilot sa dozvedel len to, že princova planéta nie je väčšia ako dom. Malý princ si robí starosti s tým, či ovečky obhrýzajú malé sadeničky baobabov. Malý princ ich musí vytrhávať, lebo by roztrhli jeho planétku.","Maly princ nechcel povedať, odkial prišiel. Pilot sa dozvedel len to, ze princova planeta nie je vacšia ako dom. Maly princ si robi starosti s tym, ci ovecky obhryzaju male sadenicky baobabov. Maly princ ich musi vytrhavať, lebo by roztrhli jeho planetku."
|
||
|
|
"Malý princ mal smutný život. Na svojej malej planétke nemal nikoho, s kým by pozoroval západ slnka, niekedy videl slnko zapadať až ráz za sebou, taký krátky deň bol v jeho vlasti.","Maly princ mal smutny zivot. Na svojej malej planetke nemal nikoho, s kym by pozoroval zapad slnka, niekedy videl slnko zapadať az raz za sebou, taky kratky den bol v jeho vlasti."
|
||
|
|
"Piaty deň sa pilot dozvedel, že malý princ sa veľmi bojí, že ovečka zožerie ružu, ktorú pestuje doma. Pilot ho ubezpečil, že tej jeho ovečke nakreslí ešte náhubok.","Piaty den sa pilot dozvedel, ze maly princ sa velmi boji, ze ovecka zozerie ruzu, ktoru pestuje doma. Pilot ho ubezpecil, ze tej jeho ovecke nakresli ešte nahubok."
|
||
|
|
"Malý princ pred odchodom zo svojej planéty pekne vymietol dve činné a jednu vyhasnutú sopku, vytrhal baobaby a rozlúčil sa so svojou kvetinou.","Maly princ pred odchodom zo svojej planety pekne vymietol dve cinne a jednu vyhasnutu sopku, vytrhal baobaby a rozlucil sa so svojou kvetinou."
|
||
|
|
"Žil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hľadal zamestnanie a poučenie.","Zil v oblasti šiestich asteroidov, najprv tam hladal zamestnanie a poucenie."
|
||
|
|
"Na prvom prebýval kráľ. Ten prikazuje, či má malý princ zívať, alebo nezívať, či má, alebo nemá sedieť a vo všetkých vidí svojich poddaných. Vládne nad všetkým a ponúka malému princovi kreslo ministra spravodlivosti.","Na prvom prebyval kral. Ten prikazuje, ci ma maly princ zivať, alebo nezivať, ci ma, alebo nema sedieť a vo všetkych vidi svojich poddanych. Vladne nad všetkym a ponuka malemu princovi kreslo ministra spravodlivosti."
|
||
|
|
Druhú planétu obýval márnivec. Ten zasa videl vo všetkých svojich obdivovateľov.,Druhu planetu obyval marnivec. Ten zasa videl vo všetkych svojich obdivovatelov.
|
||
|
|
"Na ďalšej planéte bol pijan, ktorý pije preto, že sa hanbí, a hanbí sa preto, že pije. Presne tak to chodí aj v našom svete.","Na dalšej planete bol pijan, ktory pije preto, ze sa hanbi, a hanbi sa preto, ze pije. Presne tak to chodi aj v našom svete."
|
||
|
|
"Na štvrtej planéte bol businessman, nezdvihol hlavu od rátania ani na chvíľku, keď ho navštívil malý princ. Vyhlásil, že vlastní hviezdy. Malý princ mu povedal, že ale pre tie hviezdy nie je nijak osožný.","Na štvrtej planete bol businessman, nezdvihol hlavu od ratania ani na chvilku, ked ho navštivil maly princ. Vyhlasil, ze vlastni hviezdy. Maly princ mu povedal, ze ale pre tie hviezdy nie je nijak osozny."
|
||
|
|
"Piata planéta bola najmenšia. Bolo na nej toľko miesta, že sa tam zmestila pouličná lampa a lampár. Kedysi zapálil lampu večer a ráno zhasol. Ale planéta sa začala tak rýchlo točiť, že medzi nocou a ránom bol veľmi malý čas, nemá čas si odpočinúť. Jeden deň trvá minútu. Napriek tomu všetkému sa mu lampár nezdal takí smiešni ako tí predchádzajúci. Možno aj preto, že sa zaoberá niečím iným ako samým sebou.","Piata planeta bola najmenšia. Bolo na nej tolko miesta, ze sa tam zmestila poulicna lampa a lampar. Kedysi zapalil lampu vecer a rano zhasol. Ale planeta sa zacala tak rychlo tociť, ze medzi nocou a ranom bol velmi maly cas, nema cas si odpocinuť. Jeden den trva minutu. Napriek tomu všetkemu sa mu lampar nezdal taki smiešni ako ti predchadzajuci. Mozno aj preto, ze sa zaobera niecim inym ako samym sebou."
|
||
|
|
"Na šiestej planéte žije zemepisec, ktorý ani nevie, či jeho planéta má alebo nemá rieky. On nie je cestovateľ, aby skúmal, on len zaznačí, čo iný vidí. Skutočný vedec. Poradí princovi, aby zašiel na planétu Zem, lebo má dobrú povesť.","Na šiestej planete zije zemepisec, ktory ani nevie, ci jeho planeta ma alebo nema rieky. On nie je cestovatel, aby skumal, on len zaznaci, co iny vidi. Skutocny vedec. Poradi princovi, aby zašiel na planetu Zem, lebo ma dobru povesť."
|
||
|
|
"Zem je teda siedmou planétou, ktorú malý princ navštívi. Z výšky pozoruje, ako sa zažínajú svetlá na celom svete.","Zem je teda siedmou planetou, ktoru maly princ navštivi. Z vyšky pozoruje, ako sa zazinaju svetla na celom svete."
|
||
|
|
"Malý princ padol na Zem, rovno na púšť, kde sa mu prihovorí had. Ten mu povie, že stačí, aby sa ho dotkol a vráti sa na svoju planétu. Malý princ putuje sám, vyjde na vysoké vrchy, pozdraví ich a žiada ich, aby sa stali jeho priateľmi. Nejde mu do hlavy, že hovoria zásadne po ňom a opakujú niekoľkokrát to isté, čo povedal on.","Maly princ padol na Zem, rovno na pust, kde sa mu prihovori had. Ten mu povie, ze staci, aby sa ho dotkol a vrati sa na svoju planetu. Maly princ putuje sam, vyjde na vysoke vrchy, pozdravi ich a ziada ich, aby sa stali jeho priatelmi. Nejde mu do hlavy, ze hovoria zasadne po nom a opakuju niekolkokrat to iste, co povedal on."
|
||
|
|
"Nakoniec našiel cestu. Prišiel k záhrade plnej rozkvitnutých ruží, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, že je bohatý, že má jedinečnú kvetinu, a má len obyčajnú ružu. Ľahol si do trávy a plakal.","Nakoniec našiel cestu. Prišiel k zahrade plnej rozkvitnutych ruzi, všetky sa podobali jeho kvetine. Myslel si, ze je bohaty, ze ma jedinecnu kvetinu, a ma len obycajnu ruzu. Lahol si do travy a plakal."
|
||
|
|
"Vtom sa zjavila líška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s ním bude hrať, bude jeho priateľom.","Vtom sa zjavila liška. Navrhla mu, aby si ju skrotil, a potom sa s nim bude hrať, bude jeho priatelom."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
",,Spoznáme len tie veci, ktoré si skrotíme, povedala líška.",",,Spozname len tie veci, ktore si skrotime, povedala liška."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Malý princ sa potom zastaví u výhybkára a nevie pochopiť, prečo ľudia nastupujú do vlakov a vystupujú z vlakov, kto za kým ide alebo odkiaľ sa vracia.","Maly princ sa potom zastavi u vyhybkara a nevie pochopiť, preco ludia nastupuju do vlakov a vystupuju z vlakov, kto za kym ide alebo odkial sa vracia."
|
||
|
|
"Malý princ osloví obchodníka, ktorý predáva pilulky proti smädu, čím ľuďom ušetrí denne až minút, ktoré môžu využiť na ničnerobenie, lebo nemusia ísť piť.","Maly princ oslovi obchodnika, ktory predava pilulky proti smadu, cim ludom ušetri denne az minut, ktore mozu vyuziť na nicnerobenie, lebo nemusia isť piť."
|
||
|
|
"Nastal ôsmy deň pilotovho pobytu na púšti. Keď mu malý princ rozprával o obchodníkovi, dopíjal práve posledný hlt vody. Malý princ chce, aby hľadali studňu, aj keď to pilot považuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky malého princa a kráčal púšťou. Na úsvite objavili studňu. Napili sa.","Nastal osmy den pilotovho pobytu na pušti. Ked mu maly princ rozpraval o obchodnikovi, dopijal prave posledny hlt vody. Maly princ chce, aby hladali studnu, aj ked to pilot povazuje za pochabosť. Pilot zobral na ruky maleho princa a kracal pustou. Na usvite objavili studnu. Napili sa."
|
||
|
|
"Malý princ ho prosí, aby nakreslil náhubok pre malú ovečku, bojí sa, že by ovečka mohla ublížiť jeho ruži.","Maly princ ho prosi, aby nakreslil nahubok pre malu ovecku, boji sa, ze by ovecka mohla ubliziť jeho ruzi."
|
||
|
|
Na nasledujúci deň pripadá výročie pádu malého princa na Zem.,Na nasledujuci den pripada vyrocie padu maleho princa na Zem.
|
||
|
|
"Malý princ má strach pred odchodom, bude to bolieť, myslí si, že bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnú škrupinku na Zemi.","Maly princ ma strach pred odchodom, bude to bolieť, mysli si, ze bude musieť nechať svoje telo ako nepotrebnu škrupinku na Zemi."
|
||
|
|
"Dohovára sa s hadom, že príde v noci na miesto, kde dopadol pred časom na Zem. Pilot sa zľakol, že had chce malého princa pohrýzť a odplaší ho.","Dohovara sa s hadom, ze pride v noci na miesto, kde dopadol pred casom na Zem. Pilot sa zlakol, ze had chce maleho princa pohryzť a odplaši ho."
|
||
|
|
"Pilot opravil stroj a malý princ vie, že jeho veľký priateľ sa bude môcť vrátiť domov. Malý princ pripravuje pilota na to, že odíde a nebude si môcť zobrať na cestu telo, lebo je veľmi ťažké. V noci odišiel na dohodnuté miesto","Pilot opravil stroj a maly princ vie, ze jeho velky priatel sa bude mocť vratiť domov. Maly princ pripravuje pilota na to, ze odide a nebude si mocť zobrať na cestu telo, lebo je velmi ťazke. V noci odišiel na dohodnute miesto"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
",,Pri jeho členku sa iba mihol žltý záblesk. Chvíľu nehybne stál. Nevykríkol. Padal pomaly, ako padá strom. Dokonca to na piesku nespôsobilo hluk.",",,Pri jeho clenku sa iba mihol zlty zablesk. Chvilu nehybne stal. Nevykrikol. Padal pomaly, ako pada strom. Dokonca to na piesku nesposobilo hluk."
|
||
|
|
",,Odvtedy už prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten príbeh nikomu nerozprával. Keď som sa znova stretol s priateľmi, boli veľmi radi, že ma vidia živého. Bol som smutný, ale vravel som im",",,Odvtedy uz prešlo šesť rokov.. Nikdy som ešte ten pribeh nikomu nerozpraval. Ked som sa znova stretol s priatelmi, boli velmi radi, ze ma vidia ziveho. Bol som smutny, ale vravel som im"
|
||
|
|
To je z únavy...,To je z unavy...
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Pilot si zmyslel, že na náhubok, ktorý nakreslil ovečke, aby nezožrala ružu, zabudol prikresliť kožený remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať.","Pilot si zmyslel, ze na nahubok, ktory nakreslil ovecke, aby nezozrala ruzu, zabudol prikresliť kozeny remienok. Nebude sa jej dať nikdy priviazať."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
",,Zahľaďte sa na nebo. Pýtajte sa zožrala ovečka ružu áno alebo nie A uvidíte, ako sa všetko zmení...",",,Zahladte sa na nebo. Pytajte sa zozrala ovecka ruzu ano alebo nie A uvidite, ako sa všetko zmeni..."
|
||
|
|
"A nijaký dospelý nepochopí, že je to také dôležité","A nijaky dospely nepochopi, ze je to take dolezite"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavná myšlienka,Hlavna myšlienka
|
||
|
|
Dospelí nikdy nevedia pochopiť sny a nálady detí. František Hečko,Dospeli nikdy nevedia pochopiť sny a nalady deti. Frantisek Hecko
|
||
|
|
Červené víno,Cervene vino
|
||
|
|
generačný román,generacny roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Pochádzal z vinohradníckej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval poľnohospodársku školu a stal sa družstevným revízorom.,Pochadzal z vinohradnickej rodiny. Narodil sa v Suchej nad Parnou. Vyštudoval polnohospodarsku školu a stal sa druzstevnym revizorom.
|
||
|
|
"Do literatúry vstúpil ako básnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektívne, rodinné a sociálne námety.","Do literatury vstupil ako basnik. Predstavil sa zbierkou Vysťahovalci. Spracoval tu subjektivne, rodinne a socialne namety."
|
||
|
|
"Podobné je aj ladená zbierka Na pravé poludnie a oslavný charakter má zbierka Slovanské verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanským národom, ktoré bojovali proti fašizmu.","Podobne je aj ladena zbierka Na prave poludnie a oslavny charakter ma zbierka Slovanske verše, kde autor vyjadril svoj obdiv k slovanskym narodom, ktore bojovali proti fašizmu."
|
||
|
|
Jeho najznámejším dielom je generačný román Červené víno.,Jeho najznamejšim dielom je generacny roman Cervene vino.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby to je Drevená dedina, kde rozoberá problematiku združstevňovania a kolektivizácie.","Z dalšej tvorby to je Drevena dedina, kde rozobera problematiku zdruzstevnovania a kolektivizacie."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Hlavné postavy Michal Habdža, Veronika, Mikuláš, Jozefka, Kristína, Marek","Hlavne postavy Michal Habdza, Veronika, Mikulaš, Jozefka, Kristina, Marek"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"V diele František Hečko podáva obraz západoslovenskej vinohradníckej dediny Vlčindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretože tu vyrástol, dobre poznal osudy ľudí, ktorých v diele opísal, pretože za vzor mu slúžila jeho vlastná rodina a za postavou Marka sa skrýva sám autor. Urban Habdža sa na začiatku prvej časti knihy Živly, sťahuje so ženou Kristínou a synom Markom z rodičovského domu. Bohatým starým Habdžovcom nevyhovovala chudobná nevesta, ale keďže bola Kristína už v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristína sa tam mala veľmi zle, preto Urban kúpil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tým si starých ešte viac pohneval. Mladým sa viedlo dobre. Narodili sa im ďalšie deti Magdalénka, Cyril a Metod. Prvá časť končí tým, že je zavraždený F. Ferdinand, vyhlásená vojna a mobilizácia. Druhá časť má názov Hrdinka a hrdinča a začína sa tým, že Urban odchádza na vojnu. Kristína sa stará o domácnosť, ale všetka práca okolo vinohradu je na Markových mladých pleciach. Prácu si však zastáva veľmi dobre. je šikovný a od otca sa veľa naučil. Spočiatku sa im darí dobre, ale ako pokračuje vojna, sú čoraz chudobnejší a hladnejší. Raz na Vianoce, keď už skutočne nemali čo do úst, vybrala sa Kristína k starým Habdžovcom prosiť o trochu jedla pre svoje deti. Ale tí jej nedali vôbec nič. Len prababička Alojzia Kristová im niesla trochu jedla a cestou zamrzla. Na Kristínu sa valí jedno nešťastie za druhým. Magdalénka, Cyril a Metod dostanú záškrt. Magdalénka to prežije, ale dvojičky zomrú, a to práve v noci, keď sa Kristínke narodí syn Adam bohužiaľ mŕtvy. Kristína sa z toho nevie dlho spamätať a ťažko ochorie. Vylieči ju len Urbanov návrat z vojny. Táto časť končí smrťou starého Habžu, ktorý sa chce napokon s Kristínou zmieriť. Tretia časť má názov Marek a Lucia. Začína sa tým, že Marek zdedil polovicu dedovho majetku a odchádza študovať do vinohradníckej školy. Je vinikajúcim žiakom, najlepším zo všetkých. Veľmi mu pomáhajú zručnosti, ktorým sa naučil, keď sa cez vojnu sám staral o otcov vinohrad. Marek sa stretáva so svojou priateľkou z detstva Luckou a ich vzťah sa postupne mení na lásku. Marek často navštevuje rodičov ale tým sa vedie veľmi zle. Kristína ťažko ochorela a po čase zomrela. Urban, ktorý už začal piť aj predtým, sa teraz utápa v alkohole. Raz spadne z rebríka a zabije sa. Keďže bol majetok zadĺžený dom aj s vinohradom išiel do dražby. Kúpil ho Luckin otec Silvester dávny nepriateľ Habdžovskej rodiny. To mladých ľudí načas rozdelí, ale nie nadlho. Napokon sa opäť stretnú a zosobášia sa. Hečko tu zobrazil osudy troch generácií patriarchálne založených starých Habdžovcov Michala a Verony, ich detí najmä však syna Urbana a jeho detí Marka a Magalénky. Všíma si názory jednotlivých generácií, ich správanie, postoj k blízkemu i vzdialenému okoliu a vzťah okolia k nim. Ich vzájomné vzťahy, postoje k určitým problémom.. Alfonz Bednár","V diele František Hecko podava obraz zapadoslovenskej vinohradnickej dediny Vlcindol. Autor toto prostredie dobre poznal, pretoze tu vyrastol, dobre poznal osudy ludi, ktorych v diele opisal, pretoze za vzor mu sluzila jeho vlastna rodina a za postavou Marka sa skryva sam autor. Urban Habdza sa na zaciatku prvej casti knihy Zivly, sťahuje so zenou Kristinou a synom Markom z rodicovskeho domu. Bohatym starym Habdzovcom nevyhovovala chudobna nevesta, ale kedze bola Kristina uz v druhom stave, napokon privolili k svadbe. Kristina sa tam mala velmi zle, preto Urban kupil tajne dom a vinohrad a odsťahoval sa. Tym si starych ešte viac pohneval. Mladym sa viedlo dobre. Narodili sa im dalšie deti Magdalenka, Cyril a Metod. Prva casť konci tym, ze je zavrazdeny F. Ferdinand, vyhlasena vojna a mobilizacia. Druha casť ma nazov Hrdinka a hrdinca a zacina sa tym, ze Urban odchadza na vojnu. Kristina sa stara o domacnosť, ale všetka praca okolo vin
|
||
|
|
Sklený vrch,Skleny vrch
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal z Rožňovej Neporadzi. Vyštudoval latinčinu, slovenčinu a češtinu. Pôsobil ako stredoškolský profesor. Prekladal z agloamerickej prózy. Venoval sa literárnej tvorbe.","Pochadzal z Roznovej Neporadzi. Vyštudoval latincinu, slovencinu a ceštinu. Posobil ako stredoškolsky profesor. Prekladal z agloamerickej prozy. Venoval sa literarnej tvorbe."
|
||
|
|
Jeho najznámejší román je Sklený vrch.,Jeho najznamejši roman je Skleny vrch.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby môžeme spomenúť zbierku noviel Hodiny a minúty, román Balkón bol privysoko.","Z dalšej tvorby mozeme spomenuť zbierku noviel Hodiny a minuty, roman Balkon bol privysoko."
|
||
|
|
"Ďalšia tvorba Za hrsť drobných, Ako sme sušili bielizeň, Výpoveď, Osamelý havran, Kolíska, Role, Susedia.","Dalšia tvorba Za hrsť drobnych, Ako sme sušili bielizen, Vypoved, Osamely havran, Koliska, Role, Susedia."
|
||
|
|
"Autor napísal aj scenáre k filmom Slnko v sieti, Orgán, Tri dcéry. Pre televíziu Ráno pod mesiacom a Moje kone vrané.","Autor napisal aj scenare k filmom Slnko v sieti, Organ, Tri dcery. Pre televiziu Rano pod mesiacom a Moje kone vrane."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Ema Klasová mladá žena, ktorá v minulosti milovala Milana, potom bola zasnúbená so Zolom a vydala sa za Joža Solana, pracovala na Úseku ako vedúca závodného klubu a knihovníčka, účastníčka vojny","Ema Klasova mlada zena, ktora v minulosti milovala Milana, potom bola zasnubena so Zolom a vydala sa za Joza Solana, pracovala na Useku ako veduca zavodneho klubu a knihovnicka, ucastnicka vojny"
|
||
|
|
"Jožo Solan Emin manžel, pracoval na Úseku , mal rád Tichú dolinu a tu sa spoznal s Evou","Jozo Solan Emin manzel, pracoval na Useku , mal rad Tichu dolinu a tu sa spoznal s Evou"
|
||
|
|
"Milan Kališ priateľ Emy, čakali spolu dieťa, ale Ema si to dala preč, značkoval turistom trasu a mal rád Emu, účastník vojny","Milan Kališ priatel Emy, cakali spolu dieťa, ale Ema si to dala prec, znackoval turistom trasu a mal rad Emu, ucastnik vojny"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dielo je napísané formou denníkových zápiskov úradníčky Emy Klasovej a prelína sa v ňom minulosť s prítomnosťou. V tomto románe Alfonz Bednár prišiel s netradičným novým pohľadom na povojnovú problematiku, na Snp, na budovanie novej spoločnosti, ale predovšetkým na ľudské vzťahy. Bednárovi sa Snp stáva prameňom ustavičnej retrospektívy a konfrontácie minulosti so súčasnosťou. deje súčasný Emin život, spomienky na vojnu, spomienky na rok","Dielo je napisane formou dennikovych zapiskov uradnicky Emy Klasovej a prelina sa v nom minulosť s pritomnosťou. V tomto romane Alfonz Bednar prišiel s netradicnym novym pohladom na povojnovu problematiku, na Snp, na budovanie novej spolocnosti, ale predovšetkym na ludske vzťahy. Bednarovi sa Snp stava pramenom ustavicnej retrospektivy a konfrontacie minulosti so sucasnosťou. deje sucasny Emin zivot, spomienky na vojnu, spomienky na rok"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ema Klasová nebola doma. Jožo Solan manžel zasvietil v obývačke a na posteli mal nový sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin denník. Jožo si sadol a začal čítať ...,Ema Klasova nebola doma. Jozo Solan manzel zasvietil v obyvacke a na posteli mal novy sveter. Z neho vypadol notes. Bol to Emin dennik. Jozo si sadol a zacal citať ...
|
||
|
|
"Ema sa rozpráva s mužom o práci. Opýtal sa jej, či pôjdu do Tichej doliny. Dohodli sa, že pôjdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyžovať so Zolom vtedajší snúbenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretože sa Zolo vrátil domov. Bol u nich Tretina a rozprávali sa o práci, o stavbách. Tretina chcel, aby sa Ema stala vedúcou závodného klubu. Na druhý deň sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spomínala ako značkovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hľadeli do Tichej doliny a Milan jej rozprával rozprávku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, že sa presne o roky stretnú na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestný. Ema sa bola rozlúčiť s Tichou dolinou, pretože mala odísť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyžiari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozprávku o sklenom vrchu. Vždy, keď počuje túto rozprávku, tak si spomenie na Milana a v poslednom čase myslí na neho stále. Vidí ho všade, či už na skalách, alebo v príbehoch, ktoré rozpráva Mišo Pogáň jeden z lyžiarov. Ema sa s nimi spoznala bližšie a tak sa stretávali a rozprávali si kadejaké príbehy. Ema zistila, že Mišo naozaj rozpráva o Milanovi a okonca sa aj poznajú. Zolo jej napísal list, aby sa vrátila domov, ale ona sa ešte vrátiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyžiari domov a Jožo ostal aj s Emou v Tichej doline.","Ema sa rozprava s muzom o praci. Opytal sa jej, ci pojdu do Tichej doliny. Dohodli sa, ze pojdu na jar. Ema si spomenula na to, ako sa išla lyzovať so Zolom vtedajši snubenec a zmeškali vlak a ona potom odišla sama do doliny, pretoze sa Zolo vratil domov. Bol u nich Tretina a rozpravali sa o praci, o stavbach. Tretina chcel, aby sa Ema stala veducou zavodneho klubu. Na druhy den sa tak aj stalo a Bazelu zvolili za predsedu. Ema spominala ako znackovali s Milanom Kališom trasu pre turistov, ako sedeli a hladeli do Tichej doliny a Milan jej rozpraval rozpravku o Sklenom vrchu. Dohodli sa, ze sa presne o roky stretnu na tomto mieste. No nestalo sa tak. Ema bola v Tichej doline, ale nešla tam. Milan boj aj tak nezvestny. Ema sa bola rozluciť s Tichou dolinou, pretoze mala odisť so Zolom do Ameriky. Do chaty prišli lyziari. Ema sedela pri stole sama, tak si sadli k nej. Jeden z nich spomenul rozpravku o sklenom vrchu. Vzdy, ked pocuje tuto rozpravku, tak si spomenie na Milana a v poslednom case mysli na neho stale. Vidi ho všade, ci uz na skalach, alebo v pribehoch, ktore rozprava Mišo Pogan jeden z lyziarov. Ema sa s nimi spoznala blizšie a tak sa stretavali a rozpravali si kadejake pribehy. Ema zistila, ze Mišo naozaj rozprava o Milanovi a okonca sa aj poznaju. Zolo jej napisal list, aby sa vratila domov, ale ona sa ešte vratiť nechcela. Dobre si rozumela s Jozom Solanom. Nakoniec išli lyziari domov a Jozo ostal aj s Emou v Tichej doline."
|
||
|
|
"Jej muža premiestnili na Úsek a páčilo sa mu tam. Konečne budú mať pokoj od Tretinu, ktorý mal stále ničo proti nim.","Jej muza premiestnili na Usek a pacilo sa mu tam. Konecne budu mať pokoj od Tretinu, ktory mal stale nico proti nim."
|
||
|
|
"Jožo a Ema chodili po dolinách. Raz večer ako tak sedeli, prišiel k nim chatár Kuna aj s pomocníkom. Rozprávali sa o kadečom a v tom si chatár spomenul, že mu prišlo oznámenie. Zolo sa ženil a Eme prišlo nevoľno a tak vybehla pred chatu. Keď sa vrátila, Jožo sa jej opýtal, či jej niečo nie je. Ona povedala, že to je v poriadku. Ďalej chodli po túrach, rozprávali sa a pritom myslela stále na Milana. No už nie tak veľmi, ako keď prišla do Tichej doliny.","Jozo a Ema chodili po dolinach. Raz vecer ako tak sedeli, prišiel k nim chatar Kuna aj s pomocnikom. Rozpravali sa o kadecom a v tom si chatar spomenul, ze mu prišlo oznamenie. Zolo sa zenil a Eme prišlo nevolno a tak vybehla pred chatu. Ked sa vratila, Jozo sa jej opytal, ci jej nieco nie je. Ona povedala, ze to je v poriadku. Dalej chodli po turach, rozpravali sa a pritom myslela stale na Milana. No uz nie tak velmi, ako ked prišla do Tichej doliny."
|
||
|
|
"Ema sa vydá za Solana, odídu na stavbu. Ema nešťastne zahynie stane na spadnuté elektrické dróty, Solana práve dočítal jej denník. Autor podáva obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom mužom naznačuje vzťah k Snp","Ema sa vyda za Solana, odidu na stavbu. Ema nestastne zahynie stane na spadnute elektricke droty, Solana prave docital jej dennik. Autor podava obraz Snp, neheroizuje ho, cez Emin vzťah k trom muzom naznacuje vzťah k Snp"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Vladimír Mináč,Vladimir Minac
|
||
|
|
Živý a mŕtvi,Zivy a mrtvi
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Narodil sa v Klenovci. Mináč sa vo svojej literárnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny poľnohospodárstva na socialistické a všímal si aj osudy ľudí ako s tým súviseli a ako sa menili.,Narodil sa v Klenovci. Minac sa vo svojej literarnej tvorbe zaoberal aj tematikou premeny polnohospodarstva na socialisticke a všimal si aj osudy ludi ako s tym suviseli a ako sa menili.
|
||
|
|
Takou je aj zbierka noviel Na rozhraní a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.,Takou je aj zbierka noviel Na rozhrani a v tejto zbierke je aj poviedka Skaliny.
|
||
|
|
"Vrchol Mináčovej tvorby predstavuje dielo Generácia Dlhý čas čakania, Živí a mŕtvi, Zvony zvonia na deň","Vrchol Minacovej tvorby predstavuje dielo Generacia Dlhy cas cakania, Zivi a mrtvi, Zvony zvonia na den"
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Smrť chodí po horách, Nikdy nie si sama, Tu žije národ, Dúchanie do pahrieb, Hovory M","Z dalšej tvorby Smrť chodi po horach, Nikdy nie si sama, Tu zije narod, Duchanie do pahrieb, Hovory M"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
". Ľudia, ktorí nechcú mať nič spoločné s fašizmom, chránia si vnútornú slobodu a žijú v očakávaní zmien, svojimi činmi otvorene vystupujú proti fašizmu, organizujú Snp",". Ludia, ktori nechcu mať nic spolocne s fašizmom, chrania si vnutornu slobodu a ziju v ocakavani zmien, svojimi cinmi otvorene vystupuju proti fašizmu, organizuju Snp"
|
||
|
|
"kapitán Labuda silný, energický, vitálny, robí mu potešenie ukazovať svoju silu","kapitan Labuda silny, energicky, vitalny, robi mu potešenie ukazovať svoju silu"
|
||
|
|
"Janko Krap veliteľ partizánov, vždy vie čo chce, energický, odvážny, veľmi náročný voči sebe aj iným","Janko Krap velitel partizanov, vzdy vie co chce, energicky, odvazny, velmi narocny voci sebe aj inym"
|
||
|
|
"Marek Uhrín študent, telesne slabý, obdivuje druhých o všetkom premýšľa a filozofuje, má prezývku profesor","Marek Uhrin študent, telesne slaby, obdivuje druhych o všetkom premyšla a filozofuje, ma prezyvku profesor"
|
||
|
|
čatár Koza,catar Koza
|
||
|
|
Hanka Krapová,Hanka Krapova
|
||
|
|
Olina Ferkodičová,Olina Ferkodicova
|
||
|
|
lekárka Ema,lekarka Ema
|
||
|
|
. Nemci fašisti a gardisti,. Nemci fašisti a gardisti
|
||
|
|
Lemnitzky veliteľ gardistov,Lemnitzky velitel gardistov
|
||
|
|
Filip Hracho nadzbrojník,Filip Hracho nadzbrojnik
|
||
|
|
Vincent Ulrich gardista,Vincent Ulrich gardista
|
||
|
|
Ignác August Kolenatý,Ignac August Kolenaty
|
||
|
|
". Ľudia, stojaci na správnej strane z vypočítavosti, váhajúci ľudia, ktorí sa ešte len rozhodujú, ku ktorej strane sa pridajú",". Ludia, stojaci na spravnej strane z vypocitavosti, vahajuci ludia, ktori sa ešte len rozhoduju, ku ktorej strane sa pridaju"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Trilógia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to útek do histórie, hlavným cieľom bolo pomôcť vyznať sa v súčasnosti. Sám autor povedal Pomôcť svojej generácii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa prečo sme takí, akí sme. Neosvetľovať tie časy faktograficky to sa už stalo, ale morálne a psychologicky prečo a ako sa menil pocit života. Pochopiť poriadok v mravných hodnotách, rozpliesť uzlové body našej spoločnosti.","Trilogia vznikla v . polovici tych rokov, ale nebol to utek do historie, hlavnym cielom bolo pomocť vyznať sa v sucasnosti. Sam autor povedal Pomocť svojej generacii orientovať sa dnes, uvedomiť , pochopiť sa preco sme taki, aki sme. Neosvetlovať tie casy faktograficky to sa uz stalo, ale moralne a psychologicky preco a ako sa menil pocit zivota. Pochopiť poriadok v mravnych hodnotach, rozpliesť uzlove body našej spolocnosti."
|
||
|
|
"Dej sa odohráva počas Snp, v Makove a Priehybách","Dej sa odohrava pocas Snp, v Makove a Priehybach"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Román nemá ústrednú postavu. Je to príbeh autorovej generácie i autora samého. Hoci je román o vojne, boje ani dej nie sú najpodstatnejším aspektom, zameriava sa skôr na to, ako sa jednotlivé typy prejavujú v rozličných situáciách., snaží sa zobraziť zločinný charakter doby a postáv, analyzuje ich morálne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalostí. Je to autentická výpoveď o Snp, román nie je zidealizovaný, ale pravdivo zachytáva skutočnosť. Snp sa stáva oporným bodom, je nádejou pre jeho účastníkov.","Roman nema ustrednu postavu. Je to pribeh autorovej generacie i autora sameho. Hoci je roman o vojne, boje ani dej nie su najpodstatnejšim aspektom, zameriava sa skor na to, ako sa jednotlive typy prejavuju v rozlicnych situaciach., snazi sa zobraziť zlocinny charakter doby a postav, analyzuje ich moralne hodnoty tak, ako ich formoval sled udalosti. Je to autenticka vypoved o Snp, roman nie je zidealizovany, ale pravdivo zachytava skutocnosť. Snp sa stava opornym bodom, je nadejou pre jeho ucastnikov."
|
||
|
|
"Neďaleko Makova sa snažia preraziť Nemci oddiely kapitána Labudu a partizánsky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrín pracuje ako telefonista a odovzdáva rozkazy oddielom. Vstúpil medzi vojakov čatára Kozu, ktorým velil kapitán Labuda. Aj Marek bol hrdý, bol dojatý, lebo po prvý raz pocítil zodpovednosť za mnohých, za všetkých, za celý svoju vlasť, nebolo to nijaké abstraktné vedomie, bol to veľmi skutočný, skoro telesný pocit blízkosti k všetkým ohrozovaným, a po prvý raz v živote nebol zočivoči veľkému pocitu zahanbujúco bezbranný mal pušku a šiel do boja.","Nedaleko Makova sa snazia preraziť Nemci oddiely kapitana Labudu a partizansky oddiel Janka Krapa. Marek Uhrin pracuje ako telefonista a odovzdava rozkazy oddielom. Vstupil medzi vojakov catara Kozu, ktorym velil kapitan Labuda. Aj Marek bol hrdy, bol dojaty, lebo po prvy raz pocitil zodpovednosť za mnohych, za všetkych, za cely svoju vlasť, nebolo to nijake abstraktne vedomie, bol to velmi skutocny, skoro telesny pocit blizkosti k všetkym ohrozovanym, a po prvy raz v zivote nebol zocivoci velkemu pocitu zahanbujuco bezbranny mal pušku a šiel do boja."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Marek bol v bitke s Nemcami zranený a lieči sa v nemocnici, neskôr sa vracia späť k oddielu. Miluje Olinu Ferkodičovú, ktorá však s kapitánom Labudom čaká dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorých pochádzal aj Labuda. Ranený Janko Krap veliteľ partizánov sa v nemocnici zamiluje do lekárky Emy. Jeho matka i sestry odchádzajú do Ulrichovej horárne. Partizáni zabijú nemeckú hliadku, preto Nemci zatknú všetkých obyvateľov Ulrichovej horárne a uväznia ich vo väzení v Priehybách. Olina Ferkodičová sa za pomoci svojho bratanca Valéra Ferkodiča nemeckého gardistu dostane z väzenia a vracia sa domov. Hanku Krapovú, ktorá bola tiež vo väzení, Nemci znásilnia a zabijú. Kapitán Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybách stráca veľa vojakov. Nemci obkľúčia tábor partizánov a oddiel kapitána Labudu. Nevedel, čo v tejto chvíli treba urobiť, práve tak, ako to nevedeli stovky iných veliteľov a tisícky povstalcov. Ale bol rozhodnutý nestratiť hlavu, nevzdať sa, a keď nebude možnosť víťazstva, hľadať aspoň možnosť pomsty.","Marek bol v bitke s Nemcami zraneny a lieci sa v nemocnici, neskor sa vracia spať k oddielu. Miluje Olinu Ferkodicovu, ktora však s kapitanom Labudom caka dieťa. Nemci obsadili Priehyby, z ktorych pochadzal aj Labuda. Raneny Janko Krap velitel partizanov sa v nemocnici zamiluje do lekarky Emy. Jeho matka i sestry odchadzaju do Ulrichovej horarne. Partizani zabiju nemecku hliadku, preto Nemci zatknu všetkych obyvatelov Ulrichovej horarne a uvaznia ich vo vazeni v Priehybach. Olina Ferkodicova sa za pomoci svojho bratanca Valera Ferkodica nemeckeho gardistu dostane z vazenia a vracia sa domov. Hanku Krapovu, ktora bola tiez vo vazeni, Nemci znasilnia a zabiju. Kapitan Labuda sa za jej smrť chce pomstiť, a preto v nezmyselnom boji v Priehybach straca vela vojakov. Nemci obklucia tabor partizanov a oddiel kapitana Labudu. Nevedel, co v tejto chvili treba urobiť, prave tak, ako to nevedeli stovky inych velitelov a tisicky povstalcov. Ale bol rozhodnuty nestratiť hlavu, nevzdať sa, a ked nebude moznosť viťazstva, hladať aspon moznosť pomsty."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Janko Krap, lekárka Ema, čatár Koza, kapitán Labuda a Marek Uhrín utekajú a dostanú sa ku Sovietskym oddielom. Tým sa zachránia. Janko Krap požiada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnúbi s Olinou. Kapitán Labuda sa lieči v Moskve, pretože pri úteku si poškodí miechu. Zavial studenejší vietor a priniesol mnoho vôní, vôňu orgovánu, vôňu mladej trávy a vôňu kvitnúcich sliviek. V mieste pod nimi dôverne a prítulne blikalo niekoľko svetiel. Boli mladí a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetlá, mesto, moc, vône, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvôli nim, mali dosť síl, aby objali celý vesmír a aby objali svoju budúcnosť, o ktorej nepochybovali.","Janko Krap, lekarka Ema, catar Koza, kapitan Labuda a Marek Uhrin utekaju a dostanu sa ku Sovietskym oddielom. Tym sa zachrania. Janko Krap poziada Emu o ruku a takisto Marek sa zasnubi s Olinou. Kapitan Labuda sa lieci v Moskve, pretoze pri uteku si poškodi miechu. Zavial studenejši vietor a priniesol mnoho voni, vonu orgovanu, vonu mladej travy a vonu kvitnucich sliviek. V mieste pod nimi doverne a pritulne blikalo niekolko svetiel. Boli mladi a všetko bolo pred nimi a všetko bolo pre nich, hviezdy, svetla, mesto, moc, vone, všetko bolo pre nich, všetko to bolo kvoli nim, mali dosť sil, aby objali cely vesmir a aby objali svoju buducnosť, o ktorej nepochybovali."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Andrej Plávka,Andrej Plavka
|
||
|
|
,
|
||
|
|
zbierka Moje najmilšie,zbierka Moje najmilšie
|
||
|
|
Po rokoch venované Alexandrovi Matuškovi,Po rokoch venovane Alexandrovi Matuškovi
|
||
|
|
Pieseň,Piesen
|
||
|
|
báseň,basen
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Pochádzal z Liptova. Po skončení gymnázia študoval právo, ale štúdium nedokončil, venoval sa literárnej tvorbe a prvé básne napísal už ako gymnazista.","Pochadzal z Liptova. Po skonceni gymnazia študoval pravo, ale študium nedokoncil, venoval sa literarnej tvorbe a prve basne napisal uz ako gymnazista."
|
||
|
|
V básnickej zbierke Z noci rána sa hlási k odkazu staršej generácie a k ľudovým tradíciám a k ľudovým útvarom.,V basnickej zbierke Z noci rana sa hlasi k odkazu staršej generacie a k ludovym tradiciam a k ludovym utvarom.
|
||
|
|
"V básnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamýšľa nad sebou, nad zmyslom svojho života.","V basnickej zbierke Vietor nad cestou sa zamyšla nad sebou, nad zmyslom svojho zivota."
|
||
|
|
V básnickej zbierke Tri prúdy Liptova sa básnik prejavil už z vlastnou poetikou a pretvoril túto zbierku do konečnej podoby s názvom Liptovská pišťala.,V basnickej zbierke Tri prudy Liptova sa basnik prejavil uz z vlastnou poetikou a pretvoril tuto zbierku do konecnej podoby s nazvom Liptovska pistala.
|
||
|
|
"Básnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašistický odboj, povstanie. V tom duchu napísal zbierky Ohne na horách, kde okrem spoločenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou zničenej krajiny.","Basnikovi nebodli cudzie ani voja, protifašisticky odboj, povstanie. V tom duchu napisal zbierky Ohne na horach, kde okrem spolocenskej reality sa zameriava aj na obnovu vojnou znicenej krajiny."
|
||
|
|
Obraz Snp vytvoril v básnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.,Obraz Snp vytvoril v basnickej skladbe Tri vody. S povstaleckou tematikou je aj zbierka Neumrel na koni.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Zelená ratolesť, Domovina moja, Sláva života","Z dalšej tvorby Zelena ratolesť, Domovina moja, Slava zivota"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Básnik v básni Pieseň, v prvej časti opisuje svoju ponurú minulosť vo svojom rodnom kraji. Veľmi rád sníva.","Basnik v basni Piesen, v prvej casti opisuje svoju ponuru minulosť vo svojom rodnom kraji. Velmi rad sniva."
|
||
|
|
"V druhej časti básne opisuje svoju túžbu žiť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unášať vetrom ponad svoj rodný kraj. Je to oslavná báseň Liptova. Oslavuje všetky zákutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Básnik s radosťou v duši opisuje tento prekrásny kút Zeme, ktorý je jeho srdcu veľmi blízky. V závere hovorí o mladosti a zároveň o starobe, o novej dobe, ktorá mení jeho Liptov, v dedinách len samé novoty. Hovorí tiež o mladej generácii, ktorá je neskúsená a odkázaná na pomoc tých, ktorí už niečo zažili, hoci dnes už nemajú toľko síl. V úplnom závere poukazuje i na smrť, ktorú prináša staroba, no verí, že bude žiť ďalej vo svojej básni ako tí pred ním, čo s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lásku rodnej Zemi a zostali v pamäti ľudu.","V druhej casti basne opisuje svoju tuzbu ziť bezstarostne, chcel by vzlietnuť a nechať sa unašať vetrom ponad svoj rodny kraj. Je to oslavna basen Liptova. Oslavuje všetky zakutia Liptova, doliny, potoky, vietor, stromy. Basnik s radosťou v duši opisuje tento prekrasny kut Zeme, ktory je jeho srdcu velmi blizky. V zavere hovori o mladosti a zaroven o starobe, o novej dobe, ktora meni jeho Liptov, v dedinach len same novoty. Hovori tiez o mladej generacii, ktora je neskusena a odkazana na pomoc tych, ktori uz nieco zazili, hoci dnes uz nemaju tolko sil. V uplnom zavere poukazuje i na smrť, ktoru prinaša staroba, no veri, ze bude ziť dalej vo svojej basni ako ti pred nim, co s rovnakou radosťou v duši vyznali svoju lasku rodnej Zemi a zostali v pamati ludu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Miroslav Válek,Miroslav Valek
|
||
|
|
Dotyky,Dotyky
|
||
|
|
zbierka básní,zbierka basni
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
Spolu s Rúfusom patria do poézie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnázium a Obchodnú akadémiu. Neskôr študoval Vysokú školu obchodnú v Bratislave a bol redaktorom viacerých literárnych časopisov. Pôsobil ako predseda Zväzu slovenských spisovateľov a od r. bol ministrom kultúry. Zomrel v Bratislave.,Spolu s Rufusom patria do poezie tych rokov. Narodil sa v Trnave. Tu navštevoval gymnazium a Obchodnu akademiu. Neskor študoval Vysoku školu obchodnu v Bratislave a bol redaktorom viacerych literarnych casopisov. Posobil ako predseda Zvazu slovenskych spisovatelov a od r. bol ministrom kultury. Zomrel v Bratislave.
|
||
|
|
Literárna tvorba,Literarna tvorba
|
||
|
|
"poézia pre deti Veľká cestovná horúčka pre malých a veľkých, Do Tramtárie","poezia pre deti Velka cestovna horucka pre malych a velkych, Do Tramtarie"
|
||
|
|
"poézia pre dospelých zbierka Dotyka. Vyvolala veľký ohlas kritiky, pretože bola jeho debutom.","poezia pre dospelych zbierka Dotyka. Vyvolala velky ohlas kritiky, pretoze bola jeho debutom."
|
||
|
|
Ďalšia je zbierka Príťažlivosť. Autor porovnáva vnútro človeka s vonkajšou skutočnosťou.,Dalšia je zbierka Priťazlivosť. Autor porovnava vnutro cloveka s vonkajšou skutocnosťou.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej koži, Zápalky","Z dalšej tvorby Nepokoj, Milovanie v husej kozi, Zapalky"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Šachy,Sachy
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Básnik prirovnáva šachovú partiu k životu, kde je osud tiež často vrtkavý. Ilúziu šachovnice zloženej z čiernych a bielych políčok dosahuje antonymami","Basnik prirovnava šachovu partiu k zivotu, kde je osud tiez casto vrtkavy. Iluziu šachovnice zlozenej z ciernych a bielych policok dosahuje antonymami"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Ak sadnete si z dlhej chvíle k šachu,","Ak sadnete si z dlhej chvile k šachu,"
|
||
|
|
"pre šťastie lebo pre sklamanie hrať,","pre stastie lebo pre sklamanie hrať,"
|
||
|
|
"nezabúdajte, že je problém, na kom","nezabudajte, ze je problem, na kom"
|
||
|
|
závisí vaše víťazstvo či pád.,zavisi vaše viťazstvo ci pad.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
S hlavou v ohni,S hlavou v ohni
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Básnik sa snaží vyjadriť cit k žene tým, že by chce aby sa stala hlavnou náplňou jeho myšlienok","Basnik sa snazi vyjadriť cit k zene tym, ze by chce aby sa stala hlavnou naplnou jeho myšlienok"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Rád by som bol, keby si bola ráno iskrou,","Rad by som bol, keby si bola rano iskrou,"
|
||
|
|
"aby si mi vždy, keď svitá, padla do oka.","aby si mi vzdy, ked svita, padla do oka."
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
Napoludnie by si mohla byť môj úpal.,Napoludnie by si mohla byť moj upal.
|
||
|
|
Aby o mne hovorili Celý horí.,Aby o mne hovorili Cely hori.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
O pol ôsmej večer,O pol osmej vecer
|
||
|
|
aby ťa bol celý vesmír plný.,aby ťa bol cely vesmir plny.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
"A rád by som bol, keby si raz v živote bola áno.","A rad by som bol, keby si raz v zivote bola ano."
|
||
|
|
Áno na srdci a áno na ústach.,Ano na srdci a ano na ustach.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Jablko,Jablko
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Jablko v básni symbolizuje vzťah dvoch ľudí, ktorý ostal zelený nedozrel. On ju navonok vyháňa z domu, no vo vnútri nechce aby odišla. Keď však udalosti dostanú rýchly spád, nie je schopný tomu zabrániť","Jablko v basni symbolizuje vzťah dvoch ludi, ktory ostal zeleny nedozrel. On ju navonok vyhana z domu, no vo vnutri nechce aby odišla. Ked však udalosti dostanu rychly spad, nie je schopny tomu zabraniť"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.,Jablko zo skrine sa skotulalo na zem.
|
||
|
|
Tak zbal si svoje veci a môžeš ísť.,Tak zbal si svoje veci a mozeš isť.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
"Neprestávala prosiť, prišla k stolu,","Neprestavala prosiť, prišla k stolu,"
|
||
|
|
plakala.,plakala.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
.,.
|
||
|
|
"Otvorila dvere,","Otvorila dvere,"
|
||
|
|
zbledol som a povedal som Zostaň,zbledol som a povedal som Zostan
|
||
|
|
Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.,Ale ona si zbalila svoje veci a odišla.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Jablko zo skrine sa skotúľalo na zem.,Jablko zo skrine sa skotulalo na zem.
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Milan Rúfus,Milan Rufus
|
||
|
|
Až dozrieme,Az dozrieme
|
||
|
|
zbierka básní,zbierka basni
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Narodil sa v Závažnej Porube. Jeho diela sú prekladané do mnohých európskych jazykov. Je to súčasný autor. Vyštudoval na vysokej škole slovenčinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolský učiteľ a venoval sa poézii.","Narodil sa v Zavaznej Porube. Jeho diela su prekladane do mnohych europskych jazykov. Je to sucasny autor. Vyštudoval na vysokej škole slovencinu a dejepis, pracoval ako vysokoškolsky ucitel a venoval sa poezii."
|
||
|
|
Debutoval zbierkou Až dozrieme.,Debutoval zbierkou Az dozrieme.
|
||
|
|
"Ďalšia zbierka má názov Chlapec maľuje dúhu, sú tu básne, ktoré naznačujú pominuteľnosť človeka v čase.","Dalšia zbierka ma nazov Chlapec maluje duhu, su tu basne, ktore naznacuju pominutelnosť cloveka v case."
|
||
|
|
"Ďalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu človeka práce, ktorý zápasí s každodenným údelom.","Dalšia zbierka Zvony. Zobrazil tu cloveka prace, ktory zapasi s kazdodennym udelom."
|
||
|
|
V Knihe rozprávok sa epické časti prelínajú s lyrickými pasážami.,V Knihe rozpravok sa epicke casti prelinaju s lyrickymi pasazami.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Sobotné večery, Ľudia v horách, Stôl chudobných, Hudba tvarov","Z dalšej tvorby Sobotne vecery, Ludia v horach, Stol chudobnych, Hudba tvarov"
|
||
|
|
"Rúfus písal aj eseje, ktoré vyšli v knihách Človek, čas a tvorba, epištoly k ľuďom, O literatúre.","Rufus pisal aj eseje, ktore vyšli v knihach Clovek, cas a tvorba, epištoly k ludom, O literature."
|
||
|
|
"S veľkým majstrovstvom spracoval aj ľudové rozprávky a to Mechúrik košťúrik, Medovníkoví domček, Modlitbičky, Lupienky, Zvieratníček","S velkym majstrovstvom spracoval aj ludove rozpravky a to Mechurik kosturik, Medovnikovi domcek, Modlitbicky, Lupienky, Zvieratnicek"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Všeobecná charakteristika,Všeobecna charakteristika
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Zbierka prináša básne rôznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, básňach, v ktorých autor vyznáva svoj vzťah k domovu, sú tu aj verše s motívmi . svetovej vojny, verše reagujúce na aktuálne politické problémy sveta, ale aj básne, v ktorých chce autor vyjadriť isté zovšeobecnené posolstvo o živote človeka, o osude ľudstva.","Zbierka prinaša basne roznej tematiky. Popri textoch o otcovi a mame, basnach, v ktorych autor vyznava svoj vzťah k domovu, su tu aj verše s motivmi . svetovej vojny, verše reagujuce na aktualne politicke problemy sveta, ale aj basne, v ktorych chce autor vyjadriť iste zovšeobecnene posolstvo o zivote cloveka, o osude ludstva."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Materstvo,Materstvo
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Autor tu vyjadruje vďaku ženám, vyzdvihuje ich nad mužov. Hovorí o nich, ako o verných bytostiach, ktoré určujú ľudský život na zemi.","Autor tu vyjadruje vdaku zenam, vyzdvihuje ich nad muzov. Hovori o nich, ako o vernych bytostiach, ktore urcuju ludsky zivot na zemi."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Neskorá jeseň,Neskora jesen
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Opisuje tu koniec jesene a príchod zimy. Zachytáva typickú jesennú prírodu a jej vzhľad zosypala listy, padajúci dážď, sedí hmla. Koniec básne je vykreslením prírody, čakajúcej na príchod zimy.","Opisuje tu koniec jesene a prichod zimy. Zachytava typicku jesennu prirodu a jej vzhlad zosypala listy, padajuci dazd, sedi hmla. Koniec basne je vykreslenim prirody, cakajucej na prichod zimy."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Rozlúčenie,Rozlucenie
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Je to monológ mŕtveho muža. Dúfa, že mu žena odpustí to, že musí spomínať pri jeho hrobe. Muž verí, že si jeho žena už nenájde druhého, zároveň s tým však racionálne ráta. Myslí si, že časom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnú.","Je to monolog mrtveho muza. Dufa, ze mu zena odpusti to, ze musi spominať pri jeho hrobe. Muz veri, ze si jeho zena uz nenajde druheho, zaroven s tym však racionalne rata. Mysli si, ze casom zabudne na jeho smrť a slzy jej uschnu."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko
|
||
|
|
Ako chutí moc,Ako chuti moc
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Prežil ťažký život. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukách. Mladosť prežil v Martine. Po vyhlásení Slovenskej republiky sa pokúsil o útek do Sovietskeho zväzu. Potom utekal cez nemeckoholandskú hranicu, prežil koncentračný tábor. Odtiaľ utiekol a stal sa členom partizánskej skupiny. Bol ťažko zranený. Po obsadení Československými vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakúska. Mal zakázané v Československu publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskému literárnemu životu.","Prezil ťazky zivot. Narodil sa na Morave vo Valaskych Kloboukach. Mladosť prezil v Martine. Po vyhlaseni Slovenskej republiky sa pokusil o utek do Sovietskeho zvazu. Potom utekal cez nemeckoholandsku hranicu, prezil koncentracny tabor. Odtial utiekol a stal sa clenom partizanskej skupiny. Bol ťazko zraneny. Po obsadeni Ceskoslovenskymi vojskami varšavskej zmluvy r. emigroval do Rakuska. Mal zakazane v Ceskoslovensku publikovať. Po r. sa znovu venoval slovenskemu literarnemu zivotu."
|
||
|
|
Jeho prvým dielom je román Smrť sa volá Engelchen. Autor sa tu pokúsil podať pravdivú výpoveď o násilnom zániku obce Pleštín.,Jeho prvym dielom je roman Smrť sa vola Engelchen. Autor sa tu pokusil podať pravdivu vypoved o nasilnom zaniku obce Pleštin.
|
||
|
|
Ďalším dielom je novela Nočný rozhovor. Dej sa odohráva v povojnovom Nemecku.,Dalšim dielom je novela Nocny rozhovor. Dej sa odohrava v povojnovom Nemecku.
|
||
|
|
Ďalším dielom je román Ako chutí moc.,Dalšim dielom je roman Ako chuti moc.
|
||
|
|
"Z ďalšej tvorby Oneskorené reportáže, Agresori, Siedma noc, Súdruh Mnchhausen, Jeden prežije, Slávnostný prejav, Gigant, Na východ","Z dalšej tvorby Oneskorene reportaze, Agresori, Siedma noc, Sudruh Mnchhausen, Jeden prezije, Slavnostny prejav, Gigant, Na vychod"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Hlavné postavy,Hlavne postavy
|
||
|
|
"Frank banketový, prominentný fotoreportér už rokov, mal i bohatú zbierku ženských aktov, jeho záľubou bola súkromná zbierka fotografií, ktoré odrážajú druhú tvár významných ľudí","Frank banketovy, prominentny fotoreporter uz rokov, mal i bohatu zbierku zenskych aktov, jeho zalubou bola sukromna zbierka fotografii, ktore odrazaju druhu tvar vyznamnych ludi"
|
||
|
|
"Paulína jeho žena, ktorú zanedbával","Paulina jeho zena, ktoru zanedbaval"
|
||
|
|
"mŕtvy šéf kabinetu . muž v krajine, zomrel ako ročný, Frankov dobrý priateľ už zo školských lavíc, kedysi nerád nosil kravatu, postupne urobil veľkú kariéru, zmenil sa i výzorovo stučnel i charakterovo, postupne sa odcudzil","mrtvy šef kabinetu . muz v krajine, zomrel ako rocny, Frankov dobry priatel uz zo školskych lavic, kedysi nerad nosil kravatu, postupne urobil velku karieru, zmenil sa i vyzorovo stucnel i charakterovo, postupne sa odcudzil"
|
||
|
|
"Margita . žena, pokojná, vždy zhovievavá, ktorú zanedbal, lebo nebola reprezentatívnym typom, bývalé dievča Franka","Margita . zena, pokojna, vzdy zhovievava, ktoru zanedbal, lebo nebola reprezentativnym typom, byvale dievca Franka"
|
||
|
|
"Martin syn Margity, otec ho vydedil kvôli afére na moskovskej univerzite","Martin syn Margity, otec ho vydedil kvoli afere na moskovskej univerzite"
|
||
|
|
"vdova . žena, bývalá sekretárka, štíhla, vysoká, pekná, nežili spolu dobre, každý z nich mal známosti","vdova . zena, byvala sekretarka, štihla, vysoka, pekna, nezili spolu dobre, kazdy z nich mal znamosti"
|
||
|
|
"Galovič jeho politický sok a súper, bol na čele bezpečnostného aparátu","Galovic jeho politicky sok a super, bol na cele bezpecnostneho aparatu"
|
||
|
|
"Muklík prevracač kabátov a udavač, bol dosadený na miesto prednostu Hačového odboru","Muklik prevracac kabatov a udavac, bol dosadeny na miesto prednostu Hacoveho odboru"
|
||
|
|
prof. Fonda Frankov známy,prof. Fonda Frankov znamy
|
||
|
|
Judita partizánska žena,Judita partizanska zena
|
||
|
|
"Licka žena v bare, Frankova známa","Licka zena v bare, Frankova znama"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Rozprávačom celého príbehu je prominentný novinár a fotograf politického diania v spoločnosti Frank. Dej sa odohráva v priebehu troch dní počas pohrebu bývalého predsedu vlády a bývalého Frankovho priateľa. Nepomenovaný Mŕtvy sa vlastne stáva hlavnou postavou. Kniha začína opisom prípravy rozlúčky s Mŕtvym. Frank má za úlohu zásobovať svoju redakciu fotografiami z rozlúčky. Dej v reálnom čase však nie je takmer žiadny, väčšinu tvoria úvahy novinára nad jeho vzťahom k Mŕtvemu a nad Mŕtvym samotným. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomína si chvíle, ktoré spolu prežili. Zo začiatku boli veľmi dobrí kamaráti, bojovali spolu v povstaní, bok po boku znášali útrapy. On bol vždy vodcovský typ a Frank sa mu podriaďoval. Spolu sa chodievali večer kúpať, s nimi aj Frankove dievča Margita. Keď mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa ďalej. Áno, v tých časoch to bol ozajstný chlap. Lenže po vojne sa dostával vyššie. Stále vyššie a vyššie. Zabúdal na starých priateľov a nových nenachádzal, lebo všetci sa báli jeho moci a on sa zase bál ich. Posledný krok k odcudzeniu urobil vtedy, keď opustil Margitu neskôr za ňou vyhodil aj syna Martina a oženil sa so svojou bývalou sekretárkou. Začali sa stýkaš už len oficiálne. Občas síce spolu posedeli, ale boli to už iba škrobené stretnutia. Mocný muž už zabudol na všetko, za čím kedysi pevne stál. Ľudí, ktorí ho skrývali cez vojnu, dal kvôli vlastnej výtržnosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorých sa niektoré ukázali chybné a vždy za to vinil druhých. Nikomu naokolo už nedôveroval. A potom nastal úpadok. Človek v pozadí, mocnejší ako najvyšší Galovič rozhodol, že nastala jeho spoločenská smrť. Zakázal uverejňovať jeho fotky v novinách. Potom prišla ozajstná smrť. Ešte i jej príčina sa zdala Galovičovi málo dôstojná urémia moč v krvi a lekári ju museli zmeniť na leukémiu. Frank fotografuje ľudí, ktorí sa s ním prišli rozlúčiť. Ľudí, ktorým bol poväčšinou úplne ľahostajný. Alebo ľudí, ktorí sa pretvarovali, pritom ho z celej duše nenávideli. Aj Galovičovo rozlúčkový prejav bol falošný a plný pretvárky. V závere Frank rozmýšľa, čo vlastne moc je a čo je jej dôsledkom.","Rozpravacom celeho pribehu je prominentny novinar a fotograf politickeho diania v spolocnosti Frank. Dej sa odohrava v priebehu troch dni pocas pohrebu byvaleho predsedu vlady a byvaleho Frankovho priatela. Nepomenovany Mrtvy sa vlastne stava hlavnou postavou. Kniha zacina opisom pripravy rozlucky s Mrtvym. Frank ma za ulohu zasobovať svoju redakciu fotografiami z rozlucky. Dej v realnom case však nie je takmer ziadny, vacšinu tvoria uvahy novinara nad jeho vzťahom k Mrtvemu a nad Mrtvym samotnym. Frank sa vracia v spomienkach do minulosti. Pripomina si chvile, ktore spolu prezili. Zo zaciatku boli velmi dobri kamarati, bojovali spolu v povstani, bok po boku znašali utrapy. On bol vzdy vodcovsky typ a Frank sa mu podriadoval. Spolu sa chodievali vecer kupať, s nimi aj Frankove dievca Margita. Ked mu ju prebral, po chlapsky si to vybavili a šlo sa dalej. Ano, v tych casoch to bol ozajstny chlap. Lenze po vojne sa dostaval vyššie. Stale vyššie a vyššie. Zabudal na starych priatelov a novych nenachadzal, lebo všetci sa bali jeho moci a on sa zase bal ich. Posledny krok k odcudzeniu urobil vtedy, ked opustil Margitu neskor za nou vyhodil aj syna Martina a ozenil sa so svojou byvalou sekretarkou. Zacali sa stykaš uz len oficialne. Obcas sice spolu posedeli, ale boli to uz iba škrobene stretnutia. Mocny muz uz zabudol na všetko, za cim kedysi pevne stal. Ludi, ktori ho skryvali cez vojnu, dal kvoli vlastnej vytrznosti zavrieť. Podpisoval rozhodnutia, z ktorych sa niektore ukazali chybne a vzdy za to vinil druhych. Nikomu naokolo uz nedoveroval. A potom nastal upadok. Clovek v pozadi, mocnejši ako najvyšši Galovic rozhodol, ze nastala jeho spolocenska smrť. Zakazal uverejnovať jeho fotky v
|
||
|
|
,
|
||
|
|
"Načo ti bola všetka tá moc, ktorú si získal Ako ti chutila V čom ti pomohla, čo ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si býval zdravý, mocný, plný elánu. A šťastný. Zintenzívnilo sa tvoje šťastie Priniesla ti moc ďalšie šťastie, alebo nahradila bývalé nejakým iným ... Možno je také šťastie, čudné, ale pripúšťam, že môže byť také šťastie z moci. Ukazovať, že si viac ako iní, že môžeš rozhodovať o ľudských osudoch, suverénne rozhodovať, ty sám, bez zodpovedania, bez skladania účtov. Možno aj to je šťastie, niekoho vyzdvihnúť a potom ho zašliapnuť. Chutí to Dáva to človeku uspokojenie Ukája to jeho vášne, jeho pudy","Naco ti bola všetka ta moc, ktoru si ziskal Ako ti chutila V com ti pomohla, co ti vyriešila, kam ťa doviedla Kedysi si byval zdravy, mocny, plny elanu. A stastny. Zintenzivnilo sa tvoje stastie Priniesla ti moc dalšie stastie, alebo nahradila byvale nejakym inym ... Mozno je take stastie, cudne, ale pripustam, ze moze byť take stastie z moci. Ukazovať, ze si viac ako ini, ze mozeš rozhodovať o ludskych osudoch, suverenne rozhodovať, ty sam, bez zodpovedania, bez skladania uctov. Mozno aj to je stastie, niekoho vyzdvihnuť a potom ho zašliapnuť. Chuti to Dava to cloveku uspokojenie Ukaja to jeho vašne, jeho pudy"
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Charakteristika moci,Charakteristika moci
|
||
|
|
"Ako s ňou vie zaobchádzať Čím bola moc v tvojich rukách Bola dobrom Bola zlom Či bola iba samoúčelom Hračkou, s ktorou si sa pohrával, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohí by ťa dnes chválili a ľutovali by tvoj odchod. Keby bola bývala zlom, dnes by ťa mnohí preklínali a tešili by sa z tvojho neslávneho konca. Ale nikto neľutuje tvoju smrť.","Ako s nou vie zaobchadzať Cim bola moc v tvojich rukach Bola dobrom Bola zlom Ci bola iba samoucelom Hrackou, s ktorou si sa pohraval, v ktorej si sa kochal Keby bola dobrom, mnohi by ťa dnes chvalili a lutovali by tvoj odchod. Keby bola byvala zlom, dnes by ťa mnohi preklinali a tešili by sa z tvojho neslavneho konca. Ale nikto nelutuje tvoju smrť."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Ladislav Mňačko,Ladislav Mnacko
|
||
|
|
Smrť sa volá Engelchen,Smrť sa vola Engelchen
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Celý román je rozprávaním partizána Voloďu, ktorý sa aj po skončení vojny nedokáže vyrovnať so stratami, ktoré počas nej utrpel.","Cely roman je rozpravanim partizana Volodu, ktory sa aj po skonceni vojny nedokaze vyrovnať so stratami, ktore pocas nej utrpel."
|
||
|
|
"Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Voloďu guľka do chrbta a spôsobí, že má ochrnuté nohy. Je koniec vojny a on chápe svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, keď mu nohy precitnú. Tu nastáva v jeho správaní akýsi zlom kým si bol istý svojou nevládnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No keď zistil, že bude žiť, snaží sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zážitky z vojny rozpráva mladej sestričke Eliške, do ktorej sa zamiloval.","Pred koncom . svetovej vojny zasiahne Volodu gulka do chrbta a sposobi, ze ma ochrnute nohy. Je koniec vojny a on chape svoje ochrnutie ako trest. Postupne sa zmieruje so svojou invaliditou, ked mu nohy precitnu. Tu nastava v jeho spravani akysi zlom kym si bol isty svojou nevladnosťou, dusil svoje myšlienky v sebe. No ked zistil, ze bude ziť, snazi sa vysporiadať so svojou minulosťou a všetky zazitky z vojny rozprava mladej sestricke Eliške, do ktorej sa zamiloval."
|
||
|
|
"Hlavným podnetom na spomínanie je návšteva Marty židovky, ktorá pomáhala partizánom tým, že spávala s Nemcami, aby získala dôležité informácie. Marta sa prišla s Voloďom rozlúčiť odchádza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti voľačo povedať, viem, čím ti bola Ploština. Ostatní sa opili mocou, majú iné starosti. Nemám to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa volá Engelchen.","Hlavnym podnetom na spominanie je navšteva Marty zidovky, ktora pomahala partizanom tym, ze spavala s Nemcami, aby ziskala dolezite informacie. Marta sa prišla s Volodom rozluciť odchadza do Kanady a pred odchodom mu povie Musela som ti volaco povedať, viem, cim ti bola Ploština. Ostatni sa opili mocou, maju ine starosti. Nemam to komu povedať, iba tebe. Ten Nemec sa vola Engelchen."
|
||
|
|
"Voloďa rozpráva, ako bol prvýkrát nasadený na dôležitú úlohu predať dôležitý dokument. Vtedy prvýkrát videl Martu a zamiloval sa do nej. Počas plnenia ďalšej úlohy zistil meno zradcu býval Voloďa s Martou v jednom byte a Marta mu opätovala city.","Voloda rozprava, ako bol prvykrat nasadeny na dolezitu ulohu predať dolezity dokument. Vtedy prvykrat videl Martu a zamiloval sa do nej. Pocas plnenia dalšej ulohy zistil meno zradcu byval Voloda s Martou v jednom byte a Marta mu opatovala city."
|
||
|
|
"Marta však žila životy jeden život zaľúbenej ženy s Voloďom a druhý život v šľapajach Matahari. Na jednej z akcií Marta zabije nemeckého generála, s ktorým spávala a ktorý ju bíjal a odchádza do Zlína.","Marta však zila zivoty jeden zivot zalubenej zeny s Volodom a druhy zivot v šlapajach Matahari. Na jednej z akcii Marta zabije nemeckeho generala, s ktorym spavala a ktory ju bijal a odchadza do Zlina."
|
||
|
|
"Ďalšou akciou, ktorá na Voloďu zapôsobila, bolo zabitie nemeckých dôstojníkov k miestu, kde partizáni sídlili sa blížili Nemci. Pôvodne si vyšli na prechádzku, ale partizáni ich zabili. Jedného namieste zabili a druhému po vypočúvaní ponúkli návrh, že jeho mužov odzbroja a oslobodia a jeho samotného zabijú po vojne by ho aj tak zabila nemecká armáda za to, že stratil svoju jednotku. Tesne pred tým, ako ho zastrelili, sa Voloďa dozvedá, že dôstojník dr. Armin Weiss bol žid a vojna sa mu zdá ešte nepochopiteľnejšia, keď vidí, že žid zabíja židov.","Dalšou akciou, ktora na Volodu zaposobila, bolo zabitie nemeckych dostojnikov k miestu, kde partizani sidlili sa blizili Nemci. Povodne si vyšli na prechadzku, ale partizani ich zabili. Jedneho namieste zabili a druhemu po vypocuvani ponukli navrh, ze jeho muzov odzbroja a oslobodia a jeho samotneho zabiju po vojne by ho aj tak zabila nemecka armada za to, ze stratil svoju jednotku. Tesne pred tym, ako ho zastrelili, sa Voloda dozveda, ze dostojnik dr. Armin Weiss bol zid a vojna sa mu zda ešte nepochopitelnejšia, ked vidi, ze zid zabija zidov."
|
||
|
|
"Partizáni plánujú odchod z Ploštiny, ktorá sa pre nich stáva nebezpečná. Medzitým na akcii v Zlíne Voloďa spoznáva hlavných dôstojníkov Ss Skorzenyho a Engelchena.","Partizani planuju odchod z Ploštiny, ktora sa pre nich stava nebezpecna. Medzitym na akcii v Zline Voloda spoznava hlavnych dostojnikov Ss Skorzenyho a Engelchena."
|
||
|
|
"Medzi partizánov prichádzajú mladí muži Baťa a Machú. Aj napriek podozreniu, že ich nasadilo Zlínske komando, prijímajú ich partizáni medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozriví utekajú a partizáni opúšťajú Ploštinu. Sprevádza ich však pocit strachu obľúbili si ľudí, ktorí tam žijú, ktorí im pomáhali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcéry.","Medzi partizanov prichadzaju mladi muzi Baťa a Machu. Aj napriek podozreniu, ze ich nasadilo Zlinske komando, prijimaju ich partizani medzi seba. Potom, ako zomiera vodca Nikolaj, podozrivi utekaju a partizani opustaju Ploštinu. Sprevadza ich však pocit strachu oblubili si ludi, ktori tam ziju, ktori im pomahali, darovali jedlo, domovy, ba aj svoje dcery."
|
||
|
|
Do partizánskeho oddielu prichádzajú nemeckí zbehovia.,Do partizanskeho oddielu prichadzaju nemecki zbehovia.
|
||
|
|
"Myšlienky všetkým stále smerujú k Ploštine a rozhodnú sa vrátiť. Dedinu nachádzajú vypálenú a partizáni to pokladajú za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubránili. Dedinu, ktorá im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchádzajú splniť svoje úlohy v priesmykoch, sú však prenasledovaní Nemcami. Vďaka nemeckým dezertérom sa im podarí uniknúť a všetci sa rozlúčia.","Myšlienky všetkym stale smeruju k Ploštine a rozhodnu sa vratiť. Dedinu nachadzaju vypalenu a partizani to pokladaju za svoju chybu keby neodišli, boli by dedinu ubranili. Dedinu, ktora im poskytla všetko nechali vyhorieť. Odchadzaju splniť svoje ulohy v priesmykoch, su však prenasledovani Nemcami. Vdaka nemeckym dezerterom sa im podari uniknuť a všetci sa rozlucia."
|
||
|
|
"Dej sa vracia do súčasnosti. Voloďu navštívi Martin brat, aby mu oznámil, že Marta zobrala morfium a zomrela. Voloďa odchádza z nemocnice aby našiel muža, ktorý zapríčinil smrť Ploštiny a ktorý partizánom spôsobil neustále výčitky svedomia.","Dej sa vracia do sucasnosti. Volodu navštivi Martin brat, aby mu oznamil, ze Marta zobrala morfium a zomrela. Voloda odchadza z nemocnice aby našiel muza, ktory zapricinil smrť Ploštiny a ktory partizanom sposobil neustale vycitky svedomia."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Alberto Moravia,Alberto Moravia
|
||
|
|
Vrchárka,Vrcharka
|
||
|
|
román,roman
|
||
|
|
Stručný životopis,Strucny zivotopis
|
||
|
|
"Prozaik, dramatik, publicista, hlavný predstaviteľ talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Ríme v rodine architekta. Vlastným menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvôli kostnej tuberkulóze a ustavičným liečebným pobytom v mnohých sanatóriach. Pracoval ako novinár, bol zahraničným korešpondentom talianskeho časopisu La Stampa v Londýne a v Paríži. Pre svoj židovský pôvod mal počas vojny obmedzené publikačné možnosti a musel sa ukrývať. V povojnovom období sa pre nekonformné názory dostal do sporu s cirkvou. Dočkal sa však i slávy a pôct. Zomrel v Ríme.","Prozaik, dramatik, publicista, hlavny predstavitel talianskeho neorealizmu. Narodil sa v Rime v rodine architekta. Vlastnym menom sa volal Alberto Pincherle, bol samoukom. nemohol študovať kvoli kostnej tuberkuloze a ustavicnym liecebnym pobytom v mnohych sanatoriach. Pracoval ako novinar, bol zahranicnym korešpondentom talianskeho casopisu La Stampa v Londyne a v Parizi. Pre svoj zidovsky povod mal pocas vojny obmedzene publikacne moznosti a musel sa ukryvať. V povojnovom obdobi sa pre nekonformne nazory dostal do sporu s cirkvou. Dockal sa však i slavy a poct. Zomrel v Rime."
|
||
|
|
"Rozsiahle literárne dielo zo začiatku ovplyvňoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktorého bol vedúcim predstaviteľom. Vynikol ako románopisec Sklamané nádeje, Pochybená ctižiadosť, Ľahostajní, Maškaráda, Manželská láska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrchárka, Nešťastná milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Ríma, Leopardia žena a iné. Významné sú i jeho poviedky a novely Epidémia, Rímske poviedky, Nové rímske poviedky, Agostino, Automat a iné. Písal aj divadelné hry Beatrice Cenci, Život je hra a iné a publicistické knihy napr. Človek ako cieľ, Predstava Indie.","Rozsiahle literarne dielo zo zaciatku ovplyvnoval existencializmus, v . a . rokoch neorealizmus, ktoreho bol veducim predstavitelom. Vynikol ako romanopisec Sklamane nadeje, Pochybena ctiziadosť, Lahostajni, Maškarada, Manzelska laska, Rimanka, Opovrhnutie, Vrcharka, Nestastna milenka, Konformista, Nuda, Pozornosť, Ja a on, Cesta do Rima, Leopardia zena a ine. Vyznamne su i jeho poviedky a novely Epidemia, Rimske poviedky, Nove rimske poviedky, Agostino, Automat a ine. Pisal aj divadelne hry Beatrice Cenci, Zivot je hra a ine a publicisticke knihy napr. Clovek ako ciel, Predstava Indie."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
"Dej sa odohráva v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blíži k Rímu, preto sa ľudia z obavy, že Rím bude bombardovaný, húfne sťahujú na vidiek. Tak robí aj hlavná hrdinka románu Cesira. Obchod, ktorý viedla po smrti muža, zanecháva do nájmu priateľovi Givannimu, a s osemnásťročnou dcérou Rosettou odchádza k svojim rodičom do Vallecorsy. Vlak však nejde až k cieľu ich cesty a preto ostávajú vo Fondi u manželov Concetty a Vincenza. U nich žijú dlhý čas v biednych pomeroch. Concetta má dvoch synov, ktorí sú vojenskí zbehovia. Aby ich zachránila pred nemeckými fašistami, ktorí už niečo tušia, ponúkne im Rosettu ako dievča do kychyne. Cesira sa o dcéru právom bojí, pretože počula, čo robia nemeckí vojaci s dievčatami, preto obidve v noci ujdú. K rodičom Cesira nemôže ísť, pretože Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia sú v zbernom tábore vo Fronsinone.","Dej sa odohrava v Taliansku v rokoch a . Vojna sa blizi k Rimu, preto sa ludia z obavy, ze Rim bude bombardovany, hufne sťahuju na vidiek. Tak robi aj hlavna hrdinka romanu Cesira. Obchod, ktory viedla po smrti muza, zanechava do najmu priatelovi Givannimu, a s osemnasťrocnou dcerou Rosettou odchadza k svojim rodicom do Vallecorsy. Vlak však nejde az k cielu ich cesty a preto ostavaju vo Fondi u manzelov Concetty a Vincenza. U nich ziju dlhy cas v biednych pomeroch. Concetta ma dvoch synov, ktori su vojenski zbehovia. Aby ich zachranila pred nemeckymi fašistami, ktori uz nieco tušia, ponukne im Rosettu ako dievca do kychyne. Cesira sa o dceru pravom boji, pretoze pocula, co robia nemecki vojaci s dievcatami, preto obidve v noci ujdu. K rodicom Cesira nemoze isť, pretoze Vallecorsy fašisti vysťahovali, všetci obyvatelia su v zbernom tabore vo Fronsinone."
|
||
|
|
"Pretože má Cesira peniaze, nejako sa pretlčie a obidve ženy sa dostanú do horskej osady Sv. Eufemia k roľníkovi Paridovi. Nie sú sami, u Parida je viac uprchlíckych rodín. V protiklade s Paridom, ktorý vidí zmysel života len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S ním sa obe ženy spriatelia. Rosette sa s ním nezhodne v náboženskej otázke, pretože Michelo neverí v Boha, ale zistí, že má tiež rád prostých roľníkov a má tiež takú jemnú a šľachetnú dušu ako ona. Celé dni trávia s ním a keď sa Michelo musí skrývať pred Nemcami, ktorí verbujú mládencov na front, skrývajú sa s ním. Občas sa stretnú aj s vojakmi iných národností a od nich sa dozvedia, že došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, že pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne úkryt dvom Angličanom, ktorí im dajú nejakú správu pre anglické jednotky.","Pretoze ma Cesira peniaze, nejako sa pretlcie a obidve zeny sa dostanu do horskej osady Sv. Eufemia k rolnikovi Paridovi. Nie su sami, u Parida je viac uprchlickych rodin. V protiklade s Paridom, ktory vidi zmysel zivota len v peniazoch a jedle, je jeho syn Michelo. S nim sa obe zeny spriatelia. Rosette sa s nim nezhodne v nabozenskej otazke, pretoze Michelo neveri v Boha, ale zisti, ze ma tiez rad prostych rolnikov a ma tiez taku jemnu a šlachetnu dušu ako ona. Cele dni travia s nim a ked sa Michelo musi skryvať pred Nemcami, ktori verbuju mladencov na front, skryvaju sa s nim. Obcas sa stretnu aj s vojakmi inych narodnosti a od nich sa dozvedia, ze došlo k vylodeniu spojencov. Cesira si uvedomuje, ze pre blaho Talianska musia vyhrať vojnu spojenci a bez zimu poskytne ukryt dvom Anglicanom, ktori im daju nejaku spravu pre anglicke jednotky."
|
||
|
|
"Raz príde do osady skupina Nemcov a odvedú Michela, aby im v horách ukázal cestu. Michelo sa už nevráti. Cesira si uvedomuje, že ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpečné miesto a preto s Rosettou odchádzajú od Parida a jeho rodiny. So zásobami jedla sú už tiež na konci.","Raz pride do osady skupina Nemcov a odvedu Michela, aby im v horach ukazal cestu. Michelo sa uz nevrati. Cesira si uvedomuje, ze ani Sv. Eufemia nie je pre nich bezpecne miesto a preto s Rosettou odchadzaju od Parida a jeho rodiny. So zasobami jedla su uz tiez na konci."
|
||
|
|
"Dolné dediny sú už oslobodené. Vďaka lístku od Angličanov dostanú Cesira a Rosetta potraviny, oblečenie a tiež auto, ktoré ich odvezie do Vallecorsy. Keď tam prídu, v dedine nik nie je a ženy odpočívajú v kaplnke. Keď už chcú odísť, prídu tam vojaci z Maroka a chcú ich znásilniť. Cesira sa ubráni, ale neskúsená Rosetta nie. Toto na ňu zapôsobí ta, že sa stane ľahkou ženou. Najprv s vodičom, ktorý ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodič Chorindo ju nechá, pretože má ženu. Neskôr sa Rosetta miluje aj s Concettiným synom Rosariom.","Dolne dediny su uz oslobodene. Vdaka listku od Anglicanov dostanu Cesira a Rosetta potraviny, oblecenie a tiez auto, ktore ich odvezie do Vallecorsy. Ked tam pridu, v dedine nik nie je a zeny odpocivaju v kaplnke. Ked uz chcu odisť, pridu tam vojaci z Maroka a chcu ich znasilniť. Cesira sa ubrani, ale neskusena Rosetta nie. Toto na nu zaposobi ta, ze sa stane lahkou zenou. Najprv s vodicom, ktory ich odvezie ku Concette a Vincenzovi. Vodic Chorindo ju necha, pretoze ma zenu. Neskor sa Rosetta miluje aj s Concettinym synom Rosariom."
|
||
|
|
"Cesira sa o jej budúcnosť obáva. Chce sa vrátiť do Ríma. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabijú zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrôzou rozmýšľa, čo všetko z nich vojna spravila. Keď uvidí Rím, spomenie si na Michela, do ktorého vkladala všetky nádeje, ktorého si obľúbila ako vlastného syna a ktorého Nemci zastrelili.","Cesira sa o jej buducnosť obava. Chce sa vratiť do Rima. Rosario ich tam vezie na aute, ale na ceste ho zabiju zlodeji. Cesira mu zoberie peniaze a s hrozou rozmyšla, co všetko z nich vojna spravila. Ked uvidi Rim, spomenie si na Michela, do ktoreho vkladala všetky nadeje, ktoreho si oblubila ako vlastneho syna a ktoreho Nemci zastrelili."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
,
|
||
|
|
Alberto Moravia,Alberto Moravia
|
||
|
|
Rimanka,Rimanka
|
||
|
|
psychologický román,psychologicky roman
|
||
|
|
Dej,Dej
|
||
|
|
. časť,. casť
|
||
|
|
"Adriana bola veľkou krásavicou. Oválna tvár, sladké oči, rovný nos, ústa s červenými plnými perami. Mala rovné, dlhé nohy, guľaté boky, dlhý trup s úzkym pásom, široké ramená, plné brucho a jej prsia boli tiež plné, vysoké a pevné.","Adriana bola velkou krasavicou. Ovalna tvar, sladke oci, rovny nos, usta s cervenymi plnymi perami. Mala rovne, dlhe nohy, gulate boky, dlhy trup s uzkym pasom, široke ramena, plne brucho a jej prsia boli tiez plne, vysoke a pevne."
|
||
|
|
"Jej matka sa rozhodla, že v ich chudobe môže pomôcť Adrianino telo a navrhla maliarovi, že mu poslúži ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pózovala viacerým maliarom.","Jej matka sa rozhodla, ze v ich chudobe moze pomocť Adrianino telo a navrhla maliarovi, ze mu posluzi ako modelka. Tak sa z Adriany stala modelka a pozovala viacerym maliarom."
|
||
|
|
"Matka si však myslela, že ako modelka zarába málo, a preto sa rozhodla, že z Adriany sa stane tanečnica. Adriana však na skúške neuspela, takže tanečnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepáčilo a dávala to najavo. Adriana všetky zarobené peniaze dávala matke.","Matka si však myslela, ze ako modelka zaraba malo, a preto sa rozhodla, ze z Adriany sa stane tanecnica. Adriana však na skuške neuspela, takze tanecnica z nej zrejme nebude. Zostala teda len modelkou, hoci matke sa to nepacilo a davala to najavo. Adriana všetky zarobene peniaze davala matke."
|
||
|
|
"Pre Adrianu jej sen šťastne sa vydať a mať deti zmocnel, keď sa stretne s mladým šoférom Ginom, s ktorým sa aj zasnúbila. Jedného dňa odišli Ginovi zamestnávatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštíviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobí na ňu silný dojem. Potom sa s Ginom vyspí.","Pre Adrianu jej sen stastne sa vydať a mať deti zmocnel, ked sa stretne s mladym šoferom Ginom, s ktorym sa aj zasnubila. Jedneho dna odišli Ginovi zamestnavatelia z domu a Adriana prijala jeho pozvanie navštiviť ho v jeho izbe. Dom a prepych urobi na nu silny dojem. Potom sa s Ginom vyspi."
|
||
|
|
"Matka sa naoko hnevá, dovedie Adrianu pred lekára, keď sa jej nechce zdôveriť s tým, čo sa medzi ňou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokojí, keď sa presvedčí, že vzťah sa naplnil. Je presvedčená, že vydaj Adriane už nehrozí Gino dosiahol, čo chcel.","Matka sa naoko hneva, dovedie Adrianu pred lekara, ked sa jej nechce zdoveriť s tym, co sa medzi nou a Ginom stalo. Paradoxne sa upokoji, ked sa presvedci, ze vzťah sa naplnil. Je presvedcena, ze vydaj Adriane uz nehrozi Gino dosiahol, co chcel."
|
||
|
|
"Adrianinou najväčšou túžbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktorá jej ich odkladala, kupuje skromnú výbavu a nábytok do spálne na pôžičku.","Adrianinou najvacšou tuzbou je vydať sa za Gina. Za peniaze svoje matky, ktora jej ich odkladala, kupuje skromnu vybavu a nabytok do spalne na pozicku."
|
||
|
|
"Napriek tomu, že je Gino šofér a nie pán, má pripomienky k tomu, že pracuje ako modelka a nesúhlasí s tým, aby sa stýkala s priateľkou Gisellou, ktorú si vydržiava bohatý pán. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje.","Napriek tomu, ze je Gino šofer a nie pan, ma pripomienky k tomu, ze pracuje ako modelka a nesuhlasi s tym, aby sa stykala s priatelkou Gisellou, ktoru si vydrziava bohaty pan. Adriana mu potom radšej stretnutia s Gisellou zatajuje."
|
||
|
|
"Gisella ju vezme na výlet za mesto, má robiť spoločnosť solventnému pánovi Astaritovi, ktorý od prvej chvíle nemohol oči od nej odtrhnúť. Spoločnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prázdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrčil do ruky papierik. Neskôr zistila, že sú to peniaze tri tisícky. Doma sa nemohla na ne vynadívať. Na chvíľu bola šťastná. Zaplatí splátky a ešte jej niečo ostane.","Gisella ju vezme na vylet za mesto, ma robiť spolocnosť solventnemu panovi Astaritovi, ktory od prvej chvile nemohol oci od nej odtrhnuť. Spolocnosť pila a bavila sa. Adriana sa ocitla sama s Astaritom v prazdnej izbe. Astarita ju pomiloval. Na ceste domov jej vstrcil do ruky papierik. Neskor zistila, ze su to peniaze tri tisicky. Doma sa nemohla na ne vynadivať. Na chvilu bola stastna. Zaplati splatky a ešte jej nieco ostane."
|
||
|
|
"Pred Ginom mala výčitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poučenie kňaza a peniaze si nechala. Trápi ju to, že Gino odložil termín svatby. Matka neverí, že sa svatba vôbec uskutoční.","Pred Ginom mala vycitky svedomia a strach.V kostole sa vyspovedala, prijala poucenie knaza a peniaze si nechala. Trapi ju to, ze Gino odlozil termin svatby. Matka neveri, ze sa svatba vobec uskutocni."
|
||
|
|
"Astarita pozval Adrianu k sebe do úradu. Na stretnutí hovorí o svojej láske k nej, ponúka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dôležitú informáciu o jej snúbencovi. Jej snúbenec Gino Molinari, je roky ženatý s Antoniettou Partiniovou, dcérou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a majú dievčatko menom Mária.","Astarita pozval Adrianu k sebe do uradu. Na stretnuti hovori o svojej laske k nej, ponuka jej skvosty a bohatstvo, Adriana však odmieta, a preto jej povie dolezitu informaciu o jej snubencovi. Jej snubenec Gino Molinari, je roky zenaty s Antoniettou Partiniovou, dcerou Emilia a Diomiry Lavagniovej, a maju dievcatko menom Maria."
|
||
|
|
"Keď sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, že sa už nebude živiť ako modelka, ale ako prostitútka.","Ked sa o tomto dozvedela Adriana, rozhodla sa, ze sa uz nebude ziviť ako modelka, ale ako prostitutka."
|
||
|
|
"Jej prvým klientom bol Gisellin známy obchodník Giacinti, ktorý neustále hovorí o sebe, ale je štedrejší než obvykle. Adriana sa obáva reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastaví a Adriana sa stane prostitútkou.","Jej prvym klientom bol Gisellin znamy obchodnik Giacinti, ktory neustale hovori o sebe, ale je štedrejši nez obvykle. Adriana sa obava reakcie matky po jeho odchode z izby. Matka ju však nezastavi a Adriana sa stane prostitutkou."
|
||
|
|
"S Ginom sa stretla až po odchode jeho pánov v ich dome. Gino sa jej páčil, prežije s ním krásne poludnie a nakoniec mu povie, že vie o jeho manželstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej.","S Ginom sa stretla az po odchode jeho panov v ich dome. Gino sa jej pacil, prezije s nim krasne poludnie a nakoniec mu povie, ze vie o jeho manzelstve. Potom z trucu ukradne pudrenku Ginovej panej."
|
||
|
|
"Muži sa striedajú, Adriana si dáva záväzok, že jej budú ľahostajní, že sa nepripúta k žiadnemu z nich. Po čase zlenivie, v truhlici na peniaze majú často prázdno a až to ju opäť vyženie do ulíc.","Muzi sa striedaju, Adriana si dava zavazok, ze jej budu lahostajni, ze sa nepriputa k ziadnemu z nich. Po case zlenivie, v truhlici na peniaze maju casto prazdno a az to ju opať vyzenie do ulic."
|
||
|
|
"Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechádzku po obchodnej štvrti.","Aj Adrianina matka si dopriala viacej jedla, semtam prechadzku po obchodnej štvrti."
|
||
|
|
"Kolobeh Adrianinho života opäť naruší Gino, ktorý jej prišiel oznámiť,že panej zmizla vzácna pudrenka a teraz ich vyšetruje polícia. Prizná sa, že ju ukradla a vráti mu ju.","Kolobeh Adrianinho zivota opať naruši Gino, ktory jej prišiel oznamiť,ze panej zmizla vzacna pudrenka a teraz ich vyšetruje policia. Prizna sa, ze ju ukradla a vrati mu ju."
|
||
|
|
"Astarita jej odkazuje po Giselle, že je ochotný rozísť sa svojou rozlúčenou manželkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, môže byť len klientom ako každý iný.","Astarita jej odkazuje po Giselle, ze je ochotny rozisť sa svojou rozlucenou manzelkou a zobrať si ju, Adriana odmietne jeho ponuku, moze byť len klientom ako kazdy iny."
|
||
|
|
,
|
||
|
|
. časť,. casť
|
||
|
|
"Jedného dňa Gisellu a Adrianu sledujú dvaja mladí muži v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladší z mužov, Giacomino neskôr ho bude volať Mino a stane sa jej životnou láskou, odmietne Adrianine služby, hoci jej zaplatil. Je jemný, plachý, kultivovaný. Prežili príjemný večer na prechádzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrástla. Mino odmieta dôvernosti a priam sa hrozí, ak sú na verejnosti. Je zahľadený sám do seba, nevidí, že sa Adriana ponúka, že ho hľadí, pretože sa zaľúbila.","Jedneho dna Gisellu a Adrianu sleduju dvaja mladi muzi v aute. Adriana po dohode s Gisellou ich oboch vezme do svojho bytu. Mladši z muzov, Giacomino neskor ho bude volať Mino a stane sa jej zivotnou laskou, odmietne Adrianine sluzby, hoci jej zaplatil. Je jemny, plachy, kultivovany. Prezili prijemny vecer na prechadzke po štvrti, v ktorej Adriana vyrastla. Mino odmieta dovernosti a priam sa hrozi, ak su na verejnosti. Je zahladeny sam do seba, nevidi, ze sa Adriana ponuka, ze ho hladi, pretoze sa zalubila."
|
||
|
|
"Bolí ju Giacomovo odmietnutie a nezáujem, vezme matku na prechádzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvábnu šatku, aby nezabudla, do ktorej sociálnej vrstvy patrí.","Boli ju Giacomovo odmietnutie a nezaujem, vezme matku na prechadzku po obchodoch a v jednom z nich ukradne hodvabnu šatku, aby nezabudla, do ktorej socialnej vrstvy patri."
|
||
|
|
"Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu než je, je pobehlica, a tak sa aj správa. Gino ju zoznámi s mužom, Sonzogno, Z ktorého aj on sám má poriadny strach. Adriana o ňom nič nevie, a predsa tuší, že by sa ho mala báť. Keď odišiel, Gino jej prezradil, že ho kvôli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu slúžku, ktorá je teraz vo vyšetrovacej väzbe. Adriana sa nevie zmieriť s tým, že nevinné dievča pyká za krádež, ktorú spravila ona.","Nechce sa ani v mysli pred Giacomom pokladať za lepšiu nez je, je pobehlica, a tak sa aj sprava. Gino ju zoznami s muzom, Sonzogno, Z ktoreho aj on sam ma poriadny strach. Adriana o nom nic nevie, a predsa tuši, ze by sa ho mala bať. Ked odišiel, Gino jej prezradil, ze ho kvoli pudrenke podozrievali, ale šikovne zvalil podozrenie na jednu sluzku, ktora je teraz vo vyšetrovacej vazbe. Adriana sa nevie zmieriť s tym, ze nevinne dievca pyka za kradez, ktoru spravila ona."
|
||
|
|
"Sonzogno sa k nej vráti ako klient. Spolu sa pomilujú. On jej prezradí, že je vrahom klenotníka a zlodejom. Obchodník mu ponúkol príliš malú cenu za vec, ktorú mu priniesol na predaj. Sonzogno má temnú povahu a nezvyčajnú silu v ramenách, hoci na to nevypadá. Namiesto peňazí, ktoré Adriana od neho nechcela, jej nechá Ginovu pudrenku, ktorú ona ukradla Ginovej panej.","Sonzogno sa k nej vrati ako klient. Spolu sa pomiluju. On jej prezradi, ze je vrahom klenotnika a zlodejom. Obchodnik mu ponukol priliš malu cenu za vec, ktoru mu priniesol na predaj. Sonzogno ma temnu povahu a nezvycajnu silu v ramenach, hoci na to nevypada. Namiesto penazi, ktore Adriana od neho nechcela, jej necha Ginovu pudrenku, ktoru ona ukradla Ginovej panej."
|
||
|
|
"Po nejakom čase sa stretne s Gisellou a nenápadne sa vypytuje na mladého študenta, ktorý odvtedy nebol u nej ani raz. Po návšteve Giselly ju na pozvanie navštívi Astarita. Zdôverí sa mu, že ukradla pudrenku a že jej je ľúto tej nevinnej slúžky. Astarita jej poradí, aby pudrenku dala kňazovi a nech ho požiada, aby ju doručil polícii, tak najlepšie nepoznaná pomôže slúžke, ktorú na základe Ginových úkladov obvinili z krádeže. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretože v kuchyni čakal počerný mladík Giacomo.","Po nejakom case sa stretne s Gisellou a nenapadne sa vypytuje na mladeho študenta, ktory odvtedy nebol u nej ani raz. Po navšteve Giselly ju na pozvanie navštivi Astarita. Zdoveri sa mu, ze ukradla pudrenku a ze jej je luto tej nevinnej sluzky. Astarita jej poradi, aby pudrenku dala knazovi a nech ho poziada, aby ju dorucil policii, tak najlepšie nepoznana pomoze sluzke, ktoru na zaklade Ginovych ukladov obvinili z kradeze. Astaritovi nedovolila dlhšie ostať, pretoze v kuchyni cakal pocerny mladik Giacomo."
|
||
|
|
"Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizná, že nemá so sebou ani groša, očakáva, že ho Adriana pošle preč. Nakoniec sa jej prizná, že celý mesiac myslel len na to, aby sa s ňou stretol.","Adriana ho pozve na obed a Giacomo sa prizna, ze nema so sebou ani groša, ocakava, ze ho Adriana pošle prec. Nakoniec sa jej prizna, ze cely mesiac myslel len na to, aby sa s nou stretol."
|
||
|
|
"Je o dva roky mladší ako ona, má rokov, študoval a býval v Ríme v podnájme. Je nesmelý a úzkostlivý, nevie prejaviť ani túžbu ani cit. Požiada ju, aby schovala u seba balík, po ktorý si po čase príde. Prezradí jej, že je v ňom množstvo tajne vytlačených letákov, v","Je o dva roky mladši ako ona, ma rokov, študoval a byval v Rime v podnajme. Je nesmely a uzkostlivy, nevie prejaviť ani tuzbu ani cit. Poziada ju, aby schovala u seba balik, po ktory si po case pride. Prezradi jej, ze je v nom mnozstvo tajne vytlacenych letakov, v"
|
||
|
|
"ktorých sa ľuďom vysvetľuje, prečo súčasná vláda nie je dobrou vládou a akým spôsobom by sa mala odstrániť. Lichotí mu, že jeho činnosť považuje Adriana za nebezpečnú, má aj revolver.","ktorych sa ludom vysvetluje, preco sucasna vlada nie je dobrou vladou a akym sposobom by sa mala odstraniť. Lichoti mu, ze jeho cinnosť povazuje Adriana za nebezpecnu, ma aj revolver."
|
||
|
|
"Po niekoľkých dňoch Adriana nevie vydržať bez Minovej prítomnosti a rozhodne sa ho navštíviť v jeho podnájme. Mino ju pozve do jedálne, kde jeho pani domáca pripravila preňho večeru.","Po niekolkych dnoch Adriana nevie vydrzať bez Minovej pritomnosti a rozhodne sa ho navštiviť v jeho podnajme. Mino ju pozve do jedalne, kde jeho pani domaca pripravila prenho veceru."
|
||
|
|
"Adriana odchádza šťastna, Mino jej sľúbil, že na druhý deň po večeri za ňou príde. Giacomo nemal dosť peňazí na život v Ríme, ale nechcel nič prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, že s ňou zaobchádza ako s menejcenným tvorom.","Adriana odchadza stastna, Mino jej slubil, ze na druhy den po veceri za nou pride. Giacomo nemal dosť penazi na zivot v Rime, ale nechcel nic prijať od Adriany. Unikal jej, mala pocit, ze s nou zaobchadza ako s menejcennym tvorom."
|
||
|
|
"Jedného dňa, keď išla s Minom električkou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala preč. Sonzogno sa jej zdôveril, že má pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ľudia Gino a ona. Nechce s ním ísť do bytu, ale rana do tváre ju presvedčí, aby poslúchala. Chce, aby s ním ušla do Milána, má vraj dosť peňazí a oni dvaja sú pre seba ako stvorení. Uviedla ho do izby a pod zámienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi.","Jedneho dna, ked išla s Minom elektrickou z kina, oslovil ju Sonzogno. Mina poslala prec. Sonzogno sa jej zdoveril, ze ma pocit, akoby ho sledovali. Mohli ho prezradiť iba dvaja ludia Gino a ona. Nechce s nim isť do bytu, ale rana do tvare ju presvedci, aby posluchala. Chce, aby s nim ušla do Milana, ma vraj dosť penazi a oni dvaja su pre seba ako stvoreni. Uviedla ho do izby a pod zamienkou z nej vyšla a utiekla z domu k Minovi."
|
||
|
|
"Domáca pani jej povedala, že Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, že agenti išli zatknúť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktorý pri zatýkaní postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zásahu ho prepustili.","Domaca pani jej povedala, ze Mina zatkli. Adriana sa dovolala Astaritovi, pozval ju na ministerstvo. Povedal jej, ze agenti išli zatknuť Mina do jeho, ale aj jej bytu. Tam objavili Sonzogna, ktory pri zatykani postrelil agenta a ušiel. Mina zatkli, ale po neskoršom Astaritovom zasahu ho prepustili."
|
||
|
|
"Adriana sa bála ísť domov po Sonzognovej streľbe, ale čakal ju tam zúfalý Mino. Ten jej vyrozprával, že ho vypočúvali a on zradil. Povedal všetko o svojej činnosti, ba aj mená svojich kamarátov.","Adriana sa bala isť domov po Sonzognovej strelbe, ale cakal ju tam zufaly Mino. Ten jej vyrozpraval, ze ho vypocuvali a on zradil. Povedal všetko o svojej cinnosti, ba aj mena svojich kamaratov."
|
||
|
|
"Adriana musí ísť na políciu, kvôli výpovedi o Sonzognovi. Neprezradí ani jeho meno, povie, že išlo o bežného neznámeho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekára a ten potvrdí jej tušenie, že čaká dieťa. Sú tomu presne dva mesiace. Adriana si vypočítala, že to môže od Sonzogna a táto predstava ju desí.","Adriana musi isť na policiu, kvoli vypovedi o Sonzognovi. Neprezradi ani jeho meno, povie, ze išlo o bezneho neznameho klienta. Na ceste domov sa zastavila u lekara a ten potvrdi jej tušenie, ze caka dieťa. Su tomu presne dva mesiace. Adriana si vypocitala, ze to moze od Sonzogna a tato predstava ju desi."
|
||
|
|
"Mino sa nevie zbaviť smútku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradí, že čaká ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa požiadať Astaritu, aby vymazal jeho výpoveď.","Mino sa nevie zbaviť smutku zo svojej zrady, a tak Adriana prezradi, ze caka ,,jeho dieťa, navyše rozhodne sa poziadať Astaritu, aby vymazal jeho vypoved."
|
||
|
|
"Práve vtedy, keď prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretože bol násilnicky ako vždy, Astarita ho fackami vyhodí z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveného pána. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpečí Adrianu, že o výpovedi Mina sa na polícii nerobil žiaden záznam.","Prave vtedy, ked prišiel k Adriane Astarita, vošiel aj Sonzogno, a pretoze bol nasilnicky ako vzdy, Astarita ho fackami vyhodi z bytu. Facky od Astaritu prijal ako facky od vyššie postaveneho pana. Prijal ich, ale neodpustil. Astarita ubezpeci Adrianu, ze o vypovedi Mina sa na policii nerobil ziaden zaznam."
|
||
|
|
"Adriana vie, že Sonzogno sa pomstí za urážku,chce Astaritu varovať, ale príde neskoro. Od jedného mladíka sa dozvie, že niekto bol zhodený zo schodišťa. Adriana si je istá, že ten mŕtvy je Astarita. Strážnici išli na strechu a hľadajú vraha, Sonzogna, ktorého nakoniec pri naháňačke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani ďaľšie dni. Na tretí deň prišiel list, v ktorom Mino píše, že keď dostane tento list, on nebude už medzi živými. Nezniesol pocit viny, že zradil. Postaral sa aj o dieťa, napísal rodine i advokátovi, aby bolo oňho postarané.","Adriana vie, ze Sonzogno sa pomsti za urazku,chce Astaritu varovať, ale pride neskoro. Od jedneho mladika sa dozvie, ze niekto bol zhodeny zo schodista. Adriana si je ista, ze ten mrtvy je Astarita. Straznici išli na strechu a hladaju vraha, Sonzogna, ktoreho nakoniec pri nahanacke zastrelia. Mino sa Adriane stratil v dave, nebol ani doma a neprišiel ani dalšie dni. Na treti den prišiel list, v ktorom Mino piše, ze ked dostane tento list, on nebude uz medzi zivymi. Nezniesol pocit viny, ze zradil. Postaral sa aj o dieťa, napisal rodine i advokatovi, aby bolo onho postarane."
|
||
|
|
"Ak to bude chlapček, bude sa volať Giacomo, ak dievčatko, Adriana jej dá meno Letizia Radosť, pretože chce, aby mala iný život ako ona, šťastný a veselý.","Ak to bude chlapcek, bude sa volať Giacomo, ak dievcatko, Adriana jej da meno Letizia Radosť, pretoze chce, aby mala iny zivot ako ona, stastny a vesely."
|
||
|
|
,
|